Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 7, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121011559
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121011559.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie
Horvátovej a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému K. C., nar. XX.XX.XXXX v X.,
trvale bytom A. nad C., J. XXXX/XX, okres X., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Tr. zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom v
Trenčíne dňa 08. decembra 2022 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo

dňa 24. februára 2022 pod sp. zn. 0T/140/2021 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného K. C. z a m i e
t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. februára 2022 pod sp. zn. 0T/140/2021, na podklade
podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 28. decembra 2021 pod č. k. 1Pv

741/2021/3309-7 podľa §§ 234 odsek 1 a 204 odsek 1 Tr. poriadku, doručenej okresnému
súdu dňa 28. decembra 2021 o 13.56 hod., počas obmedzenia osobnej slobody obžalovaného po jeho
zadržaní, bol obžalovaný K. C., nar. XX.XX.XXXX, uznaný za vinného zo spáchania trestného činu
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 27.12.2021 v čase o 01.25 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz, EČV: MT-
XXXEI, ktorého vlastníkom je spoločnosť Autoleasing SK, s. r. o., IČO: 16 806 491, so sídlom Bratislava
III, Vajnorská 10645/100A a držiteľom vozidla je spoločnosť DS - Dynamic Solution, s. r. o., IČO: 50
482 262, so sídlom na adrese: Martin, A. Kmeťa 583/19 a to v meste Dubnica nad Váhom
po ulici Kollárovej a následne odbočil na ul. Štúrovu smerom k závodu ZVS, kde bol na križovatke
ulíc Štúrova a Hurbanova predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej

motorizovanej jednotky KR PZ Trenčín, následne bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na
zistenieprítomnostipožitiaalkoholupredjazdou,ktorúodmietolvykonať,následnebolhliadkouvyzvaný,
aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený
návykovou látkou, čo najskôr neodmietol, následne po presune do Fakultnej nemocnice v Trenčíne sa
obvinený počas vyšetrenia odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo
iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo

spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín pod sp. zn.
1T/32/2009 zo dňa 20.07.2009, právoplatným dňa 20.07.2009 uznaný vinným zo spáchania trestného
činu podľa § 289 odsek 1 písm. b) Tr. zákona a trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín pod sp. zn.
2T/106/2013 zo dňa 16.09.2013, právoplatným dňa 01.10.2013, uznaný vinným zo spáchania trestného
činu podľa § 289 odsek 2 Tr. zákona.

Za tento trestný čin bol odsúdený obžalovaný K. C. nasledovne:Podľa § 289 odsek 2 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona a
za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri)
mesiace, ktorého výkon mu bol podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1 Tr. zákona podmienečne

odložený na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 3, odsek 5 písm. a) Tr. zákona okresný súd uložil obžalovanému aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,
na hlavnom pojednávaní napadol odvolaním obžalovaný do výroku o uloženom treste. Odvolanie
odôvodnil písomne prostredníctvom obhajcu tým, že poukázal na to, že aj v prípravnom konaní i na
hlavnompojednávaníspáchaniestíhanéhoažalovanéhoskutkupriznalanahlavnompojednávaníurobil
vyhláseniepodľa§257odsek1písm.b) Tr.poriadkuouznaníviny,ktorévyhlásenieajokresnýsúd
prijal. Na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol aj ťažké životné okolnosti, ktorými bola smrť jeho

otca v minulom roku a problémy v súkromnom živote s priateľkou, čo ťažko znášal, preto uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie považuje za neprimerane prísny,
pretožeodposlednéhoodsúdeniauplynuladobaskoro9rokovavtejtosúvislostipoukázalnaprechodné
ustanovenie k úpravám účinným od 01. novembra 2011 podľa § 438d Tr. zákona, ktoré súdu
umožňujú odsúdenia pred 01. novembrom 2011 nebrať do úvahy. Ďalej poukázal na to, že trest by mal

postihovať iba páchateľa a nemal by mať nežiaduci vplyv aj na ostatných rodinných príslušníkov, pričom
jeho matka K. C. je odkázaná na jeho pomoc vzhľadom na jej zdravotný stav a rovnako aj sestra K. C.,
ktorej doposiaľ pomáhal aspoň prepravou jej zdravotne postihnutých detí na lekárske vyšetrenia a na
hlavnom pojednávaní tiež poukázal na závažné okolnosti a udalosti, ktoré sa v jeho živote v poslednom
období odohrali. Dňa 16. apríla 2021 mu zomrel otec O. C. na následky ochorenia COVID-19 a nakoľko

jeho matka K. C. trpí závažným ochorením, je odkázaná pri dochádzke na lekárske vyšetrenia na jeho
pomoc. Sestra K. C. je vdovou, z predchádzajúceho manželstva má 12-ročnú dcérku R. a zo súčasného
vzťahu má dvojičky S. J. a I. J., pričom u oboch bolo diagnostikované autistické ochorenie a z tohto
dôvodu sa snaží pomáhať v rámci svojich možností aj sestre asistovaním pri pravidelných vyšetreniach.
Obžalovanýouvádzanýchskutočnostiachpredložilajlistinnédôkazy-úmrtnýlistO.C.alekárskesprávy

ohľadom zdravotného stavu K. C. a S. a I. J., ktoré navrhol vykonať na verejnom zasadnutí odvolacieho
súdu v rámci doplnenia dokazovania. Po takto doplnenom dokazovaní navrhol, aby odvolací súd podľa
§ 321 písm. e) Tr. poriadku napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o uloženom treste
zákaze činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie a aby sám s prihliadnutím na § 438d
Tr. zákona mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na primeranú dobu.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín sa do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu k
písomnému odôvodneniu odvolania obžalovaného nevyjadril.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, za splnenia všetkých

zákonných procesných podmienok pre vykonanie tohto nariadeného procesného úkonu, v rámci
konečného návrhu uviedla, že rozsudok okresného súdu aj v napadnutej časti považuje za správny a
zákonný a navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Zvolený obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu

poukázal na ich písomné odôvodnenie odvolania a doplnené dokazovanie vykonané na verejnom
zasadnutí odvolacieho súdu a navrhol, aby odvolací súd rozhodol spôsobom, aký navrhli v písomnom
odôvodnení odvolania.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že ľutuje toho

čoho sa dopustil a ak mu bude poskytnutá ešte jedna šanca, bude si toho vážiť do konca svojho života
a preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako sa vyjadril jeho obhajca právom konečného návrhu.

Odvolací Krajský súd v Trenčíne na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo
predložené dňa 31. marca 2022, na verejnom zasadnutí dňa 08. decembra 2022, postupom podľa §

317 odseku 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len výrokov, ktoré mohol obžalovaný v
napadnutom rozsudku namietať, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným
postupom zistil, že odvolanie obžalovaného K. C., ktoré aj napriek tomu, že bolo podané oprávnenou
osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolanímvytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1
Tr. poriadku /v danom prípade iba pre zásadný spôsob porušenia práva na obhajobu podľa písm. c)
citovaného zákonného ustanovenia/.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného
skutkového stavu a právneho posúdenia konania obžalovaného, teda výroku o vine, ktorý i
keby bol napadnutý odvolaním, správnosť odvolací súd ani nemohol preskúmavať z dôvodu, že okresný
súd na hlavnom pojednávaní právoplatne prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny /podľa § 257

odsek 1 písm. b) Tr. poriadku/ v zmysle § 257 odsek 7, odsek 8 Tr. poriadku, zo spáchania žalovaného
skutku,správneazákonneprávneposúdenéhoakodokonanýtrestnýčinprečinuohrozeniapodvplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Tr. zákona, keďže boli v posudzovanom prípade naplnené
kumulatívne všetky štyri formálne znaky tejto skutkovej podstaty trestného činu, vrátane materiálneho
korektívu podľa § 10 odsek 2 Tr. zákona a ďalej postupoval v súlade so zákonom aj pri ukladaní
trestnoprávnych sankcií obžalovanému K. C., t. j. pri určení druhu a výmery trestu, teda pri treste odňatia

slobody ako aj spôsobe určenia jeho výkonu a súčasne aj pokiaľ ide o uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu, ktorý bol fakticky podstatou odvolania, ktoré podal obžalovaný K. C..
V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd správne identifikoval u obžalovaného obe poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zákona a tieto aj obžalovanému správne a zákonne priznal.
Obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného skutku počas doterajšieho celého konania opakovane priznával,

resp. kontinuálne priznával od prípravného konania, jeho spáchanie aj uveriteľne úprimne oľutoval, čo
napokon potvrdil tiež obsah odôvodnenia jeho odvolania. Okresný súd potom tiež správne aj aplikoval
ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona. Krajský súd pripomína, že v posudzovanom
prípade, vzhľadom na dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 289 odsek 2 Tr. zákona (0 rokov) do
úvahy ani nepripadala aplikácia moderačného oprávnenia podľa § 39 Tr. zákona - mimoriadne zníženie

trestu. Okresný súd teda nepochybil, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa § 289 odsek
2 Tr. zákona vo výmere štyroch mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil bez
uloženia probačného dohľadu i podľa odvolacieho súdu na primeranú skúšobnú dobu jedného roka, t.
j. na samej dolnej hranici zákonného rozpätia (1 až 5 rokov).

Ako už odvolací súd uviedol, podstatu podaného odvolania obžalovaného tvoril ním napadnutý výrok o
uloženom treste zákaze činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie. V tejto súvislosti
je nevyhnutné uviesť, že takýto trest predstavuje najzávažnejší zásah do práva obžalovaného viesť
motorové vozidlá, ktoré doposiaľ deklarovali ním splnené zákonné podmienky pre ich legálne vedenie
(lege artis získané vodičské oprávnenie). Túto skutočnosť, ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého

rozsudku okresný súd správne neopomenul, keď iba mechanicky neukladal takýto, svojou povahou
výnimočný trest, pokiaľ ide určitú ľudskú činnosť, čo deklaruje skutočnosť, že u obžalovaného, ktorý ale
formálne naplnil zákonné podmienky v ustanovení § 61 odsek 5 písm. a) Tr. zákona a pritom okresný
súd správne prihliadol aj na prechodné ustanovenie v Trestnom zákone - § 438d (pri celkom správnom
postupe mal túto skutočnosť okresný súd vyjadriť aj v napadnutom výroku o uloženom treste zákaze

činnosti). Obžalovaný K. C. bol totiž doposiaľ dvakrát právoplatne odsúdený s tým, že mu bol ukladaný
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu (Okresný súd Trenčín sp. zn. 1T/32/2009
a 2T/106/2013), pričom v jednom prípade ide o odsúdenie pred 01. novembrom 2011. Aj keď v oboch
prípadoch ide o už zahladené odsúdenia, tieto však s poukazom na ustanovenie § 61 odsek 7 Tr.zákona
netvoria zákonnú prekážku pre uloženie „výnimočného“ trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

každého druhu, čo mal okresný súd taktiež pri úplne správnom postupe tiež vyjadriť v napadnutom
výroku o uloženom predmetnom treste zákaze činnosti. Na druhej strane okresný súd nemal uvádzať aj
odsek 3 ustanovenia § 61, pretože podľa tohto ustanovenia predmetný trest zákazu činnosti neukladal.
Všetky uvedené a vytknuté nedostatky však nemali v konečnom dôsledku zásadný vplyv na inak správny
výrok o uloženom treste zákaze činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu a preto nebol daný

nevyhnutný dôvod k jeho náprave v uvedenom smere v odvolacom konaní.

V zmysle už uvedeného v posudzovanom prípade existovala, vzhľadom na splnenie podmienok
uvedených v prechodnom ustanovení Trestného zákona v § 438d, možnosť výnimočne neaplikovať
obligatórne ukladanie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie, za

predpokladu existencie takých okolností a skutočností, ktoré by viedli k záveru o neprimeranej prísnosti
takéhoto ukladaného trestu obžalovanému tak, ako i on na to poukazoval v rámci odvolacích námietok.
Už okresný súd sa správne zaoberal ich existenciou a v prípade ich existencie ich hodnotením
v napadnutom rozsudku tak, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia. Obžalovaný neprimeranosť taktouloženého predmetného trestu zákazu činnosti odôvodňoval svojimi osobnými pomermi a s poukazom
na to, že takto uložený trest postihne aj jeho rodinu. Je zrejmé, že obžalovaný tým, že mu bude už
na doživotie znemožnené viesť motorové vozidlá, nebude môcť priamo zabezpečovať prepravu svojim

osobám blízkym tak ako na to poukazoval. Na druhej strane však obžalovanému nič nebráni, aby túto
potrebu obstaral aj iným spôsobom (zabezpečil im prepravu hoci i svojim motorovým vozidlom, ktoré
bude viesť iná osoba, prípadne využije individuálnu osobnú prepravu osobnou taxislužbou, sociálnym
taxíkom a podobne). V prípade svojej sestry s potrebou prepravy jej detí (obžalovaný neuvádzal, že jej
deti trpia vážnymi pohybovými ťažkosťami) tiež pripadá do úvahy, že túto môže zabezpečiť i jej súčasný

partner, keďže obžalovaný uvádzal, že v súčasnej dobe žije vo vzťahu. V súhrne je potrebné zdôrazniť,
že v prípade tohto druhu trestu nejde o taký eventuálny negatívny dopad na osoby blízke páchateľa
tak, ako je tomu v prípade ukladania trestu odňatia slobody, pretože aj v posudzovanom prípade nie sú
absolútne nedosiahnuteľné vhodné riešenia prepravy matky obžalovanej a detí sestry obžalovaného.
Okresný súd pritom správne poukázal na skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ preukázateľne
opakovane, viackrát, celkovo až 15-krát postihovaný za priestupky na úseku v cestnej premávke, najmä

z dôvodu prekročenia dovolenej rýchlosti a v hodnotení jeho osoby ako vodiča motorových vozidiel
v rámci cestnej premávky z hľadiska disciplinovanosti ide preto skôr o nedisciplinovaného vodiča.
Odvolaciemu súdu neuniklo pozornosti, že obžalovanému už bola daná šanca na svoju nápravu, pokiaľ
ide o plnenie si svojich povinností vodiča motorových vozidiel, keď mu Okresný súd Trenčín v konaní
pod sp. zn. 2T/106/2013 uložil právoplatne trestným rozkazom trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá každého druhu iba na samej dolnej hranici jedného roka, čo podľa názoru odvolacieho súdu išlo
o celkom neprimeraný a mierny trest, vzhľadom na skutočnosť, že trestnej činnosti sa dopustil iba krátko
po uplynutí skúšobnej doby podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu v predchádzajúcom jeho trestnom konaní vedenom Okresným súdom
Trenčín pod sp. zn. 1T/32/2009, kde mu bol pôvodne uložený takýto trest na dobu 2 roky a 6 mesiacov

za totožnú trestnú činnosť. Obžalovaný si však celkom zrejme nevzal dostatočné ponaučenie z týchto
odsúdení a hlboko podcenil riziko hrozby uloženia takéhoto trestu na doživotie v budúcnosti. Odvolacie
argumenty obžalovaného K. C. odvolací súd pokladal za nedostatočné a so záverom okresného súdu o
neexistenciimimoriadnychokolností,ktorébynáležiteodôvodňovaliuloženietrestuzákazučinnostiviesť
motorové vozidlá každého druhu iba s hornou hranicou 10-tich rokov sa celkom odvolací súd stotožnil.

Odvolací súd preto záverom konštatuje, že oba uložené tresty v napadnutom rozsudku aj podľa názoru
krajského súdu sú konformnými, s očakávaným účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr.
zákona a s očakávaným naplnením individuálnej aj generálnej prevencie pôsobiť na obžalovaného i na
ostatných členov spoločnosti - potencionálnych páchateľov trestnej činnosti takéhoto charakteru a sú

tiež dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia konania obžalovaného spoločnosťou.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s predmetným trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie,
t. j. konanie o náhrade škody, preto ani okresný súd nemal zákonný podklad o nároku na náhradu škody
rozhodovať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd
rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto
odvolanie obžalovaného K. C. ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.