Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. máj 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 28Cb/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119449946
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:6119449946.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne SOSTEAM SLOVAKIA,

s. r. o., so sídlom v Bratislave, Budatínska 43, IČO: 45 414 408, zastúpenej Advokátska kancelária
MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 15, IČO: 36 860 522,
proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 747,32 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 747,32 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 747,32 eura od 18.04.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V návrhu žalobkyňa
uviedla, že 5.12.2017 došlo v obci Svätý Martin k znečisteniu vozovky unikajúcimi prevádzkovými
kvapalinami z havarovaného vozidla V. X., M.: Q ktorého vodičom bol F. U., narodený XX.X.XXXX,
bytom J. XXX, XXX XX J. (ďalej aj „škodca“), pričom tento bol aj vinníkom dopravnej nehody. Motorové

vozidlo škodcu bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. Správcom predmetnej cestnej komunikácie
sú Regionálne cesty Bratislava, a.s., IČO: 35 947 161, so sídlom Čučoriedková 6, 827 12 Bratislava
(ďalej aj „správca komunikácie“). Škodcovi, ktorý zodpovedá za vznik dopravnej nehody, tak v zmysle
§ 43 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vznikla povinnosť odstrániť znečistenie predstavujúce
prekážku cestnej premávky. Keďže tento druh poškodenia vyžaduje kvalifikovaný zásah subjektu
špecializovaného na odstraňovanie poškodenia vozovky (nie je reálne, aby bežný vinník dopravnej
nehody dokázal odstrániť a zabrániť ďalšiemu rozširovaniu škody vzniknutej únikom pohonných látok

a prevádzkových kvapalín vlastnými prostriedkami), správca komunikácie mal pre tento prípad so
žalobkyňou uzavretú zmluvu o odstraňovaní prekážok a o postúpení pohľadávok zo dňa 26.11.2015
(ďalej aj „zmluva o odstraňovaní prekážok“). Na základe predmetnej zmluvy pristúpila žalobkyňa
k odstráneniu znečistenia. Cieľom jej činnosti bolo zabezpečenie prejazdnosti cestnej komunikácie,
odstránenie poškodenia vozovky a zabránenie ďalšiemu šíreniu škody, ktorá sa mohla v prípade
oneskoreného zásahu prejaviť aj vo vážnom narušení životného prostredia. Poistná udalosť bola
žalovanej ako zodpovednému poisťovateľovi riadne nahlásená. Pri svojej činnosti žalobkyňa vynaložila

náklady vo výške 747,32 eura, ktoré deklarovala prostredníctvom faktúry č. 17100699 z 12.12.2017
vystavenej na meno škodcu. Dňa 29.12.2017 žalobkyňa prostredníctvom spoločnosti Green recovery
s.r.o., IČO: 483 346 34, so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava svoj nárok uplatnila v zmysle
§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenúprevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) priamo voči žalovanej ako zodpovednému
poisťovateľovi. Žalovaná listom zo dňa 11.01.2018 upovedomila žalobkyňu o zamietnutí uplatneného
nároku bez poskytnutia akéhokoľvek poistného plnenia. Poukázala na to, že jediným subjektom,

ktorý vynaložil náklady na odstránenie protiprávneho stavu, ktorý vytvoril škodca, je žalobkyňa.
Napriek tomu, že eliminovala škodu a zabránila jej ďalšiemu šíreniu, jej oprávnené náklady dodnes
ostávajú neuhradené. V danom spore existuje záujem správcu komunikácie, aby vzniknutá škoda bola
odškodnená v rámci poistného krytia, k čomu sa pridáva aj všeobecný verejný záujem, aby škody
na vozovke boli odstraňované v čo najkratšom čase (za účelom zabezpečenia prevádzky cestnej

komunikácie) a v čo najväčšom rozsahu (za účelom zamedzeniu ďalšieho šírenia nepriaznivého
vplyvu uniknutých látok na vozovku a životné prostredie). Možno preto považovať za plne súladne
s princípom distributívnej spravodlivosti, aby bol nárok žalobkyne hradený z PZP škodcu. V zmysle
uvedených skutočností preto možno považovať za koherentné s legitímnymi očakávaniami účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov, aby bolo poskytnuté plnenie z PZP aj priamo žalobkyni a bola je poskytnutá
náhrada za účelné, riadne preukázané a uplatnené nároky, ktoré vynaložila pri odstraňovaní škody

vzniknutej prevádzkou motorového vozidla poisteného žalovaným. V prípade, že by sa súd nestotožnil s
jej argumentáciou poukázala na zmluvu o odstraňovaní prekážok, ktorá bola uzavretá medzi správcom
komunikácie a žalobkyňou 26.11.2015. Jej účelom bolo zaistiť uplatniteľnosť oprávnených nárokov
žalobkyne aj voči poisťovateľom s odmietavým postojom. V tejto súvislosti článok II bod 2 a bod 3
zmluvy o odstraňovaní prekážok vymedzuje budúce pohľadávky, ktoré žalobkyni vzniknú v súvislosti

s plnením si povinností podľa zmluvy o odstraňovaní prekážok. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa
disponuje škodovou pohľadávkou voči žalovanej aj v prípade, že za jediného poškodeného považuje
žalovaná výlučne správcu komunikácie. Na preukázanie svojich tvrdení predložila žalobkyňa súdu
zmluvu o odstraňovaní prekážok z 26.11.2015, listinu „uplatnenie nárokov na náhradu škody z poistenia
zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla“,faktúruč.17100699z12.12.2017,

vyrozumenie žalovanej z 11.01.2018, lustráciu poisťovateľa škodcu, úrokové sadzby ECB, registráciu
poistnej udalosti.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 30.12.2019 platobný rozkaz sp. zn. 12Up/1804/2019, ktorým
návrhu žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v

ktorom nárok žalobkyne označila za nedôvodný. Návrh žalobkyne považovala aj za nespĺňajúci kritéria
požadované § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Namietala
aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, ktorú žalobkyňa odvodzovala od zmluvy o odstraňovaní prekážok,
ktorej súčasťou má byť zmluva o postúpení pohľadávok. Žalobkyňa nepreukázala jej zverejnenie
v súlade s článkom VI ods. 1 zmluvy o odstraňovaní prekážok, pričom aj podľa jej dikcie bola

účinnosť viazaná práve na predmetné zverejnenie. Žalobkyňa zároveň nepreukázala, na základe
akého legislatívneho zmocnenia bolo zabezpečenie výkonu práv a povinností v súvislosti s údržbou
ciest zmluvne prevedené zo správcu komunikácie (ako deklarovaného správcu cesty) na žalobkyňu
(ako bežnú obchodnú spoločnosť). Spochybnila aj postúpenie pohľadávok na základe dojednania o
postúpení v zmluve o odstraňovaní prekážok o postúpení pohľadávok, ktoré označila za neurčité

a zmätočné. Zároveň v zmluve absentuje konkrétny prejav vôle postupcu týkajúci sa postúpenia
samotných pohľadávok, a preto zmluvu o odstraňovaní prekážok označila za absolútne neplatnú. Podľa
žalovanej nemožno uplatňovaný nárok subsumovať pod žiadne z ustanovení zákona o PZP a žalobkyňa
ani len neuviedla, o ktoré ustanovenia zákona o PZP opiera svoj nárok. Ak uplatňovaný nárok nevyplýva
zo zákona o PZP tak potom nie je daná pasívna vecná legitimácia na strane žalovanej. V tejto súvislosti

poukázala na svoje vyrozumenie, v ktorom žalobkyni oznámila, že v prípade znečistenia cesty je za
odstránenie tohto znečistenia zodpovedný vinník nehody, ktorý ak prekážku neodstráni je povinný ju
bezodkladneodstrániťnajehonákladysprávcacesty.Uplatnenýnároknapoistnéplneniejetakvylúčený
z poistného krytia v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona o PZP a nemožno ho subsumovať pod § 4 zákona
o PZP. Navyše záchyt uniknutých prevádzkových kvapalín patrí medzi úlohy Hasičského záchranného

zboru, ktorý je hradený z 8 % odvodu. Napokon namietala aj subdodávateľskú faktúru Green recovery č.
1020170112“ v sume 120 eur s DPH, pretože táto sa nijak nepodieľala na odstraňovaní prekážky cestnej
premávky a teda nemôže tvoriť súčasť nákladov, ktoré znáša vodič F. U..

3. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, pričom zotrvala na dôvodnosti podaného návrhu. K

námietke nedostatku aktívnej legitimácie uviedla, že správca komunikácie mal uzavretú so žalobkyňou
zmluvuoodstraňovaníprekážokapostúpenípohľadávokzodňa26.11.2015.Tátozmluvabolapripojená
k samotnému návrhu a preto priamo z tejto zmluvy je odvodená aktívna legitimácia žalobkyne. Pasívna
legitimácia žalovanej je odvodená z § 15 ods. 1 zákona o PZP. V čase odstraňovania škôd po nehodespôsobenej poistencom žalovanej musela vynaložiť náklady, aby zabránila ďalšiemu rozširovaniu škody.
V prípade keby žalobkyňa nezasiahla včas a nebola by táto škoda odstránená, by sa škoda mohla
šíriť ďalej a to únikom pohonných hmôt a prevádzkových kvapalín. Žalobkyňa tak zabezpečila, aby sa

škoda ďalej nešírila a nespôsobila tak poškodenie vozovky a neovplyvnila životné prostredie. Nárok
preto subsumovala pod § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Napokon k faktúre Green recovery uviedla, že
svoj nárok si u žalovanej uplatňovala prostredníctvom Green recovery s.r.o., s ktorou uzavrela mandátnu
zmluvu, na základe, ktorej sa spoločnosť Green recovery s.r.o. v predmete tejto zmluvy zaviazala
odplatne vymáhať pohľadávky pre žalobkyňu v mene žalobkyne a zároveň pre žalobkyňu viesť odplatne

pohľadávkovú agendu, čo zahŕňa uskutočňovanie telefonických, písomných a osobných rokovaní s
dlžníkmi v mene mandanta a vedenie o všetkých týchto krokoch. K vyjadreniu priložila fotodokumentáciu
miesta vytečenia prevádzkových kvapalín a mandátnu zmluvu.

4. Žalovaná svoje procesné právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne nevyužila.

5.Súdnariadilvsporepojednávaniena28.05.2021,ktorésakonalovprítomnostižalobkyneažalovanej.
Na pojednávaní strany zotrvali na svojich písomných podaniach. Žalobkyňa nad rámec už uvedeného
doplnila, že správca komunikácie nedisponuje takými oprávneniami na nakladanie s nebezpečným
odpadom ako žalobkyňa, a preto si nevie splniť svoje kompetencie v dôsledku čoho delegoval povinnosť
na žalobkyňu, ktorá ma všetky príslušné oprávnenia na nakladanie s nebezpečným odpadom. Hasičský

a záchranný zbor sa len podieľa na odstraňovaní týchto prekážok, nevykonáva ich výlučne sám.
Podľa žalovanej žalobkyňa nepreukázala, že správca nie je spôsobilý odstraňovať dôsledky dopravných
nehôd, pri ktorých došlo k znečisteniu. Správca cesty má povinnosť zabezpečovať svoju kompetenciu
vo vlastnej réžii. V danom prípade ide o vytečenie oleja, čo nie je nebezpečným odpadom.

6. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou medzi stranami sporu je aktívna vecná
legitimácia žalobkyne, pasívna vecná legitimácia žalovanej, platnosť zmluvy, posúdenie nároku podľa
zákona o PZP, nárok na úroky z omeškania a oprávnenosť jednotlivých položiek uvedených vo faktúre.
Zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu spochybnené, a preto sa považujú podľa § 151 ods. 1 C. s.
p. za nesporné. V súlade s požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti rozsudku súd preto nepovažuje za

potrebné tvrdenia strán sporu uvedené v bodoch 1. až 5. opätovne opakovať.

7. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

8. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

9. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o PZP, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí
za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú utrpel vodič motorového vozidla, ktorého
prevádzkou bola škoda spôsobená.

10. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

11. Podľa § 3d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) - ďalej len
„cestný zákon“ cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve

samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez
colné priestory sú vo vlastníctve štátu.

12. Podľa § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak
ide o cesty a miestne cesty pre cestnú nemotorovú dopravu vo vlastníctve samosprávneho kraja,

samosprávny kraj, prípadne právnické osoby ním na tento účel založené alebo zriadené.

13. Podľa § 3d ods. 6 cestného zákona vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní
pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.14. Podľa § 3f ods. 1, a 2 cestného zákona správca cesty I. triedy môže zmluvne previesť povinnosť
udržiavať cestu I. triedy v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená, na vlastníka alebo správcu

ciest II. a III. triedy, alebo na Národnú diaľničnú spoločnosť za cenu dohodnutú v súlade s cenovými
predpismi. Vlastník alebo správca ciest II. a III. triedy môže zmluvne previesť povinnosť udržiavať cesty
II. a III. triedy v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené, na Národnú diaľničnú spoločnosť za
cenu dohodnutú v súlade s cenovými predpismi.

15. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových
ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových
cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská.
Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku
miestnych komunikácií a účelových ciest.

16. Podľa § 2 ods. 2 písm. r) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) na účely tohto zákona sa ďalej rozumie prekážkou
cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov.

17. Podľa § 43 ods. 1 zákona o cestnej premávke kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný

ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca
cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie
predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník právne vzťahy uvedené v odseku 1

sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení,
riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia
sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

19. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

21. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

23. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V predmetnom konaní nebolo sporné,
že došlo k znečisteniu vozovky v obci Svätý Martin, ktorej vlastníkom je Bratislavský samosprávny
kraj a správcom ním založená právnická osoba Regionálne cesty Bratislava a.s. Ako to vyplýva z

výpisu z obchodného registra je správca komunikácie založený okrem iného na údržbu ciest v majetku
Bratislavského samosprávneho kraja, - zimná a letná údržba a čistenie ciest, pozemných komunikácií
a verejných priestranstiev.

24. V súlade so zákonom (bod 11. a 12. tohto rozsudku) je tak právnická osoba Regionálne cesty

Bratislava a.s. kompetentná (pretože na tento účel bola založená) a poverená udržiavaním pozemných
komunikácií vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja v stave zodpovedajúcom účelu, a teda
aj v prípade znečistenia týchto komunikácií, toto znečistenie odstrániť. Cestný zákon (bod 14. tohto
rozsudku) pripúšťa zmluvný prevod povinnosti udržiavať pozemnú komunikáciu na iný subjekt, ale
len na ten, ktorý zákon predpokladá - v danom prípade na Národnú diaľničnú spoločnosť, prípadne

na vlastníka / správcu cesty II. a III. triedy (podľa toho o akú triedu cesty ide). Ustanovenie § 3d
ods. 5 písm. c) cestného zákona neumožňuje rozdelenie jednotlivých oprávnení správcu cesty medzi
viaceré subjekty navzájom. Inými slovami, uvedené ustanovenie sa vôbec netýka riešenia postupu,
kedy samosprávny kraj (ním založená právnická osoba) ako správca cesty hodlá určité oprávneniesprávcu cesty (avšak nie všetky oprávnenia) preniesť na iný subjekt a sám pritom zostať správcom cesty
(takýto postup nie je dovolený ani inými právnymi predpismi). Aplikácia uvedeného ustanovenia dopadá
iba na tie prípady, kedy pre vymedzené komunikácie a/ samosprávny kraj nevykoná prípustný prenos

(všetkých) právomocí na iný subjekt, a teda samosprávny kraj je správcom cesty, alebo b/ samosprávny
kraj rozhodne, že správu cesty vykonávať nebude a že výkon (všetkých) práv a povinností správcu
cesty prenesie na ňou zriadenú alebo založenú právnickú osobu. Gramatickým výkladom dospejeme
k záveru, že prenos právomocí správcu cesty nie je možný na obchodnú spoločnosť už existujúcu, ale
výlučnenaobchodnúspoločnosťzaloženúosobitneibanatentoúčel.Vopačnomprípadebypožiadavka

zákonodarcu vyjadrená slovami „osobu ňou založenú“ nemala opodstatnenie. Žalobkyňa preto nie je
spôsobilým subjektom na to, aby vykonávala správu cesty (aby na ňu boli prenesené niektoré práva
a povinnosti správcu cesty), pretože podľa výpisu z obchodného registra na takýto účel ani nebola
správcom cesty založená.

25. Správca komunikácie preto porušil vyššie citované ustanovenia cestného zákona, keď na základe

zmluvy o odstraňovaní prekážok z 26.11.2015 previedol na žalobkyňu svoju vlastnú kompetenciu, na
vykonávanie ktorej bol výslovne založený, a to odstraňovanie prekážok z telesa cesty a/alebo súčasti
cesty za účelom zabezpečenia priechodnosti a plynulosti cestnej premávky. Poľa súdu ale správca
komunikácie pri odstraňovaní prekážky z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a
nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po

stránke technickej (čo sa týka zabezpečenia samého výkonu odstránenia znečistenia komunikácie).
Odstrániť znečistenie z komunikácie je oprávnený vykonať buď Bratislavský samosprávny kraj, alebo
právnická osoba ním na tento účel založená alebo zriadená - t. j. Regionálne cesty Bratislava a.s.
Inými slovami cestný zákon upravuje spoločenské vzťahy v oblasti verejného (správneho) práva a v
súvislosti so správou pozemných komunikácií nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy.

Odstránenie rozliatych prevádzkových kvapalín, ktoré spôsobujú prekážku v zjazdnosti komunikácie
preto nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským
subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť
v oblasti verejnoprávnych vzťahov (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/70/2003). Správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto

výkone orgánom verejnej správy a vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad
rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva napr. zmluvné zastúpenie, poverenie
a splnomocnenie. Každý orgán štátu má totiž Ústavou Slovenskej republiky a zákonom určený rozsah

právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým,
že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu
a obsahu sankcií, ktoré môžu používať. Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom
zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp
právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej

úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a
ustanoveným spôsobom. Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 141 ods. 6 písm. b) cestného zákona,
podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužijú všeobecné predpisy o správnom
konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej
premávky bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v

súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky a gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na
odstránenie prekážky cestnej premávky sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je
nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a účelom tejto
úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky
v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania

rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., tzn., že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho
odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované
využitým práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v
konaniach upravených normami správneho poriadku.

26. Pokiaľ teda nebola prekážka (škvrna na komunikácii) odstránená Bratislavským samosprávnym
krajom alebo právnickou osobou ním pre tento účel založenou alebo zriadenou, išlo o zákonom
neprípustné prenesenie výkonu právomoci pri správe miestnej komunikácie. Nemohol preto žalobkyni
ani vzniknúť nárok na náhradu vynaložených nákladov spojených s odstránením prekážky vočižalovanej, čo je samo o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu, pretože ustanovenia
cestnéhozákonaozvereníprávapovinnostíverejnejpovahyurčenýmsubjektomsúkogentnejpovahy,a
teda len spoločnosť Regionálne cesty Bratislava a.s. bola oprávnená znečistenie komunikácie odstrániť.

Právny poriadok Slovenskej republiky nedovoľuje, aby správca cesty preniesol predmetné oprávnenie
verejnoprávneho charakteru na akýkoľvek iný podnikateľský subjekt, a preto ak tak správca cesty na
základe zmluvy o odstraňovaní prekážok z 26.11.2015 urobil, je toto poverenie podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatné (keďže obchádza vyššie citované ustanovenia cestného zákona a zároveň je s
nimi v rozpore) a navrhovateľ na základe neho nemohol získať oprávnenie na výkon verejnej moci

na odstraňovanie prekážok na komunikáciách (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2MCdo/11/2011).

27. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň dodáva,
že len v rovine tvrdení ostali vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní o tom, že správca komunikácie
nedisponuje takými oprávneniami na nakladanie s nebezpečným odpadom ako žalobkyňa, a preto si

nevie splniť svoje kompetencie v dôsledku čoho delegoval povinnosť na žalobkyňu. Predložená zmluva
o odstraňovaní prekážok takto vôbec nie je koncipovaná a žalobkyňa ničím svoje tvrdenia nepodložila.
V predmetnom spore žalobkyňa ani len netvrdila, že z poškodeného motorového vozidla unikli práve
nebezpečné látky. Okrem toho poisťovne v súlade s § 68 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov odvádzajú 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z činnosti vykonávanej
na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok do konca februára príslušného roka
na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré následne tieto prostriedky rozdeľuje
aj medzi hasičský zbor, ktorý sa podieľa aj na odstraňovaní týchto škvŕn z pozemných komunikácií.
Napokon uvedené potvrdzuje aj samotná zmluva o odstraňovaní prekážok z 26.11.2015, ktorá v článku

VII motorový olej, mazací olej, ropné emulzie označuje ako ekologický odpad, ktorý žalobkyňa odstráni
ak príslušné zložky hasičského a záchranného zboru ekologický odpad neodstránia, pričom v spore
nebolo preukázané, že by tento zbor bol vôbec volaný.

28. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že podľa jeho názoru vzniknutá škoda nie je krytá povinným

zmluvným poistením, pretože škoda vznikla vodičovi motorového vozidla, keďže ako to vyplýva z bodu
17. tohto rozsudku prekážku na ceste odstraňuje správca cesty na náklady vodiča, ktorý prekážku
spôsobil a bezodkladne ju neodstránil. Poistné plnenie poskytované podľa zákona o PZP nie je
neobmedzené a nehradia sa z neho všetky ujmy, ktoré poškodenému v dôsledku škodovej udalosti
vznikli, ale len nároky taxatívne uvedené v § 4 zákona o PZP, ak nie sú vylúčené § 5 zákona o

PZP. Ak teda zákon o PZP určitý druh nároku výslovne neupravuje, je jeho náhrada z povinného
zmluvného poistenia vylúčená. Vychádzajúc zo znenia § 4 ods. 2 zákona o PZP odstránenie vytečených
prevádzkových kvapalín z poškodeného motorového vozidla celkom zjavne nie je škoda na zdraví a
ani náklad pri usmrtení, nie je ušlým ziskom a ani účelne vynaloženým nákladom spojených s právnym
zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa zákona o PZP. Zákon o PZP nepočíta s úhradou nákladov

na odstránenie prekážky z komunikácie v podobe vytečených prevádzkových kvapalín, pretože ako
už bolo vyššie uvedené tieto náklady má znášať výlučne osoba, ktorá prekážku spôsobila. Rovnako
potom priamy nárok na poistné plnenie nemá tretia osoba, ktorá by také náklady vynaložila za
poisteného. Správca komunikácie resp. žalobkyňa, ktorá uhradila náklady na odstránenie vytečených
prevádzkových kvapalín z havarovaného vozidla, má nárok na ich náhradu proti prevádzkovateľovi

vozidla a nemá priamy nárok na poistné plnenie proti poisťovateľovi motorového vozidla, ktorého
prevádzkou tento náklad vznikol. Napokon aby bolo možné uvažovať nad aplikáciou § 4 ods. 2 písm.
b) zákona o PZP muselo by byť preukázané, že vytečením prevádzkových kvapalín z poškodeného
motorového vozidla došlo k preukázateľnej škode na pozemnej komunikácii, v opačnom prípade
ide len o náklad vodiča, ktorému zákon ukladá povinnosť prekážku odstrániť, a ktorý nie je krytý

zákonom o PZP. Zneutralizovanie vytečených prevádzkových kvapalín bez ďalšieho relevantného
dôkazu nijako nepreukazuje, že došlo k poškodeniu pozemnej komunikácie a okrem toho, žalobkyňa len
zneutralizovala škvrnu na pozemnej komunikácii, samotnú pozemnú komunikáciu žiadnym spôsobom
neopravovala, a preto v tejto rovine nemožno o vzniku škody priamo na pozemnej komunikácii uvažovať.
Uvedené potvrdila aj samotná žalobkyňa, ktorá vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedla, že zabezpečila,

aby sa škoda nešírila ďalej a nespôsobila poškodenie vozovky. Podľa súdu tak poskytla škodcovi službu,
ktorú má uhradiť škodca a nie jeho poisťovateľ, pretože táto škoda nie je krytá zákonom o PZP. Žaloba
je preto nedôvodná aj v tomto smere.29. Ďalšími námietkami sa súd nezaoberal, pretože ich posúdenie bolo nadbytočné, keďže žalobu
primárne zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nemala kompetenciu vytečené prevádzkové kvapaliny
odstrániťaakopodpornýargumentsúduviedol,žetentonárokžalobkyneaniniejekrytýzákonomoPZP.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol. Súd preto
priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude
rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie
na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995
Z. z.).