Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, October 30, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221200229
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2221200229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:

JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. E.
XX/XX, F. G., a otec – H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, zastúpený advokátom: JUDr.
Zsolt Hodosi, so sídlom Veľkoblahovská 6750, Dunajská Streda, o návrhu otca na zníženie výživného, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5P/2/2021-191 zo dňa 08.06.2021
v znení opravného uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5P/2/2021-207 zo dňa 04.08.2021

a opravného uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5P/2/2021-233 zo dňa 25.03.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na zníženie výživného
na maloleté deti zamietol a výrokom II. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1
Zákona o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a vecne

tým, že otec sa návrhom doručeným súdu dňa 21.01.2021 domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti
na maloleté deti, pričom návrh odôvodnil tým, že je vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin
zanedbania povinnej výživy, nie je schopný platiť súdom určené výživné na maloleté deti po 50 eur
mesačne. Uviedol, že pred nástupom na výkon trestu v marci 2019 vykonával prácu v betonárske
vo F. G. ako pomocný pracovník, keď má skončené len základné vzdelanie, s príjmom do 800 eur.
Otec súdu predložil listy vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území G., ktorých je podielovým
spoluvlastníkom, ktoré sú zaťažené exekučným záložným právom, jednak nebankových subjektov a

jednak na základe nariadeného výkonu rozsudku na vymoženie výživného. Súd prvej inštancie prejednal
vec v neprítomnosti otca, ktorý mal doručenie riadne vykázané cestou právneho zástupcu, ktorý neúčasť
otca ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že výška výživného na maloleté
deti bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12P/13/2014 zo dňa

26.03.2014, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do
osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné po 50 eur na každé dieťa. V tom čase mal
maloletý A. 8 rokov a B. 5 rokov, matka bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20eur. Otec detí bol zamestnaný v spoločnosti I. D., F. G. a vykazoval nezdaniteľný príjem za rok 2013
vo výške 3.735,84 eur.

Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.01.2021 č. k. 20Pc/12/2020-160 bolo zistené,
žesúdsúčinnosťouod01.02.2021zrušilvyživovaciupovinnosťotcanaplnoletúJ.B.,nar.XX.XX.XXXX,
určenú rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 13P/82/2015-40 zo dňa 09.11.2015. Zo
spisov Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/38/2019 a 1T/91/2020 vyplynulo, že otec detí bol

právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody pre trestné činy zanedbania povinnej výživy voči plnoletej
J. B. ako aj voči maloletým deťom A. a B. B..

Matkamaloletýchdetížiadalanávrhnazníženievýživnéhozamietnuťakoneodôvodnený,nakoľkootcovi
detí už zanikla vyživovacia povinnosť na plnoletú J. B., nar. XX.XX.XXXX. Potvrdila, že otec platil výživné

na deti do roku 2016, keď v roku 2017 zaplatil len 210 eur. Deti sú v telefonickom kontakte s otcom.
MaloletýA.navštevuje8.ročníkzákladnejškoly,jeliečenýnaalergiu,čosivyžadujenávštevualergológa
každý piaty mesiac v roku. Dieťaťu vybrali mandle, pričom matka zaplatila za pobyt v nemocnici 20
eur. Dieťa hrá rekreačne futbal. Za obedy mimo dištančného vzdelávania platia 21 eur. Maloletá B.
navštevuje 4. ročník základnej školy. Maloletá je v disperznej starostlivosti endokrinológa, ktorého

navštevujú v Bratislave každý tretí mesiac. Maloletá dostáva rastový hormón, náklady sú na cestovné 15
eur a strava. S maloletou tiež navštevuje nefrológa, keď po narodení mala problémy s obličkami, pričom
náklady na vyšetrenie predstavujú sumu 60 eur. Maloletá sa podrobila vyšetreniam u gastroenterológa
pre podozrenie z intolerancie na laktózu, keď je možná intolerancia aj na lepok. Kontroly má každý
piaty mesiac. Maloletej matka platí obedy 21 eur a školský klub 8 eur. Matka vykonáva prácu pomocnej

pracovnej sily v kuchyni, inak má skončené vzdelanie ako krajčírka, v ktorej profesii pracovala len po
skončeníškoly.Matkazaobdobieodjanuára2020domarca2021dosiahlačistýpríjemvovýške5832,52
eur.

Kolízny opatrovník nesúhlasil so znížením výživného, žiadal návrh zamietnuť s prihliadnutím na
zmenené pomery na strane maloletých detí, ako aj na strane otca, ktorý je vo výkone trestu pre
zanedbanie povinnej výživy.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že u otca maloletých detí
došlo k zmene pomerov, keď od 01.02.2021 mu zanikla jedna z vyživovacích povinností na plnoletú
J. B. v sume 30 eur. Otec návrh (v prejednávanej veci) podával 20.01.2021 a v tom čase už mal
podaný návrh na zrušenie výživného na plnoleté dieťa, keď o tom návrhu súd rozhodol 26.01.2021.
Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že otec opakovane porušoval svoju povinnosť platiť výživné na

maloleté deti už od roku 2017, keď platil výživné nepravidelne. Je povinnosťou rodiča, ktorému sú deti
zverené, aby tento nárok detí vymohol. Matka dôvodne podala návrh na výkon rozhodnutia ako aj trestné
oznámenie, keď otec detí sa vlastnou vinou dostal do situácie, že jeho pracovné možnosti sú obmedzené
astanovenévýživnéniejeschopnýplatiť.Odposlednéhorozhodnutiaovýživnomuplynulosedemrokov,
maloleté deti sú o sedem rokov staršie. Maloletý A. v čase posledného rozhodnutia navštevoval len prvý

stupeň základnej školy, teraz už druhý stupeň, keď v budúcom školskom roku končí základnú školskú
dochádzku. Maloletá B. navštevuje prvý stupeň základnej školy, keď v čase posledného rozhodnutia
bola s ňou matka na materskej dovolenke s príjmom 203 eur. Otec detí zarábal do 800 eur. Výživné
slúži nie len na zabezpečenie základných potrieb detí ale aj v širšom zmysle má kryť výdavky spojené
so zdravotným stavom, záľuby detí, zabezpečenie bývania. Je zrejmé, že maloletá B. má zdravotné

problémy od narodenia, čo si vyžaduje pravidelné návštevy u odborníkov a náklady na cestovné, stravu
alekárskevyšetrenia.Matkazpríjmudo500eurniejeschopnátietonákladykryť.Otecvzhľadomnajeho
možnosti a schopnosti, ktoré sú určované nie len ukončeným vzdelaním, ale aj doposiaľ vykonávanými
prácami, je zrejmé, že je schopný vykonávať pomocné práce , keď v čase posledného rozhodnutia o
výživnom mal príjem do 800 eur. Okrem súčasnej prekážky, iný dôvod neplatenia výživného súd nezistil.

Poukazujúc na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli dané dôvody na
zníženie výživného navrhované otcom na minimálnu výšku, skôr tu bol dôvod na zvýšenie výživného po
tom, čo otcovi zanikla jedna vyživovacia povinnosť.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí s návrhom, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie

odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci. Konkrétne namietal, že súd prvej
inštancie k zdravotnému stavu maloletých detí nevykonal žiaden objektívny dôkaz (lekársku správu ako
listinný dôkaz), vo vzťahu k tomu bola vypočutá len matka maloletých detí, ktorá mohla na podporu
svojho stanoviska uvádzať aj nepodložené tvrdenia. Z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa
08.06.2021 a ani z obsahu napadnutého rozsudku nevyplýva, že by boli vo vzťahu k zdravotnému stavu

maloletých detí vykonané iné (listinné) dôkazy než výpoveď matky maloletých detí.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca vyjadril v podaní zo dňa 27.08.2021, navrhol odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s poukazom na to, že zníženie
výživného nie je v záujme maloletých detí, otec má vyživovaciu povinnosť a nie je etické, aby zvýšené

náklady na maloleté deti uhrádzala iba sama matka, resp. jeden z rodičov.

Matka maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -
ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že

podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP - zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia

dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci súd zistil, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12P/13/2014-25 zo dňa 26.03.2014, ktorým súd schválil

rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec
sa zaviazal platiť výživné na maloleté deti vo výške 50 eur mesačne na každé dieťa zvlášť, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2014.

Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 21.01.2021 domáha zníženia výživného na maloleté deti z
dôvodu zmeny pomerov na jeho strane, čo odôvodnil najmä tým, že je od decembra 2019 vo výkone
trestu odňatia slobody pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona s tým,
že výška výživného spôsobuje, že túto plniť nemôže a pravidelne a opakovane sa ocitá vo výkone trestu
odňatia slobody, kedy tiež nemôže plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Matka ani kolízny opatrovník s

návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasili. Súd prvej inštancie návrh otca ako nedôvodný zamietol
z dôvodu nepreukázania zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Predmetom
odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, t.
j. či u účastníkov konania od poslednej úpravy výšky výživného došlo k podstatnej zmene pomerov.Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k

správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie,
pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi účastníkov konania a pretože odvolací súd v celom
rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné
ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods.
2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s

prihliadnutímnaodvolaciunámietkunenachádzadôvod,prektorýbysamalodzáverovprvoinštančného
súdu odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu,
ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho
charakteru,tedaozmenupodstatnúatrvalú.Akjepredsúdomtakátozmenapomerovpreukázaná,či na
strane oprávnených detí alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie výživného,
resp. zníženie výživného.

Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí
preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom aporovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu je predovšetkým podrobne porovnať zmenu
odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne
rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné

výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi,
športovými a inými voľno-časovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať
a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s
pomermi v čase ostatného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov,
prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov, počtom ich

vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu,vedomosti,pracovnéskúsenosti,akoajsituáciunatrhupráceapodobne.Majetkovépomery
treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a
jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

Prizmenepomerovjenutnéprihliadaťkuvšetkýmokolnostiam,ktorémajúpodstatnývplyvnaposúdenie
výškyvyživovacejpovinnosti,aktorésazávažnejšímspôsobomprejavilivpomerochúčastníkovkonania
vporovnanísichpomermivčaseostatnejúpravy.Musiabyťspoľahlivozistenéokolnostirozhodujúcepre
pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje
o novej úprave.

Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho
možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.

Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo
zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo

majetku.

Po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej veci a s prihliadnutím na rozsah vykonaného
dokazovania mal odvolací súd za to, že odvolanie otca nie je opodstatnené z dôvodu nepreukázania

takej zmeny pomerov na strane posudzovaných osôb, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky vyživovacej
povinnosti na maloleté deti.

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd dokazovanie zameral na zisťovanie aktuálnych pomerov
maloletých detí a ich rodičov, pričom tieto porovnal s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výšky

výživného, ktorá nastala cca 7 rokov pred podaním návrhu v aktuálne prejednávanej veci (rozsudok sp.
zn. 12P/13/2014 zo dňa 26.03.2014 nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2014, otec návrh na zníženie
výživného podal dňa 21.01.2021, k vyhláseniu rozsudku došlo dňa 08.06.2021). Matka bola k pomerom
maloletých detí a svojej osoby vypočutá na pojednávaní dňa 08.06.2021. Otec bol v čase nariadeného
pojednávania vo výkone trestu odňatia slobody, jeho právny zástupca ospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní, súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti a zotrval na skutočnostiach uvedených v návrhu
na začatie konania.

Prakticky jedinou odvolacou námietkou otca bolo to, že ku zdravotnému stavu maloletých detí si súd

prvej inštancie nezabezpečil okrem výpovede matky iný dôkaz (nenamietal teda správnosť skutkových
zistení, ale spôsob dokazovania). Odvolací súd však poukazuje na to, že sám otec vo svojom návrhu
na začatie konania uviedol, že maloletá B. berie rastový hormón v injekcii, ktorý v plnej miere uhrádza
zdravotná poisťovňa, každý 3. mesiac musí v Bratislave absolvovať kontroly u lekára, tiež nemôže jesť
údené potraviny, a že maloletému A. v roku 2020 vyoperovali mandle. Vzhľadom na zhodné tvrdenia

oboch rodičov maloletých detí preto tieto skutočnosti nebolo možné v konaní považovať za sporné.

Odhliadnuc od uvedeného však podstata rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zníženie výživného
spočívala v iných dôvodoch. Súd prvej inštancie v prvom rade správne poukázal na to, že otcovi ubudlavyživovacia povinnosť na t. č. už plnoletú dcéru J. B., nar. XX.XX.XXXX. Bolo tiež preukázané, že od
poslednej úpravy výživného prešlo pomerne dlhé obdobie, keď rozsudok vo veci sp. zn. 12P/13/2014
bol vydaný dňa 26.03.2014 a k rozhodnutiu o návrhu otca na zníženie výživného došlo dňa 08.06.2021,

za ktoré obdobie došlo k objektívnemu nárastu výdavkov na maloleté deti v súvislosti s pribúdajúcim
vekom a návštevou školy, čo s prihliadnutím na § 62 ods. 4 a § 78 ods. 3 Zákona o rodine nemôže
zaťažovať výlučne rodiča, ktorý sa o deti osobne stará (t. j. matku). V súvislosti so situáciou otca,
ktorý návrh odôvodňoval aj tým, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin
zanedbania povinnej výživy, odvolací súd poukazuje na správny záver súdu prvej inštancie, ktorý

skonštatoval, že otec si takýto stav privodil svojím vlastným (zavineným) správaním. Namieste je preto
aplikácia ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, v zmysle ktorého na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Ak potom otec v návrhu na začatie
konania uviedol, že medzi jednotlivými výkonmi trestu odňatia slobody vykonával pomocné práce (bez
oficiálneho pracovnoprávneho vzťahu) v apríli a máji 2019 v betonárke vo F. G. s čistým zárobkom

600 – 800 eur mesačne a následne v mesiacoch máj až september 2019 u súkromného podnikateľa,
ktorý robil fasády rodinných domov, s čistým príjmom 700 – 800 eur mesačne, tento príjem je dôvodné
považovať za príjem, ktorý je schopný dosahovať a z ktorého je zjavne možné uhrádzať aj súdom určené
výživné (2x50 eur). Na základe uvedených skutočností odvolací súd, podobne ako súd prvej inštancie,
s prihliadnutím na § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dospel k záveru, že nebola preukázaná

zmena pomerov u posudzovaných osôb v miere, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloleté
deti.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne správny. Správnym bol i výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý je v súlade s § 52

CMP. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje

inak.

Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).