Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/131/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222010671
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1222010671.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovanej S. L. pre
prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1písm. b) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/289/2022 zo dňa 04.10.2022, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 06.12.2022 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vec sa obžalovanej

S. L., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom U. H., okr. Y.,

u k l a d á

podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l),§ 37 písm. m) Trestného

zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/289/2022 zo dňa 04.10.2022 bola obžalovaná S. L.
uznaná vinnou zo spáchania prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného času do 01:45 hod. dňa 06.08.2022 sa zdržiavala bez povolenia a bez

relevantného dôvodu na území mesta Bratislava na ulici Prípojná, a to napriek tomu, že jej bol trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/239/2021 zo dňa 06.09.2021, právoplatný dňa
06.09.2021 uložený trest zákazu pobytu na území mesta Bratislava v trvaní 2 ( dvoch) rokov.

Za to jej bol podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pre výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 2
písm. b) Trestného zákona zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň

jej bol podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 43 Trestného zákona uložený ďalší trest
zákazu pobytu na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava na dobu 2 roky.Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila
prostredníctvom obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 25.10.2022. Obhajoba uvádza, že
trest, ktorý v minulosti bol obžalovanej uložený, bol pre ňu trestom odstrašujúcim pre to, aby v budúcnosti

páchala trestnú činnosť. V Bratislave bola obžalovaná za tým účelom, že išla z Kalinkova k zubárovi,
pretože mala veľké bolesti. Po ceste ako išla, ju legitimovali policajti, a zároveň ju zobrali na obvodné
oddelenie v Podunajských Biskupiciach, kde vniesli voči nej obvinenie. Obžalovaná nemala v úmysle
sa zdržiavať v Bratislave. Vzhľadom na uvedené obžalovaná žiada, aby krajský súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že jej nepodmienečný trest bude zmenený na podmienečný a nebude odsúdená na trest

zákazu pobytu.

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovanej, ktoré mu bolo v súlade s § 314
Trestného poriadku doručené.

Odvolací súd nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré

by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí poukázal na to, že obžalovaná učinila vyhlásenie o vine,
svoje konanie ľutuje, podstatnú časť trestu má k dňu konania verejného zasadnutia vykonanú, preto
navrhol zmierniť trest tak, aby bol pokrytý väzbou.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí uviedla, že spáchanie skutku ľutuje, a požiadala o zmiernenie trestu
alebo o uloženie podmienečného trestu, ktorý by bol pre ňu dostatočnou výstrahou.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,

ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd

konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa
§ 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru,

že odvolanie obžalovanej je dôvodné.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II
podal dňa 07.08.2022 obžalobu na S. L. pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.10.2022 obžalovaná S. L. učinila vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinná, a následne kladne odpovedala na otázky uvedené v §
333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa
§ 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovanej o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu

priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.

Okresnýsúdnazákladevyhláseniaovineuznalobžalovanúvinnúzospáchaniaprečinumarenievýkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedom v
obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení viny a
postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemôže byť predmetom revízie odvolacím

súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaná má 7 záznamov
v registri trestov, v 5 prípadoch sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená. Naposledy jej bol trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/152/2022 zo dňa 05.05.2022 uložený za prečin

marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b) Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace, ktorý vykonala dňa 02.08.2022 a trest zákazu pobytu na území hlavného
mesta SR Bratislava v trvaní 2 roky.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že konanie predchádzajúce napadnutému výroku

rozsudku netrpí žiadnymi závažnými procesnými vadami, ktoré by mali za následok porušenie práva na
obhajobu alebo nezákonnosť vykonaných dôkazov v zmysle dovolacích dôvodov. Súd prvého
stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku.

Odvolací súd sa stotožnil s tým, ako súd prvého stupňa určil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona. Aj odvolací súd zistil u obžalovanej poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona spočívajúcu v priznaní k trestnej činnosti a oľutovaní
jej spáchania a priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Trestného zákona, ktorá vyplýva z
predchádzajúceho odsúdenia obžalovanej za úmyselnú trestnú činnosť pred spáchaním v súčasnosti

postihovaného trestného činu, mimo toho odsúdenia, ktoré tvorí súčasť skutkovej vety. Pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností je v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona bol 1:1, teda súd
prvého stupňa správne ukladal trest odňatia slobody v sadzbe 0 až 2 roky.

Pri úvahách o druhu trestu aj odvolací súd dospel k záveru, že osoba obžalovanej, ktorá je všeobecným

i špeciálnym recidivistom, neumožňuje uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Obžalovaná sa dopustila prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b)
Trestného zákona iba 4 dni potom, ako vykonala nepodmienečný trest odňatia slobody za totožný trestný
čin, a skutok, za ktorý sa ukladá trest, spáchala v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Uvedené
skutočnosti v plnej miere odôvodňujú rozhodnutie o tom, že obžalovanej bol uložený trest odňatia

slobody, ktorého výkon jej nebol podmienečne odložený. Nemožno totiž predpokladať, že ochranu
spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou zo strany obžalovanej možno docieliť miernejším trestom
nespojeným s odňatím slobody.

Na základe týchto skutočností je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanej súdom

prvého stupňa plne opodstatnené a odráža nielen možnosti jej nápravy a morálne odsúdenie páchateľa,
ale aj požiadavky generálnej prevencie. Uloženie takéhoto druhu trestu zodpovedá zákonným kritériám
uvedeným v § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Pri preskúmavaní výmery trestu však odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu a

rozsah následku trestného činu je trest uložený obžalovanej súdom prvého stupňa neprimerane prísny
a neodráža jeho závažnosť. Obžalovaná učinila istú sebareflexiu tým, že na hlavnom pojednávaní
vyhlásila vinu, a svoje konanie oľutovala a nakoľko v danom prípade s poukazom na závažnosť
spáchaného prečinu a na jeho následok, ktorý nemal žiadny vplyv na iné osoby alebo majetok, nie jenevyhnutné ukladať jej trest vo výmere 6 mesiacov a ďalší trest zákazu pobytu tak, ako to učinil súd
prvého stupňa. Odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, ktorý lepšie

zodpovedá požiadavkám individuálnej prevencie.

Odvolací súd nepovažoval za potrebné obžalovanej ukladať ďalší trest zákazu pobytu na území
hlavného mesta SR Bratislavy, nakoľko doposiaľ uložené tresty zákazu pobytu spolu v trvaní 4 roky
obžalovaná ešte nevykonala, a uloženie ďalšieho trestu zákazu pobytu nevyžaduje ochrana verejného

poriadku,rodiny,zdravia,mravnostialebomajetku.Ďalšieukladanietrestuzákazupobytuzozreteľomna
kriminálnuhistóriuobžalovanejbyevidentnepredstavovaloďalšiunežiaducukriminalizáciuobžalovanej,
keďže primárny trestný čin obžalovanej, za ktorý jej bol uložený prvý trest zákazu pobytu, t. j. prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, bol menej závažný a ďalšia jej trestná činnosť
sa odvíjala od neschopnosti podrobiť sa uloženému trestu zákazu pobytu. Takýmto spôsobom sa
obžalovaná dostala do rozporu s Trestným zákonom ešte dva razy a je nežiaduce, aby bolo primárne

trestaná za takúto trestnú činnosť, keďže spoločensky nebezpečnejšia je majetková trestná činnosť.

Takto uložený trest odvolacím súdom zodpovedá závažnosti spáchaného prečinu, okolnostiam prípadu
a osobe obžalovanej, je zákonný, spravodlivý a primeraný a v celom rozsahu zodpovedá účelu trestu
ustanoveného Trestným zákonom z pohľadu individuálnej prevencie aj generálnej prevencie.

Obžalovaná S. L. bola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti
vo výkone trestu odňatia slobody uloženého pre úmyselný trestný čin, preto ju odvolací súd podľa § 48
ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.