Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 21, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315206197
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8315206197.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v spore žalobcov: 1a. Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., E. XX, 1b. N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., K. XXXX/XX, 2. R. T., rod. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX/XX, XXX XX D., zast. JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody
25, 066 01 Humenné proti žalovanému: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T., zast. JUDr.
Jánom Vrbom, advokátom, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o určenie neplatnosti právnych
úkonov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15C/292/2015-313 zo
dňa 24.11.2017, o pokračovaní v konaní takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalobcom trovy dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o pôžičke zo dňa 09.03.2015 uzavretá
medzi S. E. ako veriteľom a Z. T. a R. T. ako dlžníkmi je neplatná. Určil, že zmluva o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti uzavretá medzi S. E. ako záložným veriteľom a Z. T. a R. T. ako záložcami je
neplatná. Žalobcom priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 147 ods. 1 OSP za zmarené pojednávania
nariadené na deň 29.09.2015 nepriznal, štátu priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali
vyslovenianeplatnostiprávnychúkonovuvedenýchvovýrokurozhodnutia.Súduviedol,ževkonaníbolo
preukázané, že medzi stranami bola podpísaná zmluva o pôžičke a zmluva o zriadení záložného práva.

Zmluva o pôžičke sa týkala poskytnutia pôžičky vo výške 14.000 eur a malo byť určené na riešenie dlhov
žalobcov. Dlhy žalobcov však nedosahovali takúto výšku a na druhej strane hodnota nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom zálohu, bola najmenej dvojnásobne vyššia. Súd preto nepochyboval o tom, že žalobcovia
nemali vedomosť o tom aké listiny podpisovali. Konali v tiesni v snahe zabrániť dražbe a strate bývania,
o čom svedčí výpoveď samotného žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný finančnú
hotovosť v sume 14.000 eur reálne žalobcom v deň podpisu zmluvy o pôžičke odovzdal. Tomuto záveru
nasvedčujú aj zistenia vyplývajúce z trestného konania. Súd uviedol, že na uzavretie dohody o pôžičke

sa nevyžaduje písomná forma, takže takáto zmluva môže byť uzavretá i ústne. Podstatnou náležitosťou
zmluvy je predovšetkým určenie predmetu pôžičky. Táto zmluva je zmluvou reálnou a k jej uzavretiu
zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Ak k odovzdaniu pôžičky nedôjde, nemožno
zmluvu považovať za platnú. V danom prípade pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke bolorozhodujúce zistenie, či došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky žalobcom. V predmetnej veci
mal súd za preukázané, že k reálnemu odovzdaniu peňazí nedošlo, preto nebola splnená podmienka
odovzdania predmetu pôžičky, a preto zmluva o pôžičke nie je platná. Rovnako táto zmluva o pôžičke

nie je platná z toho dôvodu, že táto bola žalobcami uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok, o ktorých žalovaný vedel a tieto zneužil vo svoj prospech. Zmluva o zriadení záložného
práva súvisiaca so zmluvou o pôžičke, ktorá nebola platne uzatvorená, tiež nemohla platne vzniknúť.
Záväzok žalobcov voči žalovanému spočívajúci vo vrátení požičanej sumy platne nevznikol, a preto
nemohol platne vzniknúť ani záložné právo k nehnuteľnostiam. Záložné právo ako právo akcesorické

slúži iba na zabezpečenie pohľadávky. Účelom záložného práva je zabezpečovať pohľadávku, záložné
právo nemôže samo o sebe existovať. Je závislé čo do vzniku i čo do trvania na pohľadávke, ktorú
ma zabezpečovať. Ak zmluva o pôžičke platne nevznikla, platne nemohla vzniknúť ani pohľadávka
zabezpečená záložným právom, potom platne nevzniklo ani záložné právo. Preto súd žalobe vyhovel.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolaniežalovaný.Uviedol,žerozsudokje
arbitrárny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľný pre nedostatočne
zistenýskutkovýstav.Súdprvejinštanciesvojerozhodnutiezaložilnaničomnepodloženompresvedčení
bez toho, aby bolo podložené dôkazom. V odôvodnení rozsudku sa obmedzil len na zopakovanie
dôvodov žaloby bez uvedenia akejkoľvek argumentácie a svojich úvah. Bolo na žalobcoch, aby

preukázali, že žalovaný im finančnú hotovosť 14.000 eur reálne neposkytol. A v tomto smere bolo
na žalobcoch dôkazné bremeno. Skutočnosť reálneho odovzdania hotovosti bolo preukázané jednak
príjmovým pokladničným dokladom s úradne overeným podpisom a tiež na základe výpovede svedka
Mgr. B. C.. Súd porušil právny princíp predvídateľnosti práva. Vytrhol z trestného konania tie zistenia,
ktoré sa mu hodili na odôvodnenie svojho rozhodnutia, pričom sám si v napadnutom rozsudku protirečí

a dáva za pravdu žalovanému. Rozsudok súdu je chaotický a protirečivý. Samotní žalobcovia v žalobe
uviedli, že v zmluve nebolo uvedené číslo účtu, na ktorý mali poslať dohodnuté splátky, čím potvrdili, že
malivúmyslesplácaťposkytnutúpôžičku.Žalobkyňasasnažilaznížiťsplátkuposkytnutejpôžičkyzo100
eur mesačne na 50 eur mesačne. Jediným dôkazom o tom, že zo strany žalovaného nebola poskytnutá
finančná hotovosť 14.000 eur, boli výpovede žalobcov, ktoré sú tendenčné, účelové a nevierohodné a

navzájom si odporujúce. Iné dôkazy preukazujú, že žalobcovia slobodne a vážne uzatvorili zmluvy a
finančná hotovosť im bola vyplatená. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne
alebo aby ho zrušil.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcovia navrhli rozsudok potvrdiť.

4. O odvolaní žalovaného Krajský súd v Prešove pôvodne rozhodol rozsudkom z 29.1.2020 sp.zn.
6Co/82/2018, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Na dovolanie
žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením zo dňa 20.7.2022 zrušil uvedený
rozsudok Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení uviedol, že napriek

výslovnému príkazu vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, sa odvolací súd
vôbec nevysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku s kľúčovými tvrdeniami žalovaného v odvolaní, a
to ani v najvšeobecnejšej rovine. Išlo o argumentáciu, v rámci ktorej žalovaný v odvolaní oponoval tým,
že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na vágnom konštatovaní, že žalovaný žalobcom reálne
neodovzdal finančnú hotovosť 14.000,- eur. Zároveň žalovaný vyslovil názor, že dôkazné bremeno

toho, že žalovaný tieto finančné prostriedky reálne neposkytol, bolo na žalobcoch. V odvolaní taktiež
uvádzal, že skutočnosť reálneho odovzdania peňazí bola preukázaná jednak príjmovým pokladničným
dokladom podpísaným žalobcami, úradne overeným podpisom a tiež výpoveďou svedkyne Mgr. B. C..
Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu úplne ignoruje skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní,
keď odvolací súd prevzal od súdu prvej inštancie záver, že nebolo preukázané, že žalovaný reálne

odovzdal žalobcom pôžičku 14.000,- eur bez toho, aby sa vysporiadal s tvrdeniami žalovaného v
odvolaní.

5. Odvolací súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne

zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. V
konaní nebolo preukázané, že žalovaný reálne odovzdal žalobcom pôžičku vo výške 14.000 eur, a teda
zmluvu o pôžičke nemožno považovať za platnú. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s tým, že nebolo
skutočnosť vôľou žalobcov uzatvárať zmluvu o pôžičke na sumu 14.000 eur a že žalovaný len zneužil ichtieseň. Závery o podvodnom konaní žalovaného vyplývajú aj z právoplatného rozhodnutia Okresného
súdu Humenné 2T/37/2016, keď žalovaný bol za konanie vo vzťahu k žalobcom uznaný za vinného z
trestného činu podvodu. Správny je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že pokiaľ neplatne nevznikla

zmluva o pôžičke a neexistuje záväzok žalobcov z pôžičky voči žalovanému, nemôže platne vzniknúť
ani záložné právo na zabezpečenie tejto (neexistujúcej) pohľadávky, zriadené na základe zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa 09.03.2015, a preto správne aj zmluva o zriadení záložného práva
bola vyhlásená za neplatnú. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku
konania, pričom žalovaný neuviedol žiadne špecifické odvolacie dôvody vo vzťahu k rozhodnutiu o

trovách konania.

6. K odvolacím námietkam žalovaného, že je len vágnym konštatovaním, že žalovaný žalobcom reálne
neposkytol finančnú hotovosť 14.000,- eur, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, toto
konštatovanie nie je vágne a bolo v konaní preukázané. Aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozsudku poukázal na to, že žalovaný v rozpore s logikou vyplatil za žalobcov 10.3.2015 exekúcie

napriek tomu, že žalobcom mal pri podpise listín na notárskom úrade odovzdať 14.000,- eur v hotovosti.
Poukázalnato,žesvedkyňaZ..B.C.vosvojejvýpovediuviedla,žežalovanýodovzdalžalobcomobálku,
ktorá nebolo prázdna, avšak o jej obsahu sa vyjadriť nevedela, iba sa domnievala, že v nej boli finančné
prostriedky 14.000,- eur v 500,- eurových bankovkách, pretože údajne ich videla, keď ich zamestnávateľ
prepočítaval v sídle firmy. Táto výpoveď teda odovzdanie finančných prostriedkov žalovaným žalobcom

nepotvrdzuje.

7. Aj skutočnosť vyplývajúcu z príjmového pokladničného dokladu možno vyvrátiť inými dôkazmi.
Záveru, že žalovaný žalobcom finančný obnos vo výške 14.000,- eur dňa 9.3.2015 reálne neodovzdal,
nasvedčuje tiež zistenie vyplývajúce z trestného konania (na čo poukazoval aj súd prvej inštancie). Aj

odvolací opätovne poukazuje na to, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Humenné uznaný za
vinného z toho, že po predchádzajúcej dohode so žalobcami vypracoval zmluvu o pôžičke na sumu
14.000,-eur,pričomkfyzickémuodovzdaniufinančnejhotovostinedošlo,čímboližalobcoviauvedenído
omylu a bola im spôsobená škoda vo výške 14.000,- eur (tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
3.12.2019, čo je odvolaciemu súdu známe z jeho činnosti). Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom

na tieto skutočnosti nie je potrebná žiadna ďalšia argumentácia k skutočnosti, či finančné prostriedky
boli alebo neboli odovzdané. Uvedeným rozhodnutím súdu v trestnom konaní je konajúci súd viazaný,
pričom súčasťou skutkovej vety je aj skutočnosť, že k odovzdaniu sumy 14.000,- eur nedošlo. Tým
bolo splnené aj dôkazné bremeno a skutočnosť, že tieto finančné prostriedky neboli poskytnuté, bola
preukázaná. Nikto nevyžadoval od žalovaného, aby on túto skutočnosť preukazoval. Vzhľadom na tento

záver nemožno považovať za relevantný dôkaz o prevzatí sumy 14.000,-Eur ani príjmový pokladničný
doklad a ani výpoveď svedkyne Z.. B. C..

8. V žalobe žalobcovia konštatovali, že (okrem iných nedostatkov) v zmluve nebolo uvedené číslo účtu.
Z tohto vyjadrenia v žalobe nemožno usúdiť, že žalobcovia mali úmysel (neposkytnutú) pôžičku splácať.

9. Rovnako o poskytnutí pôžičky nesvedčí žalovaným tvrdená skutočnosť, že žalobkyňa prejavovala
záujemozníženiesplátkypôžičky.Tototvrdenie(osnahežalobkyneznížiťsplátku)vyplynulozvýpovede
žalovaného, nie z výpovede žalobkyne.

10. Odvolací súd naviac poukazuje na skutočnosť, že zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového
stavu vyplýva, že samotný žalovaný (čl. 75 spisu) uviedol, že k odovzdaniu finančných prostriedkov
malo dôjsť až po podpise čestného prehlásenia po odchode od notára, a teda aj podľa tvrdenia
žalovaného v čase, kedy žalobcovia tento pokladničný doklad podpisovali, ešte fyzicky nemali peniaze
vyplatené. Najmä trestným rozsudkom však v konaní bolo preukázané, že tieto finančné prostriedky

neboli vyplatené vôbec.

11 Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že z výpovedi pôvodných žalobcov zhodne vyplýva, že im
neboli finančné prostriedky vyplatené.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trovodvolacieho konania. Žalobcovia boli v konaní v celom rozsahu úspešní, a preto odvolací súd rozhodol,
že žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd
nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli byť dôvodom pre nepriznanie náhrady

trov konania podľa ust. § 257 CSP.

14. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 3 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaný síce bol v dovolacom konaní úspešný, jeho úspech v konaní je potrebné
hodnotiť z hľadiska celkového výsledku konania. Keďže v konaní vo veci samej žalovaný úspešný nebol,

nepriznal mu odvolací súd trovy dovolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.