Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoE/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205083
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6414205083.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného
Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: E. N., nar. XX.
mája XXXX, trvale bytom D. T. XXX, XXX XX D. T., o vymoženie pohľadávky vo výške 628,75 Eur

s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so
sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX 7558/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 2Er/287/2014-16 zo dňa 20. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávneného proti druhej výrokovej vete uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením
č.k. 2Er/287/2014-16 zo dňa 20. októbra 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté
uznesenie“) zastavil exekúciu (prvá výroková veta) a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 Eur (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že dňa 30.04.2014 bol súdny
exekútor poverený vykonaním exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 02965/12 zo dňa 18.07.2012. Oprávnený v súlade s
ustanovením § 243f ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) doplnil návrh na vykonanie exekúcie.

1.2 Z predloženého rozhodcovského rozsudku mal okresný súd za preukázané, že rozhodcovský súd
priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový
vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 25.07.2011, kde povinná
vystupovala ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent.

1.3 Súd preskúmal aj zmluvu o úvere zo dňa 25.07.2011, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej
úver vo výške 250,- Eur a povinná sa zaviazala vrátiť finančné prostriedky navýšené o poplatok vo
výške 242,- Eur v 12 mesačných splátkach po 41,- Eur počnúc dňom 18.08.2011. Povinná bola v zmluve
označená menom, priezviskom a rodným číslom; vzhľadom na jej označenie okresný súd ustálil, že
zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ.

1.4 Okresný súd aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnomku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) dospel k názoru, že neúplná zmenka (blankozmenka) bola vystavená dňa 25.07.2011, a teda v
čase, keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť

jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Nakoľko nebolo pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom
na vykonanie exekúcie, prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky, súd prvej
inštancie exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie;

navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Uplatnil odvolacie dôvody s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Oprávnený odmietol postavenie povinnej ako spotrebiteľa, pretože úver jej bol poskytnutý na účel
povolania. Skutočnosť, na čo konkrétne povinná následne finančné prostriedky využila, už oprávnený
neskúmal. Tvrdil, že v prípade oprávneného bolo potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do
právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Z uvedeného dôvodu nemožno podľa názoru oprávneného
aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a súd prvej inštancie zároveň nepostupoval

správne, keď exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

3. Povinná vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nepodala.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom

§ 380 ods.1,2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej
inštancie v zmysle § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

4.1 Podľa § 387 ods.1,2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 19.02.2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný
návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 25.04.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej

inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd mal ďalej za preukázané,
že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 25.07.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, neoddeliteľnou
súčasťou ktorej sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Tieto v bode 13. obsahujú dohodu o
vyplnení zmenky, na základe ktorej bola súčasne so zmluvou o úvere vystavená neúplná zmenka.
Exekučným titulom, na podklade ktorého sa oprávnený domáha vykonania exekúcie, je rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 02965/12
zo dňa 13.07.2012. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 30.04.2014. Oprávnený,
plniac si tým povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, doplnil návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

6. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že zmluva o úvere uzavretá medzi
oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože
sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods.2, 3 a § 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou
normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníčkou podriadil právnemu režimu tohto zákona. Z

ustanovenia § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľom je každá fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Povinná bola v zmluve o úvere označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ.
Nebola označená údajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa s poukazom na ustanovenie § 2 ods.
2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. V zmluve síce krížikom označila, že finančné prostriedky

sú jej poskytnuté na výkon povolania, uvedené však nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa
podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Navyše z už ustálenej rozhodovacej praxe
súdov vyplýva, že len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania (prípadne zamestnania)
bez toho, aby bolo vyjasnené, o aké povolanie (zamestnanie) ide a aký konkrétny súvis s týmtopovolaním (zamestnaním), či predmetom činnosti dlžníka uzavretie zmluvy vôbec má, nie je bezpečným
preukázaním, že sa nejedná o spotrebiteľský úver (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn.
10CoE/70/2010). Oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej obchodnej činnosti.

Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským aj v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom rozhodcovský súd naň pri rozhodovaní neprihliadol.
Z uvedeného dôvodu možno predmetný právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi
spotrebiteľom (povinnou) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Odvolacísúdvšakuvádza,ženielenzmluvaoúverejezmluvouspotrebiteľskou,aletoutojeajzmenková

dohoda obsiahnutá v dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 13 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, a to v zmysle definície obsiahnutej v ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

6.1 Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinnou bola vyhotovená vopred na
predtlačenom formulári rovnako ako aj zmluva o úvere a bola začlenená do všeobecných podmienok
poskytnutia úveru drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej

strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinnou, pričom tento
dôležitý údaj, že povinná vystavuje blankozmenku, výslovne v dohode o vyplnení zmenky neuviedol.
Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by povinná
mohla zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s
tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnej

nebola dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola dojednaná individuálne, preto spĺňa všetky
zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na ustanovenie § 17 ods. 3
zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom správne dospel k záveru, že v čase vystavenia zmenky, t.j.
dňa 25.07.2011, bolo v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru neprípustné zabezpečenie dlhu
zmenkou. Pri vydávaní exekučného titulu teda rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné

podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere a najmä neprihliadol na to, že použitie zmenky nebolo podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch prípustné.

7.1 Zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon
nepripúšťa a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom súd

neprihliadne na neprípustnosť použitia zmenky, ani na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve
a vydá exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je dôvodom na
zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty, odvolací súd vyhodnotil námietky odvolateľa ako

nedôvodné. Súd prvej inštancie správne rozhodol o zastavení exekúcie, a preto odvolací súd odvolaním
napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 387 ods.1,2 C.s.p. potvrdil.

9. Oprávnený odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, a teda aj výrok
o trovách exekúcie, na úhradu ktorých zaviazal oprávneného. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza,

že podľa právneho stavu platného do 31.10.2013 bolo proti výroku o náhrade trov konania prípustné
odvolanie podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Novelou č. 299/2013 Z.z. však bola
prípustnosť odvolania z tohto ustanovenia vyňatá. Keďže od 01.11.2013 Exekučný poriadok nepripúšťa
proti uzneseniu o náhrade trov konania odvolanie, je podanie tohto riadneho opravného prostriedku
proti tomuto druhu rozhodnutia neprípustné. Výnimku z uvedeného upravuje ustanovenie § 243b ods.3

Exekučného poriadku, a tou je prípad, ak účastník konania podá odvolanie proti výroku o trovách
exekúcie pred 01.11.2013. V danom prípade však oprávnený podal odvolanie až dňa 04.11.2021, a
teda v čase, kedy už odvolanie proti výroku o trovách exekúcie nebolo prípustné. S účinnosťou od
01.07.2016 bolo ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku zrušené. Keďže v zmysle novely účinnej
od01.11.2013aaninovelyúčinnejod01.07.2016Exekučnýporiadokvýslovnemožnosťpodaťodvolanie

proti výroku o trovách exekúcie nepripúšťa, odvolací súd odvolanie oprávneného smerujúce proti druhej
výrokovej vete uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietol.10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).