Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/213/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200269
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5020200269.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a

členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci žalobcu:
Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31
820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti
o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, so sídlom
Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalšieho účastníka: 1/ KAMETAL,
s.r.o., so sídlom Kamenná 8606/33C, 010 01 Žilina, IČO: 46 640 193, 2/ Mesto Žilina, IČO: 00 321

796, Nám. obetí komunizmu 1, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-ZA-
OOP3-2020/005230-002 zo dňa 27.05.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Žiline žalobuz a m i e t a .

II. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p
r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie ako
príslušný orgán štátnej správy v zmysle zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné

prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 56 písm.
b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďale.j len „zákon EIA") rozhodol rozhodnutím č.j.: OÚ-ZA-
OSZP3-2019/003470-007Hnlzodňa05.08.2019podľa§29zákonaEIA,že zámernavrhovanejčinnosti
„Zariadenie na zber a výkup odpadov KAMETAL, s.r.o., prevádzka Žilina,", predložený prvostupňovému
správnemu orgánu dňa 10.10.2018 navrhovateľom - KAMETAL, s.r.o., so sídlom Kamenná 8606/33C,
010 01 Žilina, IČO: 46 640 193, umiestnená v Žilinskom kraji, okres Q., obec Q., katastrálne územie

Q., parcely č.: KN-C 7022/6, 7022/18, 7022/59, 7022/57, 7022/56 a 7022/65, ktorej predmetom je zber,
výkup, triedenie, zhromažďovanie odpadov v zariadení na zber odpadov sa nebude posudzovať podľa
zákona EIA.
Vzhľadom na charakter činnosti, informácie uvedené v zámere navrhovanej činnosti a doručené
stanoviská boli predmetným rozhodnutím uložené taxatívne stanovené opatrenia, ktoré eliminujú alebo
zmierňujú vplyvy na životné prostredie a je potrebné ich rešpektovať.
a) dopracovať spôsob odvádzania a čistenia vôd z povrchového odtoku.

b) monitorovať priestor s umiestneným kovovým odpadom kamerovým systémom, uchovávať záznam
z kamerového systému počas 14 dní odo dňa jeho zhotovenia a na vyžiadanie tento záznam poskytnúť
orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva.c) overiť výpočet potrebného počtu parkovacích miest v súlade s aktuálnym znením príslušnej normy
STN 736110.

2. Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, P.O.BOX 218, 851 02 Bratislava (ďalej len
„žalobca") v procesnom postavení verejnosti podalo voči napadnutému rozhodnutiu písomné odvolanie
zo dňa 19.08.2019.

3. Žalovaný - Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné

prostredie rozhodnutím číslo spisu: OU-ZA-OOP3-2020/005230-002 zo dňa 27.05.2020 konajúc o
odvolaní žalobcu odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
Žalovaný stručne zrekapituloval priebeh konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Žalovaný mal
za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, vydal ho
príslušný správny orgán, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, obsahovalo predpísané
náležitosti a je vecne správne. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol nasledovné:

a) Podľa žalovaného účelom vykonania zisťovacieho konania je na základe zámeru alebo oznámenia
o zmene navrhovanej činnosti, kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a s prihliadnutím na doručené
stanoviská zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena predpokladá tak zásadný vplyv na životné
prostredie, že je nevyhnutné jej ďalšie posudzovanie podľa zákona EIA. Interpretáciu ustanovení § 2, §
29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona EIA ako ju uviedol žalobca vo svojom odvolaní označil za neprimerane

extenzívnu. Z ustanovenia § 29 ods. 3 vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní vychádzať
primerane z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a prihliadať aj na doručené stanoviská podľa §
23 ods. 4 zákona EIA, ale v žiadnom prípade nemožno jeho výklad posunúť do roviny absolútnej
prednosti dotknutou verejnosťou navrhovaných podmienok. Stanovenie jednotlivých podmienok na
elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícii správneho orgánu, pričom

na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti,
účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán sa
z vecného hľadiska dostatočne zaoberal navrhovanými podmienkami dotknutej verejnosti, pričom pri
ich posudzovaní vychádzal aj zo stanovísk dotknutých orgánov. Niektoré podmienky, ktoré vyplynuli z
doručených stanovísk, boli zahrnuté vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ďalšie, týkajúce sa

povinností navrhovateľa, vyplývajú z ustanovení všeobecne záväzných predpisov. Tieto nemohli byť
predmetom rozhodovania príslušného orgánu a následne budú riešené v rámci povoľovacieho procesu,
ktoré sú záväzné pre príslušný povoľovací orgán. Časť pripomienok a navrhovaných podmienok
rozhodnutia dotknutej verejnosti bola vyhodnotená nad rámec platnej legislatívy alebo bola irelevantná a
vykazovala neznalosť lokality, v ktorej je navrhovaná činnosť plánovaná, a preto neboli zapracované do

záväznej časti rozhodnutia. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa preskúmal a zaoberal sa
všetkýmipripomienkamianávrhmidotknutýchorgánov.Výstupomzisťovaciehokonaniajerozhodnutieo
tom, či sa zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať podľa zákona EIA, ktoré správny orgán prvého
stupňa na základe výsledkov zisťovacieho konania aj vydal a prihliadal pri tom na kritériá stanovené
zákonom EIA a všetky stanoviská doručené k zámeru navrhovanej činnosti. Výsledky zisťovacieho

konania nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených
osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti na
životné prostredie. Správny orgán prvého stupňa do požiadaviek vo vzťahu k navrhovanej činnosti,
ktoré bude potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov,
zapracoval relevantné a opodstatnené požiadavky, ktoré majú oporu v platnej legislatíve a bude ich

potrebné zohľadniť pri príprave dokumentácie v procese konaní o povolení činnosti podľa osobitných
predpisov. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/89/2015 vyplýva, že „Najvyšší súd
Slovenskej republiky záverom dal do pozornosti, že zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani
z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti,
aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo

vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť
mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť
kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k
cieľu.“

b): Podľa žalovaného v ustanovení § 24 ods. 1 zákona EIA (ako lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu §
3 ods. 6 Správneho poriadku) je taxatívny výpočet informácií, ktoré správny orgán bezodkladne zverejní
na webovom sídle, príp. aj na svojej úradnej tabuli. Podľa názoru odboru opravných prostriedkov si
prvostupňový správny orgán túto povinnosť splnil a všetky zákonom vymedzené informácie adekvátnezverejnil. Námietka žalobcu, že v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA je nevyhnutné
zverejniť celý obsah spisového materiálu posúdil ako neopodstatnenú. Ak by mal zákonodarca prijatím
ustanovenia § 24 ods. 1 zákona EIA v úmysle zverejňovať celý spisový materiál, neuvádzal by jednotlivo,

ktoré informácie je správny orgán v priebehu konania povinný zverejňovať. Rovnako tak nemožno
jednotlivé stanoviská dotknutých orgánov, povoľujúceho orgánu, dotknutej obce, rezortného orgánu,
príp. dotknutej verejnosti, ako pravidelnú súčasť v konaniach podľa zákona EIA, považovať v zmysle
§ 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA za „iné informácie dôležité na vydanie záverečného stanoviska
alebo povolenia“. Takýmito informáciami sú informácie, ktoré nemožno vzhľadom na ich nepravidelnosť

výskytu v konaniach predvídať, pričom zaradenie konkrétnej informácie pod toto ustanovenie zákona
EIAajejnáslednézverejneniejenasprávnomuváženíprvostupňovéhosprávnehoorgánu. Kžalobcovej
námietke porušenia článku 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru vo vzťahu práva verejnosti na informácie o
životnomprostredížalovanýuviedol,ževzmysleuvedenéhočlánkuAarhuskéhodohovorusainformácie
verejnosti sprístupnia na základe žiadosti, a teda povinnosť ich zverejňovania na webovom sídle
správneho orgánu v ňom stanovená nie je. Zároveň poukázal na to, že čl. 4 Aarhuského dohovoru

nie je priamo aplikovateľný a práva a povinnosti fyzických a právnických osôb z neho vyplývajúce je
potrebné transponovať do podoby vnútroštátneho právneho predpisu, pričom v právnom poriadku SR
je jeho implementácia zabezpečená predovšetkým zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
slobodnom prístupe k informáciám“). Vo vzťahu k ostatným právnym predpisom je právo na informácie

v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám relatívne samostatný právny inštitút, ktorý je
nezávislý od prebiehajúceho konkrétneho správneho konania, napr. konania v zmysle príslušných
ustanovení zákona EIA. Odvolateľ ako žiadateľ o informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe
k informáciám môže požiadať o informácie podľa tohto zákona, avšak svojou povahou pôjde o nové
konanie, ktorého výsledkom bude poskytnutie požadovanej informácie v lehotách stanovených zákonom

o slobodnom prístupe k informáciám, resp. vydanie rozhodnutia o neposkytnutí požadovanej informácie.
Takéto konanie však nebude a ani nemôže mať vplyv na lehoty a priebeh konania podľa zákona EIA,
ktoré má svoje procesné postupy a lehoty upravené samostatne. Podľa žalovaného prístup k obsahu
spisu v rámci konkrétneho prebiehajúceho konania zabezpečuje inštitút nazerania do spisov upravený v
§23Správnehoporiadku,pričomvtýchtoustanoveniachniejeexplicitnevyjadrenápovinnosťsprávneho

orgánu zasielať účastníkovi konania na jeho žiadosť fotokópie celého spisového materiálu, či už v
listinnejaleboelektronickejpodobe.Žalovaný poukázalnaobsahRozsudkuKrajskéhosúduvBratislave
sp. zn. 1S/286/2013 zo dňa 18.09.2014, podľa ktorého: „Krajský súd dospel k právnemu záveru, že
žalovaný správny orgán neporušil ustanovenia SP a postupoval v súlade s § 33 ods. 2 SP, keď dal
žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia (ešte pred rozhodnutím

vo veci), pričom mu poskytol primeranú sedemdňovú lehotu na vyjadrenie sa s tým, že spisový materiál
bude sprístupnený k nahliadnutiu u žalovaného v určenom čase. Krajský súd mal za to, že pokiaľ sa
žalobca odvoláva na ustanovenie § 23 SP, treba zdôrazniť, že toto ustanovenie je konštruované v
súvislosti s nahliadaním do spisov a odsek 1 tohto ustanovenia jednoznačne predpokladá, aby účastník
konania využil aktívne svoje právo nahliadnuť do spisu. Pri využití tohto svojho práva nahliadnuť do

spisu má právo robiť si zo spisov výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní.
Žalobcovi bola poskytnutá možnosť nahliadnuť do spisu, on však túto možnosť napriek tomu, že je
zastúpený advokátom nevyužil, požiadal o zaslanie kópie spisu a požiadal o stanovenie lehoty 7 dní na
vyjadrenie po doručení kópie spisu. Súd túto žiadosť žalobcu posúdil ako žiadosť o predĺženie lehoty,
v súvislosti s tým je potrebné uviesť, že SP nepozná inštitút žiadosti účastníka konania o predĺženie

lehoty, umožňuje len, aby účastník požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty (§ 28 SP). Znamená to
teda, že žalobca nemal právny nárok na predĺženie lehoty na vyjadrenie sa a bol povinný vyjadriť sa k
podkladom rozhodnutia v jemu poskytnutej primeranej sedem-dňovej lehote (§ 27 ods. 1 SP), čo
neurobil a ani nepožiadal o odpustenie zmeškanej lehoty. Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom
žalovaného, že nie je povinnosťou správneho orgánu zasielať podľa §33 ods. 2 SP spolu s výzvou

na vyjadrenie sa k podkladom automaticky aj samotné podklady. Je teda na účastníkoch konania, aby
využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne požiadali pri nahliadnutí
do spisu o kópiu tohto spisu. SP vyžaduje aktívnu súčinnosť tak správneho orgánu, ako aj účastníka
konania, k čomu v tomto prípade zo strany žalobcu nedošlo, keďže tento svoje právo oboznámiť sa s
podkladmi konania nevyužil. Takýto postup účastníka konania nemožno následne vykladať na ťarchu

správneho orgánu a jeho pasivitu napriek tomu, že tento je v správnom konaní povinný aktívne brániť
svoje práva, vykladať ako nezákonný postup správneho orgánu.“ Žalovaný tiež poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžp/3/2013 zo dňa 24.09.2013 a v ňom vyjadrený
právny názor: „Zmyslom § 33 ods. 2 správneho poriadku je umožniť účastníkom konania, aby vo fázepred vydaním rozhodnutia, po ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie, mohli uplatniť svoje
výhrady, resp. urobiť procesné návrhy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny orgán je
povinný dať účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia

mohli vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s dokazovaním pred vydaním rozhodnutia vo
veci samej. Žiadne ustanovenie správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať
fotokópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. Zdôrazňujeme, že
právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie spisov je možné iba za prítomnosti
zamestnanca správneho orgánu.“

c): K námietke žalobcu ohľadne konzultácii žalovaný uviedol, že medzi navrhovateľom, obstarávateľom
a ostatnými účastníkmi procesu posudzovania sa môžu konať konzultácie k posudzovanej činnosti v
každom štádiu posudzovania po vzájomnej dohode. Obsah konzultácií po dohode môže byť zameraný
na ktorúkoľvek oblasť posudzovania, najmä za účelom objasnenia a identifikovania vplyvov na životné
prostredie a návrhu opatrení na ich elimináciu. Konzultácie v zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA
sú však v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe voľnej

úvahy zváži vhodnosť ich vykonania. Z predmetného ustanovenia zákona EIA nevyplýva povinnosť
správneho orgánu vykonať konzultácie na žiadosť dotknutej verejnosti, ale právo dotknutej verejnosti
zúčastniť sa konzultácií v prípade, že správny orgán rozhodne o ich vykonaní. Prvostupňový správny
orgán, vzhľadom na úroveň spracovania zámeru k navrhovanej činnosti s prihliadnutím na doručené
stanoviská dotknutých subjektov nepovažoval vykonanie konzultácií v zmysle ustanovenia § 63 zákona

EIA za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci
odvolacieho konania neprebiehalo žiadne nové a ani doplňujúce konanie a do spisového materiálu
neboli doložené žiadne nové podklady a odvolací správny orgán v rámci odvolacieho konania pracoval s
predloženýmspisovýmmateriálom,odvolacísprávnyorgánopätovnevovzťahukodvolateľovineuplatnil
ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko to posúdil za duplicitné. Na zisťovacie konanie bol

predložený zámer navrhovanej činnosti, ktorý podával základnú charakteristiku navrhovanej činnosti,
základné údaje o súčasnom stave životného prostredia a základné údaje o predpokladaných vplyvoch
na životné prostredie. Vo výrokovej časti rozhodnutia sú uvedené opatrenia na zmiernenie vplyvu
navrhovanej činnosti na životné prostredie. Nie sú tam zahrnuté opatrenia, ktoré boli vyhodnotené v
rámci zisťovacieho konania ako splnené, neodôvodnené a nesúvisiace s predmetom posudzovanej

činnosti ako aj tie, ktoré sa týkali dodržiavania platných právnych predpisov a noriem, ktoré sú pre
navrhovateľa záväzné. Ku podaným pripomienkam odvolateľa prvostupňový správny orgán zaujal
stanovisko a jednotlivo sa s nimi vysporiadal. Žalovaný sa s uvedeným plne stotožnil. Navrhovaná
činnosť podlieha procesu povolenia podľa zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a procesu povolenia orgánmi špecializovanej

správy. Navrhovaná činnosť môže byť realizovaná len na základe územného rozhodnutia a stavebného
povolenia, ktoré vydá príslušný stavebný úrad. Tohto procesu sa zúčastňujú orgány ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a miestnej samosprávy, ktoré sú dostatočnou zárukou, že nebude povolená
taká navrhovaná činnosť, ktorá by bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných
právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia. Prvostupňový správny orgán - Okresný

úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy
a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu očakávaných
vplyvov na životné prostredie a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom
vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Pri rozhodovaní použil primerane
kritériá pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu EIA. Posudzovanie vplyvov na životné

prostredie podľa zákona EIA sa vykonáva v predprojektovom štádiu. V rámci zámeru k navrhovanej
činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti
zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti - posudzovaniu vplyvov na životné prostredie
podľa zákona EIA. Navrhovaná činnosť sa má uskutočniť v katastrálnom území Q.. Uvedené územie
bolo posúdené podľa zákona a sú známe vplyvy na životné prostredie. Navrhovaná činnosť nevyvolá

nové významné vplyvy. Opatrenia pre túto navrhovanú činnosť boli uložené z dôvodu požiadaviek
pripomienkujúcich subjektov a budú vyhodnotené v rámci povoľovacieho konania. Okresný úrad
Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude
posudzovať podľa zákona EIA, prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov doručené k predmetnému
zámeru k navrhovanej činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie

konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého
zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia
povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného
zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov naživotné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne
spracovania zámeru k navrhovanej činnosti prvostupňový správny orgán zistil, že navrhovaná činnosť
neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené

podmienky podľa zákona EIA. Žalovaný sa plne stotožnil s posúdením navrhovanej činnosti Okresným
úradom Žilina, odborom starostlivosti o životné prostredie, v konaní prvostupňového správneho orgánu
nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné odvolaním
napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Z vykonaného zhodnotenia predpokladaných vplyvov
navrhovanej činnosti v etape vypracovania zámeru správny orgán nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by

boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo
ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné
ďalej posudzovať podľa zákona EIA.

4. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie
rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, resp.
v nich nemá oporu, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohli mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca uviedol, že mu vždy išlo o úplné, presné a

správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na
životnéprostrediebudemať.Vychádzal pritomzčlánku4Aarhuskéhodohovoru,ktorýhovoríotom,ako
sa v Európskej únií možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Jeho postup domáhania
sa vyššie uvedených práv cielil z dôvodu, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením
zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Pri tom rešpektoval

vôľu zákonodarcu, ktorý novelou zákona o EIA prizval verejnosti postavenie účastníka posudzovania
vplyvov EIA a následných ostatných povoľovacích konaní. Keďže procesu posudzovania vplyvov na
životné prostredie sa týka iný vykonávací právny predpis ako následných povoľovacích konaní, Žalobca
volil spôsob, kedy definoval v procese EIA konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť v
príslušnom konaní tak, aby úrad s využitím najmä § 3 ods. 4 SP vybavenie veci správnym orgánom

viedlo k správnemu, efektívnemu vybaveniu veci a podľa možnosti s preferenciou zmierneho vybavenia
veci medzi účastníkmi konania navzájom. Žalobca uviedol, že očakával, a preto aj navrhol procesné
vybavenie zodpovedajúce vyššie uvedenému aplikačnému postupu. Ako je z dôkaznej situácie zrejmé,
úradtietonávrhyneakceptoval,avšakaninerealizovalinýprocesnýpostup,ktorýbyviedolsíceodlišným
procesným postupom, avšak k porovnateľným výsledkom čo sa týka efektivity konania, ale najmä

naplnenia hmotných práv žalobcu. Naopak, úrad volil procesný postup, ktorý zásadne neviedol a ani
nemoholviesťknaplneniuvyššieuvedenýchprávverejnosti,atýmpádomkonalúradvrozpores§3ods.
4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu. Žalobca namietal,
že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13
zákona o posudzovaní a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania

neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1
písm. i) zákona o posudzovaní tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom a právo
na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho
poriadku, čo považuje žalobca za nezákonný postup. Žalobca mal za to, že došlo aj k porušeniu jeho
práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii so zákonom č.

43/2006 Z.z. (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní
neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Ďalej mal za to, že dôvody prvostupňového rozhodnutia
sú neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú aj v rozsudku NS SR, sp. zn. 1 So
115/2010 ,,...nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné
právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2. Ústavy

Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo
právomchránenýchzáujmochodopieramožnosťefektívnespochybniťtakétorozhodnutie,lebosamotný
účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje
subjektívne právo.“ Podľa žalobcu vzhľadom na fakt, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z
podkladov pre ďalšie povoľovacie konania bolo nevyhnutné aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť v

tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia
na ochranu týchto záujmov. Bolo povinnosťou štátneho orgánu na úseku ochrany životného prostredia
identifikovať a vyhodnotiť environmentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné
nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom je nevyhnutné individuálnezohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania. Podľa žalobcu bolo povinnosťou prvostupňového
ako aj žalovaného orgánu riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre
zákonné rozhodnutie. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Nestotožnil s tým, že

žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania,
nakoľko sa v odôvodnení, s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom
nevysporiadal. Týmto postupom žalobcovi boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie
jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry.
V uvedenom odvodnení oboch Napadnutých rozhodnutí však absentuje akákoľvek vlastná úvaha

správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.
Žalobca ďalej namietla, že prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní
odignoroval zákonný postup vyplývajúci ex lege z § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj zo zákona
o E-govermente,Aarhuského dohovoru a zákona o EIA. Žalobca požadoval v zmysle čl. 4 ods. 1 písm.
b) Aarhuského dohovoru dôležité informácie potrebné pre riadny a efektívny výkon svojich práv v
rozhodovacom procese,. V zmysle čl.4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru požadoval tieto informácie

v elektronickej forme. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania majú právo dostať kópie
spisov. Viazanie tohto práva na osobné nahliadanie do spisu nie len, že nemá žiadny zákonný základ
ale je jednoznačne nezákonná. Takáto interpretácia práva je nelogická a jej jediným zmyslom je vytvoriť
umelú prekážku, ktorá sťažuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa životného prostredia.
Na základe vyššie uvedeného postupu prvostupňového správneho orgánu bolo priamym porušením

zákonného ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku a čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru
žalobcovi upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku. Tiež mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a
s ním úzko súvisiacim právom práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej
republiky a právom na spravodlivý proces vychádzajúceho z Ústavy Slovenskej republiky. Napadnutým

rozhodnutím tieto pochybenia prvostupňového orgánu žalovaný nezhojil ani nezákonné Prvostupňové
rozhodnutie nezrušil ani nezmenil.
Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný s oprávnením žalobcu dostať kópiu spisu nevysporiadal
správne. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne odkazuje na § 33 ods. 2 Správneho

poriadku o povinnosti dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním
rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Zároveň konštatuje, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nie je povinný zasielať spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. K oprávneniu dostať kópiu spisu podľa § 23 ods.
1 Správneho poriadku sa nijakým spôsobom nevyjadril.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia.

6. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ sa k správnej žalobe nevyjadrili.

7. Žalobca v podanej replike nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že napadnuté rozhodnutia ako
aj prvostupňové rozhodnutie je náležite odôvodnené. Mal za to, že správny orgán sa nedostatočne
vysporiadal so skutkovým stavom, nakoľko žalobca podrobne v jednotlivých námietkach identifikoval
možný dosah týchto zmien na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie dokumentácie pre účely
ochrany životného prostredia. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými námietkami, ktoré sú na

daný prípad aplikovateľné a ktoré na daný prípad aplikovateľné nie sú. Druhostupňový orgán sa vôbec
nevysporiadal s jednotlivými bodmi v stanovisku, ktoré žalobca uviedol obdobne prvostupňový orgán.
Správny orgán v danej problematike má povinnosť sa vysporiadať s každým argumentom, ktorý žalobca
vo svojom stanovisku uviedol. Podľa žalobcu len samotné konštatovanie, že pripomienka žalobcu nie
je dôvodná nie je bez ďalšieho náležitým odôvodnením, prečo sa pripomienka žalobcu nepremietla do

samotného rozhodnutia. Žalobca ďalej namietal ako nesprávny postup, skutočnosť, že neboli zvolené
konzultácie v zmysle § 63 zákona EIA.
Žalobca mal ďalej za to, že nezaslaním podkladov správnym orgánom prvého stupňa boli porušené jeho
práva. Povinnosť/právo podľa § 33 Správneho poriadku nemožno nahradiť odkazom na § 23 ods. l, 4
Správneho poriadku, je z tejto formulácie zrejmé, že ide o dve rôzne zákonné ustanovenia, z ktorých

vyplývajú dve obsahovo rôzne práva účastníkom konania. Preto nie je možné ani povinnosti/právo
podľa § 23 ods. l Správneho poriadku nahradiť odkazom na § 33 Správneho poriadku tak, ako to urobil
správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Žalobca mal za to, že slovenský právny poriadok nie je jediný
východiskový bod z ktorého vyplýva oprávnenie Žalobcu na poskytnutie podkladov, ale toto oprávneniepriamo vyplýva a žalobca si ho odvodzuje z čl. 4 ods. l a 2 Aarhuského dohovoru, kde žalobcovi
priamo vzniká právo na poskytnutie podkladov z konania bez toho, aby musel byť preukázaný záujem.
Správne orgány opakovane tvrdia, že nepreukázal záujem o životné prostredie a o konkrétny investičný

zámer tým, že nebol osobne nazrieť do spisu, a že nie je nutné poskytnúť ochranu právam ekologickým
spolkom ak nepreukážu záujem o projekt. Takýto výklad zákon je presne opačný ku gramatickému textu
Aarhuského dohovoru, ktorý takéto podmieňovanie priamo vylučuje.
Žalobca vyslovil právny názor, že je potrebné právnu normu podľa § 24 ods. l písm. e) zákona EIA
vykladať tak, že príslušný správny orgán má povinnosť zverejniť všetky informácie dôležité pre vydanie

akéhokoľvek rozhodnutia podľa zákona o EIA. To, čo sú dôležité informácie pre rozhodnutie je nutné
vykladať podľa § 29 ods. 3 zákona EIA, t. j. na základe čoho sa rozhodnutie správneho orgánu zakladá,
a to sú okrem samotného zámeru s prílohami aj vyjadrenia dotknutých orgánov, vyjadrenia verejnosti a
doplňujúce informácie. Tieto bol správny orgán povinný zverejniť, lebo len takým spôsobom sa mohlo
reálne skonzumovať právo na informácie zo strany najširšej verejnosti. Odkazovať konzumáciu tohto
práva pod § 23 Správneho poriadku nie je možné len z dôvodu toho, že osobitný právny predpis

upravuje danú oblasť inak ako Správny poriadok, ale aj s ohľadom na § 3 ods. 6 Správneho poriadku,
ktorý stanovuje správnemu orgánu na svojej internetovej stránke veci verejného záujmu, ale najmä
pre teleologický výklad normy podľa § 24 ods. l písm. e) zákona EIA, a to správnym vysvetlením kto
je adresátom týchto informácii o životnom prostredí. Žalobca tvrdil, že adresátom týchto informácii
podľa § 24 ods. 1 písm. e) zákona EIA nie sú účastníci konania, ale najširšia verejnosť, teda aj tá

fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa ako účastník daného konania fyzicky nezúčastňuje, ale má na
tieto informácie právny nárok. Ďalším dôvodom podľa žalobcu, prečo nie je možné postupovať podľa
Správneho poriadku je osobitná úprava podľa § 24 ods. 4 zákona o EIA aj tej osobe z radov verejnosti,
ktorá nebola procesným účastníkom konania, ale má na danom konaní a rozhodnutí vecný a/ alebo
právny záujem. Keďže § 24 ods. 3 písm. a), ktorým sa predpokladá odôvodnené stanovisko, resp.

odôvodnené prejavenie záujmu verejnosti, a to je možné kvalifikovane urobiť len na základe poznania
všetkých relevantných informácii, ktoré do rozhodovania vstupovali.
8. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.

9. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok

stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP)
a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.11.2022. Správny
súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177
a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, SSP), pričom pri tomto postupe vychádzal
zo žalobných bodov predloženej správnej žaloby, ktorými bol viazaný podľa § 183 SSP. Správny súd pri

aplikácii § 135 ods. 1 SSP vychádzal zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy, keďže nebola daná výnimka podľa § 135 ods. 2 SSP, aby správny súd prihliadol
ajnazmenustavukudňuvyhláseniasvojhorozhodnutia.Správnysúdskonštatovalnedôvodnosťžaloby,
v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí s nasledovným zdôvodnením:

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych

dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
"žalobné body").

12. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

14. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo vecis uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o
povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na
plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V

odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

15. § 23 Nazeranie do spisov
(1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z
nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo
spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
(2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu
spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu

odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému
ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s
výkonom ich pôsobnosti.
(3) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila
utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila

zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.
(4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením
kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

16. Podľa § 33 ods. Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a

zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

17. § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu
verejnej moci (Zákon o e-Governmente)

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku
(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

18. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru
alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.

19.Podľa§63zákonač.24/2006Z.z.oposudzovanívplyvovnaživotnéprostredieaozmeneadoplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností
alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom,

rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť
zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.
(2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu
posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä
a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti,

b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie
vrátane zdravia,
c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami,
d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení,
e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

(3)Príslušnýorgánuvedievýsledkykonzultáciívodôvodnenírozhodnutiazozisťovaciehokonaniapodľa
§ 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.20. Podľa § 64 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem

a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,

f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

21. Podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán
a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho
doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné.

Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od
zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3;
písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom
dotknutej obce.

22. Správny súd konštatuje, že preskúmaním spisového materiálu zistil, že spoločnosť KAMETAL
s.r.o., IČO: 46 640 193, Kamenná 8606/33C, Žilina, predložila dňa 24.04.2018 Okresnému úradu
Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie podnikateľský zámer navrhovanej činnosti „Zariadenie
na zber a výkup odpadov KAMETAL s.r.o., prevádzka Žilina“ navrhovateľa KAMETAL s.r.o., Kamenná
8606/33C, 010 01 Žilina, vypracovaný podľa Prílohy č. 9 k zákonu EIA, čím bolo začaté správne

konanie podľa § 18 ods. 2 písm. b) a podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona EIA. Účelom predloženého
zámeru k navrhovanej činnosti je dobudovanie zariadenia na zber a výkup odpadov, železných a
neželezných kovov, papiera a akumulátorových batérií, ktoré je umiestnené v Žiline na ulici Kamenná.
Celý areál pozostáva z administratívnej a prevádzkovej budovy, skladových priestorov a manipulačných
plôch. Prevádzkovateľ uvažuje s rozšírením zberu o batérie a akumulátorové batérie a pripravuje

rekonštrukciuskladu-plechovejhalynapozemkuč.7022/65prepotrebyzhromažďovaniaaskladovania
akumulátorových batérií. Navrhovaná činnosť si nevyžaduje výstavbu nových objektov. Pre účel
skladovania akumulátorových batérií sa upraví existujúci zastrešený sklad umiestnený v areáli zberne v
jeho zadnej časti. V rámci novej činnosti sa prevádzková hala vybaví potrebnými kontajnermi, paletami
a obalmi na zber a dočasné skladovanie akumulátorových batérií a batérií v súlade so zákonom NR SR

č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a v znení neskorších právnych predpisov. Objekt bude rozčlenený na časť
na skladovanie odpadov a časť na manipuláciu s odpadom.

23. Na základe podanej žiadosti spoločnosti bolo začaté dňa 26.04.2018 správne konanie za
účelom posudzovania predpokladaných vplyvov činností na životné prostredie predložených v zámere

„Zariadenie na zber a výkup odpadov KAMETAL s.r.o., prevádzka Žilina“, pričom zároveň prvostupňový
správny orgán zverejnil informáciu pre verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov.
Prvostupňový správny orgán upovedomil Mesto Žilina a dotknuté orgány o tom, že dňom doručenia
zámeru začalo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zároveň
ich informoval o tom, že na webovej stránke Ministerstva životného prostredia SR je zverejnený zámer.

24. V zákonom stanovenej lehote sa vyjadrilo mesto Žilina listom č.j.: 9068/2018-31296/2018-OŽP-
FIT zo dňa 17.05.2018, v ktorom okrem iného uviedlo informáciu o zverejnení predloženého zámeru
verejnostivdňoch03.05.2018-24.05.2018.SúčasneMestoŽilinauviedlo,ženepožadujeposudzovanie
procesu v súlade so zákonom EIA. Ďalej sa vo veci vyjadrilo: a) Ministerstvo životného prostredia SR,

sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odbor odpadového hospodárstva
a to listom č.j.: 6960/2018-1.8. 27183/2018 zo dňa 16.05.2018 s odporučením ukončiť proces EIA v
zisťovacom konaní.
b) Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných
zložiek životného prostredia, úsek ŠVS a to listom č.j.: OU-ZA-OSZP3-2018/0-002/Ros zo dňa

24.05.2018 s odporučením ukončiť proces v zisťovacom konaní.
c) Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Žiline listom č.j.: ORHZ-ZA1-703-001/2018
zo dňa 25.05.2018 s odporučením ukončiť proces v zisťovacom konaní bez pripomienok.d)Žilinský samosprávny kraj listom č.j.: 04540/2018/ODaÚP-2 zo dňa 22.05.2018 s odporučením
pokračovať v procese EIA bez pripomienok.
e) Okresný úrad Žilina, odbor krízového riadenia listom č.: OU-ZA-OKR2-2018/024138-002 zo dňa

24.05.2018 s odporučením ukončiť proces EIA v zisťovacom konaní
f) Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline listom č.j.: A/2018/02120/PPL zo dňa
23.05.2017 s odporučením ukončiť proces EIA v zisťovacom konaní.
g) Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií listom č.: OU-ZA-
OCDPK-2018/022155/2/POL zo dňa 01.06.2018 s odporučením ukončiť proces EIA v zisťovacom

konaní.
h) Žalobca ako verejnosť prejavil v stanovenej lehote záujem na navrhovanej činnosti, pričom predložil
vo veci aj písomné stanovisko s pripomiekami v počte 38 bodov. Súčasne pre prípad ak by správny
orgán rozhodol, že zámer nebude posudzovaný podľa zákona EIA žiadal zapracovať svoje pripomienky,
ktoré boli v napadnutom rozhodnutí zhrnuté na strane 14 až. 15

25. Navrhovateľ zámeru sa vyjadril k jednotlivo ku každej z 38 pripomienok, ktoré žalobca uvádzal vo
svojom stanovisku, ako aj k navrhovaným opatreniam zo strany žalobcu, pričom tak pripomienky ako
aj reakcia navrhovateľa na navrhované opatrenia sú obsahom napadnutého rozhodnutia na strane č.
6 až 15.
26. Dňa 14.11.2018 vydal Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie v predmetnej veci

v poradí prvé rozhodnutie č. OU-ZA-OSZP3-2018/020569-005/Hnl, v ktorom rozhodol, že navrhovaná
činnosť „Zariadenie na zber a výkup odpadov“, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA, pričom
toto rozhodnutie bolo rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov č. OU-
ZA-OOP3-2019/012552/KUZ zo dňa 29.04.2019 pre svoje nedostatky zrušené a vec bola vrátená na
nové konanie. Následne Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie oznámil listom č.

OU-ZA-OSZP3-2019/003470-006/Hnl, že v danej veci opätovne vydá rozhodnutie a zároveň v súlade
s § 33 ods. 2 Správneho poriadku upovedomil účastníkov konania a zúčastnené osoby o možnosti
nahliadnutia do spisového materiálu a vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia,
prípadne navrhnúť ich doplnenie. V stanovenom lehote zaslal vyjadrenie k podkladom žalobca, v
ktorom žiadal zverejnenie všetkých podkladov na webovom sídle, zaslanie podkladov rozhodnutia do

elektronickej schránky a zvolanie konzultácii. Následne prvostupňový správny orgán vydal v poradí
druhé prvostupňovérozhodnutie,vktoromrozhodol,ženavrhovanáčinnosť„Zariadenienazberavýkup
odpadov KAMETAL, s.r.o., prevádzka Žilina“ sa nebude posudzovať podľa zák.č.24/2006 Z. z., proti
ktorému podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán toto odvolanie zamietol
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

27. Správny súd konštatuje, že v danom prípade sa žalobca ako zainteresovaná verejnosť sa domáha
preskúmania postupu správneho orgánu pri rozhodovaní o tom, či navrhovaná činnosť „Zariadenie na
zber a výkup odpadov KAMETAL, s.r.o., prevádzka Žilina“ je v súlade s enviromentálnymi požiadavkami
pre danú lokalitu a či boli prijaté dostatočne účinné opatrenia na elimináciu vplyvov na životné

prostredie v súvislosti s touto činnosťou. Správny súd uvádza, že proces posudzovania vplyvov na
životné prostredie označované medzinárodnou značkou EIA, ktorý je aj predmetom Smernice Rady
ES z júna 1985 č. 85/337/EC v hodnotení účinkov určitých verejných a súkromných investícií na
životné prostredie, predstavuje významný prostriedok v systéme ekologickej prevencie. V právnom
poriadku Slovenskej republiky je tento proces predmetom zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní

vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom posudzovania vplyvov stavieb, činností, návrhov niektorých rozvojových koncepcií a všeobecne
záväzných právnych predpisov na životné prostredie je v zmysle zákona komplexné, odborné a
verejné vyhodnotenie vplyvov, zámerov na životné prostredie. V rámci tohto procesu sa v spolupráci
s verejnosťou a ostatnými dotknutými orgánmi porovnávajú výhody a nevýhody jednotlivých variantov

v riešení zámerov s osobitným zreteľom na ekológiu a životné prostredie, identifikujú sa a ocenia
sa predpokladané vplyvy vo všetkých zložkách životného prostredia a určia sa potrebné opatrenia a
vyberie sa optimálny variant. Za tým účelom musí navrhovateľ vypracovať zámer, v ktorom zhodnotí
predpokladané vplyvy na životné prostredie.

28. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ spoločnosť KAMETAL s.r.o., IČO: 46
640 193, Kamenná 8606/33C, Žilina predložil 24.04.2018 v písomnej a elektronickej forme Okresnému
úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, zámer navrhovanej činnosti „Zariadenie na zber a
výkup odpadov KAMETAL, s.r.o., prevádzka Žilina“, na vykonanie zisťovacieho konania podľa zákona oposudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Tento zámer je aj súčasťou pripojeného administratívneho spisu.

29. Zo zákona jednoznačne vyplýva, že tento zámer musí byť zverejnený a rozoslaný dotknutým
orgánom štátnej správy a obciam ktorých sa zámer týka a zámer musí byť zverejnený tak, aby mala
verejnosť možnosť si ho preštudovať a na tomto základe zaslať pripomienky. Zo spisového materiálu
ďalej vyplýva, že Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, vyhodnotil tento zámer
ako kompletný, ktorý obsahuje všetky náležitosti podľa § 22 ods. 3 a ods. 4 zákona o posudzovaní

vplyvov a listom zo dňa 26.04.2018 začal správne konanie - zisťovacie konanie za účelom posudzovania
vplyvov v tejto navrhovanej činnosti na životné prostredie. V rámci zisťovacieho konania Okresný
úrad Žilina, zverejnil tento zámer na webovej stránke MŽP SR: http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/
zariadenie-na-zber-vykup-odpadov a vyzval príslušné dotknuté orgány, aby svoje stanoviská doručili
príslušnému Okresnému úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie.

30. Správny súd konštatuje, že zámerom navrhovateľa KAMETAL s.r.o. je teda komplexná prestavba
súčasne existujúcej skladovej haly na zariadenie na zber a výkup odpadov. Predpokladaný zámer
navrhovanej činnosti podáva základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom
stave životného prostredia a základné údaje o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie. Ďalej zo
spisovéhomateriálusprávnysúd zistil,žektomutozámerusavyjadrilidotknutéorgány(viďods.24tohto

odôvodnenia), pričom ich prípadné pripomienky boli riadne vyhodnotené v rámci rozhodnutia, pričom
všetky dotknuté orgány vyjadrila záver, že posudzovanie zámeru je potrebné ukončiť v zisťovacom
konaní. K predmetnému zámeru sa vyjadril aj žalobca ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona č.
24/2006 Z. z., ktorý mal k predloženému zámeru viacero pripomienok. Tieto pripomienky boli predmetom
skúmania zo strany správneho orgánu, ktorý tieto pripomienky vyhodnotil a k jednotlivým vyjadreniam

žalobcu sa písomne vyjadril vo svojom stanovisku, ktoré je obsahom prvostupňového rozhodnutia ako
aj napadnutého rozhodnutia.

31. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil zámer tak, že navrhovaná činnosti je na katastrálnom území
Q.. Sú známe vplyvy na životné prostredie uvedeného územia. Navrhovaná činnosť nevyvolá nové

významné vplyvy. Uvedená skutočnosť sa prejavila aj v stanoviskách od dotknutých subjektov, ktoré
dali kladné stanoviská a nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti. Opatrenia
pre túto navrhovanú činnosť sa ukladajú z dôvodu požiadaviek pripomienkujúcich subjektov. Písomné
stanoviská od subjektov, ktoré ich nedoručili v termíne podľa § 29 ods. 9 zákona EIA, sa považujú
za súhlasné. Opatrenia pre túto činnosť sa ukladajú a budú vyhodnotené v rámci povoľovacieho

konania. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona sa vykonáva v predprojektovom
štádiu. V rámci zámeru k navrhovanej činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a
predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti -
posudzovaniuvplyvovnaživotnéprostrediepodľazákonač.24/2006Z.z. Navrhovanáčinnosťpodlieha
procesu povolenia podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v platnom znení. Navrhovaná činnosť

môže byť realizovaná len na základe právoplatných rozhodnutí orgánu štátnej správy odpadového
hospodárstva Tohto procesu sa zúčastňujú orgány ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a
miestnej samosprávy, ktoré sú dostatočnou zárukou, že nebude povolená taká navrhovaná činnosť,
ktorá by bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti
ochrany životného prostredia. Navrhovanú činnosť je tak možné za predpokladu plného rešpektovania

všetkých zákonom stanovených požiadaviek odporučiť k realizácii. Na základe preskúmania a
zhodnotenia predloženého zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavby
z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej
činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu
očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou

dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru dospel k záveru, že navrhovaná činnosť neohrozuje
ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky
na prijatie záveru, že činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Ďalej uviedol, že v rámci
zisťovacieho konania nezistil žiadne skutočnosti, ktoré môžu byť v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné

prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné posudzovať podľa zákona EIA.

32. Správny súd k tejto skutočnosti poznamenáva, že z obsahu jednotlivých pripomienok ktoré vzniesol
v rámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, skutočne nevyplývajú žiadnekonkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej činnosti pri prestavbe existujúcej
haly na zariadenie na zber a výkup odpadov, ktoré drží odpady len po krátky čas, a teda žalobca v
konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná činnosť, ktorú chce

uskutočniť navrhovateľ predloženého zámeru, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite. V
súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v danom konaní, správny súd poznamenáva,
že žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného
prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva námietky a žaloby, ktoré sú obsahovo
obdobné, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa

majú tieto realizovať. Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok pred správnymi
orgánmi, majú za následok to, že táto činnosť môže byť posudzovaná aj na hranici toho, že zo strany
žalobcu sa jedná o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné
prostredie, ale že sa jedná čisto o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem. Krajský
súd v tomto smere poznamenáva, že v danom konaní neupiera právo žalobcu ako právo dotknutej
osoby alebo dotknutej verejnosti vplývať a svojimi námietkami regulovať nepriaznivé vplyvy navrhovanej

investičnejčinnostinaživotnéprostredie,avšaknámietkyktorésúvznášanézostranyžalobcuvzbudzujú
pochybnosti, že ide o námietky, ktoré sú presadzované vo verejnom záujme.

33. V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí
nesprávneaplikoval§29ods.3a 13zákonaoposudzovanívplyvovnaživotnéprostredie,keďžalobcovi

nebolisprístupnenéverejnédokladyoktoréžiadalakuktorýmsachcelvyjadriťpredtýmakobolovydané
prvostupňové rozhodnutie, dospel súd k záveru, že ide o neodôvodnenú námietku. Súd poznamenáva,
že z obsahu spisového materiálu takéto porušenie zo strany prvostupňového správneho orgánu ani
žalovanéhonezistil,keďžejezrejmé,žeinvestičnýzámerbolzverejnenýna webovejstránkeOkresného
úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie a navyše pred vydaním rozhodnutia prvostupňový

správny orgán listom č. OU-ZA-OSZP3-2019/003470-006/Hnl, oznámil všetkým účastníkom konania,
že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní
a majú možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k týmto podkladom aj vyjadriť prípadne navrhnúť ich
doplnenie. Pokiaľ žalobca namieta, že mu zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli zaslané
požadované doklady zo spisu, tak krajský súd dáva do pozornosti skutočnosť, že úlohou správneho

orgánu nie je v tomto smere poskytovať zo spisu listiny ktoré požaduje niektorý z účastníkov, keď
táto možnosť účastníkovi vyplýva priamo zo zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť
do spisu a tieto listinné dôkazy si môže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady. Rovnako
tak námietka nezverejnenia všetkých podkladov na webovej stránke je nedôvodná, nakoľko uvedená
povinnosť nevyplýva zo znenia zákona, pričom žalobcov právny názor v danej veci je príliš extenzívny

nemajúci oporu v platnej právnej úprave.

34. Správny súd k námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené nakoľko
neobsahuje vyhodnotenie stanovísk podľa § 29 ods. 13 zákona EIA je podľa názoru súdu
neopodstatnená. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná

činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, použijú sa primerane pre zisťovacie
konanie kritériá ktoré sú obsiahnuté v prílohe č. 10 citovaného zákona, pričom príslušný orgán prihliada
aj na stanoviská dotknutých orgánov podľa § 23 ods. 4. Správny súd má za to, že žalovaný ako aj
prvostupňový správny orgán vyhodnotili tak žalobcove pripomienky, ako skutočnosti uvedené v odvolaní
a riadne sa s nimi vysporiadali, pričom v rozhodnutí vyhodnotili aj návrhy na prijatie opatrení. Skutočnosť,

že týmto pripomienkam nevyhoveli, resp. nezapracovali návrhy na prijatie opatrení, ktoré vyhodnotili ako
nedôvodné, nie sú samy o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia, zvlášť ak posúdenie tak pripomienok
ako návrhov opatrení žalobcu súd posúdil ako vecne správne.

35. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom

konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.

36. Správny súd má za to, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných
ustanovení, pretože z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná
činnosť „Zariadenie na zber a výkup odpadov KAMETAL, s.r.o., prevádzka Žilina“, ktorá bola uvedená vpredloženom zámere, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vo výrokovej
časti sa ďalej uvádzajú aj podmienky, ktoré pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie a v ďalšom

procese konania je navrhovateľ povinný rešpektovať. Jedná sa o podmienky : a) dopracovať spôsob
odvádzania a čistenia vôd z povrchového odtoku. b) monitorovať priestor s umiestneným kovovým
odpadom kamerovým systémom, uchovávať záznam z kamerového systému počas 14 dní odo dňa jeho
zhotovenia a na vyžiadanie tento záznam poskytnúť orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva.
c) overiť výpočet potrebného počtu parkovacích miest v súlade s aktuálnym znením príslušnej normy

STN 73 6110.

37. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že výrok napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového
rozhodnutia obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sú uvedené v § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13
zákona č. 24/2006 Z. z. a navyše jednou z podmienok, ktorú určil prvostupňový správny orgán, ktorú
žalovaný ako druhostupňový správny orgán akceptoval je aj podmienka, že dotknutá verejnosť uvedená

v § 24 zákona disponuje právami definovanými v súlade s 24 ods. 2 a že navrhovateľ sa musí zaoberať
podmienkami dotknutej verejnosti a požiadavky zohľadniť v dokumentácii stavby pre územné konanie
a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov. Z uvedeného teda vyplýva, že správny orgán
určil, že dotknutá verejnosť, teda aj žalobca má právo zasahovať svojimi pripomienkami do konania
tým, že svojimi pripomienkami (zohľadnenie pripomienky č. 4) môže určovať podmienky, ktoré bude

navrhovateľ povinný akceptovať pri územnom konaní a pri získavaní ďalších povolení podľa osobitných
predpisov a že týmito pripomienkami sa jednotlivé správne orgány budú v dostatočnej miere zaoberať a
budú ich vyhodnocovať. V danom prípade teda zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu vyššie
uvedených ustanovení, pretože správny orgán navrhovateľovi jednoznačne určil podmienky, ktoré je
povinný rešpektovať pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o

povolení činnosti podľa osobitných predpisov a tieto podmienky sú jasne definované, pričom žalobca ako
zainteresovaná verejnosť môže svojimi pripomienkami do týchto konaní vstupovať ako ďalší účastník
konania.

38. Správny súd poukazuje na to, že na základe výsledkov zisťovacieho konania a doručených stanovísk

prvostupňový správny orgán dospel k rozhodnutiu, že navrhovaná činnosť nebude posudzovaná podľa
zákona č. 24/2006 Z.z., pretože jednotlivé dotknuté orgány sa k tejto navrhovanej činnosti vyjadrili buď
v tom zmysle, že určili, ktoré z podmienok musí navrhovateľ v ďalšom konaní dodržiavať resp. boli bez
pripomienok.

39. Ako už bolo vyššie uvedené, tak zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu zákona
č. 43/2006 (Aarhuský dohovor), keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie
o životnom prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané
spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli zverejnené na webovej
stránke prvostupňového správneho orgánu resp. Ministerstva životného prostredia SR. Pokiaľ ide o

námietku žalobcu, že tento nemohol riadne hájiť svoje záujmy a nebolo mu umožnené zúčastniť sa
konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle § 63 zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak súd rovnako ako žalovaný považuje uvedenú
námietku za neopodstatnenú, Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že konzultácie v
zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA sú v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom

prípade na základe voľnej úvahy zváži vhodnosť ich vykonania. Z predmetného ustanovenia zákona
EIA nevyplýva povinnosť správneho orgánu vykonať konzultácie na žiadosť dotknutej verejnosti, ale
právo dotknutej verejnosti zúčastniť sa konzultácií v prípade, že správny orgán rozhodne o ich vykonaní.
je na posúdení správneho orgánu a to v prípade, že si to vyžaduje povaha veci a že si to vyžaduje
objasnenie určitých náležitostí, ktoré sú predmetom posudzovacej činnosti. V danom prípade správny

orgán nepovažoval za potrebné takéto ústne pojednávanie uskutočniť, pretože vyhodnotil podklady
zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania za dostatočné a že na základe týchto podkladov bolo
možné vydať rozhodnutie v merite veci.

40. Správny súd k námietku žalobcu, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval

všetky enviromentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich treba riešiť, v tomto smere krajský súd
má za to, že druhostupňový správny orgán t. j. žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami ktoré
boli predmetom odvolania a nie je pravdou tvrdenie, že žalovaný sa v odvolacom konaní zaoberal
len opisom jednotlivých námietok bez toho, že by tieto námietky vyhodnotil. Táto skutočnosť je zrejmáz odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, kedy pri každej námietke je aj stanovisko odvolacieho
orgánu a tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa v dostatočnej miere nevysporiadal s odvolacími námietkami a
že odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia je stručné je neopodstatnené a zavádzajúce. Nesprávne

je aj tvrdenie žalobcu, že správne orgány neakceptovali jeho návrhy (pripomienky), pretože z obsahu
prvostupňového rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, že prvostupňový správny orgán nariadil ako jednu
z podmienok pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby aj overenie výpočtu potrebného počtu
parkovacích miest.

41. Súd ďalej poznamenáva, že je potrebné opätovne zdôrazniť, že pokiaľ žalobca argumentuje, že
administratívny spis mal prvostupňový správny orgán k dispozícii v elektronickej podobe a že teda
mohol žalobcovi zaslať jednotlivé kópie listov ktoré žiadal, tak krajský súd poznamenáva, že je na
úvahu správneho orgánu či takýto postup zvolí a či zašle tieto listiny na žiadosť žalobcu účastníkovi
konania. Pokiaľ však zaujme k tejto otázke negatívne stanovisko, nejde o skutočnosť, ktorá by mala

za následok nezákonnosť postupu správneho orgánu, pretože žalobca ako účastník konania si mal
právo zabezpečiť aj iným spôsobom tieto listiny a to ako už bolo vyššie uvedené osobnou návštevou
a nahliadnutím do spisového materiálu a zabezpečením si kópií z tohto spisu. Pokiaľ sa žalobca v
súvislosti s neposkytnutím spisového materiálu v elektronickej podobe odvoláva na Aarhuský dohovor,
tak súd poznamenáva, že cieľom tohto dohovoru je umožniť účastníkom za podmienok určených

vnútroštátnym právom prístup k informáciám, avšak nie tým, že na požiadanie žalobcu bude správny
orgán sprístupňovať a zasielať spisové materiály účastníkom konania. Uvedený dohovor apeluje na
príslušné orgány umožniť účastníkom konania prístup do spisu, čo značí, že k porušeniu zákona a k
porušeniu tohto dohovoru by došlo iba v prípade, ak by správny orgán akýmkoľvek spôsobom zamedzil
účastníkovi konania prístup k spisu, nahliadnutie, zabezpečenie si fotokópie a pod. V danom prípade

však táto skutočnosť zo strany správnych orgánov nebola zistená súdom a preto považuje krajský súd
konanie a postup správnych orgánov za súladný s Aarhuským dohovorom.

42. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia
resp.rozhodnutiažalovanéhojenedostatočnéaženeobsahujesprávnuúvahuktorousasprávneorgány

riadili pri vydaní napadnutých rozhodnutí. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného
ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, má za to, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti
rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a že tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú
dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy
a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie

a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie
nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov dostatočne
vyhodnotená správnym orgánom a že táto navrhovaná činnosť nemá negatívny vplyv na životné
prostredie v danej lokalite.

43. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné,
žalobu s poukazom na cit. ust. § 190 SSP zamietol.

44. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a
contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd

nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na
jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Náhradu trov konania nepriznal ani ďalším účastníkom konania v
zmysle § 169 SSP a contrario, pretože nebola splnená podmienka na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž
trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu explicitne uložil správny súd.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

PoučenieProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Žiline.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo

zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
- na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
- účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom
- rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
- v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
- vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

- nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
- patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
- sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
- nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

- podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,

je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.