Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5T/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010412
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6120010412.5

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 08.04.2022 konajúc samosudcom JUDr.
Romanom Reištetterom v trestnej veci obžalovaného O.. D. Z., F.. XX.XX.XXXX R. T. T., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: O.. D. Z. F.. XX. XX. XXXX R. T. T., Q. T. T. T., H. T. R. X, T.

uznáva sa za vinného, že

dňa 20. 02. 2018 na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi Ing. Jozefom Otčenášom ako
predávajúcim a E. D. ako kupujúcim previedol nehnuteľnosť v k. ú. Radvaň, pozemok registra B. P.
H. Č. XXXX/XX, trvalý trávnatý porast o výmere 228 m2 v prospech E. D., F.. XX. XX. XXXX, Q. T.

H. R. R. XXX/XX, T., v podiele 1/1, reálne za sumu 2 000,- Eur, pričom dňa 26. 02. 2018 pod č. v.: V
1085/2018 bolo rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor, ČSA 7, rozhodnuté
o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech E. D., ktorému O.. D. Z.
v presne nezistenom čase v roku 2010 požičal na základe ústnej dohody finančnú hotovosť 10 000,-
Eur, pričom nedisponoval iným majetkom z ktorého by mohol uspokojiť pohľadávky veriteľov A. E.Z.,

F.. XX. XX. XXXX, F. H. Š. XXX/XX, A., H. X, Č. S. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
29. 02. 2016 medzi spol. Moto prestige, s. r. o. v likvidaci, Plzeňská 1708/344, Praha 6, ČR, IČO: 453
13 741, ktorá pozostáva z celkovej sumy 51 483,67 Eur a 141 184,12 Kč a príslušenstva na základe
rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Obo 51/2012 zo dňa 13. 08. 2013, ktorým súd potvrdil vydaný
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34Cb/224/2002-Km zo dňa 05. 04. 2012, právoplatný a
vykonateľný dňa 23. 09. 2013, a Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27 na základe

nedoplatkov na poistnom a penále v celkovej výške 4 091,30 Eur a týmto konaním teda čiastočne zmaril
uspokojenie veriteľa A. E., F.. XX. XX. XXXX, F. H. Š. XXX/XX, H. X, A., Č. S. a Sociálnej poisťovne,
pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27

t e d a

ako dlžník, ktorý nebol schopný plniť svoje splatné záväzky, čiastočne zmaril uspokojenie veriteľov tým,
že zvýhodnil iného veriteľa

č í m s p á c h a l

prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Trestného zákona

Za to sao d s u d z u j e

Podľa § 240 ods. 1 Tr. zák. s použitím 38 ods. 2, § 46 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 8
(osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Tr. por. sa poškodení A. E., F.. XX. XX. XXXX, T. F. H. J. XXX/XX, H., Č. a Sociálna
poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, Banská Bystrica s nárokom na náhradu škody
odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica dňa 27. 05. 2020 podal na súd obžalobu pod sp. zn.
3Pv 258/18/6601-44 na obvineného O.. D. Z. za prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Tr.
zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Dňa 25. 09. 2020 bol tunajším súdom pod sp. zn. 5T/14/2020 vydaný trestný rozkaz voči obvinenému
D. Z., na základe ktorého mu bol podľa § 240 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 46 Tr. zák.
nariadený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
sa výkon uloženého trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa určila obvinenému
skúšobná doba v trvaní 16 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodení A. E. I. O.. L. P., s

nárokom na náhradu škody odkázali na občianske súdne konanie. Voči trestnému rozkazu obvinený
podal odpor, ktorý odôvodnil nasledovne: v zmysle Kúpnej zmluvy zo 20.02.2018 odpredal kupujúcemu
E. D. nehnuteľnosť v k.ú Radvaň pozemok registra B. P. H..Č.. XXXX/XXX výmere 228 m2 za sumu
2000 Eur. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti sa ako účastníci v predmetnej kúpnej zmluve dohodli,
že kúpna cena za predaj pozemku bude vyplatená kupujúcim E. D. predávajúcemu O.. D. Z.Č. vo výške

2.000 Eur. Z tohto vyplývalo, že predajom pozemku na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2018
nedošlo zo strany dlžníka O.. D. Z. k zvýhodneniu veriteľa E. D. nakoľko tento za kúpu pozemku mal
zaplatiť kúpnu cenu 2.000 Eur, to znamenalo, že od dlžníka O.. D. Z. neprijal žiadne plnenie, ktoré by ho
zvýhodnilo oproti ostatným veriteľom. Za zvýhodnenie veriteľa E. D. by mohol byť prevod nehnuteľnosti
považovaný len vtedy, ak by bol prevod urobený bezodplatne. Zo sumy 2000 Eur chcel ako dlžník

pomerne uspokojiť všetkých jeho veriteľov vrátane E. D.. Nakoľko do dňa podania odporu nedošlo zo
strany kupujúceho E. D. ku splneniu zmluvnej povinnosti, znamenalo to, že E. D. doposiaľ nezaplatil
kúpnu cenu za prevod nehnuteľnosti, následkom čoho nemohol dlžník D. Z. rozdeliť medzi veriteľov
peniaze, ktoré mu ešte neprišli. Viackrát D. osobne aj písomne vyzýval, aby si splnil svoju zmluvnú
povinnosť a vyplatil mu 2000 Eur za prevod nehnuteľnosti. Na záver uviedol, že ak si kupujúci splní

svoju povinnosť z kúpnej zmluvy a zaplatí za prevod nehnuteľnosti sumu 2000 Eur, túto ihneď obvinený
pomerne rozdelí a vyplatí svojim veriteľom.

Dňa 04. 06. 2021 súd rozhodol rozsudkom č. k. 5T/14/2020-398, proti ktorému podal obžalovaný
odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol uznesením č. k. 5To/111/2021-419 zo dňa 25. 01.

2022 tak, že zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol, pričom argumentoval, že je potrebné vypočuť znalca O. F.. M. P. k jeho znaleckému
posudku, keďže súd doposiaľ tento posudok neoboznámil v súdnom konaní.

Dňa 08. 04. 2021 sa na tunajšom súde konalo hlavné pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili: obžalovaný,

okresná prokurátorka a znalec. Poškodená svoju neprítomnosť na hlavnom pojednávaní ospravedlnila
a jej splnomocnenec sa nedostavil. Súd doplnil dokazovanie v zmysle pokynu odvolacieho súdu.

Súd oboznámil všetkých prítomných s priebehom konania a to najmä:
- Zápisnica zo dňa 04. 06. 2021 č. l. 379-385

- Rozsudok č. l. 398-404- Uznesenie KS v BB č. k. 5To/111/2021 č. l. 419-421

ZnalecO..M.P.uviedol,žeposudokrobilonanajehozáverochvposudkutrvá.Vecnébremenomusíbyť

zapísané na LV, čo nebolo. Keď sa robí vecné bremeno, musí byť určené geometrickým plánom, pokiaľ
ide napr. o inžinierske siete a pod. Môže byť vecné bremeno aj také že sa tam nemôže stavať, alebo
prístupová cesta, parkovisko, ale hlavne bývajú inžinierske siete na pozemkoch. Ak by bolo zriadené
vecné bremeno, cena by bola iná. Vie, že tam sú nejaké inžinierske siete, lebo sú tam šachty, nevie od
ktorého roku. Na 99 % tam ide pitná voda cez pozemok. Čím väčšie je potrubie, tým väčšie je vecné

bremeno. Toto je úzky pozemok, čiže môže byť, že by zaberalo vecné bremeno celý pozemok, ale ak
by to išlo priečne, tak by to nemuselo byť. Každopádne sa znehodnocuje pozemok. Pracoval s LV č.
XXXX zo dňa 27. 02. 2018. Druhé LV bolo z 27. 06. 2018. Nevie uviesť kto bol vtedy vlastník. Vecné
bremeno ak nie je na inžinierske siete, nemôže prihliadať. Obžalovaný to mal uviesť polícii, že tam je
vecné bremeno, on o tom nemohol vedieť.
Obhliadku robil 08. 08. 2019. Cena je robená k dňu 20. 02. 2018. Keby boli inžinierske siete zapísané

v roku 2018, tak by boli aj v tom LV. Keby tam bolo vecné bremeno doživotného užívania, musel
by obžalovaný dať podklady, ako ho mal užívať, pričom v čase ohliadky bol pozemok využívaný ako
parkovisko pre vedľajšiu budovu, čo predpokladá, a teda nebol nevyužívaný ako tvrdí obžalovaný. Ak je
vecné bremeno na inžinierske siete, tak pozemok sa dá využívať, je to len obmedzené výstavbou, iba
ak nejaké ľahké stavby, parkovisko tam mohlo byť. Pozemok nemal určite nulovú hodnotu ako to tvrdí

obžalovaný, tento pozemok mal stále hodnotu. Táto bola znížená užívaním obžalovaným a teda vlastník
pozemku nemohol pozemok užívať, ale hodnotu mal stále.

Obžalovaný O.. D. Z. uviedol, že namieta celý znalecký posudok. Znalec vôbec nepracoval so žiadnym
vecným bremenom. Nespôsobil žiadnu škodu, pričom má za to, že v čase predaja pozemku bolo

zriadené vecné bremeno doživotného užívania na jeho osobu a boli tam ďalšie 3 inžinierske siete, ktoré
nie sú zapísané na LV. Tiež tam ide diaľkový optický kábel s tým, že poklopy sú určené na jeho údržbu.
Ide tam vodovod, ako aj prípojka plynu s tým, že na vedľajšom pozemku stojí showroom Toyoty. Zákon
umožňuje,abyinžinierskesiete,ktorésúuloženépodzemou,nemusiabyťzapísanénaLV.Ďalšívlastník
bol pán D.. Dodatok vypracovali riadne u notára a bol zviazaný. Znalec pracoval už s novým LV, kde

vecné bremeno už bolo vymazané. Zrejme sa vzdal toho vecného bremena, inak by nebolo vymazané.
V čase predaja bolo vecné bremeno, keď to chcel obžalovaný predať za 9 000,- Eur, ale kataster to
odmietol a obžalovaný potom pánovi D. predal pozemok za 2 000,- Eur aj s vecným bremenom. Vecné
bremeno bolo vymazané až keď to predával D. pánovi A.. V tom čase predaja tohto pozemku bolo vecné
bremeno ešte zapísané. Po predaji pozemku, fakticky pozemok užíval, mal tam stan s motocyklami, kde

ho nechali ďalší vlastníci, či už D. alebo A.. Až keď bol pozemok predaný C. tak stadiaľ odišiel. Vecné
bremeno bolo zriadené 10 rokov predtým ako predal pozemok D.. Na polícii len vypovedal k tomu, že
kedy pozemok predal, nikto od neho nepýtal LV. O odbornom vyjadrení sa dozvedel až na pojednávaní.
Vecné bremeno nemá vyčíslené, žiadal vypracovať nový znalecký posudok. Trvá na tom, že som žiadnu
škodu nespôsobil, predal pozemok za 2 000,- Eur a za toho predaja sa finančne vysporiadal s ostatnými

veriteľmi, pozemok predal za peniaze.

Prokurátorka uviedla, že má za to, že na zriadenie vecného bremena je potrebný vklad do katastra
nehnuteľností. Znalec takéto informácie nemal, keďže na liste vlastníctva vecné bremená neboli
žiadne, pričom platí zásada, že údaje uvedené v katastri nehnuteľnosti sú hodnoverné, pokiaľ nebude

preukázaný opak. Je nadbytočné, aby znalec vypracoval dodatok k svojmu vyjadreniu, keďže skutková
veta daného prečinu nie je viazaná na tento znalecký posudok, a pracuje so sumou 2 000,- Eur ako
bola dohodnutá. Stanovenie presnej hodnoty nehnuteľnosti nemá vplyv na naplnenie zákonných znakov
skutkovej podstaty prečinu znevýhodňovania veriteľa, nakoľko objektívna stránka bola už obžalovaným
naplnená uzatvorením zmluvy s jedným z veriteľov.

Obžalovaný predložil súdu vstupný pohovor zo šetrenia trestu povinnej práce, ktorý s ním vykonal OS
Bratislava V, s ktorým súd oboznámil prítomných.

Dňa 04.06.2021 sa na tunajšom súde konalo hlavné pojednávanie, ktorí predchádzalo prvému rozsudku

v tejto veci, na ktorom sa zúčastnili: obžalovaný a okresná prokurátorka.

Obžalovaný O.. D. Z. uviedol, že mal za to, že nespáchal trestný čin. Oni sa s E. D. dohodli na odpredaji
nehnuteľnosti s tým, že on obžalovanému mal uhradiť kúpnu cenu 2 000,- Eur, z ktorej obžalovaný maluhradiť svoje dlžoby, jednak voči Cagiva. Praha a jednak voči sociálnej poisťovni. D.č mu ale kúpnu cenu
riadne neplatil, dlhodobo sa mu vyhýbal, v podstate až včera sa mu s ním podarilo uzavrieť uznanie
dlhu a dohodu o splátkovom kalendári, ktorú predložil súdu. S tým, že v rámci dohody sa dohodli, že

vzhľadomnato,žeonjetiežobžalovanéhoveriteľ,požičalmu10000,-Eurtakžesistiahneztejtokúpnej
ceny 1/3 teda sumu 667,- Eur a zvyšok obžalovanému uhradí s tým, že včera mu už dal 200,- Eur, ktoré
obžalovaný hneď zaslal sociálnej poisťovni, čo tiež doložil súdu. On chce dlžobu voči sociálnej poisťovni
do konca roka splatiť. Tam je dlžný 3 000,- Eur. S Cagiva to bude horšie lebo tam je veľká suma. On si
bol vedomý v čase uzatvárania zmluvy vo februári 2018 že má 3 veriteľov, ako aj uvádzal. Čo sa týka

tej prvej splátky v rámci splátkového kalendára, ktorý predložil, tak fakticky si túto pán D. stiahol ako
1/3 z kúpnej ceny na pokrytie teda časti jeho dlhu, ktorý má obžalovaný voči nemu. On ešte pánovi D.
vravel, že to nevie urobiť tak, aby sa to celé započítalo lebo obžalovaný má aj ďalších dlžníkov, tak to
urobili fakticky tak, že on si voči jeho dlhu započítal 1/3 kúpnej ceny. Ak spomínal veriteľa Cagiva tak tým
myslel Moto Prestige, s. r. o., ktorá voči obžalovanému mala pohľadávku, ktorú aj zažalovala, pričom
vďaka dlhému trvania súdu mu tam nabehli neskutočné penále, a áno táto pohľadávka bola postúpená

na p. A. E.. Pôvodná cena pozemku bola dohodnutá na 11 400,- Eur, avšak potom sa zistilo, že tento
pozemok má vady, ide tam plynovod a podobne, tiež tam bolo zriadené vecné bremeno v prospech jeho
osoby, takže dodatkom ustálili sumu 2 000,- Eur. Predtým bola majiteľkou pozemku jeho dcéra, pričom
sa vtedy zriadilo na tento pozemok vecné bremeno užívania jeho osoby. Pokiaľ hovoril, že chce splatiť
dlžobu voči sociálnej poisťovni, tak mal na mysli do výšky toho, čo mu bude splatené za predmetný

pozemok. Každopádne chcel vyplatiť celú sumu sociálnej poisťovni, keďže sa mu blíži dôchodkový vek
a nechce, aby tam bola nejaká prekážka vyplácania dôchodku. Tá suma by mala byť teraz nejakých
3 000,- Eur. On fakticky až potom zistil ako začalo trestné stíhanie, že nemôže si dať započítať celú
sumu za pozemok len voči jednému veriteľovi. On nie je právny expert. Je bežné, že sa rôzne vyplácajú
jednotliví veritelia. Vzhľadom na to, sa dohodol s pánom D., jeho dlžobu postupne splatí s tým, že mu

už uhradil asi polovicu, teda 5000,- Eur. D. mu povedal, že ak bude riadne uhrádzať, tak on mu bude
uhrádzať tie splátky za pozemok ako sa dohodli v uznaní dlhu. On ho vyzval výzvou zo dňa 10. 03.
2018, aby mu uhradil dlžnú kúpnu cenu vo výške 2 000,- Eur lebo sa obžalovaný obráti na súd. Oni sa
fakticky dohodli až včera, tak ako to už uvádzal. On obžalovanému v podstate nedal ani kvitanciu, že
si celú kúpnu cenu započítal do svojej pohľadávky. K tomu dodatku chcel uviesť, že má iný dodatok,

v časti 4.1 táto kúpna cena nemala byť uhradená obžalovanému pri podpise kúpnej zmluvy, ale mala
byť odrátaná z jeho dlžoby voči pánovi D., o čom doložil jeho dodatok. Nevedel odkiaľ sa iný dodatok
objavil v spise, on mu takýto dodatok nepredkladal. Nevedel, kto to tam dával, podpis vyzerá byť jeho,
D. nevedel, ale chýba tam aj dátum podpisu. Obžalovaný polícií určite nič nedával.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku za súhlasu obžalovaného a prokurátora číta sa
- zápisnica o výsluchu svedka E. M. č. l. 42-46,
- zápisnica o výsluchu svedka Sociálnej poisťovne Banská Bystrica O.. L. P. č. l. 254-260
- zápisnica o výsluchu svedka E. D. č. l. 34-41.

Podľa § 269 Trestného poriadku čítajú sa listinné dôkazy:
- rozsudok KS v BB sp. zn. 34Cb/224/2002 č. l. 67-77
- zmluva o postúpení pohľadávok č. l. 86
- kúpna zmluva č. l. 94-96
- rozhodnutie o vklade č. l. 103

- dodatok ku kúpnej zmluve č. l. 143-144
- rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. l. 281-293
- správy a posudky č. l. 275-279
- uznanie dlhu č. l. 376-377
- odpis z RT č. l. 378

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je
uvedené v obžalobe, pretože mal za preukázané, že sa obžalovaný dopustil prečinu zvýhodňovania
veriteľa podľa § 240 ods. 1 Trestného zákona, teda tohto trestného činu sa dopustí ten, kto ako dlžník,

ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa
tým, že zvýhodní iného veriteľa, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.Súd mal na základe vykonaného dokazovania za dostatočne preukázané, že obžalovaný spáchal skutok
tak, ako sa mu kládol za vinu v obžalobe, pretože v čase, keď nebol schopný plniť svoje záväzky,
neplatil ich a tieto dodnes z veľkej časti neboli zaplatené, pričom obžalovaný je stále dlžný vysoké sumy

viacerým veriteľom. Obžalovaný sa počas celého trestného konania bránil tým, že dôvod, pre ktorý
predal predmetnú nehnuteľnosť svojmu veriteľovi D., nebol ten, aby sa zbavil majetku, ale aby sa zbavil
dlhu voči svedkovi D., a to formou započítania dlhu.

Svedok D. podľa jeho výpovede, mal v presne nezistenom čase v r. 2010 požičať na základe ústnej

dohody obžalovanému finančnú hotovosť v sume 10.000,- Eur. Obžalovaný túto pôžičku až do r. 2017
nevrátil a z toho dôvodu svedkovi D. ponúkol na odpredaj pozemok v k. ú. Radvaň, parcela registra P.-
B. Č.. XXXX/XX, trvalé trávnaté porasty o výmere 228 m2 za sumu 11.400,- Eur s tým, že svedok by
obžalovanému reálne vyplatil zaň sumu 1.400,- Eur a tým by si boli vyrovnaní. O kúpe pozemku spísali
Kúpnu zmluvu o prevode práv k nehnuteľnostiam, pričom až keď riešili prepis pozemku na Katastri
nehnuteľností,taksvedokD.zistil,ženapozemkujezapísanévecnébremenonapodnikateľskéúčelydo

31.12.2027 pre O.. D. Z., na základe čoho svedok vyjadril svoj nesúhlas s dohodnutou sumou. Následne
došlo medzi nimi k takej dohode, že daný pozemok D. obžalovaný predal za sumu 2.000,- Eur tak, že
on mu zaň reálne nič nezaplatil a tým sa jeho dlh voči svedkovi D. o túto sumu znížil a že do budúcna
bude mať ešte uňho dlh v sume 8.000,- Eur. Kvôli tomu dňa 26.02.2018 vypracovali Dodatok ku kúpnej
zmluve, kde bola upravená kúpna cena na sumu 2.000,- Eur.

Obžalovaný čiastočne zmaril uspokojenie veriteľov tým, že predal nehnuteľnosť a táto skutočnosť bola
preukázaná viacerými dôkazmi, predovšetkým kúpnou zmluvou, kde z nej najskôr vyplývalo, že ju mal
predať za sumu 11.400,- Eur. S odstupom času došlo k zmene, keď došlo k zmene kúpnej ceny z
11.400,- Eur na 2.000,- Eur. Súd na hlavnom pojednávaní 08. 04. 2022 predvolal znalca O.. M. P.,
ktorý vypracoval odborné vyjadrenie 576/2019 zo dňa 09.08.2019, v ktorom uviedol, že trhová hodnota

pozemku par. č. XXXX/XX vo výmere 228 m2 v k. ú. Radvaň ku dňu 20.02.2018 bola v sume 9.888,36
Eur. Z vyjadrenia znalca vyplýva, že hodnota pozemku by bola nižšia, ale nebola by bez hodnoty, ako
tvrdí obžalovaný, keby na danom pozemku boli zriadené vecné bremená, pričom v čase vypracovania
znaleckého posudku znalec pracoval s listom vlastníctva č. XXXX zo dňa 09. 08. 2019, na ktorom
neboli zapísané žiadne vecné bremená. Pozemok bol vedený ako trvalý trávnatý porast, ktorý v čase

obhliadky dňa 08. 08. 2019 bol využívaný ako parkovisko susednej budovy. Súd má za to, že stanovenie
presnej hodnoty nehnuteľnosti nemá vplyv na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu
znevýhodňovania veriteľa, pretože skutková veta trestného činu vychádza z predajnej sumy 2.000,- Eur.
Úkony, ktoré obžalovaný vykonal po začatí trestného stíhania, súd považoval za účelové. Obžalovaný
predal nehnuteľnosť veriteľovi D., pričom o tomto predaji súdu predložil doklady bez overených

podpisov, čo súd považuje za vykonštruovanú dohodu, ktorou sa obžalovaný chcel vyhnúť trestnému
stíhaniu. Predmetná nehnuteľnosť bola predaná takmer hneď po kúpe tretej osobe, čo sa súdu javí
ako špekulatívne najmä z dôvodu, že pri predaji tretej osobe by nebolo možné prostredníctvom
odporovateľnej žaloby vrátiť nehnuteľnosť do vlastníctva obžalovaného. Taktiež sa súdu javí ako
nepravdepodobné, že by niekto kupoval nehnuteľnosť a platil za ňu sumu 2.000,- Eur, pričom by ju stále

mohol využívať predávajúci, teda obžalovaný na základe zriadeného vecného bremena k nehnuteľnosti.
Súd aj toto považoval za snahu obžalovaného vyhnúť sa trestnému stíhaniu.
Predajom nehnuteľnosti sa čiastočne zmarilo uspokojenie veriteľa aj keď obžalovaný predložil dokument
deň pred konaním hlavného pojednávania (dňa 03.06.2021), ktorý preukazoval snahu obžalovaného
zaplatiť na účet veriteľa sumu 200,- Eur, čo už bolo z hľadiska trestného konania príliš neskoro a súd

musel hodnotiť prvotný úkon, ktorým bol predaj nehnuteľnosti a ktorým bola naplnená skutková podstata
trestného činu zvýhodňovania veriteľa v zmysle § 240 ods. 1 Trestného zákona.
Súd mal teda v rámci daného trestného konania za to, že obžalovaný začal podnikať kroky v snahe
vyviniť sa zo skutku, ktorý sa mu kládol za vinu v obžalobe a dokázať súdu, že započítanie časti kúpnej
ceny nebol výmysel, avšak až po tom, ako bolo voči jeho osobe začaté trestné stíhanie a to rôznymi

(súdu nie celkom logickými) krokmi, tak ako boli popísané vyššie. Súd obžalovanému aj vzhľadom na
časové súvislosti neuveril.
Podstatným znakom trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Trestného zákona je
neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky. V zásade musí ísť už o splatné záväzky, teda taký záväzok,
ktorý je plniteľný z hľadiska uplynutia dohodnutej doby. Neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky sa

pojmovo odvíja od definovania úpadku podľa § 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého
je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. Predĺžený je ten, ktorý je povinný
viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov
presahuje hodnotu jeho majetku. Zvýhodnením iného veriteľa sa rozumie stav, keď dochádza k plneniupovinnosti dlžníka voči veriteľovi z reálne exitujúceho záväzkového vzťahu v celej výške záväzku, ale
nie na základe pomernosti a rovnomernosti, ktoré sú pre stav neschopnosti dlžníka plniť svoje splatné
záväzky najpodstatnejšie. Zásady pomernosti a rovnomernosti sú zakotvené najmä v § 6 zákona o

konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka
rovnaké postavenie; zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné. Pre posúdenie predmetnej
veci je podstatné, že obžalovaný nebol schopný plniť svoje splatné záväzky voči veriteľom a veritelia
nemali možnosť uspokojenia svojich pohľadávok zo zostávajúceho majetku obžalovaného. Je zjavné,
že v čase predaja obžalovaný predal predmetný pozemok jednému z troch veriteľov za nízku cenu,

pričom nedisponoval v čase predaja s iným majetkom, čím ukrátil ostatných veriteľov na uspokojení ich
pohľadávok aspoň v pomernej časti.
Súd sa v závere pojednávania oboznámil aj so vstupným pohovorom obžalovaného vykonaného na
Okresnom súde Bratislava - Petržalka, z ktorého ale nevyplýva súhlas obžalovaného s uložením takého
trestu, pričom naviac v súdnom spise na č .l. 341 sa nachádza vyslovený nesúhlas s tým, aby mu súd
uložil trest povinnej práce. Vzhľadom na uvedené, napriek tomu, že súdu viackrát tvrdil, že súhlasí s

takýmto trestom, avšak aj na pojednávaní potvrdil, že žije v Dubaji, nebolo možné obžalovanému uložiť
alternatívnytrest,pretožetentobynemalakovykonávaťpokiaľsanezdržujenaúzemíSlovenska,pričom
nie je povinnosťou súdu takýto trest ukladať aj keby s týmto obžalovaný súhlasil a preto súd rozhodol o
uložení podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a skúšobnou dobou v trvaní 16
mesiacov aj vzhľadom na menšiu závažnosť spáchaného trestného činu, pričom výšku trestu odňatia

slobody považoval súd za primeraný.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činu,
jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, jeho osobu, pomery
a možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaného nezistil ani poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť a postupoval preto v zmysle § 38
ods. 2 Trestného zákona. Pri určovaní výšky trestu súd vychádzal z trestnej sadzby stanovenej Trestným
zákonom, ktorý zákon určil až do 2 rokov. Súd rozhodol o vine obžalovaného v zmysle základnej
skutkovejpodstatyuvedenejv§240ods.1Trestnéhozákona.Súdvzhľadomnavšetkyokolnostidaného
prípadu uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou

dobou 16 mesiacov.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.