Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Gabriel Slobodník

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Ca/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119465231
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6119465231.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-
obrazových záznamov, Bratislava, Jakubovo námestie 2564/14, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 17 310
598, v konaní zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., Na Hrebienku 5433/40, Bratislava - Staré Mesto,
IČO: 36 677 175, proti žalovanej C. F., F.. XX. XX. XXXX, T. S. XXXX/XXA, H. O.: XX XXX XXX, o
zaplatenie 138,-- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanej nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcapodanoužaloboudoručenousúdudňa07.10.2020sadomáhalodžalovanejzaplateniasumy
138,-- Eur s príslušenstvom, náhrady trov konania titulom zaplatenia primeranej odmeny za vykonávanie
verejného prenosu zaznamenaných výkonov zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom
technického zariadenia nachádzajúceho sa v priestoroch prevádzky žalovanej.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a na pojednávaní sa nezúčastnila.

3. Žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa
zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov registrovaný pod číslom MV SR: VVS1-900/90-3742.

4. Žalobca ďalej tvrdil, že pôsobí na území Slovenskej republiky, kde vykonáva ochranu práv
zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia, ktoré mu bolo udelené Ministerstvom
kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle
zákona č. 618/2003 Z. z. a zákona č. 185/2015 Z. z. Žalobca tvrdil, že pôsobnosť vo vzťahu k zahraničiu

vykonáva na základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými partnerskými spoločnosťami v
rozsahu týchto dohôd a konvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná.

5. Žalobca ďalej tvrdil, že zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a
audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a
rozdeľujeodmenyprevýkonnýchumelcov,výrobcovzvukovýchzáznamovaaudiovizuálnychzáznamov,
ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany podľa tvrdenia žalobcu je

umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam.

6. Žalobca v žalobe uvádzal, že žalovaná je podnikateľským subjektom, ktorý do 22. 02. 2019
prevádzkovala pub s názvom Septima na adrese Bojnická cesta 23, Prievidza.7. Žalobca tvrdil, že z kontrolnej činnosti žalobcu bolo zistené, že v priestoroch prevádzky žalovaná
disponovala technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného

prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov a žalovaná
si nesplnila svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych
záznamov primeranú odmenu a to vo výške 138,-- Eur. Žalobca túto odmenu určil tak, že prevádzka je
v rozlohe do 100 m2, jedná sa o terasu a ročný paušál predstavuje 69,-- Eur za obdobie od 01. 01. 2017
do 31. 12. 2017 podľa bodu a stravovacie a pohostinské služby sadzobníka žalobcu účinného od 01.

01. 2016. Tak isto za obdobie od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018 patrí žalobcovi ročný paušál vo výške
69,-- Eur. Spolu teda dlžná suma predstavuje 138,-- Eur.

8. Žalobca ďalej uviedol, že písomnosťou zo dňa 15. 11. 2019 označenou ako „Vysporiadanie nárokov
výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov a Výzva na úhradu primeranej
odmeny“ vyzval žalovaného na zaplatenie tejto odmeny do 25. 11. 2019.

9. Žalobca svoje tvrdenie preukazoval jednak oprávnením na výkon kolektívnej správy zo dňa 18.
08. 2016, stanovami, sadzobníkom pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných
zvukových a zvukovo-obrazových záznamov na vykonávanie verejného prenosu účinného od 01. 01.
2016 (platný pre roky 2016 a 2107) a sadzobník určený od 01. 01. 2018 (platný pre rok 2018). Zároveň

predložil listinu nazvanú ako výzva na úhradu primeranej odmeny zo dňa 15. 11. 2019.

10. Podľa § 143 ods.1 a 2 zákona č. 185/2015 Z. z., kolektívnou správou práv je správa výkonu
majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.
Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.

11. Podľa § 145 ods.2 písm.f) citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu
výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: f) použitie predmetu ochrany
jeho uvedením na verejnosti
1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného

prenosu.

12. Podľa § 165 ods.1 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za
primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu
ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas

na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3
rokovania o uzavretí
a) licenčnej zmluvy,
b) hromadnej licenčnej zmluvy,
c) kolektívnej licenčnej zmluvy,

d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý
a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo
e) zmluvy o náhrade odmeny.

13. Podľa § 169 ods.4 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná

a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny,
primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a
b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto
nároku sám alebo ak je to nehospodárne.

14. Podľa § 27 ods.1 a 2 citovaného zákona, verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek
technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach,
kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli.
Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela.

15. Podľa § 99 ods.1 a 2 citovaného zákona, ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas
na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom
vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pritvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál
audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať
nájmom.

Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie
a) zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením,

b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu
umeleckého výkonu verejnosti a

c) nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním.

16. Podľa § 110 citovaného zákona, výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za
použitie zvukového záznamu
a) technickým predvedením,
b) verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.

17. Podľa § 119 citovaného zákona, výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú
odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania
verejnosti.

18. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

19. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal
za preukázané, že žalobca je občianskym združením, ktoré na základe oprávnenia udeleného

Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vykonáva kolektívnu správu práv súvisiacich s autorským
právom.

20. Súd mal ďalej v konaní za preukázané Sadzobník žalobcu platný pre roky 2016 až 2018 a Stanovy
žalobcu.

21.Žalobcaďalejpreukázal,žežalovanábolapodnikateľskýmsubjektom,ktoráprevádzkovalapredmety
podnikania a to predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych
nápojov, kokteilov, piva, vína a destilátov v prevádzke Bojnická 23, Prievidza, pričom táto prevádzka
bola zrušená dňom 22. 02. 2019.

22. Autorský zákon pri uplatňovaní nároku odmeny vychádza z konštrukcie bezdôvodného obohatenia.
Bezdôvodným obohatením v tomto prípade je suma, o ktorú sa používateľ diela obohatil tým, že v
rozpore so zákonom nezaplatil oprávnenému subjektu za použitie diela primeranú odmenu resp. pri
výhradných právach za udelenú licenciu. Organizácia kolektívnej správy má právo domáhať sa nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Takýto
nárok je potom nárokom na primeranú odmenu v zmysle autorského zákona.

23. V konaní bolo nesporné, že strany sporu neuzatvorili žiadnu zmluvu a žalobca ako organizácia
kolektívnej správy si uplatňuje nárok na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu

zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického
zariadenia, ktoré sa malo nachádzať v priestoroch prevádzky žalovanej v období od 01. 01. 2017 do
31. 12. 2018.

24. Predmetom sporu je takzvané remuneračné právo a nie výhradné právo pre použitie diela

formou jeho verejného prenosu v prevádzke, kedy oprávnené subjekty nemajú právo udeľovať
súhlas na použitie umeleckého výkonu alebo záznamu, avšak majú právo na primeranú odmenu
za niektoré ich použitie. Žalobca tvrdil, že žalovaná vo svojej prevádzke v priebehu rozhodného
obdobia teda rokov 2017 až 2018 vykonávala verejný prenos chránených výkonov zvukových,
audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, pričom žalovaná neuhradila

žalobcovi ako zástupcovi nositeľovi práv primeranú odmenu, ktorá vyplýva z takéhoto prenosu.

25. Súd však konštatuje, že žalobu žalobcu musel zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena.
Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a jednak dôkaznú povinnosť. Procesdokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania ako
aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany.
Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého

rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Neunesením dôkazného bremena sa
pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jej neprospech. Teda muselo sa jednať o
zamietnutie žaloby.

26. Žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaná vo svojej prevádzke v priebehu rokov
2é17 a 2018 počas celého tohto obdobia mala technické zariadenia k vykonávaniu verejného prenosu
zaznamenaných výkonov a záznamov a vykonaniu takéhoto verejného prenosu aj došlo.

27. Súd konštatuje, že pokiaľ žalobca svoju žalobu opiera výlučne na kontrolnej činnosti, ktorú mal
vykonať, súd uvádza, že činnosť žalobcu nemôže byť latentná, ale mala by byť poznateľná, presvedčivá

a preukázateľná. Pokiaľ žalobca tvrdí, že jeho kontrolnou činnosťou bolo zistené a má to preukázané,
že žalovaná vykonávala verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov vo svojej
prevádzke a teda disponovala technickými zariadeniami, bol žalobca povinný toto tvrdenie preukázať a
poskytnúť nezvratný dôkaz, čo sa v danej veci nestalo. Ak žalobca tvrdí, že kontrolnou činnosťou bolo
zistené takéto konanie žalovanej, ktoré zakladá jej povinnosť plniť žalobcovi nárokovanú sumu, potom

zaiste nie je pre neho problematické túto skutočnosť aj preukázať.

28. V konaní je zrejmé, že nárok žalobcu sa neodvíja z podmienky vykonania kontroly prípadne
spísania záznamu, avšak takýto nárok a kontrolné zistenia musia byť v konaní preukázané. Nie je teda
rozhodujúce, či je to vykonaná kontrola, ktorá sa dá reálne overiť a potvrdiť, prípadne iný dôkaz, ktorý

bude presvedčivý vo vzťahu k existencii technického zariadenia v prevádzke. Zo zákona nevyplýva taký
nárok, že pokiaľ prevádzka disponuje takýmto zariadením, existuje tu priama povinnosť žalovanej plniť
žalovaný nárok, pretože ani existencia takéhoto technického zariadenia nemusí znamenať, že dochádza
k verejnému prenosu.

29.Súdtedakonštatuje,žežalobnýnávrhžalobcuniejedôvodnýazatakéhotoskutkovéhoadôkazného
právneho stavu mu nebolo možné vyhovieť, pretože žalobca nijakým spôsobom neosvedčil základné
skutočnosti, ktoré by súdu dávali možnosť nárok uplatnený žalobou mu priznať.

30. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalobca bol v

konaní v plnom rozsahu neúspešný, preto mu nárok na náhradu trov konania nepatril. Úspešná v konaní
bola naopak žalovaná, ktorej však žiadne trovy konania nevznikli, preto jej ich súd nemohol ani priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie

je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.