Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 21, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719205243
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6719205243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: A. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., O. rad XXXX/XX, zastúpená opatrovníčkou A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., J. S. XXXX/
XX, právne zastúpená AK Dlhopolec s.r.o., IČO: 36 867 306, so sídlom Zvolen, Nám. SNP 27, proti
žalovanému: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., O. rad XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Michalom
Vlkolinským, advokátom, so sídlom Zvolen, Námestie SNP 17/29, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/35/2019-361 zo
dňa 09.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/35/2019-361 zo dňa 09.05.2022 v napadnutých výrokoch
I., IV. a V. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) výrokom I. určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej katastrálnym odborom
Okresného úradu Zvolen, ktorá sa nachádza v katastrálnom území Zvolen, v obci G., v okrese G. a

je zapísaná na LV č. XXXX, a to garáže so súpisným číslom XXXXX postavenej na parcele registra
„C“ č. XXXX/XXX. Výrokom II. priznal súd znalkyni Q.. G. S. znalečné vo výške 67,52 Eur. Výrokom
III. súd upravil účtovné oddelenie Okresného súdu Zvolen, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku poukázalo súdnej znalkyni Q.. G. S. priznané znalečné v sume 67,52 Eur, ktoré jej bude
vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu na označený účet. Výrokom IV. súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Zvolen náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Výrokom V. súd

žalovanémuuložilpovinnosťnahradiťžalobcovitrovykonaniavrozsahu100%do3dníodprávoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa
29.10.2019 domáhala určenia, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti špecifikovanej v
žalobnom návrhu - garáže so súpisným číslom XXXXX postavenej na parcele registra „C“ č. XXXX/
XXX. Uviedla, že ako výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti je v evidencii katastra nehnuteľností zapísaný

žalovaný, ktorý však v skutočnosti nie je jej vlastníkom. Od žalobkyne totiž túto nehnuteľnosť nemohol
platne nadobudnúť, je len domnelým vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. K odplatnému prevodu
vlastníckeho práva na žalovaného malo dôjsť na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu
17.10.2018, ktorej vklad bol povolený v konaní vedenom na katastrálnom odbore Okresného úraduZvolen dňa 16.11.2018, sp. zn. V XXXX/XXXX. Uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzalo uzavretie zmluvy
obudúcejkúpnejzmluvedňa21.06.2018.Žalobkyňapovažovalakúpnuzmluvu,akoajzmluvuobudúcej
kúpnej zmluve za absolútne neplatné právne úkony, nakoľko žalobkyňa slobodnú a vážne mienenú vôľu

uzavrieť predmetné zmluvy nikdy neprejavila pre duševnú poruchu, ktorou trpí. V žalobe bolo ďalej
uvedené, že v čase podania žaloby má žalobkyňa 84 rokov, je vdova, žije sama v byte vo Zvolene,
pričom ako človek vyššieho veku trpí viacerými závažnými ochoreniami. Žalobkyňa má problémy s
pamäťou, často nerozpoznáva ľudí, dokonca ani svojich najbližších. Žalobkyňa dcére, ktorá sa o ňu
stará tvrdila, že garáž nepredala, potvrdila však, že žalovaný ju navštevoval mimo vedomosť dcéry.

Žalobkyňa podala i trestné oznámenie, na základe ktorého sa na OR PZ vo Zvolene, odbor kriminálnej
polície pod sp. zn. E.: R.-XX/X-VYS-ZV-XXXX viedlo trestné konanie. V trestnom konaní bol okrem
iného vypracovaný znalecký posudok o duševnom stave žalobkyne pod č. XX/XXXX znalcom z odboru
zdravotníctvo, farmácia, odvetvie psychiatria, Q.. X. O., na závery ktorého žalobkyňa poukázala, a z
ktorého záverov vyplynulo, že v dôsledku poškodenia centrálnej nervovej sústavy v zmysle demencie
boli ovládacie a rozpoznávacie schopnosti žalobkyne výraznou mierou znížené a jednoznačne jej

konanie bolo nadmernou mierou ovplyvňované konaním žalovaného, preto nebola schopná rozpoznať
manipuláciu a zavádzanie z jeho strany a ani dostatočne porozumieť jeho záujmom.

3. V ďalšom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval vo veci vykonané dokazovanie,
poukázal na závery znaleckých posudkov Q.. X. O. a znalkyne Q.. G. S., ktorý znalecký posudok

bol vypracovaný pre účely predmetného konania vedeného pod sp. zn. 13C/35/2019, keď nariadenie
znaleckého dokazovania navrhli obe sporové strany. Ďalej súd konštatoval, že z pripojeného rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 6Ps/4/2020-214 zo dňa 17.03.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
06.04.2022 mal preukázané, že uvedeným rozsudkom bola žalobkyni bola obmedzená spôsobilosť
na právne úkony tak, že žalobkyňa nie je spôsobilá nakladať s hnuteľnými a nehnuteľnými vecami

akýmkoľvek spôsobom a finančnými prostriedkami prevyšujúcimi sumu 10,- Eur mesačne, nie je
spôsobilá preberať dôchodok, iné štátne sociálne dávky, uzatvárať akékoľvek zmluvy a realizovať
jednostranné právne úkony, nie je spôsobilá preberať doporučené poštové zásielky a poštové zásielky
určené do vlastných rúk, nie je spôsobilá konať pred štátnymi orgánmi, správnymi orgánmi, orgánmi
samosprávy, finančnými inštitúciami a bankami a nie je spôsobilá na právne úkony týkajúce sa jej

zdravotnej starostlivosti.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že predovšetkým skúmal, či v zmysle ustanovenia 137 písm. c/ CSP
žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem, keď súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem
žalobkyňa preukázala. Konštatoval, že v súlade s konštantnou judikatúrou je na požadovanom určení

vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané
do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom má byť dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom
a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, čo je prípad v súdenej veci. Ďalej súd konštatoval, že
nadobudnutie vlastníckeho práva je podmienené uzavretím platnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej
je potom vlastnícke právo zapísané na liste vlastníctva. Aby došlo k platnému právnemu úkonu, musí

byť okrem iných, splnený i predpoklad podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Predpokladom
je teda spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý tento účastník robí. V prípade, že takýto účastník
spôsobilosť na právny úkon nemá, resp., že ho urobila osoba, ktorá konala v duševnej poruche, ktorá
ju robí pre takýto úkon neschopnou, je takýto úkon absolútne neplatný. Súd nedostatok spôsobilosti
a to, že žalobkyňa uvedenú kúpnu zmluvu vykonala v duševnej poruche mal preukázané priamo

zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Q.. G. S. č. XXX/XXXX, pričom zo záverov tohto
znaleckého posudku vyplynulo, že u žalobkyne bol v čase podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
dňa 21.06.2018 a v čase podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2018 diagnostikovaný pokročilý stupeň
demencie Alzheimerového typu, pričom ide o závažné, dlhodobejšie sa vyvíjajúce degeneratívne
ochorenie mozgu s postupným postihom všetkých psychických funkcií, pričom znalkyňa mala za to,

že v čase predmetného skutku bola u posudzovanej demencia rozvinutá do štádia minimálne stredne
ťažkého stupňa, a preto znalkyňa skonštatovala, že žalobkyňa vzhľadom na svoj vek, ale najmä
vzhľadom na jej zdravotný stav, nebola spôsobilá urobiť predmetné právne úkony. Znalkyňa sa v
znaleckom posudku vysporiadala aj s tzv. jasným okamihom, to znamená, či žalobkyňa konajúca v
duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala jasný okamih, pričom znalkyňa jednoznačne uviedla,

že pri zistenom degeneratívnom postihu mozgu s vyššie opísanými príznakmi možno u žalobkyne v
okamihu urobenia predmetného právneho úkonu jasný okamih vylúčiť, pričom znalkyňa tiež uviedla, že
keby i čisto teoreticky u nej v tomto období určité prejasnenie vedomia bolo prítomné, závery posudku
by to neovplyvnilo, nakoľko jej konanie v tomto období nesúviselo len s kognitívnym deficitom, ale najmäs jej vysokou ovplyvniteľnosťou a dôverčivosťou. Ďalej súd poukázal i na závery znaleckého posudku
o duševnom stave E. vypracovaného znalkyňou Q.. X. O. v trestnom konaní, pričom znalecký posudok
je zo dňa 30.09.2019 a rovnako i táto znalkyňa u žalobkyne v dobe skutku, t. j. v čase uzatvárania

uvedených zmlúv ako i v súčasnej dobe zistila známky poškodenia centrálnej nervovej sústavy v zmysle
demencie (demencia pri U. chorobe zmiešaného typu), ktorá sa prejavuje poruchou kognitívnych funkcií,
poruchou pamäti, pozornosti, afektivity, myslenia a osobnosti celkovo a u žalobkyne je výrazné znížená
schopnosť samostatného, bežného, každodenného fungovania, finančného hospodárenia, jej úsudok
a kritickosť sú narušené, pričom zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že žalobkyňa trpela

vyššie uvedenou chorobou aj v čase spáchania skutku, t. j. v roku 2018. Súd tak na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru o nedostatku spôsobilosti žalobkyne na uvedený prevodný právny úkon
kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2018, na základe ktorej nadobudol žalovaný vlastníctvo k špecifikovaným
nehnuteľnostiam, a preto konštatoval, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym
úkonom a určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou žalobou špecifikovanej nehnuteľnosti.

5. O trovách znalkyne súd rozhodol podľa § 259 CSP a o ostatných trovách podľa § 255 ods. 1 CSP a
úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I., IV. a

V. výroku. Úvodom odvolania žalovaný rozsiahlo konštatoval výrokovú časť a odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie a následne, po citácii odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/
CSP, žalovaný detailne opätovne konštatoval obsah žaloby podanej žalobkyňou a následné vyjadrenie
k žalobe žalovaného. Poukázal na to, že podľa názoru žalobkyne obsiahnutého v žalobe kúpna zmluva
odporuje dobrým mravom, keďže existuje hrubý nepomer medzi kúpnou cenou a hodnotou predmetnej

garáže, keď žalobkyňa od žalovaného obdržala titulom kúpnej ceny sumu 1.000,- Eur, pričom všeobecná
hodnota garáže bola znalcom určená na sumu 6.095,35 Eur. Žalovaný uviedol, že toto tvrdenie
žalobkyne poprel ako zavádzajúce, a to z dôvodu, že žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej
zmluve vlastnila nie garáž, ale len prefabrikovanú železobetónovú konštrukciu a predmetná garáž sa
stala garážou až na základe konania a za peniaze žalovaného ako aj z dôvodu, že samotné závery

znaleckého posudku, podľa ktorého je všeobecná hodnota garáže bez pozemku a súpisného čísla, teda
stavby dočasného charakteru do 31.12.2002, je v sume 5.202,- Eur a všeobecná hodnota garáže so
súpisným číslom je 6.096,35 Eur, sú nesprávne, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa
bola najneskôr dňa 01.01.2003 povinná stavbu dočasného charakteru na svoje náklady odstrániť,
pretože sa skončila platnosť povolenia. V čase, keď žalovaný začal proces legalizácie takmer 30-

ročnejprefabrikovanejželezobetónovejkonštrukcie,tátomalabyťžalobkyňounajejnákladyodstránená.
Nemožno preto konštatovať, že kúpna zmluva odporuje dobrým mravom, keď žalovaným vynaložené
náklady spolu s príslušnými správnymi poplatkami a zaplatenou kúpnou cenou boli cez 3.000,- Eur.

7. V ďalšom obsahu odvolania konštatoval odvolateľ skutkový stav týkajúci sa kontraktačného procesu

prevodu vlastníckeho práva k predmetnej garáži, konštatoval jednotlivé ustanovenia článkov zmluvy o
budúcej zmluve a zvýraznil, že Okresný úrad Zvolen rozhodnutím č. B zo dňa 16.11.2018 povolil vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom rozhodnutie bolo žalovanému ako kupujúcemu
a žalobkyni ako predávajúcej doručované koncom mesiaca október 2018. Žalobkyňa zrejme v obave
zo svoje dcéry A. Q. uvádza nepravdu o celej veci, pretože pokiaľ bola žalobkyňa od júna až do

decembra 2018 s A. Q. v pravidelnom dennom kontakte a žalobkyňa najmenej dvakrát overovala
pravosť podpisu, nie je pravdepodobné, že by vzhľadom na dôverný vzťah, ktorý medzi sebou majú,
tieto skutočnosti neuviedla dcére a rozhodnutie z katastrálneho odboru okresného úradu by jej ukázala
až s odstupom niekoľkých mesiacov (október 2018 - február 2019). V rovnakom duchu sú i tvrdenia
žalobkyne, podľa ktorých nevedela čo podpisuje na mestskom úrade, ale už sa nevyjadrila k tomu, že

podpisovala kúpnu zmluvu u nej v byte za prítomnosti pracovníčky notárskeho úradu. Žalovaný nemá
medicínske vzdelanie, ani vzdelanie, ktoré by mu umožňovalo spozorovať a následne vyhodnotiť či
osoba, s ktorou prišiel do kontaktu je alebo nie je postihnutá nejakou duševnou poruchou, tým skôr, keď
samotná znalkyňa v znaleckom posudku skonštatovala, že „vývoj demencie u žalobkyne bol postupný a
prebiehalužpreduzatvorenímspornýchzmlúv,dásapredpokladaťžeužniekoľkorokov“.Ďalejznalkyňa

uviedla, že sa jedná o chorobu s niekoľkoročným, často postupným, laikmi nespozorovaným vývojom,
k diagnostikovaniu a liečbe dochádza väčšinou v štádiu stredne ťažkej až ťažkej demencie. Závery
znalkyne na druhej strane vylučujú tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých pokiaľ žalovaný so žalobkyňou
strávil viac času, ako to tvrdí, je vylúčené, aby duševnú poruchu v správaní žalobkyne nespozoroval,keď uvedenú duševnú poruchu nepozorovala ani najbližšia rodina žalobkyne, jej dcéra A. Q.. G. nemal
ako zistiť závažnosť poruchy v správaní žalobkyne, nakoľko aj podľa vyjadrenia znalkyne laikom mohla
byť duševná porucha nespozorovaná, resp. sa neprejavila. Ďalej žalovaný poukázal na to, že v konaní

pred súdom prvej inštancie opakovane navrhoval výsluch žalobkyne a zvýraznil, že Civilný sporový
poriadok neuvádza dôvody, pre ktoré by súd mal, resp. mohol upustiť od výsluchu strany v konaní a to
i s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa aj napriek tvrdeniu, že nie je schopná účasti na úkonoch
trestného konania, nie je schopná plne chápať zmysel trestného konania vo vyšetrovanej veci, dokázala
vyhľadať právne služby právneho zástupcu, tomuto aj napriek narušeniu úsudku a kritickosti vysvetlila

podstatu svojej právnej veci a splnomocnila ho na zastupovanie, pričom bez obmedzení pochopila
význam úkonov, ktoré realizovala. V tejto súvislosti žalovaný poukázal i na ďalší právny úkon žalobkyne,
ku ktorému došlo po uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a kúpnej zmluvy v roku 2018, o ktorých
z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa tvrdí, že sú pre jej duševnú chorobu neplatné, a to darovaciu
zmluvu na byt žalobkyne s príslušenstvom na S. B., ktorá bola vkladovaná pod B z XX.XX.XXXX -
XXX/XX, čo predstavuje nesporne väčšiu majetkovú dispozíciu než predaj garáže a bez finančného

protiplnenia - zaplatenia kúpnej ceny. Žalobkyňa v čase uzatvorenia spornej zmluvy o budúcej zmluve a i
kúpnejzmluvynemalaobmedzenúspôsobilosťnaprávneúkony.Prvýnávrhnaobmedzeniespôsobilosti
na právne úkony žalobkyne bol podaný až dňa 01.02.2019 a konanie bolo vedené na okresnom
súde pod sp.zn. 13Ps/1/2019 a na základe späťvzatia návrhu zo dňa 14.02.2019 bolo uznesením zo
dňa 27.02.2019, konanie právoplatne zastavené. Toto späťvzatie návrhu na obmedzenie spôsobilosti

jednoznačne korešponduje s vkladovým konaním B v ktorom bol ku dňu 27.02.2019 potvrdený vklad
vlastníckeho práva k bytu žalobkyne a teda takmer súčasne bol podaný návrh na vklad vlastníckeho
práva k bytu žalobkyne, ako aj návrh na obmedzenie jej spôsobilosti, a takýto postup žalobkyne a jej
rodinných príslušníkov jednoznačne navodzuje dojem špekulácie a účelovosti konania a to aj vo vzťahu
k žalovanému.

8. Po oboznámení sa s obsahom podaného znaleckého posudku žalovaný v odvolaní uviedol, že závery
znaleckého posudku považuje za nesprávne a neoveriteľné, keď znalkyňa bez bližšieho odôvodnenia
konštatuje, že má za to, že v čase predmetného skutku bola u posudzovanej demencia rozvinutá do
štádia minimálne stredne ťažkého stupňa, čo vyplýva i z výpovede svedkov (p. O.), ktorá overovala

podpis žalobkyne v predmetnej veci. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že pani O. ako svedok v konaní
vypočutá nebola. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že znalkyňa mala prístup aj k vyšetrovaciemu
spisu, ktorého závermi bola jednoznačne ovplyvnená. Zo znaleckého posudku nie je zrejmé, na základe
čoho znalkyňa dospela k uvedeným záverom, najmä vo vzťahu k „minimálne stredne ťažkému stupňu
demencie“. Závery znalkyne nevychádzajú zo žiadnej psychiatrickej dokumentácie, pretože žalobkyňa

sa ani v čase skutku, ani v súčasnosti žiadnej liečbe, ani ústavnej, ani ambulantnej, nepodrobuje, takže
absentuje priebežný ambulantný psychiatrický popis stavu, ktorý by spravidla validnejšie a objektívnejšie
dokázal popísať dynamiku samotnej psychickej poruchy ako i jej bežné denné sociálne a exekutívne
fungovanie v dlhšom časovom rámci. Z týchto dôvodov žalovaný považuje závery posudku iba za
pravdepodobné. Žalovaný zároveň považuje závery znaleckého posudku aj za subjektívne ovplyvnený

znaleckým posudkom Q.. X. O. a jeho závermi, ktorý opisuje znalkyňa na str. 28 - 39 znaleckého
posudku, keď znalkyňa viac prezentuje závery pôvodného znaleckého posudku než vlastné zistenia.
Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s otázkou dobromyseľnosti
žalovaného pri nadobudnutí vlastníckeho práva k spornej garáži, v ktorej otázke žalovaný poukázal i na
nález Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015.

9. Záverom odvolania žalovaný uviedol, že je toho názoru, že v danom prípade sa v otázke rozhodovania
o trovách konania jedná o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom žalobkyni
nemal súd priznať, keď sa jedná o výnimočný prípad spočívajúci v okolnostiach danej veci, ako aj v
okolnostiach spočívajúcich v správaní a konaní samotného žalovaného, ktorý predmet sporu nezavinil a

pokiaľ súd prvej inštancie prevzal konštatovanie, podľa ktorého znalkyňa konštatovala, že demenciu U.
typu, ktorú diagnostikovala u žalobkyne, tak v úvodných štádiách je absolútne vylúčené, aby si bežný laik
takútochorobuvšimol,takanisamotnýžalovanýnemátakévzdelanieaskúsenosti,abysivšimolprejavy
demencie U. typu, a teda so žalobkyňou konal bez podozrenia na jej nespôsobilosť či duševnú chorobu a
práve túto skutočnosť súd prvej inštancie mal vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa a náhradu

trov žalobkyni nepriznať, tým skôr, keď žalobkyňa doposiaľ neprejavila žiadny záujem o vrátenie kúpnej
ceny a náhradu nákladov, ktoré boli spojené so zápisom stavby dočasného charakteru na garáž so
súpisným číslom. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.10. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu dňa 24.06
2022, s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

11. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 30.06.2022. Uviedla, že s odvolaním
nesúhlasí a na rozdiel od žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne
správny a riadne odôvodnený. Konanie pred súdom prvej inštancie netrpí žiadnou inou vadou, ktorá
by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný v odvolaní na žiadnu takúto

vadu nepoukazuje a nie je zrejmé, v čom má táto iná vada spočívať. Ďalej žalobkyňa uviedla, že súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Predmetom
sporu je posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti - garáži. Existenciu duševnej poruchy čiastočne naznačuje už vysoký vek žalobkyne,
ktorá v čase uzavretia domnelej kúpnej zmluvy mala 83 rokov. Žalobkyňa ako človek vyššieho veku
trpela a trpí viacerými závažnými ochoreniami. Žalobkyňa má problém s pamäťou, často nerozpoznáva

ľudí, dokonca ani najbližších. Má problémy s orientáciou v čase, priestore, časté sú u nej zmeny nálad,
jednak býva milá, potom náhle začne kričať, strieda sa to s plačom a podobne. Liečba jej ochorení nie
je efektívna, k lekárom má navyše veľmi rezervovaný vzťah a liečbu prijíma len v krajných prípadoch.
Žalobkyňa je odkázaná na starostlivosť tretích osôb, stará sa o ňu najmä dcéra A. Q., ktorá ju denne
navštevuje. O predaji garáže sa dcéra dozvedela pri bežnej návšteve matky, keď žalobkyňa dcére

ukázala list z okresného úradu, aby jej vysvetlila jeho obsah. Žalobkyňa tvrdila, že garáž nepredala
a listu nerozumie. Na základe týchto skutočností, podala žalobkyňa s dcérou aj trestné oznámenie.
Žalovanému bolo vznesené obvinenie, a hoci bolo neskôr zrušené, skutočnosti uvedené v uznesení o
vznesení obvinenia nie sú bez významu. Pokiaľ ide o duševné poruchy a ich vplyv na správanie, sú to
medicínske otázky, ku ktorým sa vecne môžu vyjadrovať výhradne lekári a/alebo znalci z príslušného

vedného odboru. Za rozhodujúce dôkazy smerom k zodpovedaniu, či žalobkyňa v rozhodnej dobe trpela
duševnou poruchou, považuje znalecké posudky a ich závery. Znalecké posudky boli vypracované
tri, prvý bol vypracovaný pre účely trestného konania, druhý pre účely tohto súdneho konania a tretí
pre účely konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V rámci trestného konania znalkyňa
vypracovala znalecký posudok, v ktorom bolo konštatované, že žalobkyňa v čase uzatvorenia kúpnej

zmluvy i v súčasnosti trpí poškodením centrálnej nervovej sústavy v zmysle demencie U. choroby,
zmiešaný typ, ktorá sa prejavuje poruchou kognitívnych funkcií - poruchou pamäti, pozornosti afektivity,
myslenia, správania a konania (ovplyvniteľnosť, submisivita) a osobnosti celkovo (strata záujmovej sféry,
zvýšená unaviteľnosť, a iné). Pre účely tohto konania bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou
Q.. G. S., zo záverov posudku vyplýva, že žalobkyňa trpí pokročilým stupňom demencie U. typu, teda

závažným vyvíjajúcim sa degeneratívnym ochorením mozgu s postihom všetkých psychických funkcií.
Vývoj uvedeného ochorenia bol dlhodobý, sprevádzaný závažnými poruchami správania, poruchami
orientácie, neprimeranými emočnými reakciami. Znalkyňa má zato, že v čase predmetného skutku
(6/2018 a 10/2018) bola u žalobkyni demencia rozvinutá do štádia minimálne stredne ťažkého stupňa,
teda vzhľadom na svoj vek, ale najmä vzhľadom na zdravotný stav, žalobkyňa nebola spôsobilá urobiť

predmetné úkony. Pre účely konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bol ohľadne žalobkyne
vypracovaný tretí znalecký posudok, v ktorom síce boli zodpovedané odlišné otázky od tých, ktorých
zodpovedanie považuje za významné pre tento spor, dôležité však je, že žalobkyňa bola obmedzená
v spôsobilosti na prakticky všetky právne úkony. Všetky tri posudky vo vzájomných súvislostiach sú
vo svojich záveroch konzistentné, zrozumiteľné tak pre odbornú, ako aj pre laickú verejnosť a sú

preskúmateľné. Závery znalcov vyvracajú tvrdenia žalovaného, že mu žalobkyňa skutočne mala v
úmysle predať spornú garáž. Žalobkyňa nebola spôsobilá prejaviť slobodnú a vážne mienenú vôľu
smerujúcu k predaju garáže, nebola spôsobilá dohodnúť sa na predmete plnenia, ani na cene tohto
plnenia. Žalobkyňa vylúčila, že by oslovila žalovaného s predajom garáže. Predtým sa žalobkyňa o
žalovanom, či predaji hnuteľného alebo nehnuteľného majetku dcére nikdy nezmienila. Žalobkyňa mohla

odovzdať žalovanému kľúče od garáže, na požiadanie by ich odovzdala úplne komukoľvek. Žalobkyňa
má za to, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správne ustanovenia právneho predpisu.
Z právneho hľadiska je potrebné predmetnú vec posúdiť podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa trpela a trpí duševnou poruchou, pre ktorú nebola dostatočne spôsobilá prejaviť slobodnú a
vážne mienenú vôľu, čo zakladá neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy. Žalovaný od žalobkyne

vlastnícke právo ku garáži nikdy nenadobudol. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo hnuteľnú
vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva len pokiaľ zákon v taxatívne
vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľavýslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od
nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.

12. Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie podľa výsledku sporu správne rozhodol i o trovách
konania, ktoré znáša procesne neúspešná strana a v spore neboli preukázané žiadne také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania vyplýva opak dobromyseľnosti
žalovaného. Duševná porucha žalobkyne nebola zistiteľná laikom na prvý pohľad, pri dlhšej komunikácii
však táto skutočnosť ani laikovi nemohla uniknúť. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

13. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa
27.07.2022 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

14. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

15. V dôsledku podaného odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a
§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd vykonal vecný prieskum odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
a konania súdu prvej inštancie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, a to v medziach dôvodov a

rozsahu odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP. Čo sa týka odvolania žalovaného voči rozsudku
súdu prvej inštancie, na základe podaného odvolania, tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379
CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie
a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na
základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne,

so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ust. § 382 CSP je
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ust.
§ 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie súd náležite odôvodnil, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako odvolateľ v odvolaní
neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu, či zrušenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ust. §
384 ods. 1 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v
prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného vychádzal zo súdom
prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať
dokazovanie, príp. nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1,

2 a 3 v spojení s ust. § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody
uvedené v jej odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru,
že podané odvolanie žalovaného dôvodné nie je a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutých výrokoch považuje za vecne správne. Po preskúmaní
veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali

procesných podmienok.

19. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia. Zároveň v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného odvolací súd s

prihliadnutím na zásadné odvolacie námietky žalovaného v ich podanom odvolaní uvádza nasledovné.

20. V súdenej veci sa žalobkyňa domáhala určenia, že vlastníčkou v žalobe špecifikovanej nehnuteľnosti
- garáže, je práve žalobkyňa. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pre rozhodnutie o veciriešil otázku, či možno prevodnému právnemu úkonu žalobkyne - kúpnej zmluve zo dňa 17. 10. 2018
priznať právne účinky, alebo, či je takýto právny úkon neplatný. Po vykonanom dokazovaní, ktorého
súčasťou bolo i znalecké skúmanie vykonané v súdenej veci, ako i oboznamovanie znaleckého

posudku vypracovaného pre účely trestného konania, súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti
prevodného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa previedla vlastnícke právo k označenej
garáži na žalovaného z dôvody nedostatku spôsobilosti žalobkyne na daný úkon.

21. Odvolací súd konštatuje, že právny záver súdu prvej inštancie je správny a zodpovedá skutkovému

stavu zistenému v konaní.

22. Podľa § 38 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „Občiansky zákonník“
alebo „OZ“) neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

23. Pre platnosť právneho úkonu zákon vyžaduje splnenie určitých predpokladov. Osobitné požiadavky
zákon kladie na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Úkon musí byť urobený
slobodne, vážne a zrozumiteľne. Pokiaľ ide o konajúci subjekt, platný právny úkon môže urobiť jedine
osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola odňatá alebo

obmedzená. Právny úkon urobený osobou pozbavenou (obmedzenou) spôsobilosti na právne úkony
zákon postihuje jeho absolútnou neplatnosťou.

24. Z obsahu spisového materiálu v súdenej veci vyplýva, že vlastnícke právo k špecifikovanej
nehnuteľnosti - garáži, nachádzajúcej sa v kat. úz. G., v obci Zvolen, zapísanej na LV č. XXXX, súp.

č. XXXXX, postavenej na parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, žalobkyňa previedla na základe kúpnej zmluvy
uzavretej medzi ňou a žalovaným, ako kupujúcim, dňa 17.10.2018, ktorej vklad bol povolený v konaní
vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu G. dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. V XXXX/XXXX.
Uzatvoreniu kúpnej zmluvy predchádzalo uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 21.06.2018.
Medzi stranami v konaní nebolo sporné, že v čase realizovania prevodného úkonu kúpnej zmluvy, ako

ani v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, spôsobilosť na právne úkony žalobkyne nebola
obmedzená. V čase prevodného úkonu neexistovalo rozhodnutie súdu o jej osobnom stave, ktorým by
bol súd v zmysle ust. § 193 CSP viazaný. Dôvodom neplatnosti právneho úkonu je však i prípad, keď
právny úkon urobila osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento úkon neschopnou, resp.
nespôsobilou.

25. Zo spisu je tiež zistiteľné, že posúdenie psychického stavu žalobkyne bolo prvýkrát učinené v
trestnom konaní prebiehajúcom na základe zistených skutočností o prevode vlastníckeho práva ku
garáži a oznámení o podozrení zo spáchania trestného činu učinenom žalobkyňou, resp. predovšetkým
dcérou žalobkyne - A. Q., orgánom činným v trestnom konaní. Prevodný úkon v súdenej veci bol

realizovaný medzi sporovými stranami dňa 17.10.2018, pričom žalobkyňa samotná bola posúdená
znalkyňou konajúcou pre účely trestného konania - Q.. X. O., keď znalecký posudok bol vypracovaný
dňa 30.09.2019. Konajúca znalkyňa vykonala i vlastné znalecké psychiatrické vyšetrenie žalobkyne A.
D., pričom znalkyňa vyšetrením zistila : demenciu pri U. chorobe, zmiešaný typ - stredne ťažký až ťažký
stupeň s pridruženými poruchami správania; narušený úsudok a kritickosť; organickú zmenu osobnosti,

pričom zároveň konštatovala neprítomnosť chorobnej závislosti na alkohole ani iných omamných či
psychotropných látkach. Znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že u žalobkyni v dobe skutku,
ako aj v súčasnej dobe zistila známky poškodenia celkovej nervovej sústavy v zmysle demencie,
ktorá sa u nej prejavuje poruchou kognitívnych funkcií - poruchou pamäti, pozornosti, afektivity,
myslenia (zabiehavosť, spomalenie myslenia, pseudoinkoherencia, nevýpravnosť), správania a konania

(ovplyvniteľnosť, submisivita a osobnosti celkovo), strata záujmovej sféry, zvýšená unaviteľnosť, a iné.
Konštatovala, že u žalobkyne je výrazne znížená schopnosť samostatného bežného každodenného
fungovania, finančného hospodárenia, jej úsudok a kritickosť sú narušené. Vývoj demencie u žalobkyne
bol postupný a prebiehal už pred spáchaným skutkom, dá sa predpokladať, že už niekoľko rokov
vzhľadom k tomu, že v dobe posúdenia ide už o stupeň stredne ťažký až ťažký. Ide o psychickú chorou

trvalého charakteru s tendenciou k zhoršovaniu a nepriaznivou prognózou.

26. Vyššie uvedený záver o demencii žalobkyne pri U. chorobe stredne ťažkého až ťažkého
stupňa konštatovala znalkyňa cca rok po realizovaní prevodného úkonu žalobkyňou, keď znalkyňakonštatovala, že vývoj demencie prebiehal už pred spáchaným skutkom, dá sa predpokladať, že už
niekoľko rokov.

27. Žalobkyňa bola posúdená i znalkyňou Q.. G. S. pribratou do predmetného civilného konania
iniciovaného na základe žaloby žalobkyne, pričom posúdenie znalcom zahŕňalo i realizované vlastné
vyšetrenie znalcom konané dňa 29.03.2021. Znalkyňa vykonala vyšetrenie žalobkyne a oboznámila
sa i s predchádzajúcim vypracovaným znaleckým posudkom X.. O.. Q.. S. tak samostatne posúdila
správanie, prejav, reakcie, konanie, vyjadrovanie samotnej žalobkyne, pričom po vykonanej vlastnej

explorácii znalkyňa konštatovala, že stav žalobkyne vyžaduje i psychiatrickú starostlivosť, ktorú však
žalobkyňa odmieta. Znalkyňa osobnosť žalobkyne označila ako organicky degradovanú a deteriorovanú
dlhodobejšie prebiehajúcim dementným procesom, pričom v čase vyšetrenia sa jedná o stredne
ťažký až ťažký stupeň demencie. Znalkyňa Q.. S. dospela k diagnostickému záveru demencia
U. typu, stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Znalkyňa na položené otázky konštatovala, že u
posudzovanej zistila pokročilý stupeň demencie U. typu, pričom ide o závažnejšie dlhodobejšie sa

vyvíjajúce degeneratívne ochorenie mozgu s postupným postihom všetkých psychických funkcií (pamäť,
pozornosť, myslenie, vnímanie, emotivita, intelekt, konanie). Vývoj uvedeného ochorenia je dlhodobejší,
sprevádzaný závažnými poruchami správania, poruchami orientácie, narušeným kontaktom s realitou,
ľahkou ovplyvniteľnosťou, poruchami novo i staro pamäti, narušením kritickosti, úsudku, chápavosti,
sociálnym zlyhávaním, narušenou schopnosťou vyhodnocovať dôsledky svojho konania. Znalkyňa mala

za to, že i v čase predmetného skutku (6/2018 a 10/2018) bola u posudzovanej demencia rozvinutá do
štádia minimálne stredne ťažkého stupňa a znalkyňa konštatovala, že žalobkyňa vzhľadom na svoj vek,
ale najmä vzhľadom na jej zdravotný stav nebola spôsobilá urobiť predmetné právne úkony.

28. Z vypracovaných znaleckých posudkov tak mal súd prvej inštancie, ako i odvolací súd jednoznačne

ustálené, že v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, ale predovšetkým v čase uzatvorenia samotnej
kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva ku garáži, bola u žalobkyne rozvinutá
demencia v dôsledku U. choroby, a to minimálne v štádiu stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Pokiaľ
tedamalažalobkyňakonštatovanýdiagnostickýzáveroU.demenciistredneťažkéhoažťažkéhostupňa,
je nutné zvýrazniť, že už v strednom štádiu pokročilosti demencie sú výrazné pamäti intelektu, poruchy

súdnosti, výrazné poruchy časovej a priestorovej orientácie, poruchy exekutívnych funkcií. Práve pre U.
demenciu je príznačné globálne postihnutie kognitívnych funkcií. Uvedené závery o.i. vyplývajú z oboch
znaleckých posudkov.

29. Pokiaľ teda žalovaný v podanom odvolaní namietal závery znalkyne a konštatoval, že nie je zrejmé,

na základe čoho znalkyňa dospela k uvedeným záverom najmä vo vzťahu k „minimálne stredne ťažkému
stupňu demencie“, odvolací súd konštatuje, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že
znalkyňa jednak sama vykonala vyšetrenie žalobkyne v jej domácom prostredí, so žalobkyňou bola v
bezprostrednom kontakte, realizovala odborné vyšetrenie žalobkyne, testovanie žalobkyne, pohovor so
žalobkyňou, v reakciách a správaní žalobkyňu bezprostredne pozorovala a hodnotila a zároveň sa

znalkyňa oboznámila so závermi znaleckého posudku Q.. X. O., ktorá znalecký posudok vypracovala
pre účely trestného konania, a pre vypracovanie ktorého sa oboznámila so zdravotnou dokumentáciou
žalobkyne a rovnako sama realizovala vyšetrenie žalobkyne. Odvolací súd preto neprisvedčuje
odvolacej námietke, že nie je zrejmé, na základe čoho znalkyňa dospela k uvedeným záverom, keď
obsahom znaleckého posudku je popis znalcom vykonaných a realizovaných vyšetrení, priebeh a záver

samotného vyšetrenia, ako i prehľad zdravotnej dokumentácie a záver predchádzajúceho znaleckého
skúmania, z ktorých jednoznačne vyplýva záver o diagnostikovanej psychickej chorobe žalobkyne,
ktorého konštatovanie znalkyňa zrozumiteľným spôsobom zdôvodnila.

30. K odvolacej námietke žalovaného o tom, že „závery znalkyne nevychádzajú zo žiadnej psychiatrickej

dokumentácie, pretože žalobkyňa sa ani v čase skutku ani v súčasnosti žiadnej liečbe nepodrobuje“,
odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť, že žalobkyňa v súčasnosti nie je liečená, nemusí
nevyhnutnutne znamenať a neznamená, že by žalobkyňa netrpela uvedenou diagnózou U. choroby.
Z výpovedí samotnej žalobkyne, z jej vyjadrení, ako i vyjadrení dcéry žalobkyne je zrejmé, že
nepodrobovanie sa liečbe žalobkyňou je predovšetkým z dôvodu jej odmietavého negatívneho

postoja k lekárom, k liečbe a k neochote samotnej žalobkyne, ako osoby v pokročilom veku
dobrovoľne podstupovať liečbu zahŕňajúcu pravidelné navštevovanie lekára - špecialistu. Znalkyňa
pribratá do konania je však odborne spôsobilou osobou pre odborné posúdenie a prijatie záverov,
zahrňujúcich i stanovenie prípadnej diagnózy na základe vlastného posúdenia, vlastného vyšetrenia azáverov predchádzajúceho vyšetrenia vykonaného lekárom špecialistom, súdnym znalcom, ktoré bolo
realizované v roku 2019.

31. Pokiaľ žalovaný uvádza, že namieta závery znaleckého posudku, nesúhlasí s nimi, resp. tieto
považuje za subjektívne ovplyvnené znaleckým posudkom Q.. X. O., je nutné uviesť, že žalovaný
namietaný dôkaz a závery z neho vyplývajúce nevyvrátil dôkazom opaku, žalovaný nepredložil v konaní
iný znalecký posudok na rovnakej odbornej úrovni, spochybňujúci závery konštatované znalcom, resp.
znalkyňou ustanovenou v predmetnom konaní. Odvolaciu námietku spochybňujúci správnosť záverov

znaleckého posudku tak žalovaný nijak neobjektivizoval. Znalkyňa ustanovená do konania pre potreby
prejednávanej veci vykonala vlastné odborné vyšetrenie, pohovor so žalobkyňou, žalobkyňu podrobila
vykonaniu testovania v potrebnom rozsahu a preto samotná skutočnosť, že znalkyňa pri komplexnom
vyhodnotení všetkých skutočností týkajúcich sa duševného stavu žalobkyne dospela k rovnakému
záveru ako znalkyňa z totožného odboru a odvetvia, ktorá posudzovala duševný stav žalobkyne rok pred
posúdením žalobkyne Q.. S., neznamená, že znalecky posudok je „subjektívne ovplyvnený znaleckým

posudkom Q.. X. O.“. Je pochopiteľné, že dvaja znalci (znalkyne) z rovnakého odboru a odvetvia,
posudzujúc totožnú osobu, každý však i na základe vykonaného vlastného vyšetrenia, dospejú k
rovnakým záverom, konštatujúc zistenú totožnú diagnózu (U. chorobu) s vývojom demencie stredne
ťažkého až ťažkého stupňa. Uvedenú odvolaciu námietku preto odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodnú.

32. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný rozsiahlo popisuje kontraktačný proces medzi žalobkyňou
a žalovaným, zvýrazňujúc primeranú cenu uhradenú žalobcom k stavu prevádzanej garáži, odvolací
súd uvádza, že uvedená námietka nie je pre rozhodnutie vo veci právne významná a nesúvisí so
záverom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 17.10.2018

je absolútne neplatná pre nedostatok spôsobilosti žalobkyne v dôsledku jej duševnej poruchy alebo
choroby na uvedený úkon. Súd prvej inštancie v rozhodnutí napadnutom odvolaním nevyhodnocoval
primeranosť kúpnej ceny za prevádzaný predmet plnenia, resp. v tejto časti nekonštatoval rozpor s
dobrými mravmi, čoho dôsledkom by mohla byť neplatnosť právneho úkonu, ale k záveru o neplatnosti
uvedeného právneho úkonu dospel z dôvodu nedostatku spôsobilosti žalobkyne na uvedený úkon, preto

odvolacia námietka žalovaného v tejto časti nereflektuje odôvodneniu a záverom súdu prvej inštancie
prijatým v odôvodnení napadnutého rozsudku.

33. Pokiaľ žalovaný poukazuje na stav, v akom sa prevádzaná garáž nachádzala v čase pred uzavretím
zmluvy o budúcej zmluve a kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2018, pokiaľ poukazuje na vynaložené finančné

prostriedky na zhodnotenie garáže a uvedenie jej do stavu spôsobilého užívania a pre zapísanie
predmetnejnehnuteľnostiakogaráženalistvlastníctva,uvedenáotázkanemásúvissozávermiprijatými
súdom prvej inštancie a nie je spôsobilá privodiť iné rozhodnutie vo veci, keď žalovaným tvrdené vložené
investície do prevádzanej garáže má možnosť žalovaný uplatniť osobitnou žalobou voči žalobkyni.
Uvedené však nič nemení na závere, že žalobkyňa bola v dôsledku jej duševnej choroby nespôsobilá

pre realizovanie právneho úkonu uzavretia kúpnej zmluvy, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke
právo zo žalobkyne na žalovaného.

34. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta, že sám nemá medicínske vzdelanie, ani vzdelanie,
ktoré by mu umožňovalo spozorovať a následne vyhodnotiť, či žalobkyňa nie je postihnutá nejakou

duševnou poruchou, keď osobitne znalkyňa i v súdenej veci konštatovala, že uvedené ochorenie je
charakteristické často postupným, bežne laikmi nepozorovaným vývojom, odvolací súd k uvedenej
námietke uvádza, že nemožno opomínať, že už v čase realizovania prevodného úkonu v roku 2018
bola žalobkyňa osobou v pokročilom veku, mala 83 rokov, pričom i z výpovede svedkyne, pracovníčky
mestského úradu vyplynulo, že v čase podpisovania zmlúv žalovaný bol uzrozumený s tým, že samotná

žalobkyňa nie je schopná sama zájsť pred orgán matriky, preto sám zabezpečil odvoz žalobkyne
pred mestský úrad, sám zabezpečil, aby pracovníčka matriky na jeho požiadanie vyšla mimo budovu
inštitúcie za účelom podpísania zmlúv, pričom samotná žalobkyňa v čase, keď mala pristúpiť k
podpísaniu predmetnej kúpnej zmluvy, položenou otázkou vyjadrila, že sama nevie čo podpisuje.
Dezorientovanosť žalobkyne situáciou potvrdila i zamestnankyňa mestského úradu (matriky), ktorá bola

vyslúchnutá v pozícii svedka v trestnom konaní. Vzhľadom na to, že žalovaný prichádzal so žalobkyňou
do kontaktu ako s osobou vysokého veku, pričom príznaky dezorientácie sa u žalobkyne prejavili i v
čase prevodného úkonu, nemožno prisvedčiť ani uveriť tvrdeniam žalovaného o tom, že zo žiadnych
skutočností nemohol predpokladať, že by žalobkyňa nebola spôsobilá na niektoré právne úkony. I zvypracovaného znaleckého posudku znalkyne Q.. S. vyplýva, že i pri vlastnom vyšetrení bolo zistené, že
prejav žalobkyne je chaotický, nesúrodý, na kladené otázky neodpovedá primerane. Opakovala vlastné
obsahy, verbalizovala vlastné produkcie, znalkyňa rovnako konštatovala dezorientovanosť žalobkyne

časom aj situáciou, rovnako konštatovala, že kontakt žalobkyne s realitou je v dôsledku organického
postihu oslabený vo významnej miere.
Znalkyňatiežkonštatovalavýraznezníženúchápavosťazníženúinformatívnosťmyšlienkovéhoprocesu
žalobkyne. Uvedené prítomné prejavy zistené pri bežnom prejave žalobkyne pri bežnej komunikácii a
pri primeranej opatrnosti, mohol uvedeného nepochybne spozorovať a vyhodnotiť rovnako žalovaný, a

to bez potreby akéhokoľvek medicínskeho vzdelania. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to,
že žalobkyňa bola spôsobilá a schopná vyhľadať právne služby právneho zástupcu a tomuto i napriek
narušeniu úsudku a kritickosti vysvetlila podstatu svojej právnej veci a splnomocnila ho na zastupovanie,
odvolací súd uvádza, že významnou mierou sa v prejednávanej veci do objasnenia uvedenej záležitosti
(i orgánmi činnými v trestnom konaní) angažovala dcéra žalobkyne, ktorá žalobkyňu navštevuje, podľa
vlastnejvýpovedisdennoupravidelnosťou,ožalobkyňusastaráaktorásaoprevodevlastníckehopráva

dozvedela až následne, na základe listín doručovaných žalobkyni okresným úradom - katastrálnym
odborom. Dcéra žalobkyne, ktorá v konaní vystupuje v pozícii opatrovníčky žalobkyne, bola nepochybne
aktívna a nápomocná pri hľadaní právneho zástupcu a za jej iniciatívy žalobkyňa učinila i oznámenie o
podozrení zo spáchania trestného činu po zistení okolností, za ktorých bolo prevedené vlastnícke právo
k predmetnej nehnuteľnosti. Samotné vyhľadanie právnej pomoci a poverenie právneho zástupcu na

zastupovanie v konaní žalobkyňou a jej dcérou, preto nevyvracia záver konštatovaný dvomi znalcami
o zistenej diagnóze žalobkyne U. choroby, pričom následne bola žalobkyňa i obmedzená v spôsobilosti
na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Zvolen.

35. Nemožno prisvedčiť ani tvrdenej obrane žalovaného o dobromyseľnosti nadobúdateľa, keď táto

nevyplýva ani z okolností prejednávanej veci, z okolností, za ktorých bol prevodný úkon žalobkyne
trpiacej rozvinutou demenciou učinený. Zároveň je tvrdená dobromyseľnosť žalovaného bez právneho
významu v konaní, v ktorom súd riešil platnosť právneho úkonu poručiteľky, posudzujúc spôsobilosť
účastníka právneho úkonu na vykonanie takéhoto úkonu.

36. V súdenej veci by však nebolo na mieste priznať vyššiu ochranu žalovanému ako tvrdenému
dobromyseľnému nadobúdateľovi na úkor vlastníckeho práva žalobkyne, keď vlastníctvo žalobkyňa
na žalovaného previedla ako osoba vo veku 83, rokov, žijúca sama, ktorá sa prejavila ako osoba
dezorientovaná časom i situáciou nielen dvom znalkyniam realizujúcim vyšetrenie žalobkyne, ale tiež
na veci nezainteresovanej pracovníčke mestského úradu, ktorá pravosť podpisu žalobkyne overovala.

Okolnostisúdenejvecinasvedčujútomu,žeprevodvlastníckehoprávažalobkyne(ktorámávlastnédeti,
ako i vnúčatá) práve na žalovaného - žalobkyni známeho „len“ ako jej suseda, je výsledkom aktívneho
pôsobenia žalovaného na žalobkyňu a zároveň výsledkom vysokej ovplyvniteľnosti a dôverčivosti
žalobkyne, ktorými bolo konanie žalobkyne ovplyvnené ako dôsledok resp. súčasť ochorenia U.
choroby.

37. Záverom odvolací súd dodáva, že z rovnakých dôvodov nebolo potrebné a ani účelné pre
rozhodnutie o veci vykonanie dôkazu výsluchom žalobkyne, keď táto bola v čase konania pred
súdom prvej inštancie vo veku 87 rokov, bola osobou, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola
rozhodnutím súdu obmedzená i v rozsahu, že nie je spôsobilá konať pred štátnymi orgánmi, o ktorej

bolo znalcom v znaleckom posudku konštatované, že nie je schopná vnímať prežité udalosti a tieto
náležite reprodukovať počas prípadného výsluchu na súdnom pojednávaní. Odvolací súd preto i
odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nerealizovaného výsluchu žalobkyne súdom prvej inštancie,
vyhodnotil ako nedôvodnú.

38. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania
žalovaného. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnom výroku I. ako
vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

39. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie

uložil žalovanému ako procesne neúspešnej sporovej strane, povinnosť nahradiť žalobkyni ako sporovej
strane úspešnej v celom rozsahu, trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. Súd
prvej inštancie vychádzal v súdenej veci z procesného úspechu konštatovaného na strane žalobkyne v
celom rozsahu. Pokiaľ sa žalovaný v podanom odvolaní sa dovoláva aplikácie ust. § 257 CSP, tvrdiacexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že žalovaný nemohol rozpoznať
prítomnosť duševnej choroby alebo poruchy žalobkyne, odvolací súd konštatuje, že existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa v súdenej veci nevzhliadol. Dobromyseľnosti žalovaného nesvedčia viaceré

okolnosti vyplývajúce a zistené počas súdneho konania vedeného na základe predmetnej žaloby, ale i v
priebehu trestného konania, vyplývajúce z trestného spisu pripojeného k predmetnému civilnému spisu.
Dobromyseľnosti žalovaného nesvedčí tá okolnosť, že za prevod vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu a stavby garáže v meste Zvolen, žalovaný vyplatil k rukám žalobkyne sumu celkom 1.000,- Eur,
keď o takomto prevodnom právnom úkone nevedela ani dcéra žalobkyne, ktorá žalobkyňu navštevovala

denne; dobromyseľnosti žalovaného nesvedčí ani tá okolnosť, že podpis kúpnej zmluvy zabezpečil sám
žalovaný i napriek tomu, že z otázok žalobkyne mu muselo byť zrejmé, že táto nemá vedomosť o tom,
čo podpisuje a dobromyseľnosti žalovaného nesvedčí ani v trestnom konaní zistené splnomocnenie
žalobkyne zo dňa 21.06.2018 podpísané žalobkyňou, ktorej podpis bol overený dňa 21. 06. 2018 na
MestskomúradevoZvolene,ktorýmžalobkyňaA.D.splnomocnilaQ.U.(žalovaného),abyjuzastupoval
vo všetkých veciach, a to pred všetkými štátnymi a justičnými orgánmi a inštitúciami v Slovenskej

republike na dobu neurčitú. Uvedené zabezpečenie splnomocnenia žalovaným na všetky právne úkony
bez obmedzenia, do budúcnosti a na konanie pred všetkými štátnymi orgánmi a inštitúciami, od osoby
vysokého veku, bez akéhokoľvek stupňa príbuzenstva, nesvedčí o poctivom zámere žalovaného a o
jeho tvrdenej dobromyseľnosti.

40. I z uvedených dôvodov odvolací súd nevzhliadol existenciu dôvodov osobitného zreteľa a dôvod
pre aplikáciu ust. § 257 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho závislom výroku o trovách konania
potvrdil ako vecne správny.

41. Keďže žalovaný bol v konaní neúspešnou stranou sporu, správne mu súd prvej inštancie výrokom

IV. uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie i vo výroku IV. o trovách štátu, ktorých povinnosť náhrady uložil žalovanému ako procesne
neúspešnej strane sporu v celom rozsahu.

42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného tento nebol úspešný ani
sčasti, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo zrušené alebo zmenené ani
čiastočne a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdil ako vecne
správne. Celkový procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalobkyni a na strane druhej

tomu zodpovedá procesný neúspech žalovaného v odvolacom konaní. Keďže v odvolacom konaní bola
žalobkyňa právne zastúpená a k odvolaniu žalovaného sa i vyjadrila v súvislosti s odvolacím konaním
žalobkyni preukázateľne vznikli trovy, preto odvolací súd uložil žalovanému ako procesne neúspešnému
v odvolacom konaní v celom rozsahu, povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

43.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).