Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200206
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2021200206.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v konaní zastúpeného advokátkou Mgr. Martinou Neúročnou,
so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, so sídlom Kollárova
31, 917 02 Trnava, o návrhu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo. KRPZ-TT-
KDI3-2021/003576-002 zo dňa 25.5.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Krajského
dopravného inšpektorátu v Trnave, oddelenia bezpečnosti cestnej premávky číslo spisu: KRPZ-TT-

KDI3-2021/003576-002 zo dňa 25.5.2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.8.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia vydaného
KRPZ, Krajským dopravným inšpektorátom v Trnave číslo spisu: KRPZ-TT-KDI3-2021/003576-002 zo
dňa 25.5.2021, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ v Senici

číslo spisu: ORPZ-SE-ODI2-2020/000169 zo dňa 26.2.2021, ktorým žalobcovi bola podľa § 22 ods.
2 písm. c) zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o priestupkoch) uložená pokuta vo výške 400 eur a tiež uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2.
V žalobe namietal, že rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v rozpore so zákonom, nakoľko

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej napadnuté rozhodnutie je neodôvodnené,
čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a teda nezákonnosť a okrem toho zistenie skutkového stavu
je nedostatočné na riadne posúdenie veci. Súčasne poukázal na to, že žalovaným zhromaždené
dôkazy boli nesprávne vyhodnotené. V tejto súvislosti tiež uviedol, že v rámci správneho konania nebolo
preukázané správnym orgánom a nevyplýva so správnym orgánom zisteného skutkového stavu, že by
žalobca, ako obvinený z priestupku naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Tieto skutočnosti nevyplývajú

ani z dôkazov zhromaždených správnym orgánom. Ďalej uviedol, že v rámci odvolacieho správneho
konaniapodrobnepopísalnámietky,vrámciktorýchsamimoinéodvolávaltiežnaznaleckýposudokIng.
AdriánaPupalu,vypracovanývrámcikonania,ktorýúplnepopierazisteniasprávnehoorgánuospáchaní
uvedeného priestupku žalobcom. Ďalej namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí závermi tohtoznaleckého posudku absolútne nezaoberal, znalecký posudok do podkladov pre rozhodovanie navyše
ani nezahrnul, čo je nutné vyhodnotiť ako nezákonný postup správneho orgánu. V tejto súvislosti ďalej
uviedol, že zákon pre naplnenie skutkovej podstaty výslovne zakotvuje nutnosť existencie príčinnej

súvislosti porušenia predpisu a vznikom dopravnej nehody so škodou na majetku. Znamená to, že
samotné porušenie predpisu nestačí pre naplnenie uvedenej skutkovej podstaty, ak práve priamym
následkom tohto porušenia nebola dopravná nehoda a taktiež nestačí pre naplnenie uvedenej skutkovej
podstaty dopravná nehoda ako taká, ak priamou príčinou nebolo porušenie predpisu. Poukázal na
znalecký posudok, ktorý správny orgán na oboch stupňoch absolútne odignoroval, pričom nikde v rámci

rozhodnutí nevysvetlil, prečo znalecký posudok ako podklad pre rozhodovanie nepoužil, keďže závery
zo znaleckého posudku jednoznačne preukazujú čo bolo príčinou dopravnej nehody. Príčinnú súvislosť
medzi konaním žalobcu a vznikom dopravnej nehody vyvracia tiež znalecký posudok Ing. Pupalu,
v ktorom znalec sám konštatuje na strane 49 znaleckého posudku, že kolíznu situáciu vyvolalo až
následné odbočenie vozidla VW vľavo. Tento záver znalec prijal v obidvoch verziách mu predložených
správnym orgánom. Ak teda kolíznu situáciu, t.j. dopravnú nehodu, aj podľa znalca zapríčinilo vozidlo

VW (vodič D.), je vylúčený a nesprávny právny záver správneho orgánu, že dopravná nehoda
vznikla následkom konania žalobcu. Za tohto stavu preto nemohlo dôjsť konaním žalobcu k naplneniu
skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Správny orgán
tú najzásadnejšiu skutočnosť rozhodnú pre uznanie žalobcu vinným z predmetného priestupku, a to
príčinnú súvislosť, vyhodnotil len jedinou vetou bez ďalšieho odôvodnenia, že „príčinou dopravnej

nehody je nesprávna technika jazdy vodičov oboch motorových vozidiel“ (na strane 4 napadnutého
rozhodnutia), a konkrétnymi námietkami žalobcu sa vôbec nevysporiadal. Poukázal ďalej na to, že je
nesporné, že ak by vozidlo VW (vodič D.) zastavil u pravej krajnice alebo, ak by aj odbočil doprava, nikdy
by ku kolízii medzi ním a žalobcom neprišlo. Zdôraznil, že skutkový stav zistený správnym orgánom
je neúplný, neoverený a je postavený na neprijateľnej dávke pravdepodobnosti, ktorá je v správnom

deliktnom trestaní neprijateľná. Správnemu orgánu sa nepodaril skutkový stav zistiť dostatočne na to,
aby mohol správny orgán riadne posúdiť vec, čo potvrdzuje tiež skutočnosť, že i pri zadaní vypracovania
znaleckého posudku operuje správny orgán s viacerými verziami priebehu skutkového deja. Správny
orgán v rozhodnutí absolútne nevyhodnocuje pravdivosť výpovede vodiča VW (vodič D.), a to napriek
tomu,žebolozistené,ženaauteVWnemáplatnézákonnépoistenie,čojesilnoumotiváciouprepodanie

nepravdivej výpovede v konaní. Poukázal na to, že z administratívneho spisu vyplýva, že vodič vozidla
VW dal smerovku doprava, natlačil sa za pravú krajnicu vozovky a začal rapídne spomaľovať, dalo
sa teda predpokladať, že buď zastavuje alebo sa chystá odbočiť. Pri tomto manévre ho preto žalobca
za účelom dodržania plynulosti cestnej premávky v zmysle § 3 ods. 2 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke chcel obísť, čo však nestihol, lebo náhle bez akéhokoľvek upozornenia zmenil vodič vozidla

VW smer jazdy doľava. Ďalej za nepodložené a neodôvodnené závery správneho orgánu považoval
konštatovanie, že sa nestihol zaradiť pred prechodom pre chodcov pri obchádzaní prekážky, keď toto
nevyplýva zo žiadneho z dôkazov, navyše ak správny orgán nemá zistené presné polohy vozidiel po
kolízii, nakoľko vodič VW (vodič D.) svojim vozidlom pred príchodom polície manipuloval. Taktiež
namietal aj uloženie trestu, keď trest v takejto výške je nutné považovať za neprimeraný.

3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.9.2021 žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Poukázal ďalej na to, že žalobca v správnej žalobe uvádza obdobné dôvody ako v odvolacom
správnom konaní, s ktorými sa žalovaný ako odvolací správny orgán vysporiadal v napadnutom

rozhodnutí. Poukázal na to, že pri rozhodovaní vychádzal z predloženého spisového materiálu
Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ v Senici č. ORPZ-SE-ODI2-2020/000169 zo dňa 26.2.2021.

4.
Z prvostupňového rozhodnutia o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ v Senici číslo

spisu: ORPZ-SE-ODI2-2020/000169 zo dňa 26.2.2021 vyplýva, že žalobca dňa 24.4.2020 v čase
o 18:50 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo továrenskej značky Lexus LS 600HL s evidenčným
číslom C. XXXCE v obci E., na štvorramennej križovatke ciest II/500 km 19,02 a miestnej komunikácie,
pričom jazdil po štátnej ceste II triedy č. 500 v smere na Senicu a cez križovatku, pred priechodom
pre chodcov, v mieste kde je to zakázané, začal predchádzať vozidlo továrenskej značky VW Passat,

evidenčného čísla C. XXXAH, ktoré ako vodič A. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F., A. XXXX/XX,
následkom čoho došlo k stretu prednej ľavej časti vozidla značky VW Passat a ľavej časti vozidla zn.
Lexus, pričom vozidlo zn. Lexus sa následkom zrážky dostalo do šmyku a následne narazilo do oplotenia
domu č. 227. Na vozidlách a oplotení domu vznikla materiálna škoda, pričom pri dopravnej nehodek zraneniu osôb nedošlo a alkohol u vodičov zistený nebol. V rozhodnutí prvostupňového správneho
orgánubolokonštatované,žeuvedenímkonanímžalobcaporušilustanovenie§15ods.5písm.g),j)zák.
NRSRč.8/2009ocestnejpremávkeaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlenzákonocestnej

premávke), čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Prvostupňový správny orgán konštatoval,
že žalobca predchádzal pred ním jazdiace vozidlo VW Passat pred križovatkou, čoho si je vedomý,
ktorá bola z jeho smeru jazdy riadne označená zvislým dopravným značením, v takej vzdialenosti,
ktorá nebola dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky, nakoľko to

vyplýva zo spisového materiálu a tiež zo znaleckého posudku znalca z odboru dopravy Ing. Adriána
Pupalu. Zároveň toto predchádzanie by dokončil až v oblasti priechodu pre chodcov. Vyjadrenie žalobcu,
že vozidlo VW Passat odbočovalo vpravo správny orgán považoval za irelevantné, nakoľko zákon
ocestnejpremávkenepoznávýnimkypripredchádzaníinéhomotorovéhovozidlavkrižovatke,pričomsa
nejednalo o vodiča motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla. V prípade žalobcu
išlo o vedomú nedbanlivosť, čo správny orgán kvalifikoval ako priťažujúcu okolnosť. Pri určovaní druhu

sankcie a jej výmery prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania,
jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný i na osobu páchateľa, pričom žalobcovi určil druh
a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na to, že žalobca sa
dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky, ktorá je v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej
premávke považované za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, čo správny orgán

kvalifikovalakopriťažujúcuokolnosť.Ďalejprvostupňovýsprávnyorgánpoukázalnato,ževsledovanom
období piatich rokov žalobca spáchal 15 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
a preto pri určovaní druhu a výmery sankcie prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
s tým, že pomer priťažujúcich okolností prevažuje nad poľahčujúcimi okolnosťami. Pri určovaní druhu
a výmery sankcie správny orgán následne prihliadol na § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch ako pristúpil

k skúmaniu závažnosti zistených priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a po vyhodnotení uvedených
skutočností uložil sankciu pokuty ako aj sankciu zákazu činnosti podľa zákonnej sadzby stanovenej v
§ 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch.

5.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal v podstate tie isté skutočnosti ako
v správnej žalobe.

6.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím číslo spisu: KRPZ-TT-

KDI3-2021/003576-002 zo dňa 25.5.2021 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch
uložená pokuta vo výške 400 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov,
ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu
vychádzal z priestupkového spisu oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ

v Senici číslo: ORPZ-SE-ODI1-2020/003489 ako aj zo správy o výsledku objasňovania priestupku,
záznamu o dychovej skúške, záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej
nehody, náčrtku z miesta dopravnej nehody, plániku miesta dopravnej nehody, záznamov o podaní
vysvetlenia, fotodokumentácie, evidenčnej karty vodiča. Žalovaný mal z administratívneho spisového
materiálu prvostupňového správneho orgánu dostatočne preukázané porušenie ustanovenia § 22 ods.

1 písm. g) zákona o priestupkoch. Žalovaný ako odvolací správny orgán konštatoval, že v spisovom
materiáli je dostatočne preukázané porušenie ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch,
že účastníci škodovej udalosti sa nedohodli na jej zavinení, že vodič D. si nesplnil povinnosť vyplývajúcu
zo zákona a premiestnil vozidlo. Pokiaľ ide o konanie vodiča D. tak toto bolo vedené v samostatnom
konaní a bolo predložené na prejednanie príslušnému správnemu orgánu. Vo svojom rozhodnutí

žalovaný ďalej konštatoval, že zo znaleckého posudku vyplýva, že príčinou dopravnej nehody je
nesprávna technika jazdy vodičov oboch motorových vozidiel.

7.
Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle ustanovení § 137 ods. 4 SSP správny súd

rozhodol v predmetnej veci rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave ako aj na
webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.8.
Podľa § 15 ods. 5 písm. g) zákona o cestnej premávke vodič nesmie predchádzať pri jazde cez
križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie

predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka
alebo nemotorového vozidla.

Podľa § 15 ods. 5 písm. j) zákona o cestnej premávke vodič nesmie predchádzať na priechode pre
chodcov, priechode pre cyklistov a bezprostredne pred nimi.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke, pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný
dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním.
Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré
odbočuje,musídbaťnazvýšenúopatrnosťasvojoujazdounesmieohroziťvodičaodbočujúcehovozidla.

Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví
alebo inému spôsobí škoda majetku.

Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písmeno e), g) až i)
zákona o priestupkoch možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.

9.
Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že zo strany správnych

orgánov neboli náležitým spôsobom vyhodnotené všetky okolnosti a skutočnosti potrebné na ustálenie
vinníka dopravnej nehody, a preto závery o zodpovednosti žalobcu za spáchaný dopravný priestupok je
potrebné považovať za predčasné a nesprávne. V tejto súvislosti správny súd predovšetkým poukazuje
na to, že správne orgány by mali techniku jazdy vodičov obidvoch vozidiel vyhodnocovať nielen
z pohľadu záverov ustanoveného znalca Ing. Adriána Pupalu (čo vôbec nevykonali), ale aj na základe

ďalších skutočností, ktoré správne orgány zistili v správnom konaní. V tejto súvislosti sa pre súd javí
ako podstatná nestranná a v správnom konaní nezohľadnená nestranná výpoveď, resp. výsluch svedka
G. A. C., ktorý uviedol, že prvé vozidlo, t.j. vozidlo zn. VW Passat (vodič D.) sa zaradilo pri príchode
do križovatky k pravému okraju cesty a malo zapnutý ukazovateľ smeru jazdy vpravo. Vozidlo zn.
Lexus (žalobca) jazdilo pri ľavom okraji svojho jazdného pruhu a vzhľadom k tomu, že vozidlo zn. VW

Passat (vodič D.) malo zapnutý ukazovateľ smeru jazdy vpravo, vodič vozidla zn. Lexus (žalobca) ho
začal pred úrovňou križovatky predchádzať vľavo. Keď sa vodič vozidla zn. Lexus (žalobca) nachádzal
v ľavom jazdnom pruhu, vlastne vedľa vozidla VW Passat (vodič D.), toto náhle začalo odbočovať
vľavo. Z ust. § 19 ods. 1 druhá veta zákona o cestnej premávke vyplýva, že vodič pri odbočovaní
nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Pojem neohrozenie vodiča je definovaný ako povinnosť počínať

si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo, čiže počínať si tak,
aby iný účastník cestnej premávky nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Podľa názoru
správneho súdu týmto manévrom vodič D. spôsobil žalobcovi náhlu prekážku na vozovke a svojim
spôsobom jazdy, ktorý vizuálne nezodpovedal skutočnosti zavinil dopravnú nehodu. K týmto zisteným
okolnostiam vzniku dopravnej nehody sa správne orgány vôbec žiadnym spôsobom nevyjadrili a z tohto

pohľadu a tiež aj z pohľadu vypracovaného znaleckého posudku neobjasnili správnosť techniky jazdy
oboch vodičov. Za tohto stavu súd má za to, že správne orgány dostatočným spôsobom sa nevyjadrili,
resp. nevzali do úvahy tieto rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali podstatný vplyv pre určenie zavinenia
dopravnej nehody. Tieto okolnosti, resp. spôsob jazdy a riadenia vozidla, ktoré bolo pred žalobcom
je významnou skutočnosťou a pre ustálenie vinníka dopravnej nehody má podstatný a rozhodujúci

význam, nakoľko technika ako aj spôsob jazdy vodiča D. pred žalobcom vyvolával jednoznačne dojem,
že tento ide odbočovať vpravo. Svedčí o tom zistenie, že tento sa zaradil so svojim vozidlom k pravému
okraju vozovky a mal zapnutý ukazovateľ zmenu smeru jazdy, čo signalizoval aj použitím smerovky
vpravo. Za takéhoto ustálenia skutkového stavu, resp. správania sa vodiča D. bolo logickým vyústením
pre žalobcu dôvodne usudzovať, že týmto jeho správaním bude odbočovať vpravo. Za tohto stavu

správny súd dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov nebola vyhodnotená miera zavinenia
jednotlivých účastníkov dopravnej nehody, pričom k tomuto nedostatočnému objasneniu a dokázaniu
dopravnej nehody je potrebné uviesť, že dokazovanie, t.j. obstaranie, vykonanie a hodnotenie dôkazu
o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie) patrí do právomoci správneho orgánu, ktorý tak robíz úradnej povinnosti. Preto možno konštatovať, že je povinnosťou správneho orgánu z vlastnej iniciatívy
a vlastnými prostriedkami sporné skutočnosti nielen zistiť, ale aj objasniť. V tejto súvislosti správny
súd zdôrazňuje, že jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na

základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho priadku, ale je premietnutá aj v jeho
ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb.). Z obsahu predmetnej zásady
vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli
náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny

orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac
zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

10.
Podľa§47ods.3správnehoporiadkuvodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,ktoréskutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu

úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

11.

Z vyššie uvedených skutočností a zistení je potrebné konštatovať, že rozhodnutie správnych orgánov je
za tohto stavu považovať za predčasné a súčasne nedostatočným spôsobom odôvodnené, bez toho, že
by sa tieto riadnym spôsobom zaoberali technikou jazdy oboch vodičov a v tejto súvislosti aj vyhodnotili
výpovede a hodnovernosť v správnom konaní vypočutých svedkov, pokiaľ ide o spôsob jazdy oboch
účastníkov dopravnej nehody, a to aj v kontexte vypracovaného znaleckého posudku. Taktiež s ohľadom

na zistené skutočnosti je tiež potrebné sa zaoberať aj dôvodnosťou sankcie uloženej žalobcovi, a to
s poukazom na zistené okolnosti za akých došlo k dopravnej nehode. Súd považuje za potrebné
k veci ešte uviesť, že hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť
ľubovoľné, pričom správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle tejto zásady len potom,
ak vykonal úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch, čo v predmetnej veci správne orgány

neurobili. To platí aj pre odvolací správny orgán, t.j. žalovaného, keďže v zmysle judikatúry týkajúcej
sa správneho súdnictva je jednoznačne zastávaný právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové
správne konanie tvorí jeden celok.

12.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 191
ods. 1 písm. c) a d) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13.

O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania
v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského
súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolsképrávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.