Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 35Cb/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118252497
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:6118252497.15

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: žalobcu: Sunpower Senica, s.r.o., so sídlom: Štefana Pilárika
2660/52, 905 01 Senica, IČO: 45 571 937, práv. zast.: D., E., L. & E. s. r. o., so sídlom E. X/B, XXX XX
Y., M.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a. s. so sídlom Čulenova 6, 816
47 Bratislava, IČO: 36 361 518, práv. zast. Allen & Overy, s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova
4, 811 09 Bratislava ,v konaní o zaplatenie 92.724,69 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom podaným dňa 15.03.2018 domáha proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške
92.724,69 EUR s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Podaním zo dňa 14.09.2022 vzal žalobca v celom rozsahu späť a žiadal súd, aby z dôvodov
osobitného zreteľa nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Ako dôvod osobitného zreteľa
žalobca uviedol, že žalobca nemohol predvídať zmenu rozhodovacej praxe, práva naopak vzhľadom

na bežnú preferenciu kontinuity a stálosti súdnych rozhodnutí mohol žalobca dôvodne predpokladať
dôvodnosť svojho nároku a svoj postup v spore za legitímne uplatnenie (svojho) deklarovaného nároku.
Zároveň poukázal na kritérium vylúčenia neprimeranej tvrdosti voči neúspešnej strane sporu pri aplikácií
ustanovení § 257 CSP, pričom zo strany žalobcu tak v žiadnom prípade nejde o „bežnú stratu sporu“,
rovnako tak nejde o vyvrátenie (skutkového) stavu riadne tvrdeného žalobcom), ani o nedostatok
procesnej diligencie pri uplatnení nároku, alebo o skutočnosti, ktoré by sa zakladali na procesnej obrane

žalovaného, ale o osobitnú okolnosť nezávislú od postupu žalobcu v konaní.

3. Podaním z 07.11.2022 žalovaný nesúhlasil so späťvzatím žaloby, keď vážne dôvody videl v tom, že
zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci,
pričomspäťvzatiežalobypovažuježalovanýzazneužitieprávadisponovaťskonaním.Žalovanýzároveň
trvánatom,abybolokonaniedokončenémeritórnymrozhodnutímsúdu.Kalokáciitrovkonaniažalovaný

uviedol, že má za to, že zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca, ktorý upustil od žalobného
návrhu bez ohľadu na správanie žalovaného, pričom žalobcom uvedené dôvody späťvzatia žaloby
nemožno považovať za dôvody osobitného zreteľa. Zmenu rozhodovacej praxe NS SR a ÚS SR v
súvislosti s X. Vo nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa.

4. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu

späť.5. Pokiaľ ide o nesúhlas žalovaného so späťvzatím žalovaným, súd konštatuje, že tento nesúhlas
neobsahuje vážne dôvody, ktoré by viedli k tomu, aby záujem žalovaného na meritórnom rozhodnutí
súdu prevýšil pred dispozičným úkonom žalobcu. Súd je toho názoru, že iba vo výnimočných prípadoch,

ktoré sú dané predovšetkým charakterom predmetu sporu, môže po prvom pojednávaní v spore napriek
späťvzatiu žaloby späťvzatie nepripustiť a rozhodnúť vo veci meritórne. Spory o zaplatenie peňažnej
pohľadávky však v zásade medzi takéto spory nepatria.

6. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca má v pláne iniciovať nový spor v rovnakej veci,

súd uvádza, že sa jedná iba o ničím nepodložené špekulatívne tvrdenie, pričom subjektívne pocity
žalovaného nemôžu byť závažným dôvodom, pre ktoré by nemal súd na základe späťvzatia žaloby
konanie zastaviť a nanútiť žalobcovi zotrvanie v súdnom spore proti jeho vôli, a to bez ohľadu na
skutočnosť, že uznesenie o zastavení konania nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V
okolnostiach rozhodovaného sporu a obsahu nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby sa súd
nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že zo strany žalobcu išlo o zneužitie práva disponovať s konaním,

naopak za zneužitie práva možno považovať práve nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby.

7. Napokon súd zvýrazňuje, že je výlučne vecou súdu (a nie žalovaného), či sú dané vážne dôvody,
pre ktoré by nemal konanie na základe späťvzatia žaloby zastaviť (k tomu viď aj XObo/XX/XXXX),
pričom - ako vyplýva už z vyššie uvedeného - takéto závažné dôvody brániace zastaveniu konania súd

v rozhodovanom spore nevzhliadol.

8. Keďže žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, súd konanie zastavil.

9. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania súd uvádza, že z procesného hľadiska žalobca zavinil
zastavenie konania, keďže dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie žalovaného po podaní žaloby

(napr. v podobe úhrady žalovanej pohľadávky po podaní žaloby). Preto súd rozhodol tak, že žalovaný
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

13. Podľa rozsudku P. súdu SR XObo/XXX/XXXX zo dňa 27.02.2008 „Podľa § 150 OSP, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania priznať. Aplikácia tohto

ustanovenia teda prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie
náhrady trov konania, súd však dospeje k záveru, že sú tu dôvody osobitného zreteľa a musí ísť o celkom
výnimočný prípad.“

14. Súd nad rámec uvedeného uvádza, že rozhodovaciu prax P. súdu H. republiky a K. súdu H. republiky

v sporoch týkajúcich sa tzv. H. nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý
by nemal „procesne úspešnej“ strane priznať nárok na náhradu trov konania. Súd sa tiež stotožnil s
názorom žalovaného, že názor XX. súdu SR bol známy už dňa 20. novembra 2019 (rozhodnutie vydané
v konaní pod sp.zn. XObdo/XX/XXXX). Namiesto späťvzatia žaloby bezprostredne po oboznámení sa
s názorom P. súdu SR však žalobca pokračoval v konaní. Žalobcovi pritom nič nebránilo v tom, aby

svoju žalobu vzal späť podstatne skôr a tým predišiel vzniku ďalších trov konania na strane žalovaného.
Keďže tak žalobca včasne neurobil, vznikla mu povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému. Rovnako
sa súd stotožnil s názorom, že v tomto prípade ide klasickú žalobu na plnenie podanou obchodnou
spoločnosťou, pri ktorej neexistuje pochybnosť o sociálnych či majetkových pomeroch. Súd tiež uvádza,
že zmena rozhodovacej praxe súdov vyšších stupňov v priebehu konania na súde prvej inštancie vo

všeobecnosti nie je zjavne výnimočný prípad, tak ako to predpokladá zákon pri aplikácii ust. § 257 CSP
a preto žalobca musí byť zaviazaný povinnosťou nahradiť žalovanému trovy tohto konania.15. Preto súd uzatvára, že v rozhodovanej veci neidentifikoval žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by opodstatňovali rozhodnutie o trovách konania podľa ustanovenia § 257 C.s.p..

16. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu (výrok I., II.) možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na
Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.