Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 7, 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 9Cb/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201883
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:5614201883.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: Liptovské družstvo OBNOVA, družstvo, so sídlom
Panenská 7, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 03, IČO: 44 248 938, zastúpený AGILITA
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava - mestská časť Staré mesto
811 03, IČO: 35 753 510, proti žalovanému: Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Revolučná
595, Liptovský Mikuláš 031 05, IČO: 36 672 441, zastúpený HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária,

s. r. o., so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina 010 07, IČO: 47 249 722, v spore o zaplatenie 58.105.398,80
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o náhradu škody a ušlý zisk z a m i e t a.
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu 100 %; o výške náhrady trov
konania rozhodne vyšší súdny úradník prvoinštančného súdu po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou telefaxom doručenou súdu 28. 2. 2014 doplnenou v zákonnej lehote 3. 3. 2014 sa

žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 681.125,82 EUR s úrokom z omeškania
9,75 % ročne od 29. 4. 2013 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný
uzavreli dňa 28. 8. 2008 Zmluvu o vzájomnej spolupráci, predmetom ktorej bola úprava vzájomných práv
a povinností pri realizácii projektu „príprava výstavby, výstavba, užívanie a/alebo predaj produktov

Výrobne biopaliva a Energetického celku“ (ďalej len projekt a zmluva o spolupráci). Dňa 30. 10.
2008 strany sporu uzavreli Zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností špecifikovaných
v článku 1 ods. 1 a ods. 2 Zmluvy o nájme, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vtedy
Katastrálneho úradu Žilina, Správy katastra Liptovský Mikuláš pre katastrálne územie A., obec
A., okres Liptovský Mikuláš. Investičným zámerom žalobcu prostredníctvom realizácie projektu bola

výroba elektrickej energie spaľovaním obnoviteľných zdrojov a príprava paliva. Cieľom projektu bolo
zlepšenie kvality životného prostredia a života mesta Liptovský Mikuláš (preambula): 1/ Vybudovanie
stavebno-technologického celku - elektrárne na spracovanie obnoviteľných zdrojov biomasy (príprava
paliva s čistením emisií) a elektráreň na spaľovanie biomasy s výslednou elektrickou energiou vo
výstupnom výkone 4,5 MW, v rámci ktorého vybudovať biofilter potrebný na odstránenie súčasného
zápachu z prevádzky čističky odpadových vôd. 2/ Stabilizovanie zdrojov a tokov surovín s dôrazom na

optimalizáciu ceny a dopravných možností. 3/ Zaistenie dobrej spolupráce s producentmi rôznych foriem
biomasy a okolitými obcami, ktorým sa bude pravidelne odoberať biomasa produkovaná obyvateľstvom.
4/ Poskytovanie elektrickej energie pri úspore finančných prostriedkov. Projekt má byť na základezmluvy o spolupráci zrealizovaný zo strany žalobcu špecializujúceho sa na výstavbu elektrárni a
energetických celkov na výrobu elektrickej energie využitím obnoviteľných zdrojov v dvoch hlavných
etapách. Predmetom prvej etapy projektu mala byť podľa článku 3 bod. 3.1.1 zmluvy o spolupráci: I/

Príprava výstavby výrobne biopaliva a energetického celku na pozemkoch, ktoré mali byť užívané zo
strany žalobcu na základe zmluvy o nájme. II/ Realizácia výstavby výrobne biopaliva na pozemkoch,
ktoré mali byť užívané zo strany žalobcu na základe zmluvy o nájme. III/ Prevádzkovanie výrobne
biopaliva na pozemkoch, ktoré mali byť užívané zo strany žalobcu na základe zmluvy o nájme a/alebo
predaj produktov výrobne biopaliva. Predmetom druhej etapy projektu mala byť podľa článku 3 bod 3.1.2

zmluvy o spolupráci najmä: I/ realizácia výstavby energetického celku; II/prevádzkovanie energetického
celku. Žalobca ako dodávateľ po podpise zmluvy o spolupráci začal vykonávať kroky a práce smerujúce
k plneniu jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci a začal s plnením prvej fázy projektu.
Žalovaný až do dňa 31. 12. 2010, kedy podal odvolanie proti rozhodnutiu Stavebného úradu - Mesta
Liptovský Mikuláš o umiestnení stavby „výroba elektrickej energie spaľovaním obnoviteľných zdrojov
LiptovskýMikuláš“č.ÚRaSP2010/05768-04/Dczodňa10.12.2010,poskytovalžalovanémusúčinnosť

potrebnúnaplneniejehopovinnostízozmluvyospolupráciarealizáciuprojektu.Žalovanýdňa1.4.2011
podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal, aby Okresný
súd Liptovský Mikuláš určil, že zmluva o spolupráci a zmluva o nájme sú absolútne neplatné úkony.
Konanie o neplatnosť zmluvy o spolupráci a zmluvy o nájme bolo vedené na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp. zn. 4Cb/31/2011. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením záväzkov a dokonca

konal priamo v rozpore so zmluvou o spolupráci. Žalobca výzvou zo dňa 25. 7. 2012 a opakovane
dňa 6. 8. 2012 vyzýval žalovaného na riadne plnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci.
Listom zo dňa 29. 10. 2012 označeným ako „Odstúpenie od Zmluvy o vzájomnej spolupráci a zrušenie
Zmluvy o nájme“ žalobca odstúpil od Zmluvy o spolupráci. Listom zo dňa 23. 3. 2013 označeným
ako „Výzva na náhradu škody“ vyzval žalobca žalovaného na náhradu škody vo výške 58.105.398,82

EUR, ktorá suma pozostávala zo skutočnej škody vzniknutej žalobcovi a ušlého zisku: 1. suma vo
výške 681.125,82 EUR skutočná škoda spôsobená žalovanému; 2. suma vo výške 57.424,273 EUR
predstavovala ušlý zisk, ktorý by žalovaný získal realizáciou projektu k prevádzke výrobne biopaliva a
energetického celku. V dôsledku konania žalovaného bola zmarená možnosť realizácie projektu podľa
zmluvy o spolupráci. Žalobca vynaložil v súvislosti s realizáciou projektu peňažné prostriedky celkovo vo

výške 681.125,82 EUR predstavujúce skutočnú škodu žalobcu, ktorá pozostávala najmä: 1. z nákladov
na prípravu investičného zámeru (základná a všeobecná príprava projektu), 2. z nákladov na projektovú
činnosť (pojem projektová činnosť vo význame pojmu podľa zmluvy o spolupráci), 3. z nákladov na
inžiniersku činnosť (pojem inžinierska činnosť vo význame pojmu podľa zmluvy o spolupráci), 4. z
nákladov na projektový manažment výstavby (pojem projektový manažment výstavby vo význame

podľa zmluvy o spolupráci) a to v súvislosti s prípravou jej časového rozvrhu a prípravu špecifikácie
vecných plnení v rámci výstavby projektu, 5. z nákladov na právne poradenstvo, 6. z nákladov na
iné odborné poradenstvo v rôznych sférach prípravy projektu, 7. správnych, notárskych poplatkov inej
povahy súvisiacich s prípravou projektu.
2. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 15. 12. 2016 sp. zn. 9Cb/33/2014 prerušil

konanie až do právoplatného skončenia konania vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
9Cb/174/2016, keďže predmetom konania sp. zn. 9Cb/174/2016 (pôvodne sp. zn. 4Cb/31/2011) bolo
určenie neplatnosti zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 28. 8. 2008, ktorá mala byť podkladom
realizácie projektu a zmluvy o nájme zo dňa 30. 10. 2008, v ktorom konaní bol žalobcom Liptovská
vodárenská spoločnosť a.s. a žalovaným Liptovské družstvo OBNOVA. Krajský súd v Žiline uznesením

zo dňa 4. 7. 2017 sp. zn. 13Cob/58/2017 uznesenie Okresného súdu o prerušení konania potvrdil.
3. Uznesením zo dňa 1. 10. 2019 sp. zn. 9Cb/33/2014 prvostupňový súd rozhodol o pokračovaní v
konaní, keďže odpadla prekážka konania. Súdny spor sp. zn. 9Cb/174/2016 bol právoplatne skončený
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/174/2016 zo dňa 28. 9. 2017 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/48/2018 zo dňa 25. 4. 2019, ktorým bolo určené, že

Zmluva o vzájomnej spolupráci zo dňa 28. 8. 2008 a Zmluva o nájme zo dňa 30. 10. 2008 sú neplatné.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13. 6. 2019.
4. Na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sa začalo dňa 27. 10. 2016 konanie sp. zn. 20Cb/30/2016
žalobcu Liptovského družstva OBNOVA, družstva proti žalovanému Liptovskej vodárenskej spoločnosti
a.s. o zaplatenie 57.424.273 EUR s úrokom z omeškania 9,75 % ročne od 29. 4. 2013 do zaplatenia

titulom ušlého zisku. Skutkový základ žaloby je identický s konaním vedeným pôvodne pod sp. zn.
9Cb/33/2014 (o náhradu škody). V dôsledku konania žalovaného bola zmarená možnosť realizácie
projektu podľa zmluvy o spolupráci. Znemožnením realizácie projektu bola zmarená možnosť získania
majetkového prospechu, ktorý by žalobca získal prevádzkou výrobne biopaliva a energetického celkua to počas doby predpokladanej zmluvou o spolupráci. Výstavba projektu mala byť ukončená v roku
2013, kedy malo dôjsť k začatiu výroby elektrickej energie a tepelnej energie a to prevádzkou výrobne
biopaliva a energetického celku, pričom na základe zmluvy o nájme a zmluvy o spolupráci mali byť

tieto zariadenia v prevádzke do 31. 12. 2050. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju
povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobom druhej strane, ibaže
preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa §
351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinností strán
zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani

zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov
medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na
svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Pre vznik a trvanie nároku žalobcu na náhradu škody
majú význam nasledovné skutočnosti: 1. Žalovaný svojím konaním hrubo porušoval svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o spolupráci a zmluvy o nájme. 2. Žalovaný bol v omeškaní s poskytovaním
súčinnosti predpokladanej v zmluve o spolupráci. 3. Žalovaný svojím aktívnym konaním bránil žalobcovi

vo výkone jeho práv a povinností zo zmluvy o spolupráci a zmluvy o nájme. 4. Žalovaný svojím konaním
priamo zmaril dosiahnutie cieľov, ktorých dosiahnutie predpokladala zmluva o spolupráci a zmluva
o nájme. 5. Správanie žalovaného spôsobilo, že realizácia projektu v lehotách a spôsoboch, ktoré
predpokladala zmluva o spolupráci nebola možná. Toto konanie, respektíve nekonanie žalovaného a s
tým spojené porušovanie zmluvných povinností vyplývajúce zo zmluvy o spolupráci a zmluvy o nájme

je podrobne uvedené vo výzve 1 a výzve 2 a odstúpení od zmluvy. V priamej súvislosti so správaním
žalovaného sa realizácia projektu tak, ako ju predpokladala zmluva o spolupráci stala nemožná a preto
má žalobca za to, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi všetku majetkovú ujmu, ktorá žalobcovi v
tejto súvislosti vznikla. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v časti skutočnej škody.

Žalovaný ani po výzve na náhradu škody zo dňa 22. 3. 2013 škodu neuhradil.
5. Na výzvu súdu (v pôvodnom konaní sp. zn. 20Cb/30/2016) podľa § 167 ods. 2 CSP žalovaný uviedol,
že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania
k ušlému zisku. Poukázal na to, že výška škody nebola preukázaná. Žalobca podal žalobu 27. 10. 2016.
Vzťahy zmluvných strán zo zmluvy o vzájomnej spolupráci sú upravené Obchodným zákonníkom a

ide o obchodno-záväzkový vzťah. Premlčacia doba je štyri roky (§ 397 OBZ). Pri práve na náhradu
škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel, alebo mohol dozvedieť o škode
a o tom, kto je povinný na jej náhradu a končí sa najneskôr uplynutím desať rokov odo dňa, keď
došlo k porušeniu povinností. Z písomnej výzvy nesporne vyplýva, že žalobca na plnenie zmluvných
povinností zo zmluvy o vzájomnej spolupráci a nájomnej zmluvy vyzval dňa 25. 7. 2012. Žalobca v

tom čase vedel, že dňa 31. 12. 2010 podal žalovaný odvolanie proti rozhodnutiu o umiestnení stavby
a dňa 1. 4. 2011 žalovaný podal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o vzájomnej spolupráci a zmluvy
o nájme na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 4Cb/31/2011. Už v čase prípravy výzvy zo dňa
25. 7. 2012 mal žalobca vedomosť, že v súvislosti s konaním, respektíve nekonaním žalovaného mu
vzniká škoda a aj v akej výške a kto túto škodu spôsobil. Vo výzve žalobca uviedol, že zaznamenal

počiatok nezáujmu žalovaného plniť zmluvy po zmene predstavenstva, to je v roku 2010. Žalobca sa
mohol dozvedieť o vzniku škody najskôr v roku 2010, keď sa dozvedel o podanom odvolaní žalovaného
proti územnému konaniu, respektíve v roku 2011, keď sa dozvedel o žalobe podanej žalovaným o
neplatnosť zmluvy o vzájomnej spolupráci a nájomnej zmluvy. Je nesporné, že najneskôr sa o vzniku
a výške škody musel dozvedieť dňa 25. 7. 2012, keď poslal žalovanému výzvu na plnenie zmluvných

povinností. Pri dĺžke trvania premlčacej lehoty 4 roky v zmysle § 397 OBZ premlčacia doba uplynula
najneskôr dňa 25. 7. 2016. Žaloba bola podaná oneskorene a nárok žalobcu nemôže byť priznaný
súdnym rozhodnutím. Ďalšími dôvodmi, pre ktoré žalobe nemožno vyhovieť, je že zmluva o vzájomnej
spolupráci a zmluva o nájme sú absolútne neplatné právne úkony, hľadí sa na ne, akoby nikdy neboli
uzavreté.Stranámzozmlúvnevyplývajúžiadneprávaanipovinnosti.Priobstarávanízmluvyovzájomnej

spolupráci došlo k porušeniu vtedy účinného zákona o verejnom obstarávaní, keďže zákazka, ktorá
je predmetom zmluvy o vzájomnej spolupráci (dodávka kalov žalobcovi na účely výroby elektrickej
energie), nebola obstaraná vo verejnom obstarávaní. Keďže zmluva o vzájomnej spolupráci nebola
obstaraná v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, ide o právny úkon obchádzajúci zákon v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka, a teda neplatný právny úkon. Zmluva o nájme je neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy o vzájomnej spolupráci. Ide o podmienený právny úkon, ktorý sa viaže na hlavný právny úkon.
Neplatnosť Zmluvy o vzájomnej spolupráci sa vzťahuje aj na zmluvu o nájme. Žalovaný poukázal
na ďalšie okolnosti neplatnosti vyššie uvedených zmlúv, že došlo k porušeniu interných predpisov
žalovaného (stanovy, štatút predstavenstva), v rozpore so stanovami nebol na uzatvorenú zmluvu danýpredchádzajúci súhlas valného zhromaždenia. Obidve zmluvy sú nezrozumiteľné, neurčité, absentuje
v nich vážnosť vôle na strane žalovaného a sú v rozpore so záujmami a stratégiou žalovaného. Na
uzatvorenienájomnejzmluvyneboldanýsúhlaszáložnéhoveriteľa.Zmluvaovzájomnejspoluprácimala

riešiť problematiku likvidácie kalov produkovaných žalovaným spôsobom a za podmienok dohodnutých
v zmluve o vzájomnej spolupráci. Ustanovenia zmluvy o vzájomnej spolupráci neuvádzajú žiadny
iný produkt, ktorý mal byť spracovaný žalobcom vo výrobni biopaliva, napriek tomu bolo žalobcovi
Ministerstvom hospodárstva SR vydané osvedčenie na výstavbu nového zdroja kombinovanej výroby
elektriny a tepla spaľovaním biomasy (drevnej štiepky), teda žiadneho kalu. Uvedené naznačuje, aký

mohol byť skutočne zámer žalobcu pri uzatváraní zmluvy, ako profitovať z prevádzkovania výrobne
biopaliva a energetického celku spaľovaním drevenej štiepky, nie kalu, hoci táto skutočnosť nebola
predmetom rokovaní medzi stranami a zastieral sa tým skutočný záujem žalobcu pri realizácii projektu.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pokiaľ sú zmluvy o vzájomnej spolupráci a o nájme neplatné, keďže
skutkové vymedzenie žaloby vychádza z úplne iných kauzálnych súvislostí. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k ušlému zisku a preukázanie splnenia podmienok zodpovednosti za škodu. Pokiaľ

by aj žalobcovi vznikol nárok na náhradu ušlého zisku, takýto by mohol vzniknúť len vo výške vzniknutej
za obdobie do odstúpenia žalobcu od zmluvy o vzájomnej spolupráci, t. j. do 29. 10. 2012. K
odstúpeniu od zmluvy došlo zo strany žalobcu, ktorý mal aj iné možnosti domáhať sa plnenia zo strany
žalovaného (napríklad súdnym konaním o splnenie povinnosti). Žalobca tento prostriedok nevyužil.
Žalobca si uplatňuje ušlý zisk za obdobie do 31. 12. 2050. Odstúpením od zmluvy došlo k predčasnému

ukončeniu zmluvy a za obdobie po odstúpení od zmluvy by žalobcovi nevznikol žiadny nárok na ušlý
zisk, keďže v realizácii projektu by sa v dôsledku predčasne zrušenej zmluvy nepokračovalo. Otázne
je, v akej výške a či vôbec by žalobcovi vznikol nejaký nárok na ušlý zisk, za obdobie od uzatvorenia
zmluvy o vzájomnej spolupráci do odstúpenia žalobcu. Ak by sa zmluvné strany rozhodli z iných dôvodov
ako z dôvodu porušenia zmluvy ukončiť zmluvu o vzájomnej spolupráci, napríklad vzájomnou dohodou

v prípade, ak by projekt nespĺňal požadované výsledky. Žalobca odstúpil od zmluvy po takmer dvoch
rokoch (29. 10. 2012) odo dňa, keď mohol žalobca prvýkrát nadobudnúť pochybnosť o tom, či dôjde k
pokračovaniu realizácie projektu. Svedčí o tom, že žalobca nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou
s cieľom predísť vzniku škody, respektíve jej navýšeniu. Pokiaľ táto skutočnosť nebola žalobcovi
zrejmá ešte v roku 2010, keď žalovaný podal odvolanie proti územnému rozhodnutiu, pochybnosť o

tom, či žalovaný mieni projekt realizovať, musel žalobca jednoznačne nadobudnúť najneskôr v roku
2011, keď žalovaný podal žalobu o neplatnosť zmluvy o vzájomnej spolupráci a nájomnej zmluvy.
I napriek tomu žalobca od zmluvy neodstúpil hneď, nepodal na súd žalobu, ktorou by sa domáhal
splnenia povinnosti žalovaným. Namiesto toho vyčkával do roku 2012, keď neúčelnými a opakovanými
podaniami vyzýval žalovaného na splnenie zmluvných povinností, hoci vzhľadom na prebiehajúce

konanie sp. zn. 4Cb/31/2011 mu muselo byť zrejmé, že žalovaný v plnení zmlúv nebude pokračovať,
keďže bol presvedčený, že zmluvy sú neplatné. Tvrdenie žalobcu o porušení povinností žalovaného sú
nedôvodné a nepodložené. Žalobu na súde a odvolanie proti územnému rozhodnutiu podal na základe
závažných skutkových okolností. Ako dôvody pre podanie odvolania uviedol, že podklad na vydanie
územnéhorozhodnutiabolazmluvaonájme,ktorábolapodpísanávrozporesvtedyúčinnýmistanovami

žalovaného. V rozhodnutí Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 3. 11. 2010 (č. 732/2010/3200-HV),
ktoré bolo podkladom pre územné konanie, sa uvažovalo so spaľovaním biomasy (drevnej štiepky) a
o spaľovaní čistiarenských kalov ako komponente biomasy v rozhodnutí nebola ani zmienka. Nebola
vyriešená otázka zrušenia kalových polí žalovaného na záujmovom území čističky odpadových vôd
LiptovskýMikuláš.Tietoskutočnostipovažovalžalovanýzapodstatnéasohľadomnavlastnúprevenčnú

povinnosť, ako aj povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, sa rozhodol proti územnému rozhodnutiu
použiť žiadny opravný prostriedok. Dôvodné využitie práva na podanie opravného prostriedku, ktoré
žalovanému umožňuje zákon, nemožno považovať za porušenie zmluvnej povinnosti. Opačný výklad
by bol ústavne neudržateľný. Porušením zmluvnej povinnosti nie je ani podanie žaloby o neplatnosť
zmlúv žalovaným dňa 1. 4. 2011. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona,

súd na ňu musí prihliadnuť z úradnej povinnosti a nepremlčiava sa. Môže sa jej domáhať ktokoľvek a
nemožno ju konvalidovať ani ratihabilitovať. Žalovaný je právnická osoba, ktorej akcionármi sú mestá
a obce regiónu Liptova. Žalovaný má verejný charakter a je povinný konať v súlade so zákonom
a inými všeobecne záväznými predpismi, vykonávať činnosť s náležitou odbornou starostlivosťou, v
prospech spoločnosti a predchádzať vzniku prípadných škôd. Pokiaľ žalovaný nadobudol pochybnosť,

či sú zmluvy platné právne úkony, postupoval zákonom predpokladaným spôsobom, keď požiadal
autoritatívny súdny orgán o záväzný právny názor ohľadom neplatnosti právnych úkonov. Konal v súlade
s prevenčnou povinnosťou a odbornou starostlivosťou, s cieľom vyhnúť sa prípadným budúcim škodám
s tým spojeným. Takéto konanie nie je porušením zmluvnej povinnosti ako tvrdí žalobca. Žalovaný sanijakým spôsobom nezaviazal, že nebude realizovať svoje zákonné práva, medzi ktoré patrí právo na
podanie opravného prostriedku i právo na súdnu ochranu. Napriek vedomosti žalobcu o prebiehajúcom
spore i toho, že žalovaný neplní zmluvy z dôvodu presvedčenia o neplatnosti, žalobca zahlcoval

žalovaného opakovanými výzvami na plnenie a de facto umelo predlžoval tvrdené porušovanie zmlúv zo
strany žalovaného. Aj v konaní sp. zn. 4Cb/31/2011 žalovaný argumentoval, že žalobca nepostupoval
v súlade s obsahom zmluvy, keď žalovaného neoboznámil s obsahom projektovej dokumentácie pre
územné a stavebné konanie tak, aby získal súhlas žalovaného na realizáciu projektu (5.1 a 6.1
zmluvy o vzájomnej spolupráci). Následne bez súhlasu žalovaného vo veci schválenia projektovej

dokumentácie predložil príslušnému stavebnému úradu dňa 2. 9. 2010 návrh na vydanie rozhodnutia
o umiestnení stavby výroba elektrickej energie spaľovaním obnoviteľných zdrojov Liptovský Mikuláš.
Žalobca postupoval v rozpore so zmluvou o vzájomnej spolupráci, keď napriek tomu, že žalovaný podal
odvolanie proti územnému rozhodnutiu, teda územné rozhodnutie nebolo právoplatné, žalobca podal na
príslušný stavebný úrad dňa 22. 12. 2010 žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Následne stavebný
úrad stavebné konanie prerušil a uložil žalobcovi povinnosť doplniť doklady, ktoré v jeho žiadosti

absentovali. Vo vzťahu k ušlému zisku 57.424.273 EUR žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Predložil
kalkuláciu výnosov - výroby elektrickej energie spaľovaním obnoviteľných zdrojov Liptovský Mikuláš.
Táto kalkulácia vyhotovená len veľmi stručne (na šiestich stranách) a laicky, nie je riadne datovaná,
neobsahuje údaje o jej spracovateľovi a nie je ním riadne autorizovaná. Z textu kalkulácie vyplýva,
že výnos z projektu bol počítaný na základe predpokladov a podmienok, ktoré sa opierajú výlučne o

údaje o vstupných nákladoch a tržbách v roku 2012, nemeniacej sa kapacite a z toho vyplývajúcej
bilancie, zo splátok z pôžičiek, zo zdaneného zisku a z prevádzkovaných hodín prevzatých zo zariadenia
rovnakého typu. V rámci ušlého zisku sa uhrádza len to, o čo by sa majetok zväčšil za obvyklého chodu
vecí, pričom nestačí pravdepodobnosť alebo predpoklad, musí ísť o preukázateľné a isté zväčšenie
majetku, ktoré by nastalo, ak by nedošlo k vzniku škodovej udalosti. Ušlý zisk predstavuje jedine stratu

očakávaného výnosu (stanovisko Najvyššieho súdu č. 55/1971 sp. zn. Cpj 87/1970 alebo rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Cdo 319/2008 zo dňa 28. 4. 2010), to je čistého príjmu žalobcu po odpočítaní všetkých
nákladov s tým spojených. Existencia kalkulácie výnosov sama o sebe nepreukazuje, že by sa majetok
žalobcu v rozhodnom období mal skutočne zvýšiť, zvlášť v prípade, ak výnos žalobcu priamo závisel od
ekonomickej výkonnosti projektu a iných faktorov s tým spojených. Ušlý zisk nemožno stanoviť len na

základe odhadov alebo predpokladov, ktoré nie sú podložené inými relevantnými dôkazmi. Na správne
určenie výšky ušlého zisku nemožno vychádzať z iného, hoci aj podobného obdobia, pretože výška
ušlého zisku nemôže byť určená predpokladom alebo porovnaním s obdobnými situáciami a obdobiami.
Žalobca je povinný preukázať, aké konkrétne zväčšenie majetku by mu vzniklo za konkrétne obdobie
realizácieprojektu.Celákalkuláciavychádzapriurčenívstupnýchnákladovavýnosovlenzúdajovvroku

2012, čo je pre určenie vzniku možného ušlého zisku za obdobie do roku 2050 absolútne neprijateľné a
nemá oporu v skutočnosti. V kalkulácii sa nepočíta s premenlivými faktormi, ktoré predstavujú neustále
sa meniace hospodárske podmienky v Slovenskej republike, legislatívu v oblasti energetiky, fluktuáciu
cien energií alebo vstupných materiálov. Z kalkulácie ani z iných dôkazov pripojených k žalobe, nie je
zrejmé, akým spôsobom by žalobca financoval projekt, teda či mal skutočne dostatok vlastných zdrojov

na jeho realizáciu, respektíve, či by skutočne získal investičný úver na realizáciu projektu, v akej výške a
za akých podmienok. Predložená kalkulácia nie je relevantný dôkaz o vzniku ušlého zisku vzhľadom na
spôsob, akým je kalkulácia vyhotovená. V časti týkajúcej sa financovania projektu si vnútorne odporuje.
V texte kalkulácie sa uvádza, že projekt bude financovaný z vlastných zdrojov žalobcu vo výške 80 % a
zo zdrojov poskytnutých z úveru vo výške 20 %, v prílohe kalkulácie sa uvádza, že úver bude poskytnutý

vo výške 80 % (12.698.148 EUR) a vlastné zdroje žalobcu budú predstavovať 20 % (3.174.537 EUR). V
texte kalkulácie na strane 4 sa uvádzajú údaje o predpokladaných finančných nákladov v znení úroková
sadzba 4,555 % podľa úrokovej sadzby Tatrabanky financujúcej obdobný projekt. Z uvedeného vyplýva,
že dokonca ani v čase vypracovania kalkulácie, ktorá mohla byť vypracovaná najskôr v roku 2012, sa
kalkulácia opiera o údaje z tohto roku. Žalobca nemal informácie o tom, v akej konkrétnej výške by mu

bol poskytnutý investičný úver a či vôbec, keďže uvádza údaje o úrokovej sadzbe týkajúcej sa úplne
iného projektu. Toto vyjadruje pochybnosť o tom, či mal žalobca v súvislosti s realizáciou projektu vôbec
prerokované zmluvné podmienky na poskytnutie úveru. Preto je otázne, či by žalobca projekt realizoval,
keďže je neisté, či by získal investičné prostriedky na financovanie projektu a samotnú realizáciu
projektu. Žalobca nepredložil k žalobe dostačujúce a relevantné podklady preukazujúce dôvodnosť

a výšku tvrdeného nároku, čo je dôvod na zamietnutie žaloby. Poukázal na sudcovskú koncentráciu
konania, v zmysle ktorej sa vyžaduje, aby žalobca včas podporil tvrdené nároky dôkazmi.
6.Vreplikepodľa§167ods.3CSPnavýzvusúdužalobcauviedolkpremlčaniuprávananáhraduušlého
zisku, že žalobca do projektu investoval od začiatku výlučne svoje peňažné prostriedky a vykonávalúkony potrebné na dosiahnutie účelu obidvoch uzatvorených zmlúv. Žalovaný bez predchádzajúcej
konzultácie so žalobcom začal po zmene štatutárneho orgánu realizovať právne úkony smerujúce k
tomu, aby sa projekt nerealizoval. Žalobca veril, že napriek konaniu žalovaného sa projekt realizuje.

Vynakladal úsilie a peňažné prostriedky na projekt ako sa zaviazal v zmluve o spolupráci. K projektu
boli vydané dve súhlasné rozhodnutia na realizáciu projektu. 1. Rozhodnutie Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky zo dňa 3. 12. 2010, ktorým ministerstvo vydalo osvedčenie o súlade investičného
zámeru na výstavbu projektu (rozhodnutie) 2. „Rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš o umiestnení
stavby“ (výroba elektrickej energie spaľovaním obnoviteľných zdrojov Liptovský Mikuláš) zo dňa 10.

12. 2010. Podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o spolupráci a zmluvy o nájme dňa 1. 4.
2011 automaticky neznamenalo, že žalobcovi vznikne, prípadne má vzniknúť ušlý zisk. Výzva na
plnenie zmluvných povinností a poskytnutie dodatočnej lehoty neznamená, že žalobcovi nejaký ušlý zisk
súvisiaci so zmluvami už vznikol. Tak zmluva o spolupráci ako i zmluva o nájme boli naďalej platné a
účinné a mali vyústiť do realizácie projektu. Výzvy na plnenie zmluvných povinností sú v obchodnom
styku úplne bežné a od ich doručenia neplynie akákoľvek premlčacia lehota spojená s uplatnením

práva na náhradu ušlého zisku. Listom zo dňa 29. 10. 2012 žalobca odstúpil od zmluvy o spolupráci
(momentom účinnosti odstúpenia od zmluvy zanikla zmluva o spolupráci a akcesoricky zmluva o nájme),
čím zmluvy stratili platnosť a účinnosť. Až týmto okamihom bolo možné s určitosťou determinovať, že
povinnosti zo zmluvy o spolupráci a zo zmluvy o nájme si plnil len a výlučne žalobca, a že žalobcovi
vzhľadom na konanie žalovaného v súlade so zmluvami vznikla skutočná škoda (vynaložené peňažné

prostriedky) a zároveň ušlý zisk (spočívajúci v tom, že aj pre žalobcu profitabilný projekt realizovať už
s určitosťou nebude). Škodu mu spôsobil žalovaný protiprávnym konaním a škodu je žalovaný povinný
žalobcovi uhradiť. Výšku skutočnej škody ani ušlého zisku nevedel žalobca v momente odstúpenia od
zmlúv ustáliť. Deň, keď došlo k odstúpeniu od zmluvy je možné považovať za deň, keď sa žalovaný
v zmysle § 398 Obchodného zákonníka dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode, ktorá mu vznikla z

dôvodu porušenia povinností žalovaného, keďže týmto dňom zmluva o spolupráci a zmluva o nájme
stratila platnosť a účinnosť. Bolo nesporné, že žalobcovi z dôvodu nerealizovania projektu vznikla
na jeho majetku škoda, ktorá pozostáva zo skutočnej škody a z ušlého zisku (peňažného plnenia,
ktoré predčasným ukončením zmlúv žalobcovi ušlo). Listom zo dňa 22. 3. 2013 označeným ako výzva
na náhradu škody, vyzval žalobca žalovaného na náhradu škody pozostávajúcej zo skutočnej škody

681.125,82 EUR a ušlého zisku vo výške 57.424.973 EUR, ktorý by žalobca získal realizáciou projektu
a prevádzkou výrobne biopaliva a energetického celku. Štvorročná premlčacia doba na uplatnenie
žalobcovho práva na náhradu škody uplynula dňa 29. 10. 2016. Žalobca podal žalobu na náhradu škody
na súde 27. 10. 2016 pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby. K neplatnosti zmluvy o spolupráci a
zmluve o nájme žalobca uviedol, že text zmluvy o nájme pripravoval žalovaný. Poukázal na ustanovenie

§ 40 Občianskeho zákonníka, že neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Podľa § 41
Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k
nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 42 Občianskeho
zákonníka, ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení

tohto zákona o zodpovednosti za škodu. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší
svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže
preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa §
420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,

keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorí na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
tým nie je dotknutá. Žalobca konal vždy v súlade so zmluvou o spolupráci a zmluvou o nájme, pričom
žalovaný úmyselným konaním žalobcovi spôsobil škodu tým, že konal úmyselne v rozpore so zmluvou
o spolupráci a zmluvou o nájme (podaním odvolania proti rozhodnutiu o umiestnení stavby, začatím

konania o neplatnosť zmluvy, nesprístupnením predmetu nájmu podľa zmluvy o nájme žalobcovi).
Štatutárny orgán žalovaného nekonal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami žalovaného
a všetkých jeho akcionárov, ak konal v rozpore so stanovami a štatútom predstavenstva žalovaného.
Štatutárny orgán žalovaného nekonal s odbornou starostlivosťou ak nevykonal všetky potrebné právne
úkony k tomu, aby predmet zmluvy o nájme bol naplnený. Štatutárny orgán žalovaného nekonal s

odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami žalovaného a jeho akcionárov, ak bol ako verejný
obstarávateľ podľa svojej vedomosti povinný jeden z vedľajších predmetov zmluvy o nájme obstarávať v
zmysle zákona o verejnom obstarávaní (vtedy z. č. 25/2006 Z. z.). Dôsledkom zavineného úmyselného
konania žalovaného došlo k vzniku škody na majetku žalobcu v sume 58.105.398,82 EUR. K neplatnostizmlúv o vzájomnej spolupráci a nájomnej zmluvy žalobca uviedol najmä, že žalovaný neuvádza v
čom sú zmluvy nezrozumiteľné, neurčité, v čom absentuje vážnosť vôle na strane žalovaného, a v čom
sú v rozpore so záujmami a stratégiou žalovaného. Podľa žalobcu obidve zmluvy sú zrozumiteľné a

určité, podpísané oprávnenými osobami v tom čase konať za žalovaného navonok, čo vyplýva aj z
informatívneho výpisu z obchodného registra a boli v súlade so záujmami a stratégiou žalovaného.
K súhlasu záložného veriteľa na uzatvorenie zmluvy o nájme, ktorý nebol daný žalobca uvádza, že
členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa
povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej

akcionárov, najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie
týkajúce sa predmetu rozhodnutia podľa § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka. Žalobca v rozhodnom
čase nemal a nebolo povinnosťou žalobcu mať informáciu o tom, že k predmetu zmluvy o nájme bolo
zriadené záložné právo a ani kto je záložným veriteľom. Toto bolo výlučne na žalovanom, ktorý mal pred
podpisom zmluvy postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a vykonať
všetky potrebné a právne úkony, aby bol dosiahnutý účel zmluvy. Žalovaný fabrikuje dôvody, pre ktoré

konal v danom čase v rozpore so uzatvorenými zmluvami a so zákonom. Ani prípadná absencia súhlasu
záložného veriteľa nie je dôvodom na to, aby zmluva o spolupráci alebo zmluva o nájme boli neplatné. K
obrane žalovaného o porušení interných predpisov (stanov a štatútu predstavenstva) žalobca poukázal
na ustanovenie § 13 ods. 1, 3, 4 Obchodného zákonníka s tým, že o vnútorných predpisoch žalovaného
nemal a ani nemal odkiaľ mať žalobca v rozhodnom čase akúkoľvek vedomosť. Porušenie vnútorných

predpisov pri uzatváraní zmlúv nezakladá a ani nemôže založiť neplatnosť zmlúv, keďže obmedzenie
oprávnenia štatutárneho orgánu konať nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo
zverejnené. K skutočnému zámeru žalobcu žalobca poukázal na bod 1 preambuly zmluvy o spolupráci,
v ktorom sa uvádza, že spoločnosť (žalovaný) má v úmysle spoločne s dodávateľom realizovať projekt -
výstavbu výrobne biopaliva a energetického celku dodávateľom, v rozsahu a za podmienok uvedených

v zmluve, za účelom zlepšenia kvality životného prostredia a života občanov mesta Liptovský Mikuláš a
okolitých obcí. V bode 23.1 zmluvy o spolupráci sa uvádza, že ak akékoľvek ustanovenie tejto zmluvy
je alebo sa stane neplatným alebo nevykonateľným, nemá tento fakt vplyv na zvyšné ustanovenia tejto
zmluvy, ktoré ostávajú v úplnej platnosti. V bode 23.1 zmluvy o spolupráci sa uvádza, že zmluvné strany
sa budú v dobrej viere usilovať, aby úmyselne alebo čiastočne neplatné ustanovenia nahradili platnými,

ktoré by sa im svojim hospodárskym obsahom najviac približovali, pričom toto ustanovenie sa vykoná
v súlade s ich spoločným úmyslom, ktorý je vyjadrený v tejto zmluve. V bode 32.4 zmluvy o spolupráci
sa uvádza, že zmluvné strany vyhlasujú, že si zmluvu pozorne prečítali, jej obsahu porozumeli a ten
predstavuje skutočnú a slobodnú vôľu zbavenú akéhokoľvek omylu. Svoje prejavy v zmluve považujú
za určité a zrozumiteľné, vyjadrené nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok. Zmluvným

stranám nie je známa žiadna okolnosť, ktorá by spôsobovala neplatnosť niektorého ustanovenia tejto
zmluvy. Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. I ÚS 242/07-29 z 3. 7. 2008 „Interpretácia
zmluvných textov je vo svojej základnej podobe do istej miery porovnateľná s výkladom právnych
predpisov“.Akospoločnýfaktorspájavýkladzmluvnýchtextovaprávnychpredpisov,hlavneskutočnosť,
že obidvoje, t. j. právny predpis aj zmluva, zakladajú právo. Ako v prípade výkladu právneho predpisu,

tak aj v prípade zmluvy rovnako platí, že jazykový výklad predstavuje prvotné priblíženie sa k aplikovanej
právnej norme. Je východiskom objasnenia a ujasnenia si jej obsahu, zmyslu a účelu, atď. Žalobca
poukázal predovšetkým na zásadu, čo nie je zakázané, je dovolené; zásadu pacta sunt servanda a
zásadu priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť
zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (princíp autonómie zmluvných strán). Neplatnosť zmluvy

má byť výnimkou a nie zásadou. Nie je ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu je,
keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy
pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim. K argumentácii o neplatnosti zmlúv žalovaného pre
rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z. z. žalobca uviedol, že žalobca nebol verejným
obstarávateľom vo vzťahu k predmetu zmluvy o spolupráci a zmluvy o nájme (§ 8 ods. 1 písm. b/

zákona o verejnom obstarávaní účinného v čase uzavretia zmluvy o spolupráci, § 1 ods. 2 písm. r/, §
8 ods. 3 až 9, § 8 ods. 5 písm. b/, § 8 ods. 3 až 9 ... ). K výške ušlého zisku žalobca argumentoval,
že ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale

stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale
musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo
škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo
práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti) - uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/319/2008 z 28. 4.2010. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak
len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce
okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná a blížiaca sa k istote (rozsudok NS

SR z 29. 3. 2017 sp. zn. 5Cdo/195/2015). Žalobca poukázal na § 373 OBZ, § 351 ods. 1 OBZ. Poukázal
na komentár IURA (ASPI), podľa ktorého náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Je jedným
z dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po
vznikuzáväzkunanáhraduškodytátoviazanosťprestávajestvovaťazáväzoknanáhraduškodyexistuje
nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t. j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená.

Preto aj keď dôjde k odstúpeniu od zmluvy a zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy,
záväzok na náhradu škody ako dôsledok porušenia zmluvy trvá naďalej (§ 351). Platí princíp separácie
zodpovednostného právneho vzťahu, ktorý vzniká na základe protiprávneho úkonu, od porušeného
právneho vzťahu. Obchodný zákonník upúšťa od tohto princípu iba pri úprave zodpovednosti za vady
(§ 324 ods. 3). Žalobca poukázal na komentár C. H. BECK, podľa ktorého zodpovednosť za škodu je
objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre

vznik zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v
Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.
Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Podľa § 373 pre vznik zodpovednosti za
škodu sa vyžaduje porušenie povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu (§ 261 a § 262) alebo
porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku. Škodou sa rozumie skutočná

škoda, ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu
oprotimajetkovémustavupredškodnouudalosťouaušlýzisk,akozisk,ktorýbybolpoškodenýdosiahol,
keby nebola nastala škodná udalosť (§ 379, § 381, § 380). Zodpovednosť je daná len vtedy, keď
vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinností (kauzálny nexus). Podľa § 379 OBZ
sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná

strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala
alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana
poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Podľa § 381 OBZ na miesto skutočne ušlého zisku
môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom
styku, za podmienok obdobným podmienkam porušenej zmluvy, v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

Žalobca poukázal na komentár IURA (ASPI) k § 379 - § 381 OBZ, podľa ktorého ušlý zisk je to, o čo
by sa majetok poškodeného zväčšil v prípade, že by nedošlo ku škodnej udalosti, teda je zodpovedná
strana povinná nahradiť ako súčasť všetkej škody. Určenie výšky ušlého zisku a jeho preukázanie
vyvoláva v praxi isté ťažkosti. Preto sa pri určení toho, čo ušlo, vychádza z obvyklého priebehu veci; ušlý
zisk sa v týchto prípadoch počíta abstraktne. Možnosť abstraktného určenia ušlého zisku je výslovne

stanovená v § 381. Zákon uľahčuje situáciu pri určení výšky ušlého zisku tým, že umožňuje, aby
poškodený namiesto skutočne ušlého zisku požadoval abstraktne určený ušlý zisk. Jeho výška je určená
ziskom, dosahovaným spravidla v poctivom obchodnom styku, za podmienok obdobných podmienkam
porušenia zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom daný subjekt podniká. Predvídateľnosť škody sa
posudzuje objektívne na základe vedomosti povinnej strany a musí byť daná v čase vzniku záväzkového

vzťahu. Ak sa predvídateľnosť škody nedá určiť na základe vedomosti povinnej strany, rozhodujúca
je predvídateľnosť škody na základe skutočnosti, ktoré v čase vzniku záväzkového vzťahu povinná
strana poznala alebo pri obvyklej starostlivosti mala poznať. Projekt, ktorého realizáciu preukázateľne
očividne vedome zmaril žalovaný svojím úmyselným konaním, bol svojho času unikátny projektom,
ktorý mal byť nielen vysokoziskový, ale mal aj zlepšiť životné prostredie regiónu Liptov. Ušlý zisk nie

je hypotetickým ušlým ziskom žalobcu, ale vychádza z projektu, ktorý sa o niekoľko rokov neskôr pri
podpise zmluvy o spolupráci a zmluvy o nájme realizoval v banskobystrickom regióne. Banskobystrický
projekt je v plnej prevádzke aj v súčasnosti. Banskobystrický projekt je založený na rovnakých základoch
a predpokladoch, ako to už bolo pri projekte a teda je možné s určitosťou vypočítať ušlý zisk, ktorý
žalobcovinerealizovanímprojektuušiel.Žalobcak žalobezodňa26.10.2016,ktorousazačalokonanie,

priložil prílohu s názvom kalkulácia výnosov, výroba elektrickej energie spaľovaním obnoviteľných
zdrojov Liptovský Mikuláš, v ktorej konkretizoval výpočet ušlého zisku, ktorého zaplatenia sa v tomto
konaní domáha. V prípade, ak konajúci súd predloženú kalkuláciu výnosov považuje za nedostatočnú,
naurčeniesumyušléhozisku,žalobcanavrhuje,abypresnúsumuušléhoziskuustálilznalecustanovený
súdom na základe znaleckého posudku. V zmysle judikatúry je ušlý zisk ujmou spočívajúcou v tom,

že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to
s ohľadom na pravidelný beh veci dalo očakávať. Žalobca a žalovaný mali vedomosť o výške zisku,
ktorý má realizácia projektu priniesť žalobcovi i žalovanému. Žalovaný svojím konaním jednoznačne
úmyselne zmaril realizáciu projektu (podanie odvolania, začatie súdneho konania, vykonštruovanie sidôvodov, pre ktoré žalobca nechce vykonávať povinnosti, na ktorých sa v zmluve o spolupráci a v zmluve
o nájme zaviazal). K odstúpeniu od zmluvy o spolupráci a zmluve o nájme došlo výlučne z dôvodu, že
žalovaný dlhodobo kontinuálne neplnil svoje zmluvné povinnosti a robil právne úkony k tomu, aby sa

projekt neuskutočnil, hoci boli vydané dve bazálne rozhodnutia (rozhodnutie MH SR a rozhodnutie o
umiestnení stavby). K škode a ušlému zisku do 29. 10. 2012 tvrdenej žalovaným žalobca uviedol, že
nemá žiadny právny základ a prieči sa vyššie uvedeným zákonným ustanoveniam, ustálenej judikatúre
a v praxi súdnych autorít.
7. V duplike podľa § 167 ods. 4 CSP žalovaný uviedol najmä, že trvá na námietke premlčania ušlého

zisku, keďže poškodený sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom kto je povinný na jej
náhradu už pred odstúpením od zmluvy (pred 29. 10. 2012) s odkazom na výzvu a splnenie povinnosti
zo zmluvy adresovanú žalobcom žalovanému 25. 7. 2012, v ktorej sa vyjadroval, že sa zvyšuje výška
škody v súvislosti s odďaľovaním spustenia prevádzky, respektíve marením jeho realizácie. Žalobca
súčasne tvrdil, že výšku skutočnej škody ako ani ušlého zisku nevedel v momente odstúpenia od zmlúv
ustáliť. § 398 OBZ pre premlčanie je formulovaný tak, že keď sa poškodený dozvedel alebo mohol

dozvedieť, že mu vznikla škoda. Z písomnej výzvy žalobcu zo dňa 25. 7. 2012 vyplýva, že žalobca
už v tom čase vedel, že sa mu zvýši aj ním tvrdená škoda a teda musel o tvrdenej škode už v tomto
okamihu vedieť. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nevedel ustáliť skutočnú škodu a ani ušlý zisk, je jeho tvrdenie
účelové a zavádzajúce. Ako podnikateľ je povinný viesť účtovníctvo a musel mať prehľad o nákladoch
vynaložených na projekt, ak také skutočne vynaložil a súčasne, ak bol presvedčený, že projekt bude pre

nehoprofitabilný,muselmaťpribližnúpredstavuotom,akýprospech(zisk)muprojektzaobdobietrvania
zmlúv prinesie. Poukázal na právny názor Doc. JUDr. Márie Patakyovej, CSc., podľa ktorej subjektívna
doba začína plynúť dňom, keď sa poškodený dozvedel o škode alebo sa o nej mohol dozvedieť, a o tom,
kto je povinný mu škodu uhradiť. Uvedená vedomosť sa viaže aj na existenciu obidvoch skutočností, t.
j. škody a škodcu s tým, že škoda nemusí byť identifikovaná presným rozsahom a výškou, ale znalosť

poškodeného musí postačovať pre možnosť uplatnenia si nároku na súde. Z výzvy zo dňa 25. 7. 2012
vyplýva, že žalobca o údajnej škode už v tom čase vedel a vedel aj o tom, že sa zvyšuje, teda boli
splnené predpoklady na to, aby si žalobca mohol nárok, ak už naozaj vznikol, uplatniť na súde. V zmysle
judikatúry platí, že pre podanie žaloby o náhradu škody postačuje aj orientačná približná znalosť výšky
škody, čo vyplýva z toho, že škoda sa zisťuje v súdnom konaní a definitívny záver o nej je obsiahnutý

až v právoplatnom rozsudku. Žalobca mal v čase zaslania výzvy žalovanému dostatočnú vedomosť
o tom, že mu vznikla tvrdená škoda a v akej približnej výške si mohol uplatniť nárok na súde. Zákon
nespája začiatok plynutia premlčacej lehoty od doručenia nejakého právneho úkonu druhej strane, ale
od okamihu vedomosti poškodeného o vzniku škody a kto mu škodu spôsobil. Obe tieto skutočnosti
žalobca vedel, minimálne v čase zaslania výzvy žalovanému dňa 25. 7. 2012 a preto premlčaciu lehotu

4 rokov je potrebné počítať od tohto dátumu.
8. Uznesením zo dňa 22. 8. 2017 č. k. 20Cb/30/2016-191 súd prerušil konanie do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/174/2016. Krajský
súd v Žiline uznesením zo dňa 12. 12. 2017 sp. zn. 13Cob/190/2017 uznesenie okresného súdu
o prerušení konania potvrdil. Uznesením zo dňa 29. 10. 2019 sp. zn. 20Cb/30/2016-274 rozhodol

súd o pokračovaní v konaní, keďže konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn.
9Cb/174/2016 bolo právoplatne skončené 13. 6. 2019, keď nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/74/2016 zo dňa 28. 9. 2017 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 4. 2019 sp. zn. 14Cob/48/2018.
9. Uznesením zo dňa 19. 11. 2019 sp. zn. 9Cb/33/2014 súd spojil na spoločné konanie veci vedené

na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/33/2014 o zaplatenie 681.125,82 EUR a sp. zn.
20Cb/30/2016 o zaplatenie 57.424.273 EUR s príslušenstvom. Spoločné konanie sa vedie pod sp. zn.
9Cb/33/2014.
10. V písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 7. 1. 2021, 19. 1. 2021 okrem iného žalobca uviedol, že
jedinou prekážkou pri realizovaní projektu v zmysle zmluvy o spolupráci a o nájme bolo porušenie

povinností zo strany žalovaného, následne 8 rokov trvajúci súdny spor o neplatnosť zmlúv iniciovaný
žalovaným s výsledkom, že zmluvy sú neplatné z dôvodu porušenia zákona na strane žalovaného.
Následne v písomnom vyjadrení z 28. 6. 2021 žalobca uviedol, že vzhľadom na všetky okolnosti veci
by zamietnutím žaloby pre námietky premlčania zo strany žalovaného došlo k výkonu práva v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a neprimerane tvrdému výkonu práva, ktoré

sa prieči spravodlivému riešeniu veci. Žalovaný by sa vyhol zodpovednosti za ním spôsobenú škodu
žalobcovi. Žalobca sa rozhodol vypracovať nový výpočet ušlého zisku za obdobie 15 rokov do 31.
12. 2027 odo dňa plánovaného termínu ukončenia realizácie 31. 12. 2012 na sumu 25.709.478 EUR.
Žalobca sa rozhodol uplatňovať skutočnú škodu vo výške 321.081,99 EUR (súčet faktúr uhradenýchžalovaným jeho dodávateľom uvedený vo vyjadrení z 7. 1. 2021 str. 8, 9 body a/,b/). Na základe čoho
upravuje znenie petitu žaloby, že žalobca znižuje uplatnené nároky nasledovne: žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 321.081,99 EUR ako skutočnú škodu a 25.709.478 EUR ako ušlý zisk, spolu

26.030.560 EUR s úrokom z omeškania 9,75 % p. a. od 29. 4. 2013 až do zaplatenia.
11. V písomnom vyjadrení zo dňa 10. 3. 2021 žalovaný okrem iného uviedol, že obidva nároky žalobcu
(náhrada skutočnej škody 681.125,82 EUR a ušlý zisk 57.424.273 EUR) považuje za premlčané,
keďže neboli uplatnené riadne a včas. Poukázal na to, že skutkové a právne vymedzenie žalôb
vychádza z údajného porušenia zmluvných povinností žalovaného, ktorým mala byť zmarená možnosť

realizácie projektu. Žalobca v jeho vyjadrení zo 7. 1. 2021 po právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení
neplatnosti zmlúv o spolupráci a nájme označuje ako právny predpoklad údajného nároku na náhradu
škody porušenie zákonných povinností žalovaným z dôvodu neplatnosti zmlúv. Tým došlo ku zmene
skutočností. Žalobca sa domáha nároku na náhradu škody z dôvodu porušenia zmlúv žalovaným a
súčasne aj z dôvodu neplatnosti týchto zmlúv. V priebehu konania mení žalobné dôvody bez toho, aby
postupoval podľa procesných ustanovení (zmena žaloby a rozhodnutie súdu o pripustení zmeny žaloby),

čo je dôvodom na zamietnutie žaloby. Obidva nároky sú premlčané podľa § 394 ods. 3 OBZ, lebo pri
práve na náhradu škody podľa § 268 začína premlčacia lehoty plynúť odo dňa, keď sa právny úkon
stal neplatným. Keďže zmluvy o spolupráci a nájme sú absolútne neplatné právne úkony, ich neplatnosť
nastala s účinkami ex tunc, teda od samotného začiatku a od okamihu ich uzatvorenia ( v roku 2008).
Nároky žalobcu boli premlčané v štvorročnej premlčacej lehote. V písomnom vyjadrení zo dňa 1. 7. 2021

žalovaný okrem iného uviedol, že námietka premlčania nie je ojedinelý ani výnimočný dôvod pre výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi. Vznesenie námietky premlčania je legitímne v súlade s právom.
Žalobca nedbalo a oneskorene uplatňoval svoje nároky. Vedel, že od roku 2011 sa žalovaný domáha
na súde určenia neplatnosti zmlúv o spolupráci a nájme. Nárok na náhradu škody uplatnil žalobou až
3. 3. 2014 a na ušlý zisk až 27. 10. 2016. Pohľadávky by boli premlčané aj keby zmluvy v osobitnom

súdnom konaní neboli určené za neplatné. Inštitút premlčania je aplikovateľný k akémukoľvek právu,
ktoré sa zo zákona premlčiava. Podaná námietka premlčania nenesie znaky zneužitia práva. Poukázal
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 148/2004, podľa ktorého dôvodné vznesenie námietky premlčania
v občianskom súdnom konaní nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Z ďalších
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že či je vznesenie námietky premlčania

v rozpore s dobrými mravmi, je potrebné skúmať, či strana (dovolávajúca sa rozporu s dobrými mravmi)
konala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti v súlade so zásadou, že „vigilantibus iura scripta
sunt.“ Každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti pri vzniku práva aj pri uplatňovaní
a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. Vznesenie námietky premlčania by mohlo
byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak vždy musí ísť o veľmi výnimočné a ojedinelé prípady, ktoré sa

musia v súdnom konaní posudzovať individuálne (II. ÚS 176/2011). Pokiaľ žalobca nevhodnou voľbou
prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre
neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania
nie je v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/41/2012). V tomto prípade nie sú
naplnené výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi.

Žalovaný sa dôvodne domáhal určenia neplatnosti zmlúv a nemohol ďalej plniť povinnosti, ktoré mu zo
zmlúv vyplývali. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na plnenie povinností zo zmlúv (25. 7. A 6.
8. 2012), v ktorých tvrdil, že mu vzniká škody. Žalobu o náhradu škody podal až 3. 3. 2014 a náhradu
ušlého zisku až 27. 10. 2016. Žalobca konal v rozpore so zásadou „právo patrí bdelým“. Žalobca si
uplatňoval domnelú škodu, ktorú nepreukázal, čím sám koná v rozpore s dobrými mravmi a pravidlami

civilného procesu. Žalobca nároky odo dňa podania žaloby riadne neodôvodnil a včas nepreukázal.
Žalobca vo svojom vyjadrení upravil petit žaloby a požaduje polovicu náhrady skutočnej škody, lebo
zvyšnú polovicu nároku nevie preukázať. Konanie žalobcu je v rozpore so zásadou civilného procesu
„právo patrí bdelým“. Žalobca neuviedol z akého dôvodu znížil nárok na úhradu ušlého zisku za obdobie
15 rokov.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami v spise, najmä (sp. zn. 9Cb/33/2014: Dohoda o ukončení
zmluvy o dielo č. 1/2010, uzavretá 31. 7. 2011 medzi žalobcom a spoločnosťou JHS, s.r.o.; výtlačky
faktúr vystavených spoločnosťou JHS, s.r.o. voči žalobcovi; výtlačky faktúr vystavených spoločnosťou
FIRING s.r.o. žalobcovi; fotokópia zmluvy o dielo č. 1/2010 uzavretá dňa 29. 1. 2010 medzi žalobcom
a spoločnosťou JHS, s.r.o.; fotokópia Zmluvy o dielo uzavretá dňa 28. 11. 2008 medzi žalobcom a

spoločnosťou FIRING s.r.o.; fotokópia licenčnej zmluvy na využívanie technického riešenia chráneného
úžitkovým vzorom uzavretá dňa 10. 7. 2005 medzi žalobcom a E. a O.; osvedčenie o zápise úžitkového
vzoru č. 4473; výpisy z obchodného registra strán sporu; zo spisu pôvodne vedeného pred spojením
sp. zn. 20Cb/30/2016: výtlačok Zmluvy o vzájomnej spolupráci uzavretej 28. 8. 2008; výtlačok Zmluvyo nájme uzavretej 30. 10. 2008; grafické zobrazenie predmetu nájmu; fotokópia výzvy na plnenie
zmluvných povinností zo zmluvy o spolupráci a zmluvy o nájme zo dňa 25. 7. 2012; výtlačok výzvy
na plnenie zmluvných povinností zo zmluvy o spolupráci a zmluvy o nájme a poskytnutie dodatočnej

lehoty zo 6. 8. 2012; výtlačok odstúpenia od zmluvy o vzájomnej spolupráci a zrušenie zmluvy
o nájme zo dňa 29. 10. 2012; výzva na náhradu škody zo dňa 22. 3. 2013, výtlačok kalkulácie
výnosov výroby elektrickej energie spaľovaním obnoviteľných zdrojov s prílohami; fotokópia rozhodnutia
mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 12. 2010 o umiestnení stavby; odvolanie Liptovskej vodárenskej
spoločnostia.s.protirozhodnutiustavebnéhoúradu;rozhodnutieoosvedčeníMinisterstvahospodárstva

Slovenskej republiky zo dňa 3. 12. 2010; výzva na náhradu škody zo dňa 22. 3. 2013; oboznámením
obsahu pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/174/2016 (pôvodne
vedeného pod sp. zn. 4Cb/31/2011). Ostatné dôkazy navrhnuté stranami (najmä výsluchy svedkov E.,
O., O. ) súd nevykonal, lebo vzhľadom na právne posúdenie veci by ich vykonávanie bolo v rozpore so
zásadou hospodárnosti, predĺžili by celé súdne konania a neboli spôsobilé podstatne ovplyvniť výsledok
sporu, keďže pre jeho právne posúdenie boli dostačujúce listinné dôkazy v spise.

13. § 261 Obchodného zákonníka, ďalej iba OBZ (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
§ 268 OBZ Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny
úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia

obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti ( § 373 a nasl.)

§373OBZKtoporušísvojupovinnosťzozáväzkovéhovzťahu,jepovinnýnahradiťškodutýmspôsobenú
druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi

zodpovednosť.

§ 378 OBZ Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné
a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

§ 379 OBZ Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza
sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný
dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na
skutočnosti,ktorévuvedenomčasepovinnástranapoznalaalebomalapoznaťpriobvyklejstarostlivosti.

§ 381 OBZ (1) Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu
zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam
porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

§ 387 OBZ (1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

§ 388 OBZ (1) Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať
alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

§ 394 OBZ (3) Pri práve na náhradu škody podľa § 268 začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal
neplatným.

§ 397 OBZ Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

§ 398 OBZ Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím
10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

§ 3 Občianskeho zákonníka (OZ) (1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.14. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo
počas konania vyšlo najavo, mal súd preukázané nasledovné. Predmetom sporu je nárok žalobcu
proti žalovanému na zaplatenie náhrady škody a ušlého zisku žalované žalobcom za porušenie zmlúv

uzavretých medzi žalobcom a žalovaným podľa § 373 OBZ tak ako to skutkovo vymedzil žalobca (odsek
1, 4, 6 odôvodnenia rozsudku). Medzi stranami nebolo sporné, že uzavreli vyššie uvedené zmluvy.

15. Žalobca (spoločnosť) a žalovaný (dodávateľ) uzavreli dňa 28. 8. 2008 Zmluvu o spolupráci, ktorej
predmetom bol „Projekt“ („príprava výstavby, výstavba, užívanie a/alebo predaj produktov Výrobne

biopalivaaEnergetickéhocelku...“)vdvochetapách(3.1zmluvy)aúpravavzájomnýchprávapovinností
a záväzkov strán (4.1 a 4.2 zmluvy). Žalobca (nájomca) a žalovaný (prenajímateľ) uzavreli dňa 30. 10.
2008 Zmluvu o nájme, ktorej predmetom bol nájom pozemkov určených v zmluve (ČL. I zmluvy). V
zmluve bol dohodnutý účel nájmu - oprávnenie nájomcu užívať predmet nájmu „na realizáciu projektu
výstavby Výrobne biopaliva a Energetického celku v súlade so Zmluvou o spolupráci“.

16. Na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sa 1. 4. 2011 začalo konanie podaním žaloby Liptovskej
vodárenskej spoločnosti, a.s. proti Liptovskému družstvu Obnova, družstvo o určenie neplatnosti vyššie
uvedených zmlúv (pôvodná sp. zn. 4Cb/31/2011). Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa
28. 9. 2017 sp. zn. 9Cb/174/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. 6. 2019 rozhodol, že Zmluva
o spolupráci uzavretá dňa 28. 8. 2008 a Zmluva o nájme uzavretá dňa 30. 10. 2008 sú absolútne

neplatné právne úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom o verejnom
obstarávaní (podľa vtedy platného z. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov). Rozsudok prvostupňového súdu potvrdil v odvolacom konaní Krajský súd v Žiline
rozsudkom zo dňa 25. 4. 2019sp. zn. 14Cob/48/2018. Zákazka, ktorá bola predmetom zmluvy o
spolupráci (dodávkakalovžalobcovipreúčelyvýrobyelektrickejenergie),nebolaobstaranávoverejnom

obstarávaní. Skutočnosť, že došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní konštatoval aj Úrad pre
verejné obstarávanie (protokol zo dňa 5. 12. 2011 č. 1172-7000/2011-OK-3) v časti týkajúcej sa likvidácie
kalu za odplatu bez použitia zadávania. Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. má/mala postavenie
obstarávateľa, ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a prevádzkovateľ verejnej kanalizácie (čistenie,
odvádzanie a likvidácia odpadovej vody (§ 8 ods. 4 a 5 zákona o verejnom obstarávaní účinného v čase

uzatvorenia zmluvy o spolupráci). Cieľom Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a.s. bola likvidácia kalov
z verejnej kanalizácie. Nemohlo byť v jej záujme uzatvoriť zmluvu o spolupráci a zmluvu o nájme, v
ktorej by sa zaviazala podieľať na realizovaní projektu výrobne biopaliva, ak by sa v ňom nespracúval
kal a trpieť na jej pozemkoch výstavbu technologických zariadení Liptovského družstva Obnova, ktoré
by nespracúvalo kaly. Záujmom Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a.s. nemohlo byť len umožnenie

podnikania Liptovského družstva Obnova s využitím majetku Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a.s.
Hlavným predmetom vzájomnej spolupráce zmluvných strán mali byť dodávky kalov a ich likvidácia vo
výrobni biopaliva. Ustanovenia zmluvy o spolupráci týkajúce sa kalov nemohli byť oddelené od zvyšnej
časti zmluvy, lebo zmluva ako celok a projekt, ktorý sa mal na jej základe realizovať by stratil svoju
podstatu. Likvidácia kalov bola neoddeliteľným plnením vo vzťahu k zvyšku zmluvy o spolupráci a preto

bolo rozhodnuté, že je neplatná v celosti. Zmluva o spolupráci a zmluva o nájme sú vzájomne prepojené,
preto bola v celom rozsahu postihnutá neplatnosť zmluvy o nájme. Na uzatváraní zmlúv sa podieľali
obidva subjekty. Zmluva je dvojstranný právny úkon závislý od vôle dvoch subjektov. Znalosť zákona sa
prezumuje u každej zmluvnej strany. Domáhanie sa neplatnosti právneho úkonu je výkon práva, ktorý nie
je protiprávny. Výkon práva, akým je právo domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu nemožno

považovať za protiprávne konanie zo strany žalovaného. Nie je zneužívaním práva, ak dotknutý subjekt
dôvodne nadobudne pochybnosť o platnosti právneho úkonu, ktorý uzatvoril, hoci sa neplatnosti dozvie
až neskôr. Ak sa Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. dozvedela o dôvodoch neplatnosti zmluvy po
jej uzavretí, nemožno jej upierať právo domáhať sa vyslovenia záväzného právneho názoru príslušného
súdu, či neplatnosť zmluvy o spolupráci je alebo nie je daná. Nejde o úmyselné konanie marenia

realizácie projektu, respektíve protiprávne konanie.

17. Súd ustálil, že predmetom konania je náhrada škody a ušlého zisku podľa § 268 OBZ, keďže v inom
súdnomkonaní(prektorébolototokonanieprerušené)boloprávoplatnerozhodnuté,žezmluvyuzavreté
medzi žalobcom a žalovaným sú absolútne neplatné. Nie je sporné, že neplatnosť zmlúv spôsobil

žalovaný, ktorý konal v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Nie je možné porušiť absolútne
neplatný právny úkon (a ani od neho platne odstúpiť). Právne posúdenie nároku je povinnosťou súdu.
Ustanovenie § 268 OBZ má kogentný charakter a nie je možné sa od neho odchýliť (§ 263 ods. 1 OBZ).
Ustanovenie § 268 OBZ je špeciálne vo vzťahu k náhrade škody podľa § 373 a nasl. Obchodnéhozákonníka. Žalovaný vzniesol námietku premlčania k nároku na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku.
Podľa § 394 ods. 3 OBZ pri práve na náhradu škody podľa § 268 OBZ premlčacia doba začína plynúť
odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatný. Právo na náhradu škody podľa § 268 OBZ sa premlčí v

štvorročnej premlčacej dobe (§ 397 OBZ).

Pri škode vzniknutej ako dôsledok neplatnosti právneho úkonu je začiatok plynutia premlčacej doby
stanovenýosobitne.Deň,keďsastalprávnyúkon(absolútne)neplatnýjespojenýsdátumompodpísania

zmlúv s účinkami od počiatku (ex tunc). Pri náhrade škody podľa § 268 OBZ nie je rozhodujúce kedy
škoda vznikla, kedy sa poškodená osoba o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá resp. škodu spôsobil
dozvedela. Ustanovenie § 394 ods. 3 OBZ je špeciálne ustanovenie vo vzťahu k § 398 Obchodného
zákonníka. V dôsledku vznesenia hmotnoprávnej námietky premlčania je nárok žalobcu na náhradu
skutočnej škody a ušlého zisku premlčaný. Zmluva o vzájomnej spolupráci bola uzavretá (podpísaná)
28. 8. 2008, Nájomná zmluva bola uzavretá (podpísaná) 30. 10. 2008. Žaloba o náhradu skutočnej bola

podaná na súde 28. 2. 2014 a žaloba o náhradu ušlého zisku bola podaná na súde 27. 10. 2016, teda
v obidvoch prípadoch po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty (odo dňa neplatnosti vyššie uvedených
zmlúv (28. 8. 2008/30. 10. 2008). Súd považuje za potrebné uviesť na podporu právneho vyššie
uvedeného právneho posúdenia nasledovné. Skutočnosť, s ktorou zákon spája neplatnosť právneho
úkonu, musí existovať v čase, keď bol právny úkon urobený (aj právne relevantná vedomosť osoby,

ktorej bol úkon urobený, o jeho neplatnosti sa musí vzťahovať na tento okamih). Zodpovednosť za škodu
spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu 1/ je objektívna (zavinenie sa nevyžaduje); 2/ sankcionuje
každého, kto ju spôsobil; 3/ má špeciálny liberačný dôvod (vedomosť oprávnenej osoby o neplatnosti
právneho úkonu v čase, keď bol právny úkon urobený „okamih uzavretia zmluvy“); 4/ ide o mimozmluvnú
(deliktuálnu) zodpovednosť (nie je dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti); 5/ oprávnenou osobou

je subjekt, ktorému bol právny úkon určený. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú neplatnosťou
právneho úkonu je kogentná úprava (§ 263 ods. 1 OBZ) na rozdiel od zodpovednosti za škodu
spôsobenúporušenímzmluvnejpovinnostiupravenejv§373OBZanasl.,ktorámádispozitívnupovahu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu o náhradu skutočnej škody a ušlého zisku zamietol, keďže
žalované nároky sú premlčané a žalovaný vzniesol námietku premlčania.

18. K obrane žalobcu voči námietke premlčania znesenej žalovaným tvrdením výkonu práva žalovaného
v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) súd uvádza nasledovné. V zmysle ustálenej súdnej praxe
sa výkon práva v rozpore s dobrými mravmi testuje podľa viacerých kritérií. Ide o prípady, keď výkon
práva je v súlade so zákonom, ale cieľom takéhoto výkonu práva je dosiahnutie iného výsledku, než

právna norma predpokladá. Takémuto výkonu práva môže súd odoprieť súdnu ochranu. Námietka
premlčania je hmotné právo a jeho výkonom by mohlo dôjsť k výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi.
Kritériami konania v rozpore s dobrými mravmi je najmä výnimočnosť výkonu práva vyplývajúceho
s hmotnoprávneho predpisu. Aplikácia § 3 ods. 1 OZ nesmie viesť k oslabeniu princípu právnej
istoty. Súdy ju aplikujú v rámci ich voľnej úvahy. Súdy prihliadajú na správanie účastníka právneho

vzťahu dovolávajúceho ochrany podľa § 3 ods. 1 OZ. Námietka premlčania je frekventovaný právny
prostriedok dosiahnutia oslabenie práva žalobcu, ktoré jej vznesením nezaniká, ale súd ho nemôže
priznať v súdnom konaní a dôsledkom je obvykle zamietnutie žaloby. Vznesenie námietky premlčania je
prejavom aktívneho správania strany sporu, lebo v prípade jej pasivity, hoci by aj bol nárok premlčaný,
súd na to neprihliada (kým nie je vznesená námietka premlčania). V tomto konaní prejavil žalovaný

aktivitu a využil právo vyplývajúce zo zákona, vzniesť námietku premlčania, aby dosiahol pre seba
pozitívny výsledok v spore o náhradu škody. Obidve strany sporu sú podnikatelia (právnické osoby) a pri
podnikanísapredpokladáurčitériziko.Obchodnýzákonníkavzťahy,ktoréupravujesaspravujúzásadou
profesionality. Tento spor vyplynul z neplatnosti zmlúv uzavretých rovnocennými účastníkmi zmluvného
vzťahu pri ich podnikaní. Už vtedy sa súd pri posudzovaní neplatnosti zmlúv zaoberal okolnosťami ich

uzavretia (odsek 16 odôvodnenia rozsudku). Konanie o určenie neplatnosti zmlúv začalo na súde už 1.
4. 2011. Žaloba v konaní o určenie neplatnosti zmlúv bola doručená (žalovanému) Liptovské družstvo
Obnova už 8. 4. 2011. Nebolo sporné, že už v čase predchádzajúcom podaniu žaloby neplnil (žalobca)
Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. záväzky vyplývajúce zo zmlúv, ktoré boli neskôr určené súdom
za neplatné (z dôvodu, že ich považoval za neplatné). Žalobca napriek tomu žalobu o náhradu skutočnej

škody podal až 28. 2. 2014 a žalobu o náhradu ušlého zisku až 27. 10. 2016, hoci tak mohol urobiť už
skôr (vo vzťahu k plynutiu premlčacej lehoty). Účelom aplikácie ustanovenia § 3 ods. 1 nie je poskytovať
ochranu účastníkom, ktorý nevynaložili primerané úsilie na uplatnenie svojich práv riadne a včas. Prevyššie uvedené výkon práva žalovaného uplatnením námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými
mravmi.

19. V písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 28. 6. 2021 žalobca uviedol, že žalobca sa rozhodol
vypracovať nový výpočet ušlého zisku za obdobie 15 rokov do 31. 12. 2027 odo dňa plánovaného
termínu ukončenia realizácie 31. 12. 2012 na sumu 25.709.478 EUR. Žalobca sa rozhodol uplatňovať
skutočnú škodu vo výške 321.081,99 EUR (súčet faktúr uhradených žalovaným jeho dodávateľom
uvedený vo vyjadrení z 7. 1. 2021 str. 8, 9 body a/,b/). Na základe čoho upravuje znenie petitu

žaloby, že žalobca znižuje uplatnené nároky nasledovne: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
321.081,99 EUR ako skutočnú škodu a 25.709.478 EUR ako ušlý zisk, spolu 26.030.560 EUR s úrokom
z omeškania 9,75 % p. a. od 29. 4. 2013 až do zaplatenia. Žalobca je zastúpený právnickou osobou
poskytujúcouprávneslužbypodľa§15zákonač.586/2003Z.z.oadvokácii.Pretosúdposudzovalúkony
s prihliadnutím na právne zastúpenie. Žalobca (dominus litis) disponuje po začatí konania právom vziať
žalobu celkom alebo sčasti späť. Dôsledkom (procesného úkonu žalobcu) späťvzatia žaloby celkom

(a) alebo sčasti (b) je zastavenie konania súdom celkom (a) alebo sčasti (b) v rozhodnutí vo veci
samej, ak po začatí konania žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. V zásade,
ak sa žalobca po začatí konania na súde (dňom doručenia žaloby) domáha zmeny žaloby, že požaduje
menej ako v podanej žalobe, je takéto podanie čiastočným späťvzatím žaloby podľ § 144 a nasl.
CSP (ak nejde o vzdanie sa nároku sčasti podľa § 286 CSP, vtedy súd na návrh žalovaného žalobu

v tejto časti zamieta). Súd písomné podanie žalobcu doručil zástupcovi žalovaného. Žalovaný sa v
tejto časti k podaniu žalobcu zo dňa 28. 6. 2021 (vo vyjadrení žalovaného zo dňa 1. 7. 2021 a ani
na pojednávaní nevyjadril) t. j. neprejavil nesúhlas so späťvzatím žaloby (sčasti). V civilnom procese
na súde uplatňuje „princíp prejavenej vôle“ (nie skutočnej vôle) strán. Súd vykladá úkony strán podľa
ich obsahu (Článok 11 ods. 1 CSP). Súd posudzoval úkon žalobcu z objektívneho hľadiska, ako sa

prejavil navonok. Žalobca prejavil vôľu nepokračovať v konaní o žalobe vo vzťahu k výške pôvodne
žalovanej skutočnej škody a ušlého zisku. Žalobca jednoznačne prejavil, že nemá záujem, aby súd
meritórnerozhodovalocelejpôvodnežalovanejvýškeskutočnejškodyaušléhozisku.Účinkyspäťvzatia
nastávajú jeho doručením súdu (späťvzatie nie je možné odvolať). Späťvzatie nemôže žalobca ničím
podmieňovať. V takýchto prípadoch čiastočné zastavenie konania ako procesný dôsledok späťvzatia

žaloby zavinil žalobca, preto sa za úspešného v konaní považuje žalovaný, aj v časti, v ktorej bolo
konanie zastavené. Dôvody späťvzatia žaloby (sčasti) sú výlučne na strane žalobcu, ktorý tak urobil po
prvom pojednávaní (a uplynutí súdom určených lehôt na doplnenie skutkových tvrdení a prednesenie
návrhov na vykonanie dokazovania uznesením zo dňa 2. 12. 2020 sp. zn. 9Cb/33/2014 a jej predĺžení
na návrh žalobcu uznesením zo dňa 23. 12. 2020 sp. zn. 9Cb/33/2014 do 10. 1. 2021) znížením výšky

peňažných nárokov. Vyššie uvedené má význam pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhoduje súd v rozhodnutí vo veci samej (§ 145 ods. 2 CSP). Keďže tak
súd neurobil, súd nariadi pojednávanie na rozhodnutie dopĺňacím rozsudkom podľa § 225 a nasl. CSP
o čiastočnom späťvzatí žaloby.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania od žalobcu 100 %, lebo žalovaný mal vo veci plný úspech. Súd nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania
(§ 257 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník prvoinštančného súdu po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.