Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 28, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121468295
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6121468295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: CLpreprava s.r.o.,
so sídlom Námestie Sv. Martina 5, 082 71 Lipany, IČO: 51 040 956, zastúpeného JUDr. Jozefom
Karabašom, advokátom, so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, IČO: 42029759, proti žalovanému: A.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., zastúpenému: Hrčka – Sabó s.r.o., so sídlom
Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, IČO: 51 433 842, o zaplatenie 4.283,93 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/71/2021-130 zo dňa 15.7.2022, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výrokov II. a III.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 1.076,74 eur zastavil a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 40,90 %.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 6.4.2020 zmluvu o nájme dopravného

prostriedku na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému motorové vozidlo F. G. - GT-Line, EČV: D.
H. na dočasné užívanie a žalovaný sa zaviazal zaplatiť odplatu žalobcovi. Zmluva bola uzatvorená na
dobu určitú od 4.4.2021 do 30.4.2021. Žalobca odovzdal auto žalovanému do užívania dňa 6.4.2021.
Dňa 14.5.2021 sa žalovaný, spolu s E. B., I. J. a K. D., vracali z Nemecka na Slovensko. Počas
tejto spiatočnej cesty došlo k natankovaniu nesprávneho paliva do automobilu, ktorý poskytol žalobca
žalovanému. Žalovaný hneď na to kontaktoval žalobcu, ktorého oboznámil s tým, čo sa stalo a na pokyn
žalobcu, že má zabezpečiť opravu auta v autorizovanom servise F., žalovaný, spolu s ďalšími osobami,

zariadili odťah automobilu do autorizovaného servisu F. - L. M. v Českých Budejoviciach. Po oprave
auta autoservis oznámil svedkovi K. D., že auto je opravené, pojazdné, že si môžu po neho prísť. Do
Českej republiky po auto sa chystal vycestovať žalovaný spolu so svedkom K. D., avšak skôr, než stihli
vycestovať, im žalobca telefonicky oznámil, že po uvedené motorové vozidlo nemajú ísť, že si po neho
pôjde on sám a oznámil im, že dal pokyn pracovníkom autoservisu, že už nesmú nikoho pustiť k autu.
Následne sa už žalovaný a ani ďalší jeho spolucestujúci k autu nedostali, presun auta si zabezpečil
žalobca sám. Z faktúry spoločnosti CB Auto vystavenej dňa 24.5.2021 plynie, že za opravu auta uvedená

spoločnosť vystavila dňa 24.5.2021 žalobcovi faktúru na sumu 5.729,- Kč. Z pokladničného bloku zo
dňa 24.5.2021 je zrejmé, že uvedeného dňa bola v spoločnosti CB Auto a.s. uhradená suma 5.729,-
Kč. Z faktúry vystavenej spoločnosťou Music s.r.o. zo dňa 26.5.2021 plynie, že uvedená spoločnosť
fakturovala žalobcovi odťah vozidla F. G. na trase Lipany - České Budějovice - Lipany sumu celkom1.323,84 eur. Z vyjadrenia žalovaného predloženého na pojednávaní dňa 17.6.2022 a z potvrdenia
o zaplatení sumy 1.076,74 eur súd zistil, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.076,74 eur, pričom
žalovaný špecifikoval, že táto suma pozostáva z nezaplatenej časti nájomného od 1.5. - 25.5. = 625 eur,

dotankovania paliva 63,97 eur, servisné práce 227,77 eur, palivo, ktoré by bolo vynaložené na cestu
Česko - Lipany = 130,- eur, umytie auta 30,- eur.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia nájomného za prenájom auta,

náhrady škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s opravou motorového vozidla v dôsledku natankovania
nesprávnych pohonných hmôt žalovaným a zmluvných pokút za porušenie zmluvných povinností,
celkom vo výške 4.283,93 eur. Žalovaný od začiatku uznával nárok žalobcu v časti nákladov
vynaložených na opravu auta v sume 5.729,- Kč, t. j. 227,77 eur, dotankovania paliva v sume 63,97
eur a náklady na umytie auta, avšak len do výšky 30,- eur. Následne v priebehu konania uznal aj nárok
žalobcu na zaplatenie ostávajúceho nájomného a náhradu pohonných hmôt za vykonanie cesty na trase

Česko - Lipany. Na pojednávaní dňa 17.6.2022 žalovaný predložil potvrdenie o tom, že uhradil žalobcovi
sumu 1.076,74 eur, ktorá predstavuje nezaplatenú časť nájomného od 1.5.2021 do 25.5.2021 sumu 625
eur, za dotankovanie paliva sumu 63,97 eur, za servisné práce sumu 227,77 eur, za palivo, ktoré bolo
vynaložené na cestu - Česko - Lipany 130,- eur a za umytie auta 30,- eur. Po preukázaní potvrdenia o
zaplatení sumy 1.076,74 eur vzal žalobca žalobu v tejto časti späť. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie

žaloby súd konanie v tejto časti zastavil.

Predmetom konania tak ostali nároky žalobcu na zaplatenie úhrady za umytie auta v sume 120,- eur,
keďže žalobca požadoval zaplatenie sumy 150,- eur a žalovaný zaplatil len 30,- eur, nárok žalobcu na

úhradu nákladov na odťahovú službu v sume 1.103,20 eur, na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle
článku IV. bod 9 zmluvy (prenechal do užívania predmet zmluvy tretej osobe) vo výške 500,- eur a na
zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. IV. bod 33 (porušenie ustanovení zmluvy) vo výške 1.000,- eur,
ako aj na zaplatenie DPH z príslušných súm.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 150,- eur za umytie
auta. Žalovaný označil uvedený nárok žalobcu za nadcenený a prehnaný, nakoľko bežnou praxou vždy
bolo, že buď auto privezú umyté oni, alebo ho odovzdajú s tým, že za jeho umytie zaplatia 30,- eur.
Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval predložením troch cenníkov autoumyvárok, zverejnených

na internete s tým, že má za to, že uvedená cena za umytie auta je adekvátna. Podľa názoru súdu
uvedené cenníky iných spoločností, podnikajúcich v oblasti umývania áut, je len informáciou o cenách
zaslužbyposkytovanévdanomsegmente,avšaknemožnoichpovažovaťzarelevantnýdôkazsvedčiaci
o vynaložení reálnych nákladov žalobcu na umytie predmetného auta aj v danom prípade. V zmysle
ustálenej judikatúry pritom platí, že rozsah (výšku) škody predstavujú len tie náklady, ktoré boli/sú/alebo

majú byť nevyhnutne a účelne vynaložené na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Ak žalobca v
rámci svojich skutkových tvrdení v žalobe uviedol, že v súvislosti s umytím auta mu vznikli náklady v
sume 150,- eur, bolo na ňom, aby v tomto smere aj predložil nejaký relevantný dôkaz, ktorý by preukázal
ním uvádzané skutočnosti. Žalobca však v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého
by bolo možné posúdiť oprávnenosť tohto nároku v požadovanej výške. Naproti tomu z vykonaného

dokazovania - z vyjadrenia žalovaného, podporeného aj svedeckou výpoveďou svedka K. D., čo v
podstate žalobca ani nerozporoval, vyplynulo, že bežná zaužívaná prax a zvyklosť medzi žalobcom
a žalovaným pri odovzdávaní auta bola taká, že v prípade, že žalovaný odovzdal motorové vozidlo
žalobcovi neumyté, platili mu poplatok za umytie auta v sume 30,- eur.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 227,77 eur (5.729,- Kč),
ktorú sumu vynaložil na zaplatenie faktúry za opravu motorového vozidla spoločnosti CB Auto České
Budějovice v sume 227,77 eur (5.729,- Kč), kde bolo auto opravované po natankovaní nesprávnych
pohonných hmôt a súčasne si uplatnil aj nárok na zaplatenie odťahu auta prostredníctvom spoločnosti

Music s.r.o. Konateľ žalobcu potrebu zabezpečenia odťahu motorového vozidla odťahovou službou na
pojednávaní dňa 17.6.2022 odôvodnil tým, že jeho spoločnosť sa rozrastá a on nemal časový priestor na
to, aby si sadol na vlak a išiel vyzdvihnúť si svoj majetok do Českých Budějovíc, a už aj keď by, boli by to
nevyčísliteľné hodnoty, pretože jeho čas je drahocenný, ako aj tým, že nemal garanciu, či auto dôjde naSlovensko, lebo mechanik mu nevedel s istotou povedať, či neboli vzniknuté škody v palivovom systéme.
V tomto smere súd uviedol, že po tom, čo žalovaný a svedkovia sa presúvali predmetným autom z
Nemecka na Slovensko, po zistení, že bolo natankované nesprávne palivo, zabezpečili odťah auta

autorizovaného servisu v Českých Budejoviciach. Z vykonaného dokazovania - z výpovede žalovaného
a svedkov E. B., K. D. a I. J. jednoznačne vyplynulo, že autoservis po oprave auta oznámil K. D., že auto
jeopravené,vyskúšanéažesimôžuponehoprísť. Uvedenúskutočnosťvpodstatenepoprelanikonateľ
žalobcu. Ďalej z faktúry vystavenej spoločnosťou CB Auto je zrejmé, že na aute boli vykonané práce:
diagnostika KDS/GDS, výmena palivového filtra, čistenie palivovej sústavy + odsatie paliva. Pokiaľ

autorizovanýservisoznámilžalovanýmavpodstateajkonateľovižalobcu,žeautojeopravené,pojazdné
a vyskúšané, nebolo dôvodné zabezpečovať presun auta odťahovou službou z Českých Budějovíc na
Slovensko.

Žalobca sa domáhal aj zaplatenia zmluvných pokút v sume 500,- eur v zmysle čl. IV., bod 9, v ktorom sa

uvádza, že nájomca nie je oprávnený prenechať auto do užívania predmet zmluvy tretej osobe. V danom
prípade však žalovaný neprenechal auto tretej osobe do užívania, ale z dôvodu poruchy auta v dôsledku
natankovania nesprávneho paliva. Keďže pre uplatnenie uvedenej zmluvnej pokuty nebola splnená
esenciálna podmienka - prenechanie do užívania tretej osobe, žalobca nebol oprávnený si uplatniť túto
zmluvnú pokutu voči žalovanému; v sume 1.000,- eur v zmysle čl. IV., bod 33, ktorý nárok žalobca

odôvodnil tým, že žalovaný neodovzdal vozidlo v mieste sídla žalobcu, že spôsobil škodu a že odovzdal
vozidlo znečistené. Ani tento nárok žalobcu nepovažoval súd za dôvodný, pričom poukázal jednak na
výpoveď konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 17.6.2022, ktorý uviedol, že on sám osobne kontaktoval
autoservis v Českých Budejoviciach a zakázal priamym zákazom konateľa spoločnosti, aby komukoľvek
umožnili prístup k motorovému vozidlu, a jednak aj na výpovede žalovaného a svedkov E. B., K. D. a I. J.,

ktorí zhodne uviedli, že po tom, čo autoservis oznámil K. D., že auto je opravené, pojazdné a že si môžu
po neho prísť, žalovaný a svedok K. D. si zabezpečili PCR testy na koronavírus, ktoré boli v tom čase
potrebné pre vycestovanie do Českej republiky, avšak následne im bolo žalobcom a aj autoservisom
oznámené, že po auto nemajú ísť, že majú zákaz prístupu k autu, že si auto vyzdvihne v autoservise
žalobca sám. Pokiaľ žalobca zakázal žalovanému ísť vyzdvihnúť opravené auto z autoservisu a dopraviť

ho do sídla jeho spoločnosti a navyše aj autoservisu, v ktorom bolo auto opravované, dal výslovný pokyn,
aby nikomu nebol umožnený prístup k predmetnému motorovému vozidlu, a následne si uplatnil voči
žalovanémunároknazaplateniezmluvnej pokutyvovýške1.000,-eurzaporušeniepovinnostiodovzdať
vozidlo v sídle spoločnosti a za zanechanie znečisteného auta, takéto konanie žalobcu nemôže požívať
súdnu ochranu, nakoľko žalobca požaduje od žalovaného zmluvné pokuty za nesplnenie povinností,

ktorých splnenie žalovanému sám znemožnil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca sa žalobou
domáhal zaplatenia sumy 4.283,93 eur (100 %), po začatí konania žalovaný uhradil žalobcovi sumu

1.266,09 eur (1.076,74 + 189,35), čo je potrebné považovať za úspech žalobcu (29,55 %) a vo zvyšnej
časti 3.017,84 eur súd žalobu zamietol, čo je úspech žalovaného (70,45 %). Podľa pomeru úspechu vo
veci tak má žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,90 % (70,45 % - 29,55 %).

Proti rozsudku voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vrátane závislého výroku o trovách
konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti
zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).Namietal, že na pojednávaní dňa 17.6.2022 súd vypočul ako prvého konateľa žalobcu a následne
mal súd vypočuť žalovaného a až tak mali byť vypočutí svedkovia navrhnutí žalovaným. Súd však
po vypočutí žalobcu vypočul najskôr svedka E. B. a až po jeho vypočutí súd pristúpil k výsluchu

samotného žalovaného. Týmto procesným pochybením súd umožnil žalovanému prispôsobiť svoju
výpoveď výpovedi svedka, ktorý bol navrhnutý samotným žalovaným a išlo o jeho svedka. Žalovaný mal
možnosť prispôsobiť svoju výpoveď výpovedi svedka a zosúladiť ich výpovede tak, aby sa nerozchádzali
v podstatných skutočnostiach, čím došlo k zásahu do práva na spravodlivé súdne konanie. Ďalším
pochybením súdu je, že súd porušil § 219 ods. 2 CSP. Súd odročil pojednávanie dňa 17.6.2022 na deň

15.7.2022 za účelom vyhlásenia rozsudku. Nakoľko žalobca nebol prítomný na vyhlásení rozsudku dňa
15.7.2022 mal mu súd zaslať rozsudok najneskôr do 3 dní, t. j. do 18.7.2022. Okrem toho súd porušil
aj § 223 ods. 3 CSP, podľa ktorého platí, že rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho
vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak. Okresný súd Stará Ľubovňa
vyhlásil rozsudok dňa 15.7.2022, pričom tento bol žalobcovi zaslaný zo strany súdu do elektronickej
schránky právneho zástupcu žalobcu až dňa 26.8.2022, čo je 42 dní po jeho vyhlásení. Žalobca ako

inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci považuje skutočnosť, že súd rozhodol
vo výroku I. napadnutého rozsudku tak, že zastavuje konanie v časti o zaplatenie 1.076,74 eur a vo
výroku II. zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, čo je však v rozpore so zisteným skutkovým stavom.
Súd totiž do výroku rozsudku pri rozhodovaní o merite veci nepoňal vôbec skutočnosť, že žalovaný
uhradil žalobcovi po pojednávaní dňa 17.6.2022 a pred pojednávaním, na ktorom súd vyhlásil rozsudok

dňa 15.7.2022 sumu 189,35 eur. Súd mal správne a zákonne rozhodnúť tak, že mal zastaviť konanie v
časti o zaplatenie 1.266,09 eur, a nie v časti 1.076,74 eur, nakoľko mal súd za preukázané do okamihu
vyhlásenia rozsudku, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu spolu vo výške 1.266,09 eur. Tým, že žalovaný
uhradil sumu 189,35 eur a súd túto sumu vôbec v rámci rozhodnutia vo veci samej neriešil a nevzhliadol
na ňu, rozhodol vo výroku I. a II. napadnutého rozsudku nesprávne a nezákonne, pretože žalovaný

uhradil zo žalovanej pohľadávky 4.283,93 eur sumu 1.266,09 eur, preto v tejto časti mal súd konanie
zastaviť.

Súd sa vôbec nevysporiadal a ani nespomenul skutočnosť, že žalobca predložil súdu v rámci podania zo

dňa 8.4.2022 fotodokumentáciu automobilu v stave, v akom bol odovzdaný po jeho užívaní žalovaným
do servisu v Českej republike, z ktorých vyplýva rozsah znečistenia a poškodenia automobilu. Uvedenou
fotodokumentáciou žalobca preukázal, že automobil bol značne znečistený a poškodený. Okrem
bežného umytia interiéru a exteriéru automobilu bolo potrebné vykonať aj tepovanie, ošetrenie kože,
ozonovanie, pretože v automobile žalovaný a osoby v ňom sa prepravujúce fajčili, zároveň bol popálený

tapacír od cigariet, vnútorné priestory boli oliate sladkou vodou, v celom aute bola špina, znečistená
a poškodená koža a po vozidle boli rozhádzané komponenty na prípravu fajčenia - papieriky, tabak,
drtenička. Na preukázanie oprávnenosti výšky nákladov na umytie auta 150,- eur žalobca predložil súdu
3 nezávislé cenníky autoumyvárok zverejnené v internete, z ktorých objektívne vyplýva, že cena za
umytie auta vo výške 150,- eur je adekvátna, objektívna a zodpovedá trhovým cenám služieb za umytie

automobilu.

Pri nároku žalobcu na odťah vozidla v sume 1.323,84 eur uviedol, že žalobca využil odťah na
prevoz vozidla z Českej republiky na Slovensko, pretože nevedel, v akom stave v skutočnosti vozidlo

je. Skutočnosť, že servis oznámil, že závadu na aute odstránil a vyskúšal automobil bez ďalšieho
neznamená, že automobil bol v plne funkčnom stave a že sa počas cesty na ňom nemohlo niečo stať,
keďže žalobca nevedel, či len nesprávne natankovanie bola jediná skutočnosť a príčina, ktorá spôsobila,
že vozidlo bolo nepojazdné.

K nároku žalobcu na zmluvné pokuty dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa článku
IV. bod 9 zmluvy o nájme dopravného prostriedku nájomca nie je oprávnený prenechať do užívania
predmet zmluvy a jeho príslušenstvo tretej osobe. V prípade porušenia zmluvnej povinnosti nájomcom,
je prenajímateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť v písomnej forme a prenajímateľ je oprávnený účtovať

nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur za každé jedno porušenie zmluvnej povinnosti. Toto
ustanovenie zmluvy bolo zo strany žalovaného porušené tým, že žalovaný dal vozidlo do užívania tretej
osobe, ktorá ho riadila a ktorá natankovala nesprávne palivo. Podľa článku IV. bod 33 zmluvy o nájme
dopravného prostriedku v prípade, že nájomca poruší niektoré z ustanovení tejto zmluvy alebo budeužívať vozidlo v rozpore s dohodnutým účelom prenájmu vozidla, s vozidlom bude zaobchádzať tak,
že ním poruší právne predpisy vzťahujúce sa na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iným
spôsobom poruší dohodnuté podmienky prenájmu, je prenajímateľ oprávnený uplatniť voči nájomcovi

nárok na zmluvnú pokutu vo výške od 1 000 eur do 5.000,- eur. Žalovaný porušil ustanovenie článku IV.
bod 33 tým, že užíval vozidlo v rozpore s dohodnutým účelom prenájmu, neodovzdal vozidlo na mieste,
kde ho prevzal, neodovzdal vozidlo dotankované a umyté, navyše na vozidle spôsobil škodu a vozidlo
nechal v servise v Českej republike. Súd mal zohľadniť skutočnosť, že zmluvná pokuta v tomto prípade
mala sankčný charakter. Žalovaný konal v rozpore so zmluvou a v rozpore s dobrými mravmi, keď nechal

auto žalobcu v servise v Českej republike a odišiel. Zo strany žalovaného došlo k preukázateľnému
porušeniu zmluvných povinností, čo bolo potvrdené aj na základe dokazovania vykonaného v súdnom
konaní a sám žalovaný uznal, že konal v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami.

Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je absolútnym nezmyslom, aby si prispôsoboval
výpoveď podľa svedka E. B.. Jeho výpoveď bola spontánna, ničím a nikým neovplyvnená, preukazujúca
skutočnosti ako ich uvádzal už vo svojich podaniach a podporená ďalšími výpoveďami svedkov.

Súd správne rozhodol o zastavení konania v časti 1.076,74 eur a to aj vzhľadom k tomu, že aj túto
sumu žalovaný zaplatil dobrovoľne a na určité jej časti nemal žalobca nárok. Žalobca toto namieta iba
z dôvodu, aby sa znížil žalovaného percentuálny pomer úspechu v spore, pričom v tomto ostáva bez

absolútnej miery sebareflexie, nakoľko sám vie, že za opravu mu žalovaný zaplatil už pred podaním
žaloby, avšak tieto peniaze mu žalobca vrátil iba z toho dôvodu, aby mohol navýšiť výšku sporu.

Tvrdenia týkajúce sa umytia auta vyznievajú priam smiešne, nakoľko žalobca skutočne nijakým

spôsobom nepreukázal, že vozidlo bolo umyté tak, ako to uvádza. Predloženie cenníkov nie je
skutočným dôkazom o umytí predmetného auta. V e-mailovej komunikácii z 3.3.2022 právny zástupca
žalobcu uviedol, že umytie v tejto cene preukáže a navrhne výsluch svedka. Pri dokazovaní a ani
nikdy v tomto konaní výsluch svedka nebol navrhnutý, aj keď na to mal žalobca priestor. To preukazuje
skutočnosť, že umytie v takejto cene vykonané nebolo.

Ďalšie zavádzajúce tvrdenie žalobcu je, že musel využiť odťah, pretože nevedel v akom stave v
skutočnosti vozidlo je. Servis, kde bolo auto opravované potvrdil, že závada je odstránená, a že
automobil bol odskúšaný a je funkčný.

Čo sa týka zmluvných pokút, súd sa s nimi vysporiadal správne vo svojom rozsudku. Poukazovanie
žalobcu na prenechanie auta inej osobe nie je pravdivé a to, že iná osoba natankovala zlé palivo
nemožno považovať za prenechanie vozidla do užívania inej osobe. S druhým typom zmluvnej pokuty sa

vysporiadal súd taktiež správne, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nebolo možné,
aby žalovaný vozidlo odovzdal na dohodnutom mieste a v dohodnutom stave, nakoľko mu to bolo
znemožnené.

V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2

CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajskéhosúdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

V odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba
v prevyšujúcej časti zamietnutá vrátane závislého výroku o trovách konania, a preto výrok rozsudku,
ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 1.076,74 eur zastavil, ktorý výrok napadnutý nebol, v odvolacom
konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť.

Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,

nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcovi.

Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem
prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k

zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na
základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v
dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie a vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v

odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného
súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú
racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne

dôvody, pre ktoré žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať
za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri
výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich
účel a význam. Iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 6.4.2020 zmluvu o
nájmedopravnéhoprostriedkupodľa§630anasl.ustanoveníObchodnéhozákonníka,nazákladektorej
žalobca prenechal žalovanému motorové vozidlo F. G. - GT-Line, EČV: D. H., na dočasné užívanie a

žalovaný sa zaviazal zaplatiť odplatu žalobcovi. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 4.4.2021
do 30.4.2021. Zo záznamu o odovzdaní motorového vozidla zo dňa 6.4.2021 je zrejmé, že žalobca
odovzdal auto žalovanému do užívania dňa 6.4.2021. Dňa 14.5.2021 sa žalovaný, spolu s E. B., I. J. a
K. D., vracali z Nemecka na Slovensko. Počas tejto spiatočnej cesty došlo k natankovaniu nesprávneho
paliva do automobilu. Žalovaný hneď na to kontaktoval žalobcu, ktorého oboznámil s tým, čo sa stalo a

na pokyn žalobcu, že má zabezpečiť opravu auta v autorizovanom servise F., žalovaný, spolu s ďalšími
osobami, zariadili odťah automobilu do autorizovaného servisu F. - L. M. v Českých Budějoviciach. Po
oprave auta autoservis oznámil K. D., že auto je opravené, pojazdné, že si môžu po neho prísť. Do
Českej republiky po auto sa chystal vycestovať žalovaný spolu so K. D., avšak skôr, než stihli vycestovať,
im žalobca telefonicky oznámil, že po uvedené motorové vozidlo nemajú ísť, že si po neho pôjde on sám

a oznámil im, že dal pokyn pracovníkom autoservisu, že nesmú nikoho pustiť k autu. Následne sa už
žalovaný k autu nedostal, presun auta na Slovensko si zabezpečil žalobca sám.Podľa § 630 Obchodného zákonníka, zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ
zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívania a nájomca sa zaväzuje
zaplatiť odplatu (nájom).

Podľa § 632 ods. 3 Obchodného zákonníka, nájomca je povinný starať sa o to, aby na dopravnom
prostriedku nevznikla škoda. Škodu na dopravnom prostriedku znáša prenajímateľ, ibaže škoda bola
spôsobená nájomcom alebo osobami, ktorým nájomca umožnil prístup k dopravnému prostriedku.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný
zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

S ohľadom na odvolanie žalobcu odvolací súd posudzoval nárok žalobcu na umytie motorového vozidla
vo výške 150,- eur, nárok žalobcu na odťah motorového vozidla z Českých Budějovíc do Lipan vo výške
1.323,84 eur, nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur v zmysle čl. IV. bod 9 zmluvy o nájme
dopravného prostriedku, ako aj nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- eur v zmysle čl. IV.
bod 33 zmluvy o nájme dopravného prostriedku.

Čo sa týka nákladov spojených s umytím automobilu v žalobcom požadovanej výške 150,- eur, odvolací
súd uvádza, že v súvislosti s týmito nákladmi prvoinštančný súd priznal žalobcovi náklady na umytie
automobilu vo výške 30,- eur, nakoľko prax medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že za odovzdanie

neumytého auta si žalobca od žalovaného účtoval sumu 30,- eur. Navyše žalobca skutočne vynaložené
náklady na umytie auta ani nepreukázal, pričom za takýto dôkaz nemožno považovať ani 3 nezávislé
cenníky autoumyvárok, na ktoré sa žalobca odvolával. Ide len o informatívny výpočet ceny za umytie
auta, nie však o skutočne vynaložené náklady žalobcu za umytie auta. Navyše hodnotu znečistenia
auta nemožno určiť ani podľa fotiek, na ktoré žalobca poukazoval. Za týchto okolností prvoinštančný

súd správne uznal náklady na umytie auta len vo výške 30,- eur, a nad túto sumu do výšky 150,- eur
tomuto nároku žalobcu nevyhovel z dôvodu neunesenia dôkazného bremena nepreukázaním skutočne
vynaložených nákladov na umytie auta vo výške 150,- eur.

Čo sa týka nákladov žalobcu na odťah predmetného motorového vozidla z autoservisu v Českých
Budějoviciach do Lipan, na tomto mieste je potrebné uviesť, že tieto náklady nemožno považovať za
oprávnené, a to z dôvodu, že predmetný automobil bol po oprave funkčný, odskúšaný a pojazdný, nebol
teda dôvod na presun automobilu odťahovou službou. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu
preto nemôže ísť o oprávnene vynaložené náklady na strane žalobcu.

Podľa čl. IV. bod 9 zmluvy o nájme dopravného prostriedku, nájomca nie je oprávnený prenechať do
užívania predmet zmluvy a jeho príslušenstvo tretej osobe. V prípade porušenia zmluvnej povinnosti
nájomcom je prenajímateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť v písomnej forme a prenajímateľ je oprávnený

účtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur za každé jedno písomné porušenie zmluvnej
povinnosti.

Základným právom nájomcu je užívanie prenajatého dopravného prostriedku. Užívanie dopravného

prostriedku nájomcom nie je neobmedzené. Je ohraničené rozsahom účelu, na ktorý bol dopravný
prostriedok prenajatý, teda účelom a prevádzkovaním, ktoré bolo dohodnuté v zmluve. Inak je nájomca
oprávnený užívať dopravný prostriedok v súlade s účelom, na ktorý dopravný prostriedok obvykle slúži.
Zákon umožňuje užívanie prenajatej veci len nájomcom. Prenechať dopravný prostriedok tretej osobemôže nájomca len vtedy, ak je to určené v zmluve o nájme. Zákaz prenechania dopravného prostriedku
nájomcom do užívania tretej osobe ho obmedzuje nielen v tom, že užívanie tretím osobám nesmie
umožniť na základe nájomnej zmluvy, ale ani na základe akýchkoľvek iných právnych dôvodov.

Nárok na zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur v zmysle čl. IV. bod 9 zmluvy o nájme dopravného
prostriedku žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný dal vozidlo do užívania tretej osobe, ktorá ho riadila
a ktorá natankovala nesprávne palivo. Tu treba rozlišovať pojmy „dať vozidlo do užívania tretej osobe“

a „umožniť tretej osobe prístup k vozidlu“. Tým, že predmetné motorové vozidlo riadila a tankovala
palivo do tohto vozidla tretia osoba možno povedať, že žalovaný síce umožnil prístup tretej osobe
k motorovému vozidlu, v žiadnom prípade však z tohto nemožno vyvodiť, že motorové vozidlo dal do
užívania tretej osobe. Z tohto dôvodu zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu čl. IV. bod 9 zmluvy
o nájme dopravného prostriedku, preto ani nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500,-
eur nie je dôvodný.

Podľa čl. IV. bod 33 zmluvy o nájme dopravného prostriedku, v prípade, že nájomca poruší niektoré z
ustanovení tejto zmluvy alebo bude užívať vozidlo v rozpore s dohodnutým účelom prenájmu vozidla, s
vozidlombudezaobchádzaťtak,ženímporušíprávnepredpisyvzťahujúcesanabezpečnosťaplynulosť

cestnej premávky alebo iným spôsobom poruší dohodnuté podmienky prenájmu, je prenajímateľ
oprávnený uplatniť voči nájomcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške od 1.000,- eur do 5.000,- eur.

Nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- eur v zmysle čl. IV. bod 33 zmluvy o nájme dopravného

prostriedku žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný neodovzdal vozidlo v mieste sídla žalobcu, že
spôsobil škodu a že odovzdal vozidlo znečistené. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že pokiaľ
žalobca zakázal žalovanému ísť vyzdvihnúť opravené auto z autoservisu a dopraviť ho do sídla jeho
spoločnosti a navyše aj autoservisu, v ktorom bolo auto opravované, dal výslovný pokyn, aby nikomu
nebol umožnený prístup k predmetnému motorovému vozidlu, a následne si uplatnil voči žalovanému

nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.000,- eur za porušenie povinnosti odovzdať vozidlo v
sídle spoločnosti a za zanechanie znečisteného auta, takéto konanie žalobcu nemôže požívať súdnu
ochranu, nakoľko žalobca požaduje od žalovaného zmluvné pokuty za nesplnenie povinností, ktorých
splnenie žalovanému sám znemožnil.

Súd prvej inštancie zvolil správny procesný postup, umožnil všetkým stranám (tak žalobcovi ako aj
žalovanému) uskutočňovať im patriace procesné práva, ktoré im Civilný sporový poriadok priznáva.
Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenie, ktoré by malo za následok
zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti
zamietol. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací
súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výrokov

II. a III. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu

trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).