Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 23, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122011159
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3122011159.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. januára
2023 prejednal sťažnosť odsúdeného

L. B.,

nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Z. nad Z., K nemocnici XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37PP/336/2022 zo dňa 09.11.2022 a takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6T/18/2022 zo dňa 18.05.2022,
právoplatným dňa 25.07.2022, bol L. B. odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2

Tr. zák. zamietnutý návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o
verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, na neverejnom zasadnutí
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré

tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal
možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré
navrhoval svoje podmienečné prepustenie.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa dôsledne zaoberal zákonnými

podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktoré musia byť splnené
súčasne (kumulatívne). Možno prisvedčiť jeho názoru, že odsúdený spĺňa len formálnu podmienku
z pohľadu výkonu potrebnej výmery trestu odňatia slobody, pričom u neho nie je splnená ani jedna
materiálna podmienka. Prvá materiálna podmienka spočíva v polepšení sa odsúdeného počas výkonu
trestu odňatia slobody. Na očakávaní vedenia riadneho života odsúdeného po prepustení na slobodu je
založená druhá materiálna podmienka.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke pôsobenia
výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje už súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúcirozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného podmienečného
prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne
vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu

trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil súd v
odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení
povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu.
Teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho
pobyte na slobode.

Zákonodarca neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného (podľa § 66 ods. 1
Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť...), ale ponecháva na úvahu súdu na základe
dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého
odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby
vykonal celý uložený trest odňatia slobody.
V zhode s názorom súdu prvého stupňa krajský súd konštatuje, že počas doterajšieho výkonu trestu

odňatia slobody u odsúdeného nedošlo k adekvátnej náprave. Ako vyplýva z hodnotenia vypracovaného
ústavom na výkon trestu sa odsúdený síce slušne správal a plnil príkazy a nariadenia na požadovanej
úrovni, ale jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti je naďalej len čiastočne kritický, kedy vinu pripisuje
alkoholu a externalizoval časť viny aj na poškodenú. Takýto postoj odsúdeného nemôže byť prejavom
polepšenia, keď si svoje negatívne konanie a jeho dôsledky ani po vykonaní väčšej časti uloženého

trestu odňatia slobody dostatočne vážne neuvedomuje. Odsúdený je vo výkone trestu pasívny, aj z
pracoviska bol vyradený pre nezvládnutie technologického postupu. Nebol disciplinárne potrestaný,
avšak ani disciplinárne odmenený. Riziko recidívy bolo u neho vyhodnotené ako stredné, resocializačná
prognóza ako menej priaznivá. Ústav neodporučil jeho podmienečné prepustenie z ústavu na výkon
trestu odňatia slobody.

Zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné
prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať
v tomto smere význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život,

a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní
o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho
trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom
vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne
okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať i doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

Krajský súd považuje nápravu odsúdeného za sťaženú. Takýto záver vyplynul aj z hodnotenia osoby
odsúdeného, ako aj charakteru a spôsobu závažnej trestnej činnosti, pre ktorú sa nachádza vo výkone
trestu odňatia slobody. Odsúdený bol doposiaľ 7 -krát súdne trestaný a je už štvrtýkrát vo výkone
trestu. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že odsúdený je opakovane súdne trestaný za obdobnú násilnú
trestnú činnosť. Predchádzajúci spôsob života odsúdeného teda nedáva pre krajský súd dostatočnú

záruku, že jeho protiprávne konanie sa už nebude opakovať. V jeho neprospech tak svedčí trestná
minulosť a jeho opakované zlyhania. Odsúdený si nezobral z minulosti potrebné ponaučenie. Uvedené
zistenia jednoznačne svedčia o tom, že svojim správaním preukázal, že predchádzajúce tresty vrátane
samotného výkonu trestu odňatia slobody u neho nesplnili svoj výchovný účel viesť ho k tomu, aby viedol
riadny život.

Predchádzajúci spôsob života odsúdeného tak spolu s vyššie uvedenými okolnosťami podľa názoru
krajského súdu nedávajú dostatočnú záruku, že jeho protiprávne konanie sa už nebude opakovať. Aj
preto sa krajskému súdu javí riziko jeho recidívy ako veľmi pravdepodobné.
Z vyššie konštatovaných dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.