Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 24, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/90/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118349651
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6118349651.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcov: 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, 2/ O. C.,
nar. XX.X.XXXX, obaja bytom S. X, S., obaja zastúpení W., X., so sídlom S., M. XX, proti žalovanému:
Y.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., C. J. 7, zastúpenému W.. B. D., advokátkou so sídlom S., Ul. XX.
augusta 5, o zaplatenie 4 773,18 eur na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza

č. k. 14C/5/2019-239 zo dňa 22. júna 2021 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým, po predchádzajúcom čiastočnom zrušení rozsudku
a vrátení veci odvolacím súdom) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom

1/ a 2/ sumu 3 736,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
3 736,46 eur od 5.8.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a
priznal žalobcom proti žalovanému nárok na náhradu 56,56 % trov konania. V odôvodnení uviedol, že
žalobcovia sa žalobou domáhali zaplatenia sumy 4 773,18 eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodu,
že so žalovaným ako predávajúcim uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod
nehnuteľností (pozemkov) za kúpnu cenu 27 922,50 eur. Na základe vyhlásenia žalovaného v článku IV.

bode 3 kúpnej zmluvy mal byť v kúpnej zmluve zahrnutý aj podiel na vystavaných inžinierskych sieťach,
konkrétne na spoločnej elektrickej prípojke, spoločnej vodovodnej prípoje a spoločnej kanalizácii.
Uvedené vyhlásenie žalovaného sa ukázalo ako nepravdivé. Žalovaný vlastnil okrem pozemku, ktorý
predal žalobcom, aj susedný pozemok (uvedené dva pozemky vznikli rozdelením pôvodného pozemku
vo vlastníctve žalovaného). Po rozdelení pozemkov bol žalovaný upozornený, že vlastní len jeden podiel
na inžinierskych sieťach, a teda po rozdelení pozemku bude jednej pozemok bez inžinierskych sietí.
Žalovaný previedol podiel na inžinierskych sieťach, ktorý vlastnil, na pani M. (spolu s prevodom druhého

pozemku) a žalobcovia boli preto nútení zakúpiť si od spoluvlastníkov nový podiel na inžinierskych
sieťach, čím žalobcom vznikli náklady vo výške 4 773,18 eur. Žalobcovia sa tejto sumy domáhali titulom
primeranej zľavy z kúpnej ceny v zmysle § 597 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tvrdil, že nie je
pravda, že by podiel na inžinierskych sieťach, ktoré vlastnil, previedol spolu s pozemkom na pani M..
Naopak, podiel na inžinierskych sieťach mali žalobcovia zahrnutý v kúpnej cene. Žalobcovia podľa
žalovaného nepreukázali, komu konkrétne, na základe čoho a za čo zaplatili sumu 4 773,18 eur.

1.2 Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 597 ods. 1, § 503, § 119 ods. 2, § 120 ods.
2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejnýchvodovodoch a verejných kanalizáciách a (viazaný názorom odvolacieho súdu, vysloveným v čiastočne
zrušujúcom rozsudku) konštatoval, že prevodom pozemku (resp. spoluvlastníckeho podielu k pozemku),
cez ktorý len prechádzajú vodovodné alebo kanalizačné prípojky, neprechádza na nadobúdateľa aj

vlastnícke právo k týmto prípojkám. Nie je teda možné dospieť k záveru, že pokiaľ žalovaný previedol
kúpnou zmluvou na žalobcov svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku, prešiel tým zároveň na žalobcov aj
spoluvlastnícky podiel k prípojkám, ktoré prechádzajú cez tento pozemok. Z listov vlastníctva súd zistil,
že spoluvlastníci pozemkov nie sú úplne totožní so spoluvlastníkmi spoločnej vodovodnej a spoločnej
kanalizačnej prípojky, ktorá vedie týmito pozemkami. Uvedené prípojky nemali charakter verejného

vodovodu a verejnej kanalizácie, naopak, boli to súkromné prípojky v spoluvlastníctve viacerých osôb
(vlastníkov viacerých susediacich pozemkov). Žalovaný bol jednou zo zmluvných strán spoluvlastníckej
zmluvy, ktorú uzatvorili spoluvlastníci („stavebníci“) prípojok dňa 11.3.210, teda bol aj podielovým
spoluvlastníkom uvedených prípojok. Podľa názoru súdu, spoluvlastnícka zmluva z 11.3.2010 mala
len rámcový charakter a neupravovala detailne všetky páva a povinnosti spoluvlastníkov spoločných
prípojok. Z tejto zmluvy napríklad výslovne nevyplýva, že sa spoluvlastnícke podiely na sieťach v prípade

rozdelenia pôvodných stavebných pozemkov nesmú deliť a že noví vlastníci rozdelených pozemkov
si ich musia prikúpiť. Takáto dohoda však bola evidentne medzi spoluvlastníkmi prípojok uzatvorená
ústne. Nasvedčuje tomu predovšetkým to, že medzi stranami sporu nebola táto okolnosť sporná. Obe
strany sporu nepochybovali o tom, že žalovaný mal len jeden podiel na spoločnej vodovodnej prípojke
a jeden podiel na spoločnej kanalizačnej prípojke a to aj po rozdelení jeho pôvodného pozemku na dve

časti. Spornou okolnosťou medzi stranami bolo len to, či boli tieto spoluvlastnícke podiely žalovaného
na spoločných prípojkách prevedené už prvou kúpnou zmluvou zo dňa 15.6.2015 na kupujúcich T. M. a
A. A. alebo až druhou kúpnou zmluvou zo dňa 8.2.2018 na žalobcov.

1.3 Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že v rámci predzmluvných

rokovaní boli kupujúci M. a A. opakovane ubezpečovaní, že prevod pozemku zahŕňa aj prevod
spoluvlastníckeho práva k prípojkám. V kúpnej zmluve zo dňa 15.6.2016 sa uvádza (článok IV. odsek
4.2), že kupujúci uhradia príspevok do fondu spoluvlastníkov a žalovanému bude jeho podiel vrátený.
Uvedené(vspojenísvýsluchomsvedkaY..S.M.,realitnéhomakléra)nasvedčujetomu,žepriuzatváraní
zmluvy sa riešil podiel kupujúcich na spoločných prípojkách. Aj v inzercii k pozemku, ktorý bol predaný T.

M. a A. A. sa uvádza, že sa stavebný pozemok predáva so sieťami. Ďalej súd poukázal aj na skutočnosť,
že tieto prípojky skutočne vyúsťujú pri pozemku parc. č. XXXX/XXX, ktorý od žalovaného kúpili kupujúci
M. a A.. Títo kupujúci teda nemohli mať žiadne pochybnosti o tom, že kupujú pozemok aj s inžinierskymi
sieťami, t. j. so spoluvlastníckym podielom na spoločných prípojkách.

1.4 Ďalej súd prvej inštancie s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/18/2011
dospel k záveru, že veci, ktoré majú síce charakter nehnuteľností (stavby), ale ktoré sa neevidujú v
katastri nehnuteľností (napr. dočasné stavby), nespadajú pod právny režim nehnuteľností a možno
s nimi nakladať ako s hnuteľnými vecami. Vodovodné a kanalizačné prípojky sa neevidujú v katastri
nehnuteľností, nie sú to stavby v zmysle ustanovenia § 119 Občianskeho zákonníka, nie sú súčasťou

pozemku, na ktorom sú umiestnené; tvoria samostatný predmet právnych vzťahov. Na prevod
spoluvlastníckych podielov žalovaného k uvedeným prípojkám teda postačovala ústna zmluva a hoci
o uzatvorení takejto ústnej zmluvy medzi žalovaným a kupujúcimi A. a M. neexistuje priamy dôkaz,
z celého radu vyššie uvedených nepriamych dôkazov, ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie tvoria
ucelenúreťazvyplýva,žepriuzatváraníkúpnejzmluvydňa8.6.2015,ktoroužalovanýodpredalpozemok

parc. č. XXXX/XXX kupujúcim A. a M., existovala právne relevantná vôľa oboch zmluvných strán
smerujúca k prevodu spoluvlastníckych podielov žalovaného na spoločnej vodovodnej a spoločnej
kanalizačnejprípojke.Keďžežalovanýpreviedolsvojepodielynaspoločnýchprípojkáchuždňa8.6.2015
na A. A. a T. M., nemohol ich previesť na žalobcov kúpnou zmluvou zo dňa 8.2.2018 (keďže
ich už nevlastnil). Žalobcovia sa teda nestali spoluvlastníkmi týchto prípojok. Súd prvej inštancie sa

stotožnil s názorom žalobcov, že výška zľavy z kúpnej ceny pozemku v tomto prípade môže zodpovedať
dodatočným nákladom, ktoré museli žalobcovia uhradiť ostatným spoluvlastníkom inžinierskych sietí
za získanie spoluvlastníckych podielov k spoločnej vodovodnej prípojke a k spoločnej kanalizačnej
prípojke. Z tabuľky, ktorú žalobcovia predložili vyplýva, že zaplatili ostatným spoluvlastníkom za podiely
na spoločnej kanalizačnej prípojke a spoločnej vodovodnej prípojke spolu sumu 3 736,46 eur. Súd prvej

inštancie považoval zľavu z kúpnej ceny v takejto výške za primeranú a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

2.1 Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a navrhol, abyodvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne
aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Odvolanie zdôvodnil tým,
že všetky ním deklarované skutočnosti a vlastnosti predmetu kúpy boli pravdivé a žalobcovia neboli

povinní uhrádzať ďalšie náklady za kúpu podielu na vystavaných sieťach. Žalovaný svoj podiel na
inžinierskych sieťach nepreviedol na A. A. a T. M.. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje
žalovaný za nezrozumiteľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, ako mal žalovaný - bez toho, aby o tom
mal vedomosť a bez toho, aby bol uskutočnený právny úkon - previesť vlastnícke právo k podielu na
spoločných prípojkách na A. A. a T. M.. Súd prvej inštancie sám konštatoval, že žiaden priamy dôkaz

preukazujúci túto skutočnosť nebol preukázaný. Na strane žalovaného takáto právne relevantná vôľa
ani neexistovala a nebola ničím preukázaná. Nebol preukázaný žiaden právny dôvod
nadobudnutia podielu na inžinierskych sieťach A. A. a T. M.. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa
8.6.2015 (jedinej zmluvy, ktorú žalovaný s kupujúcimi A. a M. uzatvoril) nevyplýva, že sa ňou prevádzal aj
podiel žalovaného na inžinierskych sieťach. Realitný maklér S. M. pri výsluchu ako svedok povedal, že to
(že pozemok sa predáva spolu s podielom na inžinierskych sieťach) považoval za samozrejmosť. Z toho

je však zrejmé, že žiaden právny úkon, ktorým by došlo k prevodu podielu žalovaného na inžinierskych
sieťach na T. M. a A. A., zrealizovaný nebol. Realitný maklér pri sprostredkovaní prevodu pozemku na
T. M. a A. A. otázku inžinierskych sietí (voda, kanalizácia) so žalovaným vôbec neriešil a túto neriešil
ani v kúpnej zmluve.

2.2 Podľa žalovaného vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia spočíva aj v tom, že súd prvej inštancie
sa opomenul vysporiadať s argumentmi žalovaného, ktorými sa vyjadroval k jednotlivým nepriamym
dôkazom predloženým žalobcami: K inzerátu zverejnenému realitnou kanceláriou uviedol, že predmetný
inzerát nie je pre žalovaného záväzný a nie je možné ho ani považovať za návrh na uzavretie zmluvy.
V danom prípade bol obsah právneho úkonu zachytený písomne, a to výlučne v kúpnej zmluve zo

dňa 8.6.2015. Zmluvnými stranami prejavenú vôľu vyplývajúcu z kúpnej zmluvy nie je možné meniť
ani dopĺňať s poukazom na inzerát. K e-mailovej komunikácii medzi T. M. a S. M. žalovaný uviedol, že
nebol jej účastníkom ani o nej nemal žiadnu vedomosť. S. M. pracoval v realitnej kancelárii, s ktorou mal
žalovaný uzatvorenú sprostredkovateľskú zmluvu. Spoluvlastnícky podiel na spoločných inžinierskych
sieťach nebol predmetom tejto sprostredkovateľskej zmluvy, a teda S. M. nebol oprávnený ponúkať

podiel žalovaného na inžinierskych sieťach na predaj. Informácie, ktoré poskytoval S. M. T. M., nie
sú pre žalovaného záväzné. Ani vyhlásenie T. M. nekorešponduje s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa
8.6.2015. S. M. nevykonával za žalovaného právny úkon, ktorým boli nehnuteľnosti prevedené (kúpna
zmluva). Svedok B. S. sa iba domnieval, že žalovaný predal svoj podiel na spoločných
inžinierskych sieťach pani T. M., pričom svedok nikdy nevidel celú kúpnu zmluvu zo dňa 8.6.2015, no

napriek tomu vykonal zápisy v spoluvlastníckej zmluve. Napokon B. S. ani nebol podľa dodatku č. X
zo dňa 11.3.2010 a dodatku č. X zo dňa 11.3.2010 spoločným zástupcom spoluvlastníkov
inžinierskych sietí, a teda nebol oprávnený tieto zápisy vykonať. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
(odsek 29) podľa žalovaného nevyplýva, kým a ako mali byť kupujúci A. A. a T. M. v rámci predzmluvných
rokovaní ubezpečovaní, že prevod nehnuteľností zahŕňa aj prevod spoluvlastníckeho práva k prípojkám

a najmä aké malo toto údajné ubezpečenie právne následky, pokiaľ nebolo obsiahnuté v texte kúpnej
zmluvy zo dňa 8.6.2015.

2.3 Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že žalobcovia nepreukázali, komu, na základe čoho (akého
právneho titulu) a za čo konkrétne uhradili sumu 4 773,18 eur. S odkazom na § 4 ods. 1, ods. 2

zákona č. 442/2002 Z. z. žalovaný uviedol, že nevlastnil ani neprevádzal žiaden objekt ani nehnuteľnosť
pripojenú na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu. Jeho podiel na inžinierskych sieťach nebol spojený
so žiadnym pozemkom a mohol sa slobodne rozhodnúť, komu tento podiel prevedie. Fakt, že tento
podielpreviedolnažalobcov,vyplývapriamozobsahukúpnejzmluvyzodňa8.2.2018.Pokiaľžalobcovia
tvrdia, že si museli podiel na inžinierskych sieťach dokúpiť, tak nepreukázali, kedy, od koho, na základe

akého právneho úkonu a za akú cenu si ho odkúpili. Nebolo preukázané, komu žalobcovia zaplatili sumu
3 736,46 eur a čie spoluvlastnícke podiely k spoločnej vodovodnej a spoločnej kanalizačnej prípojke za
túto sumu nadobudli. Podľa žalovaného žalobcovia na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.2.2018 (najmä
jej čl. IV. bod 3) nadobudli pozemok aj s podielom žalovaného na inžinierskych sieťach, a preto mali
právo na tieto siete bezodplatne pripojiť jeden rodinný dom.

2.4 Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie opomenul vysporiadať aj s jeho argumentáciou týkajúcou
sa čl. IV bodu 4.2 kúpnej zmluvy zo dňa 8.6.2015, že tam uvedená suma 1 273,61 eur nesúvisela s
podielom na inžinierskych sieťach, ale predstavovala príspevok kupujúcich na dobudovanie prístupovejkomunikácie.Nešlotedaokúpnucenu zapodielnavybudovanýchinžinierskychsieťach.Súdprvej
inštancie podľa žalovaného ponechal bez povšimnutia aj jeho argument, že v inzercii sa neuvádzalo
(doslova), že stavebný pozemok sa predáva so sieťami, bolo v nej len uvedené, že inžinierske siete sú

vybudované, ale nebolo vyslovene uvedené, že sa ponúka na predaj aj podiel na týchto inžinierskych
sieťach.

2.5 Žalovaný zdôraznil, že z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.8.2012 sp. zn.
6Cdo 18/2011 (ktoré citoval aj súd prvej inštancie) vyplýva, že podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o

verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, vodovodné a kanalizačné prípojky od
1.11.2002 už nie sú súčasťou pozemku, na ktorom sú umiestnené; tvoria samostatný predmet právnych
vzťahov. Vlastníctvo k takémuto samostatnému predmetu právnych vzťahov sa nemôže prevádzať ani
predzmluvnými rokovaniami a ani tým, že to jedna zo strán považuje za samozrejmosť, pokiaľ to z
obsahu realizovaného právneho úkonu nevyplýva. Čestné vyhlásenie kupujúcej T. M. je podľa neho v
rozpore s obsahom právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 8.6.2015, pričom interpretácia

obsahu právneho úkonu súdom nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených
prejavov vôle. V tejto súvislosti žalovaný namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, kedy a ako
mala vyjsť vada dodatočne najavo, ani to, z akej kúpnej ceny bola zľava súdom prvej inštancie určená.
Primeranosť zľavy nie je ničím odôvodnená. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 8.2.2018 nie je zrejmé,
akábolakúpnacenazapodielžalovanéhonainžinierskychsieťach,atedaniejemožnéposúdiť,čivýška

zľavy, ktorú súd priznal žalobcom, je primeraná s poukazom na § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Napokon žalovaný v odvolaní poukázal na to, že žalobcovia neboli oprávnení sami odstrániť údajné
vady kúpenej veci a domáhať sa od žalovaného úhrady nákladov, keďže takýto spôsob vyporiadania
práv zo zodpovednosti za vady nebol medzi zmluvnými stranami dojednaný a takýto nárok
žalobcom ako kupujúcim z § 597 Občianskeho zákonníka nevyplýva. Žalobcovia sa svojvoľne rozhodli,

že uhradia sumu 3 736,46 eur, a neumožnili žalovanému zjednať nápravu predtým, ako tieto dodatočné
náklady vynaložili. Žalobcovia tým podľa žalovaného porušili prevenčnú povinnosť vyplývajúci im z §
415 Občianskeho zákonníka.

3.1 Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdil. Poukázali na to, že žalovaný počas celého konania predkladal
súdu výlučne svoje vysvetlenia, ktoré však nevedel podoprieť dôkazmi. Išlo o fabulácie, ktoré sa
následne ukázali ako nepravdivé, vzájomne si odporujúce. Za zarážajúce žalobcovia
označili to, že žalovaný počas súdneho konania neustále menil právnu argumentáciu, a teraz očakáva,
že súd sa bude na základe znenia jeho odvolania zaoberať každým tvrdením, ktoré v konaní uviedol,

a to napriek tomu, že sa počas konania preukázalo ako zjavne nepravdivé a účelové. Poukázali okrem
iného na rozpor vo výpovediach žalovaného, ktorý najskôr uvádzal, že pozemok
bol inzerovaný so sieťami a následne bez sietí, potom uviedol, že pani M. sa sietí zriekla,
potom, že sa tak zmluvné strany dohodli. Tieto skutočnosti boli zodpovedané svedeckou výpoveďou
pána M., ktorý potvrdil, že pozemok bol inzerovaný so sieťami, pričom žalovaný vedel, že sa pozemok

prevádza so sieťami, pani M. mala v podmienkach, aby to bol pozemok so sieťami. Z výpovede svedka
M. vyplynulo, že so žalovaným spolupracovali dlhodobo, je preto nelogické, že by svedok bez vedomia
žalovaného prisvojil prospech neznámym kupujúcim na úkor žalovaného, dlhodobého klienta.
To, že žalovaný mal vedomosť o prevode sietí na pani M., potvrdil aj svedok S., keď
uviedol, že žalovaného opakovane upozornil na skutočnosť, že už nemá podiel na sieťach, čo v tom

čase žalovaný ani nevyvracal. Z uvedeného je podľa žalobcov zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy sa riešil
podiel kupujúcich na spoločných prípojkách, a teda skutkové zistenie súdu prvej inštancie sú správne.
Jedinou osobou, ktorá tvrdí, že nepreviedla podiel na sieťach na pani M. a pána A., je sám žalovaný.

3.2 Žalobcovia ďalej uviedli, že dohodou vlastníkov spoločných prípojok bolo upravené, že ak niekto z

vlastníkov svoj pozemok rozdelí, bude povinný k druhému pozemku siete dokúpiť alebo ho predať bez
sietí. Tejto skutočnosti si bol žalovaný vedomý, čo vyplynulo zo samotnej výpovede žalovaného.
V minulosti sa takýto postup už realizoval a žalovaný bol s ním uzrozumený. Žalovaný vlastnil najskôr
jeden pozemok, ktorý neskôr rozdelil na dva pozemky. Prvý pozemok predal v roku 2015 pani M. a
pánovi A.. Z mailovej komunikácie, výpovedí svedkov, inzerátu na pozemok, čestného vyhlásenia atď.

jasne vyplynulo, že spolu s pozemkom previedol aj jediný podiel na sieťach, ktorým disponoval. Z mailu
zo dňa 7.5.2015 o 10:46 hod. jasne vyplýva, že vo výške kúpnej ceny za prvý pozemok sú zohľadnené
aj siete - ide podľa žalobcov o dôkaz, že žalovaný dostal zaplatené za siete už pri prvom prevode.
Podľažalobcovžalovanýuvádzavodvolaníargumentáciukukaždémudôkazuizolovane,bezvzájomnejlogiky a hodnotenia dôkazov ako celku, čo je v rozpore s § 191 ods. 1 CSP. Žalobcovia majú za to, že
nimi predložené dôkazy vytvárajú celkový obraz skutkového stavu, ktorý na seba logicky a skutkovo
nadväzuje. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný nerozporoval hranice pozemku a vyústenie

sietí. Ak chcel preukázať pochybnosti o týchto skutočnostiach, mal ich uplatniť v konaní na súde prvej
inštancie a podložiť dôkazmi, čo však nevykonal.

4.1 Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení opätovne uviedol, že žalobcovia nepreukázali existenciu
žiadneho právneho titulu, na základe ktorého žalovaný previedol svoj spoluvlastnícky podiel k prípojkám

(inžinierskym sieťam) na A. A. a T. M. a ani to, komu bola suma 4 773,18 eur zaplatená. Medzi ním
ako predávajúcim a A. A. a T. M. ako kupujúcimi bola uzatvorená iba jedna zmluva, a to písomná
kúpna zmluva zo dňa 8.6.2015, z obsahu ktorej nevyplýva, že sa ňou prevádzal aj podiel žalovaného
na inžinierskych sieťach. Žalovaný teda preukázal, že podiel na inžinierskych
sieťach zostal v jeho vlastníctve. Vzhľadom na negatívnu dôkaznú teóriu (podľa ktorej sa neexistencia
niečoho nepreukazuje) nemohla byť neexistencia prevodu vlastníctva k jeho spoluvlastníckemu podielu

na inžinierskych sieťach na A. A. a T. M. preukázaná nijako inak, ako kúpnou zmluvou zo dňa
8.6.2015. Napriek tomu nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že žalovaný nepredložil takmer žiadne dôkazy
- poukázal na oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, kúpnu zmluvu z 8.6.2015, sprostredkovateľskú
zmluvu, fotodokumentáciu spoločnej vodovodnej prípojky, e-mailovú komunikáciu medzi ním a B. S..
Žalovaný namietal aj nepravdivosť tvrdenia žalobcov, že uvádzal, že pani M. sa sietí zriekla. Naopak, na

pojednávaní 13.9.2019 na otázku právneho zástupcu žalobcov, prečo sa pani M. zriekla sietí, odpovedal,
že „ona sa toho nezriekla“. Žalovaný uviedol, že žalobcovia preukázali iba to, čo si mysleli alebo
považovali za samozrejmosť S. M., T. M. a B. S.. Žalobcovia však opomínajú, že na prevod vlastníckeho
práva je potrebný najmä prejav vôle prevádzajúceho. Zopakoval, že on nikdy neprejavil vôľu previesť
svoj spoluvlastnícky podiel na inžinierskych sieťach na T. M. a A. A.. Takýto prejav jeho vôle nebol v

konaní ničím preukázaný, a to ani tzv. nepriamymi dôkazmi, na ktoré poukazujú žalobcovia. Ani to, že
sa pri uzatváraní kúpnej zmluvy riešila povinnosť žalovaného zabezpečiť dohodnuté práce súvisiace s
elektrickou prípojkou (pod sankciou zmluvnej pokuty) nepreukazuje, že by sa riešil aj prevod podielu
žalovaného k inžinierskym sieťam.

4.2 K e-mailu medzi S. M. a T. M. zo 7.5.2015 žalovaný uviedol, že v ňom spomínaný podiel predstavoval
podiel na prístupovej ceste a nie podiel na inžinierskych sieťach. O. S. M. na pojednávaní
dňa 15.11.2019 uviedol, že nemal vedomosť o tom, na základe čoho sa pani M. mala pripojiť na
siete. Ani suma 1 273,61 eur, uvedená v čl. IV bode 4.2 kúpnej zmluvy z 8.6.2015, podľa žalovaného
nemohla predstavovať kúpnu cenu za podiel na vybudovaných inžinierskych sieťach, a to z dôvodu, že

(i) predmetom prevodu nebol podiel žalovaného na vybudovaných inžinierskych sieťach a (ii) uvedená
suma nebola uhradená žalovanému, ale „fondu“. Z kúpnej zmluvy zo dňa 8.6.2015 nevyplýva
tvrdenie žalobcov, že žalovaný si nechal za podiel na sieťach zaplatiť od T. M. a A. A., v tejto zmluve
sa siete ani cena za ne vôbec nespomínajú. Cena za podiel na inžinierskych sieťach bola žalovanému
zaplatená iba raz, a to žalobcami na základe kúpnej zmluvy z 8.2.2018.

5. Žalobcovia v ďalšom písomnom vyjadrení uviedli, že o tom, o čom žalovaný tvrdí, že neexistovalo,
vypovedalo množstvo svedkov a potvrdzovalo to množstvo predložených písomných dôkazov, ako aj
zmluva uzatvorená s pani M. predložená samotným žalovaným, kde sa rieši elektrina a zmluvná pokuta.
Podľa žalobcov žalovaný vo svojich podaniach tendenčne hodnotí všetky vykonané dôkazy izolovane
a poukazuje na ich údajne nedostatky tým, že vytrháva z kontextu jednotlivé vety, ktoré majú údajne

svedčiť v jeho prospech, pričom pri preskúmaní dôkazu ako celku a vo vzájomnej súvislosti s inými
dôkazmi dávajú ucelený prehľad o skutkovom deji a špekulatívnom konaní žalovaného. V ostatnom
žalobcovia uviedli, že v celom rozsahu zotrvávajú na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedli vo svojich
podaniach adresovaných súdu a prednesoch na pojednávaniach.

6. Žalovaný v treťom písomnom vyjadrení upriamil pozornosť na to, že nepredkladá v odvolacom konaní
žiadne novoty, ale iba poukazuje na tie argumenty a dôkazy, s ktorými sa súd prvej inštancie opomenul
vysporiadať. Zopakoval, že sám súd prvej inštancie konštatoval, že neexistuje žiaden priamy dôkaz
preukazujúci prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného na inžinierskych sieťach na A. A. a T. M..
Právom sa teda domáha odpovede na otázku, na základe čoho a ako mali A. A. a T. M. nadobudnúť

od žalovaného niečo, čo na nich žalovaný nikdy nepreviedol. Žalovaný ďalej zdôraznil, že preukázal,
že S. M. nemal poverenie ani splnomocnenie na prevod sietí alebo konanie o nich. Napokon žalovaný
zopakoval, že dostal za podiel na inžinierskych sieťach zaplatené iba raz, a to od žalobcov, teda nie je
pravdivé tvrdenie žalobcov, že mal prospech z vlastnej nepoctivosti.7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorého dôvody sú správne (§ 387 ods. 2
CSP).Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalovanéhoodvolací
súd uvádza:

8. K údajnej vade nesprávneho procesného postupu žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec
nevysporiadal s jeho argumentáciou a predloženými dôkazmi. Nevysporiadanie sa s argumentáciou
strany alebo s navrhnutými dôkazmi môže viesť k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (čo sú samostatné odvolacie dôvody, ktoré žalovaný v odvolaní
takistouplatnil-viďnižšie),avšaksamoosebenepredstavujenesprávnyprocesnýpostup.Zanesprávny
postup nemožno považovať ani to, ak sa súd nestotožní s argumentáciou jednej zo strán. Súčasťou

práva na spravodlivý proces je možnosť strán predkladať súdu vlastné skutkové tvrdenia,
argumentáciu a návrhy na vykonanie dokazovania (žalovaný netvrdil, že by mu toto bolo znemožnené),
nie však právo, aby súd argumenty strán akceptoval.

9. Pokiaľ žalovaný namietal nezrozumiteľnosť odôvodnenia, a tým aj nepreskúmateľnosť napadnutého

rozsudku z dôvodu, že z neho nie je zrejmé, ako mal žalovaný previesť vlastnícke právo k podielu na
spoločných prípojkách na A. A. a T. M., odvolací súd k tomu uvádza, že súd prvej inštancie jasne v
odôvodnení rozsudku vysvetlil, že z celého radu nepriamych dôkazov vyvodil, že pri uzatváraní kúpnej
zmluvy z 8.6.2015 existovala právne relevantná vôľa oboch zmluvných strán (teda aj žalovaného),
ktorá smerovala k prevodu spoluvlastníckych podielov žalovaného na spoločnej vodovodnej a spoločnej

kanalizačnej prípojke. Tento záver súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil vykonanými dôkazmi, ktoré
hodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach.

10. Súd prvej inštancie odkázal na článok IV. odsek 4.2 kúpnej zmluvy z 8.6.2015. V tomto článku
bolo uvedené, že kupujúci uhradia sumu 1 273,61 eur do fondu vytvoreného spoluvlastníkmi spoločnej

nehnuteľnosti, z ktorého sú financované náklady na vybudovanie prístupovej komunikácie, ako aj
niektorých inžinierskych sietí a ktorého správu zabezpečuje spoluvlastník B. S., pričom finančné
prostriedky, ktoré doteraz do predmetného fondu vložil predávajúci, mu budú vrátené správcom tohto
fondu B. S.. Je teda zrejmé, že cieľom fondu, odkazovaného v tomto článku zmluvy,
nebolo len vybudovanie prístupovej komunikácie, ale aj „niektorých inžinierskych sietí“. Aj keby súd

pripustil, že suma 1 273,61 eur sa týka výlučne prístupovej cesty (ako to interpretoval žalovaný v
odvolaní), už len zmienka v kúpnej zmluve z 8.6.2015 o tom, že z fondu je financované aj vybudovanie
niektorých inžinierskych sietí mohla v kupujúcich oprávnene vzbudiť presvedčenie, že predmetom kúpy
je aj spoluvlastnícky podiel na inžinierskych sieťach. Slovo „niektorých“ bolo možné v kontexte zmluvy
interpretovať tak, že nejde o elektrinu (keďže tá bola v kúpnej zmluve riešená samostatne) ani o plyn,

ale práve o vodu a kanalizáciu.

11. Samotný žalovaný bol spoluzakladateľom fondu vytvoreného spoluvlastníkmi spoločnej prístupovej
cesty a spoločných prípojok, teda mu bolo zrejmé, ako tento fond funguje a na čo boli prostriedky
v tomto fonde určené. Okrem iného mu bolo zrejmé aj to, že pri rozdelení svojho pozemku môže

previesť spoluvlastnícky podiel k spoločným prípojkám len na jedného nadobúdateľa (túto skutočnosť
ani žalovaný nenamietal, napokon v písomnom vyjadrení z 10.2.2020 výslovne potvrdil svoju vedomosť
o takejto dohode spoluvlastníkov spoločných prípojok). Keď ho na túto skutočnosť osobitne upozornil
svedok B. S. (ktorý mu povedal, že po predaji hornej časti pozemku pani M. dolný pozemok už siete
nemá),žalovanýmuodpovedal,„žesipodielksieťamdokúpialebožetopredábezsietí“.Totovyjadrenie

svedka z pojednávania 13.9.2019 žalovaný hodnoverným spôsobom nevysvetlil. Keďže išlo o rozhovor
žalovaného s B. S. po predaji hornej pozemku A. A. a T. M., nie je možné slová žalovaného z tohto
rozhovoru interpretovať inak než ako potvrdenie, že žalovaný si bol vedomý toho, že pri
rozdelení svojho pozemku na dve časti bude spoluvlastnícky podiel na sieťach (t. j. na
spoločnej vodovodnej a spoločnej kanalizačnej prípojke) viazaný len na jeden novovzniknutý pozemok,

pričom vôľa žalovaného v tom čase smerovala k prevedeniu spoluvlastníckeho podielu na sieťach spolu
s prvým predajom, t. j. s predajom hornej časti pozemku A. A. a T. M.. Rovnako žalovaný dôveryhodne
nevysvetlil slová svedka S. M. z pojednávania dňa 15.11.2019, že „pani M. chcela stavebný pozemok,
chcela stavať, ona už mala pripravený projekt, vodovodné prípojky mala priamo pred domom“ a „paniM. to mala v podmienkach, aby to bol pozemok so sieťami, ona už mala hotový projekt, išla na stavebné
povolenie“, z ktorých takisto súd prvej inštancie správne vyvodil obsah predzmluvných rokovaní v tom
zmysle, že obe zmluvné strany prejavili vôľu previesť predmetné pozemky spolu s inžinierskymi sieťami

(teda vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločnej vodovodnej a spoločnej kanalizačnej prípojke).

12. To je možné považovať aj za odpoveď na otázku žalovaného, ako (akým spôsobom) mal podiel na
spoločných sieťach previesť - došlo k tomu na základe kúpnej zmluvy z 8.6.2015
tak, že žalovanému bol vrátený príspevok do fondu, z ktorého sa okrem prístupovej cesty uhrádzala aj

výstavba spoločnej vodovodnej a spoločnej kanalizačnej prípojky a kupujúci A. A. a T. M. zaplatili vlastný
príspevok do tohto fondu. To, že k odovzdaniu peňazí nedošlo priamo medzi predávajúcim a kupujúcimi,
nie je pre výklad vôle strán previesť aj podiel na spoločných prípojkách podstatné. Fond spravovaný
B. S. bol len platobným miestom, kde došlo k zúčtovaniu platobných transakcií oboch zmluvných strán,
avšak podstatný je prejav vôle previesť podiel vo fonde, z ktorého sa uhrádzala výstavba prístupovej
cesty a aj inžinierskych sietí. Nešlo teda o žiadnu zmenu alebo doplnenie prejavu vôle súdom, ako to

naznačoval žalovaný v odvolaní, ale len o interpretáciu prejavov vôle prejavených v samotnej zmluve.
Význam prejavov vôle zmluvných strán pritom možno vyvodzovať aj z ich správania v čase uzavretia
zmluvy (v tomto prípade napríklad aj z rozhovoru žalovaného ako predávajúceho so svedkom B. S.).
Mimochodom, v kúpnej zmluve z 8.6.2015 samotný žalovaný uvádzal, že práve B. S. je správcom fondu,
čo sa snažil v odvolaní spochybniť. To však pre toto konanie nemá právny význam, keďže nikto zo

spoluvlastníkov predmetných prípojok nespochybnil dispozíciu B. S. s fondom a žalobcovia uhrádzali
predmetné sumy za spoluvlastnícke podiely v prospech fondu, nie B. S. (k tomu viď aj bod 15 tohto
odôvodnenia).

13. Okrem toho aj skutočnosť, že kupujúci si v kúpnej zmluve (pod hrozbou zmluvnej pokuty) vyžiadali

dokončenie elektrickej prípojky (hoci elektrická prípojka nie je predmetom tohto konania), svedčí o
záujme kupujúcich získať kompletne pripravený stavebný pozemok s možnosťou pripojenia budúcej
stavby na všetky inžinierske siete, a o záujme predávajúceho takto (s možnosťou pripojenia na všetky
siete) im pozemok odpredať - tak ako o tom vypovedali svedkovia B. S. a S. M. a ako to vyplýva
aj z čestného vyhlásenia T. M.. Skutočnosť, že v kúpnej zmluve bola zmluvnou pokutou „poistená“

len elektrická a nie vodovodná ani kanalizačná prípojka, dostatočne vysvetlil svedok B. S., keď na
pojednávaní dňa 13.9.2019 uviedol, že „voda a kanalizácia na pozemku, ktorý sa predával pani M.
už bola, elektrina tam ešte nebola, preto si dali podmienku, aby tam žalovaný elektrinu doviedol“.
Nie je možné nevidieť, že nielen kupujúci T. M. a A. A., ale aj tretie osoby, ktoré neboli v nijakom
vzťahu s kupujúcimi (B. S. a S. M.) považovali za „samozrejmé“, že predmetom prevodu bol stavebný

pozemok s kompletnými inžinierskymi sieťami. K tomuto presvedčeniu nedospeli bez vážneho dôvodu,
ale museli byť o tom presvedčení na základe vyjadrení a konania žalovaného ako prevodcu (ale
napríklad aj inzerátu, ktorý prevodu predchádzal, aj keď je nesporné, že tento inzerát nebol „pre
žalovaného záväzný a nie je možné ho ani považovať za návrh na uzavretie zmluvy“). Za
zásadné a dostatočné na preukázanie existencie vôle žalovaného previesť spolu s vlastníctvom resp.

spoluvlastníctvom pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 8.6.2015, aj spoluvlastnícky podiel
k spoločnej vodovodnej a spoločnej kanalizačnej prípojke, však považoval odvolací súd dôkazy uvedené
v predchádzajúcich bodoch, teda najmä čl. IV ods. 4.2 kúpnej zmluvy z 8.6.2015 a výpoveď svedka B.
S. o rozhovore so žalovaným po predaji „horného pozemku“).

14. K námietke žalovaného, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je jasné, kým a ako
mali byť kupujúci A. A. a T. M. v rámci predzmluvných rokovaní ubezpečovaní, že prevod nehnuteľností
zahŕňa aj prevod spoluvlastníckeho práva k prípojkám, odvolací súd uvádza, že z kontextu odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmé, že boli ubezpečovaní najmä realitnou kanceláriou (túto informáciu
obsahoval inzerát zverejnený realitnou kanceláriou) a osobitne realitným maklérom S. M.. Ako už bolo

uvedené vyššie, je možné dať za pravdu žalovanému v tom, že vyjadrenia realitného makléra neboli
priamo návrhom na uzavretie zmluvy, avšak sú pomôckou pri interpretácii prejavov vôle zmluvných
strán. Aj na základe inzerátu a informácií od realitného makléra je možné dospieť k vyššie uvedenej
interpretácii čl. IV ods. 4.2 kúpnej zmluvy z 8.6.2015 (že prevod zahŕňal aj spoluvlastnícky podiel
na spoločných prípojkách), pričom prípadnú nejednoznačnosť ustanovení kúpnej zmluvy je potrebné

pričítať žalovanému ako zmluvnej strane, ktorá tieto formulácie do kúpnej zmluvy vložila.

15. Nie je pravda, že by nebolo zrejmé, komu a na základe čoho žalobcovia uhradili sumu 4 773,18
eur. Z výpisu z účtu v O., ktorý žalobcovia predložili, je zrejmé, na aký účet tieto financie zasielali,pričom v správe pre príjemcu uviedli „siete p. C.“. Je pravdou, že zo spisu priamo nevyplýva, či účet, na
ktorý žalobcovia túto sumu posielali, je skutočne účtom fondu spoluvlastníkov spoločnej vodovodnej a
spoločnej kanalizačnej prípojky, avšak vyplýva to z kontextu dôkazov vykonávaných pred súdom prvej

inštancie. Správca fondu B. S. pri výsluchu potvrdil, za pripojenie druhého pozemku (za druhý
spoluvlastnícky podiel k sieťam) požadoval platbu do fondu. Síce priamo nepotvrdil, že žalobcovia za
tento podiel zaplatili, avšak ani to nepoprel - takáto otázka mu položená nebola, pričom ak by mali byť
pochybnosti o tom, či platba, ktorú žalobcovia preukázali výpisom z účtu, bola skutočne platbou do fondu
resp. kúpnou cenou za spoluvlastnícke podiely na spoločných prípojkách, žalovaný

mal možnosť pri výsluchu svedka zamerať otázky aj na túto skutočnosť. Za týchto okolností odvolací
súd považoval tvrdenie žalobcov o zaplatení uvedenej sumy za také, ktoré neboli účinne popreté ani
dokazovaním vyvrátené.

16. K otázke, akým právnym titulom žalobcovia zaplatili sumu 4 773,18 eur, odvolací súd uvádza, že
z vyúčtovacej tabuľky predloženej žalobcami je zrejmé, že suma 4 773,18 eur sa skladala z ceny za

podiely na sieťach, a to vodovod (podiel 1/9) 1 784,96 eur, kanalizácia 1. úsek (podiel 1/12)
1 188,33 eur, kanalizácia 2. úsek (podiel 1/10) 763,2 eur, a z príspevku do fondu na stavbu a údržbu
cesty 1 036,72 eur.

17. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že fakt, že podiel na spoločných prípojkách previedol

na žalobcov, vyplýva priamo z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 8.2.2018. Z tejto zmluvy vyplýva len jeho
povinnosť previesť podiel na prípojkách, nie však skutočnosť, či k tomuto prevodu skutočne došlo.
Naopak, je zrejmé, že keď sa chceli žalobcovia pripojiť k spoločnej vodovodnej a spoločnej kanalizačnej
prípojke, boli vyzvaní, aby si zakúpili podiel na týchto prípojkách, keďže žalovaný ako predávajúci už v
čase podpisu kúpnej zmluvy so žalobcami podiel na prípojkách nevlastnil (čo v zmysle vyššie

uvedeného považoval odvolací súd za preukázané).

18. Nemožno súhlasiť ani s tým, že žalobcovia neboli oprávnení sami odstrániť vady kúpenej veci. Z
ustanovenia § 597 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na zľavu z kúpnej ceny nie je viazané
na predchádzajúcu výzvu na odstránenie vady. Naopak, zákonodarca tu predpokladá, že kupujúci

(pokiaľ nevyužije právo odstúpiť od zmluvy) si ponechá kupovanú vec s vadami, avšak vyžiada si od
predávajúceho zľavu z kúpnej ceny. Pokiaľ teda žalovaný namietal, že ho žalobcovia pred zaplatením
požadovanejsumy dospoločnéhofondunekontaktovali,odvolacísúduvádza,ženapovinnosti
žalovaných zaplatiť za pripojenie na spoločné prípojky (za podiel na týchto prípojkách) by nič nezmenila
ani prípadná konzultácia so žalovaným, ani oznámenie resp. výzva žalovanému, aby dodatočne

zabezpečil prevod spoluvlastníckych podielov k predmetným prípojkám na žalobcov,
keďže žalovaný už v tom čase týmto podielom nedisponoval. V zmysle ustanovenia § 597 ods. 1
Občianskeho zákonníka však žalobcovia ako kupujúci ani neboli povinní pred uplatnením zľavy z kúpnej
ceny osobitne vyzývať žalovaného ako predávajúceho na odstránenie vád, spočívajúcich v nemožnosti
pripojenia prevádzaných pozemkov (resp. stavby, ktorú kupujúci na prevádzaných pozemkoch postavia)

na spoločnú vodovodnú a spoločnú kanalizačnú prípojku, na ktoré mali byť podľa kúpnej zmluvy
pripojené (resp. pripojiteľné).

19. Napokon je potrebné uviesť, že ustanovenie § 597 Občianskeho zákonníka zakotvuje objektívnu
zodpovednosťpredávajúcehozavadyexistujúcevčaseuzatvoreniakúpnejzmluvy,naktorépredávajúci

kupujúceho neupozornil. To, že ide o objektívnu zodpovednosť, sa prejavuje okrem iného aj tým, že
okolnosť, či predávajúci o vadách vedel, alebo sa domnieval, že vec je bez vád, nemá vo vzťahu k jeho
zodpovednosti za vady význam. Teda aj keby sa žalovaný v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalobcami
teoreticky skutočne domnieval, že stále vlastní spoluvlastnícky podiel na spoločných prípojkách (čo
je však vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prakticky vylúčené) a že ho teda môže previesť na

žalobcov, nemalo by to žiaden vplyv na jeho zodpovednosť za to, že tomu tak v skutočnosti nebolo, a
na nárok žalobcov na primeranú zľavu z kúpnej ceny. K otázke, kedy a ako mala vyjsť vada dodatočne
najavo, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že vada
vyšla najavo najneskôr vo chvíli, keď B. S. ako správca fondu upozornil žalobcov, že bez zaplatenia
príslušného poplatku sa nemôžu pripojiť na spoločné prípojky a doručil im vyúčtovanie (tabuľku), ktoré

žalobcovia predložili v tomto konaní. Že žalobcovia uplatnili nárok zo zodpovednosti za vady včas (v 24-
mesačnej lehote podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je zrejmé z toho, že kúpna zmluva bola
uzavretá dňa 8.2.2018 a výzva žalovanému na vrátenie sumy zodpovedajúcej zľave z kúpnej ceny bolaodoslaná dňa 30.7.2018. Vzhľadom na krátky čas, ktorý medzi tým uplynul, nebolo potrebné zisťovanie
presného dátumu, kedy B. S. upozornil žalobcov na túto vadu.

20. K primeranosti zľavy odvolací súd uvádza, že výška zľavy môže zodpovedať skutočným nákladom,
ktorémusiakupujúcivynaložiťnaodstránenievád(porov.rozsudokNajvyššiehosúduSRz30.júna2020
sp. zn. 5Cdo/52/2020). V tomto prípade by vybudovanie úplne novej vodovodnej a kanalizačnej prípojky
k pozemku (resp. k budúcej stavbe) žalobcov bolo zjavne podstatne drahšie než odkúpenie podielov
na už existujúcich prípojkách. Preto odvolací súd považoval odkúpenie podielov na už existujúcich

prípojkách za najefektívnejšiu nápravu vád a zľavu vo výške sumy, ktorú žalobcovia zaplatili za tieto
podiely (ako vyplýva z bodu 16 tohto odôvodnenia: vodovod (podiel 1/9) 1 784,96 eur + kanalizácia 1.
úsek (podiel 1/12) 1 188,33 eur + kanalizácia 2. úsek (podiel 1/10) 763,2 eur = 3 736,49 eur) považoval
zhodne so súdom prvej inštancie za primeranú, a to aj vzhľadom na pomer medzi dohodnutou kúpnou
cenou za prevádzané pozemky, ak by boli bez vád (27 922,50 eur) a výškou zľavy - zľava vo výške asi 15
%približnezodpovedározdielumedzitrhovoucenoustavebnýchpozemkovskompletnýmiinžinierskymi

sieťami a cenou pozemkov bez priameho pripojenia na vodovod a kanalizáciu.

21. Odvolací súd teda po preskúmaní napadnutého rozsudku a odvolacích námietok žalovaného dospel
k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, súd sa
nedopustil takého nesprávneho procesného postupu, ktorý by znemožnil odvolateľovi uskutočňovať

jeho procesné práva a nebola preukázaná ani iná vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

22. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalobcovia, naopak žalovaný bol procesne neúspešný. Preto
odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcom

proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške tejto náhrady trov rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).