Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 19, 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 2T/246/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010914

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2214010914.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v trestnej veci
obžalovanej J. U., Q.. XX.XX.XXXX, pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k
nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 19. augusta

2022 v Dunajskej Strede, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná J. U. Q.. XX.XX.XXXX T. U., W. U. J. O. XXX/XX, D. Y., K. D. Y.

sa uznáva za vinnú, že

odo dňa 01. marca 2014, kedy mala v zmysle zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.03.2013, ktorú uzatvorila
so splnomocnenkyňou poškodenej J. X. - J.. G. Á. na dobu od 02.03.2013 do 28.02.2014, uplynula doba

trvania nájmu, neoprávnene užívala byt č. XX na 3. poschodí vchodu č. XX obytného domu č. XXXX
na X. ulici v D. Y. zapísaného na LV č. XXXX, pričom tak konala i napriek tomu, že od poškodenej J.
X. obdŕžala výpoveď z nájmu bytu zo dňa 26.03.2013, a ukončila nájom dňa 18.12.2014, kedy opustila
byt a ukončila udržiavanie protiprávneho stavu,

teda

protiprávne užívala byt iného,

čím spáchala

prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu, alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 odsek

1 Trestného zákona.

Za to jej súd ukladá:

Podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j/, § 38 odsek 2, odsek 3, § 39
odsek 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd podmienečne odkladá výkon trestu odňatia
slobodyapodľa§50odsek1Trestnéhozákonaurčujeskúšobnúdobuvtrvaní12(dvanástich)mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 12.12.2014 na tunajší súd obžalobu č. 2 Pv
236/14/2201-18 zo dňa 11.12.2014 na obvinenú J. U. a na obvineného A. O., pre prečin neoprávneného

zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona.

Po podaní obžaloby súd vydal trestný rozkaz, proti ktorému podali obvinení odpor. Na základe podaného
odporu súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie a po jeho skončení vydal dňa 12.09.2016 rozsudok
sp. zn. 2T/246/2016, ktorým uznal obžalovaných za vinných a uložil im podmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 16 mesiacov so skúšobnou dobou na 18 mesiacov. Po podaní odvolania obžalovanými

Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 16.02.2017 sp. zn. 5To/2/2017-305 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a
rozhodol. Následne tunajší súd rozsudkom zo dňa 29.11.2017 sp. zn. 2T/246/2014 obžalovaných spod
obžaloby oslobodil v zmysle § 285 písmeno b/ Trestného poriadku. Proti predmetnému rozsudku podal
prokurátor odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 29.11.2018 sp. zn.

5To/125/2018-368 napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný A. O. dňa XX.XX.XXXX zomrel, súd uznesením zo dňa
03.08.2021 sp. zn. 2T/246/2014-528 trestné stíhanie proti A. O. zastavil.

Samosudkyňa vykonala na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej,
spoluobžalovaného, výsluchom poškodenej svedkyne J. X. (ďalej len „poškodená“), ďalších svedkov -
G. Á., Š. Á., P. Q., H. R. P., Y. U.; oboznámením listinných dôkazov, ich prečítaním nachádzajúcich sa v
súdnom spise podľa § 269 Trestného poriadku, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.10.2019 obžalovaná J. U. po poučení podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku
o tom, že zo spáchania skutku sa cíti byť nevinná. Vypovedala, že mala platnú nájomnú zmluvu,
ktorú síce nepodpísala poškodená, ale podpísali ju dcéra poškodenej a zástupkyňa realitnej kancelárie.

Poškodená s nájmom bytu súhlasila. Zmluva bola podpísaná 02.03.2013 na jeden rok. Od začiatku mali
problém s nájmom. Po nejakom čase poškodená chcela vypovedať nájom, viackrát ich vyzvala - aj ústne
aj písomne, aby opustili byt, aby sa odsťahovali. Konkrétnu výpoveď však neposlala, neodstúpila od
zmluvy. Pri podpise zmluvy zaplatili nájom na mesiac a ešte niečo naviac. Potom žiadali poškodenú,
aby im zaslala číslo bankového účtu, to však poškodená ignorovala. Nájom preto neplatili. Poškodená

neprevzala ani peniaze, ktoré jej poslali poštou. Viackrát sa stalo, že ich požiadala, aby pustili do
bytu záujemcov - potencionálnych kupcov alebo nájomcov. Po roku dali na vedomie poškodenej, že
majú záujem o predĺženie zmluvy, ale nedostali od nej žiadnu odpoveď. Nehnuteľnosť nakoniec opustili
v decembri 2014 po tom, čo zaslali poškodenej výpoveď nájomnej zmluvy z dôvodu nedodržania
zmluvných podmienok.

Spoluobžalovaný A. O. vo svojej výpovedi uviedol, že 02.03.2013 podpísali s dcérou poškodenej
nájomnú zmluvu na byt na X. ulici T. D. Y.. Pri podpise zmluvy odovzdali dvojmesačné nájomné vo výške
600,00 eur a 150,00 eur zábezpeku. Kľúče od bytu prevzali na druhý deň od dcéry poškodenej. Asi o
10 dní na to im zavolala poškodená, že súhlasí s nájmom a dodatočne im pošle podpísanú nájomnú

zmluvu. Dňa 26.03.2013 však dostali od poškodenej výzvu, aby prestali užívať byt. Oni mali za to,
že nájomná zmluva je platná, preto žiadali od poškodenej bankové spojenie, aby mohli splniť svoje
záväzky. Poškodená na ich žiadosti nereagovala, neprevzala od nich žiadne peniaze. Byt reálne užívali
do 01.12.2014, kľúče od bytu nikto nechcel prevziať, preto ich zaslal dňa 18.12.2014.

Poškodená J. X.Ö. vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2013 požiadala realitnú kanceláriu Perfect
Real s.r.o. o sprostredkovanie nájomcov. Dňa 01.03.2013 jej oznámila realitná kancelária, že boli
záujemcovia. Poškodená v tom čase žila v zahraničí, preto poprosila realitnú kanceláriu, aby počkali,
kým sa vráti na Slovensko. Obžalovaní však naliehali na realitnú maklérku ako aj na dcéru poškodenej,
preto došlo k podpisu nájomnej zmluvy zo strany dcéry poškodenej za prítomnosti zástupkyne realitnej

kancelárie. Nájomné a kauciu vo výške 750,00 eur prevzala realitná kancelária. Kľúče od bytu odovzdalaobžalovaným dcéra poškodenej. Pár dní na to sa poškodená dozvedela, že nájomníci majú zlú povesť
v okrese, už viacerým prenajímateľom neplatili, preto požiadala realitnú kanceláriu o zrušenie zmluvy.
Realitnákanceláriavšakbolanečinná,nespolupracovalasňou,všetkomuselasamariešiť.Pretoposlala

obžalovaným výzvu na okamžité opustenie bytu. Následne podala na súd civilnú žalobu na vypratanie
nehnuteľnosti, ktorú zobrala späť iba z toho dôvodu, že obžalovaní opustili byt v decembri 2014.

Svedkyňa G. Á. pri výpovedi uviedla, že jej matka - poškodená chcela svoj byt predať alebo prenajímať,
preto oslovila realitnú kanceláriu Perfect Real s.r.o., ktorá sa ozvala, že našli nájomníkov na byt. Matka

v tom čase žila a pracovala v Rakúsku, preto išla na obhliadku ona so zástupkyňou realitnej kancelárie.
Dvakrát bola s nimi na obhliadke a pri druhej obhliadke už došlo k podpisu zmluvy, lebo to obžalovaní
veľmi súrili. Svedkyňa nemala plnú moc na podpis, preto bolo na zmluve dodatočne rukou dopísané,
že so súhlasom prenajímateľa. Ona odovzdala kľúče od bytu. Mala vedomosť o tom, že poškodená
viackrát vyzvala obžalovaných, aby sa odsťahovali. Matka chcela zrušiť nájomnú zmluvu odkedy sa
dozvedela o ich povesti.

Svedok Š. Á. uviedol, že v čase podpisu nájomnej zmluvy žil v zahraničí. Nájomnú zmluvu podpísala
svedkyňa G. Á. (jeho sestra). Aj on mal plnú moc od matky na vybavenie záležitostí okolo bytu. V apríli
2013 išiel s matkou - poškodenou za obžalovanými, vtedy ich pustili do bytu. Poškodená sa chcela s
nimi dohodnúť, aby čím skôr opustili nehnuteľnosť. Viackrát sa však stalo, že ich obžalovaní nepustili

do bytu, museli zavolať policajtov.

Svedkyňa P. Q. vypovedala, že v tom čase bola konateľkou realitnej kancelárie a k nej sa dostali vždy
problematické prípady. Pani R., maklérka nabrala do ponuky nehnuteľnosť svojej tety, ktorá chcela,
aby jej vyhľadali nájomcov. Pani R. chodila na nehnuteľnosť s potencionálnymi nájomcami. Obžalovaní

sa potrebovali rýchlo nasťahovať. Majiteľka sprístupnila byt nájomcom cez svoju dcéru. Dohodlo sa,
že nájomná zmluva sa čiastočne spíše ešte pred nasťahovaním obžalovaných. Oni nerobili žiadny
nátlak. Rozhodnutie je vždy na majiteľovi nehnuteľnosti. Obžalovaných pustila do bytu majiteľkina dcéra,
realitná kancelária nemala prístup ani kľúče. Vykonali len to, na čo im dala majiteľka povolenie. Byt sa
sprístupnil, zmluva sa spísala čiastočne, realitná kancelária prevzala kauciu a prvomesačné nájomné.

Na to všetko ich splnomocnila majiteľka. Majiteľka pracovala a žila v zahraničí, do týždňa mala prísť
domov. Boli dohodnutí, že nájomnú zmluvu podpíše dodatočne, kauciu jej odovzdajú aj s nájomným. Od
nasťahovania až do obdobia, kým sa majiteľka vrátila zo zahraničia, nastal nejaký problém. Majiteľka si
to rozmyslela a oznámila obžalovanému, že sa majú do troch dní vysťahovať. Vtedy sa jej ozvala pani
R., že ona ako konateľka spoločnosti, ktorá zvykne riešiť krízové prípady, ako by to navrhovala riešiť.

Ona navrhla, aby sa všetci stretli jednu sobotu a snažili sa dôjsť k nejakému kompromisu. Majiteľka pri
stretnutíuviedla,ženepodpíšenájomnúzmluvu,nedáaničísloúčtu,nechceanikauciu,aninájomné.Oni
jej vysvetlili, že ich robota tým skončila, následné konflikty si musia vyriešiť medzi sebou. Následne na to
sa spísala nejaká dohoda, navrhli obžalovanému, že mu nájdu náhradu. Pár ponúk mu bolo zaslaných.
Mesačné nájomné a kauciu od nich prevzala majiteľka s tým, že ten ďalší konflikt si už budú riešiť medzi

sebou.

Svedkyňa H. R.O. P. pri výpovedi uviedla, že poškodená ju oslovila, že chce dať do prenájmu svoj byt.
Bola s ňou spísaná zmluva, na základe ktorej bol inzerovaný byt. Poškodená žila v zahraničí. Záležitosti
okolo toho bytu vybavovala dcéra poškodenej. Pri podpísaní nájomnej zmluvy bola prítomná aj

svedkyňa.Okremnejboliprítomníobžalovaníadcérapoškodenej,ktorámalakľúčeodbytu.Nájomcovia
strašne tlačili na nich, preto namiesto poškodenej podpísala zmluvu ona a dcéra poškodenej. Následne
zaslala zmluvu na podpis poškodenej, ktorá tvrdila, že podpísanú zmluvu obratom zašle. To sa však
nestalo. Medzičasom sa niečo dozvedela o obžalovaných a nemala záujem zotrvať s nimi v nájomnom
vzťahu. Snažili sa vyriešiť vzniknutú situáciu, mali stretnutie v realitnej kancelárii s obžalovanými a

poškodenou, ale nedošlo k dohode.

Svedok Y. U. vypovedal, že obžalovaní hľadali byt v blízkosti nemocnice, nakoľko obžalovaný A. O. bol
v tom čase ťažko nemocný. Kľúče od bytu prevzal svedok od dcéry poškodenej. Poškodená bola k nim
vždy milá, problémy mali vždy iba s jej dcérou.

Podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona kto protiprávne obsadí alebo užíva dom alebo byt iného alebo
kto oprávnenej osobe v užívaní domu alebo bytu neoprávnene bráni, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek

12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanej kladený za vinu, sa stal,
napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu,
alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona a že tento skutok spáchala práve
obžalovaná J. U.. Obžalovaná počas celého trestného konania poprela vinu za spáchaný skutok. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, zo svedeckých výpovedí bolo bezpečne preukázané, že medzi

poškodenou a obžalovanými vznikol platný nájomný vzťah k bytu. Z obsahu čl. II. ods. 1 nájomnej zmluvy
z 01.03.2013 uzatvorenej medzi splnomocnenkyňou poškodenou ako prenajímateľkou a obžalovanými
ako nájomcami, ktorou bol nájomný vzťah k bytu založený, jednoznačne vyplýva, že bola uzatvorená
na dobu určitú a to od 02.03.2013 do 28.02.2014, pričom doba trvania nájmu sa mala po uplynutí
uvedenej doby predlžovať vždy o jeden kalendárny rok, ibaže by niektorá zo zmluvných strán, druhej

zmluvnej strane, najmenej jeden kalendárny mesiac pred ukončením doby nájmu písomne oznámila a
doručilaprejavvôle,zobsahuktoréhobyvyplývalo,ženemázáujemnaďalšomtrvanínájomnoprávneho
vzťahu. Dňa 26.03.2013 bola poškodenou vyhotovená písomná výzva, v ktorej obžalovaných vyzvala
na ukončenie užívania bytu v lehote do 06.04.2013, ktorá bola následne obžalovaným i doručená.
Doručenie predmetnej výzvy obžalovaní nepopreli, ba aj uznali. S jej obsahom sa oboznámili, nakoľko

na ňu reagovali listom zo 04.04.2013, ktorý aj priamo označili ako reakciu na ňu a ktorý obsahuje
zamietavé stanovisko k jej obsahu. Následne boli obžalovaní i účastníkmi občianskeho súdneho konania
na Okresnom súde Dunajská Streda, vedeného pod sp. zn. 14C/66/2013, v ktorom sa konalo o návrhu
poškodenej na vypratanie predmetného bytu, pričom súd prvostupňovým rozsudkom návrhu poškodenej
vyhovel a obžalovaným rozsudkom z 22.11.2013 prikázal predmetný byt vypratať, ktorí následne, dňa

17.01.2014 podali voči nemu odvolanie. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom
naskutočnosť,žeobžalovanípoškodenej(akotovyplývazvýpovedíobžalovanýchapoškodenej)okrem
prvej splátky po podpise zmluvy vôbec neuhrádzali nájomné, jednoznačne vyplýva, že neboli a ani
nemohli byť dobromyseľní v tom, že predmetná zmluva, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú sa v
zmysle jej čl. II. ods. 1 predlžuje o ďalší kalendárny rok. Obžalovaná teda po uplynutí doby, na ktorú

bola predmetná nájomná zmluva uzatvorená, teda od 01.03.2014 až do 18.12.2014 užívala byt vedome
protiprávne a preto možno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vysloviť, že svojim konaním
naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo
k nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona, s tým, že u nej vzhľadom k absencii
naplnenia podmienok taxatívne uvedených v § 10 odsek 2 Trestného zákona rozhodne nie je možné

aplikovať inštitút materiálneho korektívu.

Obžalovaná svojím protiprávnym konaním popísaným vo výroku rozsudku naplnila všetky znaky
skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu, alebo k nebytovému
priestoru podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko protiprávne užívala byt iného. Obžalovaná

je plne trestnoprávne zodpovedným subjektom. Konala úmyselne, pričom vedela, že svojím konaním
môže porušenie alebo ohrozenie zákonom chránených záujmov spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bola s tým uzrozumená. Zákonom chráneným záujmom je cudzí majetok.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred

spáchaním trestného činu riadny život.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 49 odsek 1 Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak
a/ vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo

b/ prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom

nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol súd najmä na spôsob spáchania trestného činu
obžalovanou, na jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti a

ich pomer, na osobu páchateľa, jej pomery a možnosti jej nápravy.

Obžalovaná je rozvedená, so spoluobžalovaným A. O. žila v družskom vzťahu. T.č. žije so synom v
jeho byte. Je zamestnaná u K. Q. s čistým mesačným príjmom 200,00 eur. Pracuje len 2 hodiny denne.
Nevlastní žiaden majetok.

Podľa výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky obžalovaná sa doposiaľ nedopustila priestupku.

Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaná nemá

záznam v RT.

Za prejednávanú trestnú činnosť uložil súd obžalovanej J. U. trest v dolnej polovici trestnej sadzby
odňatia slobody (podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona 0 až 2 roky). U obžalovanej bola zistená
jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, preto horná hranica zákonom

ustanovenej trestnej sadzby sa znížila na 16 mesiacov. Súd však musel vzhliadnuť na mimoriadnu
okolnosť, ako dĺžku konania, preto s poukazom na § 39 odsek 1 Trestného zákona ukladal obžalovanej
podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom upravenej trestnej sadzby a to v trvaní
6 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov, ktorý považoval za dostatočný vzhľadom
na jej osobu a predchádzajúci život i s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu za zákonný

a primeraný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené
osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný
účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku).