Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/114/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122010953
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2122010953.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr.
KristínyFerencziovejaJUDr.KatarínyStanislavskej,vtrestnejveciodsúdenéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXX,
o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 24.06.2022 č. k. 12PP/91/2022-35, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.10.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného
zákona tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad
Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom

Okresného súdu Trnava, sp. zn. 15T/12/2019 zo dňa 27. 02. 2020, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave, sp. zn. 3To/105/2020 zo dňa 03. 11. 2020.
Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť.
Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.

Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa

23.08.2022, kde poukázal na to, že po predchádzajúcom podmienečnom prepustení, ktoré bolo pred
20 rokmi, vychoval dve nevlastné deti a jedno vlastné, oženil sa a zamestnal sa. Pracoval na stavbe,
nepáchal trestnú činnosť, až teraz sa dostal do problémov so zákonom, čo ho mrzí a všetko už oľutoval.
Poukazuje na to, že nikdy žiadne podmienečné odsúdenie neporušil a preto žiada ešte o jedno šancu.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Napadnutýmuznesenímrozhodolprvostupňovýsúdonávrhuodsúdenéhonapodmienečnéprepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení
prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvého stupňa k záveru, že odsúdený
síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie, avšak obe materiálne

podmienky u neho neboli úplne splnené.Súd prvého stupňa tento záver odôvodnil s poukazom na hodnotenie odsúdeného ústavom na výkon
trestu odňatia slobody a dospel k záveru, že správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej
úrovni, bol celkovo trikrát disciplinárne odmenený, disciplinárny trest vykázaný nemá, avšak rovnako

z hodnotenia vyplýva, že počas výkonu trestu odňatia slobody sa u odsúdeného vyskytol závažný
nedostatok, kedy užil nepredpísaný liek, teda počas výkonu trestu odňatia slobody došlo zo strany
odsúdeného k vážnejším porušeniam interných noriem. Záleží teda len od odsúdeného, či dostatočne
a presvedčivo preukáže snahu o polepšenie svojím správaním a prístupom k plneniu povinností
a dodržiavaniu interných predpisov v ústave. V prípade odsúdeného je zároveň podľa názoru súdu

prvého stupňa riziko recidívy príliš veľké a resocializačná prognóza je nepriaznivá. Odsúdený bol
doposiaľ šesťkrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť. Z predchádzajúcich odsúdení si nevzal
žiadne ponaučenie, ktoré by ho motivovalo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti
a aby viedol riadny život. Na jeho nápravu a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania zjavne
nemala vplyv ani bezprostredná hrozba výkonu trestu odňatia slobody pri podmienečných odsúdeniach
a nepodmienečný trest odňatia slobody. Odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody druhýkrát,

pričom z výkonu trestu odňatia slobody bol v minulosti už podmienečne prepustený. Osoba odsúdeného,
ako recidivujúceho páchateľa, nevytvára predpoklady na úvahu o tom, že v prípade podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život.
Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú
tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním

splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Úvaha prvostupňového súdu pritom
vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností.
Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66 ods.
1 Trestného zákona (preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojim správaním vo
výkone trestu), prvostupňový súd správne skonštatoval, že odsúdený túto podmienku nesplnil. K jeho

odôvodneniu ešte sťažnostný súd dopĺňa, že pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide
o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú
prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky
skutočných zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život.
To znamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa

polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol
odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu.
Z hodnotenia odsúdeného nemožno urobiť jednoznačný záver o splnení prvej materiálnej podmienky.
Záver hodnotiacej správy odsúdeného vyznieva pozitívne a je z nej zrejmé, že sa odsúdený adaptoval

na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak na druhej strane nijako svojou aktivitou nevybočuje
z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Počas výkonu trestu odňatia
slobody sa dokonca u odsúdeného vyskytlo závažné porušenie interných noriem, neabsolvoval žiadny
rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania, nie je poverený žiadnou funkciou z radu väzňov a za celý
čas výkonu trestu (od roku 2018) dosiahol doposiaľ tri disciplinárne odmeny. Polepšenie odsúdeného

nemožno konštatovať len na základe skutočnosti, že je jeho aktuálne správanie na požadovanej úrovni,
čo možno označiť iba za prispôsobenie sa režimu výkonu trestu a nie prejavom jeho vyššej aktivity
plnenia si svojich povinností a polepšenia sa
Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, tu sa sťažnostný súd plne stotožnil s názorom prvostupňového
súdu, na ktorý bez potreby jeho opakovania odkazuje.

Sťažnostný súd považuje za potrebné k nesplneniu druhej materiálnej podmienky len dodať, že
pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia
s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám
a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti.
Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného,

charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného (ktorá je v jeho prípade nepriaznivá).
Sťažnostný súd konštatuje, že opakované páchanie trestnej činnosti (6 krát súdne trestaný vrátane
spomenutého odsúdenia) pre rôznorodú trestnú činnosť, najmä však majetkového charakteru, svedčí
o tom, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu,
aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Odsúdenému boli poskytnuté

viaceré šance, a to aj v podobe podmienečného odsúdenia ako aj podmienečného prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, avšak aj napriek tomu sa opätovne dopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Niet potom
sa prečo domnievať, že ďalšie podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody splní svoj
zákonom sledovaný účel. Je nanajvýš zrejmé, že vykonané tresty odsúdeného nedokázali motivovať ktomu, aby žil riadnym životom, dodržiaval všeobecné pravidlá spoločenského správania a neporušoval
zákony.
Sťažnostný súd ešte v závere upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom
ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že
odsúdený povedie na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy.
Vzhľadom však na osobu odsúdeného ako mnohonásobného recidivistu, je v jeho prípade možno
vidieť vysoké riziko v prognóze zlyhania. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho

doterajšieho života teda podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho
budúceho správania, t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti.
Dôvodné neboli ani sťažnostné námietky odsúdeného. Výchova detí odsúdeným, či výkon pracovnej
činnosti pred spáchaním trestnej činnosti, nepreukazujú, že doterajším výkonom trestu odňatia slobody
bol dosiahnutý účel trestu Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie
je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí

ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý
obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou úvah
je v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti aj na slobode
riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pritom posúdenie otázky možnej recidívy je vždy
len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto

miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného
i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Súd preto môže pri hodnotení osoby odsúdeného prizerať na
skutočnosť, že sa v minulosti dopustil trestných činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho
vzťahukspoločenskýmhodnotámchránenýmTrestnýmzákonomamožnostijehonápravyapolepšenia.
V tomto prípade, trestná minulosť a osobnosť odsúdeného vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho

protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia. Po vykonaní nepodmienečného
trestu odňatia slobody alebo uplynutí skúšobnej doby sa odsúdený opätovne dostal do rozporu so
zákonom, čo nasvedčuje tomu, že na nápravu odsúdeného a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho
konania zjavne nemal vplyv žiadny z uložených trestov. Sťažnostný súd teda nemá v osobe odsúdeného
záruku, s ohľadom na jeho minulosť, že sa opätovne nedopustí protiprávneho konania a bude na

slobode viesť riadny život. Skutočnosť, že určitý čas strávený na slobode nepáchal trestnú činnosť, záver
sťažnostného súdu nemení.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu
garantuje zákon.

S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.