Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. február 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010191
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5816010191.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Námestovo v zložení predsedníčka senátu Mgr. Daniela Pilarčíková, členovia
senátu Mária Durčáková a Miroslav Tvrdák, v trestnej veci proti obž. Milanovi Hvolkovi a spol., pre zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 10.02.2022 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. S., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom C., D. č. XXXX/X, ženatý,

Obžalovaný Q. H., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., Y. XXX/X, slobodný, konateľ obchodnej
spoločnosti, na slobode,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

obž. V. S. ako konateľ spoločnosti SMH, s.r.o., s miestom podnikania Sídlisko Západ č. 1053/2, Trstená,

IČO: 36 794 287, si v nezistenom čase, najneskôr do 02.04.2012 postupne v priebehu roka 2010
postupne zaúčtoval do účtovnej evidencie spoločnosti nepravdivé faktúry, ktoré mu za týmto účelom
bez existencie zdaniteľného plnenia vystavil a zabezpečil obž. Q. H. podnikajúci ako živnostník Július
Franček - BAFA, s miestom podnikania ul. Oslobodenia č. 882/3, Trstená, IČO: 337 909 06, a to faktúry:
- číslo 2110228 z 28.2.2011 na sumu 1 218,64 €,
- číslo 2110130 z 30.1.2011na sumu 2 028,97 €,

- číslo 2110636 z 30.6.2011 na sumu 49 857,- €,
- číslo 2110635 z 30.6.2011 na sumu 35 982,58 €,
- číslo 2110634 z 30.6.2011 na sumu 61 651,04 €,
- číslo 2110633 z 30.6.2011 na sumu 14 961,41 €,
- číslo 2110632 z 30.6.2011 na sumu 34 934,99 €,
- číslo 2110631 z 30.6.2011 na sumu 2 454,24 €,
- číslo 2110630 z 30.6.2011 na sumu 2 876,29 €

- číslo 2110624 z 24.6.2011 na sumu 3 254,90 €,
- číslo 2110529 z 28.5.2011 na sumu 3 436,31 €,
- číslo 2110528 z 28.5.2011 na sumu 5 875,21 €,
- číslo 2110506 z 6.5.2011 na sumu 3 912,16 €,
- číslo 2110416 z 16.4.2011 na sumu 1 278,90 €,
- číslo 2110408 z 8.4.2011 na sumu 8 094,69 €,

- číslo 2110730 z 31.7.2011 na sumu 9 046,30 €,
- číslo 2110731 z 31.7.2011 na sumu 1 802,08 €,
- číslo 2110832 z 31.08.2011 na sumu 4 253,11 €,
- číslo 2110906 z 30.09.2011 na sumu 2 102,56 €,
- číslo 2110904 z 30.09.2011 na sumu 47 412,28 €,
- číslo 2110905 z 30.09.2011 na sumu 45 335,20 €,
- číslo 2111104 z 30.11.2011 na sumu 29 876,40 €,

- číslo 2111105 z 30.11.2011 na sumu 17 873,42 €,- číslo 2111106 z 30.11.2011 na sumu 48 634,54 €,
- číslo 2111107 z 30.11.2011 na sumu 16 784,69 €,
- číslo 2111108 z 30.11.2011 na sumu 32 277,02 €,

- číslo 2111109 z 30.11.2011 na sumu 45 448,97 €,
- číslo 2111110 z 30.11.2011 na sumu 53 190,67 €,
- číslo 2111111 z 30.11.2011 na sumu 34 979,47 €,
- číslo 2111112 z 30.11.2011 na sumu 16 857,23 €
- číslo 2111114 z 30.11.2011 na sumu 6 176,40 €,

- číslo 2111113 z 30.11.2011 na sumu 21 683,82 €,

taktiež obž. V. S. zaúčtoval do svojej evidencie výdavkové doklady zodpovedajúce úhrade uvedených
faktúr, a to aj napriek tomu, že s obž. Q. H. deklarované obchody neurobil a následne obž. V. S. na
základe takto skreslenej účtovnej evidencie:

- dňa 02.04.2012 podal na Daňovom úrade Žilina, pobočka Námestovo daňové priznanie na daň z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2011, v ktorom protiprávne zmenšil svoju daňovú
povinnosť o 105 378,98 €,

- na Daňovom úrade Žilina, pobočka Námestovo podal daňové priznania na daň z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2011 dňa 21.04.2011, II. štvrťrok 2011 dňa 20.07.2011, júl 2011
dňa 25.08.2011, august 2011 dňa 26.09.2011, september 2011 dňa 25.10.2011, november 2011 dňa
22.12.2011, v ktorých protiprávne zmenšil vlastnú daňovú povinnosť spolu o 110 925,28 €,

t e d a

obžalovaný V. S.

- vo veľkom rozsahu skrátil daň,

obžalovaný Q. H.

- úmyselne poskytol inému pomoc zadovážením prostriedkov k tomu, aby vo veľkom rozsahu skrátil daň,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný V. S.

- zločin skrátenie dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona,

obžalovaný Q. H.

- zločin skrátenie dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, spáchaný formou účastníctva
- pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

obžalovaný V. S.

Podľa § 276 ods. 4 Tr. zákona, za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovaný JU.s H.Podľa § 276 ods. 4 Tr. zákona, za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 01.08.2016 Okresnému súdu Námestovo
obžalobu na V. S. a spol. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zákona, v
prípade obž. Q. H. spáchaný formou účastníctva - pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.03.2017 obžalovaní urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. a/ Tr. poriadku, že sú nevinní.

Obžalovaný V. S. vypovedal, že podpísal zmluvu s firmou BELSTAV Žilina, s.r.o., jednalo o oteplenie

a rekonštrukciu balkónov v Žiline a v Bratislave. V tejto súvislosti oslovil firmu obžalovaného Q. H., či
má záujem o uvedenú zákazku, obžalovaný súhlasil, súhlasil s dohodnutými podmienkami a podpísali
zmluvu. Dohodnuté práce boli vykonané a odovzdané, boli odovzdané aj stavebné denníky, preberacie
protokoly, faktúry boli uhradené podľa skutočnej výmery vykonaných prác. Necíti sa tak vinným zo
súdenej trestnej činnosti. Spolupráca s obžalovaným bola bežná, on podpísal zmluvu s firmou BELSTAV

a keďže nemal dostatok ľudí, oslovil obžalovaného H.. Lešenie a logistiku poskytla firma BELSTAV,
každá partia používala svoje náradie ako miešadlá, vŕtačky, hoble, klasicky v hodnote max. asi 700,- €,
je to bežné. On bol subdodávateľom pre generálneho objednávateľa BELSTAV, pričom dovoz ľudí do
práce zabezpečoval obžalovaný H., s ktorým má podpísanú zmluvu. Prideľovať konkrétnu prácu nebolo
treba, osoby, ktoré na týchto zákazkách pracovali už vedeli čo majú robiť, a potom to už boli raz do

týždňa alebo dvakrát do mesiaca kontrolné dni. Na kontrolnom dni sa stretávali on, firma BELSTAV
a obžalovaný H. a odobrili sa práce, či boli vykonané kvalitne, či sa dodržiava harmonogram prác.
Priebežnetietoprácekontrolovalistavbyvedúci,chodilitamviacerístavbyvedúciaajmajiteliabytov,ktorí
v tých bytoch bývali. Robotníkov, ktorí vykonávali práce riadil obžalovaný H. a keď boli nejaké problémy,
tak spolu komunikovali. Na stavby chodil sporadicky ako mal čas, ale kontrolných dní sa zúčastňoval.

Robotníkov, ktorí tam pracovali osobne nepozná, boli tam niekedy tri, štyri aj päť partií, bolo to rôzne.
Ohľadom prác komunikoval s obžalovaným H.. Čo sa týka prác, išlo o rôzne práce, takže aj fakturovanie
týchto prác bolo rôzne. Niekedy sa vyplácalo už za časť prác, vyplácali sa aj zálohy. Tiež sa dávali
zálohy na ubytovanie. Fakturovalo sa tak, že sa najskôr prešli práce, ktoré boli vykonané a prebraté
firmou BELSTAV, a potom sa faktúry vyplácali. Nikdy sa nevyplatilo všetko, nechávalo sa v zálohe 10

až 20 %. Provízia pre obžalovaného H. predstavovala nejakých 5 až 6 % podľa výšky faktúry. Faktúry
vyhotovoval podľa skutočnej výmery vykonaných prác na základe preberacích protokolov, po odobrení
firmou BELSTAV, ktorá mala vedomosť, že objednávka sa realizuje prostredníctvom subdodávateľov. S
formou ESOMONT nekomunikoval, svedkov W. a K. nikdy predtým nevidel, komunikoval len s firmou
BELSTAV a obžalovaným H.. Všetky doklady, faktúry riadne zaevidoval do účtovníctva.

Obžalovaný Q. H. využil svoje právo a odmietol vypovedať, na návrh prokurátora postupom podľa §
258 ods. 4 Tr. poriadku bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný v
prípravnom konaní vypovedal, že už v daňovom konaní tvrdil, že konateľov spoločnosti ESOMONT
V. W. a J.. T. K. nepozná, konal výlučne s R. K.. Účtované práce boli aj skutočne zrealizované a

svedok J.. W. W. súpis vykonaných prác v Žiline odobril. S R. K. spolupráca trvala zhruba od roku
2007, na začiatku spolupráce si overoval jeho tvrdenia z údajov v obchodnom registri, či je konateľom
spoločnosti ESOMONT, s. r. o. Ružomberok. R. K. pracoval aj s inými podnikateľmi a títo nemali k
jeho práci žiadne výhrady. V prípade, keď nemal alebo mal málo vlastných pracovníkov oslovil ako
subdodávateľa pána K., ktorý vždy riadne a načas požadovanú prácu odviedol. Nepreveroval, či K.

zamestnáva vlastných zamestnancov alebo živnostníkov, podstatná bola kvalita a včasnosť vykonanej
práce. Pri úhrade za vykonané práce R. K. trval na plate v hotovosti. Vykonané úkony boli zaevidované
aj účtovne, pričom všetky vystavené faktúry a príslušné účtovné doklady predkladal svojmu účtovníkovi.
V roku 2011 ho oslovil obžalovaný S. ohľadom realizácie stavebných prác v Žiline a Bratislave. Keďže
v tom čase mal vlastných pracovníkov na iných stavbách obrátil sa na R. K.. Dohodli si podmienky

spolupráce s tým, že K. na práce zabezpečí priemerne okolo 10 pracovníkov denne, čo sa aj staloa práce boli riadne vykonané. Predpokladal, že spoločnosť ESOMONT stále riadne funguje. V. S. o
riešení situácie riešiť práce formou subdodávky neinformoval. V roku 2011 nemal dôvod spochybňovať,
že R. K. má oprávnenie zastupovať spoločnosť ESOMONT, pretože vystupoval v jej mene a predložil

výpis z obchodného registra spolu s plnomocenstvom na zastupovanie tejto spoločnosti. O pozastavení
živnostenského oprávnenia k 02.08.2011 nevedel a ani to nemohol predpokladať. Materiál platil on,
ak išlo o menšie výdavky priamo R. K.. Takto napríklad uhradil faktúry za materiál na zatepľovanie
bytových domov v Žiline a v Bratislave vo výške cca 280.000 € spoločnosti EUNALL, s. r. o. Dolný
Kubín, ktorá ho dodala priamo R. K.. Po ukončení konkrétnej etapy prác mu R. K. vždy predložil faktúru

a príjmový pokladničný doklad. Oba dokumenty opečiatkoval a R. K. osobne vyplatil účtovanú sumu.
R. K. mu predkladal faktúry ako aj príjmové pokladničný doklady už podpísané a pred ním už nič
nepodpisoval. Všetky účtované položky boli riadne zrealizované, čo osobne pred fakturáciou aj preveril.
R. K. spolupracoval v roku 2011 pod hlavičkou spoločnosti ESOMONT aj so spoločnosťou SA-KU, s. r.
o. Liptovské Revúce. Skutočnosť, že účtovníctvo spoločnosti ESOMONT nie je k dispozícii a spoločnosť
ESOMONT nepodala zrejme ani daňové priznanie, nemôže byť vyhodnotené v jeho neprospech. Všetky

vyfakturované práce boli riadne vykonané, zo strany objednávateľa riadne uhradené a oprávnene
zahrnuté do nákladových položiek, čo potvrdil svedok J.. W. W. a môže to potvrdiť aj svedok J.. V. W..
Je pravdou, že práce reálne nevykonali ani pracovníci spoločnosti SMH, s. r. o., ani jeho pracovníci, ale
pracovníci, ktorých zabezpečoval R. K. pod hlavičkou spoločnosti ESOMONT. Odmietol, že v prípade
„sporných“ faktúr išlo o fiktívne faktúry v zmysle, ako mu je to kladené za vinu. Keďže všetky fakturované

práce boli riadne vykonané, nie je opodstatnené, aby náklady spojené s nákupom materiálu neboli
zahrnuté do výšky celkovej škody. Tieto náklady mohli predstavovať sumu vo výške cca 350.000 €, čiže
pri ich zohľadnení by škoda činila maximálne cca 50.000 € až 60.000 €.

Svedok R. K. vypovedal, že pozná obžalovaného Q. H., obžalovaného V. S. nepozná. Obžalovaného Q.

H. nepozná až tak dobre, stretli sa len párkrát. Bol konateľom a majiteľom spoločnosti ESOMONT, ktorú
potom predal p. W., mohlo sa stať, že aj po jej predaji vykonával nejaké práce pod spol. ESOMONT,
ale ak tomu tak bolo, musel mať splnomocnenie. Takéto splnomocnenie od p. W. aj určite mal, ale
dokedy to si už nepamätá, udelené mu bolo písomnou formou. Po nahliadnutí do účtovných dokladov
(faktúry a iné pokladničné doklady) na čl. 239 - 308 vyšetrovacieho spisu uviedol, že vyfakturované práce

neboli firmou ESOMONT vykonané, faktúry vystavil, pretože odtlačok pečiatky súhlasí, tieto faktúry
pravdepodobne vystavil, bolo tomu tak pravdepodobne kvôli nákladom. V tej dobe, keď boli faktúry
vystavované, nedisponoval prostriedkami na ich vyhotovenie, ale nemôže ich poprieť, lebo pečiatka
súhlasí. Je tiež možné, že podpis je jeho, pretože nemá stále rovnaký podpis. Tiež na vyhotovenie
príjmových pokladničných dokladov nikdy nepoužíval písací stroj. Reálne vykonával podnikateľskú

činnosť, ale pod firmou Automarko, s.r.o. so sídlom v Žiline, vo výkone trestu je od 11.05.2012. Keď bol
majiteľom spol. ESOMONT, spoločnosť vykonávala stavebné práce prostredníctvom živnostníkov, tiež aj
zamestnával robotníkov bez papierov. Firmu Automarko mal niekedy od roku 2009, 2010, zamestnával
aj živnostníkov, ktorí zasa mali pod sebou tiež nejakých živnostníkov. Účtovné veci pre firmu ESOMONT
si robil sám, ale keď išlo o väčšie veci, najal si účtovníčku, ktorá mu spracovala účtovníctvo za jeden,

dva dni. Do roku 2010 bol jediným majiteľom a aj konateľom spol. ESOMONT. Obžalovaného H. pozná,
a aj preto si myslí, že tie faktúry opečiatkoval. Čo sa týka jednotlivých faktúr nemôže povedať, že tie
práce, ktoré sú tam fakturované neboli vykonané, ale tvrdí, že on ich nevykonal a nevykonala ich ani
spol. ESOMONT. S obžalovaným H. sa stretol asi 3 alebo 4 krát a reálne pre obžalovaného Q. H. žiadne
stavebné práce nevykonával.

SvedokV.W.vypovedal,žebolkonateľomspoločnostiESOMONT,s.r.o.,firmuprevzalodp.K.aodvtedy
ako ju prevzal, táto spoločnosť je mŕtva. Firmu prevzal preto, lebo potreboval spol. s r.o. a K. poznal
dlhšie. Žiadna účtovná evidencia mu nebola odovzdaná, s prevzatím firmy súhlasil, lebo vtedy veľa
chľastal. On osobne nedisponoval s pečiatkou firmy a jediný kto mohol za ňu konať bol p. K., pretože mu

k tomu udelil plnú moc. K. mu neodovzdal žiadne doklady, neodovzdal mu k firme nič. Od roku 2013 je vo
výkone trestu, za túto spoločnosť neurobil žiaden úkon, v tom čase bol konateľom viacerých spoločností,
ľudovo povedané bol bielym koňom. Prevod spol. ESOMONT navrhol M. K., ktorý sa poznal s R. K., ani
nevie kde podpisovali doklady, tiež mu nebolo povedané, že prečo potrebuje R. K. splnomocnenie.

Svedok J.. W. W. vypovedal, že pracoval pre obchodnú spol. BELSTAV SK, s.r.o. Žilina ako zástupca
výrobno-technického riaditeľa. Prostredníctvom majiteľa spol. BELSTAV SK, s.r.o. Žilina dostal kontakt
na obžalovaného S. a spoločnosť SMH, s.r.o. Spolupracovali spolu v rokoch 2010 až 2012, išlo o práce
v Bratislave a v Žiline. Fakturácie boli realizované prostredníctvom obž. S. a obž. H. mal na starostiosoby, ktoré realizovali predmetné diela. Spoločnosť ESOMONT mu nič nehovorí. Práce vykonávané
spol. SMH boli v požadovanej kvalite a boli riadne vykonané a prevzaté investorom a prebiehali tak, že si
dohodil termín nástupu, prišiel obžalovaný H., oznámil mu rozsah prác, ktoré mu odovzdal a obžalovaný

ich potom vykonával a on práce priebežne kontroloval, keďže na starosti mal aj ďalšie stavby. Nemal
povinnosť viesť evidenciu zamestnancov na jednotlivej stavbe, do denníka zapisoval iba počet ľudí. Čo
sa týka školení BOZP za to zodpovedal priamo zhotoviteľ, keby sa niečo na stavbe stalo, zodpovednosť
mal zhotoviteľ. Keď ich firma zabezpečuje lešenie, tak zabezpečuje aj lešenárov, pracovné pomôcky
zabezpečoval zhotoviteľ. Čo sa týka použitého materiálu pri stavbe, záleží to od dohody, ale v prípade ak

materiál zabezpečuje zhotoviteľ, tak je dohodnutá cenu za meter štvorcový. Oboch obžalovaných pozná,
zmluvu mali uzatvorenú s obžalovaným S., obžalovaného H. považoval za partnera obžalovaného S..
Čo sa týka spoločnosti SMH, ako firmu ich nezaujímalo či objednané práce budú realizované formou
subdodávateľov, podstatná bola kvalita prác a nie kto práce vykonáva.

Na návrh obhajoby bol vypočutý svedok J.. T. V., ktorý vypovedal, že pre spoločnosti SA-KU, s..r.o.

viedol účtovníctvo a spracoval aj daňové priznanie za rok 2011, k dispozícii mal účtovné doklady
spoločnosti SA-KU s.r.o. a ESOMONT s.r.o. a z nich zistil, že existujú doklady preukazujúce obchodný
vzťah medzi spoločnosťou SA-KU a ESOMONT v roku 2011. Po podrobnej analýze tiež zistil, že v
daňovom priznaní za rok 2011 nie je uvedená faktúra, a to faktora č. 2011-11-01, ktorá nebola zahrnutá
v daňovom priznaní z dôvodu, že daňové priznanie za rok 2011 sa spracúvalo v neskoršom termíne,

ako je termín spracovania a odovzdania daňového priznania, pretože čakal na doklady. Na základe
daňových dokladov, ktoré prevzal, vyhotovil daňové priznanie za rok 2011 s tým, že upozornil konateľa
p. B., že uvedené účtovné doklady nie sú kompletné. Potom ako bol vyzvaný k výsluchu zistil, že sú 4
účtovné doklady a že by sa malo vyhotoviť dodatočné daňové priznanie kvôli spomínanej faktúre, kvôli
objektívnosti. Dodatočné daňové priznanie aj vyhotovil, len už nemá prístup na doručenie daňového

priznania elektronicky, keďže prebiehalo dedičské konanie a nie je zrejmé, kto z dedičov má prístup k
právu podať dodatočné daňové priznanie. Z tohto dôvodu nebolo dodatočné daňové priznanie doručené.
Účtovníctvo k dani z príjmov robil na základe dohody s konateľom spoločnosti s p. B., dohoda bola iba
ústna, robil ho ako živnostník a svoje služby aj fakturoval. Spracúval účtovnú závierku za roky 2010,
2011, 2012 a 2013, náčrt dodatočného daňového priznania vypracoval v septembri 2018. Podľa jeho

názoru bolo daňové priznanie podané z nekompletných účtovných dokladov.

Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku boli prečítané výpovede svedkov JUDr. V. M., J.. M. M., Ing.
T. K., Ing. Q. T. a Ing. P. K..

Svedkyňa V. M., poverená zastupovať poškodený Daňový úrad Žilina, uviedla, že u daňového subjektu
daňový subjekt SMH, s. r. o., Trstená, bola vykonaná pracovníkmi Daňového úradu Žilina, pobočka
Námestovo daňová kontrola zameraná na zdaňovacie obdobie roka 2011, a to tak na daň z príjmov
právnickej osoby, ako aj daň z pridanej hodnoty za 1. štvrťrok, 2. štvrťrok 2011 a júl až december 2011.
Kontrolou bol zistený rozdiel dane za kontrolované zdaňovacie obdobie na dani z príjmov právnickej

osoby v sume 105 378,98 € a na dani z pridanej hodnoty v sume 110 925,28 €. Rozhodnutiami
z 19.11.2014, bol subjektu rozdiel dane vyrubený a tieto už nadobudli právoplatnosť po potvrdení
odvolacím správnym orgánom. Všetky čiastky boli odstúpené na exekučné konanie.

Svedkyňa J.. M. M., vedúca oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo,

uviedla, že daňovému subjektu SMH, s.r.o., bola vykonaná daňová kontrola na daň z príjmu právnických
osôb za zdaňovacie obdobie roka 2011 a daň z pridanej hodnoty za obdobie 1. štvrťrok, 2. štvrťrok
2011, júl-december 2011. Daňová kontrola začala dňa 25.10.2012 a bola rozšírená o kontrolu na
daň z pridanej hodnoty. Všetky podstatné skutočnosti sú uvedené v protokole z daňovej kontroly č.
9512401/5/4182882/2013zodňa12.09.2013.Následnedošlokvydaniuviacerýchrozhodnutíovyrúbaní

rozdielu dane, celkovo vo výške 216 304,26 €, ktoré v čase konania výsluchu neboli uhradené. Daňový
subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúry za tovary a služby, na ktorých je deklarovaný dodávateľ
BAFA Július Franček, Trstená, ktoré správca dane neuznal okrem iného aj s ohľadom na zistenie, že
spoločnosť ESOMONT, s.r.o., bola nefunkčná na vykonávanie stavebných prác a tieto nemohla vykonať
pre daňový subjekt BAFA Július Franček. Spoločnosť ESOMONT, s. r. o. nepodala za zdaňovacie

obdobie roka 2011 daňové priznanie na daň z príjmu, naposledy tak urobila za rok 2007.

Svedok J.. T. K. uviedol, že bol konateľom spoločnosti ESOMONT, s.r.o., ale nie fakticky, lebo mu nebolo
poskytnutéžiadneúčtovníctvo.SpoločnosťnadobudolodW.apotrebovaljuzaúčelomprojektuvýstavbybioplynovej stanice, ktorý sa však nerealizoval. Nedostal žiadne účtovné doklady od spoločnosti,
následne začal v súvislosti s ňou chodiť na výsluchy a krátko na to živnostenský úrad zrušil spoločnosti
všetky činnosti. Vzdal sa konateľstva a požiadal o výmaz z obchodného registra. Vzhľadom na zrušenú

živnosť nemohla firma vykonávať žiadnu činnosť. Snažil sa skontaktovať tak W. a ich ekonómku, ale to
sa mu nepodarilo. Obžalovaných a ani svedka R. K. nepozná, ani spoločnosť SMH, s.r.o., predmetné
faktúry mu nič nehovoria, nikdy ich nevidel.

Svedok J.. Q. T. uviedol, že ako kontrolór na Daňovom úrade Žilina, pobočka Námestovo, bol poverený

vykonaním daňovej kontroly u spoločnosti SMH, s.r.o., pre odstup času nevie presne uviesť za aké
zdaňovacieobdobie.KontroluvykonalsJ..K.aneviesaužvyjadriťkukontrole,vykonávalijuštandardne
a nemali nikoho v úmysle poškodiť. Počas kontroly bolo preukázané, že práce neboli vykonané, preto
dali priestor obžalovanému V. S., aby sa vyjadril. Ku konštatovaniu na str. 4 protokolu z kontroly,
že si daňovník uplatnil daňové výdavky (náklady), vynaloženie ktorých na daňové účely dostatočne
nepreukázal aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, uviedol, že tam figurovala spoločnosť

ESOMONT ku ktorej urobili zisťovanie. Daňový subjekt vyzvali, aby preukázal svoje tvrdenia a ten
predložilsúpisprác,ktorévykonalobžalovanýH..ObžalovanýQ.H.zasauviedol,žezanehotovykonala
spoločnosť ESOMONT, s.r.o. Je preukázané, že firma ESOMONT nevlastnila zariadenie, ktorými by
mohla vykonávať práce.

Svedok J.. P. K., kontrolór Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo uviedol, že bol poverený
vykonaním daňovej kontroly u daňového subjektu SMH, s.r.o. Trstená, za zdaňovacie obdobie rok
2011, ktorú začal J.. T. na dani z príjmov a následne svedok vykonal kontrolu na dani z pridanej
hodnoty. Kontrolu viedol Ing. T. a všetky zistenia sú zachytené v protokole z kontroly. Kontrolu
vykonával aj u daňového subjektu Július Franček BAFA, výsledky ktorej sú zachytené v protokole

č. 9512401/5/1386567/2014 zo dňa 28.03.2014. Ku svojim záverom došli na základe preverovania
účtovníctva daňového subjektu a preverovania spoločnosti ESOMONT, s.r.o., od ktorej nemali
účtovníctvo, ale výpovede J.. T. K. a V. W..

Podľa § 269 Tr. poriadku boli podľa návrhu prokurátora oboznámené listinné dôkazy predovšetkým

sporné faktúry, príjmové a pokladničné doklady na č.l. 239-308, 326-714 a 966-1010 (vrátane
objednávok, súpisu vykonaných prác a denných záznamov stavieb), zmluvy o dielo na č. l. 310-324,
337-345, 365-376, 388-397, 421-431,522-535, 552-560,577-587, 603-615,625-631,670-6798, ktoré sú
na faktúrach deklarované, daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby SMH, s.r.o. za zdaňovacie
obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 a k dani z pridanej hodnoty na č.l. 188-205, protokol o priebehu

a výsledku daňovej kontroly spol. SMH, s.r.o., ktorej predmetom bola daň z príjmov právnickej osoby
za rok 2011 a daň z pridanej hodnoty za 1. štvrťrok, 2. štvrťrok a júl až december 2011 na č.l. 90-121,
vybavenia dožiadaní daňovými úradmi v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou u SMH, s.r.o. na
č.l. 206 - 219, správy Sociálnej poisťovne ohľadom zamestnancov, výpisy z obchodného registra na
jednotlivé spoločnosti, rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR na č.l. 34 až 57, Daňového úradu Žilina

na č.l. 58 - 61 daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby a dani z pridanej hodnoty spol. SA-
KU, s.r.o. na č.l. 1049-1061, 1105-114.

Na hlavnom pojednávaní dňa 01.02.2019 okresný súd sumarizujúc všetky vyššie uvedené vykonané
dôkazy, vyhlásil rozsudok, ktorým obž. V. S. uznal vinným zo zločinu skrátenie dane a poistného podľa

§ 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona a obž. Q. H. uznal vinným zo zločinu skrátenie dane a poistného
podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, spáchaného formou účastníctva - pomoci podľa § 21 ods. 1
písm. d) Tr. zákona a obž. V. S. uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a na výkon trestu ho
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a obž. Q. H. uložil
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu v rámci súhrnného trestu uložil
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky a zrušil vo výroku
o treste rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/53/2017 zo dňa 04.07.2017, právoplatný
dňa 04.07.2017 a trestný rozkaz sp. zn. 0T/4/2016 zo dňa 04.02.2016, právoplatný dňa 04.07.2017,
právoplatný dňa 04.07.2016 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak

vzhľadom na zmenu, u ktorej došlo zrušením stratili podklad. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie
obaja obžalovaní. Na podklade odvolania podaného obž. V. S. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn.
3To/51/2019 zo dňa 01.08.2019 rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6T/62/2016 zo dňa 01.02.2019 zrušil
v celosti u obž. V. S. a aj ob. Q. H. a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal arozhodol. Odvolanie obž. Q. H. odmietol ako podané oneskorene. Odvolací súd vytkol prvostupňovému
súdu, že v predmetnej veci rozhodol predčasne, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu,
a preto sú pochybnosti o správnosti jeho skutkových zistení, na ktorých objasnenie treba vykonať ďalšie

dôkazy. Okresný súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania o výsluchy svedkov J.. W., S., M.
a K. ako i vykonanie znaleckého dokazovania k výške oprávnených nákladov spojených s realizáciou
vykonaných stavebných prác, s čím sa odvolací súd úplne nestotožnil. Svedok K. vypovedal, že
spoločnosť ESOMONT, s.r.o. v roku 2011 podnikateľskú činnosť v prospech obžalovaného H., prípadne
iných subjektov nevykonávala. Z výpovede svedka Ing. V., ktorý bol na žiadosť obhajoby vypočutý na

hlavnom pojednávaní však vyplynulo, že spoločnosť ESOMONT, s.r,o, mala v roku 2011 obchodný
vzťah so spoločnosťou SA-KU, s.r.o.. Svedok na podporu svojich tvrdení predložil rámcovú zmluvu o
spolupráci a poskytnutí služieb platnú od 05.01.2011 do 31.12.2011, podpísanú práve splnomocneným
zástupcom spoločnosti ESOMONT, s.r.o. K., odberateľské faktúry a príjmové pokladničné doklady (č.l.
996-1011). Obsah výpovede svedka Ing. V. a listín je v priamom rozpore s výpoveďou svedka K.,
ktorý vypovedal, že spoločnosť ESOMONT, s.r.o. v roku 2021 podnikateľskú činnosť nevyvíjala, S

ohľadom na najmä na tieto okolnosti mal okresný súd podľa názoru krajského súdu vyhovieť návrhom
obhajoby na doplnenie dokazovania, ktorým mali byť verifikované údaje uvádzané svedkom K. a tým
umožniť obžalovanému brániť sa podanej obžalobe. Podľa doposiaľ vykonaného dokazovania mali byť
práce spoločnosťou SMH, s.r.o. v prospech spoločnosti BELSTAV SK, s.r.o. predmetom ktorých bolo
zateplenie a rekonštrukcia balkónov v Žiline a v Bratislave, vykonané. Medzi týmito spoločnosťami

malo dôjsť k zdaniteľnému plneniu a vyplateniu prác i materiálu, o čo svedčia výpovede doposiaľ
vypočutých svedkov a prečítané listinné dôkazy. Sporné ostalo iba to, či spoločnosť SMH, s.r.o. konateľa
obžalovaného S. vykonala stavebné práce, vrátane dodávok materiálu, resp. ich častí samostatne, alebo
subdodávateľsky prostredníctvom spoluobžalovaného H. a spoločnosti ESOMONT, s.r.o. zastúpenej K..
Za spoločnosť BELSTAV SK, s.r.o. bol vypočutý iba jeden z konateľov, a to Ing. W., ktorý vypovedal,

že práce boli vykonané S. a H.. podľa vykonaného dokazovania však svedok Ing. W. zabezpečoval
iba práce vykonávané v Žiline. Podľa zmlúv a faktúr boli práce vykonávané aj v Bratislave, kde ich
zabezpečoval druhý konateľ spoločnosti Ing. W.. Z týchto dôvodov sa javí ako opodstatnený návrh
obhajoby vypočuť svedka Ing. W.. V súdnom spise je založené prehlásenie M. S. čl. 1017, ktorý bol
konateľom spoločnosti EUNALL, s.r.o., v ktorom uviedol, že spoločnosť EUNALL, s.r.o. spoločnosti

ESOMONT, s.r.o., zastúpenej K. v roku 2011 dodala kompletný systém zateplenia na obnovu bytových
domov v Bratislave a v Žiline, pozostávajúci z polystyrénu, minerálnej vaty, ukončovacích líšt, sietí,
lepidiel a vrchnej stierky v roku 2011 približne za 280.000 Eur. S. zároveň vyhlásil, že jednotlivé faktúry
za dodaný materiál spoločnosti ESOMONT, s.r.o. v hotovosti vyplácal priamo obž. H.. Z týchto dôvodov
sa javí ako opodstatnený aj návrh obhajoby na vypočutie tohto svedka, pretože sa má priamo dotýkať

obsahu výpovede svedka K., ktorý vypovedal, že spol. ESOMONT, s.r.o. v uvedenom období stavebné
práce v prospech H. nevykonávala. Prvostupňový súd tiež nedôvodne zamietol návrh obhajoby na
vypočutie svedka M., ktorý mal byť prítomný pri realizácii stavebných prác v Bratislave. Podľa obhajoby
by mohol vypovedať o tom, aké osoby tieto práce vykonali. Obhajoba už 07.05.2018 podala návrh
na vypočutie svedka Q. K. ako svedka, ktorý mohol mať relevantné poznatky o nákupoch stavebného

materiálu na práce, ktoré sú obsahom sporných faktúr uvedených v podane obžalobe. Návrh obhajoby
je v kontexte vyššie uvedeného tiež dôvodný. Krajský súd zároveň uviedol, že zločin skrátenia dane
je úmyselným trestným činom. Okresný súd bude musieť v ďalšom konaní, po doplnení dokazovania
dôsledne skúmať, či vykonané dôkazy budú, alebo nebudú preukazovať úmyselné zavinenie obž. S..
Obž. H. vypovedal, že obž. S. neinformoval o tom, že objednané práce nevykonával samostatne,

ale prostredníctvom subdodávateľskej spoločnosti ESOMONT, s.r.o. Na druhej strane pri skúmaní
úmyselného zavinenia obž. S. je nutné vziať do úvahy aj skutočnosti obsiahnuté v listinných dôkazoch,
a to vo výkazoch prác i správ Sociálnej poisťovne, podľa ktorých stavebné práce obsiahnuté s sporných
faktúrach resp. ich časť prác mohli zrealizovať priamo zamestnanci spoločnosti obž. S.. K návrhu
na vykonanie znaleckého posudku odvolací súd uviedol, že nič nebránilo obhajobe zabezpečiť nimi

navrhovaný dôkaz a predložiť ho súdu. V ďalšom konaní bude možné uznať obžalovaných za vinných
z trestného činu skrátenia dane, prípadne iného trestného činu len v rozsahu tých konkrétnych faktúr a
výdavkovýchpokladničnýchdokladoch,uktorýchjednoznačnenedošlokzdaniteľnémuplneniu(dodaniu
materiálu, stavebným prácam) v prospech spoločnosti SMH, s.r.o. zo strany subdodávateľov H. a
ESOMONT, s.r.o. zastúpenej K..

V zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov
S., M. a K..Svedok C. M., vypovedal, že je majiteľom a konateľom spoločnosti BELSTAV SK, s.r.o. Z obžalovaných
pozná obž. S., ktorý v období rokov 2010 -2011 realizoval pre ich spoločnosť stavebné práce, ktoré
boli riadne, včas a v požadovanej kvalite odovzdané. Za vykonané práce im bolo zaplatené. S obž. S.

spolupracovali aj skôr, išlo o práce menšieho rozsahu, spolupracovať začali na základe odporúčania
subdodávateľov z Oravy, ktorí pre ich spoločnosť pracovali aj v ČR. Spolupráca s obž. S. bola na
dobrej úrovni. Čo sa týka systému riadenia zákaziek v spoločnosti, na výberové konania chodil spolu
s obchodno-výrobným riaditeľom, ktorým bol Ing. W., spolu chodili aj na veľké kontrolné dni, Ing. W.
preberal vykonané práce od subdodávateľov. Keď boli nejaké problémy s investormi, s dodávateľmi

problémy riešili Ing. W. a Ing. W.. Subdodávatelia mali určitý rozsah prác, ktoré museli dokončiť
do určitej fázy, v ktorej sa práce prebrali, podpísali a nastupovala ďalšia fáza. Pokiaľ ide o školenia
BOZP, subdodávatelia s.r.o. si školenia zabezpečovali sami, školenie pre živnostníkov zabezpečovali
oni, ako spoločnosť. Väčšinou, si školenia zabezpečoval každý sám, že boli zaškolení sa iba zapísalo
do denníkov, že môžu pokračovať v prácach. S obž. S. uzavreli zmluvy len na dodávku služieb a
prácu, celkový objem je 3.181m2, celková hodnota za prácu 57.643 eur. K tomu je spracovaný zoznam

jednotlivých faktúr podľa stavieb, čo činí presne sumu 57.643 eur. Z tohto objemu materiál, ktorý dodali
na stavbu predstavuje 39.285,35 eur. Obž. S. mal tendenciu skôr robiť veci s materiálom. Keď dodávajú
materiál, vo faktúre majú tento materiál aj vyčíslený. V prílohe je uvedený aj odhad na všetok materiál,
ktorý bol použitý na všetky zákazky, ktoré pre nich obžalovaný vykonával, odhad je cca 240 až 310.000
eur. Odhad na stavebný materiál je počítaný v ich cenách, nie v katalógových cenách. Odkiaľ obžalovaný

bral materiál na zákazky, ich ako firmu nezaujímalo. Oni ako spoločnosť na realizované stavby dodali
materiál vo výške 39. 285,35 eur, vtedy si SMH fakturovalo iba za práce. V prípade ak SMH dodávalo
práce aj materiál, tak bola pevná suma, ktorá je však iba odhadom a to 240 až 310.000 eur. To je len za
materiál. Ale to je iba ich odhad, ktorý ich nezaujímal, pre nich bola podstatná len cena za meter, podľa
ktorej sa fakturovalo. V cene za meter bola zaúčtovaná práca a materiál.

Svedok Q. K. vypovedal, že pozná oboch obžalovaných, s obž. S. sa stretol jeden alebo dvakrát. Pokiaľ
ide o obž. H., pozná ho asi od roku 2002, kedy ho kontaktoval, že zháňa prácu pre svojich ľudí. V roku
2011 pracoval v zahraničí, robotu v zahraničí vykonával na turnusy. Keď bol doma, oslovil ho obž. H.,
či by mohol prísť a pomôcť mu ohodnotiť kvalitu, množstvo a aj cenu materiálu, nakoľko v tom období

nakupoval nejaký stavebný materiál na zatepľovanie. Stretli sa vtedy v Dolnom Kubíne na vlakovej
stanici, niekde na parkovisku. Pamätá si, že s ním bol zavalitejší muž, utkvelo mu v pamäti, že obž.
H. mal so sebou väčší obnos peňazí, cca 60.000,- eur. Spolu prezreli materiál, kt. už bol naložený na
kamióne a prívese, potom ho zaplachtovali a odišli s ním preč. Ten zavalitejší muž, bol Róm, mal dlhšie
tmavé vlasy. Obž. H. mu uviedol, že stavebný materiál potrebuje na zatepľovanie, spomínal, že robí

niekde v Žiline, zdá sa mu, že aj v Ružomberku, vtedy bol ý stavebný boom. On s tým statným pánom,
ktorý tam bol s obž. H. nekomunikoval, bol tam iba za účelom, aby posúdil kvalitu, množstvo a cenu
materiálu. Čo sa týka časových údajov, kedy malo dôjsť k stretnutiu, musel si prezrieť nejaké archívne
údaje, kedy bol vtedy doma, kedy pracoval v Mníchove, ale išlo zhruba mesiac po Veľkej noci.

SvedokM.S.vypovedal,ževpriebehuroku2011bolkonateľomspol.EUNALL,s.r.o.,tiežmalveľkosklad
vRužomberku.Vpriebehuroku2011sastretolsobž.H.,bolotopridodávkachzatepľovaciehomateriálu,
bolavtedydoba,kedysadalnakúpiťlacnejšievPoľsku.Najskôr sadohodolsp.K.,následnezamateriál
vyplácal obžalovaný. Nebolo to len raz, bolo to viackrát pri dodaní tovaru, zhruba 3- 4 krát. Čo sa týka
sumy, ktorá mu bola vyplatená za materiál, vždy išlo o sumy vyššie ako 100.000 eur, išlo o sumy od

120.000 do 160.000 eur. Obž. H. a aj p. K. spomínali, že materiál potrebujú na bytovky v Bratislave a
tiež v Žiline. Pokiaľ ide o popisované dodávky materiálu, zmluvu uzavrel so spol. ESOMONT, podpisoval
ju KY., ktorý mal plnú moc, podpisoval ju v Dolnom Kubíne. Splnomocnenia mal od spol. ESOMONT,
ale či išlo o generálne splnomocnenie, to si nepamätá. P. K. bol splnomocnený na uzavretie zmluvy, kto
bol konateľom sa vyjadriť nevie. Išlo o klasickú zmluvu na dodávku tovaru, na ktorej bol vyšpecifikovaný

tovar, išlo o tovar na zatepľovanie. Vždy sa dohodol s p. K., tovar sa preberal v Dolnom Kubíne na stanici.
Išlo o klasický priebeh pri preberaní tovaru, jeho zaujímalo hlavne, aby bolo za tovar zaplatené. Za tovar
platil obžalovaný H., vystupoval tam, ako nejaká previazaná osoba, pôsobil dôveryhodnejším dojmom
ako K.. Tovar si preberali na základe dodacieho listu. Kto bol uvedený ako odberateľ si nepamätá. V
uvedenom roku od obž. H. prevzal celkom za tovar asi sumu 300.000 eur, mohlo to byť aj viac. Platby

zaevidoval v daňovom účtovníctve, teraz si nepamätá, ale myslí so, že vystavoval príjmový doklad, kto
bol na ňom uvedený ako osoba, ktorá mu odovzdala finančné prostriedky nevie. Od spol. ESOMONT
bolo všetko uhradené. Svoju spoločnosť predal, doklady boli odovzdané novému štatutárovi, ktorý si ich
prevzal. Spoločnosť predal v roku 2012, nepamätá si komu spoločnosť predal.Súd na hlavné pojednávanie opakovane predvolal svedka Ing. V. W., ktorý opakovane ospravedlnil
svoju neprítomnosť svojim nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý mu neumožňuje účasť na hlavnom

pojednávaní, o svojom zdravotnom stave predložil aj lekárske potvrdenie, z ktorého vyplynulo, že lekár
neodporučil vzhľadom na psychosomatický stav svedka, zúčastniť sa mu na hlavnom pojednávaní, a
to ani do budúcna, nakoľko by mohlo dôjsť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Obhajoba upustila od
svojho návrhu na vypočutie svedka J.. V. W..

Na návrh obhajoby bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec Ing. Jozef Palášek, ktorý v predmetnej
veci na návrh obhajoby vypracoval znalecký posudok č. 16/2021. Na pojednávaní vypovedal, že
predmetom znaleckého posudku bolo stanovenie orientačnej hodnoty stavebných materiálov, ktoré boli
zapracované v jednotlivých stavebných dielach, keďže sa jednalo o viacero stavieb. Pred vypracovaním
znaleckého posudku vykonali ohliadku jednotlivých stavebných objektov, to bytové domy v Žiline
a v Bratislave. Na základe ohliadky skonštatovali, že práce, ktoré boli uvedené v súpisoch boli aj

zrealizované. Pri ohliadke bola skontrolovaná hrúbka izolantov, materiál použitý ako izolant, či boli
vykonané práce korešpondujúce so súpisom stavebných prác. Na základe vlastných zistení, pristúpili
k spracovaniu rozpočtov jednotlivých stavieb, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku.
Rozpočtovú dokumentáciu spracovali v zmysle štandardne používanej cenníkovej databázy, ktorá je
vo všeobecnosti používaná na stavebnom trhu. Jedná sa o databázu, ktorej autorom je ich znalecká

organizácia a je využívaná v slovenskom stavebníctve cca na 80-90 %. Upozornili, že materiály, ktoré sú
v cenových položkách zakomponované sú v cenovej hladine bez množstevných rabatov, čiže sa jedná
o ceny, ktoré výrobca, resp. predajca má uvedené na svojich webových stránkach, resp. sú získané tak,
že ich organizácia má zmluvy s organizáciami, ktoré im priebežne hodnoty cien materiálov poskytujú.
Výška množstevných rabatov pri veľkých objemoch objednávok, závisí od zmlúv, môže dosahovať

výšku, ktorá je dopredu dohodnutá, ale orientačne podľa ich skúseností sa pohybuje v percentuálnom
rozsahu 20 až 40 %, resp. aj 50 %, väčší rabat nepredpokladá. Ich úlohou bolo vyjadriť orientačný náklad
materiálu v položkách, čo je prehľadne uvedené v prílohe nimi vypracovaného ZP. Urobili obhliadku
každého jedného objektu, na ktorých sa bytové domy nachádzali, v niektorých prípadoch sa rozprávali
s obyvateľmi bytových domov, ktorí im orientačne potvrdili, že stavebné práce boli vykonané niekedy v

roku 2012. Z ohliadok bola vykonaná aj fotodokumentácia. Všetky práce, ktoré sú v prílohe teda boli aj
vykonané, bolo evidentné, že pri niektorých bytových domoch boli vizuálnym pohľadom výmery výrazne
vyššie, ako výmery uvedené v súpise vykonaných prác, čo znamená, že na konkrétnom bytovom dome
museli byť aj iní dodávatelia. Orientačné ceny materiálov, ktoré sú vyjadrené v ZP pre jednotlivé bytové
domy, sú bez množstevných rabatov. Čo bolo predmetom dodávky obžalovaných je súpis prác. Čo sa

týka materiálov vnímali súpis vykonaných prác, ktorý vždy musí byť aj vrátane materiálu, aby sa táto
práca dala vykonať. Obhliadkou bolo teda zrejmé, že materiály fyzicky existujú a sú zabudované. Nemali
vedomosť, že by materiály boli odčlenené od súpisu vykonaných prác, nakoľko zo súpisu prác nebolo
zrejmé, či sú materiály odčlenené alebo nie, nakoľko jednotkové ceny súpisu prác neboli uvedené. Keby
boli uvedené, tak na prvý pohľad je viditeľné, či tam ten materiál je alebo nie je. Pri vypracovaní ZP

nemali k dispozícií zmluvy a dohodnutú cenu prác. Mali k dispozícií faktúry, z ktorých ale nebolo zrejmé,
či sa jedná o práce alebo materiály, alebo súčet prác a materiálov.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine
a treste, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom

pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona sa dopustí, kto skráti daň vo
veľkom rozsahu.

Podľa § 125 ods. 1 Tr,. zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou

väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie
suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma
dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.Podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr., zákona účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo na jeho
pokuse je ten, kto úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením

prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom
čine (pomocník). Podľa § 21 ods. 2 Tr., zákona na trestnú zodpovednosť účastníka sa použijú
ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 15 písm. a/, b/ Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom

uvedenýmvtomtozákoneporušiťaleboohroziťzáujemchránenýtýmtozákonom(priamyúmysel),alebo
vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).

Trestný čin skrátenia dane je charakteristický podvodným úmyslom páchateľa, ktorý je špecificky
zameraný na zníženie alebo úplné eliminovanie daňovej povinnosti prostredníctvom uvedenia do omylu

daňového úradu v otázke údajov, z ktorých daňová povinnosť, resp. jej výška vyplýva, vrátane zatajenia
takých údajov. Daň však možno skrátiť len do výšky, v ktorej sa má priznať a následne zaplatiť. Po
subjektívnejstránkebolopreukázané,žeobžalovanísadopustilipredmetnéhotrestnéhočinuúmyselnou
formou v zmysle ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Súd aj po doplnení dokazovania v zmysle intencii zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, po dopočutí
svedkov S.a a K., tiež výsluchu znalca Ing. Jozefa Palášeka, ktorý v predmetnej veci na návrh obhajoby
vypracoval znalecký posudok č. 16/2021, a to v kontexte s už vykonanými dôkazmi dospel k opätovnému
záveru, že vina obžalovaných bola preukázaná tak priamymi ako aj nepriamymi dôkazmi, ktoré do seba
logicky zapadali. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obž. V. S. ako fyzická osoba

a tiež ako platca DPH, v úmysle protiprávne znížiť svoju daňovú povinnosť, navýšil svoje výdavky a
zabezpečil si vyhotovenie nepravdivých účtovných dokladov, ktorými boli účtovné doklady, ktoré sú
označené v skutkovej vete výrokovej časti odsudzujúceho rozsudku, ktoré si obžalovaný spolu s rovnako
zabezpečenými fiktívnymi dokladmi o úhrade týchto faktúr zaúčtoval do svojho účtovníctva a to i napriek
tomu,žekdeklarovanýmzdaniteľnýmplneniamaaniplatbámnedošlo(súdpoznamenáva,ženetvrdí,že

reálne nedošlo k vykonaniu prác) a následne postupne podal na Daňovom úrade v Námestove daňové
priznanie na daň z príjmu fyzickej osoby a daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty, a to práve aj
na podklade týchto fiktívnych účtovných dokladov, pričom tieto fiktívne doklady mu za týmto účelom
zabezpečil obž. Q. H. a tak znížil vlastnú daňovú povinnosť na dani z príjmov fyzickej osoby a tiež si
neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH, čím takto protiprávne znížil daňovú povinnosť o 105 378,98 €

na priamej dani a o 110 925,28 € na nepriamej dani a podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona spôsobil skrátením
dane škodu veľkého rozsahu, t.j. škodu minimálne 133.000 €, preto bolo jeho konanie kvalifikované
podľa ods. 4 § 276 Tr. zákona. Konanie obž. V. S. tak bolo posúdené ako trestný čin skrátenia dane a
poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, pretože obžalovaný tým, že vedome zahrnul so svojho
účtovníctva fiktívne faktúry naplnil znaky súdeného zločinu a konanie obž. Q. H. bolo posúdené ako

zločin skrátenie dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, spáchaný formou účastníctva,
a to pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, pretože obžalovaný bez existencie zdaniteľného
plnenia vystavil a zabezpečil fiktívne faktúry obž. V. S. k tomu, aby vo veľkom rozsahu skrátil daň.

Obrana obžalovaných bola predovšetkým postavená na tvrdení, že sa nejedná o fiktívne účtovné

doklady, že všetky zdaniteľné plnenia pre generálneho objednávateľa spol. BELSTAV, uvedené v
označených faktúrach - oteplenie a rekonštrukcia balkónov v Žiline a v Bratislave boli reálne vykonané,
vykonané boli prostredníctvom subdodávateľa spol. ESOMONT, s.r.o., všetky vyfakturované práce boli
aj zo strany objednávateľa riadne uhradené, boli tak oprávnene zahrnuté do nákladových položiek, čo
potvrdili aj svedkovia. Obž. S. v rámci obrany uvádzal, že podpísal zmluvu o dielo so spol. BELSTAV

a keďže nemal dostatok ľudí, oslovil obž. H., podnikajúceho ako živnostník Július Franček - BAFA
Trstená, s ktorým tiež podpísal zmluvu a ktorý práce zrealizoval prostredníctvom subdodávateľa spol.
ESOMONT. Kontrolne dni sa konali aj za účasti spol. BELSTAV, prítomný bola aj obž. H., zrealizované
práce sa odobrili, vrátane ich kvality, tiež či sa dodržiava harmonogram. Robotníkov, ktorí vykonávali
práce riadil obž. H. a keď boli nejaké problémy, tak spolu komunikovali. Na stavby chodil sporadicky ako

mal čas, ale kontrolných dní sa zúčastňoval. Robotníkov, ktorí na stavbách pracovali osobne nepozná,
bolo tam aj viac partií, ohľadom prác komunikoval s obž. H.. Fakturovanie prác bolo rôzne, provízia
pre obž. H. predstavovala 5 až 6 % podľa výšky faktúry. S firmou ESOMONT, s.r.o. nekomunikoval a
svedka W. a svedka K. nikdy predtým nevidel. On komunikoval len s firmou BELSTAV a obž. H., ktorýmu predložil všetky doklady a faktúry, ktoré riadne zaevidoval do účtovníctva. Obž. H. tiež vypovedal,
na čo poukázal aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení, že obž. S. neinformoval o tom, že objednané
práce nevykonával samostatne, ale prostredníctvom subdodávateľskej spol. ESOMONT, s.r.o. Uvedené

dal odvolací súd do pozornosti okresnému súdu v súvislosti s potrebou dôsledne skúmať úmyselné
zavinenie obž. S., pretože stíhaný zločin skrátenia dane je úmyselným trestným činom. Prostredníctvom
obhajcov sa obžalovaný Q. H. tiež bránil, že práce boli riadne vykonané, čo nebolo v konaní nijako
spochybnené, nemal dôvod si myslieť, že tieto práce nevykonala spoločnosť ESOMONT, s.r.o. Opak,
že spoločnosť ESOMONT, s.r.o. nemala práce vykonať, nebol počas konania žiadnym spôsobom

preukázaný. Viaceré svedecké výpovede (S., K.) a listinné dôkazy potvrdzujú, že svedok K., resp. jeho
spoločnosť ESOMONT s.r.o. fakturované práce vykonala. Ak by však aj práce neboli v skutočnosti
vykonané spol. ESOMONT, s.r.o. obžalovaný nemôže byť trestnoprávne a ani inak postihnutý za to, že
sa v subdodávateľskom reťazci vyskytol podvodne jednajúci subjekt, ak mu cez objektívne dôkazy nie
je dokázané, že bol vedome a úmyselne súčasťou tohto reťazca a o takomto konaní vedel. Výpoveď
svedka R. K. je absolútne nedôveryhodná, plná rozporov, protirečení a preukázaných klamstiev. Zároveň

obhajoba poukázala na nepoužiteľnosť záverov z daňovej kontroly na účely trestného konania. Daňové
a trestné konania, sú dve samostatné, na sebe nezávislé konania, pričom orgány činné v trestnom
konaní a ani súd nemôžu bez ďalšieho prevziať závery správu dane, pretože sú postavené na úplne
iných princípoch možnosti procesnej obrany subjektov na ňom zúčastnených sú diametrálne odlišné.
Súd by prevzal dôkaz, pri ktorom by neplatil jeden zo základných princípov trestného konania, a to

ten, že dôkazné bremeno leží na strane prokurátora a nie na strane obžalovaného. Prevzatím záverov
daňovej kontroly do trestného konania v predmetnom konaní však vzniká celkom opačná situácia,
kedy sa na obžalovaného už vopred pozerá ako na osobu, ktorá krátila daň a to práve s poukazom
na závery daňovej kontroly. Je irelevantné, že sú v danej veci vypočul zamestnancov správcu dane,
keďže títo v podstate iba zopakovali, akým spôsobom postupovali pri nezákonne vykonanej daňovej

kontrole, postavenej na opačných princípoch ako je trestné konanie. V ďalšom polemizoval o zákonnosti
a správnosti postupu správcu dane v daňovom konaní a záveroch daňovej kontroly. V ďalšej časti
analyzoval výpoveď svedka K. a spochybňoval jeho vierohodnosť, okrem iného poukázal aj na časť
jeho výpovede, kde svedok uviedol, že v danom čase zamestnával robotníkov aj na čierno. Poukázal
na nesúlad jeho výpovede s výpoveďou svedka W., ktorý potvrdil, že vystupoval ako biely kôň, čím

vyvrátil tvrdenie svedka K., že malo ísť o seriózny predaj spoločnosti. Tiež jeho preukázaným klamstvom
je aj tvrdenie ohľadom spoločnosti AUTOMARKO, kedy uvádzal, že vykonávala činnosť r. 2009, 2010,
pričom konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti sa stal až 10.06.2011. Ak teda priznáva, že vykonával
stavebné činnosti a niektoré aj v Žiline a v Bratislave mohol ich do 10.06.2011 voči tretím osobám
vykonávať jedine v mene ESOMONT a nie prostredníctvom spol. AUTOMARKO. Tiež bolo poukázané,

že svedok K. mohol byť motivovaný podať nepravdivú svedeckú výpoveď proti obžalovaným, aby získal
nejaké úľavy v súvislosti s jeho odsúdením za daňové trestné činy. Následne došlo k spochybňovaniu
výšky škody, bolo poukázané, že dostupná judikatúra potvrdzuje, že pri daňových trestných činoch sa
pri vyčíslení rozsahu skrátenia dane nevychádza z výšky súm uvedených na faktúrach a je povinnosťou
súdu hodnotiť danú otázku samostatne, a to aj v prípade, ak už existuje rozhodnutie správcu dane.

R27/1979: Otázka, v akom rozsahu bola činom páchateľa skrátená daň, je pri trestnom čine skrátenia
dane a poistného podľa § 276 TZ otázkou viny. Preto súd rozhodujúci v trestnom konaní posudzuje
túto otázku samostatne, a to aj v prípade, ak príslušný orgán o daňovej povinnosti i o výške dane už
právoplatne rozhodol (§7 ods.1 TP). Rozhodnutie tohto orgánu berie súd do úvahy a hodnotí ho pri
svojom rozhodnutí rovnako ako každý iný dôkaz v rámci postupu podľa § 2 ods. 12 TP. Za týmto účelom

obhajoba zadala znaleckej organizácii CENEKON, a.s. vypracovanie znaleckého posudku, predmetom
ktorého bolo stanovanie orientačnej hodnoty stavebných materiálov zabudovaných do jednotlivých
stavieb, a to v čase vykonania stavebných prác.

Obrana obžalovaných, že predmetné účtovné doklady, uvedené vo výrokovej časti skutkovej vety

rozsudku neboli fiktívne bola preukázateľne bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená predovšetkým
svedeckými výpoveďami svedkov R. K., V. W. a J.. T. K., ktorí sa vyjadrovali k spol. ESOMONT, ktorá
podľa vyjadrení obžalovaných mala reálne zdaniteľné plnenia vykonať. Svedok R. K. vypovedal, že bol
konateľom a majiteľom spoločnosti ESOMONT, s.r.o., ktorú následne predal svedkovi V. W., svedok ani
raz neuviedol, že by išlo o seriózny predaj spoločnosti, ako sa to snažila predostrieť obhajoba s cieľom

spochybniť vierohodnosť výpovede svedka K., naopak svedok K. poukázal počas výsluchu, že vyrábal
fiktívne faktúry, dopúšťal sa daňovej trestnej činnosti, za ktorú aj bol právoplatne odsúdený a aktuálne
si aj vykonával trest odňatia slobody za daňovú trestnú činnosť. Zároveň uviedol, že z obžalovaných
poznal iba obž. Q. H., s ktorým sa však stretol iba asi 3 alebo 4 krát a reálne pre obž. H. žiadne stavebnépráce nevykonával. Po nahliadnutí do sporných účtovných dokladov na čl. 239 -308 vyšetrovacieho
spisu sa jednoznačne vyjadril, že vyfakturované práce neboli firmou ESOMONT,s.r.o. vykonané, faktúry
pravdepodobne vystavil, je tam pečiatka spoločnosti, ak ich však vystavil, tak tomu bolo pravdepodobne

iba kvôli nákladom. V dobe, ako boli faktúry vystavované, nedisponoval prostriedkami na vyhotovenie
stavebných prác. Výpoveď tohto svedka bola súdom vyhodnotená ako vierohodná, svedok K. nemal
žiaden dôvod, ani motiváciu krivo obviniť obž. H. jeho výpoveď je vierohodná aj vzhľadom ku zisteniam,
že spol. ESOMONT, s,r,o. nedisponovala v rozhodnom období žiadnym materiálnym a ani personálnym
vybavením, bola nefunkčná, potvrdili to aj svedkovia V. W., J.. T. K., tiež to vyplynulo z výpovedí svedkov,

ktorí vykonávali daňovú kontrolu. Súd poukazuje na výpoveď svedkyne Ing. M., ktorá vypovedala, že
spoločnosť ESOMONT, s.r.o. naposledy podala daňové priznanie na daň z príjmu za rok 2007. Všetky
tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že v skutočnosti išlo iba o nefunkčnú „mŕtvu“ spoločnosť. Svedok
V. W. vypovedal, že bol konateľom spoločnosti ESOMONT, s.r.o. firmu prevzal od svedka K. a ako
ju prevzal, spoločnosť je mŕtva, žiadna účtovná evidencia mu nebola odovzdaná a s prevzatím firmy
súhlasil, lebo vtedy veľa pil a ľudovo povedané bol bielym koňom. Svedok Ing. T. K. uviedol, že bol

konateľom spoločnosti ESOMONT, s.r.o., ale nie fakticky, nebolo mu poskytnuté žiadne účtovníctvo.
Spoločnosť nadobudol od svedka V. W., potreboval ju za účelom projektu výstavby bioplynovej stanice,
ktorý sa však nerealizoval. Nedostal žiadne účtovné doklady, v súvislosti s touto spoločnosťou chodil
na výsluchy a živnostenský úrad zrušil spoločnosti všetky činnosti. Výsluchmi týchto svedkov bolo
preukázateľne zistené, že firma ESOMONT, s.r.o. zdaniteľné plnenia fakturované v sporných faktúrach

nikdy vykonať nemohla, išlo tak o preukázateľne fiktívne faktúry, súd nespochybňuje, že práce boli
vykonané, ale vykonal ich niekto iný, stavebný materiál musel byť zakomponovaný do stavieb, ale určite
to nebol stavebný materiál zahrnutý v predmetných fiktívnych dokladoch. Obž. H. sa snažil presvedčiť
súd, že spol. ESOMONT s.r.o. skutočne vykonala pre neho stavebné práce, že medzi nimi reálne
existoval obchodnoprávny vzťah, a to i napriek výpovedi svedka K., ktorý sa jednoznačne na hlavnom

pojednávaní v prítomnosti obžalovaného, bez akéhokoľvek zaváhania vyjadril, že obžalovaného H.
stretol iba asi 3 alebo 4 krát a reálne pre neho žiadne stavebné práce nevykonával, stretol sa s ním,
len za účelom vyhotovenia fiktívnych faktúr. Je priam nemysliteľné, aby pri takomto objeme prác a
pomerne vysokých fakturovaných sumách, ktoré boli vyplácané „samozrejme“ v hotovosti, sa svedok s
obžalovaným stretol iba tri alebo štyrikrát. Podľa faktúr a príjmových dokladoch, by ich osobné kontakty

museli byť oveľa, oveľa intenzívnejšie a museli byť založené na dôvere. Svedok K. by si určite na
obžalovaného a vykonané práce spomenul, keby ich realizoval, keďže fakturovali ešte začiatkom roku
2012 a od 11.05.2012 je svedok K. vo výkone trestu za daňové trestné činy. O tom, že sa obž. H. a
svedok K. skoro nepoznali, svedčili aj ich reakcie na hlavnom pojednávaní. Senát vyhodnotil výpoveď
svedka K. ako úprimnú, neexistuje žiadne logické vysvetlenie, prečo by popieral vykonanie prác na

stavbách v Žiline a v Bratislave, ktoré boli dokonca vykonané včas a kvalitne odvedené (výpovede
svedkov Ing. W., C. M.), ak by ich skutočne bol zrealizoval a prečo by tak nezmyselne riskoval ďalšie
trestné stíhanie. Ak by sa svedok K. rozhodol klamať, aby si privodil nejakú úľavu od orgánov činný
v trestnom konaní, ako sa o tom snažila presvedčiť súd obhajoba, svedok by v prípravnom konaní
neodmietol vypovedať a tiež by mu potom nerobilo ani väčší problém usvedčiť aj obž. S., keďže obž.

H. je stíhaný za účastníctvo na zločine spáchanom obž. S.. Výpoveď svedka K. vyznela vierohodne,
sám na hlavnom pojednávaní poukázal na to, že práve za daňové trestné činy je vo výkone trestu.
Pokiaľ sa obhajoba snažila spochybniť výpoveď svedka K. výpoveďou svedka M. S., ktorý potvrdzoval
obranu obž. H. tým, že mal potvrdiť pravosť účtovných dokladov vystavených spol. ESOMONT, s.r.o.
Výpoveď toto svedka je zjavne účelovou, motivovanou snahou pomôcť obž. H., svedok S. ani nemal inú

možnosť ako potvrdiť pravosť sporných dokladov, keďže jeho spoločnosť mala figurovať ako predajca
materiálov na fiktívne obchody a on mal „fiktívne“ doklady zahrnúť do účtovníctva spol. EUNALL, s.r.o.,
ktorej konateľom bol ešte v roku 2011 a svoju spoločnosť EUNALL, s.r.o., so svojimi záväzkami (podľa
daňového priznania bola v strate), predal neznámej osobe. Je pozoruhodným, ako si svedok S. spomínal
podrobnosti ohľadom obchodov v roku 2011, kedy sa mal stretnúť s obž. H. a svedkom K. (svedok K.

sa pritom vyjadril, že osobu s takýmto menom nepozná), dokonca si spomenul, na aký účel kupovali
stavebný materiál, na aké konkrétne stavby, vyplatené finančné prostriedky, počet stretnutí, rovnako
že svedok K. disponoval splnomocnením, ale nepamätal si osobu, ktorej o rok neskôr predal svoju
spoločnosť EUNALL, s.r.o.. Ďalšou pochybnou výpoveďou bola výpoveď svedka K., ktorý si rovnako
pozoruhodne dobre pamätal akurát na stretnutie v Dolnom Kubíne, pri preberaní stavebného materiálu,

na ktorom mal byť prítomný obž. H. a osoba, ktorá popisom mala zodpovedať zrejme svedkovi K..
Tiež si pamätal, ako obžalovaný mal uhradiť faktúru vo výške 60.000 eur, pričom táto jeho výpoveď ale
nekorešpondovala s výpoveďou svedka S.. Svedok S. nevypovedal, že by pri preberaní stavebného
materiálu mala byť niekedy prítomná ešte ďalšia osoba, tiež uviedol, že za stavebný materiál sa vyplácalivždy sumy vyššie ako 100.000 eur, konkrétne od 120.000 eur do 160.000 eur, pričom svedok K. mal byť
pri vyplatení faktúry vo výške 60.000 eur. Uvedené skutočnosti iba spochybňujú vierohodnosť výpovedí
týchto svedkov.

Ďalej v neposlednom rade bola obrana obžalovaných vyvrátená aj svedeckými výpoveďami svedkov Q..
V. M., Ing. M. M., Ing. Q. T. a Ing. P. K., ktorí vypovedali k záverom daňovej kontroly vykonanej vo vzťahu
k spol. SMH, s.r.o., vykonanej Daňovým úradom Žilina, pobočka Námestovo, pričom daňová kontrola
bola zameraná na zdaňovacie obdobie roka 2011, a to tak na daň z príjmov právnickej osoby, ako aj

daň z pridanej hodnoty za 1. štvrťrok, 2. štvrťrok 2011 a júl až december 2011. Ich výpoveďami bolo
zistené, že daňová kontrola zistila, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúry za tovary a
služby, na ktorých je deklarovaný dodávateľ BAFA Július Franček, Trstená, ktoré správca dane neuznal
okrem iného aj s ohľadom na zistenie, že spoločnosť ESOMONT, s.r.o. ktorá ich mala reálne vykonať
bola nefunkčná, tieto práce tak nemohla vykonať pre daňový subjekt BAFA Július Franček. Spoločnosť
ESOMONT, s.r.o. nepodala za zdaňovacie obdobie roka 2011 daňové priznanie na daň z príjmu,

naposledy tak urobila za rok 2007. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na obranu obžalovaných, ktorí sa
prostredníctvom obhajcov bránili aj tým, že poukazovali na nepoužiteľnosť záverov z daňovej kontroly na
účelytrestnéhokonania,poukazovali,žesúdnemôžubezďalšiehoprevziaťzáverysprávudane,pretože
sú postavené na úplne iných princípoch možnosti procesnej obrany subjektov na ňom zúčastnených
sú diametrálne odlišné. Súd sa s obhajobou v tejto časti stotožňuje, je si vedomý, že trestné a daňové

konanie je postavené na iných princípoch, uvedeného si bol vedomý už aj vo svojom predchádzajúcom
zrušenom rozhodnutí v tejto veci. V tejto súvislosti súd uvádza, že postupom podľa § 269 Tr. poriadku
boli prečítane listinné dôkazy, a to okrem sporných faktúr obsiahnutých v skutkovej vete, na ktorých
je okrem iného uvedená aj DPH, tiež aj faktúry s ich podkladmi (a to najmä príjmové pokladničné
doklady) vystavené spol. ESOMONT, s.r.o. pre odberateľa BAFA- Franček Július Trstená, na ktorých

sú rovnako uvádzané fakturované sumy spolu s DPH, tiež daňovými priznaniami, ktoré nesporne majú
významnú dôkaznú hodnotu, pri preukazovaní daňových trestných činoch. Zároveň boli oboznámené
aj ako listinné dôkazy podklady z daňovej kontroly, ktoré korešpondovali s oboznámenými listinnými
dôkazmi a k záverom daňovej kontroly boli na návrh obžaloby vypočutí svedkovia - zamestnanci správcu
dane, ktoré dôkazy boli následne vyhodnotené v kontexte so všetkými ostatnými dôkazmi, vrátane

výpovedi obžalovaných. Práve z dôvodov, na ktoré poukazovala obhajoba, ktorých si je súd vedomý,
súd nevychádzal a ani neoboznamoval vyjadrenia osôb podávajúcich vysvetlenia pred správcom dane
v rámci daňového konania, pretože neboli zabezpečené procesným spôsobom a pre účely trestného
konania tak boli nepoužiteľné.

Obžalovaní sa bránili aj spôsobom, že predmetné faktúry nie sú fiktívne a boli oprávnene zaúčtované do
účtovníctva, pretože práce boli reálne vykonané, čo im dosvedčil svedok Ing. W. W. a k uvedenému mal
vypovedať aj svedok Ing. V. W.. Súd svedka V. W. aj predvolal na hlavné pojednávanie, zo zdravotných
dôvodov na strane svedka však výsluch zrealizovaný nebol a obhajoba upustila od výsluchu tohto
svedka. Svedok J.. W. W. dosvedčil, že spol. BELSTAV SK, s.r.o. spolupracovala so spoločnosťou SMH,

s.r.o., v rokoch 2010 až 2012,fakturácie boli realizované prostredníctvom obž. S. a obž. H. mal na
starosti osoby, ktoré realizovali predmetné diela. Spol. ESOMONT mu nič nehovorí, práce vykonávané
spol. SMH boli vykonané v požadovanej kvalite a boli prevzaté investorom. Spol. BELSTAV neviedla
evidenciu zamestnancov, do denníka sa zapisoval iba počet ľudí a za školenia BOZP zodpovedal priamo
zhotoviteľ. Spol. BELSTAV mala zmluvu o dielo uzatvorenú s obž. S., obž. H. považoval za jeho partnera.

Svedok J.. V. W. mal dosvedčiť a preukázať súdu, že rovnako v zmysle zmluvy o dielo, ktorú mal
obž. S. uzavretú so spol. SMH, s.r.o boli zrealizované aj práce v Bratislave. Podľa názoru súdu nebolo
potrebné k týmto skutočnostiam svedka Ing. V. W. vypočuť, obhajoba aj upustila od výsluchu tohto
svedka, súd sa už aj vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vyjadril, že nespochybňuje, že stavebné
práce v Žiline a aj v Bratislave zrealizované boli, len ich nezrealizovala spol. ESOMONT, s.r.o., ako to

bolo deklarované na účtovných dokladoch. K tejto časti obrany súd, opakovane uvádza, že pre súdne
konanie nebolo podstatným, či fakturované stavebné práce v skutočnosti boli zrealizované, podstatným
však pre toto konanie je, že tieto práce neboli zrealizované spol. ESOMONT, neboli zrealizované tak,
ako je to uvádzané v účtovných dokladoch, tieto účtovné doklady sú preto fiktívne a obž. S. napriek
tomu, že o tom vedel, zaúčtoval ich do svojho účtovníctva. Obž. S. vedel, že účtovné doklady boli

vyhotovené práve za účelom navýšenia jeho nákladov, zvýšenia výdavkov a neoprávneného zvýšenia
základu dane a vystavené fiktívne faktúry zahrnul do svojho účtovníctva, aby tak skrátil svoje daňové
povinnosti voči štátu. Vina oboch obžalovaných bola preukázaná tak priamymi ako aj nepriamymi
dôkazmi, pričom tieto dôkazy do seba logicky zapadali. Pokiaľ sa obž. V. S. bránil, že nevedel, že ideo fiktívne doklady, keďže práce ako subdodávateľ pre neho realizoval obž. H., táto obrana vyznela vo
svetle vyššie uvedených dôkazov nevierohodne, nevierohodne vyznala najmä z pohľadu ekonomickej
stránky fungovania spol. SMH, s.r.o.. V tomto smere súd uvádza, že účelom každého podnikania je

ziskovosť, pričom z účtovných dokladov obž. S. vyplýva, že spôsob fakturácie, t.j. akým spôsobom
fakturoval svojmu subdodávateľovi obž. H. (BAFA Július Franček) sa vymyká tomuto účelu a aj celkovej
logike podnikania. Súd poukazuje na nestabilnú, ale predovšetkým nízku výšku provízie pre obž. S.,
ktorý mal uzavretú zmluvu s BELSTAVOM, pričom už v čase uzatvorenia zmluvy vedel, aká odmena
mu bude vyplatená, pričom jeho celkový zisk pred zdanením bol len vo výške 4% a nie je tak logickým

a ani pochopiteľným, že zisk pre obž. H. mal predstavovať sumu, na ktorej mala ešte ekonomicky
profitovať ďalšia spoločnosť (v tomto prípade podľa tvrdení oboch obžalovaných firma ESOMONT).
Pri hodnotení dôkazov je potrebné na predmetnú vec hľadieť aj z toho aspektu, že predmetné stavby
sa realizovali v čase, označovaného aj svedkami ako obdobie tzv. stavebného boomu, len ťažko si
je tak logicky predstaviť, že by stavebné firmy fungujúce dlhodobo na trhu, v období, kedy si mohli
zákazky vyberať, by pracovali za takéto nízke zisky. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd neuveril obrane

obž. S., a to že nevedel, že doklady - faktúry, ktoré zahrnul do svojho účtovníctva sú fiktívne, je
neobvyklý spôsob, akým bola dohodnutá zakaždým iná marža, ktorá je zdrojom zisku podnikateľov,
a to pri realizovaní prác na Sputnikovej ulici (ide o maržu do 2,5 %) a tiež je spochybnené, že obž.
S. fakturoval spol. BELSTAVU s dlhšou dobou splatnosti, než mal sám voči obž. H., a to aj z toho
pohľadu, že všetky záväzky voči obž. H. boli uhradené v lehote splatnosti napriek nízkej ziskovosti

(nízka marža), aj keď na druhej strane generálny objednávateľ BELSTAV meškal s úhradou faktúr.
Tiež bola vyvrátená obrana obž. S. spočívajúca v tvrdení, že práce realizoval formou subdodávateľa,
ktorým bol obž. H. práve z dôvodu, že nemal k dispozícii svojich zamestnancov, doslovne uviedol, že
jeho zamestnanci sa na týchto prácach nepodieľali, čo však odporovalo listinným dôkazom, keďže táto
časť obrany nekorešpondovala s prehľadom zamestnancov spol. SMH, s.r.o. zo sociálnej poisťovne

na čl. 804, z ktorého bolo súdom zistené, že zamestnancami jeho spoločnosti boli V., A., H., K., ktorí
preukázateľne aj na uvedených stavbách fyzicky pracovali, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi, a
to výkazom na čl. 462, kde K. (zamestnanec SMH, s.r.o.) dokonca aj odovzdával práce, V., A. a H.
(zamestnanciSMH,s.r.o.)súzasauvedenínašichtovniciachnačl.454-455,465-466,474-475,478-480,
509-510, 513,516-517 a V. v niektorých prípadoch rovnako tiež aj odovzdával práce. Obž. S. po tom,

ako na uvedené bolo poukázané v odsudzujúcom rozsudku, prispôsobil tomu svoje tvrdenia, že jeho
zamestnanci sa na jednotlivých stavbách podieľali aj fyzicky, a to v počte 5 až 6 ľudí. Opomenul však,
že na predchádzajúcich pojednávaniach sa jednoznačne vyjadril, že chodil na kontrolne dni a nepoznal
žiadne osoby, ktoré na týchto stavbách pracovali. Vykonanie diela evidovanými zamestnancami obž. V.
S. (V., A., H., S., K.) sa netýka iba malej časti prác, konkrétne sú to faktúry číslo 32011, 42011, 52011 zo

stavby Tupolevova za obdobie apríl - máj 2011 a faktúry číslo 72011, 102011, 172011, 192011 a 202011
zo stavby Sputniková za obdobie máj až september 2011 (čl. vyšetrovacieho spisu 452, 459, 463, 472,
476, 507, 511 a 514). Pokiaľ sa obžalovaní snažili tento fakt bagatelizovať, súd dáva do ich pozornosti,
že ide o 8 faktúr SMH voči Belstavu z celkových 33, ktorých sa týka obžaloba, čo je skoro štvrtina, pričom
sú z dvoch rôznych stavieb v Bratislave za obdobie šesť mesiacov. Tu už nemožno hovoriť o nejakom

nedopatrení alebo zanedbateľnom vybočení z normálneho chodu vecí. Pri vyššie uvedenej fakturácii je
v podstate nesporné, resp. sa nedá relevantne spochybniť, že následná subdodávateľská fakturácia od
obž. H. a ďalej ESOMONTU (R. K.) nemôže byť pravdivá. Súd zároveň nevidí dôvod, aby danú časť
fakturácie posudzoval samostatne, pretože modus operandi pri vytváraní fiktívneho dodávateľského
reťazca vytvára jednotný rámec a má ucelenú povahu, charakterizovanú tak totožnosťou predmetu

„dodávok“, ako aj zostupnej výšky fakturovanej ceny smerom k „subdodávateľom“ nižšieho stupňa. Tu
ďalej súd upozorňuje, že po postupnom presunutí objednávky na subdodávateľskú úroveň štvrtého radu
už deklarované právne vzťahy prestávajú dávať aj ekonomický zmysel, čo tiež podporuje pravdivosť
výpovede svedka K. a spochybňuje obranu obžalovaných. Predmetné zistenia súdu tak majú priamy
vplyv aj na hodnotenie konania obž. S. po subjektívnej stránke. Tým, že vedome akceptoval nepravdivé

subdodávateľské faktúry, zabezpečené obž. H., považuje súd za preukázané, že obž. S. mal úplné a
neskreslené informácie o podstate účtovných dokumentov, ktoré mu obž. H. predkladal, pričom tento
model „spolupráce“ akceptoval a aktívne sa na ňom podieľal.

Súd ďalej nevidí dôvod zohľadňovať pri určovaní rozsahu skutku hodnotu materiálu, ktorý obžalovaní

zapracovali do predmetných stavieb. Štát musí postupovať striktne a nekompromisne pri daňovej
politike štátu, a to a j v záujme čistoty podnikateľského prostredia, a to aj vo vzťahu vyvodzovania
trestnoprávnej zodpovednosti. Obžalovaní nepredložil súdu pravdivé doklady o nákupe stavebného
materiálu, súd na podklade falošných dokladov zahrnutých v účtovníctve, má vážne pochybnosti olegálnosti nadobudnutia stavebných materiálov, ktoré boli zakomponované do stavieb. Súd nevie, kde a
za koľko peňazí obžalovaní tento materiál získali, ani či išlo o obchody uskutočnené z hľadiska daňových
predpisov korektným spôsobom. Preto ani nie je k dispozícii dokumentácia, ktorá by mohla určiť správnu

výšku dane na vstupe a dane na výstupe, ak by obžalovaní postupovali pri fakturácii a vedení účtovnej
evidencie zákonným spôsobom. Predložený znalecký posudok na túto otázku nedal odpoveď a už
z povahy veci je zrejmé, že relevantné dôkazy v tomto smere ani zabezpečiť nemožno, museli by
totiž pochádzať od obžalovaných a je vylúčené, aby nemali usvedčujúci charakter. Obžalovaný S. ako
podnikajúci subjekt, si je veľmi dobre vedomý, že ako podnikateľ má zodpovednosť, že do účtovníctva

môže zaradiť iba doklady, ktoré skutočne majú povahu účtovných dokladov, ktoré boli vystavené riadne
a v zmysle účtovných predpisov. Obžalovanému tak muselo byť zrejmé, že účtovné doklady, ktoré
mu zabezpečil obž. H. sú fiktívne a jediným dôvodom, pre ktorý ich do účtovníctva zaradil bolo znížiť
svoju daňovú povinnosť voči štátu takým spôsobom, že umelo navýšil svoje výdavky. Keďže vedome
falošné účtovné doklady obž. S. zahrnul do svojho účtovníctva, bola voči nemu vyvodená trestnoprávna
zodpovednosť v rozsahu zníženia daňovej povinnosti, ako to vyplýva z fiktívnych účtovných dokladov,

pri daňových trestných činoch sa pri vyčíslení rozsahu skrátenia dane vychádza z výšky súm uvedených
na fiktívnych faktúrach (účtovaných dokladoch), zákon jednoznačne predpisuje náležitosti účtovného
dokladu a osoba, ktorá nejaký fiktívny doklad predloží ako riadny účtovný doklad a zahrnie ho do svojho
účtovníctva, nesie trestnoprávnu zodpovednosť za sumu na takomto doklade uvedenú (bez ohľadu na
to, či nejaké z fakturovaných prác boli v reáli vykonané). Takto bolo súdom postupované aj v iných

daňových trestných veciach.

K osobe obž. V. S. súd zistil, že v registri trestov má celkom 8 záznamov, pričom na všetky odsúdenia sa
vzťahuje fikcia neodsúdenia, súd tak nemohol prihliadať na tieto záznamy v odpise z registra trestov ako
na priťažujúcu okolnosť, zároveň však nekonštatoval ani poľahčujúcu okolnosť, že viedol riadny život.

Posledný záznam v registri trestov je rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/109/2011 zo
dňa 10.11.2011, právoplatný dňa 10.11.2011 pre prečiny ublíženia na zdraví § 156 ods. 1 Tr. zákona a
výtržníctva podľa § 364 ods,. 1 písm. a/ Tr. zákona, bol odsúdený na úhrnný peňažný trest, ktorý zaplatil,
na páchateľa sa tak hľadí akoby nebol odsúdený.

K osobe obžalovaného Q. H. súd zistil, že v registri trestov má dva záznamy, a to trestným rozkazom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/4/2016 zo dňa 04.02.2016, právoplatný dňa 04.07.2017, bol
uznaný vinným pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona
a rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/53/2017 zo dňa 04.07.2017, právoplatný dňa
04.07.2017 bol uznaný vinným za rovnaký zločin podľa § 276 ods. 1, 3 Tr. zákona, bol mu uložený

súhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou 3 roky s probačným
dohľadomatrestzákazučinnostíviesťmotorovévozidláakéhokoľvekdruhupodobu2rokov,bolzrušený
výrok o treste uloženom trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/4/2016 zo dňa
04.02.2016. Obžalovaný sa osvedčil, takže súd ani v jeho prípade nemohol prihliadať na tieto záznamy
v odpise z registra trestov ako na priťažujúcu okolnosť, zároveň však nekonštatoval na jeho strane ani

poľahčujúcu okolnosť, že viedol riadny život.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obž. V. S. a obž. Q. H. nezistil žiadne
priťažujúce a ani poľahčujúce okolnosti. Súd zároveň v prípade oboch obžalovaných aplikoval postup
podľa § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zákona a obžalovaným mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod
dolnú hranicu trestnej sadzby.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možnopáchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods.
3 písm. d/ Tr. zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie
uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica

trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti,
ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu vrátane možnosti nápravy
páchateľa. Spôsob života, aký viedli obžalovaní je objektívne preukázaný aktuálnym odpisom registra
trestov, obaja obžalovaní už boli v minulosti trestaní, v ich prípade platí fikcia neodsúdenia. Významnou
skutočnosťou je, že od spáchania skutku uplynulo takmer 11 rokov, uvedený fakt je významný aj z

dôvodu, že plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na prísnom potrestaní páchateľov a slabne
potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie. Za tejto situácie okresný
súd, vzhľadom na tieto okolnosti prípadu použil v prípade oboch obžalovaných inštitút mimoriadneho
zníženia trestnej sadzby a s použitím ustanovenia § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zákona a mimoriadne im
znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Obž. V. S. a obž. Q. H. uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov a na výkon trestu
odňatia slobody obžalovaných zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Obžalovaných zaradil na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,
pretože doposiaľ neboli vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa názoru súdu, takto uložené tresty plne zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej
prevencie, sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu a sú dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na uvedené, súd potom rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.