Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 19, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210248
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8814210248.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Evy Šofrankovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v spore žalobcu: A. B. C., X D. E. E., F. XXX, XXXX G.,
H., právne zast. JUDr. Patrik Holinga, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, Košice, IČO: 36856967 proti
žalovanému: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX, XXX XX L. G. B.- M., zast. JUDr. Peter Barňák,
advokát,Kukorelliho58,06601Humenné,IČO:42228239ozaplatenie11.743,98Eursprísl.oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13C/74/2015 - zo dňa 14.09.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 11.743,98 eur od 22.
07. 2013 do 27. 12. 2015 z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Rozsudok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
11.743,98,-Eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ešte ako advokát

Mgr. Patrik Holinga poskytoval žalovanému právne služby resp. žalovaného zastupoval v trestnom
konaní, pričom právne zastupovanie v uvedenom trestnom konaní poskytoval v zmysle dodatku zo dňa
23.11.2007 k zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24.04.2006. Konkrétna výška odmeny
za poskytovanie právnych služieb v trestnom konaní nebola v zmluve dohodnutá, a žalobcovi preto
patrí v zmysle zákona o advokácii tarifná odmena. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému
dňa 01.07.2013 faktúru splatnú dňa 22.07.2013, ktorej súčasťou bolo vyúčtovanie trov zastúpenia
žalovaného.

Súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého dňa 24.04.2006 bola medzi právnym
predchodcom žalobcu ako advokátom a žalovaným uzatvorená zmluva o poskytnutí právnych služieba sprostredkovaní krízového manažmentu, predmetom ktorej malo byť poskytovanie právnej pomoci pre
žalovaného i v budúcnosti tým, že sa jednalo o ochranu klientových vlastníckych práv ako spoločníka
v spoločnosti C. L. G. B. N., ktoré sú dlhodobo potlačované druhým spoločníkom pánom I.. V bode

2 zmluvy bola dojednaná odmena s tým, že advokát a klient sa dohodli na nasledujúcom spôsobe
odmeňovania-naplatbevovýške10000000,-SK,vprípadedosiahnutiadohodysdruhýmspoločníkom
pánomI.aleboakýmkoľvekinýmatoajnútenýmuplatnenímvlastníckychprávvpredmetnejspoločnosti,
z ktorého bude mať klient majetkový prospech a s ktorým bude súhlasiť. Za splnenie predmetu zmluvy
sa považuje aj docielenie definitívneho zastavenia potlačovania klientových vlastníckych práv druhým

spoločníkom. V ďalšom bola dojednaná výška odmeny v prípade prevodu - odkúpenia spoluvlastníckeho
podielu O. I. klientom, prípadne predaja spoluvlastníckeho podielu klienta pánovi I. ako aj odmena v
prípade likvidácie spoločnosti C. L. na B., N., s tým, že 50% z platby predstavuje odmenu advokáta
a druhých 50% z danej platby bude na základe splnomocnenia a dohody s treťou stranou advokátom
poslaných resp. postúpených ďalej tretej osobe. Podľa bodu 3 dohoda sa uzatvorila na neurčitý čas
a možnosť ju vypovedať mala ktorákoľvek zo zmluvných strán s trojmesačnou výpovednou lehotou aj

bez udania dôvodu s tým, že výpovedná lehota začne plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po
doručenívýpovede.Podľabodu3.2.zmluvajeúčinnáod24.04.2006.Vbode4.„Záverečnéustanovenia“
zmluvné strany svojimi podpismi potvrdzujú, že zmluvu uzavreli slobodne vážne a jej obsah je určitý a
zrozumiteľný. Podľa bodu 4.3. zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami.
Advokát a žalovaný uzatvorili dňa 23.01.2007 dodatok k zmluve o poskytnutí právnych služieb v zmysle

ktorej sa upravuje zmluva zo dňa 24.04.2006 tak, že predmet zmluvy sa dopĺňa o bod 1.1. druhý odsek
vetou v znení “jedná sa aj o ochranu klientových práv v trestnom konaní“. Záverečné ustanovenia
sa doplnili o nový bod v znení 4.8 „klient je povinný v trestnom konaní postupovať podľa pokynov
advokátaakrízovéhomanažmentu.Klientjepovinnýuhradiťadvokátoviajkrízovémumanažmentutrovy
zastúpenia po ich vyúčtovaní.“ V zmysle ďalších dojednaní ostatné body zmluvy zo dňa 24.04.2006

ostávajú v platnosti. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 01.07.2013 so splatnosťou 21.07.2013 žalobca
vyúčtoval žalovanému v zmysle dodatku k zmluve o poskytnutí právnych služieb a v zmysle vyhlášky
celkovúsumu12588,41Eur.Vžalobcompredloženomvyúčtovanízodňa01.07.2013súuvedenéúkony
právnej služby za rok 2006 až 2010 s tým, že v závere vyúčtovania je uvedené, že trovy predstavujú
sumu 11 743,98 Eur. Z dohody o postúpení a prevzatí práv a povinností uzatvorenej medzi JUDr. Patrik

Holinga, advokát ako postupca a právnym predchodcom žalobcu ako postupníkom súd zistil, že právny
predchodca touto zmluvou na postupníka postúpil všetky práva a povinností zo zmluvy o poskytnutí
právnych služieb a sprostredkovaní krízového manažmentu zo dňa 24.04.2006, ktorú uzatvoril postupca
s I. J. ako klientom.

Súd následne vec posúdil tak, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 24.04.2006 bola uzatvorená
zmluva o poskytnutí právnych služieb a o sprostredkovaní krízového manažmentu, ktorú ako advokát
uzavrelMgr.PatrikHolingaažalovanýakoklient.Predmetombolaochranaklientovýchvlastníckychpráv
ako spoločníka spoločnosti C. L. G. B.. Je pravdou, že dodatok zo dňa 23.11.2007 bol uzatvorený tak,

predmet zmluvy sa doplnil o ochranu práv žalovaného v trestnom konaní. Z obžaloby podanej v trestnej
veci je zrejmé, že žalovaný sa mal skutkov dopustiť bez oprávnenia prípadne na základe sfalšovaného
splnomocnenia v mene spoločnosti C. L. G. B. N., ktorej mala byť spôsobená jednotlivými skutkami
škoda. Podľa názoru súdu táto skutočnosť nemala za následok zmenu charakteru záväzkového vzťahu
vzniknutého na základe zmluvy zo dňa 04.04.206. Zmluvu o poskytnutí právnych služieb aj v zmysle

uzavretého dodatku súd posúdil ako mandátnu zmluvu podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka,
ktorejobsahurčujújednakvšeobecnéustanoveniaObchodnéhozákonníka,alevzhľadomnapostavenie
žalobcuakoadvokátaajustanoveniazákonaoadvokáciiavyhláškyktomutozákonu.Súdsavysporiadal
s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu a uviedol, že zákonná úprava zásadne viaže výkon advokácie
na osobu advokáta bez ohľadu na to v akej forme advokáciu vykonáva. Ani v prípade, že sa advokát

rozhodne vykonávať advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzením, jeho oprávnenie na
výkon advokácie ako takej nezaniká, status advokáta mu zostáva zachovaný. Súd sa vysporiadal aj so
vznesenou námietkou premlčania a uviedol, že v danom prípade pohľadávka žalobcu premlčaná nie je,
pretože premlčacia doba začala plynúť až po vypovedaní zmluvy žalovaným a uplynutí trojmesačnej
výpovednej doby teda od 01.05.2013, pričom žaloba bola podaná 20.11.2014. Súd uviedol, že uzavretím

zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa zakladá právny vzťah, z ktorého vzniká povinnosť advokáta
poskytnúť klientovi právne služby a tomu zodpovedajúce právo advokáta na poskytnutie odmeny od
klienta za vykonanú právnu pomoc. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pri uzatvorení zmluvy
o poskytovaní právnej pomoci medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o odmene advokátaa to podľa § 2 písm. b) vyhlášky 655/2004 Z.z. teda k dohode o paušálnej odmene. Žalobca sa
predmetnou žalobou domáhal aj zaplatenia tarifnej odmeny, ktorú si podľa jeho tvrdení mali strany
sporu dohodnúť v článku 4.8 zmluvy. Súd uviedol, že ustanovenie obsiahnuté v článku 4.8 zmluvy je

neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V predmetnom článku 4.8 nie je
uvedená špecifikácia spôsobu určenia odmeny advokáta mimo zmluvnej odmeny dohodnutej v článku
2. zmluvy. Podľa interpretačných pravidiel obsiahnutých v § 266 Obchodného zákonníka sa prejav vôle
vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že je nesporné, že osobe,
ktorej bol určený, musel byť známy. Žalovaný v konaní poprel, že okrem podielovej odmeny mal platiť

žalobcovi aj inú odmenu, teda že mu bol známy úmysel založenia práva na zaplatenie aj tarifnej odmeny.
Súd je toho názoru, že žalovaný na základe predmetného ustanovenia nemohol vedieť, že žalobca si
plánuje uplatniť aj tarifnú odmenu najmä, keď tarifná odmena patrí iba advokátovi a v ustanovení sa
spomína aj krízový manažment. Označenie ako „trovy zastúpenia“ skôr evokuje všeobecne odmenu za
zastupovanie nie iba v trestnom konaní. Taktiež skutočnosť, že právny predchodca žalobcu žalovaného
zastupoval ako spoločníka spoločnosti a následne v trestnom konaní, nevylučuje, že si strany môžu

dohodnúť jednu odmenu za všetko, najmä keď trestné konanie sa taktiež týkalo konania v uvedenej
spoločnosti a žalovaný to na základe zmluvy a dodatku mohol vnímať ako jeden celok. Predmetné
ustanoveniesadáchápaťakourčitéupresnenieohľadomodmeny-konkretizáciakedymáklientodmenu
zaplatiť (po predložení faktúry). Neplatnosť časti týkajúcej sa tarifnej odmeny nemá automaticky za
následok neplatnosť celého dodatku. Ustanovenie ohľadom skutočnosti, že právny predchodca žalobcu

zastupuje žalovaného aj v trestnom konaní, je jasné, zrozumiteľné a určité a nie je dôvod, aby bolo
neplatné, keďže sa dá oddeliť od ustanovenia o odmene. Neurčitosť predmetného článku pripúšťa
jeho rôzny výklad a túto neurčitosť treba pripísať na ťarchu žalobcu, ktorý pripravil predmetnú zmluvu.
Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že žalobcovi podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb
nevznikol nárok na tarifnú odmenu voči žalovanému za úkony, ktoré vykonal jeho právny predchodca,

nakoľko medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá platne len podielová odmena, a preto súd žalobu
zamietol.

Výrok o zastavení konania odôvodnil tým, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie úroku

z omeškania späť, a preto súd konanie o zaplatenie úroku z omeškania 8,5% ročne zo sumy 11743,98
Eur od 22.07.2013 do 27.12.2015 zastavil.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 265 ods. 1 CSP a uviedol, že žalobca bol v predmetnej

veci v celom rozsahu neúspešný a preto právo náhradu trov konania má žalovaný v celom rozsahu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a to v celom rozsahu.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na to, že po 6 rokoch vykonaného dokazovania predchádzajúceho zákonného sudcu
došlo k zmene právneho názoru, ktorej popiera doteraz vykonané dokazovanie, k čomu uviedol, že
neurčitosť bola žalovaným napadnutá až následne keďže pri prvom úkone, ktorým bol odpor, tento
dôvod nebol uvedený. Následne bolo vykonané rozsiahle dokazovanie kde protistrana predložila všetky

platby, ktoré boli za x rokov poskytovania právnych služieb uhradené a po rozsiahlom dokazovaní
súd dospel k jedinému a možnému záveru, že žalovaný za poskytovanie právnych služieb advokátom
v rámci trestného konania nikdy nič neuhradil. A v tejto súvislosti nebola nikdy v minulosti vystavená
ani žiadna faktúra okrem žalovanej faktúry, nakoľko sa všetky protistranou doložené faktúry týkali iných
právnych prípadov. Žalovaný v odpore pôvodne poukazoval na to, že trovy boli uhradené na základe

dohody z marca 2011. Poukázal ďalej na to, že neurčitosť správneho úkonu nebrala predchádzajúca
zákonná sudkyňa v úvahu na pojednávaní dňa 24.01.2020, keď pojednávanie odročila len za účelom
preverenia správnosti vyčíslenia trov trestného konania. Poukázal na bod 4.8 dodatku, na § 12 vyhlášky
655/2004 Z.z. a na 6. časť Trestného poriadku- Zákona č. 301/2005 Z.z., ktorej názov znie „Trovy
trestného konania“ a uviedol, že sa jedná o zhodu vo všetkých kľúčových slovách už v samotnom

nadpise vyhlášky Trestného poriadku aj neurčitého bodu 4.8 dodatku, ktoré podľa žalobcu nepripúšťajú
iný výklad ako majú na mysli. Zdôraznil slovíčko vyúčtovať. Ako inak možno vyúčtovať trovy konania ak
bynievzmyslevyhlášky655/2004Z.z.-tarifnejodmeny.Uzatvorenímdodatkubolpredmetzastupovania
z hlavnej zmluvy rozšírený o 2 veci t.j. zastupovanie klienta a ochranu jeho práv v trestnej veci, ktorás pôvodne dohodnutým zastupovaním v obchodnej veci absolútne nesúvisela, o čom svedčil aj predmet
zastupovania a o osobitne dohodnutú odmenu za zastupovanie v trestnej veci v tom zmysle, že trovy
zastúpenia uhradí klient advokátovi po ich vyúčtovaní. Osobitne dohodnutá odmena bola vymedzená

v poslednom bode záverečných ustanovení dodatku t.j. nebola subsumovaná pod zmenu hlavnej
zmluvy,alevosobitnomodseku.Skutočnosť,žemedzizmluvnýmistranamineboladohodnutákonkrétna
výška odmeny, má za následok len to, že advokátovi prináleží v zmysle § 24 Zákona č. 586/2003 Z.z.
o advokácii tarifná odmena. V prípade dodatku si právny predchodca žalobcu so žalovaným dohodli iba
duplicitne tarifnú odmenu, ktorá žalobcovi tak či tak patrí zo zákona. Rovnako aj v prípade ak by bol

predmetný dodatok neplatný, advokát preukázateľne poskytol klientovi právne služby, zastupoval ho v
trestnom konaní za čo mu patrí tarifná odmena. To však v prípade celého dodatku, nielen jeho časti.
Čiastočná neplatnosť v tomto duchu vyznieva podľa žalobcu ako extrémne vyhovujúca protistrane. Aj za
použitia gramatického, logického či teleologického výkladu je zrejmé čo bolo cieľom uzatvorenia dodatku
k hlavnej zmluve a rovnako, že strany prejavili vôľu dojednať si osobitnú odmenu za zastupovanie
v trestnom konaní a nemali vôľu subsumovať odmenou advokáta za zastupovanie v trestnom konaní pod

zmluvne dohodnutú odmenu v bode 2.1 zmluvy. Poukázal na to, že v odpore proti platobnému rozkazu
sa popretie nenachádza, len argumentácia, že žalovaný trovy zaplatil. Nevie teda z akého dôvodu súd
dospel k záveru uvedenému v bode 54 odôvodnenia keď uviedol, že žalovaný v konaní poprel, že okrem
podielovej odmeny mal platiť žalobcovi aj inú odmenu. Taktiež argumentácia, že žalovaný na základe
hlavnej zmluvy a dodatku mohol vnímať odmenu ako jeden celok, neobstojí, nakoľko žalovaný pôvodne

odkazoval len na dohodu o právnom zastúpení z marca 2011, ktorá nebola nikdy uzavretá. Až následne
sa jeho obhajoba účelovo zmenila. Poukázal na to, že podľa rozhodnutia vo veci 4 Cob62/2019 zo dňa
23.7.2020 „súd opomenul to, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol ukončený
vroku2012, vktoromčasežalovanýneprejavovalnespokojnosťsvýplatousumy620000,-Eurzktorého
konkludentného správania sa žalovaného je možné vyvodiť záver, že s takouto výplatou súhlasil. Až

následne žalovaný s odstupom pomerne veľkého časového obdobia s výplatou vyrovnacieho podielu
vyslovilnesúhlas.Ideojehorozhodnutie,ktorépreposúdenienárokovsprávnehovzťahumedziprávnym
predchodcom žalobcu a žalovaným je právne irelevantné.“

Poukázal na to, že v zmysle judikatúry neplatnosť zmluvy má byť výnimkou nie zásadou a na základe
princípu priority skutočnej vôle má prednosť platnosť zmluvy pred jej neplatnosťou. Opakovane poukázal
na to, že na pojednávaní 24.01.2020 pôvodná sudkyňa odročila pojednávanie len za účelom preverenia
správnosti vyčíslenia trov trestného konania. Vydaním napadnutého rozhodnutia bol popretý právny
názor a niekoľko ročné dokazovanie pôvodnej zákonnej sudkyne, ktorá nepovažovala bod 4.8 za

neurčitý. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vec právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho skutkovým a právnym hodnotením
veci.

Len pre zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že dodatok
k základnej zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným naozaj pripúšťa rôzne
výklady - minimálne výklad, že

a) odmena za právne zastupovanie v trestnom konaní je krytá paušálnou odmenou dohodnutou
v základnej zmluve
b) výklad, že za zastupovanie v trestnom konaní odmena nie je dohodnutá

Keďže dodatkom k zmluve sa nemenilo ustanovenie bodu 2. základnej zmluvy, v ktorom bola dojednaná
odmena, odvolací súd sa prikláňa k názoru, že dojednané zastupovanie v trestnom konaní bolo kryté
základnou dohodnutou odmenou a tak ako uviedol súd prvej inštancie žalobca nemá právo na tarifnúodmenu. Veta „Klient je povinný uhradiť advokátovi a krízovému manažmentu trovy zastúpenia po ich
vyúčtovaní“ nie je jasnou a nepochybnou dohodou o tom, že za zastupovanie v trestnom konaní bude
klient platiť samostatnú odmenu a že toto zastupovanie nie je kryté odmenou dohodnutou v bode 2.

zmluvy. Ak by táto veta mala byť dojednaním tarifnej odmeny, mala byť skôr súčasťou bodu 2. zmluvy,
ako dojednaná odmena za zastupovanie v trestnom konaní.

Argumentom pre takýto výklad (že odmena za zastupovanie v trestnom konaní bola krytá paušálnou

odmenou) je aj v okolnostiach prípadu zanedbateľná výška odmeny za zastupovanie v trestnom konaní,
keď podľa základnej dohody bola ako paušálna odmena dohodnutá suma 10.000.000,-Sk (cca 330.000,-
Eur) a vyfakturovaná tarifná odmena za zastupovanie v trestnom konaní bola 12.588,-Eur (teda menej
ako 4 % z paušálnej odmeny).

Dojednanie v bode 4.8. doplnené dodatkom k zmluve možno chápať tak, ako to uviedol súd prvej
inštancie, teda ako dojednanie o dobe splatnosti odmeny, pretože v základnej zmluve bola dohodnutá
odmena, ale nie jej splatnosť.

Záver žalobcu, že mu patrí za zastupovanie žalovaného v trestnom konaní tarifná odmena buď preto,
že odmena za zastupovanie nebola dojednaná alebo preto, že tarifná odmena bola dodatkom duplicitne
dojednaná,neobstojí.Zvykonanýchdôkazovsajaví,žezastupovanievtrestnomkonaníkrytépaušálnou
odmenou dohodnutou v základnej zmluve.

Pri rôznych možných výkladoch zmluvy a jej dodatku správne súd prvej inštancie uzavrel, že neurčitosť
v dojednaní treba pripísať na ťarchu žalobcu, ktorý pripravil predmetný dodatok zmluvy (§ 266 ods. 4
obchodného zákonníka).

Odvolací súd navyše uvádza, že z vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov vyplýva,
že nie je možné kombinovať zmluvnú odmenu s odmenou tarifnou . Zákon umožňuje kombináciu len
odmien vyplývajúcich z § 2 ods. 2 vyhlášky. Zároveň nie je možné uzavrieť, že k dojednaniu o odmene
vôbec nedošlo, pretože dodatok k zmluve dopĺňal pôvodnú zmluvu, ktorá ustanovenie o odmene

obsahovala a je možný aj výklad, že dojednanie o odmene sa týkalo aj zastupovania v trestnom konaní.

Zvykonanýchdôkazovnevyplýva,akovnímalitotodojednaniejednotlivéstranytejtozmluvy.Tedaotázku
neurčitosti dojednania v bode 4.8. nie je možné vyriešiť s ohľadom na vnímanie strán zmluvy, ale len

podľa textu zmluvy.

Nie je pravdivé odvolacie tvrdenie, že došlo k zmene právneho názoru sudcu. Už medzitýmny rozsudok
vo veci bol odôvodnený tým, že základ nároku žalobcu nie je daný pre rozpor so zákonom. Tiež nie

je pravda, že žalovaný nepopieral dojednanie tarifnej odmeny, pretože z prvého vyjadrenia právneho
zástupcu žalovaného na pojednávaní vyplynula námietka, že odmena za zastupovanie v trestnom
konaní mohla byť, respektíve bola súčasťou dojednanej paušálnej odmeny. Naviac odvolací súd uvádza,
že rozporovať možno len skutkové tvrdenia. Záver o tom, že zmluva je čiastočne neurčitá, a teda
neplatná, nie je skutkovým ale právnym záverom. V tomto smere má súd vždy možnosť vec právne

posúdiť aj bez ohľadu na svoje prípadne predchádzajúce vyjadrenia v tomto spore. Skutkový s právny
stav veci sa môže meniť až do vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie (v tomto prípade však zo
spisu nie je zrejme, že by konajúci súd menil svoj právny názor ohľadom tejto veci).

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane vecne správneho výroku o trovách
konania potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, má preto nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli

viesť k nepriznaniu náhrady trov odvolacieho konania úspešnému žalovanému.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.