Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sa/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200224
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7022200224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Martin Kožiak, advokát so sídlom
kancelárie Murgašova 3, 043 21 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 561 149, proti žalovanému:
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Orgán verejnej správy prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „Ústredie“)
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.07.2021 podľa § 65, § 68 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoSP“ alebo „Zákon o sociálnom
poistení“) a čl. 15 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Austráliou, od 18.01.2020 priznal
žalobcovi starobný dôchodok v sume 367,40 € a podľa § 82 a § 293dx ZoSP žalobcovi zvýšil od
01.01.2021 starobný dôchodok na sumu 377,00 €. Vo svojom rozhodnutí Ústredie uviedlo, že žalobca
k dátumu 18.01.2020 dosiahol dôchodkový vek (v prípade žalobcu 62 rokov a 6 mesiacov podľa § 65

ods. 2 a prílohy č. 3a ZoSP), pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené
všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového
poisteniapovažujúpodľaZoSP),získanieďalšiehoobdobiadôchodkovéhopoistenianebolopreukázané
a žalobca získal 24 rokov a 79 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku
bola určená podľa § 66 ods. 1 ZoSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkovéhopoisteniazískanéhokudňuvznikunárokunastarobnýdôchodokaaktuálnejdôchodkovej
hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za

jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom
období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2019 žalobca podľa
Ústredia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych
rokov podľa § 63 ods. 6 ZoSP a nezískal ich ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred
01.01.1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety ZoSP vypočítaný
z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa
zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa

platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. Sumy všeobecných
vymeriavacích základov za kalendárne roky 1949 až 2002 sú uvedené v prílohe č. 3 k ZoSP, za
kalendárne roky 2003 až 2013 sú uvedené v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základovza jednotlivé kalendárne roky, a po kalendárnom roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou podľa
§ 11 ods. 1 ZoSP ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok. Sumu všeobecného

vymeriavacieho zák1adu za príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podľa § 226 ods.
1 písm. o) druhého bodu ZoSP zverejniť na svojom webovom síd1e. Všeobecný vymeriavací základ
za kalendárny rok 2019 sa podľa § 11 ods. 2 ZoSP rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu
za rok 2018. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie
dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 ZoSP, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod,

ktorého hodnota je 0,3. Ak poistenec v takomto kalendárnom roku nezískal aj iné obdobie dôchodkového
poistenia, za ktoré je možné určiť osobný mzdový bod, tento kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia
vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka
obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny
rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka
podľa § 255 ods. 3 ZoSP. Pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb.

v rozsahu 392 dní, patrí mu pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3 a úhrn osobných mzdových
bodovzajednotlivékalendárnerokyrozhodujúcehoobdobiaje15,3127.Žalobcavrozhodujúcomobdobí
získal 5170 dní dôchodkového poistenia, to znamená 14,1644 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63
ods. 1 ZoSP. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom
období, priemerný osobný mzdový bod, je 1,0811. Podľa § 63 ods. 3 ZoSP sa priemerný osobný

mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške. Ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok žalobca získal 8 839 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného
dôchodku je 24,2165 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota je podľa § 64 ods.
6 ZoSP dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku. Dôchodkovú
hodnotu na rok 2020 stanovila Sociálna poisťovňa v súlade s § 64 ods. 3 ZoSP tak, že dôchodkovú

hodnotu platnú v roku 2019, ktorá je 12,6657 EUR, upravila indexom určeným ako podiel priemernej
mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí
štvrťrok kalendárneho roka 2019, t. j. 1.068,00 EUR, a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2018,
t. j. 992,00 EUR, a zaokrúhlila ju na štyri desatinné miesta nahor. Dôchodkovú hodnotu na príslušný

kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podľa § 226 ods. 1 písm. o) tretieho bodu ZoSP zverejniť
na svojom webovom sídle. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 18.01.2020 je 13,6361 EUR a je
určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2019 12,6657 EUR a indexu 1,07661290, zaokrúhlená
na štyri desatinné miesta nahor. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového
poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 357,00 EUR mesačne. Je určená ako súčin

priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 1,0811 x 24,2165 rokov obdobia dôchodkového poistenia x
aktuálna dôchodková hodnota 13,6361 = 357,00 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej
podľa § 82 a § 293dx ZoSP zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 2,9 %, čo je o 10,40 EUR mesačne,
na 367,40 EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293dx ZoSP sa starobný dôchodok v roku 2020 zvyšuje o

percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej
sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy
starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2019, to znamená najmenej o 9,00 EUR
mesačne. Starobný dôchodok žalobcu je zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien
za domácnosti dôchodcov, čo je o 10,40 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma

zvýšenia 9,00 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx ZoSP zvyšuje
od 01.01.2021 o 2,6 %, čo je o 9,60 EUR mesačne, na 377,00 EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293dx
ZoSP sa starobný dôchodok v roku 2021 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien
za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu
zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou

poisťovňou k 30.06.2020, to znamená najmenej o 9,40 EUR mesačne. Starobný dôchodok žalobcu je
zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 9,60
EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 9,40 EUR mesačne. Obdobie
dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na
určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body

sú uvedené v osobnom liste, ktorý je prílohou rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

2. Proti rozhodnutiu Ústredia podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že predtým, než sa v septembri
2017 vrátil na Slovensko z dôvodu nevyhnutnosti opatery o jeho matku, žil v Austrálii. Keďže starostlivosťo matku si vyžadovala jeho takmer neustálu prítomnosť, pokúšal sa získať príspevok na opatrovania. Pri
tejto snahe sa však stretol s nepochopením úradníkov úradu práce, ktorých postupy v odvolaní hodnotil
negatívne. Uviedol, že z dôvodu podania nekorektných informácií prišiel v súvislosti so zabezpečovaním

peňažného príspevku na opatrovanie o 61 dní dôchodkového poistenia. Žalobcovi bol následne priznaný
príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ŤZP, a to najmä na základe komplexného lekárskeho
posudku zdravotného stavu jeho matky z 19.03.2019. Žalobca ďalej vo svojom odvolaní podrobnejšie
opísal priebeh matkinho ochorenia a vyjadril presvedčenie, že v období od jeho návratu na Slovensko
v septembri 2017 do vydania posudku v marci 2019, t. j. v čase kedy sa zhromažďovali všetky potrebné

dokumenty k priznaniu nároku na príspevok na opatrovanie, resp. už v septembri 2017, zdravotné
postihnutie jeho matky zodpovedalo s najväčšou pravdepodobnosťou stupňu odkázanosti V. na pomoc
inej osoby, v krajnom prípade stupňu IV. na pomoc inej osoby (v komplexnom posudku z marca 2019 bol
stanovenýVI.stupeňodkázanosti).Žalobcatiežuviedol,žejehomatkabolaužvseptembri2017výrazne
zdravotne postihnutá a spĺňala kritériá na opatrovateľskú starostlivosť, pretože v dôsledku ochorenia
sama žiť nedokázala. V tejto súvislosti tiež uviedol, že z uvedeného dôvodu odišiel z Austrálie, aby sa

o matku mohol nepretržite starať a staral sa o ňu až do jej smrti (február 2021). Túto prácu (osobná
asistencia fyzickej osobe s ŤZP) si v období od 21.09.2017 do 31.12.2018, t. j. 467 dní riadne odviedol
a toto obdobie mu nebolo započítané do obdobia dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného tak
nesúhlasil s rozhodnutím Ústredia a požiadal, aby mu bolo obdobie od 21.09.2017 do 31.12.2018 (467
dní) započítané do obdobia dôchodkového poistenia a poukázal tiež na to, že mu do rozhodujúceho

obdobia nebolo započítaných 17 dní dôchodkového poistenia.

3. Na žalobcom podané odvolanie reagovalo Ústredie oznámením zo dňa 28.09.2021, v ktorom
žalobcovi vysvetlilo a poskytlo informácie o podkladoch, na základe ktorých v predmetnej veci rozhodlo
a žalobcu zároveň poučilo o začatí plynutia novej lehoty na podanie odvolania. Žalobca na uvedené

oznámenie reagoval písomným podaním zo dňa 03.11.2021, ktoré možno označiť za doplnenie
podaného odvolania, v ktorom v skrátenejšej forme zopakoval dôvody ním podaného odvolania
a argumenty uvedené v tomto odvolaní.

4. Žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 ZoSP zamietol odvolanie

žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Ústredia. Žalovaný v správnou žalobou napadnutom
rozhodnutí uviedol skutočnosti vyplývajúce pre neho z administratívneho spisu, a to že žalobca
žiadosťouzodňa06.05.2021požiadalopriznaniestarobnéhodôchodkuod18.01.2020.Žalovanýcitoval
ust. § 65 ods. 1 ZoSP a ďalej uviedol, že pretože sa žalobca narodil v roku 1957, dôchodkový vek podľa
§ 65 ods. 2 a prílohy č. 3a ZoSP žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov a šiestich mesiacov, teda dňa

18.01.2020. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca k 18.01.2020 získal 8839 dní obdobia dôchodkového
poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané
obdobiadôchodkovéhopoistenia(vrátanedôb,ktorésazaobdobiedôchodkovéhopoisteniapodľaZoSP
považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods.
10 ZoSP rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že

žalobca získal 24 rokov a 79 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na
starobný dôchodok od 18.01.2020. Žalovaný ďalej uviedol systém výpočtu sumy starobného dôchodku
(vrátane zvyšovania) rovnako, ako ho opísalo aj Ústredie vo svojom rozhodnutí (takto je zaznamenaný
aj bode č. 1 tohto rozsudku). V tejto súvislosti citoval ust. § 66 ods. 1 ZoSP a opísal spôsob výpočtu
aktuálnej dôchodkovej hodnoty k 18.01.2020, sumy starobného dôchodku a jeho zvyšovania podľa

§ 82 a § 293dx ZoSP. Námietku žalobcu o nezhodnotení obdobia starostlivosti o blízku osobu od
21.09.2017 do 31.12.2018 považoval žalovaný za nedôvodnú, keďže podľa potvrdenia z Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 04.05.2021 o poberaní peňažného príspevku žalobca poberal
peňažný príspevok za opatrovanie ŤZP matky od 01.01.2019 do 25.02.2021. Súčasne bolo Ústredím
vydané potvrdenie o dobe starostlivosti o blízku osobu a vymeriavacom základe zo dňa 11.05.2021 za

obdobie od 01.01.2019 do 17.01.2020, t. j. do vzniku nároku na starobný dôchodok. Obdobie poberania
peňažnéhopríspevkuzaopatrovanieŤZPosobyžalobcovipodľažalovanéhobolozohľadnenéprenárok
na starobný dôchodok a jeho sumu v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok od 01.01.2019
do 17.01.2020. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že námietka žalobcu ohľadom nezapočítania
17 dní obdobia dôchodkového poistenia v roku 2020 je nedôvodná, nakoľko uvedené obdobie bolo

započítané do obdobia dôchodkového poistenia, avšak toto obdobie nepatrí do rozhodujúceho obdobia
podľa § 63 ods. 6 ZoSP. Žalobca v odvolacom konaní podľa žalovaného nepreukázal žiadne nové
skutočnosti ovplyvňujúce sumu starobného dôchodku, t. j. ďalšie obdobie dôchodkového poistenia alebo
vymeriavacie základy a tiež nepredložil žiadne relevantné dôkazy a nevzniesol ani žiadne námietky,ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok a o určení
jeho sumy. Nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy bolo podľa žalovaného vykonané
správne a v súlade s platnou právnou úpravou. Na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli

započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v
rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v Žiadosti o dôchodok, priložených dokladov
a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Na základe vyššie uvedených
skutočností žalovaný s odkazom na ust. § 196 ods. 7 ZoSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

5. Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) bola dňa 05.05.2022 doručená správna
žaloba, v ktorej sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X
vydaného žalovaným dňa 11.02.2022 a navrhol správnemu súdu aby správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie, ako aj rozhodnutie Ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.07.2021 zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. V II. časti správnej žaloby žalobca v krátkosti zhrnul skutkový stav a v III.

časti uviedol, že rozhodnutie žalovaného (a ani rozhodnutie Ústredia) nemôže obstáť po formálnej
ani po materiálnej stránke. Rozhodnutia žalovaného ako aj Ústredia vychádzajú podľa žalobcu
z nedostatočne zisteného skutkového stavu a v nadväznosti na to aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci orgánmi, ktoré rozhodnutia vydali. V správnou žalobou napadnutom rozhodnutí podľa
žalobcu absentujú relevantné dôvody rozhodnutia, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Žalovaný sa

nedostatočne a nesprávne vysporiadal s námietkami žalobcu, nedostatočne a neúplne zistil skutočnosti,
potrebné pre rozhodnutie a s takto zistenými skutočnosťami sa ani nemohol zrozumiteľne a presvedčivo
vysporiadať v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný si prísne formalisticky,
arbitrárne a bez zohľadnenia skutočného zdravotného stavu matky žalobcu, vyžadujúceho celodennú
starostlivosť a opateru ďalšej osoby, bez zohľadnenia vzniku tohto zdravotného stavu a nezvratného

progredujúceho zhoršovania sa jej zdravotného stavu, postoja žalobcu a všetkých ďalších žalobcom
uvádzaných skutočností, nesprávne osvojil záver o nedôvodnosti zhodnotenia obdobia starostlivosti
žalobcu o blízku osobu od 21.09.2017 do 31.12.2018. Žalovaný všetky skutočnosti tvrdené, resp.
preukázanéžalobcominterpretovalneobjektívne,zjavnebezposúdeniavzájomnejsúvislostiačiastočne
aj v rozpore s ich logickým významom a vždy len v neprospech žalobcu. Ako žalobné dôvody žalobca

uviedol dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) a písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“). Vo IV. časti citoval ust. § 15 ods. 1 písm. e) a § 65 ods.
1 ZoSP. V V. časti správnej žaloby žalobca vyslovil presvedčenie, že spĺňa všetky zákonné podmienky
a náležitosti slovenského i európskeho práva na to, aby mu do rozhodného obdobia pre výpočet
starobného dôchodku bolo zahrnuté aj obdobie jeho faktickej celodennej starostlivosti a opatrovania

ťažko zdravotne postihnutej matky. Žalobca nespochybnil, že peňažný príspevok na opatrovanie ŤZP
osoby poberal od 01.01.2019 do 25.02.2021, celodennú starostlivosť a opateru o matku však vykonával
už od 21.09.2017. Pokiaľ žalobca za obdobie od 21.09.2017 do 31.12.2018 nepoberal od štátu peňažný
príspevok za opatrovanie, bolo to v jeho ekonomický neprospech a samotný žalobca bol ukrátený
na právach, avšak nezahrnutie daného obdobia do obdobia rozhodného pre výpočet starobného

dôchodku by spôsobilo ďalšie (nespravodlivé) ukrátenie žalobcu na jeho právach. Žalobca následne
poukázal na vtedajší zdravotný stav jeho matky, teda, že sa jednalo o osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím a rozsah postihnutia vyžadoval odkázanosť na pomoc inej osoby v najvyššom VI. stupni.
Zdravotný stav žalobcovej matky bol podrobne zdokumentovaný a nerozporoval ho ani žalovaný, je
pritom nepochybné, že zdravotný stav matky žalobcu vyžadujúci jej opatrovanie nenastal 01.01.2019,

ale existoval aj dlho pred uvedeným dátumom, teda aj pred uvedeným dátumom žalobca zabezpečoval
a vykonával opatrovanie a starostlivosť o jej osobu. Uvedená konštatácia je preukázaná aj lekárskymi
správami matky žalobcu z obdobia pred 01.01.2019. Ako prílohu k správnej žalobe žalobca priložil kópie
KomplexnéhoposudkuÚPSVaRKošicezodňa19.03.2019,RozhodnutiaKSKoodkázanostinasociálnu
službu zo 16.07.2019, Rozhodnutia Mesta Košice o odkázanosti na sociálnu službu z 27.08.2019,

Lekárskej správy psychiatrickej z 11.12.2018, Lekárskej správy kardiologicko-internej zo 06.12.2018 a
Lekárskej správy všeobecného lekára z 11.12.2018. Záverom žalobca uviedol, že z listinných dôkazov
obsiahnutých v administratívnom spise je nesporné, že žalobca zabezpečoval opatrovanie blízkej osoby
za celé obdobie od 21.09.2017 do 31.12.2018 (celkovo 467 kalendárnych dní), a preto je žalobca
presvedčený, že splnil podmienky, aby mu do rozhodného obdobia pre výpočet starobného dôchodku

bolo celé toto obdobie zahrnuté a započítané.

6. K takto podanej správnej žalobe sa podaním zo dňa 20.06.2022 vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom
vyjadrení uviedol, že s námietkami žalobcu uvedenými v správnej žalobe nesúhlasí a považuje ich zanedôvodné. Žalovaný úvodom zopakoval, že pretože sa žalobca narodil v roku 1957, dôchodkový vek
podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a ZoSP žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov a šiestich mesiacov,
teda dňa 18.01.2020 a uviedol, že žalobca k 18.01.2020 získal 8839 dní obdobia dôchodkového

poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané
obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa
ZoSP považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Žalobca
získal 24 rokov a 79 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný
dôchodok od 18.01.2020. Obdobie dôchodkového poistenia žalobcu bolo podľa žalovaného zhodnotené

na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a údajov nachádzajúcich
sa v evidencii žalovaného. V odvolacom konaní bolo podľa žalovaného preukázané, že žalobca poberal
peňažnýpríspevokzaopatrovanieblízkejosobyod01.01.2019do25.02.2021,čovyplynulozpotvrdenia
o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo
dňa 04.05.2021. V odvolacom konaní bola z informačného systému žalovaného preukázaná žalobcova
doba poistenia a vymeriavací základ za obdobie od 01.01.2019 do 17.01.2020, t. j. do vzniku nároku

na starobný dôchodok. Preukázané obdobie poberania peňažného príspevku za opatrovanie ťažko
zdravotne postihnutej matky, bolo žalobcovi zohľadnené pre nárok na starobný dôchodok a jeho sumu
v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok od 01.01.2019 do 17.01.2020. Z uvedeného
podľa žalovaného vyplynulo, že žalobcova námietka týkajúca sa zohľadnenia obdobia od 21.09.2017
do 31.12.2018 pre výpočet starobného dôchodku nie je dôvodná, keďže uvedené obdobie nie je

preukázané, preto nie je možné ho zohľadniť pre nárok na starobný dôchodok. S poukazom na ust.
§ 196 ods. 6 ZoSP, podľa ktorého v odvolacom konaní žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu
k tvrdeniam, ktoré do konania vniesol, žalobca podľa žalovaného v odvolacom konaní nepredložil
žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali obdobie starostlivosti o blízku osobu od 21.09.2017
do 31.12.2018. K námietke žalobcu týkajúcej sa zdravotného stavu jeho matky a stým súvisiacou

starostlivosťouoňužalovanýuviedol,žeskutkovýstavmatkyžalobcuvyžadujúcicelodennústarostlivosť
a opateru inej osoby nezakladá nárok na starobný dôchodok, pretože pre priznanie tejto dávky je
rozhodujúce splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok a Sociálna poisťovňa je ako správny
orgán platnou právnou úpravou viazaná a zákon neumožňuje žiadnu inú alternatívu rozhodovania, než
rozhodnúť v intenciách zákona. Žalobca v správnej žalobe nepreukázal žiadne nové skutočnosti, t. j.

ďalšie obdobia dôchodkového poistenia alebo vymeriavacie základy, nepredložil ani žiadne relevantné
dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok. Svoj
postup hodnotil žalovaný ako správny a uviedol, že dôvody správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku
žalobcu. Žalovaný záverom uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených

v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj rozhodnutia Ústredia zo dňa 02.07.2021, uvedené
rozhodnutia sú podľa žalovaného zákonné a správne, preto navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

7. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe sa replikou zo dňa 26.07.2022 vyjadril žalobca, ktorý

uviedol, že trvá na celom obsahu podanej správnej žaloby s tým, že žalovaný vo svojom vyjadrení
len zopakoval odôvodnenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia bez toho, aby sa náležitým
spôsobom vyporiadal so všetkými skutkovými tvrdeniami a právnou argumentáciou žalobcu a bez
komplexného posúdenia relevantných skutočností v ich vzájomných súvislostiach a ich vecným
a logickým významom. Podľa žalobcu ani samotný žalovaný v jeho vyjadrení nijako nespochybňuje

zlý zdravotný stav matky žalobcu ako ťažko zdravotne postihnutej osoby, pričom rozsah jej postihnutia
vyžadoval odkázanosť na pomoc inej osoby v najvyššom VI. stupni odkázanosti. Túto pomoc,
starostlivosť a opateru zabezpečoval v priebehu celého sporného obdobia osobne žalobca a ani túto
skutočnosť žalovaný nespochybnil. Z obsahu administratívneho spisu je podľa žalobcu nesporné,
že žalobca zabezpečoval opatrovanie blízkej osoby za celé obdobie od 21.09.2017 do 31.12.2018

(celkovo 467 kalendárnych dní), a preto žalobca vyslovil presvedčenie, že splnil podmienky, aby mu do
rozhodného obdobia pre výpočet starobného dôchodku bolo celé toto obdobie zahrnuté a započítané.
Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil kópie čestných prehlásení štyroch žalobcovi blízkych osôb,
ktoré žalobcu a jeho matku dobre poznali. Žalobca tiež doplnil, že súčasťou sporného obdobia je aj
obdobie od 23.11.2018 do 31.12.2018, kedy bol ÚPSVaR Košice zaradený do evidencie uchádzačov

o zamestnanie, tento postup ÚPSVaR Košice žalobca vyhodnotil ako nesprávny.

8. Na výzvu správneho súdu v súlade s ustanovením § 106 ods. 2 SSP žalovaný nereagoval a k replike
žalobcu sa duplikou nevyjadril.9. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný, rozhodujúc o
správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne

(§ 202 ods. 2 SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného
administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného dospel k záveru o
nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto postupom podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 05.12.2022 vyhlásil
tento rozsudok, ktorým žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

10. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny
inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej
správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny
orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami
ako ten, o koho práva v konaní ide.

11. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov
verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi aj inými právnymi predpismi, a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v
súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia

správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou
vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

12. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 11.02.2022, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa §

215 ods. 4 ZoSP potvrdil rozhodnutie Ústredia a zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Ústredia
ako správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.07.2021, ktorým bol žalobcovi
podľa § 65, § 68 a § 293dx ZoSP a čl. 15 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Austráliou, od
18.01.2020 priznaný starobný dôchodok v sume 367,40 € a podľa § 82 a § 293dx ZoSP a od 01.01.2021
bol tento starobný dôchodok žalobcovi zvýšený na sumu 377,00 €.

13. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného, Ústredia, ako aj súdneho spisu
zistil skutkový stav v rozsahu ako je zaznamenaný v bodoch č. 1 až 8 tohto rozhodnutia, v krátkosti -
žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok, ktorý bol po zákonnom zvýšení priznaný v sume 377,00 €.
Uvedená suma starobného dôchodku bola vypočítaná postupom podľa § 66 ZoSP, kde bolo zohľadnené

obdobie dôchodkového poistenia v rokoch 1972, 1983 až 1995 a 2019, časť roka 2020 do tohto obdobia
nebola zahrnutá s ohľadom na znenie ust. § 63 ods. 6 ZoSP. Podstata námietok a argumentov žalobcu
uvedených v predmetnej správnej žalobe, resp. základný rozpor medzi tvrdeniami žalobcu a závermi
žalovaného prezentovanými v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí spočíval v tom, či orgány
verejnej správy rozhodujúce v predmetnej veci mali obdobie od 21.09.2017 (deň kedy žalobca podľa

jeho tvrdenia započal starostlivosť o svoju ťažko zdravotne postihnutú matku) do 31.12.2018 (deň,
po ktorom sa žalobca stal poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie), ktoré zodpovedá 467
kalendárnym dňom, započítať do obdobia dôchodkového poistenia žalobcu. Žalobca žiadal do obdobia
dôchodkového poistenia započítať aj uvedené obdobie, čo odôvodnil tým, že v tomto období fakticky
zabezpečoval opatrovanie svojej matky a vzhľadom na jej zdravotný stav, resp. stupeň zdravotného

postihnutia, už v tomto období spĺňal podmienky na poberanie peňažného príspevku na opatrovanie.
Žalovaný v tejto súvislosti dôvodil, že skutočný zdravotný stav matky žalobcu vyžadujúci celodennú
starostlivosť a opateru tretej osoby nezakladá nárok na starobný dôchodok.

14. Podľa § 15 ods. 1 ZoSP, povinne dôchodkovo poistení sú:

a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2,
b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,
c) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do
šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovopoistená podľa písmen a) alebo b), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný
dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len „dôchodkový vek”) a
podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,

d) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom
na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená podľa
písmen a) až c), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila
dôchodkový vek,

e) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný
príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone
osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím
najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu a podala prihlášku na dôchodkové poistenie
z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d) nebol
jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek,

f) na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta priznaná podľa § 88 do
dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku,
g) ohrozený svedok alebo chránený svedok podľa osobitného predpisu, ktorí dovŕšili 16 rokov veku
a ktorí podľa vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci nemôžu vykonávať
zárobkovú činnosť, ak nie sú dôchodkovo poistení podľa písmen a) až f), nebol im priznaný predčasný

starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšili dôchodkový vek,
h) vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu, ak nie je dôchodkovo poistený podľa
písmen a) až g) a nebol mu priznaný invalidný dôchodok,
i) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má priznaný kompenzačný
príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu

banskej činnosti (ďalej len „kompenzačný príspevok“), ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a)
až e), g) a h), nebol jej priznaný invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek.

15. Podľa § 60 ods. 1 ZoSP, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového
poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených

v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon
neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové
poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje
za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo
zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 %

účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má
najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

16.Podľa§22ods.1písm.b)bod1ZoSP,povinnédôchodkovépoistenievznikáfyzickejosobeuvedenej
v § 15 ods. 1 písm. e) odo dňa splnenia podmienok podľa § 15 ods. 1 písm. e), ak ide o fyzickú osobu,

ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie.

17. Podľa § 66 ods. 1 ZoSP, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

18. Podľa § 63 ods. 6 ZoSP, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú
kalendárnerokypredrokom,vktorombolisplnenépodmienkynárokunadôchodkovúdávku,svýnimkou
kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia
sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods.

3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak
tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

19. Zákon o sociálnom poistení v druhom diely, ustanoveniach § 60 až § 66a, pomerne podrobne
upravujespôsoburčeniasumystarobnéhodôchodkuaokreminéhoajdefiníciejednotlivýchpremenných

položiek ako priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia a aktuálna dôchodková
hodnota, ktorých správne určenie je nevyhnutné na následné správne určenie sumy starobného
dôchodku.Vpredmetnomprípadesastalospornýmurčenieobdobiadôchodkovéhopoisteniazískaného
ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok. Ustanovenia § 60 ZoSP striktne upravujú čo je a čo naopaknie, resp. nemožno považovať za obdobie dôchodkového poistenia. S ohľadom na podstatu predmetnej
veci je v danom prípade smerodajné aplikácia ust. § 60 ods. 1 prvej vety ZoSP, podľa ktorého je
obdobím dôchodkového poistenia obdobie povinného dôchodkového poistenia a obdobie dobrovoľného

dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140, bolo zaplatené poistné
na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona.

20. Vznik a zánik dobrovoľného dôchodkového poistenia je upravený v ust. § 23 ZoSP, podľa ktorého
dobrovoľné dôchodkové poistenie vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo

dňapodaniaprihlášky.Keďžezobsahuadministratívnehospisu,anizosúdnehospisunevyplynulo,resp.
správny súd nemal preukázaný vznik dobrovoľného dôchodkového poistenia u žalobcu, preto v danom
prípade pristúpil len k vyhodnoteniu obdobia povinného dôchodkového poistenia.

21. Ustanovenie § 15 ZoSP upravuje tzv. osobný rozsah dôchodkového poistenia, v rámci ktorého sú
uvedené osoby s rôznym statusom (napr. zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne

zárobkovo činná osoba, atď.) ktoré sú povinne dôchodkovo poistené. Zo skutočností zistených z obsahu
administratívneho spisu a súdneho spisu v spojení so znením jednotlivých ustanovení § 15 ZoSP, pre
potreby predmetnej veci (určenie či obdobie od 21.09.2017 do 31.12.2018 možno žalobcovi započítať
do obdobia dôchodkového poistenia) vyplýva, že žalobcovi bolo do obdobia dôchodkového poistenia
započítané obdobie od 01.01.2019 do 17.01.2020, v ktorom spĺňal podmienky povinného dôchodkového

poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. e) ZoSP. Žalobca, ako už bolo vyššie zmienené, je presvedčený, že
spĺňal podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. e) ZoSP aj v období od 21.09.2017 do 31.12.2018.

22. Z Potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie vystaveného Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice dňa 04.05.2021, ako aj z obsahu rozhodnutia Ústredia, správnou

žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, žalobcom podanej správnej žaloby a písomných podaní
účastníkov predmetného konania pred správnym súdom mal súd za preukázané, že žalobca bol od
01.01.2019 do 25.02.2021 poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008
Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o peňažných príspevkoch“).

Vtejtosúvislostisprávnysúduvádza,ževust.§15ods.1psím.e)ZoSPvspojenísust.§22ods.1písm.
b) bod 1 ZoSP sú jednoznačne uvedené podmienky, za splnenia ktorých dochádza k vzniku povinného
dôchodkového poistenia, t. j. dňom kedy sa fyzickej osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky začne poskytovať peňažný príspevok na opatrovanie podľa Zákona o peňažných príspevkoch.
Správny súd má za to, že uvedené ustanovenia Zákona o sociálnom poistení sú formulované

ako kogentné ustanovenia nepripúšťajúce žiadnu odchýlku a stanovujú taxatívne podmienky, za
ktorých vzniká povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je nepochybné, že žalobcovi sa
začal poskytovať peňažný príspevok na opatrovanie podľa Zákona o peňažných príspevkoch dňom
01.01.2019, týmto dňom tak žalobca začal spĺňať podmienku povinného dôchodkového poistenia,
započítateľného do obdobia dôchodkového poistenia pre potreby určenia sumy starobného dôchodku.

Správny súd však nemal preukázané, že by žalobca tieto podmienky spĺňal v období od 21.09.2017
do 31.12.2018, ani to, že by v tomto období spĺňal prípadne iné podmienky, splnením ktorých Zákon
o sociálnom poistení podmieňuje možnosť vzniku dôchodkového poistenia.

23. Správny súd nemá dôvod spochybňovať žalobcom prezentovaný a zdokladovaný zdravotný stav

žalobcovej matky v období od 21.09.2017 do 31.12.2018, ani jeho starostlivosť o ňu, ako osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím, v tomto období. V tejto súvislosti však správny súd považuje za
potrebné opätovne zdôrazniť, že na daný prípad bolo zo strany orgánov verejnej správy nevyhnutné
aplikovať len vyššie citované ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, ktoré sú kogentného charakteru
a v predmetnom prípade nie je v právomoci týchto orgánov a ani správneho súdu priznávať takýmto

kogentným ustanoveniam iný význam, než ponúka ich samotné znenie, či gramatický výklad, preto
nemožno žiadateľovi o starobný dôchodok, ktorý vykonával starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú
osobu v období pred poskytovaním peňažného príspevku na opatrovanie a v tomto období nebol
dôchodkovo poistený, toto obdobie zahrnúť do obdobia dôchodkového poistenia. V prípade, že sa
žalobcovi javí uvedená predmetná právna úprava aplikujúc na jeho prípad nespravodlivá, správny

súd považuje za potrebné uviesť a dať do pozornosti aj iný pohľad, podľa ktorého zo samotnej
povahy práva sociálneho zabezpečenia, no najmä hrozby zneužitia niektorých jeho inštitútov vyplýva
potreba viazať vznik nárokov z tohto práva vyplývajúcich na samostatné rozhodnutie či potvrdenie
orgánu verejnej moci, v danom prípade rozhodnutie o peňažnom príspevku na opatrovanie, prípadnepotvrdenie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie, a nielen na tvrdenie v danom prípade
opatrujúcej osoby, a to najmä s ohľadom na už zmienenú hrozbu zneužitia takéhoto postupu, keďže
v takom prípade by existovala možnosť, že rôzni žiadatelia o starobný dôchodok by mohli uplatňovať

ako obdobia dôchodkového poistenia aj obdobia, kedy reálne nevykonávali opatrovanie a určenie
obdobia dôchodkového poistenia Sociálnou poisťovňou by tak bolo značne sťažené, čo určite nebolo
cieľom zákonodarcu. Pre úplnosť správny súd dodáva, že vyššie uvedeným odôvodnením nebolo jeho
cieľom pripísať žalobcovi konanie nesúce znaky zneužívania právnych predpisov práva sociálneho
zabezpečenia, ale poukázať na dôvody, ktoré pravdepodobne viedli zákonodarcu k prijatiu platnej

právnej úpravy.

24. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol, nakoľko v nej neidentifikoval také žalobné body, ktoré by boli argumentačne spôsobilé
privodiť žalobcovi úspech v konaní. Ani pri náhľade na prejednávanú vec v intenciách § 202 ods. 2
a § 203 ods. 2 SSP, t. j. keď súd správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach musí ex offo

posudzovať neformálne a v podstate inkvizičným spôsobom sám z vlastnej iniciatívy vyhľadávať vady
preskúmavaných rozhodnutí a procesného postupu správnych orgánov, nenašiel správny súd
natoľko relevantné vady, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia pre niektorý z
dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 SSP.

25. O trovách konania správny súd rozhodol s ohľadom na ust. § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak,
že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní úspešný nebol a
žalovanému nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde

v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej
lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia,

údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal
za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred krajským súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom

súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
(§ 449 ods. 1, 2 SSP).