Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/95/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213011304
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7213011304.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej
a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a Ing. JUDr. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.
novembra 2022, v trestnej veci proti obžalovanému ml. A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
17.8.2022 sp. zn. 4T/105/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného ml. A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 17.8.2022 sp. zn. 4T/105/2013 bol obžalovaný ml. A.
B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 1.12.2012 v čase okolo 19:30 hod. v C. D. E. F. G. XX pred obytným blokom fyzicky napadol
poškodeného H. I., a to tým spôsobom, že ho udrel päsťou do oblasti tváre v dôsledku čoho utrpel
pomliaždenie hornej a dolnej pery a subluxáciu (vykývanie) zubov č. 31 (stredný rezák vľavo dolu),
č. 32 (bočný rezák vľavo dolu), č. 33 (očný zub vľavo dolu), č. 1 (stredný rezák vpravo dolu), č. 42
(bočný rezák vpravo dolu) a č. 43 (očný zub vpravo dolu) s obvyklou dobou liečenia v trvaní 21 dní
a práceneschopnosťou v trvaní 10 dní.

Podľa§44TrestnéhozákonasúdupustiloduloženiasúhrnnéhotrestuvzhľadomnaodsúdenieTrestným
rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 40/2020 zo dňa 29.6.2020, právoplatným dňa 15.7.2020,
ktorým bol podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní
5 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka a 8 mesiacov, pretože takto uložený trest
je dostatočný.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného H. I., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom J. - C., I. G.
XX, prechodne bytom C., E. F. G. XX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, obžalovaný do zápisnice zahlásil odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný

prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že sa necíti byť vinným z trestnej činnosti, ktorá mu je
kladená za vinu, nakoľko predmetný trestný čin nespáchal. S rozhodnutím Okresného súdu Košice II
sa nestotožňuje a považuje ho za nesprávne. Okresný súd Košice II rozhodol nesprávne, na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci. V predmetnom trestnom konaní bolo jednoznačne preukázané,
že sa nejedná o trestný čin.

Tvrdenia a obvinenia zo strany poškodeného voči jeho osobe sú vyvrátené výpoveďou svedkyne D. K.,
ktorá uviedla, že „poškodený strčil do obžalovaného A. B., ktorý spadol na kríky. Otočil sa aj na ňu a udrelju, v dôsledku čoho spadla, a vtedy pribehol obžalovaný, poškodený ho udrel a obžalovaný mu úder
vrátil. Na otázku, akým spôsobom presne napadol poškodený obžalovaného odpovedala, že poškodený
ho sotil, obžalovaný spadol do kríkov, bolo to hneď na to, ako poškodený udrel ju, a keď sa postavil,

vrátil poškodenému úder do oblasti tváre. Prvý napadol poškodený obžalovaného.“

Tvrdenia a obvinenia zo strany poškodeného voči obžalovanému sú vyvrátené aj tvrdeniami svedka L.
M., ktorý uviedol, „že videl ako poškodený napadol obžalovaného, ktorý predtým spadol. Poškodený ho
udrel päsťou. Udrel aj D. K., a to ešte predtým ako obžalovaného. Obžalovaný mu vrátil úder päsťou

do tváre. Svedok si všimol iba jeden úder.“ Ďalej uviedol „že poškodený najprv napadol D. K., potom
podišiel k obžalovanému ml. B., sotil ho a udrel päsťou, ten spadol do kríkov a takto konflikt začal.“

I. N. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že „Stál vo vzdialenosti 3-4 brán obďaleč, a videl, ako poškodený
zaútočil na obžalovaného, ktorý bránil svedkyňu. Tá v tej chvíli ležala na zemi a plakala. Nevidel presne,
akým spôsobom ju bránil, ani presný priebeh úderov lebo sa s kamarátmi z brány presúvali, ani to, ako

presne obžalovaný vykryl útok poškodeného.“

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pravdivosť výpovede poškodeného je spochybnená svedeckými
výpoveďami ostatných svedkov, a teda jeho výpoveď sa javí ako nelogická, nepravdivá a nevierohodná.

Okresný súd pochybil, keďže aj napriek týmto vyššie uvedeným skutočnostiam a napriek výraznému
spochybneniu hodnovernosti poškodeného mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovaného
trestného činu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej trestnej veci existujú dve skupiny dôkazov.
Do prvej skupiny možno zaradiť iba poškodeného H. I..

Do druhej skupiny možno zaradiť obžalovaného A. B., svedkov D. K., F. B., L. M., O. P., D. Q. a svedka
N. I..

Okresný súd sa priklonil na stranu obžaloby a nekriticky si osvojil výpoveď poškodeného H. I..
Túto považuje za pravdivú, napriek tomu, že táto skupina nezískala prevahu a nevyvrátila dôkazy

produkované druhou skupinou.

V závere písomných dôvodov odvolania obžalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil a v súlade s § 285 písm. a), b) Tr. por. rozhodol tak, že obžalovaného
spod skutku obžaloby oslobodí, alternatívne navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Napadnutý rozsudok vydal prvostupňový súd po zrušení predchádzajúcich rozsudkov totožnej spisovej
značky zo dňa 18.01.2017, 10.1.2019 a 24.6.2021 a to uzneseniami Krajského súdu v Košiciach, sp.
zn.: 7To 68/2017 zo dňa 28.09.2017, sp. zn. 7To 36/2019 zo dňa 30.4.2019 a sp. zn. 7To/75/2021 zo
dňa 31.3.2022.

Krajský súd v Košiciach zrušil skoršie prvostupňové rozsudky, ktorým bol obžalovaný oslobodený
spod obžaloby podľa ustanovenia § 285 písm. b) Trestného poriadku, a to najmä z dôvodu, že
prvostupňový súd nepostupoval pri hodnotení vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods.
12 Trestného poriadku. Krajský súd v Košiciach sa stotožnil nielen s dôvodmi odvolania prokurátora

a zároveň poukázal na to, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zameral na nepodstatné
rozpory vo výpovedi poškodeného, zároveň však precenil výpovede svedkov, ktorí vypovedali v
prospech obžalovaného. Z rozhodnutí odvolacieho súdu vyplýva jednoznačný záver o tom, že konanie
obžalovaného nie je možné posudzovať podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Trestného zákona, ako
nutnú obranu. Uvedené odvolací súd zdôvodnil tým, že o nutnú obranu nejde tam, kde už útok

fakticky skončil, ako ani tam, kde páchateľ reaguje na útok tým spôsobom, že ho odpláca a nie
odvracia. V ďalšej časti uznesenia krajský súd poukázal na závery znaleckého posudku z odvetvia
chirurgieastomatológie,pričomprvostupňovémusúduvytkol,žesanedostatočnezaoberalcharakterom
spôsobeného poškodenia zdravia.Odvolací súd rozsiahlo opísal skutočnosti, ktoré považuje za rozhodujúce pri posudzovaní spôsobených
zranení z hľadiska naplnenia objektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1 Trestného zákona v nadväznosti na ustanovenie § 123 ods. 2 Trestného zákona a v poslednom
zrušujúcom uznesení dôrazne poukázal na ustanovenie § 322 ods.4 písm. a) Tr. por. a § 327 ods.1
Tr. por. z uvedeného dôvodu krajský súd reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného považuje za
potrebné poukázať na dôkazy, ktoré bez akýchkoľvek pochybností svedčia o vine obžalovaného ml. A.
B. tak, ako to je uvedené v napadnutom rozsudku okresného súdu.

PoškodenýH.I.,vrámciprípravnéhokonania,akoajnahlavnompojednávanívpodstatezhodnepopísal
priebeh skutku tak, ako sa stal v inkriminovanom období, kde uviedol, kto a akým spôsobom ho fyzicky
napadol, pričom na uvedených skutočnostiach zotrval aj pri konfrontácii s obžalovaným ml. A. B. aj na
hlavnom pojednávaní.

Poškodený H. I. vypovedal, že vo vchode bloku videl nejakých chlapcov a jedno dievča, ktorí mali pred
sebou fľašu pálenky a videl aj to, že dvere pivnice nie sú otvorené. Povedal im, aby odišli von, že je
vonku pekné počasie. Na to mu začal jeden z nich nadávať, vybehol za nimi vonku. Vtedy dostal úder
do tváre, otočil sa, cúvol dozadu a videl, že to bol niekto malý a silnejší. Vtedy ho niekto udrel a zrazu
zbadal, že už medzitým urobili rojnicu, pred ktorou cúval dozadu. Dievča vtedy hrešilo a malo v ruke tzv.

boxér, vrátil sa pred bránu, kde nechal tašku a privolal políciu. K tomu, že trestné oznámenie podal na
políciu neskôr, vysvetlil tak, že k zubárovi išiel až v pondelok a následne po vyšetrení u zubára podal
trestné oznámenie.

Skutočnosť, že poškodený H. I. na hlavnom pojednávaní menej detailne ako v prípravnom konaní opísal

skutok, je akceptovateľné, vzhľadom na dlhší časový odstup, nakoľko skutok sa stal 1. 12. 2012. Vo
svojej výpovedi však opísal všetky podstatné okolnosti potrebné na rozhodnutie o vine.

Výpoveď poškodeného je objektivizovaná závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctva,
odvetvia chirurgia a stomatológie a taktiež aj výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní. Znalecký

posudok, ktorý potvrdzuje zranenia u poškodeného, jeho charakter a mechanizmus vzniku zranení tak,
ako to opísal poškodený, t.j. jeden úder päsťou do oblasti tváre silnej intenzity. H. I. tým, že neskoro
vyhľadal odbornú lekársku pomoc za súčasného jeho zdravotného stavu (mal už vykývané zuby),
nezavinil to, že došlo k ublíženiu na zdraví. Tieto závery korešpondujú aj s výpoveďou svedkyne B. R.
S., ošetrujúcej stomatologičky poškodeného H. I..

Skutočnosti uvádzané poškodeným H. I. nepriamo potvrdzuje aj člen hliadky policajného zboru B. A. B.,
ktorýsaihneďdostavilnamiestočinunazákladeprivolaniapoškodeného.Tenprivýsluchuuviedol,žepri
zákroku na Ladožskej ulici vypýtali od všetkých zainteresovaných osôb doklady totožnosti. Všimol si, že
jeden z nich mal v čase kontroly ruku od krvi a on aj povedal, že udrel oznamovateľa, teda poškodeného.

Rozporná výpoveď svedka F. B. rovnako potvrdzuje, že nielen jeho svedectvo, ale aj svedectvo D. Q., O.
P., N. I. nemá dôkazný význam, nakoľko všetci v čase skutku stáli vo väčšej vzdialenosti od incidentu,
pričom bola už tma a svetelné podmienky neboli dostatočné.

Na druhej strane boli vykonané výsluchy svedkov D. K. a L. M., ktorých výpovede, aj podľa názoru
krajského súdu, sú tendenčné a účelové s cieľom vyviniť obžalovaného zo spáchania skutku. Práve títo
svedkovia spolu s obžalovaným ml. A. B. mali mať verbálny konflikt s poškodeným H. I. pred samotným
fyzickým incidentom medzi obžalovaným a poškodeným. Tieto výpovede nie sú konzistentné a tiež vo
svojej súvislosti rozporné, čo sa týka času, spôsobu útoku postavenia osôb a iných súvislostí o priebehu

skutkového deja.

Uvedená skupinka svedkov mala následne po naháňaní zo strany poškodeného ho obstúpiť, pričom
poškodený sa začal brániť a pripustil, že mohol niekoho sotiť (svedkyňu D. K.), kedy zo strany
obžalovaného došlo k úderu stredne silnej intenzity päsťou do oblasti úst a po tomto fyzickom napadnutí

práve poškodený z obavy o pokračovanie vo fyzickom napádaní zo strany obžalovaného privolal hliadku
polície.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíanapodkladevýsledkovvykonanéhodokazovaniaanikrajský
súd nemal pochybnosti o tom, že poškodený H. I. vypovedal pravdivo o tom, čo vnímal svojimi zmyslami.
Okresný súd nepochybil, pokiaľ na podklade vykonaného dokazovania uznal obžalovaného ml. A. B.

za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctvapodľa§364ods.1písm.a/Tr.zák.,poobjektívnejstránke.Postránkesubjektívnejobžalovaný
konal formou priameho úmyslu v zmysle § 15 ods.1 písm.a/ Tr. zák.

Krajský súd však pri úvahách o uložení trestu obžalovanému ml. A. B. dospel k rovnakému záveru

ako okresný súd. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplývajú nové skutočnosti, ktoré neboli
známe v čase rozhodovania krajského súdu sp.zn. 7To/75/2021 zo dňa 31.3.2022. Trestným rozkazom
Okresného súdu Košice II sp.zn. 5T/40/2020 zo dňa 29.6.2020 bol ml. A. B. uznaný za vinného z
prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovania s nimi podľa § 171 ods.2 Tr.zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov.

Po preskúmaní zbiehajúcej sa trestnej činnosti aj krajský súd zistil, že vo vzťahu k vyššie uvedenému
trestnému rozkazu v prejednávanom prípade boli splnené zákonné podmienky na uloženie súhrnného
trestu, resp. na upustenie od uloženia súhrnného trestu. Skutok, ktorý je predmetom tohto trestného
stíhania obžalovaný spáchal skôr, t.j. dňa 01.12.2012, t.j. skôr ako mu bol doručený trestný rozkaz

Okresného súdu Košice II sp.zn. 5T/40/2020 zo dňa 29.6.2020.

Trestná sadzba pre súdený skutok prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. je v rozmedzí
6 mesiacov až 3 roky a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je v zmysle § 364 ods. 1
Tr.zák. v rozmedzí 0 mesiacov až 3 roky. Trestná sadzba za najprísnejší trestný čin v konaní vedenom

pod sp.zn. 5T/40/2020 pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. je v rozmedzí 0 – 5 rokov.

Podľa § 44 Tr.zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42, alebo od uloženia ďalšieho trestu
podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa

za dostatočný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, dĺžku konania v predmetnej trestnej veci aj krajský súd
považuje predchádzajúci trest za primeraný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti, a preto
v súlade s ustanovením § 44 Tr. zák. správne okresný súd upustil od uloženia súhrnného trestu.

Správne okresný súd rozhodol, pokiaľ poškodeného H. I. s nárokom na náhradu škody odkázal na
civilný proces v zmysle § 288 ods. 1 Tr.por., nakoľko na rozhodnutie o povinnosti o náhrade škody by
bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a značne by ho
predĺžilo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.