Uznesenie – Oddĺženie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117206888
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6117206888.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam
Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci dlžníka
N.. A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX I. o návrhu na oddlženie dlžníka, o
odvolaní dlžníka proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4NcKR/8/2017-18 zo dňa 19.
augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4NcKR/8/2017-18 zo dňa 19. augusta 2022 m e n
í tak, že dlžníka N.. A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX I. o d d l ž u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol návrh na oddlženie dlžníka N.. A. W., Y. E..

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 28.02.2017 bol súdu prvej inštancie ako konkurznému

súdu doručený návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. Súd prvej inštancie uznesením
č.k. 4K/17/2017-31 zo dňa 28.03.2017, právoplatným dňa 05.04.2017, vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka, otvoril malý konkurz, ustanovil správcu konkurznej podstaty a vyzval veriteľov na prihlásenie
pohľadávok. Uznesením č.k. 4K/17/2017-399 zo dňa 15.11.2021, právoplatným dňa 09.12.2021, súd
prvej inštancie zrušil konkurz na majetok úpadcu po splnení konečného rozvrhu výťažku.

3. Súd prvej inštancie z obsahu spisu vedeného súdom prvej inštancie ako konkurzným súdom pod sp.
zn.4K/17/2017vovecivyhláseniakonkurzunamajetokdlžníkazistil,žedlžníkodroku2001podnikalako
živnostník. Na rozbeh podnikania uzatvoril viacero zmlúv o poskytnutí pôžičky a úveru. V roku 2011 začal
podnikať formou majetkovej účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným. Spočiatku sa mu v podnikaní
darilo, podnikateľské zámery mu ale nevyšli podľa predstáv a dostal sa do dlhovej pasce. Zo správy
správcu doručenej konkurznému súdu dňa 29.05.2017 vyplynulo, že úpadca bol v minulosti podielovým

vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k. ú. Y. E. v podiele 9/16 a výlučným vlastníkom
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. Y. E., ktoré darovacou zmluvou previedol na svoju matku
a uzavrel súčasne aj zmluvu o zriadení vecného bremena k darovaným nehnuteľnostiam v prospech
seba a svojho manžela, ktoré vecné bremeno spočívalo v doživotnom bezplatnom a nerušenom užívaní
nehnuteľnosti. Z tejto správy ďalej vyplynulo, že dlžník vyhlásil správcovi, že v posledných piatich rokoch
nebol vlastníkom žiadneho majetku väčšej hodnoty, ktorý by previedol na iné osoby, ktoré vyhlásenie

nebolo pravdivé, z čoho správca vyvodil, že sa jedná o odporovateľné právne úkony v zmysle § 60
zákona č. 7/2005 Z. z.. Dlžník poskytol správcovi len darovaciu zmluvu, ktorou previedol nehnuteľnosti
v k. ú. G. E. v podiele 1 na svoju matku darovacou zmluvou zo dňa 12.05.2008, ktorému úkonu nie je
možné odporovať.

4.Podanímdoručenýmsúduprvejinštanciedňa15.12.2021dlžníkuviedol,žedoplatobnejneschopnosti

sa dostal pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti. Po podaní návrhu na konkurz vynaložil úprimnú
snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností a schopností a to tak, že poskytoval správcovi plnúsúčinnosť či už písomne alebo osobne, so správcom aktívne komunikoval a spolupracoval s ním aj pri
riešení spornej darovacej zmluvy a to tak, že všetky správcom navrhnuté úkony akceptoval a majetok
tak mohol prejsť do konkurznej podstaty, kde došlo k jeho speňaženiu.

5. Podaním doručeným dňa 03.12.2021 správca súdu prvej inštancie oznámil, že počas konkurzného
konania sa dlžník dostavil jedenkrát do kancelárie správcu na predvolanie, v ostatnom telefonicky
komunikoval manžel dlžníka, správca nemal kontakt priamo na dlžníka. V návrhu na vyhlásenie
konkurzu dlžník uviedol, že v posledných piatich rokoch nevykonával žiadne právne úkony smerujúce

k prevodom nehnuteľného alebo hnuteľného majetku z jeho vlastníctva do vlastníctva tretej osoby
a nevykonal ani žiadne iné právne úkony, pri ktorých by bolo možné odôvodnene predpokladať ich
odporovateľnosť v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z.. Dlžník opätovne i pri stretnutí so správcom vyhlásil,
že v posledných piatich rokoch nebol vlastníkom žiadneho majetku väčšej hodnoty, ktorý by previedol
na iné osoby. Správca však v konkurze zistil odporovateľný právny úkon, týkal sa nehnuteľností v
k. ú. Y. E. v podiele dlžníka 9/16, LV č. XXX a v podiele dlžníka 1/1, LV č. XXXX, ktoré dlžník

previedol darovacou zmluvou na svoju matku a súčasne uzavrel zmluvu o zriadení vecného bremena k
uvedeným nehnuteľnostiam v prospech seba a svojho manžela ako oprávnených z vecného bremena,
ktoré spočívalo v doživotnom bezplatnom a nerušenom užívaní zaťažených nehnuteľností. Správca
podal dňa 19.10.2017 na Okresný súd Banská Bystrica žalobu o odporovateľnosť právnych úkonov
Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 01.05.2012. Následne, keď bola žaloba

doručená žalovaným, správca bol telefonicky kontaktovaný jedným zo žalovaných, a to manželom
dlžníka, ktorý uviedol, že on a ani ostatné žalované osoby nemajú záujem na prebiehaní súdneho
sporu a žiadal správcu o stanovisko, či je vec možné vyriešiť i mimo súdu. Následne správca zaslal
zúčastneným osobám návrh uznania odporovacieho práva a neúčinnosti darovacej zmluvy a zmluvy o
zriadení vecného bremena voči konkurzným veriteľom a dňa 03.01.2018 bolo do kancelárie správcu

doručené uvedené uznanie podpísané dlžníkom, jeho matkou a manželom, s úradne osvedčenými
podpismi. Po ukončení správneho konania na katastri nehnuteľností správca zobral žalobu späť a
následne došlo k spísaniu týchto nehnuteľností do konkurznej podstaty a k ich speňažovaniu, tak ako
to bolo uvedené i v návrhu konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty a tiež i následnému
uspokojeniu prihlásených veriteľov z rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty. Správca tiež uviedol, že

pri speňažovaní nehnuteľného majetku dražbou, ktorý patril jednak do všeobecnej podstaty a jednak do
oddelenej podstaty, a vykonávaní úkonov spoločnosťou Dražobná spoločnosť, a. s., ktorá mala uzavretú
zmluvu so správcom, boli smerom k správcovi indikované informácie, že dlžník so svojím manželom
vystupujú voči prípadným záujemcom o kúpu nehnuteľností tak, aby ich odrádzali. Písomný podnet
zo strany dražobnej spoločnosti nebol správcovi zaslaný. Správca podal dňa 25.10.2017 aj trestné

oznámenie na Okresnú prokuratúru Žiar nad Hronom a uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Žiari nad
Hronom zo dňa 11.12.2017, sp. zn. ČVS: ORP-477/2-VYS-ZH-2017 bolo podanie vo veci podozrenia zo
spáchania trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania odmietnuté, pretože nebol
dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

6. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02. 08. 2022 sa dlžník vyjadril k podaniu správcu
a uviedol, že na výzvu správcu sa dostavil do jeho kancelárie a na iné stretnutia vyzývaný nebol.
Komunikáciu prostredníctvom manžela zvolil z dôvodu, že celú situáciu ohľadom dlhov a konkurzného
konania znášal veľmi zle. Správca nežiadal, aby komunikoval osobne. Poukázal na to, že trestné
oznámenie správcu odmietnuté z dôvodu, pretože nebol preukázaný úmysel akokoľvek poškodiť

veriteľov, alebo úmyselne tieto informácie zamlčať. Vyjadrenia správcu, že pri speňažovaní majetku mal
dlžníkvystupovaťvočiprípadnýmzáujemcomokúputak,žeichodrádzal,označilzadomnienkystým,že
súdu predkladá email preukazujúci, že sa aktívne podieľal na ich predaji a poskytoval všetku súčinnosť
pri obhliadkach aj mimo nich. Počas speňažovania nehnuteľností dal aktívne posúdiť znalecký posudok
nezávislým znalcom, vďaka čomu sa nehnuteľnosti predali o 60.000,- Eur drahšie. K samotnému

odporovateľnému právnemu úkonu uviedol, že sa jednalo o darovanie spoluvlastníckeho podielu vo
výške 9/16 k celku, v čase vykonania tohto úkonu mal za to, že spoluvlastnícky podiel nemá hodnotu,
pretože bez zvyšných podielov je tento nepredajný. Poukázal aj na skutočnosť, že úkony manžela
nemôžu byť pripisované na ťarchu dlžníkovi. Podľa dlžníka poctivý zámer a dobrý úmysel preukazuje aj
skutočnosť, že správcu sám kontaktoval a odporovanie právneho úkonu sám uznal. Poukázal aj na to, že

pokiaľ by chcel situáciu akýmkoľvek spôsobom využiť, podal by návrh na oddlženie podľa novej právnej
úpravy, kde by nebolo možné tomuto úkonu odporovať a ktorá by bola pre neho výhodnejšia a rýchlejšia.7. Súd prvej inštancie potom z obsahu spisu vedeného súdom prvej inštancie pod sp. zn. 64Cbi/22/2017
považoval za zistené, že žalobou zo dňa 20.10.2017 sa žalobca Reštrukturalizácie a konkurzy RS, v. o.
s., Rimavská Sobota, IČO: 47 236 108, správca podstaty úpadcu N.. A. W., Y. E. proti žalovanému 1/

N.. N. W., I.-G. E. a žalovanému 2/ Q.. K. N., Y. E. z titulu odporovateľného právneho úkonu, domáhal,
aby súd určil, že Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 01.05.2012 v znení
Dodatku zo dňa 28.05.2012, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti v súčasnosti vedené na LV č. XXX pre
k. ú. Y. E., obec Y. E., okres P., a to: parc. č. C KN 2084 zastavané plochy a nádvoria o výmere 519
m2, parc. č. C KN 2086/2 trvalé trávne porasty o výmere 7 214 m2, parc. č. C KN 2086/3 zastavané

plochy a nádvoria o výmere 86 m2, parc. č. C KN 2086/4 trvalé trávne porasty o výmere 606 m2, parc.
č. E KN 1430/3 trvalé trávne porasty o výmere 507 m2 a stavba súp. č. 6392 na parc. č. C KN 2084
rodinný dom, v podiele 9/16, ako aj nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre k. ú. Y. E., obec Y. E.,
okres P., a to: parc. č. C KN 2085/1 trvalé trávne porasty o výmere 569 m2, parc. č. C KN 2085/2
ostatné plochy o výmere 538 m2, parc. č. C KN 2090/8 trvalé trávne porasty o výmere 683 m2, v podiele
1/1, a to úpadcom na žalovaného 1/ ako obdarovaného a ku ktorým bolo zriadené vecné bremeno

spočívajúce v práve doživotného bezodplatného a nerušeného užívania týchto nehnuteľností žalovaným
2/ a úpadcom ako oprávnenými z vecného bremena, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený
Správou katastra Žarnovica pod č. V 389/12 dňa 28. 05. 2012, je voči konkurzným veriteľom úpadcu
v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 4K/17/2017, neúčinná a žalovaný 1/
a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu, v konaní

vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 4K/17/2017, peňažnú náhradu vo výške 25.000,-
Eur, alternatívne žalovaný 1/ je povinný vydať do všeobecnej podstaty úpadcu, v konaní vedenom na
Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 4K/17/2017, špecifikované nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX
pre k. ú. Y. E., obec Y. E., okres P. v podiele 9/16 a vedené na LV č. XXXX pre k. ú. Y. E., obec Y. E.,
P. v podiele 1/1 a žalovaný 2/ je povinný strpieť speňaženie majetku patriaceho do všeobecnej podstaty

úpadcu,vkonanívedenomnaOkresnomsúdeBanskáBystrica,sp.zn.4K/17/2017,atošpecifikovaných
nehnuteľností vedených na LV č. XXX pre k. ú. Y. E., obec Y. E., okres P. v podiele 9/16 a vedených na
LV č. XXXX pre k. ú. Y. E., obec Y. E., okres P. v podiele 1/1 a zdržať sa výkonu práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu spočívajúcemu v práve doživotného užívania týchto nehnuteľností. Uznesením č. k.
64Cbi/22/2017-190 zo dňa 06.09.2018 súd prvej inštancie konanie zastavil na základe podania žalobcu

zo dňa 05.09.2018, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že dňa 14.03.2018 došlo medzi
stranami k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, a to Zmluvy o vydaní veci do konkurznej podstaty a zrušení
vecného bremena, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Žarnovica, katastrálnym odborom, dňa
13.08.2018 pod č. V 912/2018, v znení opravného rozhodnutia zo dňa 16.08.2018.

8. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že dlžník podal návrh na povolenie
oddlženia včas, teda do zrušenia konkurzu na jeho majetok a splnená bola aj zákonná podmienka,
že konkurz nebol zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti
podstate. S poukazom na to, že pri povolení oddlženia je potrebné hodnotiť aj to, či dlžník má naozaj
poctivý zámer uspokojiť pohľadávky veriteľov a nebude to tak, ak sa dlžník „zbavil“ svojho majetku

právnymi úkonmi, ktoré sú odporovateľné alebo neplatné, súd prvej inštancie uviedol, že na podklade
konštatovaných zistení dospel k záveru, že dlžník neposkytol správcovi pravdivé vyhlásenia o svojom
majetku a zatajil mu darovanie nehnuteľností, resp. spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach v
jeho vlastníctve, ktoré vo svoj prospech a v prospech svojho manžela zaťažil vecným bremenom, ktorým
úkonom správca odporoval žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý konanie viedol

pod sp. zn. 64Cbi/22/2017. Pokiaľ dlžník uviedol, že pri riešení spornej darovacej zmluvy so správcom
spolupracoval a vyhol sa tak dlhotrvajúcemu súdnemu konaniu, súd prvej inštancie konštatoval, že z
časového hľadiska sa tak nepochybne udialo až pod tlakom podanej žaloby o odporovateľnosť tohto
právneho úkonu, podanej na podklade vlastných zistení správcu (nie na podklade informácií zo strany
dlžníka). Následne síce došlo k speňaženiu týchto nehnuteľností v prospech veriteľov dlžníka, nebolo

však pri posudzovaní dôvodnosti podaného návrhu možné prehliadnuť skutočnosť, že dlžník neposkytol
pravdivé vyhlásenie o svojom majetku, či už vo svojom návrhu na vyhlásenie konkurzu, alebo pri ich
osobnom stretnutí v kancelárii správcu, čo napokon nespochybnil ani samotný dlžník, ktorý tvrdil len to,
že podľa jeho presvedčenia nemal prevádzaný spoluvlastnícky podiel na dotknutých nehnuteľnostiach
bezostatnýchpodielovžiadnuhodnotu.Vtejtosúvislostijepodľasúduprvejinštanciepotrebnépoukázať

na to, že predmetom darovania nebol len spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/16 na nehnuteľnostiach
evidovaných na LV č. XXX, k.ú. Y. E., ale aj nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve dlžníka evidované
na LV č. XXXX, k.ú. Y. Baňa. Podľa súdu prvej inštancie bolo potrebné zohľadniť aj to, že dlžník
správcu oboznámil s právnym úkonom, ktorým previedol nehnuteľnosti v k.ú. G. E. v podiele 1 na svojumatku darovacou zmluvou zo dňa 12.05.2008, ktorému úkonu už nebolo možné odporovať, avšak bez
primeraného odôvodnenia neoboznámil správcu s Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného
bremena zo dňa 01.05.2012, a preto táto argumentácia dlžníka obstáť nemôže a hlavnou povinnosťou

dlžníka v konkurze vedenom na jeho majetok je uviesť pravdivo všetky údaje týkajúce sa jeho majetku.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti pripomenul, že zákonodarca pri využití inštitútu oddlženia kládol
dôraz aj na poctivý prístup dlžníka k likvidačnému konkurzu vedeného na jeho majetok a k plneniu
svojichpovinností,ktorémuzákonvtomtoukladávzáujmeuspokojeniaveriteľovdlžníkavčonajväčšom
rozsahu. Podľa súdu prvej inštancie uvedenie nepravdivých alebo hrubo skresľujúcich údajov o svojom

majetku na výslovný dopyt správcu pri plnení zákonnej povinnosti dlžníkom nasvedčuje, že dlžník nemal
poctivý prístup k svojej povinnosti ponúknuť svoj majetok na úhradu svojich dlhov voči veriteľom. Súd
prvej inštancie tak dospel k záveru, že dlžník zatajoval dôležité informácie ohľadom svojho majetku vo
vzťahu k správcovi. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani odmietnutie trestného oznámenia správcu
skutkovo založené na takomto konaní dlžníka. Na podklade zistených skutočností mal preto súd prvej
inštancie za preukázané, že dlžník si riadne neplnil svoje povinnosti v priebehu konkurzného konania,

na základe čoho dospel k názoru, že je dôvod mať pochybnosti o poctivom zámere dlžníka podľa §
167 ods. 1 veta druhá zákona č. 7/2005 Z. z. účinného do 28.02.2017, a teda dlžník nespĺňa zákonné
predpoklady podľa právnej úpravy účinnej do 28.02.2017 na povolenie oddlženia. Súd prvej inštancie
potom podľa § 167 ods. 2 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do 28.02.2017 v spojení s
§ 206f ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. v aktuálnom znení rozhodol tak, že dlžníka neoddlžil.

9. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ správca uviedol informáciu, že dlžník a jeho manžel
marili dražbu nehnuteľnosti, tieto tvrdenia neboli preukázané, samotný správca uviedol, že išlo o
„indície“, a preto im súd prvej inštancie nepripísal žiadnu relevanciu. Súd prvej inštancie žiadny význam
nepripísal ani tvrdeniu správcu o podaní trestného oznámenia pre marenie konkurzného konania, či jeho
tvrdeniam, že dlžník komunikoval len prostredníctvom manžela, tieto tvrdenia vo vzťahu k predmetu

konania neboli nijak významné, keď správca netvrdil, že by to bolo na úkor plnenia povinností dlžníka
v prebiehajúcom konkurze.

10. V zákonom stanovenej lehote podal dlžník proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) zákona č. 160/2016 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“). Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

11. Dlžník v odvolaní uviedol, že návrh na povolenie oddlženia podával spoločne s návrhom na
vyhlásenie konkurzu z dôvodu jeho ťažkej životnej a finančnej situácie, ešte podľa právnej úpravy
platnej a účinnej do 28.02.2017, keď po podaní návrhu sa zmenila právna úprava, ktorá proces
oddlžovania zjednodušila a skrátila aj samotnú dĺžku celého konania a celkovo urobila inštitút oddlženia

prístupnejší pre väčší okruh dlžníkov. Dlžník má za to, že v zmysle § 206f ods. 1, 4 zákona č.
7/2005 Z. z. splnil podmienky na oddlženie, nakoľko si svoje povinnosti riadne plnil, najmä poskytoval
správcovi všetku požadovanú súčinnosť. Taktiež sa v rámci svojich možností snažil dosiahnuť čo
najvyššie uspokojenie svojich veriteľov aktívnym prístupom k speňažovaniu majetku, kde sám hľadal
potencionálnych kupcov majetku a najmä sa snažil dosiahnuť čo najvyššiu hodnotu výťažku z

predávaných nehnuteľností. Znalecké posudky, ktoré boli pred dražbou vyhotovované, podhodnocovali
speňažované nehnuteľnosti, keď znalci porušovali zákonom upravené postupy a dospeli tak k nižšej
všeobecnej hodnote nehnuteľnosti a v tejto súvislosti poukazuje na dôkazný prostriedok, ktorý súd prvej
inštancie nezobral do úvahy, a síce na základe vlastnej iniciatívy dlžníka, nakoľko dlžník dal sám aktívne
posúdiť vypracovaný znalecký posudok nezávislým znalcom, sa nehnuteľnosti evidované pre k. ú. Nová

Baňa na liste vlastníctva č. XXX a č. XXXX predali o 60.000,- Eur drahšie. Aj z uvedeného vyplýva jasný
zámer, teda že dlžník sa aktívne podieľal na speňažovaní jeho majetku v čo najväčšej možnej miere z
dôvodu, aby došlo k uspokojeniu všetkých jeho veriteľov v čo najväčšej možnej miere.

12. Podľa dlžníka z konkurzného spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, z ktorej sa dá vyvodiť záver, že

správkynineposkytovalsúčinnosťriadneavčas.Pokiaľbysvojepovinnostineplnil,správkyňamápredsa
k dispozícii celý rad právnych inštitútov, prostredníctvom ktorých vie súčinnosť dlžníka zabezpečiť a tieto
skutočnosti by vyplývali tak z konkurzného spisu, ako aj zo spisu správkyne konkurznej podstaty.13. Dlžník zdôraznil, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní opieral len o ním prijatý záver, že dlžník
„zatajil“ dôležité informácie týkajúce sa jeho majetku vo vzťahu k správcovi. Uvedený záver považuje
dlžník za nelogický, zmätočný a nezrozumiteľný a rozhodnutie za nezákonné, nakoľko samotný súd

prvej inštancie uvádza, že dospel k záveru, že je dôvod mať pochybnosť o poctivom zámere dlžníka. Aj
samotný súd prvej inštancie uvádza, že má len dôvod mať pochybnosť o poctivom zámere a aj napriek
tomu rozhodol tak, ako rozhodol. Súd prvej inštancie pritom nepovažoval za dôležitú skutočnosť, že
aj trestné oznámenie bolo odmietnuté z dôvodu, že vyšetrovateľ nezistil úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov. Taktiež si súd prvej inštancie osvojil tvrdenie správkyne, že na osobnom stretnutí dlžník na jej

výslovnú otázku uviedol, že v posledných 5 rokoch neprevádzal žiaden majetok. Na túto otázku si dlžník
bohužiaľ nespomína. Predmetnú skutočnosť správkyňa uviedla len do svojej správy. Práve naopak,
správkyňa hneď na stretnutí dlžníkovi uviedla, že všetok majetok za súpisové hodnoty môže odkúpiť
oprávnená osoba v zmysle § 167r zákona č. 7/2005 Z. z.. Aj z uvedeného je zrejmé, že ani samotná
správkyňa nemala úplne jasno, aký je právny režim konkurzu dlžníka, a možno teda konštatovať, že
správkyňa na základe svojich zmätočných výpovedí dlžníka uviedla do omylu, na základe ktorého potom

realizoval kroky, ktoré následne správkyňa napadla dostupnými právnymi prostriedkami.

14. Dlžník poukázal na to, že pri vypracovávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu mal za to, že prevod
sporného spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 9/16 na nehnuteľnostiach bol vykonaný pred viac ako
5 rokmi, nakoľko do uplynutia tejto lehoty chýbali cca len 2 mesiace. Dlžníka ani nenapadlo uviesť

takýto prevod z dôvodu, že si naň jednoducho nespomenul, nakoľko sa jednalo z jeho strany o vec
nepatrnej hodnoty. Skutočne nešlo o žiadny úmysel, čo sa v konečnom dôsledku ukázalo aj vďaka
odmietnutiu trestného konania. Keď správkyňa dlžníkovi uviedla, že k prevodu sporných nehnuteľností
došlopredmenejako5rokmi,dlžníkzvlastnejiniciatívypísomneuznalodporovateľnosťtýchtoprávnych
úkonov. Keby dlžník chcel veriteľov úmyselne ukrátiť, resp. by nemal poctivý zámer, počkal by s podaním

návrhu pár dní, pričom jeho konanie by sa potom spravovalo novou právnou úpravou, v ktorej by
odporovateľnosť nepripadala vôbec do úvahy. Podľa novej právnej úpravy by bolo možné odporovať
len právnym úkonom urobeným do 3 rokov a taktiež sa uvádzal len majetok, ktorý dlžník vlastnil v
posledných 3 rokoch. Navyše by si na nehnuteľnosti, ktoré v zozname majetku uviedol, mohol uplatniť
aj nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, čo by uspokojenie jeho veriteľov opäť znížilo. Nakoľko dlžník nad

žiadnymi špekuláciami ani nerozmýšľal a chcel sa so svojimi dlhmi poctivo vysporiadať, podal návrh v
čase, keď sa jeho situácia stávala už psychicky a finančne neúnosnou, a nie v čase, kedy by to bolo
pre neho výhodnejšie. Dlžníkovi tak príde zmarenie jeho viacročného úsilia z dôvodu neúmyselného
opomenutia prevodu, ku ktorému došlo dávno pred vyhlásením konkurzu, za neprimerane prísne, priam
drakonické zamietnutie jeho niekoľko ročného úsilia.

15. Dlžník má tiež za to, že súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil splnenie podmienok ustanovených
zákonom na oddlženie a pri rozhodovaní neprihliadol na riadne poskytovanú súčinnosť správcovi,
ako aj dražobníkovi a splnenie ostatných povinností, ale svoje rozhodnutie opieral len o neúmyselné
opomenutie jedného prevodu majetku. Súd prvej inštancie posudzoval splnenie podmienok príliš

formalisticky a príliš prísne aj v súvislosti s úpravou oddlženia po novele, ktorá vstúpila do účinnosti
už jeden deň po podaní návrhu dlžníka na oddlženie. Podľa dlžníka tak súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval prechodné ustanovenia z § 206f ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., keď tieto nepoužil primerane,
ale aplikoval ich v plnom rozsahu. Práve vzhľadom k zmene úpravy a zmene podmienok oddlženia po
01.03.2017 dlžník bol dostatočne znevýhodnený oproti iným dlžníkom, ktorí podali návrh na oddlženie

o jeden deň neskôr ako on. Túto skutočnosť si samozrejme zavinil sám, keď návrh podal jeden deň
pred účinnosťou novely, avšak má za to, že už samotný fakt, že konkurz prebiehal 5 rokov, neuplatnil si
nepostihnuteľnú hodnotu obydlia a bol speňažený aj majetok, ktorý sa vrátil do podstaty a ktorý by podľa
novej právnej úpravy speňažený nebol a s tým spojená jeho súčinnosť pri predaji tohto majetku a snahy
o dosiahnutie čo najvyššieho výťažku z jeho speňaženia je dostatočným preukázaním toho, že mal

záujem o čo najvyššie uspokojenie svojich veriteľov. Dlžník má preto za to, že súd prvej inštancie príliš
formalisticky, bez komplexného posúdenia celej právnej veci a prísne posudzoval splnenie podmienok
na jeho oddlženie.

16. Dlžník má tiež za to, že súd prvej inštancie vytiahol z každej právnej úpravy oddlženia len

ustanovenia, ktoré sú v jeho neprospech a skutočnosti hodnotil len jednotlivo bez toho, aby tieto dal do
súvislosti s inými skutočnosťami a ustanoveniami zákona, pričom pri hodnotení vo vzájomnej súvislosti
by dospel k tomu, že nepoctivý zámer nemal, konal tak, aby jeho veritelia mali čo najvyššiu mieru
uspokojenia a splnil všetky podmienky na svoje oddlženie. Súd prvej inštancie nemal a nemá žiadnedôkazy o jeho nepoctivom konaní, resp. o nepoctivom zámere. Dlžník sa domnieva, že práve v takýchto
situáciách, v prípade ak má súd akékoľvek pochybnosti, vždy by mal rozhodovať v prospech dlžníka a
dlžník má tiež za to, že napriek zamietnutiu trestného stíhania z dôvodu marenia konkurzného konania,

súd prvej inštancie ho „uznal za vinného“, nakoľko konštatoval jeho nepoctivosť, hoci orgány činné v
trestnom konaní v danej veci právoplatne rozhodli.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí

návrhu na oddlženie dlžníka nie je vecne správne.

18. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie ako
konkurznému súdu dňa 28.02.2017 sa dlžník domáhal vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a súčasne
sa domáhal povolenia oddlženia, keď v návrhu o. i. uviedol vyhlásenie, že okrem majetku uvedeného
v návrhu a v zozname majetku, nevlastní žiadny iný majetok a v posledných 5 rokoch nevykonával

žiadne práve úkony smerujúce k prevodom nehnuteľného alebo hnuteľného majetku z jeho vlastníctva
do vlastníctva tretej osoby a nevykonal v posledných 5 rokoch ani žiadne iné právne úkony, pri ktorých
by bolo možné odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z..

19. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 4K/17/2017-31 zo dňa 28.03.2017, zverejneným v Obchodnom

vestníku č. 66/2017, deň vydania 04.04.2017, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, otvoril malý konkurz,
ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty spoločnosť Reštrukturalizácie a konkurzy RS, v.o.s.,
RimavskáSobota,IČO:47236108,značkasprávcuS1577avyzvalveriteľovnaprihláseniepohľadávok.

20. Uznesením č. k. 4K/17/2017-399 zo dňa 15.11.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č.

223/2021, deň vydania 22.11.2021, súd prvej inštancie zrušil konkurz na majetok úpadcu po splnení
konečného rozvrhu výťažku.

21. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
28.02.2017, dlžník-fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom
konaní primerane poučí.

22. Podľa § 166 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do 28.02.2017, dlžník nemá právo
domáhať sa zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani

na úhradu pohľadávok proti podstate.

23. Podľa § 167 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do 28.02.2017, návrh na oddlženie je
oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne
počaskonkurznéhokonaniaaždozrušeniakonkurzu.Návrhnapovolenieoddlženiaokremvšeobecných

náležitostí návrhu musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť
primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.

24. Podľa § 167 ods. 2 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do 28.02.2017, súd oddlženie
dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené

týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne.

25. Podľa § 206f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, konania začaté pred 1.
marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017.

26. Podľa § 206f ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak súd vyhlásil konkurz
podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017 a po zrušení konkurzu sú dôvody, aby súd
dlžníkovi oddlženie povolil a doposiaľ o povolení oddlženia nerozhodol, súd rozhodne o oddlžení dlžníka,
ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom;
ustanovenia § 166f a 166g sa v takom prípade použijú primerane.

27. Právna úprava oddlženia fyzických osôb účinná do 28.02.2017 v ustanovení § 166 ods. 1 zákona č.
7/2005Z.z.priznávaladlžníkovi-fyzickejosobeprávopozrušeníkonkurzuzapodmienokustanovenýchtýmto zákonom domáhať sa na súde zbavenia svojich dlhov. Dlžník, ktorým bol fyzickou osobou, bol
podľa § 167 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. oprávnený podať návrh na oddlženie spolu s návrhom
na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu a návrh na

povolenie oddlženia musel obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadrovalo poctivý zámer dlžníka vynaložiť
primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Súd podľa § 167 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.
oddlženiepovolil,akzistil,žedlžníkpočaskonkurznéhokonaniariadneplnilsvojepovinnostiustanovené
týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietol. V uznesení o povolení oddlženia súd podľa §
167 ods. 3, 4 zákona č. 7/2005 Z. z. ustanovil správcu, určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré

počas skúšobného obdobia podliehali súhlasu správcu a určil aj sumu peňažných prostriedkov, ktoré
dlžník na konci každého skúšobného roka poskytoval správcovi na uspokojenie svojich záväzkov.
Právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa podľa § 168 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.
začínalo trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého bol dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka
poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového
čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelil podľa

konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka a podľa § 168 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. dlžník
bol povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja
príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi všetky správcom požadované
informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska, zamestnania alebo miesta
podnikania. Po uplynutí skúšobného obdobia súd podľa § 171 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. aj bez návrhu

uznesením rozhodol o oddlžení dlžníka a pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené
a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v
Obchodnom vestníku stávali voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zbaveniu dlhov, t.j. oddlženiu, podľa právnej
úpravy účinnej do 28.02.2017 teda predchádzalo konkurzné konanie a následne konanie o oddlžení,
ktoré v sebe zahŕňalo trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého bol dlžník a jeho hospodárenie pod

dohľadom správcu.

28. Právna úprava oddlženia účinná od 01.03.2017 zásadne zmenila zákonné ustanovenia o oddlžení
fyzických osôb a každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je podľa § 166 ods. 1
zákona č. 7/2005 Z. z. oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom,

a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. O oddlžení súd podľa § 166e ods.
1 zákona č. 7/2005 Z. z. rozhoduje v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení
splátkovéhokalendáratak,žedlžníkazbavujevšetkýchdlhov,ktorémôžubyťuspokojenéibavkonkurze
alebo splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým
kalendárom, pričom podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak

(pohľadávky vylúčené z uspokojenia a nedotknuté pohľadávky), len v konkurze alebo splátkovým
kalendárom môžu byť uspokojené pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol
vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi, budúce pohľadávky ručiteľa, spoludlžníka
alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý
vznikol pred rozhodujúcim dňom a pohľadávky, ktoré vzniknú v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo

odstúpením od zmluvy (nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred
vyhlásením konkurzu a podľa § 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. oddlžením sa pohľadávky, ktoré
môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či boli alebo
neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Zákon
č. 7/2005 Z. z. pritom v ustanovení § 166g ods. 5 explicitne upravuje, že v konkurznom konaní a ani

v konaní o určení splátkového kalendára súd neskúma poctivý zámer dlžníka, t.j. či vynaložil úprimnú
snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, ale poctivý zámer dlžníka skúma iba v
konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, na podanie ktorého návrhu je podľa § 166f
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. oprávnený veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, ak preukáže, že dlžník
nemal pri oddlžení poctivý zámer. Právna úprava oddlženia fyzických osôb účinná od 01.03.2017 tak

predstavuje vysoko liberálnu právnu úpravu, ktorej cieľom je, aby dlžník - fyzická osoba po „zbavení sa“
svojich dlhov mohol viesť riadny život.

29. V záujme uľahčenia oddlženia fyzických osôb v duchu novej právnej úpravy zákonodarca v
prechodnom ustanovení § 206f ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. upravil, že ak súd vyhlásil konkurz

podľa právnych predpisov účinných do 28.02.2017 a po zrušení konkurzu sú dôvody, aby súd dlžníkovi
oddlženie povolil a doposiaľ o povolení oddlženia nerozhodol, súd rozhodne o oddlžení dlžníka, ak
zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom
a v takomto prípade sa ustanovenia § 166f (zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer) a 166g (poctivýzámer) použijú primerane. Súd teda rozhodne o oddlžení bez toho, aby nariadil trojročné skúšobné
obdobie, pričom vychádza zo zistení, či dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti
ustanovené Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré zistenia vychádzajú najmä z tvrdení a

argumentov, ktoré súdu môže poskytnúť správca, ktorý bol dlžníkovi ustanovený v konkurznom konaní.

30. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol návrh na oddlženie dlžníka podaný
v konkurze vyhlásenom podľa právnych predpisov účinných do 28.02.2017, keď zistil, že dlžník
neposkytol správcovi pravdivé vyhlásenia o svojom majetku a zatajil mu darovanie nehnuteľností, resp.

spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach a tieto súčasne vo svoj prospech a v prospech svojho
manžela zaťažil vecným bremenom, ktorým právnym úkonom správca odporoval žalobou podanou na
súd prvej inštancie a uvedenie nepravdivých alebo hrubo skresľujúcich údajov o svojom majetku na
výslovný dopyt správcu pri plnení zákonnej povinnosti dlžníkom nasvedčuje, že dlžník nemal poctivý
prístup k svojej povinnosti ponúknuť svoj majetok na úhradu svojich dlhov voči veriteľom, a preto súd
prvej inštancie dospel k záveru, že dlžník zatajoval dôležité informácie ohľadom svojho majetku vo

vzťahu k správcovi, na základe čoho mal za preukázané, že dlžník si riadne neplnil svoje povinnosti v
priebehu konkurzného konania.

31. Dlžník v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že neprihliadol na riadne poskytovanú súčinnosť
správcovi, ako aj dražobníkovi a splnenie ostatných povinností, ale svoje rozhodnutie opieral len o

neúmyselné opomenutie jedného prevodu majetku, pričom dlžník zdôraznil, že práve vzhľadom k
zmene úpravy a zmene podmienok oddlženia po 01.03.2017 bol dostatočne znevýhodnený oproti iným
dlžníkom, ktorí podali návrh na oddlženie o jeden deň neskôr ako on, túto skutočnosť si samozrejme
zavinil sám, keď návrh podal jeden deň pred účinnosťou novely, avšak má za to, že už samotný fakt, že
konkurz prebiehal 5 rokov, neuplatnil si nepostihnuteľnú hodnotu obydlia a bol speňažený aj majetok,

ktorý sa vrátil do podstaty a ktorý by podľa novej právnej úpravy speňažený nebol a s tým spojená jeho
súčinnosť pri predaji tohto majetku a snahy o dosiahnutie čo najvyššieho výťažku z jeho speňaženia, je
dostatočným preukázaním toho, že mal záujem o čo najvyššie uspokojenie svojich veriteľov.

32. K základným zákonným povinnostiam dlžníka počas konkurzného konania aj podľa právnej úpravy

účinnej do 28.02.2017 patrila podľa § 74 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. povinnosť poskytnúť správcovi
ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky správcom požadované vysvetlenia vo forme a v lehote určenej
správcom. Keďže účelom konkurzného konania je uspokojenie veriteľov dlžníka speňažením jeho
majetku, za požadovanú súčinnosť dlžníka vo vzťahu k správcovi je potrebné považovať aj informácie
o majetku dlžníka, vrátane majetku, za ktorý je možné cez inštitút odporovateľnosti právneho úkonu

dosiahnuť do konkurznej podstaty či už poskytnutie peňažnej náhrady za túto vec alebo priamo vydanie
tohto majetku.

33. Je nesporné, že v návrhu na vyhlásenie konkurzu, súčasne s ktorým dlžník podal aj návrh
na povolenie oddlženia po zrušení konkurzu a ktorý návrh bol súdu prvej inštancie doručený dňa

28.02.2017, v dôsledku čoho sa v zmysle prechodného ustanovenia § 206f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.
z. konkurzné konanie, ako aj konanie o oddlžení, v súdenej veci spravujú podľa právnych predpisov
účinných do 28.02.2017, dlžník vyhlásil, že nevlastní žiadny iný majetok, okrem majetku uvedeného
v tomto návrhu a v zozname majetku a v posledných 5 rokoch nevykonával žiadne právne úkony
smerujúce k prevodom nehnuteľného alebo hnuteľného majetku z jeho vlastníctva do vlastníctva tretej

osoby a nevykonal v posledných 5 rokoch ani žiadne iné právne úkony, pri ktorých by bolo možné
odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z..

34. Na výzvu, či dlžník počas konkurzného konania vedeného na jeho majetok poskytoval správcovi
súčinnosť podľa § 74 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom ku dňu začatia konkurzného konania a

riadne plnil svoje povinnosti ustanovené v zákone č. 7/2005 Z. z. v konkurznom konaní a či boli počas
konkurznéhokonaniavedenéhonamajetokdlžníkavedenékonaniaoodporovateľnosťprávnychúkonov
podľa § 57 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom ku dňu začatia konkurzného konania a s akým
konečným rozhodnutím skončili, správca, ktorý medzičasom zmenil obchodné meno a právnu formu na
Konkurzy AA, k. s., Rimavská Sobota, súdu prvej inštancie uviedol, že dlžník i pri stretnutí so správcom

vyhlásil, že v posledných piatich rokoch nebol vlastníkom žiadneho majetku väčšej hodnoty, ktorý by
previedol na iné osoby, avšak správca zistil odporovateľný právny úkon, ktorý sa týkal nehnuteľností
v k. ú. Y. E. v podiele dlžníka 9/16 na LV č. XXX a v podiele dlžníka 1/1, LV č. XXXX, ktoré dlžník
previedol darovacou zmluvou na svoju matku a súčasne uzavrel zmluvu o zriadení vecného bremena kuvedeným nehnuteľnostiam v prospech seba a svojho manžela ako oprávnených z vecného bremena,
ktoré spočívalo v doživotnom bezplatnom a nerušenom užívaní predmetných nehnuteľností. Správca
podal dňa 19.10.2017 na súd prvej inštancie žalobu o odporovateľnosť právnych úkonov - darovacej

zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 01.05.2012, ktorej vklad vlastníckeho práva bol
povolený dňa 28.05.2012, č. vkladu V389/12 a podaním zo dňa 04.09.2018 vzal správca odporovaciu
žalobu späť, keďže dňa 03.01.2018 bolo do kancelárie správcu doručené uznanie odporovacieho práva
a neúčinnosti právneho úkonu podpísané dlžníkom, jeho matkou a manželom, teda osobami, ktoré
mali z odporovateľného právneho úkonu prospech a následne došlo k spísaniu týchto nehnuteľností do

konkurznej podstaty a k ich speňažovaniu a taktiež i k následnému uspokojeniu prihlásených veriteľov
z rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty.

35. Uvedenie nepravdivých alebo hrubo skresľujúcich údajov o svojom majetku na výslovný dopyt
správcunasvedčuje,žedlžníknemalpoctivýprístupksvojejpovinnostiponúknuťsvojmajetoknaúhradu
svojich dlhov voči veriteľom tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie, avšak odvolací súd je toho

právneho názoru, že v konkrétnych okolnostiach súdenej veci nie je bez významu skutočnosť, že síce
až po podaní žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu, ale v dôsledku vlastnej iniciatívy dlžníka a
ostatných dotknutých osôb bola uzavretá Zmluva o vydaní sporného majetku do konkurznej podstaty a
zmluva o zrušení vecného bremena a sporný majetok bol získaný do konkurznej podstaty a v konkurze
bol speňažovaný. Dlžník sa teda pred vyhlásením konkurzu „zbavil“ svojho majetku právnym úkonom,

ktorý bol odporovateľný, avšak následne počas konkurzu svojou vlastnou iniciatívou konal a správal sa
tak, že sporný majetok bol v konkurze speňažený, t. j. pre veriteľov dlžníka účel konkurzu bol dosiahnutý.

36. Na tomto mieste potom odvolací súd udáva, že podľa § 12 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení
účinnom ku dňu 28.02.2017, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podával dlžník, k návrhu bol povinný

pripojiť aj zoznam svojho majetku, v ktorom zozname podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 655/2005 Z. z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, sa
uvádzal aj majetok, ktorý bol prevedený z dlžníkovho majetku právnymi úkonmi, pri ktorých možno
odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, a keďže v prípade ukracujúcich právnych úkonov (§ 60
ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.) možno odporovať úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred

začatím konkurzného konania, bolo povinnosťou dlžníka v zozname majetku uviesť aj majetok, ktorý bol
prevedený právnymi úkonmi, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Pretože podľa právnej úpravy účinnej do 28.02.2017 konaniu o oddlžení predchádzalo konkurzné
konania, znamenalo, že v konkurznom konaní správca mal zákonnú povinnosť zisťovať prípadnú
odporovateľnosť právnych úkonov dlžníka a odporovať právnym úkonom dlžníka mohol aj veriteľ

prihlásenej pohľadávky (§ 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.).

37. Podľa právnej úpravy oddlženia účinnej od 01.03.2017 návrh na vyhlásenie konkurzu podľa časti
zákona upravujúcej oddlženie obsahuje zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty,
ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch, pričom podľa § 166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.

oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa
Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku,atoajvtedy,akpohľadávkaveriteľajepremlčaná,nevymáhateľnáalebonevykonateľnáapodľa
§ 166h ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. oddlžením zostáva tiež nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej
pôvodnej pohľadávky domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné

právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka. V rámci oddlženia teda správca nie je
povinný zisťovať prípadnú odporovateľnosť dlžníkových právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením
konkurzu alebo pred určením splátkového kalendára, avšak zákon zachováva takéto právo veriteľovi,
ktorý má právo domáhať sa svojej pôvodnej pohľadávky z toho, čo z dlžníkovho majetku ušlo a
odporovateľnosť sa uplatňuje a posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie je viazaná

na trvanie konkurzného konania alebo konania o určenie splátkového kalendára. Odporovateľné práve
úkony podľa § 42a Občianskeho zákonníka sú pritom tie právne úkony, ku ktorým došlo v posledných
troch rokoch.

38.Okremkonštatovaného„zatajenia“majetku,inékonkrétneriadneneplneniepovinnostíustanovených

zákonomč.7/2005Z.z.správcaodlžníkovinetvrdilaneosvedčilaajsúdprvejinštancieriadneneplnenie
povinností počas konkurzného konania dlžníka vzhliadol len v tomto jedinom zistení o nepravdivom
vyhlásení. Pokiaľ potom ide o ďalšie tvrdenia a zistenia správcu, odvolací súd súhlasí so záverom súdu
prvej inštancie, ktorý pri posudzovaní návrhu na oddlženie nepripísal žiadnu relevanciu informáciámsprávcu, že dlžník a jeho manžel marili dražbu nehnuteľností, keďže tieto tvrdenia správcu neboli
preukázané a samotný správca uviedol, že išlo o „indície“ a rovnako odvolací súd súhlasí so záverom
súdu prvej inštancie, ktorý nepripísal žiadny význam ani tvrdeniam správcu, že dlžník komunikoval len

prostredníctvom manžela, keďže správca netvrdil, že by to bolo na úkor plnenia povinností dlžníka v
prebiehajúcom konkurze. Pre úplnosť veci odvolací súd na tomto mieste tiež udáva, že pokiaľ správca
na výzvu súdu prvej inštancie uviedol i to, že pokiaľ bola manželovi dlžníka na podpis zasielaná
Zmluva o vydaní veci do konkurznej podstaty a zmluva o zrušení vecného bremena, zásielka sa vrátila
ako neprevzatá v odbernej lehote a musela byť zaslaná opätovne, kedy už boli správcovi doručené

podpísané zmluvy s osvedčenými podpismi, správca ani len netvrdil, že šlo o konanie manžela dlžníka
ako zástupcu dlžníka, ale šlo o vlastné konanie manžela dlžníka pri jeho právnom úkone.

39. Pretože okrem toho, že dlžník neposkytol správcovi pravdivé vyhlásenia o svojom majetku a „zatajil“
mu darovanie nehnuteľností, avšak následne počas konkurzu aj vlastnou iniciatívou a správaním a
konaním dlžníka bol dosiahnutý stav, že sporné nehnuteľnosti boli zapísané do konkurznej podstaty a

v konkurznom konaní speňažené s tým, že výťažok bol použitý na uspokojenie veriteľov v konkurze
a pretože správca nekonkretizoval a neosvedčoval žiadne iné neplnenie zákonných povinností dlžníka
v konkurze alebo neposkytovanie súčinnosti dlžníkom a žiadne iné konkrétne neplnenie zákonných
povinností dlžníka nezistil ani súd prvej inštancie, dospel odvolací súd k záveru, že v súdenej veci
zákonné predpoklady pre oddlženie dlžníka splnené boli, a preto súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil, keď návrh na oddlženie dlžníka zamietol.

40. Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do 28.02.2017 v ustanovení § 167 ods. 5 upravoval právo
dlžníka podať odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na povolenie oddlženia a pretože zákon
č. 7/2005 Z. z. neustanovoval, že odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie ako

konkurzného súdu, ktorým rozhodne o oddlžení dlžníka, podľa § 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. platí,
že proti uzneseniu, ktorým súd rozhodne o oddlžení dlžníka podľa právnej úpravy účinnej do 28.02.2017,
odvolanie nie je prípustné. Znamená to, že ak na odvolanie dlžníka proti uzneseniu súdu prvej inštancie
o zamietnutí jeho návrhu na povolenie dlžníka, odvolací súd dospeje k záveru, že sú splnené zákonné
predpoklady pre oddlženie dlžníka, rozhodnutie súdu prvej inštancie môže zmeniť a oddlženie povoliť aj

odvolací súd, keď tým, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné, žiadne práva
dlžníka a prípadne ani iných osôb dotknuté nebudú.

41. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP v spojení s
§ 167 ods. 2 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do 28.02.2017 a v spojení § 206f ods.

4 zákona č. 7/2005 Z. z. zmenil tak, že dlžníka oddlžuje.

42. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, vzhľadom na povahu rozhodovania
v konaní o oddlžení.

43. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie
oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo

určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal prioddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej
rozhoduje súd rozsudkom (§ 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.).
Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na

zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak
je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú (§ 166f ods.
2 zákona č. 7/2005 Z. z.).
Ak navrhovateľ na tom trvá, súd v prípade smrti dlžníka pokračuje v konaní s dedičmi, inak konanie
zastaví (§ 166f ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.).

Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom
rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto
pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia (§ 166f ods. 4 zákona
č. 7/2005 Z. z.).
Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného
zákonníka (§ 166f ods. 5 zákona č. 7/2005

Z. z.).
Súd, ktorý rozhodol o oddlžení na podnet prokurátora, zruší takéto oddlženie, ak zistí, že dlžník nemal
pri oddlžení poctivý zámer. Takéto konanie možno začať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo
určenia splátkového kalendára (§ 166f ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z.).
Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú

snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a
veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil
iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo
začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol
aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne

vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil (§ 166g ods.
1 zákona č. 7/2005 Z. z.).
Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,

b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o

dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,

f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho

veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu

poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov (§ 166g ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.).
Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal

alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci
zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné
skúsenosti (§ 166g ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.).Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba
základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy,
na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v

spoločnosti (§ 166g ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z.).
Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V
konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma
(§ 166g ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z.).
Ak súd vyhlásil konkurz podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017 a po zrušení

konkurzu sú dôvody, aby súd dlžníkovi oddlženie povolil a doposiaľ o povolení oddlženia nerozhodol,
súd rozhodne o oddlžení dlžníka, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje
povinnosti ustanovené týmto zákonom; ustanovenia § 166f a 166g
sa v takom prípade použijú primerane (§ 206f ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z.).