Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814204475
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5814204475.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská
kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, právne zastúpený:
JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 37 925 458,
proti žalovaným: v rade 1/ D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX U., v rade 2/ I. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, žalovaný v rade 2/ právne zastúpený: JUDr. Miroslava
Bobíková, advokátka, Hviezdoslavovo námestie 27, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 42 053 790, o zaplatenie
14.268,47 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej v rade 1/ proti rozsudku Okresného

súdu Námestovo č.k. 2C/112/2015-344 zo dňa 16. septembra 2020 a dopĺňaciemu rozsudku č.k.
2C/112/2015-466 zo dňa 01. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e v celom rozsahu.

Žalovanému v rade 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej v rade 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 2C/112/2015-344 zo dňa 16.09.2020 zaviazal žalovanú v
rade 1/ zaplatiť žalobcovi istinu 14.268,47 Eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 1.764,- Eur
od 10.05.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 2.504,47 Eur od 01.08.2014
do zaplatenia. Žalovanú v rade 1/ zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Žalobu

voči žalovanému v rade 2/ zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému v rade 2/ trovy konania v
rozsahu 100 %.

2. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 2C/112/2015-466 zo dňa 01. decembra 2021 doplnil vyššie uvedený
rozsudok tak, že žalovaná v rade 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5,25 % ročne zo
sumy 10.000,- Eur od 10.05.2014 do zaplatenia.

3. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca sa voči žalovaným v rade 1/ a 2/ domáha zaplatenia
sumy 14.268,47 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že z poistného garančného fondu
zaplatil poškodenému N. B. škodu na motorovom vozidle ev. č.: TS 737 AG, ktorá bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla ev. č.: TS 109 AP, ktorého držiteľkou v čase vzniku škody bola žalovanáv rade 1/ a žalovaný v rade 2/ viedol toto vozidlo. Nebolo sporné, že dňa 03.05.2010 došlo v Tvrdošíne k
dopravnejnehode,ktorejúčastníkmiboliN.B.smotorovýmvozidlomev.č.:TS737AGažalovanývrade
2/, ktorý viedol motorové vozidlo ev. č.: TS 109 AP. V čase dopravnej nehody bola prevádzkovateľkou

vozidla ev.č.: TS 109 AP žalovaná v rade 1/ a na toto vozidlo v čase dopravnej nehody nebolo
uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca
vyplatil poškodenému N. B. škodu na jeho motorovom vozidle z poistného garančného fondu vo
výške 11.764,- Eur, ďalej poplatok za vypracovanie expertízy 360,- Eur a trovy konania v konaní
sp.zn. 2Cb/54/2012 a poplatok za zastúpenie žalobcu poisťovňou Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna

Insurance Group vo výške 1.176,40 Eur. Sporné zostalo, či za škodu na motorovom vozidle ev.č.: TS
737 AG zodpovedajú žalovaní v rade 1/ a 2/, nakoľko žalovaný v rade 2/, ktorý v čase dopravnej nehody
viedol motorové vozidlo ev.č.: TS 109 AP, poprel, že by on zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k
poškodeniu vozidla ev.č.: TS 737 AG.

4. Vo vzťahu k žalovanej v rade 1/ žaloba je dôvodná, a to s poukazom na medzitýmny rozsudok

Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/54/2012-143 zo dňa 28.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 14.01.2014 a týmto bolo rozhodnuté, že je daný základ nároku na náhradu škody žalobcu N.
B. ako poškodeného z dopravnej nehody zo dňa 03.05.2010 voči žalovaným Slovenská kancelária
poisťovateľov (v prebiehajúcom konaní vystupuje v postavení žalobcu) a D. I. (v prebiehajúcom konaní
vystupuje v postavení žalovanej v rade 1/). Na základe tohto rozsudku žalobca plnil poškodenému.

V novom konaní už nie je možné uvedené rozhodnutie zmeniť. Jedná sa o prejudiciálny účinok
právoplatnosti skoršieho rozsudku v ďalšom konaní s neidentickým predmetom konania, ktorý je pre
súd záväzný, ak právoplatným rozsudkom už bolo o danej otázke rozhodnuté priamo vo výroku tohto
skoršiehorozsudku.Vprebiehajúcomkonanímôžesúdrozhodnúťužlenovýškepožadovanéhonároku.
Podotkol, že žalovaná v rade 1/ aj v tomto konaní (rovnako ako v konaní sp. zn. 2Cb/54/2012 ) ostala

nečinná a nemala námietky k základu ani k výške nároku, ktorý si žalobca voči nej uplatnil.

5. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ však považuje žalobu za nedôvodnú. Čo sa týka zavinenia
žalovaného v rade 2/ uvedené nebolo ustálené v priestupkovom konaní z dôvodu, že zodpovednosť
za priestupok zanikla. Žalovaný v rade 2/ poprel, že by bol zodpovedný za škodu a na podporu svojho

stanoviska poukázal na závery znaleckého posudkom Ing. Žofaja, ktorý viedol k zrušeniu rozhodnutia
o priestupku, z ktorého bol pôvodne uznaný vinným. Zo záverov znaleckého posudku Ing. Žofaja č.
65/2011 vyplýva, že v momente nárazu malo vozidlo Škoda Octavia ev. č. TS 109 AP rýchlosť cca
56 km/hod. a vozidlo Mercedes Benz ev. č. TS 737 AG rýchlosť cca 15 km/hod. Vozidlo Mercedes
pred nehodou stálo a dávalo prednosť vozidlu jazdiacemu po hlavnej ceste pred Octaviou a vozidlo

Octavia sa približovalo k miestu nehody po hlavnej ceste z ľavej strany z pohľadu vodiča Mercedes.
Vozidlo Mercedes sa pohlo z nulovej rýchlosti 2,6 sekundy pred nárazom a v momente, keď sa Mercedes
pohol, sa Octavia nachádzala cca 45 m od miesta nárazu. Podľa zanechanej stopy vodič Octavie začal
reagovať cca 1,4 sekundy pred nárazom vtedy, keď Mercedes začal vchádzať do koridoru pohybu
Octavie. V čase začiatku reakcie vodiča Octavie táto sa pohybovala rýchlosťou cca 64 km/hod. Najviac

možností zabrániť nehode mal vodič vozidla Mercedes, keď stačilo, aby ostal ešte cca 3 sekundy na
mieste a dal prednosť prichádzajúcej Octavii. Nezistil žiadne okolnosti, ktoré by vodičovi Mercedesu
bránili včas rozpoznať Octaviu a dať jej prednosť. Ak by sa Octavia na začiatku nehodového deja
pohybovala najviac povolenou rýchlosťou a vodič Octavie by nerobil žiadne úkony na zabránenie
nehode, tak by došlo k nehode kontaktom vozidiel, pretože Mercedes by nestihol opustiť koridor pohybu

Octavie pred jej príchodom. V prípade, že by sa Octavia pred nehodou pohybovala povolenou rýchlosťou
a vodič Octavie by robil nenáhle úkony na zabránenie nehode, k nehode by síce nedošlo, ale Mercedes
byopustilkoridorpohybuOctavievčasekratšomako0,5sekundypredpríchodomOctavie;čoznamená,
že Mercedes by opustil koridor pohybu Octavie pred Octaviou vo vzdialenosti kratšej ako bezpečnej.
Preto je možné tvrdiť, že aj v tomto prípade by vodič Mercedesu ohrozil vodiča Octavie. Príčinou

nehody z technického hľadiska bola teda nesprávna technika jazdy vodiča Mercedesu, ktorý podľa
technického výkladu pravidiel nedal prednosť vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste. Naproti tomu z
odborného vyjadrenia č. 67/2010 znalca Ing. Martina Obtuloviča vyplynulo, že vodič Octavie sa v čase
zrážky s odbočujúcim vozidlom Mercedes pohyboval rýchlosťou min. 85 km/hod., t.j. vyššou ako bola
v úseku povolená (50 km/hod.) a ak vodič Octavie pred zrážkou brzdil, je možné, že sa z technického

hľadiska pohyboval aj rýchlosťou vyššou. Podľa brzdných stôp je zrejmé, že vodič vozidla Octavia sa
pohybovalpriľavomokrajisvojhopruhuanievpravo,akouvádzavosvojejvýpovedi.Grafickouanalýzou
nehodového deja zrážky zistil, že vodič vozidla Mercedes pri vchádzaní z parkoviska na cestu označenú
ako hlavná cesta z technického hľadiska nemohol prichádzajúce vozidlo Octavia vidieť, pretože to saešte nachádzalo v oblasti zakrytého výhľadu, t.j. vo vzdialenosti min. 92 metrov a vodič vozidla Mercedes
ho nemohol vidieť. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Octavia bola jazda rýchlosťou
vyššou ako bola v úseku povolená a nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Mercedes

bolo nedanie pri vchádzaní z parkoviska na hlavnú cestu prednosti vozidlu Octavia, idúcemu po ceste
označenej ako hlavná. Avšak ak by sa vodič vozidla Octavia pohyboval povolenou rýchlosťou, t.j. 50
km/hod., vodič vozidla Mercedes by ho pri vchádzaní z parkoviska na cestu označenú ako hlavná
svojím správaním neohrozil ani neobmedzil, teda nemusel by meniť ani smer a rýchlosť jazdy. Teda bol
vykonanýdôkaz,ktorýnasvedčujesprávnostitvrdeniažalobcu,ževdôsledkuporušeniapravidielcestnej

premávky žalovaným v rade 2/ došlo k dopravnej nehode a poťažne vzniku škody na vozidle Mercedes,
a zároveň bol vykonaný aj dôkaz, ktorý toto tvrdenie vyvracia a preukazuje tvrdenie žalovaného v rade
2/, že dopravnú nehodu nezavinil, ale ju zavinil vodič poškodeného vozidla Mercedes. Obaja znalci sa
zhodujú v tom, že obaja vodiči porušili dopravné predpisy, a to žalovaný v rade 2/ prekročil povolenú
rýchlosť v danom úseku a vodič vozidla Mercedes nedal prednosť v jazde pri vchádzaní z parkoviska
na cestu označenú ako hlavná. Znalec Ing. Žofaj však dospel k záveru, že napriek tomu, že žalovaný

v rade 2/ prekročil povolenú rýchlosť, bezprostrednou príčinou vzniku nehody bolo nedanie prednosti
v jazde vodičovi vozidla Octavia, pretože ak by sa Octavia na začiatku nehodového deja pohybovala
najviac povolenou rýchlosťou a vodič Octavie by nerobil žiadne úkony na zabránenie nehode, aj tak by
došlo k nehode kontaktom vozidiel. Nezistil žiadne okolnosti, ktoré by vodičovi Mercedesu bránili včas
rozpoznať Octaviu a dať jej prednosť. Podstatným rozdielom, ktorý je medzi znaleckým posudkom Ing.

Žofaja a odborným vyjadrením Ing. B., je aj výpočet rýchlosti oboch vozidiel v čase zrážky. Poukázal
na čl. 15 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP"), podľa ktorého žiaden dôkaz nemá
predpísanúzákonnúsilu,apretoznaleckýposudokajodbornévyjadreniesúdôkazmi,ktorésúvykonané
v prípade, ak na riešenie určitej otázky sú potrebné odborné znalosti. V prípadoch, keď strany predložia
znalecké posudky, ktorých závery sú rozdielne až protichodné, vykoná sa dôkaz znaleckým posudkom

znaleckého ústavu alebo znaleckej organizácie, avšak žiadna zo strán takýto dôkaz nenavrhla. Bez
ďalších dôkazov, ktoré strany neprodukovali, ani nenavrhli, nakoľko sa jedná o konanie ovládané
prejednávacou zásadou, nie je schopný posúdiť správnosť zistení oboch znalcov, ktoré sú založené
na čisto odborných postupoch a metódach. Ani samotné strany nemali žiadne konkrétne výhrady
voči správnosti znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia, ktoré predložila protistrana v tom

zmysle, že by napríklad poukázali na nesprávnosť určitého výpočtu, odborného postupu alebo použitej
metodiky. Zotrvávali na svojich tvrdeniach a dôkazoch ohľadne zavinenia dopravnej nehody bez toho,
aby vyargumentovali, prečo znalecký posudok/odborné vyjadrenie z druhej strany nie je pravdivé,
správne alebo odborné. Žalobca je tou stranou, ktorá znáša dôkaznú povinnosť ohľadne svojho tvrdenia,
že žalovaný nesprávnou technikou svojej jazdy a porušením dopravných predpisov zapríčinil dopravnú

nehodu, pretože podstatou žaloby je tvrdenie, že žalovaný v rade 2/ v dôsledku porušenia povinnosti -
porušenia dopravných predpisov spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené vozidlo, za ktorú
škodu plnil poškodenému z garančného poistného fondu a v tomto konaní si voči žalovanému v rade 2/
uplatňuje náhradu poistného plnenia. Žalobca síce aj predložil dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, a
to odborné vyjadrenie Ing. B., no žalovaný v rade 2/ predložil dôkaz, ktorý vyvracia závery odborného

vyjadrenia Ing. B., a to znalecký posudok Ing. Žofaja. Preto bolo na žalobcovi, aby uniesol dôkazné
bremeno ohľadne toho, že dôkaz, ktorý predložil žalovaný v rade 2/ a ktorý vyvracia zistenia znalca Ing.
Obtuloviča, je nesprávny a nepravdivý. Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, preto dospel k záveru,
že tvrdenie žalobcu o zavinení dopravnej nehody žalovaným v rade 2/ a poťažne o jeho zodpovednosti
za škodu na poškodenom motorovom vozidle Mercedes nemožno považovať za preukázané a žalobu

voči žalovanému v rade 2/ zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, keď
žalobca mal plný úspech voči žalovanej v rade 1/, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania a vo
vzťahu k žalovanému v rade 2/ bol žalobca neúspešný, a preto priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému v rade 2/.

6. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol o zbytku uplatňovaného príslušenstva, a to úroku z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 10.05.2014 do zaplatenia. V tejto časti považoval žalobu
dôvodnú voči žalovanej v rade 1/ z rovnakých dôvodov ako aj ohľadne zvyšku žaloby v rozsudku č.k.
2C/112/2015-344 zo dňa 16.09.2020. Doplnenie rozsudku bolo potrebné len z dôvodu chyby v písaní,
ku ktorej došlo pri vyhlásení a následne vyhotovení rozsudku č.k. 2C/112/2015-344 zo dňa 16.09.2020.

7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku vo výroku III. a IV. podal odvolanie žalobca. Zastáva
názor,ženárokžalobcuajprotižalovanémuvrade1/akoajprotižalovanémuvrade2/jedaný.Poukázal
na § 4 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. (ďalej aj „zákon o PZP"), § 420 ods. 1 a § 415 Občianskeho zákonníka(ďalej aj „OZ"). O dôvodnosti nároku voči žalovanému v rade 2/ ako vodičovi svedčí aj judikatúra ako
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/134/2009, 1Obdo 26/2015. Zastáva názor, že súd prvej
inštancie sa riadne nevysporiadal s právnu otázkou zavinenia, resp. mierou zavinenia žalovaného v

rade 2/ súvisiaceho s porušením právnej povinnosti ako to predpokladá § 420 ods. 1 OZ. Ak súd prvej
inštancie má za to, že žalovaný v rade 2/ škodu nezavinil, tak potom zrejmé si škodu podľa výkladu
súdu prvej inštancie zavinil N. B. na svojom vozidle sám. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto
smere považuje za nepreskúmateľné, pretože na žiadnom mieste v rozsudku nekonštatuje zavinenie
na strane B. pri nehode, ktorého žalobca označil ako poškodeného. Zavinenie je otázka právna, ktorú

nemôže nikdy vyhodnotiť znalec, ale iba súd, avšak súd prvej inštancie sa v bode 8. rozsudku obmedzil
iba na opísanie zistenia znalca Ing. Žofaja k príčine nehody z technického hľadiska a vychádzal zo
znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný na objednávku žalovaného v rade 2/, ktorý má silu listinného
dôkazu. Záver znalca, že bola to nesprávna technika jazdy vodiča Mercedes (poškodený) príčinou
nehody, neznamená, že žalovaný v rade 2/ neporušil žiadnu právnu povinnosť tak, ako to predpokladá
§ 420 ods. 1 OZ. V konečnom dôsledku v intenciách odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie

technicky nesprávne musel ísť zrejmé aj žalovaný v rade 2/, nakoľko prekročil povolenú rýchlosť v
obci. Preto nie je namieste, aby súd považoval žalovaného v rade 2/ za subjekt, ktorý by nemal na
škode niesť žiaden podiel viny. Pri úvahe o pomernom rozdelení škody medzi škodcom (vodič) a
poškodeným ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a o zváženie
všetkých skutočností, ktoré prispeli k vzniku škody. Súd prvej inštancie tak mal zvážiť všetky príčiny,

ktoré viedli ku škode, a to nakoľko sa na spôsobení škody podieľal N. B., ktorého ako poškodeného
označil v žalobe, a teda v akom rozsahu škodu znáša sám a závisí to vždy od okolnosti konkrétneho
prípadu po porovnaní všetkých príčin vzniku škody ako na strane vodiča B., tak aj na strane žalovaného
v rade 2/. Zastáva názor, že aj napriek úprave v článku 15 ods. 2 CSP súd prvej inštancie mal v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, z akého dôvodu sa priklonil na stranu dôkazu predloženého

žalovaným v rade 2/ a vychádzal pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia práve z tohto dôkazu a z akého
dôvodu považoval dôkaz predložený žalobcom, a to odborné vyjadrenie Ing. B. za dôkaz, ktorý by
nemal preukázať jeho tvrdenia o zavinení žalovaného v rade 2/, resp. akými úvahami o správnosti/
nesprávnosti jedného alebo druhého dôkazu sa riadil. Ako dôkaz predložený žalovaným v rade 2/
(znalecký posudok Ing. Žofaja), tak aj dôkaz predložený žalobcom (odborné vyjadrenie Ing. B.) má

povahu listinného dôkazu. Znalecký posudok Ing. Žofaja bol vyhotovený na objednávku žalovaného v
rade 2/ v priestupkovom konaní a nebol nariadený súdom, preto by mal byť vyhodnotený ako listinný
dôkaz. Nebol predložený stranou ani v zmysle § 209 CSP. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy ani
skutočnosti vyplývajúce z ostatných listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom, resp.
ani neuviedol, prečo neopiera svoje rozhodnutie aj o ďalšie dôkazné prostriedky predložené žalobcom

napríklad zo záznamu dopravnej nehody, záznamu o obhliadke miesta dopravnej nehody, zápisnice o
podaní oznámenia N. B., správy o výsledku objasňovania priestupku a podobne. Teda nezvážil všetky
okolnosti, ktoré ovplyvnili a mohli ovplyvniť výsledok nehody a vznik škody. Preto súd nesprávne uvádza
v bode 8. rozsudku, že okrem vyjadrenia Ing. B. k tvrdeniu o zavinení dopravnej nehody žalovaným v
rade 2/ nenavrhol vykonať žiaden iný dôkaz. Súd prvej inštancie postupoval v rozpore s § 191 ods. 1

CSP, nakoľko neprihliadal starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Konečná úvaha o tom,
nakoľkosanaspôsobeníškodypodieľalijednotlivíúčastnícinehody,atedavakomrozsahuzodpovedajú
zaškodu,závisívždyodskutkovýchokolností,ktoréovplyvniliamohliovplyvniťvýsledok.Zastávanázor,
že oba dôkazy - znalecký posudok Ing. Žofaja a odborné vyjadrenie Ing. B. sa vo svojich záveroch
zameriavali na príčinu nehody z technického hľadiska, avšak uvedené je len jednou z okolností, ktorá

má a môže mať vplyv na zavinenie, resp. mieru zavinenia či už žalovaného v rade 2/ alebo N. B.,
ktorého označil ako poškodeného. Žiaden znalec sa nevyjadrí k otázke zavinenia, resp. k protiprávnosti
konania, pretože túto otázku môže posúdiť jedine súd s prihliadnutím na všetky okolnosti. Ak znalec
Ing. Žofaj v posudku konštatoval, že príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča Mercedesu,
tak uvedené neznamená, že žalovaný v rade 2/ nenesie žiaden podiel na zavinení škody. Je nesprávny

názor súdu prvej inštancie, že žalobca je tou stranou, ktorá znáša dôkaznú povinnosť ohľadom svojho
tvrdenia, že žalovaný v 2/ rade nesprávnou technikou svojej jazdy a porušením dopravných predpisov
zapríčinil dopravnú nehodu, pretože podstatou žaloby je tvrdenie, že žalovaný v rade 2/ v dôsledku
porušenia povinnosti - porušenia dopravných predpisov spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bolo
poškodené vozidlo, za ktorú škodu plnil poškodenému z garančného poistného fondu. Od počiatku

tvrdí, že žalovaný v rade 2/ zavinil škodu na vozidle poškodeného s poukazom na § 420 OZ, a nie
ako nesprávne uvádza súd, že žalobca by mal tvrdiť, že žalovaný v rade 2/ nesprávnou technikou
svojej jazdy zapríčinil dopravnú nehodu. Nesprávna technika jazdy neznamená automaticky zavinenie/
nezavinenie vzniku škody. Preto úlohou súdu prvej inštancie bolo na základe dôkazov predloženýchžalobcom a žalovaným v rade 2/ určiť, či nešlo o porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného
v rade 2/ z toho hľadiska, či manéver poškodeného, ktorý bol povinný dať prednosť v jazde, bol
síce oneskorený, ale s ohľadom na rýchlosť jazdy žalovaného v rade 2/ prichádzajúceho po hlavnej

ceste bol tak zanedbateľný, že nebolo možné stretu vozidiel zabrániť a či tento manéver poškodeného
vzhľadom na rýchlosť jazdy žalovaného v rade 2/ dospel do takého štádia, že vodičovi prichádzajúceho
po hlavnej ceste reálne neumožňoval pokračovať v jazde bez podstatnej zmeny smeru a rýchlosti
jazdy. Z oboch posudkov vyplynulo, že žalovaný v rade 2/ išiel vyššou rýchlosťou ako je povolená.
Opätovne zopakoval, že súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. Žofaja, avšak vôbec sa

nezaoberal aj inými skutočnosťami vyplývajúcimi z ďalších listinných dôkazov predložených žalobcom
a ich nevykonanie náležitým spôsobom neodôvodnil, z akého dôvodu nevychádzal aj zo skutočností
uvedených v odbornom posudku Ing. B. a z iných dôkazov predložených žalobcom. Ak by sa vodič
vozidla Octavia (žalovaný v rade 2/) v čase nehody pohyboval predpísanou rýchlosťou, t.j. 50 km/hod.,
takbysaobidvevozidlaminuli,tedavozidloMercedesvedenéN.B.bysabezpečnezaradilodojazdného
pruhu vedúceho v smere na obec Nižná, pričom vodič vozidla Octavia by nemusel meniť smer a rýchlosť

jazdy. Náčrtok a plán miesta dopravnej nehody poukazuje na postavenie vozidiel po dopravnej nehode,
ich poškodenie, deformácie, čím sa súd vôbec nezaoberal. Nezobral do úvahy výpovede svedkov v
priestupkovom konaní a podobne. Aj keď znalec Ing. Žofaj vypočítal podstatne nižšiu rýchlosť vozidla
žalovaného v rade 2/ v čase zrážky - 56 km/hod. ako znalec Ing. Obtulovič, súd však vôbec nezaoberal
do úvahy tú skutočnosť, že v čase začiatku reakcie vodiča Octavie ten zrejme brzdil, a to neskoro,

pretože už pred sebou videl prekážku, a preto v samotnom momente nárazu mal rýchlosť 56 km/
hod. Z toho je zrejmé, že žalovaný v rade 2/ išiel neprimeranou rýchlosťou ako to stanovil znalec Ing.
Obtulovič a naviac poškodený B. nemohol prichádzajúce vozidlo vedené žalovaným v rade 2/ vidieť,
pretože toto sa nachádzalo za zákrutou. Poukázal na to, že pravidlo o prednosti v jazde nie je nadradené
iným pravidlám. Aj preto zákonodarca vo svojej novele zák.č. 313/2011 Z.z., ktorým dopĺňa zákon č.

8/2009 Z.z. v platnom znení (§ 2), vrátil do pojmu „dať prednosť v jazde" slovíčko „náhle". Slovíčko
„náhle" má zabezpečiť to, aby vodiči na hlavnej ceste neskrývali svoju ohľaduplnosť za prednosť v
jazde, pretože jednou z povinnosti vodiča je predovšetkým povinnosť správať sa disciplinovane a
ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ku konštatovaniu súdu
prvej inštancie, že žiadna zo sporových strán nenavrhla kontrolné znalecké dokazovanie, poukázal na

to, že posudok Ing. Žofaja a Ing. Obtuloviča nemajú povahu znaleckého posudku v tomto konaní, ale
majú len povahu listinného dôkazu. Znalecký posudok navyše sa obmedzí iba na posúdenie správnosti/
nesprávnosti techniky jazdy, čím nie je vylúčené porušenie právnej povinnosti ako to predpokladá §
420 OZ. Technické hľadisko príčiny nehody neznamená automaticky porušenie právnej povinnosti v
zmysle § 420 OZ. Súd prvej inštancie na žiadnom mieste neuviedol, aká nesprávna technika jazdy

poškodeného by mala vylučovať porušenie právnej povinnosti žalovaným v rade 2/. Protiprávnosť
konania škodcu zahŕňa dve zložky, a to protiprávny úkon a protiprávnosť úkonu. Žalovaný v rade 2/
jazdil vyššou než povolenou rýchlosťou, jazdil po stredovej čiare a v čase zákazu činnosti vedenia
motorovéhovozidlaanapokonviedolmotorovévozidlo,ktorénebolopovinnezmluvnepoistené.Žalobca
považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za prekvapivé, pretože podľa § 171 CSP neuviedol, ktoré

dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a tak isto neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci.
Má právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere, prečo svoje rozhodnutie oprel iba o
dôkaz predložený žalovaným v rade 2/ a nevychádzal aj z iných dôkazov. Aj sám znalec Ing. Žofaj
konštatoval, že žalovaný v rade 2/ išiel vyššou než povolenou rýchlosťou. Uvedené žalovaný v rade
2/ uznal aj v priestupkovom konaní. Teda svojím konaním sa podieľal na zavinení dopravnej nehody.

Aj keď zodpovednosť žalovaného v rade 2/ za priestupok zanikla, avšak nie z dôvodu, že sa skutok
nestal, ale s poukazom na § 20 zák.č. 372/1990 Zb. v platnom znení, nesúvisí s mierou zavinenia v
civilnom práve, ktorú musí súd vždy skúmať a navyše poukázal, že priestupkové konanie voči N. B. bolo
zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku mu nebolo preukázané a uvedené vyplýva aj z uznesenia
Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/54/2012-207. Preto je otázna protiprávnosť konania poškodeného

N. B., na čo súd prvej inštancie opomenul prihliadnuť. Poukázal na to, že obsahom základného práva na
spravodlivý proces je i právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia zabezpečuje tiež výchovné pôsobenie súdneho konania a prispieva k možnosti
verejnej kontroly výkonu súdnictva. Ak súd prvej inštancie na základe znaleckého posudku Ing. Žofaja
na účely priestupkového konania vedeného voči vodičovi vozidla nezaložil zodpovednosť žalovaného

v rade 2/ na vzniku škody, prípadne nekonštatoval spoluzodpovednosť žalovaného v rade 2/ na vzniku
škody, je jeho postup nenáležitý. Administratívnoprávna zodpovednosť vodiča (žalovaného v rade 2/) a
občianskoprávna zodpovednosť za zavinenie sú dva samostatné, od seba nezávislé a nepodmienené
druhy zodpovednosti. Napokon namietal nepriznanie celého požadovaného úroku z omeškania vočižalovanej v rade 1/, o čom bolo následne rozhodnuté dopĺňacím rozsudkom. Navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že žalobe v spojení so zmenou žaloby vyhovie v plnom rozsahu a prizná mu nárok
na náhradu trov konania, prípadne navrhoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

8. Žalovaná v rade 1/ v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie voči rozsudku (z 16.11.2020
a 11.01.2022), ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 14 268,47 eur s úrokom z omeškania
5,25% ročne zo sumy 1 764,- eur od 10.05.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,15% ročne

zo sumy 2 504,47 eur od 01.08.2014 do zaplatenia, ako aj voči tomu, že bola zaviazaná nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% a aj voči dopĺňaciemu rozsudku, ktorým bola zaviazaná
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 10 000,- eur od 10.05.2014 do
zaplatenia. Napriek tomu, že súd prvej inštancie rozhodoval na základe právneho záveru krajského
súdu, nesúhlasí s jeho rozhodnutím a je toho názoru, že rozhodnutie nespĺňa atribút zákonného a
najmä spravodlivého súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhovel žalobe vo vzťahu k nej s

poukazom na rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2Cb/54/2012 zo dňa 28.10.2013, poukázala
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 170/2015 zo dňa 01.04.2015, v ktorom sa s odkazom
na rozhodnutia ESĽP konštatuje, že od princípu právnej istoty je možné sa odchýliť v prípade, že
pre to existujú podstatné a naliehavé dôvody. Má za to, že v prejednávanej veci podmienky danej
zásady boli splnené. Oboznámením sa so spisovým materiálom Okresného súdu Námestovo sp.zn.

2Cb/54/2012 a rozsudkom z 28.10.2013 je jednoznačné, že súd pri svojom rozhodovaní plne vychádzal
z tvrdenia vtedajšieho žalobcu, že teraz žalovaný v rade 2/ zavinil 03.05.2010 dopravnú nehodu a
tým spôsobil žalobcovi škodu. Rozhodnutie vychádzalo z jediného dôkazu, a to znaleckého posudku
č. 58/2011, ktorý bol vypracovaný v priestupkovom konaní proti terajšiemu žalovanému v rade 2/.
Súd žiadny iný dôkaz nebral do úvahy, hoci mal v rámci konania k dispozícii kompletný priestupkový

spis. Z dôkazov predložených žalovaným v rade 2/ jednoznačne vyplýva, že v priestupkovom konaní
boli k dispozícii ďalšie dôkazy, a to znalecký posudok č. 65/2011 vypracovaný Ing. Žofajom, ktorého
závery boli v priamom rozpore s posudkom č. 58/2011 a ako vinníka dopravnej nehody označoval
práve vtedajšieho žalobcu a vyviňoval zo zavinenia dopravnej nehody práve terajšieho žalovaného v
rade 2/. Súd vo veci 2Cb/24/2012 mal k dispozícii aj námietky terajšieho žalovaného v rade 2/ voči

postupu polície a záverom znaleckého posudku č. 58/2011, pričom terajší žalovaný v rade 2/ poukazoval
na prepojenie polície vtedajšieho žalobcu a znalca a na ich blízky kontakt. O uvedenom svedčí aj
to, že pôvodné rozhodnutie, ktoré hovorilo o vine terajšieho žalovaného v rade 2/, bolo nadriadeným
orgánom opakovane dvakrát zrušené ako nedôvodné a predčasné. Je zarážajúce, že súd sa v rámci
odôvodnenia svojho medzitýmneho rozsudku ani len nezaoberal ďalšími dôkazmi, hoci išlo o priame

dôkazy súvisiace s rozhodnutím súdu vo veci samej. Súd pri svojom rozhodovaní nemal ani k dispozícii
žiadne právoplatné rozhodnutie príslušného policajného orgánu, ktoré by terajšieho žalovaného v rade
2/ označovalo za vinníka dopravnej nehody, mal k dispozícii iba priestupkový spis, v rámci ktorého
o vinníkovi dopravnej nehody rozhodnuté stále nebolo. Mal k dispozícii dva znalecké posudky, z
ktorých každý ako vinníka dopravnej nehody označoval inú osobu. Odôvodnenie predchádzajúceho

rozhodnutia jednoznačne nasvedčuje tomu, že zo strany súdu boli porušené zásady objektívneho a
spravodlivého rozhodovania, a to výlučne v prospech jedného účastníka - vtedajšieho žalobcu. Pokiaľ
bolo poukazované, že nevyužila možnosti obrany voči danému rozhodnutiu, chce poukázať aj na
správanie sa vtedajšieho žalovaného v rade 1/ (terajšieho žalobcu) a je evidentné, že terajší žalobca
si bol vedomý, že v prípade právoplatnosti rozhodnutia súdu bude povinný uhradiť poškodenému

nemalú finančnú čiastku, napriek tomu ani on voči rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok, hoci dôkazy
vykonanénapojednávanísvedčilivneprospechžalobcuatýmvprospechžalovaného,ktorýsamoholzo
svojej povinnosti voči poškodenému vyviniť. V tomto konaní súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému
v rade 2/ zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť ohľadne tvrdenia, že žalovaný v
rade 2/ nesprávnou technikou svojej jazdy a porušením dopravných predpisov zapríčinil dopravnú

nehodu a bolo práve na žalobcovi, aby vyvrátil správnosť a pravdivosť záverov znaleckého posudku
65/2011 predloženého žalovaným v rade 2/ a nenavrhoval vykonať žiaden dôkaz, ani neposkytol žiadne
tvrdenia, ktorými by vyargumentoval, alebo čo len spochybnil správnosť znaleckého posudku Ing.
Žofaja. Na základe toho vyvstala nesporne „netradičná" právna situácia, keď jedno súdne rozhodnutie
konštatovalo, že žalovaný v rade 2/ porušením právnych predpisov zapríčinil dopravnú nehodu a druhé

súdne rozhodnutie konštatovalo, že nebolo preukázané, že žalovaný v rade 2/ porušením právnych
predpisov zapríčinil dopravnú nehodu a tým spôsobil poškodenému škodu. Tým prvým rozhodnutím
bol medzitýmny rozsudok sp.zn. 2Cb/54/2012 a druhým rozsudok sp.zn. 2C/112/2015. Oboznámením
sa so spisom sp.zn. 2Cb/54/2012 nie je možné konštatovať, že právoplatné súdne rozhodnutie spĺňapodmienky objektívneho a spravodlivého rozhodnutia. Ide nesporne o nespravodlivé rozhodnutie, ktoré
nezákonným spôsobom rozhodlo jednostranne, výlučne v prospech jedného účastníka - v rozpore s
objektívnymidôkazmi.Doposiaľneexistujeprávoplatnérozhodnutie,ktorébyvyvodilozáver,žežalovaný

v rade 2/ zapríčinil dopravnú nehodu. Je toho názoru, že za danej situácie je možné konštatovať, že tu
existujú podstatné a naliehavé dôvody, pre ktoré sa možno odchýliť od zásady právnej istoty a od záveru
súdu, že práve na základe medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2Cb/54/2012
je povinná žalobcovi zaplatiť žalovanú istinu spolu s úrokmi z omeškania a trovy konania. Preto žiada
rozsudok (aj dopĺňací) súdu prvej inštancie zrušiť a žalobu zamietnuť.

9. Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu pripomenul, že skutočnosti, na ktoré sa žalobca
odvoláva, si svojím spôsobom zapríčinil žalobca sám, keď v konaní sp.zn. 2Cb/54/2012 rešpektoval
prvostupňové rozhodnutie súdu, hoci z obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že vtedajší žalobca
nepredložil žiadne relevantné dôkazy o zavinení dopravnej nehody z jeho strany, v čase rozhodovania
neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by ho označovalo za vinníka dopravnej nehody, ale

naopak, existovali dôkazy, ktoré spochybňovali tvrdenia vtedajšieho žalobcu a súd a aj terajší žalobca
mal k dispozícii znalecký posudok, ktorý skutočnosti uvádzané vtedajším žalobcom plne vyvracal a
práve jeho označil za vinníka dopravnej nehody. Žalobca v tomto predchádzajúcom konaní nielenže
nenavrhoval dôkazy, ale ani nepodal proti nepriaznivému rozhodnutiu opravný prostriedok. Žalovaný v
rade 2/ nemôže zodpovedať za procesné chyby, ktorých sa žalobca v hore citovanom konaní dopustil

a nemôže bez relevantných dôkazov niesť právnu zodpovednosť na úhrade škody, o ktorú sa žalobca
svojím spôsobom aj sám zapríčinil. Je pre neho prekvapujúce, že v rámci odvolania už žalobca zmenil
svojirétorikuapripúšťaistúmieruzavineniaajzostranydruhéhovodiča.Žalobcavodvolanívytýkasúdu,
že sa riadne nevysporiadal s otázkou zavinenia, resp. mierou zavinenia žalovaného 2/ a niekoľkokrát
zdôraznil, že zavinenie je otázka právna a že nesprávna technika jazdy neznamená automaticky

zavinenie/nezavinenie vzniku škody, pričom uvedené konštatovanie vyznieva dosť paradoxne, keď na
základe listinných dôkazov predložených samotným žalobcom, ale aj zo znaleckého posudku Ing. Žofaja
jednoznačne vyplýva, že vodič Mercedesu porušil právnu povinnosť, keď ako vodič prichádzajúci do
križovatky z vedľajšej cesty na značku Daj prednosť v jazde, nedal prednosť vozidlu prichádzajúcemu
po hlavnej ceste, ktoré riadil žalovaný v rade 2/ a to aj napriek tomu, že znalec Ing. Žofaj nezistil

žiadne okolnosti, ktoré by vodičovi Mercedesu bránili včas rozpoznať Octaviu a dať jej prednosť.
Aj v prípade, že by išiel povolenou rýchlosťou, musel by nenáhlym spôsobom brzdiť, aby nedošlo
ku stretu vozidiel, pričom Mercedes by v takom prípade opustil koridor jeho vozidla v čase kratšom
ako 0,5 sekundy pred príjazdom Octavie, čo z technického hľadiska znamená nebezpečný spôsob
jazdy vodiča Mercedesu a je možné tvrdiť, že z technického hľadiska vodič Mercedesu ohrozil vodiča

Octavie. Na uvedené poukazuje z dôvodu, že žalobca v odvolaní veľmi podrobne rozoberá otázku
zavinenia a zložky protiprávneho konania - protiprávny úkon a protiprávnosť úkonu v súvislosti s §
420 OZ. Poukázal na to, že nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420
OZ je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Ku
skúmaniu zavinenia, kde sa zavinenie vyžaduje, pristupuje súd až po tom, keď bola zistená príčinná

súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda
vznikla následkom protiprávneho konania škodcu. V tejto súvislosti poukázal na rôzne rozhodnutia NS
ČR. Bez bezpečného preukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom
škody nemôže súd priznať náhradu škody. Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje
poškodeného. V danej veci súd skúmal predmetnú príčinnú súvislosť na základe stranami predložených

dôkazov. Nesúhlasí s námietkou žalobcu, že súd nezobral do úvahy ani skutočnosti vyplývajúce z
ostatných listinných dôkazov, keď napríklad zo záznamu z dopravnej nehody predloženého žalobcom
jednoznačne vyplýva konštatovanie príslušníka OR PZ ODI Dolný Kubín, ktorý prvotne a bezprostredne
šetril príčinu dopravnej nehody, že dopravnú nehodu zapríčinil vodič Mercedesu tým, že nesprávne
jazdil cez križovatku, nedal prednosť v jazde z vedľajšej cesty na značku Daj prednosť v jazde. Ďalšie

údaje vyplývajúce z tohto záznamu sú údaje technického charakteru, ktorých vyhodnotenie je odbornou
záležitosťou a takéto vyhodnotenie je súčasťou tak znaleckého posudku Ing. Žofaja, ako aj odborného
vyjadreniaIng.B..Akžalobcapoukazujenaďalšiedôkazy,akopodanieoznámenížalovanými,zápisnice
o výsluchu svedkov z priestupkového konania, ide o dôkaz bez osobného výsluchu svedka priamo
v predmetnom konaní a nemá žiadnu procesnú váhu. Je nesporné, že žalobca napriek možnosti

takýto dôkaz nenavrhol vykonať. Zo strany žalobcu je úplne zavádzajúce a nekorektné tvrdenie,
že súd svoje rozhodnutie primárne oprel o závery znaleckého posudku Ing. Žofaja. Z odôvodnenia
vyplýva, že súd pri svojom rozhodovaní nevychádzal primárne zo znaleckého posudku Ing. Žofaja,
ale z konštatovania, že vo veci boli stranami predložené dva rovnocenné dôkazy, z ktorých jedenpotvrdzujetvrdeniažalovanéhovrade2/adruhýtvrdeniažalobcuazhodnotiťobjektívnosťtýchtoúdajov,
a predovšetkým ich opodstatnenosť, je odbornou otázkou, ktorá prislúcha výlučne znalcovi z daného
odboru, pričom súd nie je schopný, ani oprávnený správnosť jedného či druhého takéhoto znaleckého

dôkazu potvrdiť, či vyvrátiť. Nakoľko konanie je ovládané prejednávacou zásadou, súd vykonal iba
dôkazy navrhnuté stranami sporu. Plne súhlasí so stanoviskom súdu, že za danej dôkaznej situácie nie
je možné jednoznačne konštatovať, že žalobca preukázal svoje tvrdenia, že žalovaný v rade 2/ zapríčinil
dopravnú nehodu a tým spôsobil škodu. Je nesporné, že žalobca v predmetnej veci neuniesol dôkazné
bremeno, nepredložil také dôkazy, ktoré by tvrdenia uvádzané v žalobe jednoznačne potvrdzovali a ani

v rámci dokazovania dodatočne nenavrhol vykonanie dôkazov, ktoré by spochybnili dôkazy predložené
žalovaným v rade 2/. Preto navrhuje napadnuté výroky žalobcom potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

10. Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v rade 1/ uviedol, že sa stotožňuje
s jej odvolaním a nesúhlasí s argumentáciou odvolacieho súdu v uznesení sp.zn. 7Co/18/2020.

Preštudovaním rozhodnutia sp.zn. 2Cb/54/2012 je zrejmé, že ide o neobjektívny, nezákonný,
nespravodlivý a účelový rozsudok, ktorý bol vynesený v prospech jedného účastníka. Dôkazná situácia
bola úplne totožná ako teraz v prejednávanej veci. Rovnako je zarážajúce správanie v citovanom konaní
vtedajšieho žalovaného 1/, teraz žalobcu, pričom tento si daný stav zapríčinil sám svojím konaním, keď
rešpektoval rozhodnutie sp.zn. 2Cb/54/2012, ako to už poukazoval vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

Súhlasí s návrhom žalovanej v rade 1/, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a II. zrušil
a žalobu voči žalovanej v rade 1/ zamietol.

11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v rade 2/ k odvolaniu žalovanej v rade 1/ a k vyjadreniu
žalovaného v rade 2/ k odvolaniu žalobcu sa plne pridržiava svojich argumentov uvedených vo vyjadrení

k odvolaniu žalovanej v rade 1/ a je pre neho zarážajúce, že žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu uvádza, že je na zamyslenie, že žalobca v konaní 2Cb/54/2012 nevyvinul takú situáciu, ako sa
prezentuje v tomto konaní a naopak, vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v rade 1/ nevytýka žalovanej
v rade 1/ nielen pasivitu v citovanom konaní, v ktorom bola sporovou stranou, ale nevytýka jej ani
pasivitu v tomto konaní. Poukázal na to, že žalovaná v rade 1/ sa proti medzitýmnemu rozsudku vo veci

2Cb/54/2012 nielenže neodvolala a medzitýmny rozsudok tak nadobudol právoplatnosť, ale ani v tomto
konaní pod sp.zn. 2C/112/2015 sa k medzitýmnemu rozsudku, k spisovému materiálu 2Cb/54/2012 a
k predloženým dôkazom žiadnym spôsobom nevyjadrila, a ani ich nerozporovala. Preto nie je správne
zo strany žalovaného v rade 2/ poukazovať a odvolávať sa na správanie žalobcu v konaní sp.zn.
2Cb/54/2015,keďzrejmeopomenulreflektovaťinštitútsamostatnéhoprocesnéhospoločenstva,pretože

žalobca svojím konaním/nekonaním nezaväzuje druhý subjekt, každý koná sám za seba. Žalobca
„nezviazal" žalovanej v rade 1/ ruky, aby nepodala odvolanie a nepodanie odvolania žalobcom nemá
vplyv na to, že medzitýmny rozsudok je voči nej právoplatný. V konaní sp.zn. 2Cb/54/2012 medzi
žalovanou v rade 1/ a žalobcom (vtedajší žalovaný v rade 1/) išlo o pasívne spoločenstvo samostatných
spoločníkov (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/18/2016). Zastáva názor, že v predmetnej veci nie je dôvod

sa odchýliť od princípu právnej istoty, pretože v tomto prípade neexistujú podstatné a naliehavé dôvody.
Podľa jeho názoru, ako to už uviedol vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v rade 1/, by sa odvolací
súd argumentmi uvádzanými žalovanou v rade 1/ v podanom odvolaní nemal zaoberať, resp. ani na
ne prihliadať z dôvodu nedodržania podmienok podľa § 366 CSP a navyše sú aj neopodstatnené a
nedôvodné,atonajmäspoukazomnaprávnynázorodvolaciehosúduvuzneseníč.k.7Co/18/2020-312.

Pridržiava sa svojich argumentov uvedených v podanom odvolaní proti rozsudku a uvádza, že tvrdenia
žalovaného v rade 2/ ku konaniu a správaniu sa žalobcu v konaní sp.zn. 2Cb/54/2012 nesúvisia s
podstatou veci, sú zavádzajúce a irelevantné v posudzovanej veci vo vzťahu k žalovanému v rade 2/.
Popiera tvrdenia žalovaného v rade 2/, že z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že jedine vodič
Mercedesu porušil právnu povinnosť. Súd prvej inštancie v rozsudku ani neodôvodnil, prečo sa mu

zistenia Ing. Žofaja zdajú pravdepodobnejšie ako zistenia Ing. Obtuloviča. Žalovaný v rade 2/ v čase
nehody viedol vozidlo vyššou ako predpísanou rýchlosťou jazdy. Ak by išiel predpísanou rýchlosťou,
obidve vozidla by sa minuli a žalovaný v rade 2/ ako vodič by nemusel meniť smer alebo rýchlosť jazdy.
Ohľadne uvedených úvah poukázal na svoje odôvodnenie odvolania. Opätovne poukázal na novelu
zákona č. 8/2009 Z.z., keď slovíčko „náhle" má zabezpečiť to, aby vodiči na hlavnej ceste neskrývali

svoju neohľaduplnosť za prednosť v jazde. Zastáva názor, že bolo predložených dostatok dôkazov,
ktoré preukazujú porušenie právnej povinnosti žalovaným v rade 2/ a ktoré preukazujú príčinnú súvislosť
medzi protiprávnym konaním žalovaného v rade 2/ a vznikom škody. Popiera tvrdenia žalovaného v
rade 2/, že výsluch svedka priestupkového konania nemá v predmetnom konaní žiadnu procesnú váhu,pretože svedkovia sa vyjadrovali k priebehu nehodového deja bezprostredne po nehode, kedy si zrejme
pamätali priebeh nehody detailnejšie, ako by si jej priebeh pamätali s odstupom času a nejednalo sa o
jediný dôkaz predložený žalobcom. Opätovne poukázal na to, že znalec nemôže riešiť otázku zavinenia

a určovať, kto je vinníkom, ale len posúdiť príčinu vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska. Súd
prvej inštancie v odôvodnení neuviedol, ako nesprávna technika jazdy poškodeného by mala vylučovať
porušenie povinností žalovaným v rade 2/ v zmysle § 420 OZ, ak už zameral svoju pozornosť na
technické hľadisko jazdy žalovaného v rade 2/ a poškodeného, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby
proti žalovanému v rade 2/ v celosti. Žalobca poukazoval pred súdom prvej inštancie, že žalovaný v rade

2/ jazdil vyššou než povolenou rýchlosťou, jazdil po stredovej čiare, nie pri pravom okraji vozovky, viedol
vozidlo v čase, keď mal uložený zákaz činnosti vedenia motorového vozidla a viedol motorové vozidlo,
ktoré nebolo povinne zmluvne poistené. Navyše priestupkové konanie, vedené proti N. B. - žalobcom
označený ako poškodený, bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa priestupkové
konanie viedlo, mu nebolo preukázané a uvedené vyplýva aj z uznesenia Okresného súdu Námestovo
č.k. 2Cb/54/2012-207, preto podľa jeho názoru aj uvedená skutočnosť preukazuje existenciu príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného v rade 2/ a vzniknutou škodou.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v rade 1/ zo dňa 29.01.2021 a 07.03.2022 uviedol, že
žalovaná v rade 1/ v odvolaní neargumentuje žiadnymi novými prípustnými prostriedkami procesného
útoku a obrany v zmysle § 366 CSP. Zastáva názor, že odvolanie je nadbytočné s poukazom na názor

v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/264/2009. Poukázal na § 366 CSP, keď na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno použiť len v stanovených prípadoch v tomto ustanovení. Žalovaná v rade 1/ pred súdom prvej
inštancie bola nečinná, nevyjadrila sa k podanej žalobe, k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej
inštancie z 27.02.2019 a nezúčastnila sa ani jedného vytýčeného termínu pojednávania pred súdom.

Nevyjadrila sa žiadnym spôsobom k uplatňovanému nároku, preto podané odvolanie nie je dôvodné.
Žalovaná v podanom odvolaní nepodáva žiadne zákonom prípustné novoty. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 10/2017-12. Okrem toho poukazuje aj na rozpor tvrdenia
žalovanej v rade 1/, že na jednej strane kritizuje konanie vo veci sp.zn. 2Cb/54/2012, že v tejto veci
súd bral za základ znalecký posudok č. 58/2011 a nezaoberal sa rozpormi medzi dvoma znaleckými

posudkami, a teda aj posudkom č. 65/2011, ale na druhej strane už v tomto konaní je podľa jej názoru
správne a na mieste, že súd prvej inštancie sa nezaoberal závermi oboch posudkov, ale iba posudkom
č. 65/2011 vypracovaným znalcom Ing. Žofajom. Naďalej zastáva názor, že v predmetnej veci nie je
dôvod odchýliť sa od princípu právnej istoty. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali včas sporové
strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP),
po zopakovaní dokazovania na pojednávaní pred odvolacím súdom v zmysle § 384 ods. 1 CSP, a
to oboznámením listinných dôkazov - záznam o podaní vysvetlenia, zápisnice o podaní oznámenia,

správy o výsledku objasňovania priestupku, faktúry o oprave vozidla, kalkulácia opravy a expertízy
výpočtu výšky škody, vyúčtovanie poisťovne voči žalobcovi, výzva na náhradu poistného plnenia, doklad
o škodovom priebehu, výpis z účtu žalobcu, výzva na náhradu poistného plnenia, oznámenie OR PZ
o zničení spisového materiálu, znalecký posudok č. 65/2011 Ing. Ľubomíra Žofaja, fotodokumentácie,
rozhodnutia OR PZ ODI Tvrdošín, rozhodnutie KR PZ KDI Žilina, zastavenie priestupkového konania

proti žalovanému v rade 2/, odborné vyjadrenie č. 67/2010 znalca Dipl. Ing. Martina Obtuloviča,
pripojeným spisom Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2Cb/54/2012 a z neho vyjadrenie žalovanej I.,
zápisnice z pojednávania 28.10.2013, na ktorom bol oboznámený priestupkový spis OR PZ ODI č. ORP-
P-121/DI-TS-2010, medzitýmny rozsudok č.k. 2Cb/54/2012-143 z 28.10.2013, vyjadrenie poisťovne,
uznesenie č.k. 2Cb/54/2012-205 a 2Cb/54/2012-207.

14. Právny zástupca žalobcu pred odvolacím súdom uviedol, že trvajú na podanej žalobe, vrátane
podaného odvolania a všetkých písomných a ústnych vyjadrení, ktoré produkovali v tomto konaní.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie sú presvedčení, že bolo preukázané zavinenie na strane
žalovaného v 2/ rade, ktorý porušil viacero právnych povinností pri vedení motorového vozidla,

následkom čoho bola spôsobená škodová udalosť a následkom čoho vznikla škoda. O nároku rozhodol
Okresný súd Námestovo v konaní pod sp.zn. 2Cb/54/2012 medzitýmnym rozsudkom tak, že tento nárok
na náhradu škody je daný, v rámci ktorého teda vyhodnotil splnenie všetkých predpokladov pre priznanie
náhrady škody. Majú za to, že z uvedeného by mal súd vychádzať aj v tomto konaní vzhľadom na princípprávnej istoty. Z uvedeného dôvodu tak isto sa im javí ako absolútne nedôvodné aj odvolanie žalovanej
v 1/ rade, ktorá bola pasívna v oboch konaniach. Neprodukovala žiadne prostriedky procesného útoku,
procesnej obrany, ani žiadne relevantné dôkazy. Tak isto ani v odvolacom alebo teda v podanom

odvolaní sa nenachádzajú také skutočnosti, na základe ktorých by súd v podstate mal jej odvolaniu
vyhovieť, preto navrhujú, aby bolo jej odvolanie zamietnuté. Z hľadiska vykonaného dokazovania sú
toho názoru, že samotná technika jazdy vyhodnotená znaleckými posudkami nemusí mať za následok
alebo teda skutočnosť, že znalec vyhodnotil ako technického vinníka nehody žalovaného, či v 2/ rade
alebo v 1/ rade, že u žalovaného v 2/ rade sa jedná o vážne porušenie právnych povinností, pričom

je zrejmé, že tento bol účastníkom škodovej udalosti, v rámci tejto vznikla škoda, medzi touto škodou
je daná príčinná súvislosť. Pokiaľ by aj súd dospel k záveru, že dopravnú nehodu nezavinil v celom
rozsahu žalovaný v rade 2/, čo podľa ich názoru zavinil, minimálne túto nehodu spoluzavinil, resp. svojím
konaním sa podieľal na zvýšení závažnosti škodového následku, čo tak isto zakladá jeho zodpovednosť.
Ani znalecký posudok Ing. Žofaja nevylúčil jeho zodpovednosť. Znalecký posudok Ing. Obtuloviča sa
vysporiadal, či vo svojom doplnení alebo aj v origináli znaleckého posudku, aj výpoveďami svedkov

dopravnej nehody, čo znalec Ing. Žofaj neriešil. Znalecký posudok alebo teda odborné vyjadrenie Ing.
Obtuloviča bolo obstarané nezávislým správnym orgánom, naopak znalecký posudok Ing. Žofaja si
zabezpečil žalovaný v rade 2/ sám. Sú teda dané predpoklady zodpovednosti za škodu aj u žalovaného
v 2/ rade. Navrhujú ich odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

15. Žalovaná v rade 1/ pred odvolacím súdom uviedla, že aj keď sa skutok stal, netrvá na tom, aby bola
zaviazaná k náhrade škody a žiada, aby ju súd z toho vyňal, pričom trvá na podanom odvolaní.

16. Právna zástupkyňa žalovaného v rade 2/ na pojednávaní uviedla, že čo sa týka žalovaného 2/, v
plnom rozsahu sa pridržiavajú vyjadrenia, ktoré podali písomne 21.01.2021. Žalobca v predmetnej veci

neuniesoldôkaznébremenoanepredložiltakédôkazy,ktorébytvrdeniauvádzanévžalobejednoznačne
potvrdzovali s tým, že dôkazy, ktoré boli oboznamované aj v rámci odvolacieho konania bezpečne
nepreukázali, že by žalovaný v 2/ rade bol zodpovedný za spôsobenú dopravnú nehodu, a teda že
by u neho išlo o zavinenie z následkom škody, prípadne spoluzavinenie z následkom škody, pretože
znalec Ing. Žofaj jednoznačne potvrdil, že aj v prípade, keby žalovaný 2/ išiel povolenou rýchlosťou,

čo z ich pohľadu je jediným jeho porušením jeho právnej povinnosti, nebol by schopný dopravnej
nehode zabrániť bez toho, aby musel brzdiť. Na druhej strane je tu jednoznačne preukázané, že vodič
Mercedesu závažným spôsobom porušil svoju právnu povinnosť, keď nerešpektoval dopravné značenie
daj prednosť v jazde a vyšiel z vedľajšej cesty s tým, že nedal prednosť vozidlu, ktoré šlo po hlavnej
ceste. Čo sa týka dôkazov, ktoré žalobca predložil, k predchádzajúcemu rozhodnutiu Okresného súdu

Námestovo 2Cb, je zrejmé, že išlo o rozhodnutie jednostranné v prospech jedného účastníka bez toho,
aby boli brané do úvahy obidva rovnocenné dôkazy, pretože je zrejmé aj z vyjadrenia žalovanej 1/, že
jednoducho súd v čase rozhodovania mal k dispozícii už aj znalecký posudok Ing. Žofaja a napriek tomu
tento dôkaz ani v rámci svojho rozhodnutia alebo odôvodnenia vôbec nespomínal. Z uvedeného dôvodu
zotrvávajú na svojom pôvodnom návrhu, že rozhodnutie prvostupňového súdu voči žalovanému v rade

2/ je vecne správne, a navrhujú ho potvrdiť a priznať žalovanému 2/ trovy odvolacieho konania v celkovej
výške 100 %.

17. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia

zodpovednosti.

18. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa
odseku2písm.a),b),f)ag),nanáhradutoho,čozanehoplnila.Kanceláriamáprávoprotipoisťovateľovi
na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať

od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e)
a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

19. Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. (3)

20. Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (1) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. (2)21. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode

nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

22. Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

23. Z vykonaného dokazovania bolo zistené a medzi strany sporu nebolo sporné, že dňa 03.05.2010
došlo v Tvrdošíne k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli N. B. s motorovým vozidlom Mercedes
Benz ev. č.: TS 737 AG a žalovaný v rade 2/, ktorý viedol motorové vozidlo Škoda Octavia ev. č.:
TS 109 AP, ktorého prevádzkovateľkou v tom čase bola žalovaná v rade 1/ a na toto vozidlo nebolo
uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca
vyplatil poškodenému N. B. škodu na jeho motorovom vozidle z poistného garančného fondu vo

výške 11.764,- Eur, ďalej poplatok za vypracovanie expertízy 360,- Eur a trovy konania v konaní
sp.zn. 2Cb/54/2012 a poplatok za zastúpenie žalobcu poisťovňou Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group vo výške 1.176,40 Eur. Sporné zostalo, či za škodu na motorovom vozidle ev.č.: TS
737 AG zodpovedajú žalovaní v rade 1/ a 2/, nakoľko žalovaný v rade 2/, ktorý v čase dopravnej nehody
viedol motorové vozidlo ev.č.: TS 109 AP, poprel, že by on zavinil dopravnú nehodu.

24. Vo vzťahu k žalovanej v rade 1/ súd prvej inštancie správne konštatoval, že je dôvodná, a to
s poukazom na medzitýmny rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/54/2012-143 zo dňa
28.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2014 a týmto bolo rozhodnuté, že je daný základ
nároku na náhradu škody žalobcu N. B. ako poškodeného z dopravnej nehody zo dňa 03.05.2010 voči

žalovaným Slovenská kancelária poisťovateľov (v prebiehajúcom konaní vystupuje v postavení žalobcu)
a D. I. (v prebiehajúcom konaní vystupuje v postavení žalovanej v rade 1/). Na základe tohto rozsudku
žalobca plnil poškodenému.

25. Odvolací súd sa v plnom rozsahu s uvedeným názorom stotožňuje a na zdôraznenie správnosti

rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 44/2010,
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod poradovým číslom
40/2013, v ktorom bola vyslovená právna veta : „Pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne
vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú
otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením".

26. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. I.ÚS 170/2015-15 zo dňa 01.04.2015
konštatoval : „Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne
rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní
vec správne alebo nesprávne právne posúdil. Klásť si takúto otázku je nielen zbytočné, táto otázka je

úplne nepatričná (nemá byť prečo položená). So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť
a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek „nové" právne posudzovanie právoplatného
súdneho rozhodnutia v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov vylúčené (neprípustné). ... Popretie
prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a
právnych vzťahov, ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti; zásada právnej istoty je integrálnou

súčasťou práva na spravodlivý proces. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre venuje
ochrane stavu právnej istoty ako základnému aspektu právneho štátu náležitú pozornosť. Vo veci
Brumärescu proti Rumunsku z 28. októbra 1999 ESLP dospel k záveru, že súčasťou práva na
spravodlivý proces je tiež princíp právnej istoty. Upresnil, že právna istota predpokladá rešpektovanie
princípu právnej moci, teda konečnej povahy súdnych rozhodnutí. Podľa tohto princípu žiadna zo strán

nemá právo žiadať preskúmanie právoplatného a vykonateľného rozsudku len za tým účelom, aby
sa domohla nového posúdenia veci a nového rozhodnutia. Prieskum sa nesmie stať maskovaným
odvolaním a púha skutočnosť, že môžu existovať dva rôzne pohľady na rovnakú záležitosť, nie je
dostatočným dôvodom na nové rozhodnutie veci. Od tohto princípu je možné sa odchýliť len v prípade,
že pre to existujú podstatné a naliehavé dôvody (por. Ryabykh proti Rusku z 24. júla 2003, č. 52853/99,

§ 52). ..." A napokon konštatoval : „Na margo uvedeného ústavný súd podotýka, že je neprípustné a v
rozpore s princípom právnej istoty, aby sa pomimo riadneho zákonného inštančného postupu prieskumu
súdnych rozhodnutí, v konaní neúspešný účastník domáhal zjednania nápravy či už svojich vlastných
pochybení (napr. že v konaní, či už nevedomky neuviedol alebo opomenul uviesť argumenty, ktoré muv tom čase boli alebo mohli byť známe) alebo pochybení konajúceho súdu (napr. chyby vo vyhotovení
rozhodnutia), a to podaním novej žaloby s identickým predmetom konania s cieľom revidovať skoršie
rozhodnutie v tejto veci. Inými slovami, nová žaloba s identickým predmetom konania, o ktorom už bolo

meritórne právoplatne rozhodnuté v inom konaní, nemôže byť „maskovaným odvolaním" a ani samotná
skutočnosť, že napriek veci už právoplatne meritórne rozhodnutej môže existovať aj iný pohľad na túto
identickú vec, nie je dostatočným dôvodom na nové rozhodnutie o tejto veci, pretože aj tento iný pohľad
na tú istú záležitosť mal byť a mohol byť predmetom prieskumu v rámci už právoplatne skončeného
konania, takže ako to uviedol aj najvyšší súd, z tohto pohľadu ani „... nie je rozhodujúce, či súd v

právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil..."."

27. Oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2Cb/54/2012 vyplýva,
že žalovaná v rade 2/ v tomto konaní bola nečinná. Podala iba odvolanie voči uzneseniu, ktorým bola
pripustená zmena žalobného návrhu, v ktorom síce poukazovala na to, že pri vyšetrovaní nebol zobratý
do úvahy „náš" znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na vysokej úrovni jedným najlepším súdnym

znalcom, ale tento nebol ani akceptovaný DI v Nižnej a prikazoval mu to aj odvolací orgán, aby sa ním
zaoberal DI. Avšak bližšie neoznačila o aký znalecký posudok sa má jednať a ani ho súdu v tejto veci
nepredložila. Zo zápisnice o pojednávaní z 28.10.2013 (ktorého sa žalovaná v rade 2/ nezúčastnila bez
ospravedlnenia)vyplýva,ževrámcidokazovaniaboloboznamovanýpripojenýspisORvDolnomKubíne
ODI č. ORP-P-121/DI-TS-2010, ktorý sa týkal priestupkového konania vedeného voči páchateľovi

I. I. (žalovaný v rade 2/ v tomto konaní), pričom sa konštatuje, že v spise sa nachádza znalecký
posudok znalca Dipl. Ing. Martina Obtuloviča Tvrdošín č. 58/2011 zo dňa 24.06.2011. Zo zápisnice
nevyplýva, že by sa v priestupkovom spise mali nachádzať aj iné znalecké posudky. Priestupkový spis
v zmysle oznámenia OR PZ Dolný Kubín z 05.10.2017 (č.l. 155) bol v r. 2016 navrhnutý na vyradenie z
registratúrnych záznamov a spisový materiál bol zničený. Následne bol na tomto pojednávaní vyhlásený

medzitýmny rozsudok, ktorý určil, že základ nároku žalobcu N. B. ako poškodeného voči žalovaným
v rade 1/ Slovenská kancelária poisťovateľov (v preskúmavanej veci žalobca) a v rade 2/ D. I. (v
preskúmavanej veci žalovaná v rade 1/) je daný. Ani jeden zo žalovaných proti rozsudku nepodali
odvolanie, a preto tento nadobudol právoplatnosť 14.01.2014. V časti rozhodovania o výške nároku bolo
konanie voči obidvom zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu, nakoľko bolo poškodenému B. plnené zo

strany žalovaného v rade 1/ (v preskúmavanej veci žalobcu).

28. Vychádzajúc z konštatovaného skutkového stavu odvolací súd má za to, že zodpovednosť
žalovanej v rade 1/ za vznik škody už bola posúdená právoplatným medzitýmnym rozsudkom č.k.
2Cb/54/2012-143 a súd je v tomto prebiehajúcom konaní ním viazaný. Pokiaľ ide o iný (nie ten istý)

nárok, zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom
k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok odvodzuje, súd je v tomto
ďalšom civilnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už
vyriešila ako vec sama), týmto vyriešením viazaný, nakoľko ustanovenie § 228 ods. 1 CSP predstavuje
vo vzťahu k § 194 ods. 2 CSP osobitnú procesnú úpravu. Súd preto nesmie vychádzať z iného záveru

ohľadom existencie/neexistencie vzťahu medzi tými istými sporovými stranami, než ako o tomto inom
právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté (rovnaký záver bol prijatý aj v rozhodnutí NS SR
sp.zn. 1 Cdo 133/2009). Nie je pritom rozhodujúce, či skoršie právoplatné rozhodnutie bolo správne/
nesprávne právne posúdené. Akékoľvek nové právne posúdenie právoplatného súdneho rozhodnutia
v inom konaní tých istých účastníkov je vylúčené a popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného

súdneho rozhodnutia by znamenalo zásad do stability práva a právnych vzťahov. Žalovaná v rade 1/
nemá právo žiadať preskúmanie právoplatného a vykonateľného rozsudku len za tým účelom, aby sa
domohla nového posúdenia veci a rozhodnutia. Uvedeného sa mohla domáhať v pôvodnom konaní
využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov (čo vôbec nevyužila) a nový prieskum v tomto
konaní by bol iba „maskovaným odvolaním". Od tohto prípadu je možné sa odchýliť len v prípade, že

pre to existujú podstatné a naliehavé dôvody. Avšak tvrdené skutočnosti žalovanou v rade 1/ nie sú
nové, resp. také ktoré by nastali až po právoplatnom rozhodnutí rozsudkom č.k. 2Cb/54/2012-143, ide
o skutočnosti (znalecký posudok Ing. Žofaja, odborné vyjadrenie Ing. B.), ktoré boli žalovanej v rade 1/
známe už v priebehu konania sp.zn. 2Cb/54/2012 (viď vyššie opísané vyjadrenie žalovanej v rade 1/ v
tejto pôvodnej veci o znaleckom posudku), ktoré mohla uplatniť a dovolávať vykonania tohto dôkazu už

v tomto pôvodnom konaní. Teda nejedná sa o skutočnosti, kvôli ktorým by bolo potrebné vecne revidovať
rozhodnutie č.k. 2Cb/54/2012-143. Žalovaná v rade 1/nenamietala výšku uplatneného nároku, preto sa
ňou odvolací súd nezaoberal.29. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/, ktorý nebol sporovou stranou v konaní vedenom pod sp.zn.
2Cb/54/2012, preto je nutné na jeho obranu vyvíjanú v tomto konaní prihliadnuť. Pri zodpovednosti za
škodu podľa § 420 ods. 1 OZ jedným zo základných predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za

škodu je, okrem porušenia právnej povinnosti, existencie škody a zavinenia, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou. Tento predpoklad musí byť splnený bez ohľadu na to, či ide
o povinnosť k náhrade škody vyvodzovanú zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia alebo
na základe objektívnej zodpovednosti. Subjekt môže byť zodpovedným za škodu len za predpokladu,
že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa Občianskeho zákonníka spojená zodpovednosť za škodu, t.j.

protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť, škodu skutočne spôsobila. Príčinná
súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval
vzťah príčiny a následku.

30. Žalobca v žalobe zodpovednosť za škodu o žalovaného v rade 2/ odvodzoval predovšetkým z
odbornéhovyjadreniač.67/2010Dipl.Ing.B.apriestupkovéhokonaniavedenéhoprotinímoznačenému

poškodenému N. B.. Žalovaný v rade 2/ na druhej strane popieral svoju zodpovednosť a na preukázanie
svojho tvrdenia predložil znalecký posudok č. 65/2011 Ing. Ľubomíra Žofaja. Oboznámením sa s
obsahom týchto dvoch dôkazov je nutné konštatovať, že z nich vychádzajú rozdielne odborné závery
čo bolo príčinou vzniku dopravnej nehody a následne vzniku škodu.

31. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na sporovej strane, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne
splnila svoju dôkaznú povinnosť. V prípade, ak na základe navrhnutých dôkazov súd nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie, musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad
(neúspech v konaní) pričíta tej sporovej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva
leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného
práva.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca má dôkaznú povinnosť preukázať zodpovednosť žalovaného
v rade 2/ za vznik škody. Žalovaný v rade 2/ v prebiehajúcom konaní náležite rozporoval tvrdenia
žalobcu o jeho zodpovednosti, a preto bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu uvedené vyvrátiť. Žalobca
však na uvedené neprodukoval žiadne relevantné dôkazy, nepostačujú na to ani listinné dôkazy v
rámci priestupkového konania, keď napríklad v zázname o dopravnej nehode sa ako prvotná príčina

dopravnej nehody konštatuje na strane vodiča B., uvedené nebolo dostatočne vyvrátené ani svedeckými
výpoveďami v priestupkovom konaní. Rozdielne odborné závery čo bolo príčinou dopravnej nehody
je možné vyvrátiť len ďalšími odbornými závermi, čo sa v danom prípade nestalo. Navyše strany v
konaní ani nenamietali správnosť jednotlivých odborných záverov z určitých konkrétnych skutočností.
Žalobcaažnapojednávanípredodvolacímsúdomuviedol,žeIng.B.sazaoberalajvýpoveďamisvedkov

dopravnej nehody, čo znalec Ing. Žofaj neriešil. Na jednej strane sa jedná o novotu, na ktorú nie je možné
v odvolacom konaní prihliadať (§ 366 CSP) a na druhej strane opätovne neuviedol konkrétne v čom by
mali jednotlivé svedecké výpovede z priestupkového konania potvrdiť zodpovednosť žalovaného v rade
2/ za vznik škody, ide len o všeobecné tvrdenie.

33. Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie vychádzal iba zo znaleckého
posudku Ing. Žofaja predloženého žalovaným v rade 2/, keď 8. odôvodnenia jednoznačne uviedol, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že dôkaz predložený žalovaným v rade 2/ (ktorý
vyvracia zistenia znalca Ing. Obtuloviča), je nesprávny a nepravdivý. Súd prvej inštancie nevyslovil, že
zistenia Ing. Žofaja sa zdajú pravdepodobnejšie ako zistenia Ing. Obtuloviča, ako to tvrdí žalobca v

odvolaní.

34. Je pravdou, že z predložených odborných záverov vyplýva, že žalovaný v rade 2/ neviedol vozidlo
predpísanou rýchlosťou (túto mal prekročiť, čo znalci tiež uzavreli rozdielne), avšak uvedené porušenie u
žalovaného v rade 2/ preukazuje zodpovednosť za priestupok, ale žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

či práve uvedené porušenie žalovaného v rade 2/ (prekročenie povolenej rýchlosti) bol bezprostredne
v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s názorom žalobcu, že
zavinenie je otázka právna, ktorú nemôže nikdy vyhodnotiť znalec, ale iba súd, a znalec sa vyjadruje
iba k príčine nehody z technického hľadiska. Opätovne je nutné však poukázať na to, že súd prvejinštancie zamietol žalobu voči žalovanému v rade 2/ z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie svojho tvrdenia, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného v rade
2/ došlo k vzniku škody. Súd prvej inštancie nevyhodnocoval odborné otázky zo záverov znalcov, len

konštatoval že bola sporná otázka kto zavinil dopravnú nehodu, čo sa v rámci konania nepodarilo
odstrániť.

35. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v otázke zodpovednosti a príčinnej súvislosti protiprávneho konania žalovaného v rade 2/ so

vznikom škody. Nebolo povinnosťou súdu vyjadrovať sa k otázke zodpovednosti za vznik škody vodiča
B. a ani nevyslovil, že poškodený B. si škodu spôsobil sám, ako to naznačoval žalobca v odvolaní. Súd
nemal jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie o príčinnej súvislosti s konaním žalovaného
v rade 2/ a vznikom škody, preto musel rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech
v konaní) pričítal žalobcovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

Stotožnil sa so záverom, že nebola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom žalovaného 2/ a škodou, ako jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za
škodu.

36. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správnyvzmysle§387ods.1CSPpotvrdilspolusozávislýmivýrokmionárokunanáhradutrovkonania,
keď správne aplikoval zásadu úspechu v konaní.

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ust. § 255
ods. 1 CSP, keď žalovaný v rade 2/ bol v odvolacom konaní úspešný voči žalobcovi, preto mu priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný
voči žalovanej v rade 1/, preto mu voči nej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške týchto trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

38. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)