Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200435
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200435.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov

senátu JUDr. Mariána Trenčana a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS
- ROZBORA s.r.o., IČO: 35 918 519, Račianska 184/B, Bratislava, zastúpený: LEGAL & CORP s.r.o.,
Gajova11,Bratislava,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,Lazovná63,Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX/
XXXX zo dňa 08.01.2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa
08.01.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie

konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- eur za súdny poplatok a v sume
259,38 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 08.01.2014 žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom
stupni Daňovým úradom Bratislava (ďalej aj ako „správca dane“), ktorým správca dane podľa § 68 ods.
5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie september 2010 vyrubil rozdiel dane z pridanej
hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) v sume 13.870,00 eur žalobcovi.
Správca dane nepriznal právo na odpočítanie DPH z dôvodu, že odpočítaním dane z faktúry č. I
evidovanej pod č. XXXXXXXXX žalobca porušil § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“) v nadväznosti na § 19 ods. 1 tohto
zákona. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobca mal porušiť zákon o DPH tým, že k dodaniu
zdaniteľného obchodu po materiálnej stránke v obchodnom reťazci spoločností FOREST MEDIA s.r.o. /
METROPOLITAIN, s.r.o. › PHOTOART, s.r.o. › žalobca reálne nedošlo.

II.
Žaloba

Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že správca dane ako i žalovaný nedostatočne zistili skutkovýstav, vec po právnej stránke nesprávne posúdili a ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

K skutkovému stavu žalobca uviedol, že dňa 16.02.2010 bola medzi ním ako objednávateľom a
spoločnosťou PHOTOART, s.r.o. uzavretá zmluva o dielo, pričom táto zmluva bola uzavretá v súlade so
zákonom. Na jej základe sa dodávateľ (PHOTOART, s.r.o.) zaviazal zabezpečiť (v časti I, bod 1 písm.
a/ až d/) pre objednávateľa (žalobcu) dodať nasledovné zdaniteľné obchody:
a/ výstavbu zateplenej haly multifunkčného dvojskladu označeného ako sklad B - komplet s dodávkou

inžinierskych sietí, s uzatvárateľnými protipožiarnymi a ďalšími oddeľovacími dverami, osvetlením,
kúrením,
b/ dodávku a montáž vysokonosných regálov pre sklad klampiarskych dielov a klampiarskej dielne haly
A1, v dĺžke 88 metrov,
c/ dodávku a montáž oceľových nosníkov, oceľových stĺpov, sendvičovej zateplenej strechy pre
polyfunkčnú halu A2 s prekrytím pôvodnej prístavby A1 ponad hrebeň strechy,

d/ vysokozdvižný výťah do skladu v hale A1, klampiarskej dielne a skladu.

Podľa časti II. bod 1 zmluvy o dielo za zhotovenie stavby bola dohodnutá zmluvnými stranami celková
pevná cena 1.764.675 eur s DPH. Termín dokončenia diela bol dohodnutý do 01.12.2010.

V čase výkonu daňovej kontroly správca dane vykonal kontrolu DPH u dodávateľa deklarovaných
zdaniteľných obchodov (PHOTOART, s.r.o.) za zdaňovacie obdobie rokov 2009 až 2010. V rámci
kontroly preveroval, či fakturované služby deklarované na uvedených faktúrach boli dodávateľom aj
reálne dodané. V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, že spoločnosť PHOTOART,
s.r.o. predmetné služby a tovary sama nedodala, ale na vyfakturované práce uzavrela dve zmluvy s

inými daňovými subjektmi (FOREST MEDIA s.r.o. a METROPOLITAIN, s.r.o.).

Správcovi dane na základe jeho vlastného šetrenia (ako vyplýva z administratívneho spisu, predložila ich
spoločnosť PHOTOART, s.r.o.) boli predložené aj prehlásenia Františka Probalu, konateľa oboch vyššie
uvedených subdodávateľských spoločností, v ktorých uviedol, že faktúry vystavené od 01.01.2010 do

31.03.2010 boli riadne vystavené, deklarované práce zrealizované a tovar riadne dodaný, zdaniteľné
plnenia v nich uvedené bolo uskutočnené a daň bola priznaná a odvedená.

Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, ktorý považoval uvedené dôkazy za nedôveryhodné,
nepotvrdzujúce reálnosť obchodných transakcií, pretože „podpisy na predmetných dokladoch osvedčujú

len pravosť podpisu osoby, ktorá prehlásenie podpísala, ale nepotvrdzujú pravdivosť ich obsahu. Jeho
prehlásenia v druhej časti, že daň z predmetných zdaniteľných obchodov bola priznaná a odvedená
sú irelevantné, pretože vyššie uvedené daňové subjekty nepodali v roku 2010 miestne príslušným
správcom dane žiadne daňové priznania k DPH a tým nepriznali a neodviedli do štátneho rozpočtu
žiadnu daň z deklarovaných zdaniteľných obchodov, ako tvrdí p. František Probala v predložených

prehláseniach.

Žalobca s poukazom na prehlásenia konateľa oboch subdodávateľských spoločností ako aj na
skutočnosť, že predmetné zdaniteľné obchody sa fakticky ako také nachádzajú v mieste ich dodania,
pričom reálnosť ich dodania bolo možné preveriť miestnym zisťovaním, považoval za nesporne

preukázané, že k dodaniu zdaniteľných obchodov tak po formálnej ako aj po materiálnej stránke
reálne došlo, a preto mi i vzniklo právo na odpočet DPH. Hodnotenie čestných prehlásení, že sú
nedôveryhodné, nemožno označiť inak, ako iba za šikanózny postup zo strany daňových orgánov,
nemajúci oporu v právnych predpisoch.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu správcu dane pri
hodnotení dôkazov, ale musí byť zabezpečené presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci,
pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný musí
zároveň dbať na to, aby nebol vylúčený taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový
poznatok. Žalobca vyjadril názor, že písomné notársky overené prehlásenie Františka Probalu, uzavreté

zmluvy a vystavené faktúry potvrdzujú fyzickú existenciu zdaniteľných obchodov v mieste ich dodania.

Ku skutočnostiam vyplývajúcim z dožiadania miestne príslušného správcu dane, že obchodné
spoločnosti METROPOLITAIN, s.r.o. a FOREST MEDIA s.r.o. sa na adrese sídla nenachádzajú, konateľspoločnosti je v mieste trvalého pobytu neznámy, ako aj že tieto daňové subjekty nepodali za rok 2010
žiadne priznanie, žalobca uviedol, že nemá povinnosť preukazovať daňové povinnosti iného subjektu.
Ako daňový subjekt žalobca preukázal nárok na odpočet DPH na vstupe daňovými dokladmi a uplatnil si

daň na vstupe podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Vzhľadom k tomu, že prijaté zdaniteľné plnenie
použil na svoje zdaniteľné plnenia, mal právo odpočtu v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH.

Zároveň kontrolou nebolo preukázané, že by zdaniteľné plnenia, z ktorých si žalobca uplatnil daň na
vstupe, neexistovali. Žalobca dodal, že ak daňové orgány rozhodli, že odpočítanie DPH za konkrétny

zdaniteľný obchod, ktorý je súčasťou obchodného reťazca, je neoprávnené z dôvodu, že iný daňový
subjekt v tomto obchodnom reťazci nepodal daňové priznanie, v adrese sídla je neznámy, alebo si
akokoľvek neplní svoje záväzky, potom taký postup je v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 77/88/
EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu -
spoločný systém DPH: jednotný základ jej stanovenia („prvá smernica“), ako aj ustanoveniami smernice
77/388 v znení smernice Rady 95/7/ES zo dňa 10.04.1995 („šiesta smernica“). V tejto súvislosti žalobca

dal do pozornosti rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojenej veci Optigen Ltd C-354/03,
Fulcrum Electronics Ltd C-353/03 a Bond House Systems Ltd C-484/03, kde súdny dvor judikoval, že
každé plnenie sa musí posudzovať samo o sebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci
nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. Žalobca mal za to, že
i keď je skutkový stav uvedenej veci súdenej súdnym dvorom odlišný, niektoré jeho právne závery sú

nepochybne uplatniteľné aj na predmetný skutkový stav vo veci žalobcu.

Z rozhodnutia daňových orgánov vyplýva, že označili obchodný reťazec (FOREST MEDIA s.r.o. /
METROPOLITAIN, s.r.o. › METROPOLITAIN, s.r.o. › PHOTOART, s.r.o. › žalobca) za podvodné
konanie, ktorého cieľom bolo získanie daňovej výhody, čo je v zmysle platného práva neprijateľné.

Za relevantné dôkazy považovali daňové orgány tie, ktoré preukazovali, že FOREST MEDIA s.r.o. a
METROPOLITAIN, s.r.o. si nesplnili svoje daňové povinnosti, na adresách svojho sídla sú neznáme,
konateľ týchto spoločností je nekontaktný a je podozrenie, že má status bezdomovca. Na základe
uvedených skutočností je tak možné dospieť k záveru, že daňové orgány podobne ako vo veci súdenej
Súdnym dvorom EÚ usúdili, že cieľom reťazcov dotknutých dodávok bol podvod, a teda týmto obchodom

chýbala hospodárska podstata, t.j. usúdili, že nejde o hospodárske činnosti a nie sú dodávkami v zmysle
DPH z dôvodu, že v obchodnom reťazci sa nachádzal daňový subjekt, ktorý si neplnil daňové povinnosti.

Žalobca poukazujúc na vyššie uvedené právne závery rozhodnutia súdneho dvora a namietal, že
daňové orgány tým, že odmietli jeho nárok na odpočet DPH, porušili zásady spoločného systému DPH

vyplývajúce z prvej a šiestej smernice. Ak by daňové orgány posudzovali zdaniteľné plnenie žalobcu
samo o sebe, tak by im na základe skutkového stavu nezostávalo nič iné, ako usúdiť, že žalobcovi nárok
na odpočet DPH v súlade so zákonom o DPH vznikol. Postup správcu dane ohľadom zistenia dodania
vykonaných prác spoločnosťami METROPOLITAIN, s.r.o. a FOREST MEDIA s.r.o. dodávateľovi žalobcu
(PHOTOART, s.r.o.) bol preto z hľadiska platného práva zbytočný a nemajúci oporu v zákone.

Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžf 1/2010 a poznamenal, že ako
daňový subjekt nemá zákonné prostriedky na sledovanie procesov svojich dodávateľov a stavu ich
účtovných a daňových evidencií. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že je potrebné
posúdiť zásadnú otázku rozdelenia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, najmä

v prípade, ak zdaniteľné plnenie materiálne existuje, sú však pochybnosti o osobe dodávateľa.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 30.04.2015, žalobu považoval
za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Daňové orgány podľa žalovaného postupovali v súlade s článkom
2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na zistený skutkový stav zákonným spôsobom aplikovali
hmotnoprávny predpis - zákon o DPH a v priebehu výkonu daňovej kontroly a následne v odvolacom
konaní postupovali v súlade s procesným zákonom - daňovým poriadkom. V napadnutom rozhodnutí

sa žalovaný vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie
rozporných zdaniteľných obchodov, ktoré boli predmetom fakturácie v rámci vyššie uvedeného reťazca
firiem,nazákladektorýchsižalobcavkontrolovanom zdaňovacom obdobíuplatnilprávonaodpočítanie
DPH, pri ktorých sa dodanie deklarovaného tovaru a služieb, nepotvrdilo.Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že mal správca dane zobrať do úvahy tú skutočnosť, že
zmluva o dielo bola uzavretá, následne na jej základe reálne došlo k dodaniu tovaru a za dodanie bolo

riadne zaplatené. Ak by v danom prípade došlo k dodaniu tovaru, tak ako to tvrdí žalobca, predmetný
tovar by sa musel od dodávateľa k žalobcovi na miesto, kde sa mala realizovať výstavba, aj nejakým
spôsobom prepraviť. V uvedených obchodných transakciách ani vo vyhotovených faktúrach, ani v
účtovníctve daňového subjektu, nie je uvedené (ani účtované) nič o skutočnosti, že tovar (nevyhnutne
potrebný súvisiaci stavebný materiál) sa nejakým spôsobom prepravoval. V daných prípadoch existujú

len formálne doklady (faktúry a zmluvy), ktoré nepreukazujú materiálne plnenie.

V predložených zmluvách je uvedené, že v danom prípade mala byť vykonaná výstavba zateplenej
haly multifunkčného dvojskladu, označené ako sklad B, komplet s dodávkou inžinierskych sietí, s
uzatvárateľnými protipožiarnymi a ďalšími oddeľovacími dvermi, osvetlením. Na stavbu „Zateplená
hala multifunkčného dvojskladu“ žalobca nepredložil správcovi dane žiadne stavebné povolenie, ani

kolaudačného rozhodnutie. Uvedené dokumenty neboli predložené správcovi dane ani Stavebným
úradom Mestskej časti Bratislava - Rača. Z toho vyplýva, že stavebné povolenie na stavbu „Zateplená
hala multifunkčného dvojskladu“ nebolo vydané, nebolo vykonané ani kolaudačné konanie. Konateľ
kontrolovaného subjektu nepredložil správcovi dane žiadne stavebné povolenie na výstavbu zateplenej
haly multifunkčného dvojskladu, ale pri ústnom pojednávaní dňa 12. 3. 2013 (o ktorom bola spísaná

zápisnica č. XXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Sia) sa vyjadril, že zateplená hala multifunkčného dvojskladu je
tá istá ako budova označená písmenom B s názvom sklad klampiarskych dielov, ktorá bola postavená
v roku 2004, vrátane inžinierskych sietí, protipožiarnych a ďalších dverí, osvetlením a kúrením.
Stavebníkom bola spoločnosť AUTO ROTOS s.r.o. a táto spoločnosť ju má zapísanú na liste vlastníctva
č. XXXX. Žalobca predmetnú nehnuteľnosť nemal vo vlastníctve a nemal ju ani v nájme, a preto prijaté

zdaniteľné plnenia nepoužil ani na účely svojej podnikateľskej činnosti (v rozpore s ustanovením § 49
ods. 2 zákona o DPH).

Správca dane na základe výsledkov vykonaného šetrenia oprávnenosť odpočítania dane kontrolovaným
daňovým subjektom nepriznal s odôvodnením, že odpočítaním dane v sume 13 870,00 eur z faktúry č.

I daňový subjekt porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH.

K otázke reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov v reťazci spoločností Forest media s.r.o. /
METROPOLITAIN s.r.o. - PHOTOART s.r.o. - žalobca, žalovaný uviedol, že daňovou kontrolou (cestou
dožiadania Daňovému úradu Prešov a Daňovému úradu Trebišov) zistil, že spoločnosť Forest media

s.r.o. a METROPOLITAIN s.r.o. sú v mieste sídla neznáme a konateľ spoločnosti (p. František P.) je na
adrese trvalého pobytu neznámy. Register obyvateľov SR oznámil, že konateľ má od 10.08.2009 trvalý
pobyt na adrese F., bez uvedenia ulice a čísla domu (čo naznačuje, že ide o bezdomovca). Spoločnosti
nepodali za rok 2010 žiadne priznanie ani na výzvu správcu dane. Nemali žiadnych zamestnancov a
nemali u správcu dane nahlásené ani žiadne prevádzky.

Dodávateľská spoločnosť PHOTOART s.r.o. ako dôkaz o uskutočnení dodávky predložila správcovi
dane:

1) Prehlásenie I. P., konateľa spoločnosti FOREST MEDIA s.r.o., v ktorom prehlásil, že faktúry vystavené

od 01.01.2010 do 31.03.2010 boli ním riadne vystavené, práce, resp. tovar týmito faktúrami deklarovaný
boli riadne zrealizované, zdaniteľné plnenie v nich uvedené bolo uskutočnené, daň bola priznaná a
odvedená.
2) Prehlásenie I. P., konateľa spoločnosti METROPOLITAIN s.r.o., v ktorom prehlásil, že faktúry
vystavené od 01.01.2010 do 31.03.2010 boli ním riadne vystavené, práce, resp. tovar týmito faktúrami

deklarovaný boli riadne zrealizované, zdaniteľné plnenie v nich uvedené bolo uskutočnené, daň bola
priznaná a odvedená.

Z predložených prehlásení vyplýva, že pán I. P. dňa 13.11.2011 u notára uznal podpis na obidvoch
prehláseniach za svoj vlastný. Tak, ako vyplynulo zo šetrenia miestne príslušných správcov dane,

obidve spoločnosti sú v mieste sídla neznáme, konateľ je nekontaktný, žiadne priznanie za rok 2010
nepodali ani na výzvu správcu dane. Register obyvateľov SR oznámil, že pán I. P. má od 10.08.2009
trvalý pobyt na adrese F., bez uvedenia ulice a čísla domu (čo naznačuje, že ide o bezdomovca).
Spoločnosti nemali žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli deklarované zdaniteľné obchody aj reálnevykonať. Správca dane overoval štatút bezdomovca telefonicky aj v Evidencii obyvateľov na Mestskom
úrade v Sečovciach. Zamestnankyňa z mestského úradu potvrdila, že rodičia I. P., dom predali a pán
I. P. je evidovaný ako bezdomovec od 10. 08.2009.

V danom prípade je potrebné poukázať na všetky skutočnosti, ktoré súvisia s rozpornými zdaniteľnými
obchodmi, ktoré boli deklarované na predložených faktúrach a ktorých vierohodnosť bola správcom
dane spochybnená. I napriek tvrdeniu žalobcu, žalovaný zastával názor, že k predložené prehlásenia
od p. I. PE. konateľa spoločností Forest media s.r.o. a METROPOLITAIN s.r.o. nepotvrdili reálnosť

obchodných transakcií, pretože podpisy na predmetných dokladoch osvedčujú len pravosť podpisu
osoby, ktorá prehlásenia podpísala, ale nepotvrdzujú pravdivosť ich obsahu. Prehlásenia menovaného,
napr. v druhej časti a to, že daň z predmetných zdaniteľných obchodov bola priznaná a odvedená
sú irelevantné, pretože uvedené daňové subjekty, tak ako to už bolo uvedené, nepodali v roku 2010
miestne príslušným správcom dane žiadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a tým nepriznali
a neodviedli do ŠR žiadnu daň z pridanej hodnoty z deklarovaných zdaniteľných obchodov, tak ako to

tvrdí p. I. v predložených prehláseniach.

Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či určitú
skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo, či si treba obstarať
ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane,

dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). V rámci dokazovania
posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci
posúdiť ich vierohodnosť.

Podľa platnej legislatívy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak splnenie všetkých

podmienok stanovených v zákone DPH preukáže. Samotné predloženie faktúr nie je dôkazom o tom, že
sa zdaniteľné plnenia uskutočnili, tak ako sú deklarované v predmetných faktúrach, pretože technicky je
možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Žalobca bol povinný správcovi dane preukázať, že vecné plnenia
nastali, tak ako sú deklarované vo faktúrach, čo v uvedenom prípade nebolo platiteľom, v priebehu
výkonu daňovej kontroly preukázané.

Žalovaný zhrnul, že v rozporných obchodných prípadoch bolo správcom dane preukázané vytvorenie
umelých obchodných vzťahov medzi dodávateľskými spoločnosťami a daňovým subjektom, ktorých
jediným účelom bolo získanie daňovej výhody - uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty z
deklarovaných zdaniteľných obchodov uvedených vo faktúrach a tým v kontrolovanom zdaňovacom

období zníženie vlastnej daňovej povinnosti voči ŠR.

K tvrdeniu žalobcu, že „žalovaný svoje tvrdenia oprel o skutkové a právne zistenia, ktoré sú takmer
identické so skutkovými a právnymi zisteniami prvostupňového orgánu“, žalovaný uviedol, že daňovú
kontrolu viedol a vykonal správca dane a odvolací orgán následne preskúmaval vydané rozhodnutie

správcu dane, ktoré v rámci odvolacieho konania druhostupňový orgán potvrdil. „Opretie“ o právne
závery prvostupňového orgánu, je podľa žalovaného v súlade s platnom legislatívou a v rozsahu
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú a v danom
prípade sa na zistený skutkový stav vzťahuje hmotnoprávny predpis, ktorý nie je možné v danej veci
aplikovať, rozdielne. Právny názor druhostupňového orgánu by sa odchyľoval len v tom prípade, ak by

odvolací orgán zistil pochybenie zo strany správcu dane, ale v danom prípade sa žalovaný stotožnil
so závermi správcu dane k danej veci, a preto je logické, že právny názor prvostupňového ako aj
druhostupňového orgánu je identický.

Za neopodstatnenú považoval žalovaný aj námietku žalobcu, že skutkový stav v predmetnej veci

nebol náležite zistený. V daňovom konaní platí prejednávacia zásada, nie zásada vyhľadávacia,
resp. prešetrovacia. Každý daňový subjekt má povinnosť jednak daň priznať (bremeno tvrdenia) a
jednak povinnosť toto tvrdenie preukázať (dôkazné bremeno). Povinnosť dôkazného bremena na strane
daňového subjektu nastáva vtedy, ak správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o jeho tvrdeniach.
Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a získavať skutočnosti, ktoré by mohli byť

podkladom k tomu, aby daňový subjekt mohol v konaní uplatniť svoje nároky na priznanie odpočítania
dane. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené daňovým subjektom, je tieto prejednať
a umožniť daňovému subjektu ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať relevantnými
dôkazmi. Touto zásadou sa správca dane dôsledne riadil. V danom prípade správca dane pri výkonedaňovej kontroly postupoval v súlade s ustanovením § 44 až 47 daňového poriadku a dokazovanie vo
veci viedol podľa § 24 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 daňového poriadku.

Žalovaný dodal, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky
preukazujúce jeho tvrdenia, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne
relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných vo faktúre
od dodávateľa PHOTOART s.r.o., ktorej vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená.
Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií

nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov (vo forme faktúr
a zmlúv), či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich
hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti.

Faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne
reálne plnenie. Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru a služieb

dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky
náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je
dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

V danom prípade nepostačovalo iba predloženie prijatých faktúr, účtovných dokladov a zmlúv, prijatie

zdaniteľného plnenia bolo potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. Správca
danevrámcidaňovejkontrolyzískaloprávnenépochybnostiotom,čibolipredmetnézdaniteľnéobchody
dodané a podľa platnej legislatívy nebol povinný dokazovať ich nedodanie. Preukázať uskutočnenie
zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predloženej faktúre, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, je povinnosťou daňového subjektu.

IV.
Konanie na správnom orgáne

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu, platiteľa

DPH, daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január - december 2007, január - december 2008,
január - december 2009 a január 2010, marec - december 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol
č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sia zo dňa 22.03. 2013. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sia daňovému subjektu doručený
dňa 02.04.2013. Nasledujúci deň po doručení protokolu začal správca dane vyrubovacie konanie, v

rámci ktorého daňový subjekt predložil dňa 19. 04. 2013, v lehote 15 pracovných dní od prevzatia
protokolu, svoje vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sia zo
dňa 22.03. 2013.

Daňový úrad Bratislava po ukončení vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/X/

XXXXXXX/XXXX/Sia zo dňa 02.10.2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2010 rozdiel dane z
pridanej hodnoty v sume 13 870,00 eura.

Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil nasledovné skutočnosti (ktoré neskôr premietol do

protokolu a preskúmavaného rozhodnutia:

Žalobca si odpočítal DPH za zdaniteľné obchody - stavebné práce, ktoré boli deklarované
na vyhotovenej faktúre od dodávateľa PHOTOART s.r.o., Hany Meličkovej 15/A, Bratislava, IČO:
36651966, IČ DPH: SK2022211653 a to:

- faktúra č. I zo dňa 28.09.2010, za zabezpečenie stavebných prác, poddodávok a HIM v zmysle zmluvy
o dielo zo dňa 16. 02. 2010, čiastková fakturácia v cene s daňou 86 870,00 eur, základ dane 73 000,00
eur, DPH 13 870,00 eur.

VzmluveodielonazhotoveniestavbymedzižalobcomakoobjednávateľomazhotoviteľomPHOTOART,

s.r.o. zo dňa 16.02.2010 sa zhotoviteľ zaviazal zabezpečiť (v časť I - bod l a) až d) pre objednávateľa
nasledovné zdaniteľné obchody:a) Výstavbu zateplenej haly multifunkčného dvojskladu, označené ako sklad B, komplet s dodávkou
inžinierskych sietí, s uzatvárateľnými protipožiarnymi a ďalšími oddeľovacími dvermi, osvetlením,
kúrením.

b) Dodávku a montáž vysokonosných regálov pre sklad klampiarskych dielov a klampiarskej dielne haly
A1, v dĺžke 88 m.
c) Dodávku a montáž oceľových nosníkov, oceľových stĺpov sendvičovej zateplenej strechy pre
polyfunkčnú halu A2 s prekrytím pôvodnej prístavby A1 ponad hrebeň strechy.
d) Výťah vysokozdvižný do skladu v hale A1, klampiarskej dielne a skladu.

Podľa bodu l (v časti II.) Zmluvy o dielo na zhotovenie stavby bola dohodnutá zhotoviteľom a
objednávateľom celková pevná cena 1 764 675,00 eura s DPH. Podľa bodu 1 (v časti III) Zmluvy o
dielo na zhotovenie stavby termín dokončenia stavby bol dohodnutý do 01.12.2010.

V čase výkonu daňovej kontroly vykonával Daňový úrad Bratislava aj kontrolu DPH u dodávateľa

deklarovaných zdaniteľných obchodov - daňového subjektu PHOTOART s.r.o., za zdaňovacie obdobia
roku 2009 a 2010. V rámci kontroly správca dane preveroval, či vyfakturované služby deklarované na
uvedených faktúrach boli uvedenou dodávateľskou spoločnosti aj reálne dodané. V priebehu výkonu
daňovej kontroly správca dane zistil, že spoločnosť PHOTOART s.r.o. predmetné tovary a služby
nedodala, ale na vyfakturované práce (na ich dodanie) uzavrela dve zmluvy (obe dňa 20.02.2010) s

inými daňovými subjektmi a to Forest media, s.r.o. a METROPOLITAIN s.r.o.. Obidve uzatvorené zmluvy
majú rovnaký text, obidvaja zhotovitelia sa zaväzujú dodať identický tovar a vykonať identické služby
pre spoločnosť PHOTOART s.r.o..

Spoločnosť Forest media, s.r.o. vyfakturovala spoločnosti PHOTOART s.r.o. práce vykonané v

zmysle uzavretej zmluvy za obdobie marec - december 2010 faktúrami č. XXXXXXXX, XXXXXXXX,
XXXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX. Na faktúrach nie je uvedené za vykonanie, akých
konkrétnych prác a dodanie akého konkrétneho tovaru boli vyhotovené. K faktúram neboli priložené
žiadne dodacie listy, žiadne súpisy vykonaných prác, žiadne preberacie protokoly. Ani spoločnosť
PHOTOART s.r.o. správcovi dane žiadne nepredložila. Faktúry boli hradené v hotovosti.

Spoločnosť METROPOLITAIN, s.r.o. vyfakturovala spoločnosti PHOTOART s.r.o. práce vykonané
v zmysle uzavretej zmluvy za obdobie marec - júl 2010 faktúrami č. XXXXXXXX, XXXXXXXX,
XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX. Na predmetných faktúrach tiež nie je
uvedené za vykonanie akých konkrétnych prác a dodanie akého konkrétneho tovaru boli vyhotovené.

Nie sú k nim priložené žiadne dodacie listy, žiadne súpisy vykonaných prác, žiadne preberacie protokoly.
Ani spoločnosť PHOTOART s.r.o. správcovi dane žiadne nepredložila. Faktúry boli hradené v hotovosti.

Konateľ žalobcu nepredložil správcovi dane žiadne stavebné povolenie na výstavbu zateplenej haly
multifunkčného dvojskladu, ale pri ústnom pojednávaní dňa 12.03.2013 (o ktorom bola spísaná

zápisnica č. XXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Sia) sa vyjadril, že zateplená hala multifunkčného dvojskladu
je tá istá ako budova označená písmenom B s názvom sklad klampiarskych dielov, ktorá bola
postavená v roku 2004, vrátane inžinierskych sietí, protipožiarnych a ďalších dverí, osvetlením, kúrením.
Stavebníkom bola spoločnosť AUTO ROTOS s.r.o. a táto spoločnosť ju má zapísanú na liste vlastníctva
č. XXXX. Spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. predmetnú nehnuteľnosť nemá vo vlastníctve

a nemal ju ani v nájme, a preto prijaté zdaniteľné plnenia nepoužil ani na účely svojej podnikateľskej
činnosti.

Žalovaný a správca dane vo veci vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom
odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe, pričom detailnejšie k jednotlivým

ich častiam sa súd vyjadril nižšie.

V.
Posúdenie veciKrajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov, a preto podľa § 250j ods.2 písm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil
vec žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä
s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán

oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil

dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu

napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia
správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou
vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
(§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa§3ods.1daňovéhoporiadkuprisprávedanísapostupujepodľavšeobecnezáväznýchpredpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.

Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada

zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý

je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom
ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním
rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj
odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové
orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne

povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti
daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.

Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na
úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré
priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho
zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné

právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke
zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.Žalovaný a tiež správca dane vo svojich rozhodnutiach tvrdili, že v konaní (daňovou kontrolou)
bolo preukázané, že obchody deklarované žalobcom ako titul na zdaniteľné plnenia, z ktorých mu
vznikol nárok na odpočítanie DPH, neprebehli spôsobom tvrdeným žalobcom a žalobca nepreukázal

ich reálnosť, pretože nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, neuniesol
dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných
obchodovdeklarovanýchvofaktúrachod dodávateľa,ktorýchvierohodnosťapravdivosťbolasprávcom
dane spochybnená.

V danej súvislosti súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ zaoberajúcu sa výkladom
záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného system DPH (rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012
- Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C - 285/11 z 06.12.2012 - Bonik, rozsudok vo veci C-18/13
z 13.02.2014 - Maks Pen,...). Vyplýva z nej, že právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú majú
zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali,
predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Ako Súdny

dvor opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112
je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa
toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe (pozri
rozsudok Bonik, už citovaný, bod 26 a citovanú judikatúru). Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá
osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala

uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných
plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (pozri
rozsudok Bonik, už citovaný, bod 29 a citovanú judikatúru). Ak sú tieto podmienky splnené, právo na
odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté.

Na druhej strane však osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť
priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo
sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha
samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou

kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná osoba sa
totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na
otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej
uskutočnenýchzdaniteľnýchplnenínavýstupe. Právonaodpočítaniedanetakmožnozdaniteľnejosobe
zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná

osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela
alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii
predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho
subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.

Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú
predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne
dôkazy, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnym
súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych
skutočností. Vnútroštátnemu súdu potom prináleží vykonať celkové posúdenie všetkých skutočností a

skutkových okolností veci, aby bolo vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi
možnéurčiť,čidaňovýsubjektvedelalebomalvedieť,žeuvedenéplneniezakladajúceprávonaodpočet
dane bolo súčasťou podvodu, ktorého sa dopustili jeho dodávatelia.

Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je

uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie
uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr.
preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady
na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali
niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak až za súčasného splnenia dvoch

podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom
na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,
že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha
vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že
je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,

vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou
správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a
hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o
priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom
a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na
každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s
nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.

Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného
základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne

len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.

Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri
odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy
je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom
vyhodnotí námietky účastníka správneho konania.

V preskúmavaných rozhodnutiach, ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane zisťoval okrem
iného aj samotnú existenciu vyššie uvedeného zdaniteľného plnenia týkajúceho sa dodávky na základe
zmluvy o dielo na zhotovenie stavby medzi žalobcom ako objednávateľom a zhotoviteľom PHOTOART,
s.r.o. zo dňa 16. 2. 2010.

Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní pred súdom dňa 30.09.2015 (v konaní vedenom pod sp. zn.
2S 65/2015) vyplýva, že tento nespochybnil, že predmet dodávky (priestorová prestavba dvojskladu
v objekte servisu vozidiel) existuje, teda bol dodaný, avšak nebolo preukázané, že ho žalobcovi
dodala obchodná spoločnosť PHOTOART, s.r.o., resp. jej dodávatelia. Ďalej žalovaný uviedol, že

u dodávateľských spoločností chýbali ľudské zdroje, nemali žiadnych zamestnancov, nebolo jasné,
akým spôsobom prepravili materiál, k uvedeným spoločnostiam chýbali akékoľvek reálne doklady o
uskutočnení zdaniteľného plnenia. Žalovaný dodal, že v takomto prípade, kedy je spochybnená reálnosť
dodania, prechádza dôkazná povinnosť na daňový subjekt (žalobcu).

Žalovaný si vytvoril nesprávny záver o tom, že reálnosť dodania zdaniteľného plnenia bola spochybnená
zo zistenia, že dodávateľ a subdodávatelia žalobcu takéto dodanie nemohli uskutočniť.

Súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že v prejednávanej veci nebolo plnenie poskytnuté žalobcovi
skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo jeho subdodávateľmi, ešte nepostačuje

na vylúčenie práva na odpočet, na ktoré má žalobca nárok. (rozsudok Súdneho dvora EÚ, vo veci C
-18/13, bod 31, 32).

V predmetnej preskúmavanej veci mali daňové orgány pri vyrubovacom konaní na výber z dvoch
alternatív právneho posúdenia, ktoré záviseli od skutočného stavu veci zisteného pri daňovej kontrole.

Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody neprebehli vôbec, že plnenia deklarované
v dôkazoch produkovaných žalobcom sa u neho nenachádzajú, resp. preukazne nezanechali žiadnu
stopu svojej existencie, proste mu neboli nikdy dodané, potom by bolo namieste konštatovať, že žalobcabol súčasťou skupiny vzájomne prepojených platiteľov dane, pričom títo vykonali viac súvisiacich plnení,
ktoré ako celok vytvorili umelú situáciu, ktorej jediným cieľom bolo vytvoriť podmienky potrebné na
vrátenie DPH zaplatenej na vstupe. Vtedy by na takéto plnenia daňové orgány neprihliadali a žalobcovi

by bolo možné odoprieť vrátenie príslušnej DPH na vstupe.

Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak žalobca bol pritom
súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. jedna z osôb poskytujúcich
zdaniteľné plnenia (alebo viaceré osoby) z reťazca, ktorá vystavila faktúru, sa dopustila nezákonnosti,

v takom prípade mohli daňové orgány zamietnuť žalobcovi právo odpočítať hodnotu splatnej alebo
zaplatenejDPH,avšaklenzapredpokladu, žetietoorgányobjektívnepreukázali,žežalobcavedelalebo
mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu
zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.
(rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 50)

Z administratívneho spisu nevyplýva, že by daňové orgány zisťovali na mieste, či žalobcom deklarovaná
dodávka stavebných prác, tovaru a súvisiacich služieb bola naozaj uskutočnená, ale vychádzali pri tom
len zo skutočnosti, že deklarované plnenia obsahovo nekorešpondujú so stavebnými a kolaudačnými
rozhodnutiami týkajúcimi sa predmetného objektu. Skutočnosť, že žalobca nepredložil správcovi dane
stavebné povolenie, v ktorom by bola osobitne povolená stavba „zateplenej multifunkčnej haly“, nemohlo

v zmysle zákona o DPH byť jediným právne relevantným argumentom pre konštatovanie, že sa
predmetný zdaniteľný obchod neuskutočnil.

Takýmtoargumentombybololenzistenie,žesajednotlivésúčastidodávkypodľavyššieopísanejzmluvy
o dielo v priestoroch žalobcu nenachádzajú (nenachádzali) - že neexistuje zateplený multifunkčný

dvojsklad s inžinierskymi sieťami a uzatvárateľnými protipožiarnymi a ďalšími oddeľovacími dvermi,
osvetlením, kúrením, vysokonosné regále pre sklad klampiarskych dielov a klampiarskej dielne, oceľové
nosníky, oceľové stĺpy sendvičovej zateplenej strechy v polyfunkčnej hale a vysokozdvižný výťah. Či
túto skutočnosť daňové orgány zisťovali, z preskúmavaných rozhodnutí ani z administratívneho spisu
nevyplýva.

Pokiaľ ide o ďalšiu skutočnosť, ktorú žalovaný vyhodnotil v neprospech žalobcu, a to, že nehnuteľnosť,
na ktorej sa mal predmet zmluvy o dielo realizovať, nebola v danom čase vo vlastníctve žalobcu, pričom
žalobca správcovi dane nepredložil písomnú zmluvu oprávňujúcu ho využívať uvedenú nehnuteľnosť,
súd poukazuje na to, že nehnuteľnosť v rozhodnom čase bola vo vlastníctve obchodnej spoločnosti

AUTO ROTOS s.r.o.. Z údajov uvedených v obchodnom registri SR, spoločníkom a jediným konateľom
oboch obchodných spoločností bol v tom čase Ing. Anton Rozbora. Odhliadnuc od toho, že zákon pri
zmluve o výpožičke nevyžaduje písomnú formu, a teda žalobca nemusel preukazovať jej existenciu
predložením takejto listiny, bolo v danom prípade na mieste zobrať do úvahy, že obe obchodné
spoločnosti boli personálne prepojené, podnikali v tom istom sídle, a preto vyjadrenie ich konateľa mali

daňové orgány akceptovať ako právne relevantný dôkaz, o tom, že žalobca bol oprávnený nehnuteľnosť
bezodplatne využívať a pripadalo tiež do úvahy, že investície do tejto nehnuteľnosti so súhlasom
(deklarovaným) jej vlastníka mohol použiť na účely svojej podnikateľskej činnosti (§ 49 ods. 2 zákona
o DPH).

Neuskutočnenie zdaniteľného obchodu nepreukazuje ani zistenie, že dodávateľ (PHOTOART, s.r.o.)
žalobcu a jeho subdodávatelia (FOREST MEDIA s.r.o. a METROPOLITAIN, s.r.o.) nemohli jeho dodanie
pre žalobcu zabezpečiť vzhľadom na nedostatok ľudských zdrojov, absentujúci dôkaz o preprave
materiálu, resp. absenciu iných dokladov o dodaní plnenia. Uvedené zistenie nevylučuje možnosť, že
subdodávatelia alebo i samotný dodávateľ žalobcu mohli konať v rozpore so zákonom, avšak v žiadnom

prípade to nie je objektívnym dôkazom protizákonnosti konania žalobcu.

Pokiaľ teda daňové orgány v konaní nepreukázali, že zdaniteľné obchody vôbec neprebehli, pokiaľ
nepreukázali neexistenciu predmetných zdaniteľných plnení, bolo z ich strany potrebné objektívne
preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenia zakladajúce nárok na odpočet DPH

je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho
subjektu dodávateľského reťazca. V takom prípade dôkazné bremeno prešlo na správcu dane, ktorý
bol povinný preveriť vzťah žalobcu k podvodnému konaniu vzniknuvšiemu v reťazci firiem, ktorého bol
súčasťou a jeho vedomosť o tom, že u iného daňového subjektu došlo k porušeniu zákona o DPH.Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z
21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 50, z ktorého vyplýva, že nemožno zdaniteľnej osobe zamietnuť

právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty
DPH z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej
poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že
samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok
na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného

predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.
Zároveň platí, že daňový orgán nie oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa
zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe
ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že
disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové
priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné

dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené. (rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 51)
V obchodnom styku je predpokladaná dobromyseľnosť konania a nadobudnutia práv. Je pravdou, že
zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a PHOTOART, s.r.o. dňa 16.02.2010 je aj s ohľadom na vcelku
vysokú cenu za zhotovenie diela príliš jednoduchá a strohá. Zvlášť nepochopiteľné sa zdajú ustanovenia

týkajúce sa ceny a platobných podmienok. Takýto postup žalobcu pri uzavieraní obchodov možno
považovať za nevšedne neobozretný a ľahkovážny. Menší dôraz na precíznosť formulácie písomnej
zmluvy však nemožno chápať ekvivalentne s nedobromyseľnosťou v kontexte skúmania zákonnosti
postupu žalobcu ako účastníka reťazca firiem, či vedel alebo mal vedieť, že plnenie v niektorej časti
reťazca je poznačené protiprávnosťou konania niektorého z jeho účastníkov. I keď zmluve možno

vytknúť jej príliš jednoduchú osnovu, z hľadiska práva je perfektná a nemožno ju teda vo všeobecnosti
vnímať ako dôkaz usvedčujúci žalobcu z nekalého konania.
Právo na odpočet dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak je objektívne preukázané, že predmetná
zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet
dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu

dodávateľského reťazca. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a
Dávid, čl. 52)
Aj samotná skutočnosť, že subdodávatelia nepodali v rozhodnom čase daňové priznania a neodviedli
do štátneho rozpočtu DPH, je len dôkazom o protiprávnosti konania týchto obchodných spoločností, ale
nemožno to považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti konania žalobcu, ani v tom nemožno badať

jeho vedomosť o existencii porušenia daňových právnych predpisov, či jeho priamu, cielenú a úmyselnú
participáciu na daňovom podvode. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný ani správca
dane sa nevyjadrili ku v celku podozrivej okolnosti, ako mohla obchodná spoločnosť PHOTOART,
s.r.o. zabezpečiť čestné prehlásenia konateľa nekontaktných spoločností FOREST MEDIA s.r.o. a
METROPOLITAIN, s.r.o., pričom podľa zistenia správcu dane je tento bezdomovcom s neznámym

pobytom.
Súd poukazuje na to, že žalobca, ktorý tvrdil, že mu dodávka bola dodaná tak, ako sa deklaruje na
ním predložených účtovných dokladoch, požaduje vrátenie DPH, ktorú zaplatil na vstupe na základe
vystavených faktúr obchodnou spoločnosťou PHOTOART, s.r.o.. Súd je toho názoru, že k spochybneniu
nároku žalobcu na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe nepostačuje konštatovanie, že nie je možné

vylúčiť, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené protiprávnosťou konania v
niektorej časti reťazca firiem, ktorého súčasťou sa žalobca stal.
Z judikatúry ESD vyplýva, že platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje
na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH sa musí na účely šiestej smernice považovať za
účastníka na tomto podvode a to bez ohľadu na otázku, či mal z opätovného tovaru prospech alebo nie.

Za danej dôkaznej situácie, s ktorou sa mohol oboznámiť súd, vonkoncom nemožno tvrdiť, že by bolo
vyššie uvedené konštatovanie prípustné na základe zistení správcu dane. V preskúmavanom konaní
nebolo preukázané, že by žalobca bol aktívnym účastníkom (spolupáchateľom) daňového podvodu,
alebo, že by pomáhal páchateľom podvodu. Ak by k takémuto objektívnemu zisteniu daňové orgány
dospeli, a to na základe právne relevantných dôkazov preukazujúcich tento vzťah žalobcu k zámeru

získať v rámci súvisiacich dodávok medzi účastníkmi reťazca firiem nenáležitú daňovú výhodu, potom
by daňovým orgánom (súdu) prináležalo odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH.
ZadanýchokolnostínemožnoopomínaťaninaprávnuzásaduIndubioproreo,ktorásazväčšauplatňuje
v trestnom konaní, avšak nie je vylúčené jej rešpektovanie aj pre daný prípad, kedy existujú pochybnostio otázke skutkového posúdenia vzťahu (subjektívnej stránke) žalobcu k zákonnosti (resp. nezákonnosti)
konania jednotlivýh účastníkov predmetného reťazca. Uvedené pochybnosti, pokiaľ je to možné, môžu
byť odstránené v daňovom konaní. Súd opakuje, že odporuje právu EÚ a tiež zákonu o DPH, aby sa v

súdenej veci, zdaniteľnej osobe zamietlo právo odpočítať DPH za dodanie tovaru alebo služby z dôvodu,
že so zreteľom na podvody alebo nezrovnalosti spáchané v rámci reťazca zdaniteľných obchodov sa
toto dodanie nepovažuje za skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na základe objektívnych dôkazov
preukázalo, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na
odpočítanie dane je súčasťou podvodu týkajúceho sa DPH spáchaného na vstupe alebo na výstupe v

rámci dodávateľského reťazca. Je možné zhrnúť, že uvedené prináleží preveriť nezávislým daňovým
orgánom, ktoré v danom prípade k tejto svojej povinnosti nepristúpili komplexne, náležite starostlivo a
dostatočne zodpovedne.
Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je
na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjekt zákon
nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov.

Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude
podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh
kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane,
pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových
subjektov. (3 Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010)

Záveromsúddodáva,žeEurópskysúdnydvorvosvojichrozhodnutiachOptigenLtd(C-354/03),Fulcrum
Electronics Ltd C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) konštatoval, že uplatnenie nároku na
odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s
úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto

osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. ( 3 Sžf
1/2010 zo dňa 19.08.2010). V rozhodnutí vo veci Kittel (C-439/04) bola táto zásada spresnená tak, že vo
vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je Európsky súdny dvor tohto názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá
vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené
s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane

odopreté.

Tvrdené podvodné konanie mohlo nastať u tohto daňového subjektu, ktorý nevedel preukázať
vyrobenieresp.obstaraniedodanéhotovaru.Vsúdompreskúmavanomkonanívšaknebolorelevantným
spôsobom spochybnené, že dodávky (zdaniteľné obchody) prebehli tak, ako sa uvádza na predmetných

faktúrach.

Úlohoužalovanéhovďalšomkonaníbudeodstrániťvyššieuvedenérozpory.Jehoúlohoubudeopätovne
posúdiť všetky v konaní zistené skutočnosti (vykonané dôkazy), zhrnúť ich a podrobnejšie zhodnotiť
z hľadiska ich právnej relevancie, rozlíšiť, dôkladnejšie reagovať na podstatné pripomienky, návrhy a

vyjadrenia žalobcu, vysvetliť, prečo niektoré dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané nepovažoval za
dostatočné - majúce vplyv na rozhodnutie v prospech žalobcu, tak, aby odôvodnenie jeho rozhodnutia
bolo presvedčivé.

V prípade, že pri opätovnom preskúmaní veci žalobca dospeje k záveru, že je na zistenie skutkového

stavu potrebné doplniť dokazovanie, nič mu nebráni tak urobiť. Súdu sa javí potrebným v ďalšom
konaní zistiť, a to bez pochybností, reálnosť uskutočnenia jednotlivých dodávok, najmä miestnym
zisťovaním alebo výsluchom svedkov (zamestnancov, externých spolupracovníkov alebo konateľov)
prípadne z účtovných dokladov. Je potrebné znovu sa zaoberať, buď v odôvodnení alebo, v prípade
potreby,doplnenímdokazovania,termínmiuskutočneniajednotlivýchdodávokazistiťpôvodjednotlivých

komponentov, z ktorých sa skladali predmetné dodávky (príkladom výťah, protipožiarne dvere,
komponenty kúrenia, ostatné elektronické súčiastky, atď.) a v ďalšom sa zamerať na zodpovedanie
otázky (zistenie), či uvedené komponenty, z ktorých každý má svoj osud a zanecháva stopu (v podobe
napr. dokladu o výrobe, revíznych správ, dokladov o nadobudnutí, dovoze, predaji, atď.). Pokiaľ žalovaný
dospeje k záveru, že zdaniteľné obchody v rámci reťazca firiem, ktorého súčasťou bol i žalobca, prebehli,

v takom prípade bude žalovaný povinný riadne odôvodniť, alebo v prípade potreby zisťovať, a to znova
bez pochybností, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet
DPH je súčasťou daňového podvodu.S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie
žalovaného ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie, v ktorom, súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať

v naznačenom smere.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo
žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatenom súdnom poplatku vo
výške 70,- € a na nákladoch právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods.

4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, §16 ods. 3 a §18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov

- Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (03/2014) v sume 134,- € a k tomu
prislúchajúci režijný paušál v sume 8,04 €,
- Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (18.03.2014) v sume 134,- € a k tomu prislúchajúci

režijný paušál v sume 8,04 €,
- Účasť na pojednávaní (30.09.2015) v sume 139,83 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume
8,39 €.

Spolu náklady právneho zastúpenia zvýšené o DPH v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

predstavujúsumu518,76€.Tútosúdkrátilopolovicunasumu259,38€,pričomdôvodhodnýosobitného
zreteľa pre takýto postup videl v skutočnosti, že žalobca podal na tunajší súd 19 obsahovo podobných
žalôb proti rozhodnutiam žalovaného v podstate s totožným skutkovým i právnym základom, čo sa
nepochybne premietlo i do času spojeného s touto právnou pomocou i do nákladov žalobcu na jej
obstaranie.

Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 329,38 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona

č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to
písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.