Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. november 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117225121
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8117225121.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: NOVO HOLDING,

s.r.o., so sídlom Jarková 28, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 36 509 680, zastúpeného advokátskou
kanceláriou AK PITOŇÁKOVÁ, s.r.o., so sídlom Slovenská 5/B, 080 01 Prešov, IČO: 53 584 139, proti
žalovanému: Pavol Karaffa, miesto podnikania Červená Voda 79, 083 01 Červená Voda, IČO: 41 516
451, zastúpenému: JUDr. Lenkou Polák Csikyovou, advokátkou, Hlavná 137, 080 01 Prešov, IČO: 42
384 061, o zaplatenie sumy 15.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 15.000 eur a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy
15.000 eur od 1.4.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 18.12.2017, doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 18.12.2017, žiadal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.000 eur a 8 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 15.000 eur od 1.4.2016 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako
dodávateľom bola dňa 5.1.2015 uzavretá Rámcová zmluva o dielo (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej
sa žalovaný zaviazal pre žalobcu realizovať stavebné práce, za podmienok špecifikovaných v zmluve
o dielo. Zmluvný vzťah medzi stranami bol dlhodobý, pričom obdobná Rámcová zmluva o dielo bola
medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom uzatvorená aj dňa 3.1.2014, v
trvaní do 31.12.2014 , na obdobie roku 2014. Miestom výkonu stavebných prác podľa čl. II zmluvy

o dielo mali byť krajiny Európskej únie, pričom stavebné, najmä maliarske práce, v roku 2015 boli
realizované v Holandsku, prevažne v meste Lelystad, pre koncového zákazníka, najmä pre spoločnosti
Hajé Restaurant de Lepelaar B.V. alebo Hajé Restaurant de Aascholver B.V., patriace do skupiny
Hajé Holding B.V.. Do novembra 2015 vykonával žalovaný pre žalobcu stavebné-maliarske práce v
subdodávkach, pričom od novembra 2015, po predchádzajúcej dohode medzi žalovaným a zástupcami
spoločností Hajé Holding B.V. alebo Hajé Reestaurant de Aascholver B.V., patriacich do skupiny Hajé
Holding B.V., avšak bez vedomia a písomného súhlasu žalobcu, začal žalovaný vykonávať stavebné-

maliarske práce priamo pre tieto spoločnosti. V zmysle článku V. ods. 2 písm. d) zmluvy o dielo sa
žalovaný ako dodávateľ žalobcovi ako objednávateľovi zaviazal: „ nevykonávať práce pre tieto osoby,
u ktorých realizuje práce na základe tejto zmluvy bez vedomia a písomného súhlasu objednávateľa“.
Zároveň, podľa článku V. ods. 4 zmluvy o dielo „ V prípade, že dodávateľ poruší niektorý zo svojichzáväzkov uvedených v ods. 2 tohto článku, uhradí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške = 15.000,-
Eur.“ Konaním žalovaného od novembra 2015, kedy v priamom vzťahu pre niektorú zo spoločnosti
Hajé Restaurant de Lepelaar B.V. alebo Hajé Restaurant de Aascholver B.V., patriacich do skupiny

Hajé Holding B.V.. začal vykonávať stavebné-maliarske práce, a teda samostatne a priamo, vo svojom
mene, začal vykonávať práce u osôb, u ktorých predtým realizoval práce na základe zmluvy o dielo
pre žalobcu, a to bez jeho vedomia a písomného súhlasu, došlo zo strany žalovaného k porušeniu
vyššie citovaného záväzku obsiahnutého v čl. V. ods. 2 písm. d) zmluvy o dielo, majúceho za účel
chrániť predovšetkým obchodné záujmy žalobcu (konkurenčná doložka upravujúca zákaz konkurencie).

Skutočnosť, že žalobca bol v priamom obchodnom vzťahu so spoločnosťami Hajé Restaurant De
Lepelaar B. V. alebo Hajé Restaurant de Aalscholver B.V., patriacimi do skupiny Hajé Holding B.V.
potvrdzujú aj faktúry vystavené žalobcom v období 2015 týmto spoločnostiam. Týmito faktúrami boli
vyúčtované aj práce žalovaného realizované v subdodávkach pre žalobcu. Uvedené preukazuje žalobca
aj faktúrami, ktoré vystavil žalovaný žalobcovi v roku 2015, čo potvrdzuje, že žalovaný skutočne
vykonával stavebné - maliarske práce pre žalobcu, za čo mu žalobca na základe takto vystavených

faktúr za tieto práce platil, a to až do novembra 2015. Hoci žalovaný zmluvný vzťah so žalobcom na
základe zmluvy o dielo nerešpektoval, k riadnemu ukončeniu zmluvy o dielo nedošlo. Žalobca porušenie
povinnosti žalovaným v zmysle bodu 5 a nasl. tejto žaloby preukazuje predovšetkým svedectvami
svedkov, ktorí potvrdia, že zo strany žalovaného Pavla Karaffu došlo k takému konaniu, ktoré napĺňa
všetky znaky konania predstavujúceho porušenie zákazu konkurencie, podľa tzv. konkurenčnej doložky,

v zmysle čl. V. ods. 2 písm. d) zmluvy o dielo. Teda, že zo strany žalovaného Pavla Karaffu došlo k
porušeniu zmluvy o dielo a obídeniu zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného, priamym napojením sa
na hlavného objednávateľa stavebných prác v Holandsku. Skutočnosť, že zo strany žalovaného Pavla
Karaffu došlo k porušeniu konkurenčnej doložky a porušeniu zákazu konkurencie, potvrdzuje aj mailová
komunikácia medzi Ing. Petrom Novotným, konateľom a hlavným manažérom žalobcu a zástupcami

spoločnosti Hajé Restaurant de Lepelaar B.V. alebo Hajé Restaurant de Aalscholver B.V., patriacich do
skupiny Hajé Holding B.V., vrátane pána Etienne de Jagera. Nakoľko žalovaný porušil povinnosť pod
čl. V. ods. 2 písm. d) zmluvy o dielo, žalobcovi podľa článku V. ods. 4 zmluvy o dielo vznikol nárok na
zmluvnú pokutu vo výške 15.000 eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty, a to listom
zo dňa 21.3.2016, doručeného žalovanému dňa 24.3.2016, v lehote 7 dní odo dňa doručenia, avšak

bezúspešne. Pohľadávka žalobcu z titulu zmluvnej pokuty tak ku dňu tohto podania predstavuje sumu
vo výške 15.000 eur s príslušenstvom .

3. Okresný súd Prešov vydal dňa 7.2.2018 platobný rozkaz, č. k. 21Cb/9/2018-52, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 15.000 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu.

4. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 20.3.2018, č. k. 21Cb/9/2018-61 zrušil platobný rozkaz
Okresného súdu Prešov zo dňa 7.2.2018, č. k. 21Cb/9/2018-52, a to podľa ust. § 267 ods. 3 Zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže žalovaný podal včas odpor s vecným
odôvodnením. V odpore zo dňa 26.2.2018 voči vydanému platobnému rozkazu právna zástupkyňa

žalovaného, okrem iného uviedla, že žalovaný popiera uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu, a
to čo do jeho dôvodu a výšky. Žalovaný navrhuje žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť
a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Z predloženej žaloby zo dňa
14.12.2017, ako aj z predložených listinných dôkazov nevyplýva dôvodnosť uplatneného nároku. Je
pravdou, že žalovaný v zmluve označený ako dodávateľ bol v záväzkovom vzťahu so žalobcom (v

zmluve označený ako odberateľ) na základe predloženej Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 3.1.2014
a následne na základe Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015. Na ich základe, ako aj na základe
konkrétnych objednávok, žalovaný skutočne vykonával práce pre žalobcu. Preukazujú to aj žalobcom
predložené faktúry v období do mája 2015, ktoré ako dodávateľ vystavil žalovaný. Túto skutočnosť
žalovaný nerozporuje a považuje ju za nespornú. Vzájomná spolupráca trvala do októbra 2015, ktorá

však skončila z dôvodu porušovania platobnej disciplíny na strane žalobcu. Žalovaný popiera, aby
následne od novembra 2015 bol v akomkoľvek záväzkovom vzťahu so spoločnosťou Hajé Restaurant
de Lepelaar B.V. alebo Hajé Restaurant de Aalscholver B.V., patriacich do skupiny Hajé Holding B.V.,
ako to tvrdí žalobca, tzn. žalovaný popiera, aby v rozhodnom čase vykonával stavebné práce - maliarske
práce priamo pre tieto spoločnosti. Dôvodnosť uplatneného nároku však nevyplýva ani z jedného z

predloženýchlistinnýchdôkazov.Zlistínpredloženýchvcudzomjazykuzostranyžalobcu(bezúradného
prekladu) v žalobe označené ako dôkaz č. 3 vyplýva len, že v období od januára 2015 do októbra
2015 vyúčtoval žalobca určité sumy odberateľovi (zákazníkovi) Hajé Restaurant de Lepelaar B.V., Hajé
Restaurant de Aalschofver B.V. a Hajé Holding B.V. Rovnako predložené listinné dôkazy, a to faktúry,ktorévystavilžalovanýakododávateľžalobcoviakoodberateľovipreukazujúlenskutočnosť,žežalovaný
vyúčtovalodmenuzaprácevykonanéprežalobcu.RovnakosamotnéRámcové zmluvyodielo,uzavreté
medzi žalobcom a žalovaným dňa 3.1.2014 a 5.1.2015, preukazujú len existenciu záväzkového vzťahu

medzi žalobcom a žalovaným. Právna zástupkyňa žalovaného ďalej podotkla, že žiadna e-mailová
komunikácia s úradným prekladom, označená v žalobe, doručená nebola. Zo žiadnych žalobcom
predložených listinných dôkazov tak ani okrajovo nevyplýva, aby žalovaný od novembra 2015 vykonával
akékoľvek práce priamo pre spoločnosť Hajé Restaurant de Lepelaar B.V. alebo Hajé Restaurant
de Aalscholver B.V., patriacich do skupiny Hajé Holding B.V. a tým porušil konkurenčnú doložku -

povinnosť podľa čl. V ods. 2 písm. d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 , čo malo podľa tvrdenia
žalobcu založiť jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15.000 eur uplatnený v tomto konaní.
Žalovaný považuje „konkurenčnú doložku“, a to zmluvné ustanovenie čl. V ods. 1 písm. d) Rámcovej
zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 za absolútne neplatné pre absenciu obligatórnych zákonných náležitostí
§ 672a ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom a účinnom znení Ustanovenie
§ 672a Obchodného zákonníka je ustanovením, ktoré predstavuje zákonnú úpravu „konkurenčnej

doložky“ pri zmluvnom type - zmluve o obchodnom zastúpení. V zmysle konštantnej judikatúry „je
možné“ konkurenčnú doložku dohodnúť aj pri inom zmluvnom type ako zmluva o obchodnom zastúpení.
Podmienkou je však zachovanie podstatných náležitostí takej klauzuly ako sú definované v ust §
672a Obchodného zákonníka, pričom vymedzenie územného rozsahu platnosti klauzuly je jednou z
podstatných náležitostí.“ „Hmotnoprávny inštitút konkurenčnej doložky je možné uplatniť aj pri inom

zmluvnom type ako je zmluva o obchodnom zastúpení. Ak zo strany účastníkov zmluvných vzťahov
dôjdekuplatneniuinštitútukonkurenčnej doložkyvinomzmluvnomtype,vtomtoprípadezmluveodielo,
tak kritéria tohto inštitútu vyjadrené pri zmluvnom type o obchodnom zastúpení podľa §672a ods. 1, ods.
2 Obchodného zákonníka je potrebné aplikovať aj v prípade jeho dojednania pri inom zmluvnom type.
Nevymedzenie zákazu konkurencie na určité územie je neprimeraným zásahom do práva slobodného

podnikania žalovaného, čo je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov zmluvy a taká konkurenčná
doložka sa svojím obsahom prieči dobrým mravom a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná. Zo znenia ustanovenia čl. V ods. 2 písm. d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 je
zrejmé, že v ňom absolútne absentuje teritoriálne vymedzenie, na ktoré sa má konkurenčná doložka
vzťahovať. Takto formulovanú konkurenčnú doložku je nutné považovať pre absenciu zákonných

náležitostí ust. § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka za absolútne neplatné zmluvné dojednanie.
Okrem uvedeného žalovaný považuje za nedostatočne určitú formuláciu predmetnej konkurenčnej
doložky v časti: „Dodávateľ sa zaväzuje nevykonávať práce....“ Z predmetnej formulácie tak nie je určito
vymedzené, na aké konkrétne práce sa má konkurenčná doložka vzťahovať. Už samotné ustanovenie
čl. I bod 1 Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 nie je formulované určito, keďže rozsah prác

je vymedzený len príkladmo a končí sa slovom atď. Z uvedených zmluvných dojednaní tak nie je
možné určiť, na aké konkrétne práce sa má konkurenčná doložka vzťahovať. Vzhľadom na vyššie
uvedené je tak bezpredmetné, či zo strany žalovaného došlo, resp. nedošlo k porušeniu povinnosti podľa
ustanovenia čl. V ods. 2 písm. d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015, pretože z prípadného
porušenia neplatne dohodnutej povinnosti nie je možné vyvodzovať žiadne nároky, a teda ani nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty.

5. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené elektronicky
dňa 25.4.2018, okrem iného uviedol, že žalobca sa nestotožnuje s právnym názorom žalovaného
vo vzťahu k absolútnej neplatnosti dojednanej úpravy vzťahov medzi žalobcom a žalovanými ako

podnikateľskými subjektami v Rámcovej zmluve o dielo zo dňa 5.1.2015, týkajúcej sa povinnosti
žalovaného zdržať sa vykonávať práce pre tie osoby, u ktorých žalovaný realizoval práce na základe
zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015. Napriek žalobcovmu označeniu celej predmetnej úpravy v žalobe
ako tzv. konkurenčnej doložky, nie je podľa názoru žalobcu na danú vec správne aplikovať §672a
Obchodného zákonníka, a to aj z dôvodu popretia princípu zmluvnej slobody medzi žalobcom a

žalovaným ako zmluvnými stranami Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015. Hoci tzv. konkurenčná
doložka nie je upravená v rámci ustanovení Obchodného zákonníka k zmluve o dielo (§ 536 a násl.
Obchodného zákonníka) , neznamená to, že v rámci princípu voľnosti zmluvných strán nemohli byť
medzi zmluvnými stranami dojednané povinnosti, za porušenie ktorých nastupuje sankcia v podobe
zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku. Podľa názoru žalobcu sa žalovaným označené

rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ako aj rozsudku Krajského súdu v Žiline, týkali zmluvy o obchodnom
zastúpení ako zmluvného typu podľa § 652 Obchodného zákonníka a násl., resp. mandátnej zmluvy
ako komisionárskej zmluvy, na ktorú sa v zmysle § 590 Obchodného zákonníka primerane použijú
ustanovenia upravujúce zmluvu o obchodnom zastúpení, pričom tieto z povahy veci majú odlišnýcharakter na rozdiel od zmluvy o dielo. Predmetné súdne rozhodnutia tiež vychádzajú zo skutkovo
odlišného stavu, preto ich nie je možné v danej veci aplikovať. Žalobca má za to, že predovšetkým zo
žalovaným označeného rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 17.2.2016, sp. zn. 1Cob/274/2015

nie je tiež zrejmá a riadne odôvodnená analógia §672a Obchodného zákonníka (analógia iuris),
predovšetkým pre zmluvu o dielo, najmä pokiaľ ide o žalovaným namietané absencie obligatórnych
náležitostí. Podľa názoru žalobcu nie je namieste na nárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní
pozerať výlučne cez inštitút tzv. konkurenčnej doložky v zmysle § 672a Obchodného zákonníka, keďže
charakter povinnosti podľa čl. V ods. 2 písm. d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 predurčuje

ochranu záujmov žalobcu ako podnikateľa a objednávateľa, ktorá má aktuálny dosah, t. j. vzťahuje
sa predovšetkým na vzťahy žalobcu a žalovaného existujúce v čase trvania zmluvy o dielo, teda aj
na vzťahy žalobcu podnikajúceho v stavebníctve pre holandských obchodných partnerov - vyplýva
to tiež zo samotnej formulácie žalovaným porušenej zmluvnej povinnosti „nevykonávať práce pre tie
isté osoby, u ktorých realizuje práce na základe tejto zmluvy ....“ Na rozdiel od konkurenčnej doložky
upravenej v § 672a Obchodného zákonníka, má povinnosť podľa čl. V ods. 2 písm. d) Rámcovej

zmluvy o dielo zo dňa 5.1.205 odlišný význam a dosah, keďže má primárne chrániť aktuálne vzťahy
žalobcu ako podnikateľa v stavebníctve, najmä z dôvodu, že dodávateľ stavebných prác v čase trvania
zmluvy o dielo (v tomto prípade žalovaný) získava v dôsledku vzťahu s objednávateľom (žalobca NOVO
HOLDING, s.r.o.) kompletné informácie týkajúce sa konkrétnych holandských partnerov, pre ktorých v
danom čase vykonáva práce. Takéto informácie je tak schopný zneužiť, čo sa aj v danom prípade zo

strany žalovaného udialo. Nebolo žiadnym účelom zo strany žalobcu zasahovať do práva na podnikanie
žalovaného, ani ho neprimerane obmedzovať vo vzťahu k voľnej obchodnej súťaži na trhu služieb.
Žalobca má za to, že medzi žalobcom a žalovaným boli stavebné práce, ako aj miesto ich výkonu na rok
2015 riadne dohodnuté. Požiadavka, že povinnosť zdržať sa vykonávania prác žalovaným mala byť aj
teritoriálne (územne) vymedzená tak nie je vôbec namieste, nielen pre vyššie uvedené, ale ani preto, že

záväzok týkajúci sa výkonu diela (čiastkových diel), najmä miesto výkonu prác (Holandsko) boli medzi
žalobcom a žalovaným riadne a určito dohodnuté. Žalovaný mal vedomosť, kde mal vykonávať práce
pre žalobcu, preto požiadavka na konkrétne teritoriálne vymedzenie povinnosti zdržať sa vykonávania
prác žalovaným pre osoby, u ktorých vykonával práce na základe Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa
5.1.2015, by bola prílišne formalistická, navyše nemajúca oporu v platnej právnej úprave. Ostatne

tomu svedčí aj predchádzajúci zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, na základe Rámcovej
zmluvy o dielo za rok 2014. Už v roku 2014 boli zo strany žalovaného pre žalobcu vykonávané
stavebné práce - maliarske práce v Holandsku. Skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným boli
práce a ich miesto riadne dohodnuté, svedčia aj faktúry vystavované žalovaným žalobcovi za rok 2015
(výslovne žalovaným uvedené, že sa jednalo o maliarske práce v Holandsku, podobne však bez bližšej

špecifikácie). Popieranie určitosti záväzku dojednaného medzi žalobcom a žalovaným v roku 2015
Rámcovou zmluvou o dielo z 5.1.2015 by znamenalo aj popretie oprávnenosti fakturácie takýchto prác
zo strany žalovaného do októbra 2015 a samozrejme za obdobie predtým.

6. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.6.2018, okrem iného

uviedla, že ak žalobca popiera, že medzi stranami sporu došlo k ukončeniu vzájomnej spolupráce, tak
na tomto mieste žalovaný poukazuje, okrem iného aj na čl. III ods. 1, ods.2 Rámcovej zmluvy o dielo zo
dňa 5.1.2015. Ak záväzkový vzťah medzi stranami sporu nezanikol ani jedným zo spôsobov uvedených
v čl. III ods. 2 písm. b) -d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015, potom záväzkový vzťah zanikol
najneskôr uplynutím dohodnutej doby, a to dňa 31.12.2015, v súlade s čl. III ods. 1, ods. 2 písm. a)

predmetnej zmluvy. Žalovaný zotrváva na svojom tvrdení, že pre žalobcu už následne od novembra
2015 nevykonával práce z dôvodu na strane žalobcu. Z predložených faktúr žalobcom je zrejmé, že tie
boli vystavené žalovaným len do novembra 2015. Logicky je potom možné usúdiť, že od tohto obdobia
už žalovaný pre žalobcu práce nevykonával, keďže už odmenu za práce nevyfakturoval. Rovnako
žalovaný zotrváva na svojom vyjadrení, že nikdy nebol v zmluvnom vzťahu zo žiadnou z holandských

spoločností, u ktorých predtým vykonával práce pre žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že tomu tak bolo,
doposiaľ žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom. Žalovaný však považuje za neúčelné
preukazovať všetky žalobcom uvádzané skutočnosti, týkajúce sa okolností porušenia konkurenčnej
doložky, keďže túto považuje žalovaný za neplatnú. Obrana žalobcu spočívajúca v tom, že kogentné
ust. § 672a Obchodného zákonníka, týkajúce sa obligatórnych náležitostí konkurenčnej doložky, nie

je možné aplikovať na záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo, nemôže pred súdom obstáť. Tento svoj
právny názor žalobca žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Práve rozsudok Krajského súdu v
Žiline, sp. zn. 13Cob/274/2015 zo dňa 17.2.2016, na ktorý žalovaný vo svojom odpore poukázal, sa týka
obdobnej situácie, keďže v tejto veci „žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, na základe ktorej sažalovaný ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalobcu dielo na stavbe obchodného partnera žalobcu,
ktorým je nemecká obchodná spoločnosť.“ Preto bolo na mieste pri posudzovaní otázky platnosti
konkurenčnej doložky v predmetnej právnej veci poukázať práve na rozsudok Krajského súdu v Žiline,

sp.zn.13Cob/274/2015 zodňa17.2.2016.Preposilnenie svojejargumentácie žalovanýpoukázal ajna
rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn. 13Cob/196/2015 zo dňa 18.11.2015, z ktorého expressis verbis
vyplýva:... „ak je pri inom zmluvnom type dohodnutý hmotno-právny inštitút konkurenčnej doložky, ktorá
jevýslovneupravenávzmluveoobchodnomzastúpenípodľa§672aods.1,ods.2ObZ,takkritériatohto
inštitútu sú použiteľné aj v prípade jeho dojednania pri inom zmluvnom type ako to bolo v predmetnej

veci pri zmluve o dielo. „Keďže konkurenčná doložka zasahuje do základných slobôd, predovšetkým
práva na slobodné podnikanie, je nevyhnutné ju regulovať, a to dostatočným obmedzením (zúžením)
geografickým a obmedzením vecným a časovým. Podstatné náležitosti konkurenčnej doložky podľa
ust. § 672a Obchodného zákonníka bolo potrebné aplikovať aj pre dojednanie konkurenčnej doložky
pri iných zmluvných typoch než pri zmluve o obchodnom zastúpení, pretože nebol dôvod, aby pri
iných zmluvných typoch bol zákaz konkurencie vymedzený prísnejšie a rozsiahlejšie či neobmedzene

v porovnaní s úpravou v § 672a Obchodného zákonníka (rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa
18.11.2015, sp. zn. 13cob/196/2015). Vychádzajúc z vyššie uvedeného je jednoznačný záver, že aj pri
zmluve o dielo sa vyžaduje splnenie obligatórnych náležitostí stanovených ust. § 672a Obchodného
zákonníka. Argumentácia žalobcu obsiahnutá vo vyjadrení zo dňa 27.3.2018 je preto neopodstatnená.
Je nevyhnutné sa zaoberať otázkou teritoriálneho vymedzenia konkurenčnej doložky ako zákonnej

podmienky jej platnosti. Žalovaný trvá na tom, že z textu čl. V ods. 2 písm. d) spornej Rámcovej
zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015, v ktorom je obsiahnutá konkurenčná doložka, a to : „ dodávateľ
sa zaväzuje nevykonávať práce pre tie osoby, u ktorých realizuje práce na základe tejto zmluvy bez
vedomia a písomného súhlasu objednávateľa“ ani okrajovo nevyplýva teritoriálne vymedzenie tohto
záväzku, a teda táto obligatórna náležitosť v takto vymedzenej konkurenčnej doložke absentuje.

Záväzok „nevykonávať práce pre osoby, u ktorých vykonával dodávateľ práce na základe tejto zmluvy“
nevymedzuje, že tento záväzok sa má vzťahovať na to isté územie, kde boli tieto žalovaným práce
doposiaľ vykonávané, resp. na iné určité územie. V Rámcovej zmluve o dielo zo dňa 5.1.2015 bolo v čl.
II zmluvy síce dohodnuté, „miesto výkonu prác: krajiny Európskej únie“. Zo znenia konkurenčnej doložky
však nemožno vôbec usúdiť, či táto má byť teritoriálne vymedzená v tomto rozsahu alebo inom, keďže

znenie konkurenčnej doložky neobsahuje ani odkaz na tento článok zmluvy. Ak by sa mala konkurenčná
doložka vzťahovať na všetky krajiny EÚ, predstavovalo by ale takéto dojednanie neprimeraný zásah
do práv žalovaného ako podnikateľa. Ak žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že miesto výkonu prác
bolo medzi stranami sporu riadne a určito vymedzené, a to Holandsko, tak žalovaný podotýka, že takéto
územné vymedzenie konkurenčnej doložky nevyplýva zo žiadnej z predložených listín. To, že žalovaný

mal podľa vyjadrenia žalobcu vedomosť, kde má práce vykonávať, neznamená, že konkurenčná doložka
spĺňa zákonné náležitosti. Ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka stanovuje pre dojednanie o
konkurenčnej doložke obligatórne písomnú formu, a preto akákoľvek vedomosť, či ústne dojednanie
sú na tomto mieste irelevantné. Otázku platnosti, resp. neplatnosti konkurenčnej doložky je potrebné
posudzovaťsamostatneakosamostatnýhmotno-právnyinštitút anievkontextevcelejzmluvy,prípadne

v kontexte predošlých zmluvných vzťahov medzi sporovými stranami ako to nesprávne uvádza vo
svojom vyjadrení žalobca. S prihliadnutím na všetky okolnosti je nutné dospieť k záveru, že sporná
konkurenčná doložka nemá všetky zákonom predpísané obligatórne náležitosti. Nevymedzenie zákazu
konkurencie na určité územie v konkurenčnej doložke sa prieči dobrým mravom a je preto podľa ust. §
39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná (rozhodnutie NS ČR č. 32Odo/659/2005). S poukazom

na vyššie uvádzané skutočnosti nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej
zaplatenia sa v tomto konaní domáha, keďže táto by bola viazaná na porušenie záväzku žalovaným
z neplatného právneho úkonu /neplatnú konkurenčnú doložku. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre
prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým
záväzkom, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak ku vzniku hlavného

záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečiť plnenie
zmluvnej povinnosti (R44/1999). Uplatňovaný nárok žalobcu je preto nutné považovať za nedôvodný.

7. Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2019 súd pripustil zmenu žaloby, spočívajúcu v doplnení
rozhodujúcich skutočností tvrdených v pôvodnej žalobe, a to v tom smere, že žalobca odôvodňuje

dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty aj článkom V bod 2 písm. c) predmetnej
Rámcovej zmluvy o dielo, uzavretej medzi sporovými stranami dňa 5.1.2015.8. Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2019 právna zástupkyňa žalovaného po pripustení zmeny žaloby
uviedla, že má za to, že tento nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie článku V ods. 2
písm. c) zmluvy, teda konkrétne tohto ustanovenia zmluvy, je premlčaný, keďže bol uplatnený po

uplynutí premlčacej doby s poukazom na to, že tak ako to bolo odôvodnené zo strany žalobcu, k
zneužitiu informácií v obchodnom styku medzi sporovými stranami malo dôjsť na prelome mesiacov
október, november 2015 a k uplatneniu tohto nároku došlo v súvislosti s návrhom na rozšírenie žaloby a
pripustením zmeny žaloby, na základe návrhu žalobcu, na dnešnom pojednávaní, teda dňa 12.11.2019,
čo je po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby.

9. Na pojednávaní konanom dňa 16.9.2021 svedok Stanislav Miženko v rámci svojej svedeckej
výpovede, okrem iného uviedol, že čo sa týka zmluvného vzťahu s firmou Hajé, tak tam vznikol právny
vzťah na základe zmluvy uzatvorenej medzi firmou Hajé Restaurant a jeho novou firmou. Pán Karaffa
nebol v priamom zmluvnom vzťahu v novembri 2015 s firmou Hajé Restaurant, ale bol v zmluvnom
vzťahu s jeho spoločnosťou Stanorenovation s.r.o., ktorá mala zase zmluvný vzťah s firmou Hajé

Restaurant. Pre firmu Hajé on a pán Karaffa začali pracovať asi 4.11.2015. Čiže už ako Stanorenovation
s.r.o. a pán Karaffa spolu s firmou Stanorenovation s.r.o. v zmluvnom vzťahu. Pán Karaffa mu faktúrami
účtoval odplaty za vykonané práce pre firmu Stanorenovation s.r.o., ktoré v konečnom dôsledku boli pre
firmu Hajé Restaurant.

10. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu
žalobcu Ing. Petra Novotného, výsluchom žalovaného Pavla Karaffu, výsluchom svedkov AU., ako aj
oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Výpisu z Obchodného registra
ohľadne žalobcu, Výpisu zo Živnostenského registra ohľadne žalovaného, Zmluvy o dielo zo dňa
5.1.2015, Zmluvy o dielo zo dňa 3.1.2014, Faktúr spoločnosti NOVO HOLDING, s.r.o. za rok 2015, faktúr

žalovaného vystavených žalobcovi, e-mailovej komunikácie s úradným prekladom, platobného rozkazu,
odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.3.2018, vyjadrenia
právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 29.6.2018, Potvrdenia o podaní žiadosti o vystavenie formulára
A1 zo dňa 9.1.2015, všetkých faktúr vystavených žalovaným za kalendárny rok 2015, Rozsudku
Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 4Cb/29/2016 zo dňa 30.5.2016, vyjadrenia právnej zástupkyne

žalovaného zo dňa 5.10.2021, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

11. Medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom bola dňa 5.1.2015 uzavretá
Rámcová zmluva o dielo, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu realizovať stavebné práce,
za podmienok špecifikovaných v predmetnej zmluve. Zmluvný vzťah medzi stranami bol dlhodobý,

pričom obdobná Rámcová zmluva o dielo bola medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako
dodávateľom uzatvorená aj dňa 3.1.2014, v trvaní do 31.12.2014 , na obdobie roku 2014. Miestom
výkonu stavebných prác podľa čl. II Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 boli krajiny Európskej
únie, pričom stavebné, najmä maliarske práce, boli v roku 2015 realizované v Holandsku, prevažne v
meste Lelystad, pre koncového zákazníka, najmä pre spoločnosti Hajé Restaurant de Lepelaar B.V.

alebo Hajé Restaurant de Aascholver B.V., patriace do skupiny Hajé Holding B.V.. Tak sa to realizovalo
do novembra 2015. Od novembra 2015, po predchádzajúcej dohode medzi žalovaným a Stanislavom
Miženkom, však žalovaný ako subdodávateľ, prostredníctvom spoločnosti p. Miženku - Stanorenovation
s.r.o., začal vykonávať stavebné-maliarske práce pre spoločností Hajé Holding B.V. a Hajé Reestaurant
de Aascholver B.V., patriace do skupiny Hajé Holding B.V. To sa udialo bez vedomia a písomného

súhlasu žalobcu, a napriek tomu, že sa žalovaný žalobcovi v článku V. ods. 2 písm. d) Rámcovej
zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 zaviazal: „ nevykonávať práce pre tieto osoby, u ktorých realizuje práce
na základe tejto zmluvy bez vedomia a písomného súhlasu objednávateľa“. Záväzky vyplývajúce z
ods. 2 Čl. V Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 sa dodávateľ - žalovaný zaviazal dodržiavať
počas trvania zmluvy a v období 2 rokov po zániku predmetnej zmluvy. Sporové strany sa v článku

V. ods. 4 Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 dohodli, že: „ V prípade, že dodávateľ poruší
niektorý zo svojich záväzkov uvedených v ods. 2 tohto článku, uhradí objednávateľovi zmluvnú pokutu
vo výške = 15.000,- Eur.“ Konaním žalovaného od novembra 2015, kedy v subdodávateľskom vzťahu
so spoločnosťou Stanorenovation s.r.o. začal vykonávať stavebné-maliarske práce pre spoločnosti
patriace do skupiny Hajé Holding B.V., teda začal v konečnom dôsledku vykonávať práce u osôb, u

ktorých predtým realizoval práce, na základe Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 pre žalobcu, a
to bez jeho vedomia a písomného súhlasu, došlo zo strany žalovaného k porušeniu vyššie citovaného
záväzku obsiahnutého v čl. V. ods. 2 písm. d) Rámcovej zmluvy o dielo, majúceho za účel chrániť
predovšetkým obchodné záujmy žalobcu. Nakoľko žalovaný porušil povinnosť pod čl. V. ods. 2 písm.d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015, žalobcovi podľa článku V. ods. 4 Rámcovej zmluvy o
dielo zo dňa 5.1.2015 vznikol voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu vo výške 15.000 eur. Žalobca
vyzvalžalovanéhonaúhraduzmluvnejpokuty,atolistomzodňa21.3.2016,doručenýmžalovanémudňa

24.3.2016, v lehote 7 dní odo dňa doručenia, avšak bezúspešne. Žalovaný žalobcovi zmluvnú pokutu
vo výške 15.000 eur doposiaľ neuhradil.

12. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

13. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

14. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo

iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

15. Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov

o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

16. Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný
zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

17. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah

vzniknutej škody.

18. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa §
373 a nasl.

19. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným

spôsobom.

20. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva

iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

21. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak
zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na
účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

22. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj
záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.23. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

24. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

25. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem
percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho
polroka omeškania.

26. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.

27. Podľa § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný
zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu
zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom
obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.

28.Podľa§672aods.2Obchodnéhozákonníka,vprípadepochybnostímôžesúdkonkurenčnúdoložku,
ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného,
obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť
podľa čl. V. ods. 2 písm. d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 a žalobcovi tak podľa článku

V. ods. 4 Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 15.000
eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty, a to listom zo dňa 21.3.2016, doručeným
žalovanému dňa 24.3.2016, v lehote 7 dní odo dňa doručenia, avšak bezúspešne. Žalovaný žalobcovi
zmluvnú pokutu vo výške 15.000 eur doposiaľ neuhradil. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu
15.000 eur titulom zmluvnej pokuty. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 15.000 eur

vyhovel a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie v prospech žalobcu.

31. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v
súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na zaplatenie príslušného zákonného

8 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 15.000 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto
pohľadávkyžalobcu,t.j.od1.4.2016,atoaždodobyposkytnutiariadnehoplneniazostranyžalovaného,
t. j. do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

32. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, z priloženej e-mailovej komunikácie je zrejmé, že

žalovaný prostredníctvom spoločnosti p. Miženku - Stanorenovation s.r.o. začal vykonávať práce pre
spoločnosť Hajé Holding, teda nie prostredníctvom subdodávok cez žalobcu, v 47.týždni roku 2015 tak,
ako to uviedol vo svojej výpovedi pán Miženko. Je teda zrejmé, že nárok nie je premlčaný, pretože k
porušeniu povinností, ktoré vyplývali z Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015, došlo v 47.týždni roku
2015 a žalobca podal žalobu na súd18.12.2017, teda pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby.

33. Súd má za to, že pre naplnenie skutkovej podstaty pre vznik nároku na zmluvnú pokutu za porušenie
povinnosti nevykonávať práce pre tie isté osoby, u ktorých realizuje práce na základe tejto zmluvy bez
vedomia a písomného súhlasu objednávateľa v zmysle ust. čl. V bod 2. písm. d) predmetnej zmluvy,je rozhodujúci faktický výkon prác pre tie subjekty, ktoré sú alebo boli obchodnými partnermi žalobcu,
bez ohľadu na to, či sa tento faktický výkon prác realizuje na základe priameho zmluvného vzťahu,
alebo v subdodávke cez iný právny subjekt (v tomto prípade cez spoločnosť Stanorenovation s.r.o.).

Uvedené ustanovenie totiž neuvádza „nevykonávať práce pre tie subjekty v priamom obchodo-právnom
vzťahu, ....“, ale kladie dôraz len na „nevykonávanie práce pre tie subjekty, ....“, teda jednoznačne kladie
dôraz na faktické vykonávanie prác, bez ohľadu na to či ide o priamy právny vzťah alebo nepriamy
právny vzťah - vzťah subdodávateľský. Iný výklad predmetného ustanovenia by bol obchádzaním jeho
zamýšľaného účelu.

34. Zmluvne dojednania o zmluvnej pokute sú dostatočne určitými a aj platnými dojednaniami.
Systematickým a aj logickým výkladom predmetnej zmluvy možno dôjsť k záveru, že hlavným účelom
dojednania zmluvnej pokuty za porušenie ust. Čl. V bod 2. písm. d) predmetnej zmluvy je ochrana
obchodných záujmov žalobcu. V danom konkrétnom prípade snaha zabrániť žalovanému, aby prebral
žalobcovi jeho zákazníkov, čo je legitímny, oprávnený nárok, ktorý nemôže byť v rozpore s dobrými

mravmi. Podľa názoru súdu pri dojednaní zmluvnej pokuty, ktorá má aj znaky konkurenčnej doložky,
nechýba ani vymedzenie územného rozsahu platnosti klauzuly, keďže ten je nepochybne daný krajinami
Európskej únie (čl. II. Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015). Slovné spojenie „nevykonávať
práce“ uvedené v čl. V. bod 2. písm. d) predmetnej zmluvy nemožno v žiadnom prípade považovať za
neurčité slovné spojenie, keďže z kontextu zmluvy nepochybne vyplýva, že tu ide o nevykonávanie tých

istých prác, ktoré mal zazmluvnené žalovaný so žalobcom (a ktoré žalovaný pre žalobcu aj fakticky
vykonával) pre subjekty z krajín Európskej únie, ktoré boli zmluvnými partnermi žalobcu a vystupovali
na strane objednávateľa. Žalobca dojednaním zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti nevykonávať
práce pre tie isté subjekty, u ktorých realizuje práce na základe tejto zmluvy bez vedomia a písomného
súhlasu (čl. V bod 2. písm. d) predmetnej zmluvy) zásadným spôsobom žalovaného neobmedzil pri jeho

podnikaní. Ako už bolo vyššie uvedené, toto dojednania nemožno považovať za dojednanie v rozpore s
dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi naopak bolo konanie žalovaného, ktorý napriek tomu, že
v Európskej únii žijú stovky miliónov ľudí a pôsobia v nej stovky miliónov právnických subjektov, ktorým
mohol poskytnúť svoje služby, bez ukončenia zmluvného vzťahu so žalobcom začal fakticky vykonávať
práce pre zmluvných odberateľov žalobcu a prevzal teda jeho zákazníkov.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

38. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1

CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od
jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej

lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa
osobitného právneho predpisu.