Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. december 2021

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/16/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109200090
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:4109200090.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPiešťanysudkyňouJUDr.IngridŠimonovouvsporežalobcu:B.Y.,nar.XX.XX.XXXX,trvale

bytom Ž. Č.. XXX, t. č. Ú. I. O. G. T. M. F. Ú. I. O. O. R., W. I. X, R. proti žalovanému: BAUER MEDIA
Slovakia, k.s., so sídlom Vrútocká 48, Bratislava, IČO: 35 792 094, právne zastúpený: Advokátska
kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária
Tomáš Kamenec, s.r.o., so sídlom Špitálska 43, Bratislava, IČO: 36 855 995, o ochranu osobnosti a
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 100.000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 100.000 eur
z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Nitra dňa 05.01.2009 domáhal ochrany osobnosti a
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 eur s odôvodnením, že žalovaný prostredníctvom svojej
rozhlasovej stanice „. S. uverejnil vo svojej spravodajskej relácii X. XX. V. XXXX T. XX,XX K.. reportáž
o žalobcovi pod názvom „na nitrianskom krajskom súde sa predpoludním začalo hlavné pojednávanie

s trojnásobným vrahom B. Y..“., ktorým žalobcovi neoprávnene zasiahol do jeho osobnostných práv.
Okrem tohto výroku žalovaný voči žalobcovi vyslovil aj ďalšie výroky, ktorými taktiež neoprávnene
zasiahol do osobnostných práv žalobcu, ako napr. „ okrem dvoch vrážd v zlatníctvach má B. Y.. na
svedomí aj smrť 16-ročnej dievčiny (...). Vraždy spáchal obzvlášť brutálne“. Odvolávajúc sa na ust. § 11,
§13Občianskehozákonníka,ÚstavuSRaDohovorochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdžalobca
tvrdí, že bolo porušené jeho právo na ochranu a rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochranu
pred neoprávneným zhromažďovaním a zverejňovaním údajov o jeho osobe a prezumpciu neviny.

Nakoľko k neoprávnenému zásahu došlo prostredníctvom rozhlasovej stanice s celoštátnym pokrytím,
ktorá sa hrdí tým, že je najpočúvanejším rádiom na Slovensku, žalobca je názoru, že zásah mal širokú
publicitu a teda zakladá jeho nárok ako oprávnenie osoby domáhať sa nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Bolo porušené právo žalobcu na súkromie, došlo k narušeniu osobnej a mravnej integrity občana,
znížená dôstojnosť v spoločnosti, vážnosť a česť, vo vzťahu k ostatným spoluobčanom bolo ohrozené
jeho postavenie a uplatnenie sa v spoločnosti, narušil sa jeho rodinný život. Konanie žalovaného
bolo podľa žalobcu objektívne spôsobilé ovplyvniť výsledok trestného konania. Poukázal na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva F. D. O.. L., I. O.. M., B. F. T. O.. L. F. R.. Žalobca. V žalobe žalobca
neoznačil žiadne dôkazy.2. Okresný súd Nitra postúpil vec dňa 29.01.2009 Okresnému súdu Piešťany ako súdu miestne
príslušnému.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 13.10.2014 uviedol, že je obchodnou
spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je sprostredkovateľská činnosť, kúpa tovaru a na účely
jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), kúpa tovaru a na účely jeho predaja iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), reklamná, propagačná a inzertná činnosť, vydavateľská
činnosť v rozsahu voľnej živnosti, výroba a nahrávanie audio a video nosičov, prieskum trhu, prenájom

spotrebného a priemyselného tovaru, sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností a
leasingová činnosť. Keďže nemá v predmete činnosti vysielanie, nie je pasívne vecne legitimovanou
osobou v predmetnej veci a preto navrhol žalobu zamietnuť.

4. Podaním zo dňa 26.11.2016 označeným ako Oprava, doplnenie - späťvzatie časti návrhu a iné,
žalobca opravil petit a predmet žaloby tak, že v časti nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo

výške 100.000 eur vzal žalobu späť a ponechal len časť týkajúcu sa ospravedlnenia. V podaní zo dňa
09.08.2021 doplnil časť týkajúcu sa ospravedlnenia a žiadal ospravedlnenie žalovaného uverejniť vo
vysielaní v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k doplnenej žalobe zo dňa 09.09.2021 opäť vzniesol námietku

pasívnej vecnej legitimácie v danom spore tvrdiac, že jeho činnosť je zameraná predovšetkým na
maloobchod a veľkoobchod, ako aj na reklamné, propagačné, vydavateľské a inzertné aktivity. Nie
je a ani nikdy nebol vysielateľom rozhlasovej programovej služby „. S., nie je a ani nikdy nebol
držiteľom licencie na vysielanie rozhlasovej programovej služby. Žalovaný nikdy neodvysielal príspevok
o žalobcovi a za jeho odvysielanie nenesie žiadnu zodpovednosť. Keďže nie je vysielateľom, nijako

neovplyvňuje obsah L. S. a redakčne a ani inak za tento nezodpovedá. Napriek absencii pasívnej vecnej
legitimácie, z procesnej opatrnosti sa vyjadril i k jednotlivým argumentom žalobcu.

6. Žalobca v replike zo dňa 21.09.2021 uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol nič čím by
vyvrátil alebo spochybnil opodstatnenosť jeho žaloby, iba sa všemožne a účelovo snaží prezentovať

veci inak.

7. Súd nariadil pojednávanie na deň 09.12.2021, na ktorom vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý
vosvojompísomnompodanízodňa20.11.2021netrvalnasvojejosobnejúčastinapojednávaní.Žiadosti
žalobcu, aby bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu nebolo vyhovené z dôvodu potreby

prioritne zaujať stanovisko k námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Pokiaľ ide
o námietku žalobcu o zaujatosti vec prejednávajúceho sudcu i celého súdu, súd túto námietku posúdil
ako neodôvodnenú a nakoľko sa zjavne týka iba procesného postupu súdu, neprihliadol na ňu a teda
spis nebolo potrebné predkladať nadriadenému súdu a to ani v prípade rozhodnutia o prikázaní veci
inémusúdu. Vovzťahukžalobcomuplatnenejnámietkezaujatostivecprejednávajúcehosudcuacelého

súdu, súd poukazuje na ust. § 49 ods. 1 až 3 CSP, podľa ktorého sudca je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám
zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca,
ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie
sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Podľa § 52

ods. 1 a 2 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. V námietke
zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre
ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela
a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez
svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto

prípadesavecnadriadenémusúdunepredkladá.Ustanoveniaoodstraňovanívádpodaniasanepoužijú.
Podľa § 53 ods. 1 a 3 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy
sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ak sa námietka zaujatosti
týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd

na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Keďže
námietka zaujatosti zo strany žalobcu nebola odôvodnená a išlo len o všeobecné vyjadrenie vo vzťahu
k dĺžke konania, teda vyjadrenie k procesnému postupu súdu, nebolo potrebné vec nadriadenému súdu
predložiť.Podľa § 39 ods. 1 a 2 CSP, ak nemôže príslušný okresný súd alebo krajský súd o spore konať, pretože
jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť spor prikázaný inému súdu tej istej inštancie. Na návrh ktorejkoľvek

zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.

Čo sa týka návrhu žalobcu na prikázanie veci inému súdu (Okresnému súdu Nitra), sudcovia Okresného
súdu Piešťany neboli vylúčení z rozhodovania veci a podľa odôvodnenia žalobcu nešlo o dôvod
vhodnosti.Anivtomtoprípadenebolopretopotrebnépostupovaťpodľa§39ods.3CSPavecpredkladať

nadriadenému súdu.

8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Žalobca využil svoje dispozičné právo a za konania vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy 100.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
I. tohto rozhodnutia a konanie v tejto časti zastavil.

12. Keďže žalovaný uplatnil v priebehu konania námietku pasívnej vecnej legitimácie, bolo povinnosťou
súdu sa touto otázkou zaoberať a vysporiadať, nakoľko ide o okolnosť zásadného významu majúceho
dopad pre správne vyriešenie otázky zodpovednosti za ujmu vzniknutú žalobcovi v dôsledku porušenia
zákonných povinností žalovaného.

13. Vo vzťahu k namietanej otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného je potrebné skonštatovať,
že túto námietku žalovaný prvýkrát uplatnil v rámci svojho vyjadrenia k podanej žalobe zo dňa
13.10.2014 (č.l. 147), druhýkrát vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu zo dňa 30.01.2019 (č.l. 257) a
tretíkrát v písomnom vyjadrení k doplneniu žalobného petitu zo dňa 09.09.2021 (č.l. 405). Žalobca
sa k námietke pasívnej vecnej legitimácie nevyjadril, túto námietku žiadnym spôsobom nevyvrátil, ani

nerozporoval, ani nezaujal žiadne stanovisko, pričom v reakcii na posledné vyjadrenie žalovaného
uviedol len všeobecné konštatovanie, v rámci ktorého iba stroho uviedol, že žalovaný neuviedol nič,
čím vyvrátil alebo spochybnil opodstatnenosť žaloby. Možno teda dospieť k záveru, že otázka pasívnej
vecnej legitimácie rezonovala v rámci celého konania a keďže žalobca nijakým spôsobom na túto
námietku nezareagoval, možno vyvodiť záver, že táto otázka sporná nebola.

14. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

15. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

16. Žalobca je tak subjekt práva, ktorý kvalifikovane tvrdí (povinnosť tvrdenia a bremeno tvrdenia),
že jeho subjektívne súkromné právo bolo porušené alebo ohrozené, a zároveň označí subjekt rušiteľa
svojho práva - žalovaného. Formálnosť ich postavenia spočíva v tom, že otázka ich vecnej legitimácie
bude predmetom dokazovania na súde, pričom v deklaratórnom rozhodnutí súd záväzne stanoví,

čo je medzi stranami (objektívnym) právom, a určí i otázku vecnej legitimácie strán sporu. Vecná
legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve žalobca je
nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, a či práve ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej
subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom. Práve otázka
vecnej legitimácie je ústredným pojmom sporového dokazovania - v procese sa dokazuje existencia

žalobcovho subjektívneho práva a existencia (prípadnej) subjektívnej právnej povinnosti žalovaného vo
sfére hmotného práva.17. Sporová strana je subjektom civilného procesu. Procesnú subjektivitu má teda ten subjekt práva,
ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. V procesnom zmysle
predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku. Procesnou podmienkou je určitá procesná

danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita
predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti
počas celého konania.

18. Súd teda skúma tak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z

úradnej povinnosti. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu,
ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je
nositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(záväzku),mápasívnulegitimáciu.Vecnálegitimáciasanazačiatku
konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný

subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.01.2012,
sp.zn. 6 Cdo 214/2011).

19. Žalobca v žalobe označil subjekt rušiteľa svojho práva - žalovaného, ktorý tvrdil, že nie je pasívne
vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní s odôvodnením, že podniká najmä tým spôsobom, že sa

zaoberápredajomreklamnéhopriestoruvovysielanírozhlasovejslužbyvL.S.,avšakniejevysielateľom
samotnej rozhlasovej služby L.X. S., ani na samotný obsah rozhlasovej služby L. S. nemá žiaden
vplyv. Rovnako tak nijakým spôsobom nezodpovedá, ani nikdy nezodpovedal za obsah spravodajských
informácií, ktoré sú odvysielané v rámci vysielania L. S.. Z uvedených dôvodov nemôže niesť ani len
teoreticky zodpovednosť za činnosť inej právnickej osoby, teda subjektu odlišného od žalovaného.

20. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že žalovaný - pôvodne EXPRES MEDIA s.r.o. bol založený
17.07.2000. Od 01.11.2013 došlo k zmene právnej formy zo spoločnosti s ručením obmedzeným na
komanditnú spoločnosť a od 01.09.2021 zmenil žalovaný obchodné meno - BAUER MEDIA Slovakia.
Podľa výpisu z obchodného registra žalovaný má v predmete činnosti uvedenú sprostredkovateľskú

činnosť, maloobchod, veľkoobchod, reklamnú, propagačnú a inzertnú činnosť, vydavateľskú činnosť,
výrobu a nahrávanie audia a videa nosičov, prieskum trhu, prenájom spotrebného a priemyselného
tovaru, sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností a leasingovú činnosť.

21. Vychádzajúc z tvrdenia žalovaného ako aj z výpisu z obchodného registra je nepochybne zrejmé,

že žalovaný nemá v predmete činnosti prevádzkovanie rozhlasového vysielania a teda nemôže byť
nositeľom zodpovednosti za vysielanie L. S.. Bolo žalobcovou povinnosťou presne označiť žalovaného
ako nositeľa subjektívnej povinnosti. Žalovaný od samého začiatku predmetného sporu namietal svoju
vecnú legitimáciu v spore a keďže žalobca vo vzťahu k tejto uplatnenej námietke zostal pasívny, neostalo
súdu iné ako žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v danom spore.

Nakoľko nebolo splnené základné kritérium sporového konania - vecná legitimácia žalovaného, nebolo
podľa názoru súdu potrebné vykonať dokazovanie súvisiace s meritom veci, preto súd bez ďalšieho
žalobu zamietol vo výroku II. tohto rozhodnutia.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď

úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%, a
to vo výroku III. tohto rozhodnutia.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).