Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820202537
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5820202537.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu
JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne: Ing. D. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom R. T. XXXX/XX, S., zastúpenej JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou so sídlom H. XX, T. O.,
proti žalovanému: P. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. T. XXXX/XX, S., zastúpenému JUDr. Ľubomírom
Kubošom, advokátom so sídlom W. XX, S., o zaplatenie 767,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/74/2020-146 zo dňa 03. 11. 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým konanie v časti o zaplatenie 767,03 eur zastavil, p
o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok
z omeškania 5 % ročne zo sumy 767,03 eur od 15. 06. 2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, m e n í tak, že žalobu v tejto časti

z a m i e t a .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV., ktorým návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol,
p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 511 ods. 1, 2, 3, § 563, § 517 ods. 2 OZ, § 3

nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
§144,§145ods.2CSPkonanievčastiozaplatenie767,03eurzastavil(I.),žalovanémuuložilpovinnosť
zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 767,03 eur od 15. 06. 2021 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (III.), návrh žalovaného na
prerušenie konania z 01. 11. 2021 zamietol (IV.) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy
konania v rozsahu 80 % (V.). Vychádzal z toho, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala žalobou
zo dňa 19. 12. 2020 zaplatenia 767,03 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 19. 12. 2020 do

zaplateniaapaušálnejnáhradynákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávky40,-eurnatomskutkovom
základe, že po rozvode manželstva so žalovaným sama splácala splátky spoločného úveru za obdobie
mesiacov február až december 2020, pričom v úverovej zmluve so žalovaným vystupujú ako solidárni
spoludlžníci. Podaním zo dňa 10. 02. 2021 žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie 767,03
eur z dôvodu, že dňa 08. 02. 2021 jej žalovaný zaplatil 11 platieb po 69,73 eur, spolu 767,03 eur
označených ako splátky úveru za február 2020 - december 2020. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie

žaloby súd konanie v časti o zaplatenie istiny 767,03 eur zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 CSP. Ďalej
mal za to, že medzi stranami nebolo sporné, že počas manželstva uzatvorili so Q. R. W. zmluvu o
poskytnutí flexipôžičky zo dňa 21. 05. 2012, kde vystupujú ako spoludlžníci, ktorých podiely na záväzkuz úveru nie sú určené (solidárni dlžníci). Ďalej medzi stranami bolo nesporné, že ich manželstvo bolo
XX. XX. XXXX právoplatne rozvedené, čím zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a takisto
medzi nimi nebolo sporné, že žalobkyňa sama platila splátky spoločného úveru, a to aj za obdobie

od februára do decembra 2020. Medzi stranami nebolo ďalej sporné, že polovicu splátok spoločného
úveru, ktorý žalobkyňa po rozvode manželstva splácala sama, si uplatnila aj v konaní pod sp. zn.
5C/74/2019. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, prekážka litispendencie, ktorá spočívala v tom, že skôr
začaté konanie o vyporiadanie BSM bráni pokračovaniu v prebiehajúcom konaní, túto neakceptovala
z dôvodu, že z rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 11C/10/2018-501 zo 14. 05. 2021, z bodu

44. odôvodnenia vyplýva, že žalovaný v roku 2020 zaplatil na úhradu polovice splátok žalobkyni 836,76
eur, pričom okrem toho bol rozsudkom 5C/74/2019-151 zo 16. 03. 2021 zaviazaný aj na úhradu istiny
828,41 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z uvedenej sumy od 22. 10. 2019 do zaplatenia, v ktorom
si žalobkyňa uplatňovala náhradu polovice splátok úveru uhradených od 20. 01. 2017 do 18. 10. 2019
taktiež titulom regresného nároku podľa § 511 ods. 2 a 3 OZ. Z rozsudku okresného súdu o vyporiadaní
BSM je zrejmé, že žalobkyňa netrvala na tom, aby jej bola uhradená polovica splátok pripadajúca na

žalovaného, ktoré má tento uhradiť podľa rozsudku 5C/74/2019 od zániku BSM až do rozhodnutia o
jeho vyporiadaní. Preto predmetom konania o vyporiadaní BSM nie je vysporiadanie splátok úveru,
ktorých náhradu si žalobkyňa uplatnila v tomto konaní, a preto nemôže ísť o prekážku litispendencie
a nevzťahuje sa na ne ani záver súdu o disparite podielov na BSM v pomere 60 % žalobkyňa a 40 %
žalovaný v konaní 11C/10/2018. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v konaní o vyporiadanie BSM je predmetom

konania aj ustálenie, v akom pomere sa každý z bývalých manželov podieľa na spoločnom záväzku z
úveru, ak v konaní o vyporiadanie BSM dospel súd k disparite podielov na BSM vrátane spoločného
záväzku z úverovej zmluvy, netýka sa to už zaplatených splátok úveru, ktoré si žalobkyňa uplatnila v
konaniach sp. zn. 5C/74/2019 a sp. zn. 7C/74/2020, keďže týmito sa súd v konaní o vyporiadanie BSM
nezaoberal. Prekážka litispendencie v danom prípade nejestvuje zvlášť ešte berúc do úvahy skutočnosť,

že predmetom konania fakticky zostalo len príslušenstvo pohľadávky po tom, čo žalovaný na základe
vlastného rozhodnutia žalobkyni počas konania uplatnenú istinu zaplatil a žalobkyňa následne zobrala
v časti o zaplatenie istiny žalobu späť a súd konanie zastavil. Uvedené je zároveň dôvodom, prečo súd
nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania z dôvodu, že predmetom konania o vyporiadanie
BSMniejeurčeniepodielovnazaplatenýchsplátkachspoločnéhoúveru,apretovkonaníovyporiadanie

BSM sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tejto veci, zvlášť za situácie, keď
konanie o zaplatenie istiny súd zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, keď žalovaný istinu žalobkyni počas
konania zaplatil. Na tom nič nemení tvrdenie žalovaného, že žalobkyni istinu zaplatil preto, že jej chcel
pomôcť so splácaním úveru, pretože ho považoval za účelové. Keďže právnym predpisom, rozhodnutím
súdu nebolo ustanovené, ani účastníkmi dohodnuté inak, platí, že podiel žalobkyne a žalovaného na

predmetných splátkach je rovnaký, t. j. každý z nich po 50 %. Žalobkyňa splatila splátky spoločného
úveru vo vyššom rozsahu, než pripadá na jej podiel a bola oprávnená od žalovaného požadovať, aby
jej nahradil peňažné prostriedky v rozsahu jeho podielu. Súčasne žalobkyni priznal úrok z omeškania 5
% ročne zo sumy 767,03 eur, avšak nie od 19. 12. 2020 ako navrhla v žalobe, ale od 15. 06. 2021, t.
j. deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému, pretože nepredložila výzvu doručenú žalovanému,

kde ho vyzývala na zaplatenie a z doručenky, ktorú predložila, nie je zistiteľný dátum doručenia výzvy.
Priznaný bol úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a nie 9 % ročne ako žiadala, keďže sa nejednalo o
ňou tvrdený obchodnoprávny vzťah. V spore si uplatnila právo nie priamo na základe úverovej zmluvy,
ale na základe regresného nároku na vrátenie plnenia, ktorý je občianskoprávnym vzťahom, a preto aj
na úrok z omeškania sa vzťahujú predpisy občianskeho práva. Z rovnakých dôvodov, keďže sa nejedná

o obchodnoprávny vzťah, súd zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky 40,- eur. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Vychádzal z toho, že
žalobkyňa žiadala priznať 767,03 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 19. 12. 2020 do zaplatenia,
ktorý úrok ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval 60,52 eur, ako aj paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur, spolu 867,55 eur. Za úspech žalobkyne považoval 767,03

eur, ktorú jej žalovaný zaplatil počas konania, a preto podľa § 256 ods. 2 CSP procesne zavinil trovy
konania, ktoré by inak neboli vznikli a je povinný ich nahradiť. Okrem toho priznal žalobkyni 5 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 767,03 eur od 15. 06. 2021 do zaplatenia, ktorý ku dňu vyhlásenia rozsudku
predstavoval 14,92 eur. Žalobkyňa teda žalobou žiadala priznať celkovo 867,55 eur, žalovaný počas
konania zaplatil 767,03 eur plus jej súd priznal 14,92 eur, t. j. spolu 781,95 eur, úspech žalobkyne teda

predstavuje 90 %, úspech žalovaného 10 % a čistý úspech žalobkyne je potom 80 %.

2. Proti výrokom I., II., IV. a V. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP a žiadal ho zrušiť a konanie zastaviť a súčasne žiadalpriznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že súd rozhodol svojvoľne a v
rozpore s hmotným právom, keď žalobe žalobkyne vyhovel (vo výroku I. konanie zastavil pre zavinenie
žalovaného), nakoľko doposiaľ medzi stranami sporu nie je právoplatne zadefinované, ktorý z bývalých

manželov, akou mierov za sporný úverový záväzok zodpovedá. V konaní sp. zn. 11C/10/2018, ktoré ešte
nie je právoplatne skončené, sa žalobkyňa domáhala vyporiadania zaniknutého BSM. Nestotožnil sa so
záverom, že ak spoločný dlh vznikol za trvania manželstva, uplatní sa pravidlo dané ust. § 150 OZ, podľa
ktoréhopodielyobochmanželovnadlhochsúrovnaké,nazákladečohomalžalobkynivzniknúťregresný
nárok v miere 50 % z každej splátky po tom, ako ju veriteľovi uhradila (§ 511 ods. 2 a 3 OZ). V čase

nevysporiadaného BSM sa nemožno stotožniť ani so záverom, že plnila dlh za neho, ale naopak platí,
že zo svojho výlučného majetku plnila spoločný bezpodielový (ešte nevysporiadaný) dlh, z ktorého sa
dlh jedného z manželov, alebo „podielový“ dlh obidvoch bývalých manželov s presným určením podielov,
stane až po vyporiadaní BSM. Žalobkyňou uvádzané pravidlo s odkazom na ust. § 511 ods. 2 a 3 OZ by
bolo možné aplikovať len ak by išlo o prípad podľa § 140 ods. 4 OZ, pričom práve žalobkyňa je tá, ktorá
navrhla určiť pri vyporiadaní disparitu podielov v jej prospech, na základe čoho potom nie je zrejmé,

prečo by mal prispievať na spoločný dlh v miere 50 %. Manželia sú solidárne zaviazaní z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí v bežných, aj iných, než bežných veciach (§ 145 ods. 2 OZ), avšak
vzájomný regresný nárok medzi manželmi nevzniká. Ak niektorý z manželov uhradil spoločný dlh zo
svojich výlučných prostriedkov, môže sa domáhať náhrady v rámci konania o vyporiadanie BSM. V roku
2020 zaplatil žalobkyni 836,76 eur, čo však nevyjadrovalo jeho právnu povinnosť, ale konal tak výlučne

na základe uváženia, aby pomohol žalobkyni pri plnení ešte spoločného bezpodielového záväzku. Podľa
III. výroku rozsudku Okresného súdu Námestovo v konaní sp. zn. 11C/10/2018 preberateľkou zostatku
úveru vo výške 35 282,56 eur ku dňu 14. 05. 2021 mala byť žalobkyňa, preto nie je dôvodné, aby na
tento dlh akokoľvek ďalej prispieval, a to ani tak, ako to vymedzila v žalobe, keď v zmysle uvedeného
rozhodnutia bol žalobkyni prikázaný aj majetok z predmetného úveru nadobudnutý. Súd nesprávne

uviedol, že vzťahy medzi stranami súvisiace so zaplatením úveru po zániku BSM sú vysporiadané a
vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, že uhradí všetky na neho pripadajúce splátky úveru od
zániku BSM až do rozhodnutia o jeho vyporiadaní. Nesprávne posúdil, že pokiaľ splátky spoločného
úveru, ktoré sú predmetom konaní sp. zn. 5C74/2019 a v tomto konaní, nie sú predmetom vysporiadania
BSM v konaní 11C/10/2018, nevzťahuje sa na ne ani záver o disparite podielov na BSM v pomere 60

% žalobkyňa a 40 % žalovaný. Je nespravodlivé, aby v čase po rozvode manželstva a zániku BSM a
pred vyporiadaním BSM prispieval mierou 50 % na spoločný záväzok, ku ktorému nie sú kvantitatívne
určené podiely spoluvlastníkov a následne pri vyporiadaní BSM na neho z aktív BSM pripadla iná
- menšia miera účasti (predbežne neprávoplatne 40 %), než akou on po rozvode manželstva mal
prispievať. Ak žalobkyňa žalobou iniciovala konanie a následne zobrala žalobu späť v časti istiny, on

nezavinil zastavenie tohto konania, iniciovaného zjavne neodôvodnenou žalobou a v nadväznosti na
to nie je povinný zaplatiť ani žiadne príslušenstvo pohľadávky, pretože pohľadávka žalobkyne už v
čase začatia konania neexistovala a nestala sa splatnou, a preto sa nemohol dostať do omeškania s
jej splatením a nemohol zaviniť ani vznik trov konania. Zdôraznil, že ak sa vyporiadava BSM, má sa
vyporiadať komplexne a v širšom zmysle, to znamená vyporiadať aj spoločné záväzky a v tom aj vyriešiť

otázku určenia podielov na zaplatených splátkach spoločného úveru, z čoho usudzoval, že v konaní
o vyporiadanie BSM sa s určitosťou rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie v tejto veci. Preto
za dôvodný pokladal aj svoj návrh na prerušenie konania zo dňa 01. 11. 2021, pokiaľ súd nepristúpil k
zastaveniu súdneho konania z dôvodu zavinenia žalobkyne pre podanie zjavne neodôvodnenej žaloby.

3. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na to, že riadne a
včas splácala jednotlivé splátky spoločného hypotekárneho úveru v rozsahu 100 % aj za žalovaného,
čím splácala spoločný rodinný dom, v ktorom po celý čas žije sám žalovaný, keďže sa z neho spolu
s tromi maloletými deťmi vysťahovala pre jeho nevhodné, až násilné správanie, napriek tomu, že bol
neprávoplatne prikázaný do jej výlučného vlastníctva. BSM bolo vysporiadané v pomere 40 % : 60 % v

jej prospech z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to s ohľadom na správanie žalovaného, ktorý sa
nepodieľal počas trvania manželstva rovným dielom na starostlivosti o domácnosť a maloleté deti a pre
jeho neúmerné zadlžovanie sa a neochotu podieľať sa na úhrade spoločných nákladov v domácnosti
a spoločnej hypotéky, avšak tieto okolnosti, resp. neprávoplatné rozhodnutie súdu o vyporiadaní BSM
nemá súvis s vecou. Zaplatením časti dlhu v rozsahu aj za žalovaného voči veriteľovi z jej strany došlo k

zániku časti jeho dlhu splnením, a preto veriteľ nemohol voči žalovanému uplatňovať nárok na zaplatenie
tejto časti dlhu, ktorý za neho zaplatila. Zaniknutá časť dlhu nebola ani predmetom vyporiadania v
rámci BSM. Zaplatením časti dlhu za žalovaného sa dostala do pozície veriteľa momentom zaplatenia
jednotlivých splátok a ex lege jej vznikol voči žalovanému regresný nárok podľa § 511 ods. 2 a 3 OZ. Dlhzaplatila aj za žalovaného dlhé roky po zániku manželstva, a preto niet žiadneho zákonného dôvodu,
pre ktoré by jej tento regresný nárok nemal vzniknúť, ani dôvod, pre ktorý by mal patriť do už dávno
zaniknutého BSM k 22. 11. 2016. Ďalej uviedla, že pred podaním žaloby na súd sa pokúsila spor riešiť

so žalovaným mimosúdne, pričom z predložených dôkazov je zrejmé, že dlžný regresný nárok žalovaný
doplatil až po 10-tich kalendárnych mesiacoch v čase dávno po podaní žaloby. Podanie žaloby tak bolo
celkom dôvodné a k späťvzatiu došlo s ohľadom na fakt, že žalovaný svoj dlh po dlhšom čase doplatil.
Preto si nemohla uplatňovať svoj nárok duplicitne a podanú žalobu v časti istiny zobrala späť a trovy
konania by nikdy nevznikli, pokiaľ by sa žalovaný správal zodpovedne. Jej nárok vyplýva zo záväznej

úpravy § 511 OZ, a teda nejedná sa o domnienky, či jej svojvôľu, keď voči žalovanému uplatňuje nárok
v rozsahu 50 %, nakoľko v zmysle zákona platí, že pokiaľ zmluva alebo rozhodnutie súdu neurčujú inak,
sú podiely dlžníkov na spoločnom dlhu rovnaké.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na skutočnostiach predtým uvedených.
Poukázal na to, že pri postihu podľa § 511 ods. 3 OZ má dlžník, ktorý veriteľovi plnil, právo požadovať

od ostatných dlžníkov náhradu za plnenie podľa ich podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovené
inak, pričom spoločný dlh so žalobkyňou podliehal právnym predpisom upravujúcim režim BSM, v rámci
ktoréhojevylúčené,abysabezďalšiehovychádzalozpremisy,žekaždýzbývalýchmanželovjepovinný
dlh platiť v podiele 50 %. Preto nie je naďalej dôvodné považovať za ustálené, že ich podiely sú na dlhu
rovnaké a že každý z nich je povinný predpísanú splátku splácať v polovici. BSM je formou majetkového

spoločenstva, ktorého pojmovým znakom je bezpodielovosť, ktorá vyjadruje, že miera účasti manželov
nie je vyjadrená žiadnymi konkrétnymi podielmi, teda manželia nemajú kvantitatívne určený podiel
na spoločnom záväzku. Mimosúdnu dohodu odmietol z dôvodu, že žalobkyňa namiesto preferencie
jednorazového komplexného vysporiadania vzájomných práv a povinností ho neúčelne samostatne
konfrontovala so stále novými nárokmi a požiadavkami.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým konanie v časti o zaplatenie 767,03 eur
zastavil, vo výroku IV., ktorým návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, podľa ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil ako vecne správny. Vo výroku II., ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
úrokzomeškania5%ročnezosumy767,03eurod15.06.2021dozaplatenia,do3dníodprávoplatnosti
rozsudku, podľa § 388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1

CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP) a žalobu v tejto časti zamietol.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie
vo vzťahu k potvrdeným výrokom v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci,

vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Vo vzťahu k výroku II., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni úrok z

omeškania, krajský súd uvádza, že rozvodom manželstva strán došlo k zániku ich BSM (§ 148 ods.
1 OZ), pričom z obsahu spisu vyplýva a nebolo sporné, že k vyporiadaniu BSM dohodou nedošlo, a
preto podala žalobkyňa návrh na jeho vyporiadanie na súd (§ 149 ods. 2, 3 OZ), a to pred podaním
žaloby v tomto konaní. Súd pritom vyporiadava BSM podľa zásad uvedených v § 150 OZ, a to v
širšom zmysle, teda vyporiadava aj dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového

spoluvlastníctva, pričom v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku,
sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. Následný regres podľa § 511 ods. 3 OZ medzi manželmi
nevzniká, pokiaľ má splnený záväzok svoj pôvod pri bezpodielovom spoluvlastníctve, keďže na rozdiel
od podielového spoluvlastníctva miera účasti manželov na právach a povinnostiach vyplývajúcich z
bezpodielového spoluvlastníctva nie je vyjadrená podielmi. Bezpodielovosť je pojmových znakom tohto

druhu spoluvlastníctva. V období medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním sa právne pomery bývalých
manželov posudzujú analogicky podľa ustanovení o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 853
ods. 1 OZ). Pretože žalobkyňa, čo sa týka predmetných splátok úveru, tieto vynaložila zo svojhovýlučného majetku na spoločný dlh, ktorý vznikol za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
nemohla si tento nárok uplatniť v tomto konaní a žalovaný sa nemohol dostať ani do omeškania.

9. Vychádzajúc z uvedeného, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami strán, či už v konaní pred
súdom prvej inštancie alebo odvolacím súdom, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II.
zmenil tak, že žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania zamietol a súčasne podľa § 396 ods. 2
CSP o trovách celého konania rozhodol v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP tak, že nárok na
ich náhradu priznal žalovanému v plnom rozsahu, keďže žalobkyňa podala v zastavenej časti žalobu,

pričom prebieha iné, už skôr začaté konanie, kde má byť o nároku rozhodnuté a vo zvyšnej časti bola
žaloba zamietnutá.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).