Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 5, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8Pc/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218209245
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1218209245.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvkonanípredsudcomMgr.RaulomPospíšilomvprávnejvecinavrhovateľky:P.

Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, W., proti odporcovi: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.É. XXX/
X, X., zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária IURISTHALIA s.r.o., so sídlom Majakovského
9, Bratislava, o určenie príspevku a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.12.2018 domáhala určenia príspevku na výživu
nevydatej matky mesačne vo výške 350,- eur od 21.12.2015 do 21.12.2017 a príspevku na úhradu

nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 3.000,- eur.

2. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa im dňa XX.XX.XXXX narodil syn B. W.. Otcovstvo k
maloletému bolo určené, okolo dňa 2.2.2016, súhlasným vyhlásením rodičov pred Miestnym úradom W.-
H.. Uviedla, že od pôrodu žila s odporcom cca 3 mesiace v spoločnej domácnosti. Pre neustále nevery
odporcu sa musela odsťahovať do podnájmu a od vtedy žije sama s deťmi. Poberá rodičovský príspevok
vo výške 220,- eur a rodinné prídavky vo výške 40,- eur. Odporca okrem výživného na dieťa vo výške

200,- eur, ktoré platí od júna 2018, nechcel ničím prispievať na úhradu výživy navrhovateľky a na úhradu
nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Príjmy navrhovateľky pritom nepostačovali a nestačia
pokryť výdavky navrhovateľky, spojené s primeranou výživou. Pred narodením syna bol jej príjem okolo
800,- eur ako nechtovej dizajnérky. Náklady po pôrode mala vo výške: prenájom 500,- eur, telefón 45,-
eur, kozmetika 60,- eur, strava pre ňu a syna 550,- eur, oblečenie, obuv 300,- eur, domáce potreby
60,- eur, kultúra pre ňu a syna, detské kútiky 100,- eur, neočakávané výdavky 100,- eur, cestovanie
50,- eur. Jej náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom spočívali v zakúpení ošatenia a zdravotných

topánok vo výške cca 800,- eur, ako aj zaobstaranie obohatenej stravy o vitamíny a živiny vo výške cca
450,- eur. Okrem toho navrhovateľka chodila na masáže pre tehotné, ktoré stáli okolo 840,- eur. Taktiež
potrebovalavankúšpretehotnévcenevovýške83,-eur,bezpečnostnýpásdoautapretehotnévovýške
63,- eur, odsávaču na mlieko vo výške 367,- eur, detský nosič vo výške 100,- eur a pôrodnícke potreby
vo výške 345,- eur. Potrebovala si zakúpiť nový matrac kvôli bolestiam chrbta vo výške cca 1.500,- eur.
Na preventívne prehliadky chodievala aj taxíkom, ktorý ju vyšiel cca na 200,- eur. Po pôrode potrebovala
nevyhnutnú kozmetiku ako olej JODA ORGANIKA vo výške 147,- eur, ako aj špeciálnu kozmetiku pre

ženy po pôrode vo výške 200,- eur, lekárenské výrobky vo výške cca. 100,- eur. Zakúpila vajíčko vo
výške 220,- eur a autosedačku vo výške 330,- eur.3. Navrhovateľka ďalej uviedla, že bezprostredne pred graviditou mala zo starostlivosti o nechty príjem
150,- eur mesačne, zvyšné potreby zabezpečovali buď jej mama, brat alebo rodičia priateľa, s ktorým
má dcéru a aj v čase jeho výkonu trestu tvorili pár. Bývala v jeho byte a to aj potom ako sa zoznámila

s odporcom a otehotnela. Jej príjem bol v tom čase do 200,- eur mesačne vrátane príspevku od
rodiny. Nemusela platiť bývanie. Potom ako otehotnela, musela uhrádzať v byte energie a po návrate
predchádzajúceho priateľa z výkonu trestu v decembri 2015 začala bývať s odporcom. Trvalo to asi
5-6 mesiacov, podľa doloženej nájomnej zmluvy, kedy bolo spoločné bývanie ukončené. V tom čase
viedli spoločnú domácnosť a odporca uhrádzal potreby jej aj spoločného dieťaťa. Celé rozhodné obdobie

potom odporca na jej potreby neplatil nič. Počas tohto obdobia, z dôvodu starostlivosti o dieťa, nemohla
činnosť starostlivosti o nechty vykonávať, išlo len o občasných zákazníkov z okruhu známych. Podstatu
jej potrieb tvoria výdaje na deti, najmä strava, nafta, vozenie, telefónny účet.

4. Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že predmetom príspevku nemá byť
vyrovnanie životných úrovní strán, pričom navrhovateľka sama uvádza, že žili v spoločnej domácnosti,

dĺžku obdobia v návrhu identifikovala ako 3 mesiace, neskôr priznáva pol roka. Aj po pôrode pracovala
a odporca prispieval na spoločnú domácnosť aj po jej zániku. Mal zato, že návrh obsahuje aj čiastkové
nároky, ktoré nespadajú pod inštitút príspevkov nevydatej matke, prípadne nákladov spojených
s pôrodom, ale týkajú sa dieťaťa. Úroveň príjmov navrhovateľky, ktoré uvádza, nezodpovedajú
skutočnosti, s takouto výškou príjmu by nedokázala žiť už vzhľadom na jej predchádzajúci luxusný život.

Dôvodom ich rozchodu však boli jej žiarlivostné scény, posledná pred ich synom. Akékoľvek potreby
súvisiace s ich synom vždy uhradil. Tiež sa oňho staral osobne, takže nie je pravdou, že by nemala
čas na zákazníkov a bolo ich samozrejme viac ako tvrdí. Po ich rozchode na potreby navrhovateľky
neprispel. Jeho príjmy pochádzali z podnikateľskej činnosti. Mali darčekovú predajňu a vinotéku. Takisto
mu, niekedy aj väčšími finančnými prostriedkami, pomáhala matka, starí rodičia. Má ukončenú strednú

obchodnú školu.

5. Odporca ďalej uviedol, že podmienkou priznania príspevku na výživu nevydatej matke je skutočnosť,
že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na strane nevydatej matky k zníženiu jej príjmov a tým
aj k zmene sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, prípadne iného

pomeru a súčasne došlo aj k zvýšeniu výdavkov spojených s týmito skutočnosťami. Výška príspevku
je daná primeranosťou, čo značí, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v
čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Na rozdiel od výživného na
dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou
samotnej matky. Jedným z kritérií pri určovaní vyživovacej povinnosti je ďalej i zistenie, či by prípadné

priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi, pod ktorými treba rozumieť nepísané pravidla
slušnosti, tolerancie, poctivosti a ľudskosti, mravné princípy na danom mieste a čase akceptovateľné
spoločnosťou, ktoré súd posudzuje v kontexte konania účastníkov v každom konkrétnom prípade
individuálne. Odhliadnuc od uvedeného, navrhovateľka do konania nedoložila žiaden dôkaz, ktorým
by verifikovala výšku svojho príjmu pred tehotenstvom, počas tehotenstva alebo po pôrode. Navyše,

navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 13.2.2020 uviedla, že o všetky náklady na domácnosť
sa v čase, keď žila s odporcom staral on sám. Z toho sa dá usudzovať, že celý jej príjem (nech
bol akýkoľvek) zostával navrhovateľke. Navrhovateľka ďalej uviedla, že s odporcom žila v spoločnej
domácnosti ešte cca 6 mesiacov po pôrode a následne sa odsťahovala. Počas tohto obdobia teda všetky
potreby navrhovateľky aj dieťaťa hradil odporca. Po tom, ako sa navrhovateľka odsťahovala je pravdou,

že na jej potreby neprispieval, avšak vzorne sa staral o maloletého B. a uhrádzal všetky jeho potreby.
Odporca je presvedčený, že v danom prípade nie je spravodlivé od neho požadovať, aby prispieval na
výživu navrhovateľky. Tá totiž od času, kedy sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti robí odporcovi
zle, doposiaľ nie je vysporiadaná z ich rozchodom. Opakovane podáva na odporcu trestné oznámenia,
volá na neho policajtov.

6. Príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom je jednorazovým príspevkom,
nie opakujúcim sa plnením. Podmienkou priznania tohto príspevku je existencia opodstatnených
výdavkov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom, pričom ide o preukázateľné výdavky v súvislosti s
nákupom doplnkovej výživy a vitamínov, liekov, tehotenského oblečenia pre nevydatú matku, výdavky

na gynekologické vyšetrenia, zdravotnú starostlivosť, pobyt v nemocnici, doplnkovú starostlivosť, pričom
o týchto vynaložených nákladoch je matka povinná predložiť dôkazy, aby nedochádzalo k svojvoľnému
uplatňovaniupeňažnýchnárokov.Vtomtoprípadesavšakvrámcipredmetnéhopríspevkunezohľadňujú
výdavky na tzv. výbavičku pre maloleté dieťa. Tieto sa uspokojujú v rámci výživného pre maloletédieťa a rovnako sa nezohľadňujú výdavky, ktoré boli uhradené zdravotného poistenia alebo sociálneho
zabezpečenia.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi založenými do spisu, pričom zistil tento skutkový a právny stav:

8. Z rodného listu Matričného úradu W. - H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na straneXX, pod poradovým
číslom XXXX vyplýva, že otcom mal. B. W., nar. XX.XX.XXXX je B. W., nar. XX.XX.XXXX.

9. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 01.07.2016, ktorú uzatvorila navrhovateľka ako nájomca vyplýva, že
navrhovateľka platila od 09.07.2016 nájomné vo výške 450,- eur.

10. Navrhovateľka do spisu doložila listinné dôkazy v podobe rôznych bločkov, ktoré mali preukazovať
náklady na potraviny, oblečenia, drogérie a iné.

11. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), otec dieťaťa, za ktorého
matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu
prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených
s tehotenstvom a pôrodom.

12. Podľa § 74 ods. 2 ZoR, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je
pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1,
príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie
výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 74 ods. 3 ZoR, právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a
pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu

14. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 75 ods. 2 ZoR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Navrhovateľka žiadala rozhodnúť o povinnosti povinného prispievať jej na výživu ako nevydatej matke

sumou 350,- eur mesačne od 21.12.2015 do 21.12.2017 a o povinnosti povinného poskytnúť jej
príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 3.000,- eur.

17.Zákonorodinepočítaajsochranounárokovženy,ktoráporodídieťamimomanželstva.Zmyslomust.
§ 74 ods. 1 ZoR je práve poskytnúť ochranu nárokom nevydatej matky dieťaťa, a to jednak v súvislosti

so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu, jednak v súvislosti so zvýšením
nákladov, ktoré jej v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú. Ustanovenie § 74 ods. 1 ZoR teda upravuje
dva nároky nevydatej matky. Príspevok na úhradu jej výživy a príspevok na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom. Tieto nároky môže nevydatá matka s úspechom uplatniť len proti mužovi, voči
ktorému bolo určené otcovstvo k dieťaťu súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu, ak

toto rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka je nevydatou
matkou vo vzťahu k mal. B. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorého otcom je odporca (svedčí o tom rodný list
maloletého založený v spise na č.l. 3). Navrhovateľka v tomto konaní žiadala priznať príspevok na výživu
od narodenia mal. B., t.j. od XX.XX.XXXX.

18. Z vykonaného dokazovania, najmä zo zhodných vyjadrení účastníkov konania, je preukázané, že
navrhovateľka s odporcom žili spolu v spoločnej domácnosti od decembra 2015 do 08.07.2016 (od
09.07.2016 mala navrhovateľka dohodnutý začiatok nájmu v zmysle nájomnej zmluvy na č.l. 27). Na
pojednávaní konanom dňa 13.02.2020 navrhovateľka uviedla, že bezprostredne pred graviditou malazo starostlivosti o nechty príjem 150,- eur mesačne. Poberala rodičovský príspevok vo výške 220,- eur a
rodinný prídavok vo výške 40,- eur, navyše uviedla, že počas rozhodného obdobia občasne vykonávala
starostlivosti o nechty, pričom išlo iba o občasných zákazníkov z okruhu známych. Približnú výšku tohto

príjmu však navrhovateľka už neuviedla. Súd ďalej konštatuje, že v čase spolužitia s odporcom (od
decembra 2015 do júla 2016) možno dôvodne predpokladať, že navrhovateľka žijúca s povinným bola
výživou zabezpečená, a teda v tomto období nie je dôvod na priznanie príspevku na jej na výživu.
Uvedené nerozporovala ani samotná navrhovateľka, ktorá na pojednávaní konanom dňa 13.02.2020
uviedla, že v čase keď viedli spoločnú domácnosť, odporca uhrádzal potreby jej aj ich spoločného

dieťaťa.

19. V ďalšom období od júla 2016 do 21.12.2017 mala navrhovateľka naďalej príjem z rodičovského
príspevku a ako aj sama uviedla, príjem zo starostlivosti o nechty, aj keď sa jednalo iba
občasných zákazníkov. Rozsah povinností otca dieťaťa je v zmysle § 74 ods. 1 zákona
o rodine vymedzený

primeranosťou príspevku, pričom pri posudzovaní tejto primeranosti musí súd vychádzať predovšetkým
z účelu, ktorý sa plnením príspevku sleduje, a týmto účelom je, aby sa situácia nevydatej matky priblížila,
pokiaľ je to možné, postaveniu matky vydatej za otca dieťaťa. Faktom je, že navrhovateľka v konaní
uviedla, že jej príjem bezprostredne pred graviditou bol vo výške 150,- eur. Už v tom čase udržiavala
známosť s povinným, budúcim otcom ich spoločného dieťaťa. V konaní nebolo preukázané (keďže to

navrhovateľkaaninetvrdila),žebydopôrodumalaajinýpríjemokremvyššieuvedených150,-eur.Sama
uviedla, že už pred graviditou jej zvyšné potreby zabezpečovali jej blízki (mama, brat). Z uvedeného súd
usudzuje, že sa navrhovateľka ešte pred graviditou vo väčšej miere spoliehala na pomoc svojich rodičov
resp. brata. Neuviedla, že by mala uzatvorený pracovný pomer prípadne, že by oficiálne podnikala.
Pri rozhodovaní, či navrhovateľke patrí príspevok na výživu v období od júla 2017 do 21.12.2017 a v

akej výške, súd zisťoval, či a kedy navrhovateľke po prvýkrát poklesol príjem v dôsledku tehotenstva,
resp. pôrodu, a teda či v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na strane navrhovateľky k zníženiu
príjmov, pretože účelom príspevku na výživu nevydatej matky je vyrovnanie životnej úrovne matky v
dôsledku tehotenstva a pôrodu s jej pôvodnou životnou úrovňou pred tehotenstvom, resp. pôrodom.
Súd tiež prihliadol nielen na pomery navrhovateľky, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že odporca bol v rozhodnom období samostatne
zárobkovo činnou osobu s minimálnym vymeriavacím základom. Vzhľadom na to, že navrhovateľka
mala príjem pred otehotnením a pôrodom vo výške 150,- eur, vzhľadom na to, že do konca júla 2016
(t.j. v období, za ktoré tiež žiada priznať príspevok) žila spoločne s odporcom a vzhľadom na príjem
navrhovateľky po júli 2016 i vzhľadom na majetkové, osobné, príjmové pomery odporcu súd návrh

navrhovateľky zamietol ako nedôvodný.

20. Pokiaľ ide o príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, súd zdôrazňuje,
že v zmysle § 74 ods. 1 ZoR, má povinnosť otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá,
poskytnúť príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, t.j. nejde o úhradu

všetkých nákladov nevydatej matky spojených s tehotenstvom a pôrodom, ale len niektorých a len
sčasti, čo je zvýraznené pojmom ,,príspevok“. Tento príspevok sa vzťahuje najmä na náklady matky na
zakúpenie tehotenského oblečenia, prilepšenie na stravu, na cestovné do zdravotníckeho zariadenia,
na doplatky za lieky. Nepatria sem náklady na zaobstaranie detskej výbavy alebo oblečenia, nakoľko
ide už o nárok dieťaťa voči rodičovi v rámci vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Pri určení

konkrétnej výšky príspevku súd prihliadne len na účelne vynaložené náklady a vezme do úvahy aj dávky,
ktoré sú poskytované matke (sociálne dávky). Navrhovateľka uviedla, že v období tehotenstva mala
výdavky na ošetrenia, zdravotné topánky, vitamíny, zvýšené výdavky na stravu, masáže, vankúš pre
tehotné, bezpečnostný pás pre tehotné, odsávačku na mlieko, detský nosič, pôrodnícke potreby a nový
matrac. Doklady o kúpe týchto vecí však nedoložila, naopak tie ktoré predložila sa uspokojujú v rámci

výživného na maloletého B., a teda nezohľadňujú sa v konaní o príspevku na výživu nevydatej matky,
či v konaní o príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom nevydatej matky.
Navrhovateľka nedoložila do konania žiaden bloček, ktorý by súvisel s nákupom doplnkovej výživy a
vitamínov, liekov, tehotenského oblečenia pre nevydatú matku, výdavky na gynekologické vyšetrenia,
zdravotnú starostlivosť, pobyt v nemocnici, doplnkovú starostlivosť. Keďže navrhovateľka existenciu

týchto výdavkov s tým, že ide o výdavky súvisiace s tehotenstvom a pôrodom, nepreukázala, súd jej
návrh aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol.21.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku,podľaktoréhožiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti rozvodu manželstva je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).