Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, November 6, 2022

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222200246
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2022:4222200246.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnovkonanípredsudkyňouJUDr.IvanouJaďuďovouvprávnejvecižalobkyne:X.A.,

Q.. XX.XX.XXXX, Č., v konaní zastúpená : Bányi & Partner, s. r. o., Nám. Bélu Bartóka 5, Veľký Meder,
IČO: 52 450 503, proti žalovaným: T. N. X. K. A., Q.. XX.XX.XXXX, T. N. X. S. A., Q.. XX.XX.XXXX, K.
Ž. U. R. XXX/XX, Č., obaja žalovaní v konaní zastúpení: JUDr. Štefan Bende, advokát, so sídlom Župná
20, Komárno, IČO: 41 609 727, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v rade 1/ a 2/ sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.01.2022 žalobkyňa súdu doručila žalobu o vrátenie daru, ktorým sa domáhala určenia, že

je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Č.Í., K. X., evidovanej
Okresným úradom X., katastrálnym odborom na LV č. XX G. D. Y. Y.. Č.. XXX Q. R. N. „. X. R.
Č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 633 m2. Žalobu odôvodnila
tým, že darovacou zmluvou zo dňa 11.09.2008 darovala spolu so svojim manželom žalovaným ako
svojmu synovi a neveste predmetné nehnuteľnosti, ktoré mali s manželom v BSM. Žalovaní ju po
čase začali psychicky týrať, postupne ju obmedzovali na slobode pohybu, zakázali jej návštevy syna
G., Z. a jeho manželky ako aj vnučky G. - dcéry syna Z.), ktorým nakoniec bolo zakázané vstúpiť

do predmetného rodinného domu. Dňa 16.04.2020 vo večerných hodinách došlo k slovnej hádke a
k fyzickému napadnutiu žalobkyne žalovaným 1./, ktorý ju chytil pod krkom a vytlačil ju až k plotu
rodinného domu. Zamkol bránu a členom rodiny zakázal, aby ju pustili naspäť domov. Bola ponechaná
svojmu osudu až do skorých ranných hodín, keď ju začali hľadať G. G. G. A.. Hádka vznikla z dôvodu,
že žalovaní začali bez súhlasu žalobkyne vybavovať jej umiestnenie v domove dôchodcov. Bez jej
súhlasu sa informovali u lekára na jej zdravotný stav. Dňa 20.04.2020, teda 3 dni po incidente došlo
k odhláseniu žalobkyne z trvalého bydliska. Podľa žalovaného 1./ je žalobkyňa klamárka, chorá. Je

zrejmé, že žalobkyni ako darcovi žalovaní neprejavujú primeranú vďaku, a tak ich vyzvala písomne dňa
07.08.2020 o vrátenie daru, čo žalovaní písomne odmietli.
2. Žalovaní uviedli, že popierajú tvrdenia žalobkyne, žiadali žalobu ako nedôvodnú odmietnuť. Dôvody
žaloby sú vyfabulované špekulácie .
3. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že rodinný dom postavili s manželom v roku 1978, tento darovali
svojmu najmladšiemu synovi - žalovanému a jeho manželke s tým, že sa o nich postará do ich smrti.
Obmedzovanie jej návštev zo strany žalovaných začalo po smrti jej manžela, niekedy v roku 2015. Pár

krát sa stalo, že žalovaní sa hrubo hádali, jej sa toto ich správanie nepáčilo. Žalovaným pomáhala pri
výchove vnúčat. Takto bola hádka medzi žalovanými, menšie deti sa báli a 20 ročný syn žalovaných
prechádzal po chodbe, bál sa ísť do izby, ona do izby vošla a vtedy udrel päsťou žalovaný manželku,
mala škaredú modrinu. Žalobkyňa vtedy chytila žalovaného, povedala mu, že toto nie je riešenie, keď toináč nejde nech sa rozvedú a vtedy jej syn chytil ruky, nemôže povedať, že ju udrel, a vytlačil ju z izby
von. Ona im tak ľahko nevedela odpustiť ich správanie sa, nepozvali ju na nedeľný obed, prestali s ňou
komunikovať. Ona bola celý deň vonku alebo v lese, lebo doma sa to nedalo vydržať. Pri incidente, keď

jej žalovaný 1./ chytil ruky, inak jej neublížil a povedal jej, aby išla von z izby, aby sa do nich nemiešala,
sama odišla, prechádzala sa po dedine, potrebovala byť na čerstvom vzduchu, nevie ako dlho bola preč,
ale okolo 22,00 hodine sa vrátila. Vtedy tam bol aj druhý syn Z., ktorému volali, že zmizla. Žalovaní ju
nepustili dovnútra a povedali aj privolaným policajtom, že ju dovnútra nepustia. Odvtedy býva u syna Z.,
ktorý ju ešte v ten deň večer zobral k sebe. Žalovaní ju chceli dať do domova dôchodcov, ale ona sa o

seba vie postarať. Nič iné nechce len, aby jej vrátili polovicu domu a nech si žijú ako chcú.
4. Žalovaný v rade 1./ uviedol, že oni žalobkyňu v tú sobotu nevyhodili, ale zobrala ju jej vnučka, dcéra
brata Z. s tým, že u nich môže žalobkyňa zostať koľko chce. Je pravdou, že sa v ten deň pohádali.
Bolo to niekedy večer, keď žalobkyňa vbehla do izby detí a povedala im, že ju už viac neuvidia. On a
manželka boli v kuchyni. Jedným pohybom zhodila kvetináče z okna, odišla von. Potom zavolal bratovi
Z. a ten povedal, že ju pôjdu hľadať a medzi tým neter G. zavolala políciu, že žalobkyňa zmizla. Potom

išiel žalobkyňu s bratom hľadať a vtedy im išla žalobkyňa oproti, bolo to niekedy medzi 21,15 - 21,30 hod.
Prišla aj polícia a on vtedy povedal, že ju v takomto stave dovnútra nevpustí. Žalobkyňu vtedy zobral
k sebe brat Z.. Niekedy v mesiaci máj po incidente v apríli zavolala mu žalobkyňa, aby si veci ujasnili.
Vynadala mu a vtedy on zložil telefón. On súrodencom nehovoril čo sa doma deje, s G. sa len pozdravili
v dedine a s Z. sa prestal baviť len po tomto incidente. Incident sa stal tak, že syn prišiel do izby, potom

aj žalobkyňa a postavila sa medzi nich, nevie či ju sotil ale isto jej nechcel ublížiť.
5. Žalovaná 2./ uviedla, že v predmetnom dome bývajú 22 rokov, v roku 2015 zomrel manžel žalobkyne,
odvtedy začali menšie hádky so žalovaným 1./, ich deťmi. V roku 2016 a 2019 zomreli súrodenci
žalobkyne a od vtedy to bolo stále horšie. Vždy, keď navarili žalobkyni ponúkli. Je pravdou, že sa so
žalovaným v roku 2020 škaredo pohádali, mali týždeň tichú domácnosť, potom sa udobrili a vtedy

žalobkyňaurobilacirkussdeťmi,žeonatoužtaktonevydrží.Jepravdou,žedomabolovšetkozamknuté,
ale preto, že majú tri maloleté deti. Išli konzultovať túto situáciu k lekárovi a ten odporučil, aby žalobkyňu
dali do domova dôchodcov. Brat žalobcu prišiel pre veci žalobkyne, tak dali jej veci do vriec, lebo nemala
kufor, zobral aj televízor, satelit, kvety. Potom dali poštu žalobkyne preposielať k synovi žalobkyne Z..
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov: Z. A., G. U. (A.), G.

A., oboznámením obsahu listín založených v spise a to darovacej zmluvy, výpisu z LV č. XX R. X..Ú..
Č., výzvy na vrátenie daru zo dňa 07.08.2020, odpovede na výzvu zo dňa 17.08.2020, potvrdenie obce
Č.Í.Č. o hradení dane a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním a na základe takto vykonaného
dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Žalobkyňa je matkou žalovaného 1./, darovacou zmluvou zo dňa 11.09.2008 žalobkyňa a jej manžel

darovali žalovaným do ich bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Č. Q.
S. Č.. XX a to parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy o výmere 633 m2, parc. č. XXXX/XX - záhrady
o výmere 166 m2 a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele parc. č. XXXX/XX v celosti.
Žalovaní sa tak stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností a tento stav trvá do súčasnosti. Listom zo dňa
07.08.2020žalobkyňaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvyzvalažalovanýchnavráteniedarua

poskytnutie súčinnosti pre navrátenie vlastníckeho práva navrhovateľky k predmetným nehnuteľnostiam
do 10 dní od doručenia výzvy. Nárok na vrátenie daru žalobkyňa v predmetnej výzve špecifikovala tým,
že žalovaní sa začali bez akéhokoľvek podnetu a dôvodu ku nej a jej členom rodiny správať veľmi
nepriateľsky až agresívne, o čom svedčia viaceré záznamy z výjazdov hliadok Policajného zboru SR M.
K., ktorú bola nútená vzhľadom na ich správanie privolať. Neumožňujú jej stretávať sa s jej rodinnými

príslušníkmi a neustále sa jej vyhrážajú fyzickou likvidáciou. Agresivita vyvrcholila na jar tohto roku
(2020) po konflikte, ktorý mali vyvolať, pričom ju hrdúsil okolo krku a následne ju vypratal z miesta jej
trvalého pobytu, pričom jej mali spôsobiť zranenie vyžadujúce privolanie sanitky a následne ju nechali s
podlomeným zdravím napospas osudu. Týmto správaním hrubo porušili dobré mravy.
8. Žalobkyňa v priebehu konania zotrvala na podanej žalobe na začatie konania. V rámci svojej

výpovede k predmetu sporu uviedla, že niekedy v roku 2015 začalo obmedzovanie jej návštev zo strany
žalovaných. Pár krát sa stalo, že žalovaní sa hrubo hádali, jej sa toto ich správanie nepáčilo. Na jar 2020
udrel päsťou žalovaný manželku, mala škaredú modrinu. Žalobkyňa vtedy chytila žalovaného, povedala
mu, že toto nie je riešenie, keď to ináč nejde nech sa rozvedú a vtedy jej syn, žalovaný 1./ chytil jej
ruky a vytlačil ju z izby von, nemôže však povedať, že ju udrel. Ona im tak ľahko nevedela odpustiť ich

správanie sa, nepozvali ju na nedeľný obed, prestali s ňou komunikovať. Sama odišla, prechádzala sa
po dedine, potrebovala byť na čerstvom vzduchu, nevie ako dlho bola preč ale okolo 22,00 hodine sa
vrátila. Vtedy tam bol aj druhý syn Z., ktorému volali, že zmizla. Žalovaní ju nepustili dovnútra a povedaliaj privolaným policajtom, že ju dovnútra nepustia. Odvtedy býva u syna Z., ktorý ju ešte v ten deň večer
zobral k sebe.
9. Žalovaní zotrvali na svojich výpovediach a dodali, že písomne odpovedali listom dňa 17.08.2020 na

výzvu žalobkyne o vrátenie daru a uviedli, že tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé a sú vyfabulované.
Čo sa týka obmedzovania pohybu a návštev žalobkyne v jarnom období bolo spôsobené dočasnými
opatreniami spôsobenými koronavírusom a vyhláseným stavom v celej republike. Ja pravdou, že sa
so žalovaným v roku 2020 škaredo pohádali, mali týždeň tichú domácnosť, potom sa udobrili a vtedy
žalobkyňa urobila cirkus s deťmi, že ona to už takto nevydrží.

10. Zo svedeckej výpovede G. U. (A.), vnučky žalobkyne vyplýva, že mesačne 2x, alebo raz chodila
žalobkyňu navštevovať. Predmetný večer im volal žalovaný 1./, že zmizla a žalovaní nevedia kam išla.
Išli ju hľadať, lebo vedela, že žalobkyňa má diabetes a vysoký krvný tlak a nevedeli, čo sa deje. Zastavili
sa u žalovaných, kedy žalovaný 1./ povedal, že asi je žalobkyňa pomätená, lebo v krátkom čase stratila
dvoch súrodencov a od poobedia sa neozvala. Išla ju potom s otcom hľadať po dedine, nenašli ju, vrátili
sa k žalovaným a zavolala na políciu. Potom išiel žalovaný 1./ (dovtedy sedel doma, v kuchyni) s jej

otcom hľadať žalobkyňu, keď vyšli na ulicu žalovaná vtedy na ulicu vošla a žalovaný 1./ povedal, že
si ju môžeme zobrať. Vtedy zavolala na políciu, že žalobkyňa sa našla. Žalovaní žalobkyňu nevpustili
dovnútra, bola v zlom stave, silne koktala, nebolo jej nič rozumieť. Zavolala sanitku, ale oni povedali, že
radšej pošlú políciu, policajti sa opýtali žalobkyne, či jej syn neublížil, ona povedala, že jej silno chytil ruky
a vysotil ju z izby, trestné oznámenie na neho nechcela podať. Žalobkyňu zobrali k nim domov prespať,

a keď sa vyzliekla videla na jej rukách a ramenách fialové fľaky a povedala, že chcela pomôcť neveste
a žalovaný 1./ ju vytlačil z miestnosti. Žalobkyňa sa po incidente chcela so žalovaným 1./ dohodnúť,
žalovaní to odmietli, že im je žalobkyňa na záťaž. Žalobkyňa jej povedala, že v predmetný deň poobede
odišla z domu s tým, že keď sa do večera situácia ukľudní, tak sa vráti. Týždeň pred týmto incidentom
videli obyvatelia Č.Í.Č. žalobkyňu bicyklovať sa pri Dunaji, čo nikdy predtým nerobila od kedy jej manžel

zomrel. Žalobkyňa sa im nikdy nesťažovala a bola vždy úprimná. Jej ani jej rodine nikdy nebol zakázaný
vstup do domu žalovaných, boli v dobrom vzťahu až do predmetného incidentu. Jediný kto tam nemohol
chodiťbolbratžalovaného1./-G..Bratranciakoajsesternicenemalizákazvstupudodomu,lenžalovaní
k nim neboli pohostinní.
11. Svedok Z. A., syn žalobkyne a brat žalovaného 1./ uviedol, že brat mu volal, že matka sa stratila,

odišla tak ju išiel aj s dcérou G. hľadať. Neskôr sa objavila pred domom a nevedela povedať prečo odišla,
veľmi plakala a nebolo jej dobre. Stáli pri bráne, chceli zavolať lekára a dcéra zavolala políciu. Žalovaní
žalobkyňu nechceli vpustiť dovnútra. Potom zobrali žalovanú k nim domov. Žalobkyňa mu až neskôr
povedala, že bola hádka medzi žalovanými a ona sa postavila medzi nich, aby sa nehádali a vtedy ju
chytil za ruky a odstrčil ju. V sobotu ráno išiel k žalovaným a boli pobalené veci žalobkyne, odvtedy sa so

žalovanými nerozprával. Žalovaní sa od incidentu o žalobkyňu nezaujímali. Ďalej uviedol, že matka sa
nikdy na nič nesťažovala, nikdy nehovorila, že by bola pod nejakým nátlakom. V tokoch 2017 až 2020
pravidelne koncom týždňa navštevoval matku ako aj žalovaných.
12. Svedok G. A., syn žalovaných uviedol, že bola hádka medzi žalovanými a tak išiel on, ako aj
žalobkyňa pomáhať, aby sa niečo zlé nestalo. O týždeň neskôr bol ďalší incident, vtedy žalobkyňa vyšla

zo svojej izby a spýtala sa ho, či toto budú počúvať. Vošli do izby žalovaných, on ako aj žalobkyňa.
Chytil otca zozadu, on ho odstrčil, roztrhol mu oblečenie, spadol. A nevylúčil, že odstrčil žalovaný
1./ aj žalobkyňu a aj táto spadla a sama vstala, nikto jej nepomáhal. Zbehlo sa to rýchlo, on držal
žalovaného 1./ a žalobkyňa žalovanú 2./, všetci boli nervózni, plakala žalobkyňa ako aj žalovaná 2./. On
nevidel fyzický kontakt medzi rodičmi, len videl, že žalovaná 2./ má modrinu pod okom. Potom chcela

žalobkyňa odísť, dvere boli zatvorené, ale nakoniec aj tak odišla. Išli ju hľadať spolu so strýkom. Potom
sa žalobkyňa našla a nevpustili ju do domu, lebo nechceli, aby bola ešte väčšia hádka. Žalovaní už
týždeňsožalobkyňounekomunikovalikvôlihádkepredtýždňom,onvšaknevedel,čobolopredmetomtej
hádky. Dodal, že žalobkyňa nebola pred týmto incidentom nejako obmedzovaná, nikto nemal zakázané
žalobkyňu navštevovať.

13. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmom iných, a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý
môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca
tak môže urobiť vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo
porušujúcim dobré mravy. Občiansky a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriektomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom
vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou
časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru

smeruje len také konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho
rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu však nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ale len
také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie v značnej

intenzite alebo ich sústavné porušovanie. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej
nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany
obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj
darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných
jubileí. Hrubým porušením dobrých mravov sa obvykle rozumie porušenie značnej intenzity, alebo o
porušovanie sústavné a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a

pod.Niekaždéchovanie,ktoréniejevsúladesospoločenskyuznávanýmipravidlamislušnéhochovania
vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, naplňuje znaky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka.
Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym
chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nielen
podľa subjektívneho názoru darcu. K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z

hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca
vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu, alebo členom jeho rodiny. V prípade, že právny úkon je
obsiahnutývžalobe,nastávajúúčinkyokamihom,kedybolažalobadoručenáobdarovanému.Občiansky
zákonník nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je
preto nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu, ako prejavu vôle, podľa

ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.
14. K samotnému uplatneniu práva na vrátenie daru súd uvádza, že toto prebieha v dvoch fázach. Darca
na základe právom uznaného dôvodu jednostranným právnym úkonom odvoláva poskytnutý dar a žiada
o jeho vrátenie. Odôvodnenie odvolania daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva
k daru a obdarovaný je povinný dar vrátiť podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. navrhovateľ

následne môže žiadať o vypratanie nehnuteľnosti.
15. Účinky darovacej zmluvy sa platným odvolaním daru nerušia od začiatku (ex tunc), keďže nejde o
zrušeniezmluvyvzmysle§48ods.2Občianskehozákonníka,aleexnunc,t.j.ažodokamihu,keďprejav
vôle darcu bol doručený do sféry vplyvu obdarovaného, týmto momentom sa obnovuje vlastnícke právo
darcu. Obdarovaný sa týmto momentom teda stáva neoprávneným držiteľom veci (§ 131 Občianskeho

zákonníka). Ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru a sú naplnené zákonné podmienky pre
vrátenie daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona a to dňom, kedy bola výzva
doručená obdarovanému. Darca svojim jednostranným právnym úkonom musí odvolávať poskytnutý
dar a následne, prípadne súčasne, žiadať o vrátenie daru. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik
vlastníckeho práva darcu, ale je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra

nehnuteľností, ktorý sa vykoná záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona. V prípade uplatnenia
takéhoto nároku súd rieši ako predbežnú otázku, či boli splnené podmienky pre vrátenie daru podľa §
630 Občianskeho zákonníka.
16. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území Č., K. X., evidovanej Okresným úradom X., katastrálnym

odborom na LV č. XX G. D. Y. Y.. Č.. XXX na parcele registra „C“ X. R. Č. XXXX/XX, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 633 m2, ktorú darovala spolu so svojim manželom žalovaným
darovacou zmluvou zo dňa 11.09.2008 a to z dôvodu, že žalovaní ju po čase začali psychicky týrať,
postupne ju obmedzovali na slobode pohybu. Začali sa voči nej a členom jej rodiny správať nepriateľsky
a agresívne. Mali ju na jar roku 2020 hrdúsiť a spôsobiť jej zranenie.

17. Predpokladom vrátenia daru v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka je kvalifikované
porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň záväznosti je
hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nie podľa subjektívneho názoru darcu. V okolnostiach daného
prípadu bolo na žalobkyni, aby preukázala také správanie žalovaných, ktoré by objektívne bolo v
kvalifikovanom „ hrubom“ rozpore s dobrými mravmi, to sa jej ale nepodarilo. Žalobkyňa nepreukázala,

že sa žalovaní správali voči nej alebo voči členom jej rodiny spôsobom „hrubo“ porušujúcim dobré mravy.
Za také správanie žalovaných nepovažoval súd odstrčenie - vytlačenie žalobkyne z izby pri konflikte
jeho a jeho manželky v roku 2020. Žiaden dôkaz žalobkyňa nepredložila na jej tvrdenie, že ju žalovaní
po čase začali psychicky týrať, postupne ju obmedzovali na slobode pohybu, zakázali jej návštevy synaG., Z. a jeho manželky ako aj vnučky G. - dcéry syna Z., ktorým nakoniec bolo zakázané vstúpiť do
predmetného rodinného domu.
Tieto tvrdenia boli vyvrátené aj výpoveďou svedka Z. A., syna žalobkyne ako aj vnučkou žalobkyne

G. ako aj vnukom G.. Taktiež žalobkyňa nepreukázala, že žalovaní sa začali bez akéhokoľvek
podnetu a dôvodu ku nej a jej členom rodiny správať veľmi nepriateľsky až agresívne, o čom svedčia
viaceré záznamy z výjazdov hliadok Policajného zboru SR M. K., ktorú bola nútená vzhľadom na ich
správanie privolať. Nepredložila žiaden dôkaz o tvrdených výjazdoch hliadok Policajného zboru SR M.
K.. Taktiež svedkovia vyvrátili tvrdenia žalobkyne, že sa žalovaní ku nej a jej členom rodiny správali

veľmi nepriateľsky až agresívne.
Hlavne svedok Z. A., syn žalobkyne uviedol, že matka sa nikdy na nič nesťažovala, nikdy nehovorila, že
by bola pod nejakým nátlakom. V tokoch 2017 až 2020 pravidelne koncom týždňa navštevoval matku
ako aj žalovaných. Matka mu tiež uviedla, že žalovaný 1./ ju pri incidente chytil za ruky a týmto bolo
vyvrátené aj tvrdenie žalobkyne, že ju hrdúsil okolo krku.
18. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v tejto veci) je v zmysle §

137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, pokiaľ tento nevyplýva z osobitného predpisu. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti
konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe
už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase
rozhodovania. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu

môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní
domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva alebo právnej neistoty. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva

žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Žalobkyňa svoju žalobu zdôvodnila výzvou adresovanou
žalovaným na vrátenie daru.

19. Súd bol v tejto súvislosti povinný skúmať ako predbežnú otázku, či správanie sa a konanie
žalovaných vo vzťahu k žalobkyni a členom jej rodiny, špecifikované vo výzve na vrátenie daru, spĺňa
zákonné atribúty konštatovania, že ide o správanie sa a konanie, ktoré je možné definovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov.
20. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok je založený na princípe zisťovania skutkového

(nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný
sporový poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď
výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Vykonanie dokazovania
je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa
vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov

upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.
21. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán

sporu.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa
čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na
zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods.
1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

22. Náležitosťou žaloby (§ 132) CSP je okrem iného aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúci
skutočností, ktoré predstavujú samotný základ žaloby. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe dôkazy,
ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. Právnou otázkou zásadného významu je otázka určitého konania obdarovaných voči žalobkyni
alebo členom jej rodiny ako hrubého porušenia dobrých mravov (§ 630 OZ), a to aj s prihliadnutím na
princíp vzájomnosti správania darcu a obdarovaného. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2
Cdo 108/2007, ktorý zdôraznil, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru
nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale iba také
správanie, ktoré s ohľadom na všetky individuálne okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako

„hrubé“porušeniedobrýchmravov.Priposudzovaníčiurčitésprávanieobdarovanéhomožnopovažovať
za „ hrubé“ porušenie dobrých mravov, treba mať na zreteli princíp vzájomnosti. To znamená, že v
prípade zistenia takého správania obdarovaného treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu,
zistiť či on sám sa nespráva(l) voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práva jeho správanie
nie je (nebolo) príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny.

24. V rozhodnutí sp.zn.8 Cdo 53/2006 NS SR konštatoval, že pojem dobré mravy nie je v zákone
definovaný, vo všeobecnosti ale za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem správania. Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie (správanie), je v súlade s
dobrými mravmi, je vždy na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi

takýto záver, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné
okolnosti prípadu. Bolo zdôraznené aj to, že právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou
zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho
vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany samé a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže
dochádzať zo svojvôle darcu. Nie každé negatívne správanie obdarovaného voči darcovi preto zakladá

právo na vrátenie daru. Pri hodnotení správania obdarovaného (ako „ hrubo“ porušujúceho dobré mravy)
treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie
nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti).
25. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,
pretože žalobkyňa nepreukázala, že sa žalovaní správali voči nej alebo voči členom jej rodiny spôsobom

„hrubo“ porušujúcim dobré mravy. Ona sama uviedla, že žalovaný 1./ jej chytil ruky a vytlačil ju z izby
von. Toto potvrdil žalovaný 1./ aj svedok Z. A., syn žalobkyne, takto mu to bolo zo strany žalobkyne
interpretované. Incident, ktorý sa stal bol len nešťastnou zhodou okolností, keď žalobkyňa sa postavila
medzi žalovaných, ktorí sa hádali, a bola vytlačená žalovaným 1./ z izby a takto jej mohli vzniknúť aj
modriny, ktoré žalobkyňa mala. Avšak mohli vzniknúť aj inak, keďže táto odišla z domu a podľa jej slov

bola celý deň vonku alebo v lese, lebo doma sa to nedalo vydržať. Vnučka žalobkyne G. uviedla, že
žalobkyňa bola v zlom stave, silne koktala, nebolo jej nič rozumieť, žalobkyňa má diabetes a vysoký
krvný tlak. Taktiež bolo výpoveďami strán sporu ako aj svedkov preukázané, že nikdy sa žalobkyňa
nesťažovala na správanie sa žalovaných voči nej. Zo strany žalobkyne neboli preukázané ani jej tvrdenia
uvedené v žalobe. Súd nezistil žiadne negatívne správanie sa žalovaných voči žalobkyni, ktoré by

zakladalo znaky „ hrubého“ porušenia dobrých mravov. Súd poukazuje na to, že nie je rozhodujúci
subjektívny pocit a úsudok darcu, príp. jeho rodiny (R 61/1997).
26. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo

92/2011 str.: 8).
27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaní mali vo

veci plný úspech, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods.
2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok.