Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/335/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115232377
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5115232377.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., obaja
právne zastúpení Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom Makovického 7, Žilina proti žalovanej:
H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., o zaplatenie sumy 459,75 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 1/ 306,50 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
od 18.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2/ 153,25 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
od 18.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v 1/ rade sa domáhala žalobou doručenou súdu 6.11.2015 voči žalovanej (pôvodne aj
žalovanému v 2/ rade) zaplatenia 306,50 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania od 18.10.2015 do

zaplatenia. Žalobca v 2/ rade sa domáhal voči žalovanej tou istou žalobou zaplatenia 153,25 eur spolu
s 5,05 % úrokom z omeškania od 18.10.2015 do zaplatenia.
Žalobcovia v rade 1/ a 2/ rade odôvodnili žalobu tým, že sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností
zapísaných na Okresnom úrade Žilina, Katastrálny odbor, na LV č. XX kat. územie E. domu č.s. 648
situovaného na pozemku KN-C parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2 a pozemku
KN-C parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, pričom podiel žalobkyne v 1/ rade
je 1 a podiel žalobcu v 2/ rade je 1.

Zdôraznili, že v rozhodnom čase pre uplatnenie tohto nároku vlastnili podiel 1 manželia H. D. I., J. C.,
nar. XX.X.XXXX, a C. I., nar. X.XX.XXXX, obaja toho času trvalé bytom F. K. XXX, XXX XX F. F., ktorý
následne previedli na p. L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX G. O., vklad ktorej bol povolený pod
č. V 2374/2014 dňa 16.4.2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok, práv a povinností zo dňa 3.11.2015
manželia Budkeovci ako postupcovia na strane jednej postúpili svoju pohľadávku voči žalovaným v 1/
a 2/ rade v sume 459,75 eur na žalobkyňu v 1/ rade ako postupníka na strane druhej a postúpenie
postupcovia oznámili žalovaným v 1/ a 2/ rade listom zo dňa 4.11.2015 v zmysle ust. § 526 Obč.

zákonníka.
Zdôraznili, že podiel 1 na nehnuteľnostiach je ku dňu podania návrhu vedený na zosnulú H. P. -Q., nar.
XX.X.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX a ako jediná dedička spoluvlastníckeho podielu 1 ktorá
dedičstvo neodmietla, prichádza do úvahy žalovaná v 1/ rade. Dedičské konanie je vedené na Okresnomsúde v Žiline sp. zn. 30D/144/2007, prejednávané na NÚ JUDr. Zuzany Kolembusovej pod sp. zn. Dnot
57/2007. Dedička žiadala zaradiť spoluvlastnícky podiel 1 do dedičstva po zosnulej H. P. – Q., čo Krajský
súd v Žiline v rámci odvolania podaného dedičkou už vyslovil v podanom názore. Nárok odôvodňovali aj

voči pôvodnému žalovanému v 2/ rade R. S. G., na ktorého poručiteľka previedla podiel, avšak následne
žalobu voči žalovanému v 2/ rade vzali späť a súd konanie voči žalovanému v 2/ rade zastavil.
Žalobcovia uviedli, že pozvánkou zo dňa 26.8.2013, vyvesenou v spoločných častiach nehnuteľnosti,
z vnútornej strany vchodových dverí, boli spoluvlastníci nehnuteľnosti pozvaní na schôdzu obyvateľov
domu na deň 7.9.2013. Na schôdzi sa zúčastnili žalobkyňa v 1/ rade, žalobca v 2/ rade a H. D. I. ako

spoluvlastníci každý v 1 v domovej nehnuteľnosti č.s. 648 situovanej na pozemku KN-C parc. č. XXXX o
výmere 332 m2 - Hollého ul. č. 10 v Žiline konaného dňa 7.9.2013 o 10.00 hod. Nezúčastnili sa žalovaná
a R. S. G..
Prítomní spoluvlastníci v rozsahu 3, t.j. nadpolovičnej väčšiny v nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX
kat. územie E. odsúhlasili vyčistenie odkvapových rín, opravu časti strechy pri schodišti, vyčistenie a
opravu kanalizácie, vybudovanie nových prvkov za účelom bezproblémového odtekania kanalizácie a

dažďovej vody, oslovenie firmy, ktorá bude práce realizovať, spôsob financovania, uzavretie samostatnej
zmluvy so stavebnou firmou, prípadne s inými odbornými firmami podľa znalostí a schopností odvetvia
na práce v bode 1. rozhodnutia, spôsob financovania prác, a to v rozsahu zodpovedajúcemu 1 -tiny
u každého spoluvlastníka + rovným dielom za zvyšnú 1 -tinu rodiny G., ak sa táto nebude podieľať,
urobenie prieskumu ohľadne upratovania, ohľadne realizácie okien v pivničných priestoroch, realizácie

zveľadenia spoločných a pivničných priestorov, ohľadne získavania záujemcov na prenájom pivničných
priestorov, v prípade, že sa rodina G. nebude na financovaní podieľať v rozsahu 1/4-tiny, uplatňovanie
alikvotnej časti vynaložených nákladov mimosúdne a následne v súdnom konaní.

Dňa 1.10.2013 ako objednávatelia na strane jednej uzatvorili so spoločnosťou STAV-BAin, s.r.o.,

Žilina, ako zhotoviteľom na strane druhej Zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli stavebné, udržiavacie,
montážne, upratovanie práce na nehnuteľnosti D. XX C. E., tak ako bolo špecifikované v zmluve o dielo.
Po realizácii prác im zhotoviteľ vystavil faktúru č. 1020130001 zo dňa 30.11.2013 na celkovú sumu
1.651,- eur, ktorú mu v celej sume uhradili, t.j. aj sumu 412,75 eur, ktorá pripadá na podiel 1/4-tiny H.
P. - Q.. Zároveň pre nich dodávateľ p. C. H. - AQUAJET, Považská Bystrica vykonal práce - čistenie

dažďovej kanalizácie, TV - monitoring dažďovej kanalizácie, a to v dvoch termínoch - dňa 29.10.2013 a
6.11.2013. Uvedené práce si vyfakturoval faktúrou č. 257/2013 zo dňa 8.11.2013 na celkovú sumu 188,-
eur, ktorú čiastku mu v celej sume taktiež uhradili, t.j. i sumu 47,- eur, ktorá pripadá na podiel 1/4-tiny
H. P. -Q.. Spolu za práce zaplatili 1.839,- eur.
Spoukazomnaichtvrdeniavyslovilinázor,žetakžalovanej(salternáciouajnaR.S.G.)naktorúpripadá

spoluvlastníctvo 1/4-tiny bol predostretý zámer realizovať práce. Tak ako po celé predchádzajúce roky
ostala nečinná. Uviedli, že pod pojem hospodárenie so spoločnou vecou, o ktorom majú spoluvlastníci
podľa § 139 ods. 2 OZ rozhodovať, možno zahrnúť aj rozhodnutie o tom, aká investícia, t.j. náklady
akého druhu a v akej výške majú byť vynaložené na spoločnú vec. Na základe uvedeného popisu
žalobcovia zrealizovali úkony ako úkony na základe rozhodnutia väčšiny a menšinový spoluvlastník je

povinný prispieť na takto vynaložené náklady podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu, keďže
tak plní povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 137 ods. 1 OZ.
Žalobcovia v 1/ a 2/ rade a pôvodní vlastníci 1/4-tiny manželia Budkeovci vyzvali žalovanú, aby dlžnú
sumu 459,75 eur pripadajúcu na ich podiel uhradila na nimi označený účet č. XXXXXXX/XXXX vedený
v peňažnom ústave OTP Banka Slovensko, a.s., nakoľko túto čiastku zaplatili každý rovným dielom po

153,25eurzanich(459,75eur:3),atonajneskôrdo3dnípoobdŕžanílistu.Upozorniliich,žepomárnom
uplynutí lehoty budú nútení svoj nárok uplatniť na súde. Žalovaná výzvu prevzala dňa 14.10.2015. Na
základevyššieuvedenýchskutočnostížalovanádlhuježalobkyniv1/radeJUDr.AndreiVladárovejsumu
306,50 eur (153,25 eur titulom jej úhrady a 153,25 eur titulom nadobudnutej pohľadávky o manželov
Budkeových), žalobcovi v 2/ rade titulom 153,25 eur jeho úhrady.

Nakoľko je žalovaná v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, žalobcovia si uplatňujú voči nej úrok
z omeškania vo výške určenej podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, a to
k prvému dňu omeškania, ktorý deň je deň nasledujúci po poskytnutí lehoty v rámci mimosúdneho
usporiadania veci, nakoľko na povinnosť uhradiť dlžnú sumu bola žalovaná v rámci mimosúdnej výzvy,
ktorú si prevzala dňa 14.10.2015, v rámci nej jej bola poskytnutá 3-dňová lehota na úhradu, t.j. do

omeškania sa dostala dňom 18.10.2015.
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nárok neuznáva. Vyslovila názor, že z doručenej žaloby
a príloh nie je zrejmé aké konkrétne stavebné objekty a úpravy mali byť vybudované, kde boli
vybudované, na akej parcele, popis účelu, riešenie, projektová dokumentácia, objednávka aj faktúra súlen vo všeobecnej rovine, ak dôvodom bol nevyhovujúci technický stav, kedy a čo tento stav spôsobilo,
kto je vlastníkom účtu z ktorého mali byť platby realizované (vzhľadom na otázku aktívnej legitimácie).
Žalovaná poprela, že by ohľadom úprav od ktorých nárok žalobcovia odvíjajú, vopred so žalovanými

komunikovala. Pri rešpektovaní negatívnej dôkaznej teórie však nemožno od žalovanej žiadať, aby
preukázala neexistenciu komunikácie žalobcov so žalovanými. Skutkové tvrdenia žalobcov v tomto
konaní považovala v rozpore s ich inými tvrdeniami podanými v konaní vedenom pred Okresným súdom
Žilina sp. zn. 12C/197/2004, kde v 2017 tvrdili, ako sa od roku 2002 do nehnuteľnosti neinvestovalo a
neopravovalo a tak od toho roku len chátra.

Žalobcovia v reakcii na tvrdenie žalovanej uviedli, že žalobcovia trvajú na skutkovej a právnej
argumentácii uvedenej v žalobe zo dňa 6.11.2015 pod bodom IV. a nasl. žaloby. Žalobcovia preukázali
uzavretie zmluvy o dielo, tak ako majú na mysli príslušné zákonné ustanovenia, zmluva o dielo zo
dňa 1.10.2013 je platná, presne špecifikuje, čo bolo jej predmetom, ako aj cenu, za ktorú má byť dielo
vykonané, táto cena bola stanovená ako pevná, nebola menená, nakoľko neboli naplnené podmienky
pre jej zmenšenie z dôvodu menšieho rozsahu prác, prípadne zvýšenie pre prípad prác naviac. K úprave

ceny diela na základe dohody nedošlo. Tak ako vyplýva z článku III. predmetnej zmluvy, cena bola
dojednaná vo výške 1.651,- eur (vo vzťahu k dodávateľovi STAV-BAin, s.r.o.). Čo sa týka dodávateľa p.
C. H. - AQUAJET, medzi nim a žalobcami došlo k samostatnému právnemu vzťahu na základe zmluvy,
predmetom ktorej boli práce vykonané dňa 29.10.2013, spočívajúce v čistení dažďovej kanalizácie
a prevedenie monitoringu - 2 odvody a dňa 6.11.2013, spočívajúce v čistení dažďovej kanalizácie a

TV monitoringu - 2 odvody, za dohodnutú paušálnu sumu 188 eur, ktorá bola následne dodávateľom
vyfakturovaná a uhradená. Celkové práce predstavovali v súčte čiastku 1.839 eur, od ktorej je odvodená
žalovaná suma 1/4-tiny, pripadajúca na žalovanú. Žalobcovia preukázali i úhradu.
K námietke ohľadne špecifikácie konkrétnych stavebných objektov a úprav, kde boli tieto vybudované,
na akej parcele, popis účelu, riešenie, projektová dokumentácia a tvrdenie, že objednávka aj faktúra

sú len vo všeobecnej rovine, žalobcovia uviedli, že táto námietka nie je opodstatnená, v danej veci
zákon neustanovuje žalovanou požadované náležitosti. Z obsahu zmluvy je nepochybné, že sa jedná
o práce na domovej nehnuteľnosti na Hollého 10 v Žiline. Vlastníkom tejto nehnuteľnosti sú žalobcovia
každý v 1 -tine, žalovaná v 1 -tine (1-tina v čase rozhodnom patrila manželom Budkeovým). Projektová
dokumentácia nebola potrebná, zákon túto nevyžaduje, obzvlášť, ak sa jednalo o jednoduché práce.

Z obsahu zmluvy je nesporné aký účel objednávatelia sledovali a tento bol aj dosiahnutý. Z hľadiska
predmetu sporu nepovažujú za podstatné, či bol nevyhovujúci technický stav, kedy a čo tento stav
spôsobilo, preto ani námietka v tomto smere nie je podstatná. Vo vzťahu k účtu z ktorého bola platba
realizovaná, žalobcovia uviedli, že tak ako vyplýva z priloženého dôkazu, jedná sa o účet žalobkyne v 1/
rade, ktorá realizovala platbu vo výške 188,- eur dňa 15.11.2013 a žalobca v 2/ rade jej na túto úhradu

poskytol sumu 1/3-tiny a pôvodný spoluvlastníci C. a H. D. I. 1/3-tinu.
Vo vzťahu k tvrdeniam o absencii komunikácie žalobcovia uviedli, že žalovaná sa dlhoročne vyhýba
akejkoľvek komunikácii, obdobne jej syn, ktorý v predmetnej nehnuteľnosti s ňou býva, pri zazvonení
a zistení o koho sa jedná zabuchnú dvere, nikoho nezdravia, na ničom sa nezúčastňujú. Zo strany
žalovanej a jej syna neprichádza do úvahy ani bežná komunikácia, tak ako je zvykom medzi slušnými

ľuďmi a dalo by sa očakávať u spoluvlastníkov, nakoľko žalovaná v rade, ani jej rodinný príslušník -
syn Dipl. R. S. G., obývajúci jednu domácnosť, sa s nikým v nehnuteľnosti nerozprávajú, neotvárajú,
osobný kontakt minimalizujú, dochádza k nemu len náhodne potom, čo nestihnú vyjsť, resp. vojsť. Sú
úplne úsmevné situácie, keď radšej sedia v aute do doby, kým sa osoby patriace k spoluvlastníkom a
spoluvlastníci vzdialia, aby sa nestretli. Z titulu spoluvlastníctva sú absolútne nečinní. Nerealizujú žiadne

povinnosti vo vzťahu k spoluvlastníctvu. O uvedenom je možné sa presvedčiť z konania 12C/197/2004,
kde predmetom konania bol nárok spoluvlastníkov vo vzťahu k preplateniu investícií do nehnuteľnosti
ešte z roku 2001 a 2002. Od tohto obdobia po dobu 18. rokov, žalovaná a ani nikto z jej rodiny
sa nepodieľa na akejkoľvek údržbe, alebo nevyhnutnej oprave. Komunikácie ohľadne predmetných
nevyhnutných opráv sa zbavila sama žalovaná svojou opätovnou nečinnosťou a pasívnym prístupom

k výkonu vlastníckeho práva. Nedostavila sa na schôdzu spoluvlastníkov, na ktorú bola pozvaná
pozvánkou zo dňa 26.8.2013, tak ako všetci ostatní spoluvlastníci. Všetci ostatní sa dostavili, pozvánku
videli a zápisnicu zo schôdze aj podpísali. Žalobcovia vyslovili nesúhlas, že by ich skutkové tvrdenia
boli v rozpore s tvrdeniami v konaní 12C/197/2004, nehnuteľnosť je v súčasnosti a v roku 2017 v stave,
ktorý nie je vyhovujúci a práce, ktoré boli v roku 2013 na nehnuteľnosti vykonané predstavovali len

práce za účelom odstránenia havarijného stavu na streche a upchatej kanalizácii, aj z dôvodu nečistôt
v dažďových ríňach. Tým dochádzalo k vytopeniu pivníc a zatekaniu chodby. Nehnuteľnosť si po 18.
rokoch vyžaduje opravu so značnými finančnými nákladmi, na ktoré však spoluvlastníci nemajú, nakoľko
žalovaná neuhradila investície ešte z roku 2001 a 2002, ktoré za ňu spoluvlastníci suplovali v rozsahucez cca 10.000,-eur. Tiež poukázali na Zápis o prevzatí diela zo dňa 30.11.2013 a fotodokumentáciu,
ktorú zabezpečil zhotoviteľ diela pri jeho výkone. Na fotodokumentácii je zachytená osoba - spoločník
spoločnosti STAV-BAin, s.r.o., p. R. I., ako aj pracovník C. H. – AQUAJET.

Samotné vyjadrenie žalovanej považovali za vágne, nepresvedčivé, s cieľom zahmlievania podstatných
skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci, nakoľko súdu nepredostrela jednoznačnú odpoveď na
otázku, či namieta vykonanie uvedených prác, či namieta úhradu ceny za ich vykonanie. Žalobcovia
tvrdili, že žalovaná bola prítomná pri vykonávaní prác, vedela o nich, dodávatelia ju opakovane videli,
prišla sa pozrieť čo robia, práce sa vykonávali priamo pod jej bytom z troch strán, pričom vyšla na

balkón, aj z bytu, podala i ďalšie udanie v tomto smere na životné prostredie, ktoré sa vzťahovalo k
vybudovaniu odvodu splaškovej vody. Žalovaná videla ako ríne boli čistené zo strechy, p. I. sa zlaňoval,
videla tiež ako bolo pristavené zariadenie na monitoring a čistenie kanalizácie, tzv. krtkovací prístroj.
Tiež vyslovili názor, že nemôže ostať nepovšimnutá snaha žalobcov i o mimosúdne usporiadanie veci,
v ktorom žalobcovia zaslali žalovanej výzvu na úhradu, ktorú prevzala dňa 14.10.2015, v rámci ktorej
bola opätovne upozornená na všetky skutočnosti, boli jej zaslané prílohy. Žalovaná žiadnym spôsobom

nereagovala, nenamietala a v podstate ani relevantným spôsobom v tomto konaní nepredostrela takú
skutkovú a právnu argumentáciu, na základe ktorej by nárok žalobcov nebol opodstatnený.
Žalovaná v duplike uviedla, že jej nie je zrejmé čo a kedy spôsobilo žalobcami tvrdenú nepriechodnosť
kanalizácie. Zrejme na to majú dôvod, prečo to nechcú konkretizovať. Považuje za nepochopiteľné
prečo žalobcovia doposiaľ nepovedali to podstatné, že si nárokujú preplatenie vodnej stavby na parcele

XXXX/X, ktorá nie je zakreslená na katastrálnej mape, nie je vedená v žiadnej evidencii, na LV nie je
zapísané vecné bremeno. Teda od ničoho nemožno odvodzovať podielové spoluvlastníctvo žalovanej
k tejto stavbe. Ak sa žalobcovia rozhodli vybudovať túto vodnú stavbu, nezakladá to automaticky nový
právny vzťah žalovanej 1/ k predmetnej stavbe. Tiež zdôraznila, že úlohou súdnictva je predchádzať
ďalším sporom. Súd sa môže oboznámiť so spisom Okresného súdu Žilina 12C/268/2003, z ktorého

zistí ako si žalobkyňa 1/ po odkúpení práve tejto parcely XXXX/X začala uplatňovať od žalovanej 1/
bezdôvodné obohatenie práve z dôvodu, že na tomto pozemku má vystavanú drobnú stavbu - garáž.
Preto ak by súd žalobnému nároku vyhovel čím by v podstate určil (potvrdil), že spoluvlastníckou vodnej
stavby na parcele XXXX/X je aj žalovaná 1/, nič by nebránilo žalobkyni 1/ opäť sa kedykoľvek domáhať
nárokov vyplývajúcich z existencie stavby na tejto parcele. Namietala aj poškodenie tejto drobnej stavby,

keď na vozidle patriacom do rodiny žalobkyne 1/ nepochopiteľne vozili do kruhu po parcele XXXX/X
napriek tomu, že sa jedná o záhradu a neďaleko je dosť veľká spevnená plocha. Prejdením po veku
vodnej stavby došlo k jej poškodeniu prelomením. Považuje za nárok v rozpore s dobrými mravmi, aby
žalovaná 1/ hradila žalobcom za stavbu, ktorú si napokon sami poškodili.
Zároveň žalovaná rozporovala nárok aj z pohľadu prác, ktorých preplatenie si nárokujú v konaní

vedenompredrovnakýmsúdompodsp.zn.12C/197/2004,pretoževdanomkonanítvrdili,žesarozhodli
pre kompletnú rekonštrukciu aj odkvapov a rín a to spôsobom, aby to bolo dobre, lacno a kvalitne
urobené. Z fotografií predložených žalobcami vyplýva, že realizovali zaústenie rín do kanalizácie. Práve
preto žalovaná 1/ v prvom vyjadrení namietala čo vlastne od nej žiadajú preplatiť, pretože objednávka a
zmluvaodielonenesúžiadnuvýpovednúhodnotuzpohľadukedyačosakonkrétnepokazilo,čisavôbec

niečo pokazilo a či sa nejedná len o nápravu nedorobkov a čo konkrétne sa prácami naprávalo. Práve v
konaní 12C/197/2004 žalovaná 1/ namietala, že od počiatku neboli ríne správne osadené čo spôsobuje
vytápanie pričom znalkyňa napriek tomu tvrdila, že dom nevyžaduje žiadnu opravu len bežnú údržbu,
hoci aj na fotografiách doložených žalovanou 1/ bolo zrejmé ako pivnice vytápa. Navyše znalkyňa
spracovala rozpočet v ktorom uviedla, že skutočnú realizáciu prác ani ich rozsah nemá preukázaný,

napriek tomu súd žalobcom v celom rozsahu vyhovel. Čiže vždy platí iba taká verzia a taký skutkový
základ, ktorý je v prospech žalobcov a vlastne tie isté práce má žalovaná 1/ uhradiť rovno 2x. Napokon
žalobkyňa 1/ ničím nepreukázala refundáciu prostriedkov z účtu o ktorom tvrdí že je jej osobný. Pretože
v súdnom konaní majú strany sporu dôkaznú povinnosť, je dôkazné bremeno na pleciach žalobcov.
Žalovaná v ďalšom podaní pred druhým pojednávaním rozporovala aktívnu legitimáciu žalobcov

z dôvodu, že manželia D. a C. I. sa bezodplatne, čiže pre nich za nápadne nevýhodných okolností
zbavili nároku postúpením pohľadávky. Pre posúdenie aktívnej legitimácie žiadala skúmať pravdivosť
skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobnom návrhu, zistiť či majitelia D. a C. I. skutočne finančne
prispeli na tento účet a teda disponovali žalovaným nárokom, najmä ak v tom čase existujúce okolnosti
nasvedčujú tomu, že podieľať sa na financovaní prác by bola pre nich nadbytočná finančná záťaž.

Poukázala na to, že na základe výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. F. K. - I. je možné považovať za
preukázané, že sa manželia D. a C. I. odsťahovali do novo zakúpenej nehnuteľnosti v období III.Q
2013 a teda podiel domu na Hollého 10, Žilina preukázateľne plánovali odpredať. Vykonané úpravy,
ktoré sú predmetom tohto sporu, preukázateľne nemohli ovplyvniť predajnú cenu nehnuteľnosti, nakoľkonávrhom zo dňa 16.07.2013 spoluvlastníka - manželov H. D. I. a C. I. ponúkli žalovanej odkúpenie
ich spoluvlastníckeho podielu (teda pred vykonaním úprav), podľa ktorej majú záujem odpredať
nehnuteľnosť tretej osobe za 75.000 eur. Následne, po realizácii úprav, nový majiteľ L. M. odpredal tretej

osobe ten istý spoluvlastnícky podiel za 75.000 eur, čo preukazovala návrhom spoluvlastníka - M. L. - na
odpredaj jeho spoluvlastníckeho podielu. D. a C. I. bývali v novej nehnuteľnosti a tú na Hollého plánovali
odpredať. Poukázala na konanie sp.zn. 12C/197/2004, kde v obdobnej situácii pôvodný spoluvlastník
domunaD.XXL.C.tvrdil,žekeďževedel,žesaopolrokaodsťahuje,zaH.P.saužneskladal,alenechal
to na pleciach nového majiteľa. Poukázala aj na to, že podľa LV č. XXXX čerpali na novú nehnuteľnosť

hypotekárny úver, z aktuálneho LV vyplýva zistenie, že doposiaľ úver nie je splatený. Za tejto situácie by
o to viac bolo pre dobrého hospodára prioritnejšie postupovať tak, aby svojimi prostriedkami neplytval.
Ďalej žalovaná zdôraznila, že z podstaty tvorby fondu opráv vyplýva, že prostriedky sú periodicky
akumulované práve na realizáciu opráv a úprav, ktoré sú predmetom tohto konania. Je mimoriadne
nelogické, aby sa na jednej strane vytvoril fond opráv a na druhej strane spoluvlastník po úhrade
faktúr na neho pripadajúcu alikvotnú časť uhradil vo vlastnej réžii a nečerpali sa prostriedky priamo

z fondu na to určeného, v opačnom prípade by nebol dôvod zriaďovať fond. Vyslovila názor, že sa
jedná o simulovaný právny úkon, ktorý nemožno časom konvalidovať a nie je spôsobilý založiť aktívnu
legitimáciu. Ak by sa preukázalo, že manželia D. a C. I. na účet neprispeli, ale ich podiel suploval
niekto iný, znamená to, že skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobnom návrhu sú nepravdivé, postúpenie
pohľadávky je simulovaný právny úkon, čo sa pretaví do nepriaznivého následku pre žalobcov. Tiež

uviedla, že žalobcovia sa snažia pohyby na účte všemožne zatajiť, odpútavajú pozornosť, jedná sa
pritom o účet spoločnej nehnuteľnosti, o to viac možno dôvodne očakávať vyššiu mieru transparentnosti
účtu a nemal by existovať ani najmenší problém proaktívne predložiť kompletnú platobnú históriu a
rozplynúť tak akékoľvek pochybnosti týkajúce sa otázky aktívnej legitimácie. Podľa žalovanej, by mal
súd prihliadnuť aj na takéto správanie a vyvodiť indície v neprospech žalobcov. Naliehavosť žalovaná

odôvodňovala dlhým časovým odstupom a teda možnosťou skartácie týchto údajov v banke žiadala od
súdu zabezpečiť výpisy z účtu vedeného v N. I. číslo XXXXXXX/XXXX pre obdobie január až december
2013 a identifikáciu vyššie označeného účtu.
Tiež žalovaná uviedla, že v jedinej súdu predloženej zápisnici údajne datovanej na 07.09.2013 sa
odvolávajú na dohodu ohľadom doručovania pozvánok, ku ktorej mali dospieť na schôdzi konanej dňa

28.03.2003apretobysamalsúdoboznámiťajsozápisnicouzodňa28.03.2003,pretožepraxjeopačná,
nič zverejňované na vnútornej časti dverí nie je a nebolo, o schôdzach nemá žiadnu vedomosť čo je
možné preukázať vyžiadaním pozvánok a zápisníc za obdobie 2012-2019.
Žalovaná poukazovala tiež na to, že z výzvy na zaplatenie 459,75 eur - pokusu o zmier, ktorá bola
žalobcami doložená ako príloha žalobného návrhu, peňažnú sumu žiadali poukázať na účet vedený v

N. I. číslo XXXXXXX/XXXX. Žalobkyňa 1/ prostredníctvom vyjadrenia zo dňa 18.05.2018 potvrdila, že
účet vedený v N. I. číslo XXXXXXX/XXXX patrí práve žalobkyni 1/. Vzhľadom na uvedené žalovaná
predpokladá, že práve účet vedený v N. I. číslo XXXXXXX/XXXX je zriadený na účely fondu opráv.
Vyslovila názor, že tvrdenie žalobkyne v 1/ rade o tom, že manželia D. a C. I. sa finančne podieľali na
opravách ktoré sú predmetom sporu sú nielen že ničím nepodložené, ale samotné tvrdenie, že po tom,

čo žalobkyňa 1/ uhradila faktúry tak jej alikvotnú čiastku D. a C. I. refundovali, je v logickom rozpore s
existenciou fondu opráv.
Žalovaná tiež vo svojich vyjadreniach napádala pravdivosť vyjadrení žalobcov a svedkov s tým, že v
zápisnici o pojednávaní zo dňa 04.04.2019 je zachytená časť výpovede žalobkyne 1/ o tom, že jej
spoluvlastníci umožňujú podieľať sa na správe domu, vyhotovujú pozvánky, ktoré vyvesia na vstupné

dvere nehnuteľnosti, pokúšajú sa s ňou komunikovať. Hoci mal byť zriadený fond opráv v roku 2013,
v zápisnici z rokovania spoluvlastníkov z 07.09.2013 sa vyjadrujú k všetkému možnému okrem fondu
opráv a nenamietali, že do fondu neprispieva.
Pokiaľ by boli skutkové tvrdenia žalobcov ohľadom vyvesovania pozvánok na každé rokovanie
a odkomunikovanie všetkých záverov z rokovaní pravdivé, logickým vyústením by bolo, že by

namietali neprispievame do zriadeného fondu opráv a uvedené zahrnuli aj do Zápisnice z rokovania
spoluvlastníkov z 07.09.2013. Jednoducho povedané, ak by zámer zriadiť fond opráv chceli riadne
prejednať a neobchádzať ju, chýbajúce príspevky by nejako riešili a netvárili sa akoby fond ani
neexistoval.
Zdôraznila, že žalobkyňa 1/ sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v roku 2000. Napriek tvrdeniam

žalobkyne v 1/ rade, matka žalovanej nikdy nemala problém prispieť na opravy, sama sa aktívne
podieľala na správe domu, viac ako 50 rokov zastrešovala vodné a stočné, starala sa o harmonogram
platieb, poskytovala spoluvlastníkom podporu a pod.. Ešte v III.Q. 2000 sa podieľala na oprave
vstupných dverí do domu. Okamihom kúpy spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou v 1/ rade, tá využilamimoriadne nízke právne povedomie jej matky, ktorá bola vtom čase dôchodkyňa a neplatila alikvotnú
čiastku pripadajúcu na poplatky za zrážkovú vodu. Od okamihu kúpy podielu musela jej matka za
žalobkyňu 1/ suplovať platby, pretože v zmluvnom vzťahu so SEVaK-om vystupovala ako konečný

odberateľ vody a producent odpadových vôd.
Žalobkyňa 1/ sa doposiaľ ani náznakom nepokúsila napraviť vzniknutú situáciu, práve naopak,
obštrukčným správaním sa vyhýba súdnemu sporu. V roku 2001 sa žalobkyňa 1/ počas rekonštrukcie
jej bytu rozhodla pre vybudovanie samostatného pripojenia vodovodu do jej bytu, pričom rekonštrukciu
vykonával J. I. a ako technický zástupca bolo na stavbe často vídať H. H., ktorý sa ako jej technický

zástupca zúčastňoval aj iných akcií a uviedla, že obaja sa od počiatku správali nie práve vyberanými
spôsobmi, J. I. mal byť neraz pod vplyvom alkoholu, H. H. bol opakovane stíhaný za zločin týrania
blízkejosoby(OSŽilina28T/201/2013,35T/129/2013).J.I.popripojeníbytužalobkyne1/nasamostatnú
vodovodnú stúpačku ktorú zviedol po fasáde domu pôvodnú vodovodnú stúpačku, ktorá viedla do bytu
žalovanej aj bytu žalobkyne 1/, v pivničných priestorov domu odrezal a zatĺkol do podlahy pivnice.
Zároveň po fasáde domu zviedol novú kanalizačnú prípojku a napojil ju v pivničných priestoroch

domu kolenom na pôvodnú kanalizačnú rúru. Ak by boli tvrdenia žalobkyne pravdivé, že nesledovalo
znepríjemnenie bývania v byte H. P., pripojenie novej kanalizácie by bolo realizované kanalizačnou
odbočkou a nie kolenom a do rozvodu vody by nebolo vôbec zasahované. Odvtedy kúpeľňa bytu
jej matky zostala bez pripojenia na vodovod a kanalizáciu. Žalobkyňa 1/ ad absurdum tvrdí, že sa
„iba" pripojila na pôvodnú kanalizáciu, avšak prerušila pôvodné trasovanie a z bytu H. P. splašková

voda nemá cez čo odtiecť do kanalizácie. Ak sa situáciu žalobkyňa 1/ snaží zľahčovať s tým, že
kanalizácia bola upchaná a nedala sa spriechodniť, uvedené nie je pravda, kanalizácia priechodná je,
po čiastočnom odstránení krytu, ktorý bol osadený po prerezaní rúry a vyliatí vedra vody do vane bolo
zreteľne vidieť na fotodokumentácii, že voda prúdom odteká do pivničného priestoru. Ak by aj bola
kanalizácia nepriechodná, to nedáva žalobkyni 1/ žiadne oprávnenie na to, aby sa pripojila na pôvodnú

kanalizáciu iba kolenom a nie odbočkou. Tiež vyslovila názor, že kanalizáciu znepriechodnila sama
žalobkyňa v 1/ rade. Poukazovala tiež na nedôveryhodnosť žalobkyne v 1/ rade z dôvodu, že jej sestra
má žiť s C. T., ktorého ako svedka prizvala žalobkyňa v konaní sp. zn. 16C/86/2006 a to, že pozvánka
bola vyvesená spôsobom ako pri nástenkovom tendry. Tiež poukazovala na to, že ak predpokladali, že
bude robiť problémy, predstavuje poštovné len minimálne náklady s vysokou preukaznou hodnotou. Tiež

poukazovala na to, že mala byť viac krát krivo obvinená zo strany účastníkov, ich druhov či priateľov,
čo nie je pravda.
Ďalej poukazovala na skutočnosť, že príjmový pokladničný doklad vystavený podnikateľským subjektom
STAV-BAin, s.r.o., zo dňa 30.11.2013 na úhradu faktúry podnikateľského subjektu STAV-BAin, s.r.o.,
číslo faktúry 1020130001 vyhotovenej 30.11.2013 neobsahuje povinné náležitosti účtovného dokladu (§

10 zák. č. 431/2002 Z. z.). Tiež uviedla, že podnikateľský subjekt STAV-BAin, s.r.o., vznikol 06.09.2013.
K roku 2013 mal podnikateľský subjekt jedného zamestnanca a za účtovný rok 2013 mal obrat 3 001 eur,
pričom z toho výrobná spotreba predstavuje 2 778 eur, mzdové náklady 170 eur, odvody sú vo výške 61
eur s výsledkom hospodárenia - 8 eur. Podľa Výkazu ziskov a strát k 31.12.2013 výrobná spotreba (B.)
2 778 eur je tvorená spotrebou materiálu, energie a ostatných neskladovateľných dodávok (501, 502,

503, 505A) v sume 2 358 eur a službami (účtovná skupina 51) v sume 420 eur. Pod spotrebu materiálu
(B.l.) je možné v rámci účtu 501 účtovať najmä spotrebu základného materiálu, pomocného materiálu,
prevádzkových látok, spotreba náhradných súčiastok pri opravách - ak sa nesledujú z hľadiska účelu
na účte 511 - Opravy a udržiavanie, spotreba obalov zahŕňaných do ceny výrobkov, spotreba tlačív,
formulárov, kancelárskych potrieb, odbornej literatúry, právnych predpisov, výdaj hmotného majetku,

ktorý podnik nepovažuje za dlhodobý zo skladu do používania, nákup drobného. Na účte 502 sa sledujú
externé dodávky elektrickej energie, plynu, pary, vody. Na účte 503 sa sledujú dodávky betónových
zmesí v stavebnej výrobe, odber vody z vodných tokov na účely zavlažovania, nákup energie a vody
do rozvodných sietí a pod. Na účte 505 sa sledujú opravné položky k zásobám. Na účte 518 (účtovná
skupina 51) sa sledujú náklady za externe dodané služby napr. subdodávatelia prác. Osobné náklady

(C.) sa vedú na účtoch účtovnej skupiny 52. Vyjadrila dôvodné pochybnosti o reálnosti vyfakturovania
sumy 1 320,00 eur za vykonané stavebné práce, najmä ak príjmový pokladničný doklad nie je očíslovaný
a teda nie je ho možné spárovať v rámci účtovníctva. Spoločnosť STAV-BAin, s.r.o., za prácu (resp.
služby) ani nemohla prijať sumu 1.320,00 eur, pretože túto sumu podľa výkazu ziskov a strát podnik za
rok 2013 ani nedosiahol.

Súd vo veci nariadil pojednávanie.
Žalobkyňa v 1/ rade uviedla, že úhrada 188 eur bola uhradená z jej účtu, po tom ako sa jej ostatní
spoluvlastníci p. I. a G. poskladali pomernou časťou. Osobitne zdôraznila, že bolo rozhodnuté o údržbe
nehnuteľnosti a to jednak uzavretím zmluvy so spoločnosťou STAV-BAin, s.r.o., ktorý činnosti vykonávaluž dlhšie či už prostredníctvom konateľa A. I., ktorý predtým vykonával živnosť špecializujúc sa na
tieto práce. Tiež uzavreli zmluvu aj s H. C. B. na čistenie kanalizácií. Jedná sa o práce v súvislosti
s údržbou a zachovaním nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve spoluvlastníkov. Poukázala na to,

že predchádzajúce práce, na ktoré poukazovala žalovaná boli v rokoch 2001-2002. Predmetné práce,
za ktoré si uplatňujú nároky boli vykonané v roku 2013 považovala za logické, že mohlo dochádzať
k znečisteniu a poškodeniu. Vo vzťahu k pozvánke uviedla, že táto nemá charakter verejnej listiny
a nevzťahujú sa na ňu žiadne povinnosti spojené s verejnou listinou. Tým, že nerešpektovala žalovaná
predvolanie a účasť, sa sama zbavila svojich nárokov. Tiež uviedla, že odkedy sa stala vlastníčkou

spoluvlastníckehopodieluvtejtonehnuteľnosti,taksinepamätá,žebyžalovanánejakoučasťouprispela
k údržbe domu.
Žalobca v 2/ rade uviedol, že zistili zavĺhanie pod bytom p. I. a I. ako aj v ostatných častiach pivničných
priestorov. Preto bola zvolaná schôdza výveskou na vnútorných dverách. Na schôdzi sa nezúčastnila
žalovaná, ani jej syn. Riešili kto by mohol osloviť nejakú firmu a začali riešiť aj financie, pretože z
predošlých prípadov mali zlé skúsenosti keď p. G., neprispievala. Dohodli sa vyskladať alikvotnou

čiastkou. L. C. oslovila firmu p. I., on sa na to prišiel pozrieť a povedal, že bude nutný monitoring potrubia,
lebo nevedeli v akom je to stave. Pretože bolo nevyhnutné zaistenie stavu kanalizácie, bol povolaný
p. z Považskej Bystrice, keď tam bol prvý krát, tak on sa vlastne nikde nedostal. Niečo zistil, niečo
nie. Potrubie bolo rozsypané, niekde chýbalo. Potom nastúpil a začal vykonávať práce p. I., dokončil
ríne, striešku nad schodišťom, musel vykopať nové potrubia a zviesť to do kanalizácie. Po dokončení to

prevzali, bol vyhotovený preberací protokol a potom vlastne uhradili cenu za dielo. Hradené to bolo tak,
že sa vyskladali každý po 1/3, teda on, D. I. s manželom a p. C.. Sumu za krtkovanie hradili cez účet p.
C. s tým, že jej on a Budke prispeli, každý 1/3 a suplovali tú časť za pani G.. Tiež tvrdil, že žalovaná sa
nezúčastňuje na opravách alebo upratovacích prácach, keď oni robia tak ich natáča ona alebo jej syn.
Žalovaná zotrvala na svojich vyjadreniach. Popierala možnosť, že by bola zúčastnená na dohode

o možnosti rozhodovania. Uviedla názor, že pozvánka nič nepreukazuje, pretože sa nejedná o verejnú
listinu. Tvrdila, že na pozemku KNC parc. č. XXXX/X nie je zakreslená žiadna vodná stavba hoci ju
žalobkyňa 1/ postavila ako rezervoár vody. Má za to, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by
sa jednalo o platný právny úkon a investície neboli nevyhnutné, pričom poukázala na predchádzajúci
súdny spor 12C/197/2004, kde sa znalkyňa vyjadrila, že spôsob napojenia na verejnú kanalizáciu bol

vyhovujúci. Rozsah práv však nenamietala a na výslovnú otázku súdu ho potvrdila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom sporových strán a výsluchom
svedkov a zistil nasledovné skutočnosti.
Svedok H. O. uviedol, že ako prebiehali práce, o tom vedomosť nemá. Zháňal však 2-izbový byt. Dostal
echo, že takýto sa predáva na prvom pochodí Hollého 10 v Žiline. Niekedy v roku 2013 medzi augustom

a septembrom sa dostavil do domu a zbadal na vchodových dverách pozvánku, že sa majú stretnúť
spoluvlastníci. Zaujímal sa o to čo to je, pretože nehľadal podiel v nehnuteľnosti, ale hľadal byt. Povedali
mu, že sa majú stretnúť, že sa tam niečo malo opravovať. Keďže nechcel podiel na dome, ale chcel
kúpiť byt, tak sa o to prestal zaujímať.
SvedokH.I.uviedol,ženaHollého10savykonávalipráceatojednakčistenierín,ktorébolizanesenéod

blata, nánosov drevín, oprava časti strechy nad schodiskom, kde zatekalo, oprava atiky, zabetónovania
jamynastreche,kdestálavoda,tedajejvyrovnanie,zalepeniecelejstriešky+nováceláplechováatikaa
robili sa zvody dažďovej vody. Kde bolo poškodené potrubie v pivniciach, to sa celé vykopávalo nanovo,
robilo sa aj výkopom cez nové potrubia, jedna časť sa robila trativodom. Trativod sa robil preto, že
nevedeli nájsť a špecifikovať, kde sú tie kanalizačné potrubia v zemi. Práce mu boli uhradené v hotovosti.

Cena bola stanovená po ohliadke, podľa zistení to nacenil a spísala sa zmluva o dielo, plnenie účtoval
faktúrou. Potvrdil aj vykonanie monitoringu potrubia pre odvod dažďovej vody. Po upozornení práce
dokumentoval fotografiami aj s novou dennou tlačou. Dielo bolo prevzaté zápisom.
Svedok L. D., ktorý je druhom žalobkyne v 1/ rade vo výpovedi uviedol, že v roku 2013 boli
v nehnuteľnosti upchaté odtokové rúry, čiže muselo sa to riešiť, pretože na chodbe vznikali mapy

a zatekalo do pivníc. Vtedy to bolo naliehavé. Spoluvlastníci sa stretávajú minimálne raz do roka
na schôdzi, ak je to naliehavé stretávajú sa aj častejšie. Toto sa riešilo od augusta, opravy boli až
niekedy október, november 2013. Schôdzí sa vždy zúčastňujú len traja spoluvlastníci, žalovaná sa toho
nezúčastnila, finančne alebo materiálne alebo pomocou nikdy na to neprispela, preto to museli riešiť
vždy len tí ostatní traja.

D. I. podala písomné prehlásenie, podľa ktorého H. D. I. uviedla, že pozvánkou zo dňa 26.8.2013
zvolali schôdzu za účelom prerokovania čistenia rín, zatekania nehnuteľnosti, upratovania, zveľadenia
a prenájmu pivničných priestorov, prípadných ďalších návrhov. Pozvánka bola vyvesená na vnútornej
strane vchodových dverí, ako obvykle. Schôdze dňa 7.9. 2013 sa nezúčastnila rodina G., ani žiaden jejzástupca. Na schôdzi odsúhlasili: vyčistenie odkvapov, opravu časti strechy nad schodišťom, vyčistenie
a opravu kanalizácie, vybudovanie nových prvkov na odtekanie kanalizácie a dažďovej vody, spôsob
financovania, oslovenie stavebných firiem, prieskum ohľadne upratovania, postup voči rodine G. pri

uplatnení alikvotnej časti. Zápisnicu podpísala ona, F. G. a B. C.. Zápisnicu spísala B. C..
Ďalej D. I. uviedla, že dňa 1.10.2013 uzavreli zmluvu so spoločnosťou STAV-BAin, s.r.o. na práce
podľa rozhodnutia na schôdzi. Cenu dohodli fixne v sume 1.651 eur. Táto suma nezahŕňala monitoring
kamerovým systémom. Po vykonaní prác prevzali protokolárne práce, F. G., B. C. a ona, pán I. za firmu
STAV-BAin s.r.o. im dal faktúru a príjmový doklad, na sumu sa poskladali každý v 1/3, spolu uhradili

1.651,00 eur. Všetky dohodnuté práce boli v zmysle zmluvy vykonané, v požadovanej kvalite, nemali
žiadne výhrady. Čistenie kanalizácie a TV monitoring vykonával pán C. z Považskej Bystrice na dvakrát.
Vyfakturovalsumu188eur.Sumu188euruhradilaB.C.,ktorejsasF.G.poskladalipo1/3.Spoluzaplatili
1.839 eur, z toho každý mal dať 459,75 eur. H. G. aj jej syna vyzvali na úhradu doporučeným listom z
13.10.2013, označili jej účet, na ktorý má platbu realizovať. K úhrade 153,25 eur ako podiel pripadajúci
na ňu a jej manžela. Zmluvou z 3.11.2015 previedli ich práva a povinnosti z pohľadávky 459,75 eur s

príslušenstvom na JUDr. Andreu Vladárovú. Postúpili aj ďalšie práva a povinnosti zo sporov vedených
na súde v Žiline 12C/197/2004 a 18C/54/2006. Dňa 4.11.2015 postúpenie oznámili doporučeným listom
zo dňa 4.11.2015, tak H. G., ako aj jej synovi. Pri vystavení tohto prehlásenia vychádzala z dokumentov,
ktoré má k dispozícii. Súd mal výpisom z listu vlastníctva čl. 69 pre k.ú. E. zo dňa 6.11.2015 preukázané,
že ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti stavba s.č. XXX postavenej na KN-C parc. č. XXXX dom

a KN-C parc. č. XXXX o výmere 332 m2 zastavané plochy a nádvoria boli H. P., J. Q. s vyznačenou
plombou na základe V-4675/2006 v 1, žalobkyňa v 1/ rade na základe kúpnej zmluvy č. 2050/200
a darovacej zmluvy č. V 2108/2000, žalobca v 2/ rade na základe kúpnej zmluvy č. V 2864/02 a M. L.
na základe kúpnej zmluvy č. V 2374/14, každý v podiele 1.
Podľa LV XXXX kat. úz. E. ako vlastník parcely č. XXXX/X o výmere 501 m2 záhrada je žalobkyňa 1/

v podiele 1/1. Podľa zistení z kópie katastrálnej mapy, parcela KN-C parc. č. XXXX/X, je ako priľahlý
pozemok k stavbe nehnuteľnosti postavenej na KNC parc. č. XXXX k.ú. E..
Pozvánkouzodňa26.8.2013bolazvolanáschôdzaobyvateľovobytnéhodomunaul.Hollého10,01001
Žilina, o 10.00 hod. 7.9.2013 za účelom riešenia odkvapových rín, vlhnutie nehnuteľnosti, pivničné okná,
upratovanie spoločných priestorov, zveľadenie spoločných priestorov, zveľadenie pivničných priestorov,

prenájom pivničných priestorov, iné návrhy pred vchodom do domu na ul. Hollého 10, Žilina so žiadosťou
o účasť obyvateľov bytu po H. Q. – Škumátovej jedinej dedičky H. G., J. Q. a S.. R. S. G., alebo nimi
splnomocnenú osobu.
Podľa zápisnice z rokovania spoluvlastníkov domovej nehnuteľnosti č.s. 648 situovanej na pozemku
KN-C parc.č. XXXX o výmere 332 m2 - Hollého ul. č. 10 v Žiline konaného dňa 7.9.2013 o 10.00

hod. sa rokovania zúčastnili H. D. I., F. G. a JUDr. Andrea Vladárová. Konštatovali, že pozvánka na
schôdzu zo dňa 26.8.2013 bola vyvesená na vchodových dverách z vnútornej strany, tak ako bolo
spoluvlastníkmiodsúhlasenévpredchádzajúcomobdobínaschôdzidňa28.3.2003.Zúčastneníprítomní
prerokovali nutnosť vyčistenia odkvapových rín, zistenie vlhnutia nehnuteľnosti pod bytom manželov
Budkeovcov pravdepodobné následkom upchatia odkvapovej ríne s oslovením odborne znalej osoby

s tým, že vykonanie všetkých prác a platieb je nevyhnutné riešiť z opatrnosti písomnou formou, a
to z dôvodu nesúčinnosti rodiny G.. Osloviť osoby sa podujala JUDr. Andrea Vladárová so zistením
možnosti realizácie prác. Prítomní odsúhlasili, aby JUDr. Vladárová oslovila stavebné firmy za účelom
zrealizovania prác s tým, že pokiaľ prejaví nejaká firma záujem, uzavrú s ňou samostatnú zmluvu,
pričom cena prác bude dohodnutá v zmluve, ako aj všetky podmienky zmluvy. Financovanie prác

budú realizovať prítomní vlastníci, každý rovným dielom s tým, že rozsah 1/4-tiny si budú následne
uplatňovať od rodiny G., vzhľadom na ich opakovanú neprítomnosť. Prítomní prerokovali tiež nutnosť
upratovania spoločných priestorov. Nehnuteľnosť v spoločných častiach a zariadeniach domu je v
zanedbanom stave, upratovanie je zabezpečené svojpomocne bez súčinnosti rodiny G.. Prítomné
osoby sa zaviazali, že každá po svojej línii urobí prieskum trhu tiež ohľadne výroby a namontovania

plastových okien v pivničných priestoroch, upratovacích firiem, čí u profesionálnych, alebo na základe
samostatných dohôd s fyzickou osobou. Prítomní ďalej prerokovali otázku pivničných priestorov, ktoré
sú nevyužité, okrem časti, ktorú má samostatne uzamknutú rodina G. a nachádza sa pod celou časťou
ich 3-izbového bytu. Konštatovali nevyhnutnosť zabudovanie nových okien v pivnici, následne vykonať
opravy elektrického vedenia so samostatným meračom, urobiť potery, podlahové krytiny a sociálne

zariadenie čo však nie je momentálne v ich možnostiach. F. G. dal do pozornosti zatečenú omietku na
chodbe s uvoľneným oplechovaním pričom jednohlasne prijali rozhodnutie, že odsúhlasujú vyčistenie
odkvapových rín, opravu časti strechy pri schodišti, vyčistenie a opravy kanalizácie, vybudovanie nových
prvkov za účelom bezproblémového odtekania kanalizácie a dažďovej vody, oslovenie firmy, ktorá budepráce realizovať, spôsob financovania, uzavretie samostatnej zmluvy so stavebnou firmou prípadne s
iných odbornými firmami podľa znalosti a schopnosti odvetvia na práce v bode 1. rozhodnutia, spôsob
financovania prác a to v rozsahu zodpovedajúcemu 1 u každého spoluvlastníka plus rovným dielom

za zvyšnú 1 rodiny G. ak sa táto nebude podieľať, urobenie prieskumu ohľadne upratovania, ohľadne
realizácie okien v pivničných priestoroch, realizácie zveľadenia spoločných a pivničných priestorov,
ohľadne získavania záujemcov na prenájom pivničných priestorov a v prípade, že rodina G. sa nebude
na financovaní podieľať v rozsahu 1 uplatňovanie alikvotnej časti vynaložených nákladov mimosúdne
a následne v súdnom konaní.

Súd v konaní zistil, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade a H. D. I. a C. I. uzavreli dňa 1.10.2013 ako objednávatelia
s dodávateľom STAV-BAin, s.r.o. zmluvu o dielo na rozsah diela opravu časti strechy nad vchodom a
všetky potrebné práce na odstránenie zatekania po uvoľnení oplechovania vplyvom poveternostných
podmienok, vyčistenie žľabov na nehnuteľnosti, zistenie priepustnosti, oprava v prípade nutnosti, údržba
všetkých kanalizačných zvodov, vybudovanie nového zberača vody bez prečistenia špecializovanou
firmou tzv. elektrickým krtkom s prípadnou nutnosťou posúdenia kamerovým systémom, ktoré si

objednávatelia zabezpečia samostatne na základe doporučenia zhotoviteľa operatívne počas realizácie
prác, ďalej na vykonanie prác, ktoré sa vyskytnú pri realizácii diela, ako nevyhnutné nad rámec vyššie
uvedeného, na čo je povinný zhotoviteľ objednávateľov upozorniť a títo ich musia odsúhlasiť, upratanie
po vykonaní prác v termíne od 1.10.2013 do 30.11.2013 za cenu 1.651 eur.
Faktúrou č. 1020130001 zo dňa 30.11.2013 bola zo strany STAV-BAin s.r.o. vyúčtovaná cena 1.651 eur

za stavebné práce 1.213 eur, materiál 438 eur splatná 30.11.2013.
Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 30.11.2013 bola zo strany žalobcov v 1/ a 2/ rade a p.
I. uhradená suma 1.651 eur na účel úhrady faktúry č. 1020130001.
Zmluvou o postúpení pohľadávok, práv a povinností zo dňa 3.11.2015 manželia H. D. I., J. C. a C.
I. ako postupcovia na strane jednej postúpili svoju pohľadávku voči žalovaným v 1/ a 2/ rade v sume

459,75 eur titulom nevyhnutných opráv a udržiavacích prác na nehnuteľnosti na ul. Hollého č. 10 v Žiline
odsúhlasených na rokovaní spoluvlastníkov Dňa 7.9.2013 v zmysle zápisnice tvoriacej prílohu zmluvy
nažalobkyňuv1/radeakopostupníka,ďalejvšetkyprávaapovinnostizosporovvedenýchnaOkresnom
súde v Žiline č.k. 12C/197/2004 a č.k. 18C/54/2006.
Postúpenie pohľadávky bolo v zmysle ust. § 526 Obč. zákonníka oznámené postupcami žalovaným v 1/

a 2/ rade listom zo dňa 4.11.2015 podaným na pošte toho istého dňa.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
spoluvlastníctva k spoločnej veci. Inými slovami, podiel určuje rozsah, akým sa spoluvlastníci podieľajú

na právach a povinnostiach, ktoré pre nich vyplývajú zo spoluvlastníctva spoločnej veci, akou mierou sa
spoluvlastníci podieľajú na užívaní spoločnej veci, prípadne na jej úžitkoch a prírastkoch, ako prispievajú
na náklady vynaložené na vec, ako aj na náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním. Každému
spoluvlastníkovi patria práva a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu voči podielom
ostatných spoluvlastníkov.

Podľa§139ods.1Občianskehozákonníkazprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnejvecisúoprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní
spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Pojem„právneúkonytýkajúcesaspoločnejveci“jenutnévykladaťširšieakohospodáreniesospoločnou
vecou, keďže zahŕňa všetky právne úkony týkajúce sa spoločnej veci, bez ohľadu na to, či ide o právne
úkony pravidelné či zriedkavé, málo významné alebo majúce zásadný význam z hľadiska právneho

postavenia spoluvlastníkov. Pod spoločnou vecou treba rozumieť celú vec, ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve, nemožno ňou chápať len určitú reálnu časť veci alebo niektorý zo spoluvlastníckych
podielov. Právne úkony týkajúce sa spoločnej veci môže vykonávať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov,
pokiaľ nebolo dohodnuté inak (napr. že úkony bude robiť len spoluvlastník zabezpečujúci správu
spoločnej veci a pod.). Bez ohľadu na to sú voči tretím osobám všetci spoluvlastníci oprávnení a povinní

spoločne a nerozdielne. Zákon v tomto prípade zakladá aktívnu, resp. pasívnu solidaritu podielových
spoluvlastníkov podľa § 511 a nasl. OZ a spoluvlastníci sa nemôžu dohodnúť, že z právnych úkonov,
ktoré sa týkajú spoločnej veci, je oprávnený a povinný len jeden z nich.Aktívna solidarita podielových spoluvlastníkov znamená, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, bez ohľadu
na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu, môže v pozícii veriteľa požadovať od tretích osôb celé
plnenie týkajúce sa spoločnej veci a ten spoluvlastník, ktorý toto plnenie prijal, je následne povinný

vyporiadať sa s ostatnými spoluvlastníkmi podľa zásad uvedených v § 511 a 513 OZ. Plnenie poskytnuté
len jednému zo spoluvlastníkov vyvoláva právne účinky i voči ostatným – ak dôjde k uspokojeniu jedného
zo solidárnych veriteľov, dochádza k zániku ich spoločnej pohľadávky a ostatní veritelia už nie sú
oprávnení požadovať splnenie záväzku od dlžníka. Rovnako, v prípade vzniku škody (bezdôvodného
obohatenia) je oprávnený domáhať sa jej náhrady (vydania) ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov.

Pasívna solidarita podielových spoluvlastníkov znamená, že tretia osoba v pozícii veriteľa môže
požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z podielových spoluvlastníkov, a to bez ohľadu na veľkosť
podielu spoluvlastníka, od ktorého požaduje poskytnutie plnenia. Spoluvlastník, ktorý plnenie poskytol,
je oprávnený od ostatných podielových spoluvlastníkov požadovať, aby mu uhradili pomernú časť
plnenia podľa svojich podielov. Ak napríklad spoluvlastníci uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej
je oprava spoločnej veci, je zhotoviteľ diela oprávnený domáhať sa zaplatenia ceny diela samostatne

od ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, a to dokonca aj vtedy, ak niektorý zo spoluvlastníkov nesúhlasil
so zmluvou o dielo. Ide o dôsledok uplatnenia princípu majority, ktorý umožňuje uzatvorenie zmluvy
i proti vôli menšinového spoluvlastníka, ak ide o hospodárenie so spoločnou vecou (BECK, komentár
Občiansky zákonník I. a II. zväzok, 1. vydanie, 2017 ŠTEVČEK, DULAK, BAJÁNKOVÁ, FEČÍK,
SEDLAČKO, TOMAŠOVIČ A KOL.).

V danom prípade bolo preukázané, že traja podieloví spoluvlastníci uzavreli zmluvu o dielo na opravu
a úpravu spoločnej veci, teda domu č.s. 648 na ul. č. Hollého 10, Žilina. Nesporne bolo preukázané, že
cenu za dielo uhradili len traja zo štyroch spoluvlastníkov, teda žalobkyňa v 1/ rade, žalobca v 2/ rade
a manželia I.. Vo vzťahu k spochybňovaniu úhrady, vrátane úhrady zo strany manželov I., ktorý postúpili

pohľadávku voči žalovanej žalobkyni v 1/ rade súd prednesy a tvrdenia žalovanej považuje za účelové,
v snahe zbaviť sa povinnosti za stavu, že popretie skutkových tvrdení o úhrade nemožno považovať za
účinné. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Takisto súd považuje za nerelevantné námietky vo vzťahu k rozsahu vykonaných prác a úhrade vo

vzťahu k žalobcom, pretože tieto môže žalovaná namietať len vo vzťahu k zhotoviteľovi. Žalovaná totiž
tvorí spoločenstvo s ostatnými spoluvlastníkmi a je viazaná právnymi úkonmi týkajúcimi sa spoločnej
veci.
V konaní súd vypočul svedka H. I., ktorý ako konateľ zhotoviteľa STAV-BAin, s.r.o. potvrdil, že dielo
vykonal, vyfakturoval cenu za dielo, ktorú mu odovzdala žalobkyňa v 1/ rade za ňu, žalobcu v 2/

rade a manželov I.. Rovnako potvrdil rozsah vykonania diela, existenciu zmluvy o dielo a vystavenia
príjmového dokladu z dôvodu hotovostnej úhrady. Taktiež počas pojednávania rozsah diela na otázku
súdu potvrdila samotná žalovaná, pričom ani pred týmto prehlásením neuviedla iné tvrdenia o rozsahu
diela, resp. tvrdenia, ktorá časť diela nebola vykonaná.
Hoci pojem „hospodárenie so spoločnou vecou“ nemá legálnu definíciu, môžeme ním rozumieť všetky

úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej stránky celej spoločnej veci, ktoré spoločnú vec udržujú, opravujú,
menia, zhodnocujú (či znehodnocujú), odstraňujú, rušia či likvidujú. Bude to i rozhodnutie o tom, ako (v
akom rozsahu) bude každý zo spoluvlastníkov vec užívať, či bude spoločná vec prenajatá, založená ako
záloh, či sa zriadi vecné bremeno. Patrí sem aj rozhodovanie o tom, aké investície budú vynaložené na
spoločnú vec, a kto ich bude hradiť. Možno konštatovať, že cieľom hospodárenia so spoločnou vecou

je účelné využite spoločnej veci.
Primárnym a prirodzeným spôsobom rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou je rozhodovanie
nazákladedohody.Preprijímanierozhodnutiaspoluvlastníkovohospodárenísospoločnouvecouzákon
nepredpisuje nijaký osobitný postup ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie
samotné nepredpisuje obligatórnu (napr. písomnú) formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti.

V prípade, ak spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, rozhodovať sa
bude podľa väčšiny spoluvlastníckych podielov, ktorá sa počíta podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu
(vyjadreného v percentách alebo zlomkom). Ide o tzv. princíp majority (majorizácie).
Bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu (a zdanlivú „bezvýznamnosť“ minoritného podielu
vo vzťahu k veľkosti podielu rozhodujúceho majoritného spoluvlastníka) nemožno z rozhodovania

o spoločnej veci vylúčiť či opomenúť žiadneho zo spoluvlastníkov. Menšinový spoluvlastník môže svoj
súhlas alebo nesúhlas vyjadriť výslovne alebo konkludentne. Pokiaľ však menšinový spoluvlastník
mal možnosť vyjadriť sa k zámeru hospodárenia so spoločnou vecou, no s majoritným rozhodnutím
nesúhlasí, je tento nesúhlas bez právneho významu, menšinový spoluvlastník je povinný podriadiť samajoritnému rozhodnutiu a nemôže sa súdne domáhať rozhodnutia o inom hospodárení so spoločnou
vecou. Výnimku tvoria prípady, v ktorých je výsledok majoritného rozhodnutia vo výraznom nesúlade
s princípmi spravodlivosti a porušuje základné práva menšinových spoluvlastníkov. Princíp majorizácie

tak v konkrétnom prípade môže podliehať korektívu dobrých mravov. Ak sa však minoritný vlastník
nepodieľa na rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou hoci takúto možnosť mal, svoje právo
nečinnosťou skonzumuje a nemožno naň nahliadať, ako na opomenutého spoluvlastníka.
V prípade, ak o hospodárení s vecou rozhoduje majoritný spoluvlastník, bude medzi jeho základné
povinnosti patriť povinnosť konať v prospech všetkých spoluvlastníkov (analógia s § 725 a nasl. OZ)

a takisto povinnosť podávať správy o hospodárení so spoločnou vecou ostatným spoluvlastníkom,
a previesť na ostatných spoluvlastníkov všetok úžitok z hospodárenia a predložiť im vyúčtovanie
(analógia s § 727 OZ).
V praxi je častou príčinou vzniku sporov rozhodovanie spoluvlastníkov o vynaložení ďalších investícií
do spoločnej veci. Vec je nesporná, pokiaľ o investovaní do spoločnej veci zhodne rozhodli všetci
spoluvlastníci. V takom prípade pôjde o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci

spoluvlastník má voči ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov s tým, že
ak medzi spoluvlastníkmi nie je dohodnuté, akým spôsobom sa budú na takto vynaložených investíciách
podieľať, rozhodovať bude veľkosť spoluvlastníckych podielov. Pritom je irelevantné, či ide o náklady na
nutnú úpravu či údržbu, alebo o náklady na inú než nutnú úpravu či údržbu. Dohoda spoluvlastníkov
o úhrade vynaložených nákladov môže mať rôznu formu. Ak minoritný spoluvlastník s väčšinovým

rozhodnutím nesúhlasí a je prehlasovaný, je i napriek tomu povinný, v dôsledku uplatnenia princípu
majority, na takúto investíciu prispieť pomerne podľa veľkosti svojho podielu. Príspevky neinvestujúcich
spoluvlastníkov, určené v pomernej výške, sú splatné už za trvania spoluvlastníctva, a nie až po jeho
zániku, pričom pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodná doba vynaloženia nákladov.
Ak by došlo k vynaloženiu investícií na spoločnú vec bez toho, aby tomu predchádzala dohoda medzi

spoluvlastníkmi či rozhodnutie spoluvlastníkov v súlade s princípom majority, potom by investujúcemu
spoluvlastníkovi nárok na úhradu vynaložených prostriedkov voči ostatným spoluvlastníkom nevznikol,
mohol by však žiadať to, o čo sa ostatní neinvestujúci spoluvlastníci obohatili podľa zásad
o bezdôvodnom obohatení. Z hľadiska okamihu vzniku povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie
investujúcemu spoluvlastníkovi súdna prax odlišuje, či išlo o investíciu nevyhnutnú (typicky z dôvodu

nevyhnutnej opravy alebo údržby veci) alebo investíciu, ktorá nebola nevyhnutná. Pokiaľ by išlo
o investíciu na nevyhnutné opravy alebo údržbu, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by
vznikla už počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu samotným vynaložením investície. Pokiaľ by nešlo
o investície na nevyhnutnú opravu alebo údržbu, potom by povinnosť neinvestujúceho spoluvlastníka
vydať bezdôvodné obohatenie vznikla až pri zániku jeho spoluvlastníctva, napríklad pri jeho zrušení

alebo predaji podielu, a to vo výške zhodnotenia podielu v dôsledku investície k okamihu zrušenia
spoluvlastníctva.
Súd v danej veci poukazuje na konštantnú judikatúru, ktorou sa riadi rozhodovanie súdov.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 1300/2001 za hospodaření se společnou věcí
lze považovat mimo jiné údržbu věci, její opravu, ale také její úpravu, popřípadě její změnu včetně

odstranění či likvidace. Cílem hospodaření s věcí obecně je její účelné využití.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 2 Cdon 374/97, jestliže o hospodaření se společnou
věcí rozhodli většinoví spoluvlastníci, musí se tomuto rozhodnutí ostatní – menšinoví spoluvlastníci
podřídit. Protože většinoví spoluvlastníci rozhodují i o užívání bytu ve společném domě, mohou se –
na základě svého rozhodnutí – domáhat i vyklizení menšinového spoluvlastníka z bytu nacházejícího

se ve společné nemovitosti.
PodľarozhodnutiaR54/1997,spoluvlastník,ktorýnesúhlasístakýmhospodárenímsospoločnouvecou,
ktoré určilo rozhodnutie spoluvlastníkov väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný
princíp), nemôže sa úspešne domáhať na súde rozhodnutia o inom hospodárení s touto vecou
(toto právo má len vtedy, ak sa nedosiahne väčšina alebo dohoda spoluvlastníkov). Prehlasovaný

spoluvlastník sa musí rozhodnutiu väčšiny podriadiť.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 599/99 má-li vůbec v úvahu připadat dohoda
spoluvlastníků nebo rovnost hlasů nebo nedosažení většiny musí být menšinovému spoluvlastníku
záměr investici provést (a to jakého druhu a v jaké výši) ostatními spoluvlastníky předestřen, aby
se tak mohl vyjádřit k tomu, zda s ní souhlasí či nikoliv (a také případně uvážit možnost zrušení

a vypořádání spoluvlastnického vztahu). Souhlas či nesouhlas může pak menšinový spoluvlastník
vyjádřit výslovně nebo konkludentně. Pokud s investicí nesouhlasí, pak rozhodne-li o ní většina
spoluvlastníků, počítaná podle velikosti podílů, je menšinový spoluvlastník povinen podle velikosti svého
podílu na takto vynaložený náklad přispět, neboť tak plní povinnost vyplývající pro něj z § 137 odst.l ObčZ. To znamená, že ve vztahu k němu vzniklo investujícímu spoluvlastníku majetkové právo z tohoto
ustanovení vyplývající, přičemž toto právo vzniklo vynaložením investice za trvání spoluvlastnického
vztahu, a to bez ohledu na to, zda šlo o investice na nezbytné opravy nebo údržbu nebo investice na

nikoli nezbytné opravy nebo úpravy.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 599/99 pokud by menšinovému spoluvlastníku
vůbec nebyla dána možnost vyjádřit se k zamýšlené investici (druhu a výši), pak i za situace, kdy by
s takovou investicí souhlasila většina spoluvlastníků, počítaná podle velikosti podílů, nejde o rozhodnutí
většiny ve smyslu § 139 odst. 2 ObčZ. V takovém případě by šlo z hlediska hospodaření spoluvlastníků

se společnou věcí o neplatný právní úkon a menšinovému spoluvlastníku by vznikla povinnost vydat
investujícímu spoluvlastníku, pokud by šlo o investici na nutné opravy nebo údržbu bezdůvodné
obohacení (§ 451 odst. 2 ObčZ a § 456 ObčZ). Jeho výše by byla dána podílem na investici odpovídající
jeho spoluvlastnickému podílu ke společné věci, přičemž povinnost vydat bezdůvodné obohacení by
vznikla vynaložením investice za trvání spoluvlastnického vztahu. Pokud by šlo o jiné investice než
nezbytné opravy a údržbu, pak povinnost menšinového spoluvlastníka vydat bezdůvodné obohacení

by vznikla až při zániku jeho spoluvlastnictví, např. při jeho zrušení nebo při prodeji spoluvlastnického
podílu, a to ve výši zhodnocení jeho podílu.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 1870/2007: Pokud by menšinovému
spoluvlastníku vůbec nebyla dána možnost vyjádřit se k zamýšlené investici (druhu a výši) by šlo
z hlediska hospodaření spoluvlastníků se společnou věcí o neplatný právní úkon a menšinovému

spoluvlastníku by vznikla povinnost vydat investujícímu spoluvlastníku, pokud by šlo o investici na nutné
opravy nebo údržbu, bezdůvodné obohacení (§ 451 odst. 2 ObčZ a § 456 ObčZ). Jeho výše by byla dána
podílem na investici odpovídající jeho spoluvlastnickému podílu ke společné věci, přičemž povinnost
vydat bezdůvodné obohacení by vznikla vynaložením investice za trvání spoluvlastnického vztahu.
Pokud by šlo o jiné investice než nezbytné opravy a údržbu, pak povinnost menšinového spoluvlastníka

vydat bezdůvodné obohacení by vznikla až při zániku jeho spoluvlastnictví, např. při jeho zrušení nebo
při prodeji spoluvlastnického podílu, a to ve výši zhodnocení jeho podílu .
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 23 Cdo 3166/2011 pro platné rozhodnutí o hospodaření
se společnou věcí je nutné, aby všichni podíloví spoluvlastníci byli seznámeni se zamýšlenou
investicí, popř. změnou věci, aby mohli k tomuto záměru vyslovit svůj souhlas či nesouhlas. Nebyla-

li menšinovému spoluvlastníku dána možnost vyjádřit se k zamýšlené investici, pak i v případě, že by
s ní souhlasila většina spoluvlastníků počítaná podle velikosti podílů, nejde o rozhodnutí většiny ve
smyslu ustanovení § 139 odst. 2 obč. zák., ale jednalo by se z hlediska hospodaření se společnou věcí
o neplatný právní úkon (viz např. rozhodnutí Nejvyššího soudu sp. zn. 22 Cdo 1658/2004).
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 3766/2011 investice vynaložené na základě

dohody podílových spoluvlastníků či na základě rozhodnutí majoritního spoluvlastníka jsou splatné
(nebyla-li mezi nimi uzavřena dohoda jiná) již za trvání spoluvlastnictví a nikoliv až po jeho zrušení,
přičemž pro počátek běhu promlčecí doby je rozhodná doba vynaložení nákladů (R 37/82 Sb.).
Podľa uznesenia ČR z 3. 4. 2008, sp. zn. 28 Cdo 770/2008 spoluvlastníkovi bola daná v danej veci
možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu, pretože sa zúčastnil schôdzky spoluvlastníkov, na ktorej bolo prijaté

rozhodnutie o spôsobe rozpočítavania úhrad. Spoluvlastníkovi teda vznikla povinnosť prispievať na
náklady spojené s prevádzkou domu podľa rozhodnutia spoluvlastníkov formou úhrady na bankový účet,
ktorý na tento účel zriadili a kam spočiatku zasielal svoje platby aj spoluvlastník. Na toto rozhodnutie
nebola potrebná osobitná forma. Termínom „rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou“ nemal
zákonodarca na mysli nejaký bližšie formalizovaný postup, ale zhodu či nezhodu pri riešení určitej vecnej

otázky. O tom, že sa táto otázka stala predmetom spoločného rozhodovania, majú byť informovaní všetci
spoluvlastníci pri zachovaní možnosti sa vyjadriť a konečne tak ovplyvniť rozhodnutie.
V konaní žalovaná rozporovala, že bola vôbec oboznámená s vykonaním opráv a úprav na spoločnej
veci, popierala, že by bola oboznámená s pozvánkou na spoločné stretnutie „schôdzu“ ohľadom
vyčistenia odkvapových rín, opravu časti strechy pri schodišti, vyčistenie a opravu kanalizácie,

vybudovanie nových prvkov za účelom bezproblémového odtekania kanalizácie a dažďovej vody,
oslovenie firmy, ktorá bude práce realizovať, spôsob financovania, uzavretie samostatnej zmluvy so
stavebnou firmou, prípadne s inými odbornými firmami podľa znalostí a schopností odvetvia na práce,
spôsob financovania prác. Popierala, že by vôbec bola pozvánka vyvesená alebo jej bola doručená
a že by o konaní schôdze vedela. Absenciu pozvánky na schôdzu konanú dňa 7.9.2013 o 10.00 hod.

preukazovala videozáznamom zo dňa 2.6.2015, teda zhotoveným skoro dva roky po tom, čo sa mala
konať schôdza, na ktorom bol snímajúcou osobou papierovou vreckovkou utieraný prach z vchodových
dverí a záznamom o prachu na poštových schránkach. Podľa názoru súdu však uvedený záznam
vzhľadom na čas vyhotovenia je úplne bez výpovednej a preukaznej hodnoty. To že sa pozvánka zodňa 26.8.2013 nechovala na vnútornej strane dverí dňa 2.6.2015 v čase vykonania záznamu, prípadne
v danom čase neboli na vnútornej strane dverí časti lepu či pozostatkov iného pripevnenia neznamená,
že tam pozvánka pred cca dvoma rokmi sa nemohla nachádzať. Naopak, existenciu pozvánky potvrdili

žalobcovia, svedok L. D. a H. O.. Žiaden iný dôkaz, dokonca zo strany žalovanej ani nebol takýto
navrhnutý, netvrdil absenciu pozvánky. Záver o neexistencii pozvánky nemožno vyvodiť ani z toho, ak
by súd považoval po námietkach žalovanej výpoveď svedkov za nedôveryhodnú, pretože existenciu
pozvánky by potvrdzovala samotná pozvánka a výpovede žalobcov. Totiž žiadne iné skutkové tvrdenia
k tejto skutočnosti nezazneli. Teda vyvesenie pozvánky na schôdzu tvrdené žalobcami v 1/ a 2/ rade bolo

preukázané samotnou pozvánkou, výpoveďami žalobcov a svedkov. Naviac, nevyvesenie pozvánky by
bolo nelogické, pretože jednak ostatní spoluvlastníci disponujúci väčšinou 3 a mohli prijať zamýšľané
rozhodnutie aj proti vôli žalovanej, resp. vzhľadom na charakter prác, nevyhnutných opráv a údržby, im
vzniká právo na plnenie aj keby konali bez vôle žalovanej. Taktiež účasť na schôdzi je z preukazného
hľadiska pre nich viac vyhovujúca ako neúčasť. Tiež rokovanie a prijatie záveru spoluvlastníkov nie
je formalizovaná, stačí že svoje rozhodnutie si vzájomne oznámili. Súd tiež poukazuje na to, že

prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia by bolo viazané na vyporiadanie či zánik podielového
spoluvlastníctva len v prípade nie nevyhnutných investícií, teda pri zhodnocovaní nehnuteľnosti nad
rámecoprávaúdržby(napr.výmenanepoškodenýchavhodnýchokien,novádlažba...).(Pozrirozsudok
NS ČR z 21. 7. 2001, sp. zn. 22 Cdo 599/1999 podľa ktorého, ak menšinovému spoluvlastníkovi nebola
daná možnosť vyjadriť sa k zamýšľanej investícii, potom v prípade súhlasu väčšiny spoluvlastníkov s

predmetnou investíciou nejde o rozhodovanie v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 OZ. Menšinovému
spoluvlastníkovi by tak vznikla povinnosť voči investujúcemu spoluvlastníkovi, pokiaľ by išlo o investíciu
na nevyhnutné opravy alebo údržbu, vydať bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 2 a § 456 OZ)).
Vspornejvecivpozvánkebolauvedenáskutočnosť,žesabuderozhodovaťohospodárenísospoločnou
vecou za účelom riešenia odkvapové ríne, vlhnutie nehnuteľnosti, pivničné okná .... To, že sa žalovaná

sama alebo prostredníctvom zástupcu nedostavila, zbavila sa sama možnosti rozhodovať a vyjadriť
súhlas či nesúhlas, avšak možnosť vyjadriť sa jej bola daná. Nejedná sa o neplatnosť či neexistenciu
rozhodnutia väčšiny zo spoluvlastníkov, ak je niektorý z nich nečinný a odmieta sa vyjadriť za či proti.
Už len z neúčasti pri rozhodovaní o ktorom bol spoluvlastník informovaný je možné vyvodiť nie len
nezáujem, ale aj prípadný nesúhlas, pričom vôľa minoritného spoluvlastníka je prakticky bezvýznamná.

Teda súd nezistil, že by sa jednalo o svojvôľu zo strany ostatných spoluvlastníkov žalovanej, ktorí by
rozhodovali bez snahy informovať o predmete ich rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou
žalovanú. To, že sa ostatní spoluvlastníci rozhodli zverejniť pozvánku vylepením na vnútornej strane
dverí je ich rozhodnutie a pre súd je irelevantné, či tak učinili na základe vzájomnej dohody na schôdzi
alebo ad hock, totiž v tomto prípade nejde o hospodárenie so spoločnou vecou, ale určenie vzájomných

postupov, čo je mimo rámca úpravy spoluvlastníctva. Určite silnejšiu preukaznú hodnotu má doručenie
pozvánky poštou, ale nevyhnutnosť trvania na takomto spôsobe hraničí so šikovaním, pretože všetci
spoluvlastníci sú susedia, spoločne užívajú spoločné priestory a iné spoločné časti domu. Naviac pre
účinnosť oznámenia postačuje obyčajné slovné oznámenie, prípadne vhodenie pozvánky do schránky
a pod.. Teda preukaznú hodnotu, ak nebolo preukázané strhnutie či poškodenie oznámenia pred tým,

ako sa mala žalovaná možnosť s ním oboznámiť, má aj vyvesenie oznámenia na vchodových dverách,
ktoré sa používajú na vstup a východ z nehnuteľnosti, pretože ho nie je možné pri obvyklej pozornosti
a záujme o spoločné veci a realizáciu vlastných práv prehliadnuť.
Prijaté rozhodnutie troch spoluvlastníkov o veľkosti podielu 3 súd zistil zo zápisnice o schôdzi.
Vzájomnou dohodou prijali rozhodnutie, podľa ktorého odsúhlasili vyčistenie odkvapových rín, opravu

časti strechy pri schodišti, vyčistenie a opravy kanalizácie, vybudovanie nových prvkov za účelom
bezproblémového odtekania kanalizácie a dažďovej vody, oslovenie firmy, ktorá bude práce realizovať,
spôsob financovania, uzavretie samostatnej zmluvy so stavebnou firmou prípadne s iných odbornými
firmami podľa znalosti a schopnosti odvetvia na práce v bode 1. rozhodnutia, spôsob financovania prác a
to v rozsahu zodpovedajúcemu 1 u každého spoluvlastníka plus rovným dielom za zvyšnú 1 rodiny G. ak

satátonebudepodieľať,urobenieprieskumuohľadneupratovania,ohľadnerealizácieokienvpivničných
priestoroch, realizácie zveľadenia spoločných a pivničných priestorov, ohľadne získavania záujemcov na
prenájom pivničných priestorov a v prípade, že rodina G. sa nebude na financovaní podieľať v rozsahu
1 uplatňovanie alikvotnej časti vynaložených nákladov mimosúdne a následne v súdnom konaní.
Súd nie je oprávnený skúmať, či skutočne bol dom v havarijnom stave, či opravy a údržba boli vykonané

za najpriaznivejšiu cenu, či bola uzavretá najvyhovujúcejšia zmluva a pod.. V danom rozsahu sa
totiž jedná o hospodárenie so spoločnou vecou, o ktorom rozhodujú spoluvlastníci väčšinou podielov.
Teda nie sú limitovaní nakladaním, efektívnosťou či účelnosťou (môžu si zvoliť drahšie, zaujímavejšie
materiály, vykonať viacnásobné zabezpečenie izoláciou ...), nemusia voliť najlacnejšiu ponuku. Jedinýlimitujúci faktor voľby a výberu je ten, že nesmú konať voči minoritnému spoluvlastníkovi spôsobom
odporujúcim dobrým mravom. Minoritný vlastník je povinný rozhodnutie akceptovať. Možnosť žiadať,
aby o zmene rozhodol súd je daná len pri dôležitej zmene spoločnej veci, napríklad pri nadstavbe, ktorá

by spôsobila zmenu spoluvlastníckych pomerov.
Rozdelenie rozsahu diela na nevyhnutné opravy, úpravy a údržbu a iné práce by bolo podstatné
len pri prípadnom preukázaní, že žalovaná bola opomenutá, účinne by poprela tvrdenia žalobcov
o nevyhnutnosti opráv, úprav a údržby, pri prípadnom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pritom právnu kvalifikáciu nároku vykonáva súd, nie sporové strany, teda súd rozhoduje len o nároku

za základe skutočností opísaných v žalobe (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn.
5 Cdo 196/2009). Teda ak by sa preukázalo, že žalovaná bola opomenutá, súd my musel rozhodovať
o prípadnom vydaní bezdôvodného obohatenia.
Súd teda mal preukázané, že žalobkyňa v 1/ rade, žalobca v 2/ rade a manželia I. všetci ako podieloví
spoluvlastníci o veľkosti podielu 1 rozhodli o potrebe vykonania opráv a údržby spoločnej veci, teda
domu č.s. 648 situovaného na pozemku KN-C parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere

332 m2 väčšinou zodpovedajúcou podielu na veci v rozsahu 3, žalovaná sa rozhodovania nezúčastnila,
hoci bola s úmyslom oboznámená. Na vykonanie opráv a údržby bola uzavretá zmluva o dielo za
cenu 1.651,- eur. Súd mal vykonanie diela preukázané nie len výpoveďou svedka, konateľa zhotoviteľa
a žalobcami, ale aj fotodokumentáciou. Súd mal tiež preukázané, že C. H. - AQUAJET, Považská
Bystrica vykonal za účelom zistenia rozsahu prác a poškodenia potrubí čistenie dažďovej kanalizácie,

TV - monitoring dažďovej kanalizácie dňa 29.10.2013 a 6.11.2013, za čo účtoval sumu 188,- eur, ktorú
uhradila žalobkyňa v 1/ rade z prostriedkov na jej účte s tým, že pomerná čiastka (vrátane čiastky
pripadajúcej na žalovanú) jej bola poskytnutá ostatnými dvoma spoluvlastníkmi. Súd nezistil, že by
zmluva o dielo mohla byť neplatná z dôvodu, že pri rozhodovaní bola obídená žalovaná ako minoritný
spoluvlastník (nemohla sa zúčastniť hlasovania).

Za daného skutkového stavu súd zo zmluvy o dielo zistil, že sa jednalo o investície do opráv a údržby
nehnuteľnosti, čistenie a výmenu rín (zvodov dažďovej vody zo strechy), opravy a výmenu poškodeného
potrubia pre odvod dažďovej vody a na jednej strane výstavbu trativodu pre vsiakanie odvádzanej
dažďovej vody, opravu a izoláciu strechy so zabezpečením. S poukazom na vyššie uvedenú judikatúru,
faktické úkony pre odvrátenie škody vznikajúcej na nehnuteľnosti (podmáčanie, vlhnutie stavby, erózia)

pri opravách a údržbe, je právo investujúceho spoluvlastníka domáhať sa toho, čo sa plnilo za
spoluvlastníka, ktorý sa na opravách a údržbe nepodieľal, aj keby daný spoluvlastník s tým nebol
oboznámený.
Súd nezistil, že by bola zhotovená vodná stavba alebo nádrž na vodu. Pokiaľ sa jedná o stavbu na
pozemku KN-C parc. č. č. XXXX/X k.ú. E., jedná o stavbu z dvoch betónových skruží z vibrovaného

betónu (ktorý nie je vodotesný), bez dna, do ktorej bol zvedený zvod dažďovej vody zo strany od dvora,
teda pri byte žalovanej tak, aby pritekajúca dažďová voda vtiekla do zdrže, kde by sa hromadila a
následne vsiakala do pôdy. Takáto stavba nespĺňa charakteristiku vodnej stavby podľa § 52 zák. č.
364/2004 Z.z. o vodách. Taktiež súd zistil, že takáto stavba slúži domu č.s. 648 k.ú. E., tvorí jeho súčasť
ajespojenásvlastníctvomdomubezohľadunato,ženiejepostavenánapozemkuzastavanomdomom

(obdobne ako prípojky na inžinierske site).
Vzhľadom na námietky ku kvalite vykonaných práv ako aj predchádzajúcich práv na nehnuteľnosti,
súd opätovne zdôrazňuje, že skúmanie kvality vykonania prác, existencie vád a podobne nie je
možné v takomto konaní. Súd tu nerozhoduje o práve na zaplatenie ceny za dielo alebo vydanie
bezdôvodného obohatenia zo zhodnotenia stavby. Nároky z vád môže uplatňovať ktorýkoľvek podielový

spoluvlastník voči zhotoviteľovi, predávajúcemu a pod.. Teda aj keby sa opravy vykonali opätovne
pre vadné vykonanie predchádzajúcich opráv, odstraňovali sa nedorobky, za daného stavu, keď
došlo k rozhodnutiu o hospodárení so spoločnou vecou väčšinou spoluvlastníkov, nebola vynechaná
z rozhodovania žalovaná ako minoritná spoluvlastníčka, nič to nemení na jej povinnosti podieľať sa
na nákladoch na opravy, úpravy či investície do spoločnej veci. Totiž uzavretá zmluva o dielo, či už

ústne alebo písomne, ak sa týka spoločnej veci, zaväzuje priamo aj žalovanú a tá má všetky práva voči
zhotoviteľovi tak, ako aj ostatní spoluvlastníci. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je
oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj
podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Teda ak žalobcovia, resp. ostatní spoluvlastníci plnili za žalovanú, sú oprávnení požadovať od žalovanej
náhradu v pomere, v akom sa podieľali na uhradení záväzkov žalovanej, teda podľa zásad pre
bezdôvodné obohatenie. Jedná sa o špeciálne ustanovenie k nárokom z bezdôvodného obohatenia.
Pokiaľ by žalobcovia sami vykonali opravu a údržbu veci (obdobne ako súd posudzoval v konaní
sp.zn. 12C/197/2004), mali by nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu, v akom plnili za

žalovanú, teda vo výške hodnoty plnenia pripadajúcej na podiel žalovanej, avšak v tomto prípade sa
jedná o nárok podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Ak žalovaná poukazuje na konanie sp.zn. 12C/197/2004, v danom konaní sa jednalo o nároky z roku
2001 a je naviac bez vzťahu s teraz prejednávanou vecou. Súd totiž rozhoduje o uplatnenou nároku,
nie je mediátorom a už vôbec nie je oprávnený ex offo vykonávať dokazovanie za účelom zistenia
materiálnej pravdy. Súd nie je viazaný ani svojim rozhodnutím v obdobnej veci, pokiaľ boli preukázané

iné skutočnosti a je schopný odchýlenie alebo odklon odôvodniť.
Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobkyne v 1/ rade súd vyslovuje názor, že nie len že nebol predložený
žiaden dôkaz o tom, že by sa rodina Budkeových nepodieľala na financovaní predmetných opráv
a úprav vo výške 613,- eur, teda aj vo výške 153,25 eur za podiel pripadajúcu na spoluvlastnícky
podiel žalovanej 412,75 eur. Súd mal preukázanú úhradu fakturovanej sumy 1.651,- eur príjmovým

pokladničným dokladom. To že si manželia I. stavali rodinný dom, mali ho zaťažený hypotékou nie
je dôvod, aby si neplnili dohodnuté povinnosti vo vzťahu k bytu, resp. podielovému spoluvlastníctvu
na dome na ul. Hollého 10 v Žiline, hoci iný spoluvlastníci si aj svoje povinnosti neplnili. Tiež súd
nechápe, prečo by náklady na údržbu a opravy spoločného domu sa mali povinne premietnuť do
cien bytu (podielu na stavbe), najmä keď tvorba ceny je vecou dohody strán a zákon zmluvné strany

v tomto rozsahu neobmedzuje a cenu určuje dopyt a ponuka (poukaz žalovanej na ponuky na uplatnenie
predkupného práva za rovnakú kúpnu cenu v iných obdobiach). Rovnako oprava spoločnej chodby
v bytovke či výška akumulovaného fondu opráv nemá sama o sebe vplyv na cenu bytu, ibaže by
zvýšila jeho bonitu, lukrativitu a pod. z hľadiska dopytu. Naviac aj keby cenu za žalovanú uhradil aj
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov (alebo aj len jeden), nič by to nezmenilo na povinnosti žalovanej vydať

mu plnenie za žalovanú a ani vo vzťahu k jej povinnosti ako podielovej spoluvlastníčky veci. Teda aj keby
nároky dodávateľov vo vzťahu k povinnostiam p. I. uspokojila žalobkyňa v 1/ rade a sama uspokojila
nároky dodávateľov vo vzťahu k povinnostiam žalovanej, rovnako by si tieto nároky mohla uplatňovať
od žalovanej.
K pasívnej legitimácii súd je názoru, že svedčí žalovanej, ktorá je jedinou dedičkou spoluvlastníckeho

podielu, dedičstvo neodmietla, teda po ukončení dedičského konania ho nadobudne ku dňu smrti
poručiteľky a spolu so synom, ktorému poručiteľka pred smrťou podiel darovala, v dome žijú. Jej syn,
pôvodný žalovaný v 2/ rade, však v prípade povolenia vkladu vlastníckeho práva nadobudne podiel
až rozhodnutím Okresného úradu. Jedná sa o náklady vynaložené na nehnuteľnosť počas obdobia,
v ktorom má žalovaná všetky práva vlastníka podielu.

Pokiaľ žalovaná žiadala oboznamovať účet č. XXXXXXX/XXXX, z ktorého boli zasielané prostriedky
na úhradu odplaty 188,- eur za TV - monitoring dažďovej kanalizácie (fa.č. 257/2013), jednalo sa
o účet žalobkyne v 1/ rade z ktorého realizovala úhradu po tom, ako jej prispeli hotovostne ostatní
spoluvlastníci mimo žalovanej, ktorí túto skutočnosť potvrdili. Opätovne súd zdôrazňuje, že na povinnosti
žalovanej by nič nezmenila skutočnosť, keby aj žalobkyňa v 1/ rade hradila za manželov I.. Pokiaľ

žalovaná poukazovala na spoločný účet č. XXXXXXX/XXXX vedený v N. I., tzv. fond opráv, súd
považoval vykonávanie dôkazom pohybov na účte za bezpredmetné, pretože nebola tvrdená úhrada
z účtu ani úhrada žalovanej na tento účet. To, že spoluvlastníci žiadali žalovanú, aby bola úhrada
z jej strany realizovaná na tento účet, je vo veci úplne nepodstatné. Naviac vzhľadom na podielové
spoluvlastníctvo stavby, absenciu spoločenstva a priameho dopadu zák. č. 182/1995 Z.z. je vylúčené,

aby sa mohlo jednať o prostriedky fondu opráv, ale sa nanajvýš môže jednať o vklady – sporenie, na
akumuláciu prostriedkov na vykonanie úprav a opráv, teda súkromný účet ostatných spoluvlastníkov
(kde sú prostriedky v podielovom spoluvlastníctve), ktorí žiadali aj z úhrady žalovanej v rozsahu ich
plnení vytvoriť takéto rezervy, nejednalo by sa o príspevok žalovanej na budúce opravy či úpravy alebo
údržbu. Súd v žiadnom prípade nemal dôvod nazerať do súkromného účtu bez toho, aby oboznámením

údajov zistil alebo verifikoval relevantné skutkové tvrdenia. Nejestvuje preto žiadna právna povinnosť
spoluvlastníkov, aby akékoľvek úhrady za opravy a úpravy na nehnuteľnosti na Hollého 10, Žilina
financovali z účtu č. XXXXXXX/XXXX vedený v N. I., dokonca nič im nebráni, aby účet zrušili a vybrali
si vložené prostriedky a s tými ľubovoľne nakladali. Nakoľko sa jedná nanajvýš o zmluvné dohody častispoluvlastníkov, nejedná sa o postup podľa zák. č. 182/1995 Z.z., nie je založená zmluva o spoločenstve
vlastníkov bytov, nemôžu žalobcovia účelne vymáhať od žalovanej príspevky a ani ju nútiť prispievať
na takýto účet.

Súd návrh na vykonanie dôkazu, oboznámenie sa s originámi pozvánok a zápisníc týkajúcich sa správy
domu zapísaného na LV č. XX kat. úz. E. za obdobie 2012 - 2019 a pozvánku so zápisnicou týkajúcu
sa schôdze konanej dňa 28.03.2003 odmietol, pretože tento dôkaz nesúvisí s prejednávanou vecou.
Akékoľvek konanie a aj prípadné pochybenie pri pozývaní na inú schôdzu nemá a nemôže mať vplyv
na pozvanie na schôdzu zvolanú zo dňa 26.8.2013 ktorá sa konala dňa 7.9.2013, z ktorej pozvánka

a zápisnica boli súdu predložené.
Vo vzťahu k namietaniu úhrady ceny za dielo súd zistil, že podľa údajov FINSAT, spoločnosť STAV-BAin,
s.r.o. deklarovala v roku 2013 tržby vo výške 3001,- eur, teda menej ako je príjem 1.651,- eur od žalobcov
na základe faktúry č. 1020130001, teda nie je pravda, že príjem vzhľadom na stav tržieb nemohol
realizovať. Naviac, aj keby zhotoviteľ príjem nepriznal z hľadiska dane z príjmov, nič to nemení na
tom, že medzi objednávateľmi a zhotoviteľom nebolo sporné, že došlo k úhrade faktúry č. 1020130001,

ktorou bol uhradený záväzok zaplatiť odplatu za vykonanie diela a úhrada bola vykonaná. Objednávateľ
nezodpovedá za správanie zhotoviteľa ani za plnenie jeho povinností.
Vo vzťahu k údajom a náležitostiam pokladničného dokladu vystaveného podnikateľským subjektom
STAV-BAin, s.r.o., zo dňa 30.11.2013 na úhradu faktúry podnikateľského subjektu STAV-BAin, s.r.o.,
číslo faktúry 1020130001 vyhotovenej 30.11.2013 súd musí uviesť, že bez ohľadu na absenciu možného

číslovania dokladu (nie je zrejmé, či sa jedná o absenciu v čase vystavenia (čo tiež nie je náležité, ale
pomerne často je zaužívané s číslovaním pri zaúčtovaní, alebo nezaradenie dokladu do príjmov), doklad
preukazuje vyhlásenie o tom, že vystaviteľa STAV-BAin, s.r.o., prijal sumu 1.651,- eur od žalobkyne v 1/
rade, žalobcu v 2/ rade a p. I. na úhradu fa.č. 1020130001. Súd však skutočnosť úhrady mal preukázanú
nie len dokladom, ale aj výpoveďou konateľa STAV-BAin, s.r.o. R. I. a výpoveďami žalobcov, teda medzi

prijímateľom a tými, ktorí sumu hradili. Úhrada má svoj odraz aj vo vyúčtovaní (fa.č. 1020130001)
a zmluve o dielo, z ktorej činnosť je aj zdokumentovaná fotografiami.
Žalovaná je povinná z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci, teda v rozsahu pomeru jej
spoluvlastníckeho podielu k celkovej odplate bola povinná plniť. Ak sama neplnila, vzniklo žalobcovi
v 2/ rade, žalobkyni v 1/ rade priamo a aj na základe postúpených nárokov tretím podielovým

spoluvlastníkom, právo podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka požadovať náhradu v pomere
1 výdavkov na opravy, úpravu a údržbu spoločnej veci. Žalovaná teda ani netvrdila, že by si splnila
povinnosť zodpovedajúcu zo zmluvy o dielo a vykonaní činnosti (TV monitoring, čistenie) a splnenie
povinnosti preukázali žalobcovia spolu s podielovým spoluvlastníkom rodinou Budkeových (manželov
majúcich podiel v bezpodielovom spoluvlastníctve), ktorí plnili za podiel žalovanej sami v rozsahu ich

podielov. Teda spoluvlastníkom, ktorí plnili vzniklo právo voči žalovanej na náhradu 1 podielu na celkovej
odplate a nákladoch spoločne, v rozsahu 1/3 z nároku pre každého spoluvlastníka.
Nakoľko preukázateľne za vykonané dielo zaplatili sumu 1.651,- eur, sumu 188,- eur za čistenie
a TV monitoring, každý zo spoluvlastníkov s výnimkou žalovanej v rozsahu 1/3, vzniklo každému zo
spoluvlastníkov právo požadovať náhradu 1/3 z podielu 1 zo sumy 1839,- eur ( 1.651,- eur + 188,-

eur), teda 153,25 eur. Vzhľadom na postúpenie pohľadávky manželmi Budkeovými, predstavuje nárok
žalobkyne v 1/ rade 306,50 eur.
Súd preto podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 1/ 306,50 eur spolu s 5,05
% ročným úrokom z omeškania od 18.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a zaplatiť žalobcovi 2/ 153,25 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 18.10.2015 do

zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O povinnosti zaplatiť úrok z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s nárokom na úhradu úrokov z omeškania o 5% vyššie ako je základná sadzba
v čase vzniku omeškania, teda po uplatnení práva podľa § 511 ods. 3 Obč. zák. výzvou a uplynutím
lehoty na plnenie. Výzva bola žalovanej doručená 14.10.2015, teda lehota uplynula 17.10.2015 a do

omeškania sa dostala nasledujúcim dňom.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Nakoľko úspech žalovanej bol čiastočný, prevažujúci úspech žalobcu, súd priznal žalovanej náhradu
trov konania v rozsahu rozdielu hodnoty úspechov v spore. (§ 255 ods. 2 CSP ).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).