Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. august 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205845
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8122205845.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanej aporia, s.r.o., so sídlom 29. augusta 36A, 811
09 Bratislava, IČO: 48 276 944, o určenie neexistencie záložného práva, v danom prípade o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v okrese Prešov, obci D., katastrálne územie E., zapísaným na liste vlastníctva č.
XXXX

- byt č. XX na 7. poschodí vo vchode č. 14, v podielovom spoluvlastníctve v podiele 1/1, nachádzajúci
sa v Bytovom dome, ul. C. XX,XX so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku - parcele reg. C
parc. č. XXXX/XX o výmere 569 m2 druh pozemkov zastavaná plocha a nádvorie

- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v
podiele 78/3480,

- nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, a to spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele reg. C, parc. č.

XXXX/XX o výmere 569 m2 druh pozemkov zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 78/3480,

do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí o
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby súd že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Prešov,
obci D., katastrálne územie E., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX byt č. XX na 7. poschodí vo
vchode č. XX, v podielovom spoluvlastníctve v podiele 1/1, nachádzajúci sa v Bytovom dome, F. C.
XX, XX so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku - parcele reg. C parc. č. XXXX/XX o
výmere 569 m2, druh pozemkov zastavaná plocha a nádvorie podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v podiele 75/3480 zapísané na liste vlastníctva č.

XXXX spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele reg. C pare. č. XXXX/XX o výmere 569 m2, druh
pozemkov zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 15/928, nie sú zaťažené záložným právom zriadeným
Zmluvouozriadenízáložnéhopráva,z28.5.2019,aDodatkomč.1kZmluveozriadenízáložnéhopráva,
zo 14.6.2019, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou.

Žalobu odôvodnila tým, že dňa 25.05.2022 jej bola doručená výzva na umožnenie vykonania
ohodnotenia predmetu dražby súdnym znalcom a umožniť obhliadku predmetnej dražby s poukazom nazákon o dobrovoľných dražbách 527/2002 v znení neskorších predpisov, ktorým jej bolo oznámené, že
dňa 16.6.2022 o 11:00 prebehne obhliadka bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX, zapísanom na
liste vlastníctva č. XXXX A. XXXX, katastrálne územie E.. Účelom tejto žaloby je zamedzenie žalovanej

ako záložnému veriteľovi speňažiť nehnuteľnosti v jej osobnom vlastníctve, nakoľko nárok, ktorý voči
nej ku dňu 6.2.2020 evidoval vo výške 66 064,48 eura, je sporný z dôvodu neplatnosti úverovej zmluvy.
Výkonom záložného práva, v danej veci formou dobrovoľnej dražby, je z podstaty tohto i inštitútu
autonómia postupu ponechaná výlučne na záložnom veriteľovi a dražobníkovi. Povinnosť záložného
veriteľa vyhlásiť písomne výšku, pravosť a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného

práva (§ 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z.), si nie je podľa jej názoru schopný za nižšie popísaných okolností
splniť.

Spolu so žalobou podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v podobe uloženia dočasnej
povinnosti žalovanej nepokračovať v dražobnom procese, a to v súlade s § 325 ods. 2 písm. d)

CSP: Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala
alebo niečo znášala. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery. V prípade, že by súd neodkladné opatrenie v navrhovanom znení nenariadil, a dražba by
bola úspešná udelením príklepu vydražiteľovi, bola by oprávnená podať už len žalobu o neplatnosť
dražby. Tento inštitút považuje za naozaj hraničný z pohľadu záložcu aj vydražiteľa. Po podaní žaloby o

neplatnosť dražby je znemožnené vydražiteľovi užívať predmetnú nehnuteľnosť aj zopár rokov napriek
tomu, že bol pri účasti na dražbe dobromyseľný. Navyše zaplatí celú sumu podľa udeleného príklepu.
Záložca sa naopak dostane do situácie, kedy je povinný platiť vydražiteľovi nájomné za užívanie
vlastnej nehnuteľnosti. Zároveň inštitút konania i) neplatnosti dražby má značne reštriktívny charakter
pri argumentačnej voľnosti, nakoľko dôvodov neplatnosti vyhovujúcim § 21 ods. 2 ZoDD je naozaj málo.

Ďalej uviedla, že so žalovanou dňa 28.5.2019 uzavrela Zmluvu úvere so zabezpečením bez číselného
označenia, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 61500,- eur, s úročením 5,5 % ročne a splatnosťou
do konca roka 2019. Jej súčasťou, ktorej uzavretie bolo neoddeliteľnou podmienkou získania úveru

(bod 4.1. Zmluvy o úvere), je Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Označenie
Zmluvy o úvere uvádza, že táto je uzavretá v intenciách ustanovení OBZ, ale nepochybne správnym
predpisom mal byť zák. č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie (ZoÚB), podľa ktorého § 1 ods. 2 písm.
a) ZoÚB Úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru

alebo obdobnej finančnej pomoci, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo
nebytovému priestoru {ďalej len nehnuteľnosť"), a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným
právom týkajúcim sa takej nehnuteľnosti. Úverom na bývanie sú aj hypotekárny úver podľa osobitného
predpisu poskytovaný spotrebiteľovi a niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu;
ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté. Zjavne

predmetný úver nie je spotrebiteľským v zmysle zák. č.129/2010 Z.z., nakoľko spĺňa negatívnu definíciu
uvedenú v§1 ods. 3 písm. c), podľa ktorého Spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným
právom k nehnuteľnosti. V danom prípade nie je možné obísť ustanovenia ZoÚB, a poskytnúť úver
na základe všeobecných ustanovení OBZ v š 497 a násl.. Ako dlžník má nárok mať rovnaké práva
ako spotrebitelia, ktorí uzavreli zmluvu podľa ZoÚB, čím by sa nevytvárali dve kategórie spotrebiteľov.

Predsa ak sú uzavreté zmluvy s rovnakým účelom, nie je prípustná dualita právnej úpravy vzťahujúcej
sa na takýto zmluvný vzťah. Druhým dôvodom je, že tento zákaz explicitne vyplýva z § 1 ZoUB.
Je teda povinnosťou veriteľa uzavrieť Zmluvu podľa ustanovení ZoUB, ak tomu zmluvné podmienky
poskytnutého úveru zodpovedajú. V tom prípade ale zákon presne vymedzuje, koho je možné v danom
vzťahu považovať za legitímneho veriteľa §2 ods. l písm. a) ZoUB. Žalovaná nemá ako predmet činnosti

evidovanú činnosť spojenú s poskytovaním úverov alebo pôžičiek akoukoľvek formou. Žalovaná nemá
udelené povolenie NBS na poskytovanie úverov spotrebiteľom. Práve z tohto dôvodu, je Zmluva o úvere
so zabezpečením z 28.5.2019, v znení dodatkov z 18.6.2019, z 27.5.2020 a akcesorická Zmluva o
zriadení záložného práva z 28.5.2019, v znení dodatku zo 14.6.2019, absolútne neplatná. § 15 ods.
3 ZOUB Ak osoba v zmluve o úvere na bývanie označená ako veriteľ neoprávnene poskytne úver

na bývanie bez povolenia podľa osobitných predpisov,43) uzatvorená zmluva o úvere na bývanie je
neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba v neplatnej
zmluve o úvere na bývanie označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne
poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej bymal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o úvere na bývanie,
ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz.
Navyše, ak by nebola neplatná, Zmluva o úvere z 28.5.2019, v znení Dodatku č. 1 zo 17.6.2019,

neobsahuje zákonné náležitosti Ak je zákonnou definíciou uznania dlhu okrem iného to, že sa jedná o
jednostranný právny úkon, je zo strany veriteľa neobhájiteľné predložiť jej na podpis dohodu o uznaní
dlhu, v stave kedy účelom uzavretia Dohody o zmene zmluvy o úvere bolo odložiť konečnú splatnosť
na 30.6.2020. V prípade, že by mala reálnu vôľu záväzok uznať, spravila by to iniciatívne sama. Takýto
prejav vôle popiera zmysel jednostranné vyjadreného právneho úkonu a nemôže požívať ochranu

súdom. Dohoda o uznaní záväzku je jednostranný právny úkon, avšak dohoda o zmene zmluvy už
je dvojstranným úkonom. Spotrebiteľ si nesmie zhoršiť svoje zmluvné postavenie. To znamená, že
platne môže iniciatívne a informovane uznať len taký záväzok, ktorý nie je nezákonný. Zabezpečením
návratnosti poskytnutého úveru vo výške 61.500,- eur vzniklo záložné právo ku dvom bytom v jej
vlastníctve, ktorých trhová hodnota sa pohybuje spolu cca v sume 170.000,- eur. Záložný veriteľ zneužil
svoje zmluvné postavenie a úver poskytol iba za predpokladu založenia dvoch nehnuteľností. Mimo

porušenia judikovanej zásady ultima ratio ak dôjde k výkonu záložného práva ku nehnuteľnostiam
slúžiacim na bývanie, je tento postup žalovanejpriamo rozporný so zákonom, a to konkrétne § 13 ods. 18
ZoUB Veriteľovi sa zakazuje požadovať, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku
úveru na bývanie v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška záväzku spotrebiteľa vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere na bývanie v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

Záložné právo, jeho vznik, výkon a zánik komplexne upravuje OZ v ustanoveniach § 151a a násl. Rozpor
s OZ 10, § 151b ods. 2,3 OZ. .Zmluvy o zriadení záložného práva, ani v jednom prípade neobsahujú
určenie pohľadávky, ktorá sa nimi zabezpečuje. Bod 5 ich čl. I je iba sumár všeobecných nárokov bez
konkretizácie. V tejto súvislosti je potom nepreskúmateľné, z akého dôvodu sa do ich bodu 4 čl. II dostala
najvyššia prípustná hodnota istiny zabezpečenia pohľadávky vo výške 100 000,- eur. Takáto suma jej

nikdy poskytnutá nebola a dokonca táto suma nezodpovedá ani poskytnutej istine spolu s odplatou.
Preto považuje povinnosti uložené zákonom v § 151b ods. 2a 3 OZ za nesplnené. Predmet dražby slúži
dlhodobo ako obydlie pre jej dcéru, ktorá má na C. XX C. D. evidovaný trvalý pobyt.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín

od doručenia návrhu.

Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán. Vydanie neodkladného opatrenia
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva ( nároku ), a aby neboli vážnejšie pochybnosti
o potrebe predbežnej úpravy. Cieľom nariadenie neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchle a pružné

riešenie situácie, ktoré neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí záujmom strán.Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Súd vzhľadom na
charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na

dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné
opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať
záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením
neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho
subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie

potrebné.

V danom prípade z obsahu spisu súd zistil, že žalobkyňa sa návrhom domáha voči žalovanej nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou nehnuteľností a to z dôvodu neplatnosti zmluvy.

Úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom
zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon
záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych

okolností nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010: „Pri nariadení
predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne

zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Dočasnouúpravouurobenouvoforme predbežnéhoopatreniasapretoneprejudikujúprávaapovinnosti
účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v
neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.“

V uvedenej veci žalobkyňa svoj nárok osvedčila obavou z možného ohrozenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby bytu. Hrozba výkonu
záložného práva je osvedčená oznámením veriteľa o výške pohľadávky a poznámkou o začatí realizácie

záložného práva.

Vlastnícke právo sa bezprostredne dotýka základných práv a slobôd, pričom ochranu týchto práv
zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to Ústava SR v článku 20 a v článku 21. Realizáciou záložného

práva bezprostredne hrozí žalobkyni ujma a jedinou účinnou procesnou zárukou, ktorú má žalobkyňa je
nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetom neodkladného opatrenia sú práva k nehnuteľnostiam
a to bytu a v prípade nevyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia existuje reálna obava,
že by došlo k závažným zásahom do jej práva

O náhrade trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí o veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).