Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. máj 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17C/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719203163
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5719203163.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobkyne: U.

Z. P.. C., G.. XX.XX.XXXX, K. V. Č.. XXX, XXX XX V., štátny občan SR; právne zastúpený: KAŠUBA
Vladimír JUDr., PhD., advokát so sídlom Holubyho 51, Martin 036 01, IČO: 42 058 945 proti žalovanej:
I. F., P.. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. V. XXX, XXX XX Dubové, štátny občan SR; právne zastúpená: JUDr.
Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom E.B. Lukáča 2, Martin 036 01, IČO: 50 412 272 v konaní
o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 1.8.2019 domáhala zriadenia vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez pozemok
parc. reg. R. Č.. XXX/XX - zastavané plochy a nádvorie o výmere 280 m2, zapísaný na L. Č.. XXXX,
Z. v katastri nehnuteľností Okresného úradu Turčianske Teplice, katastrálny odbor, katastrálne územie
a obec Dubové a to v rozsahu dielu č. 1 vymedzenom v geometrickom pláne č. 44/2019, vyhotovenom
dňa 14.6.2019 s V. K., autorizačne overenom dňa 14.6.2019 T.. Ľ. I. a úradne overenom dňa 3.7.2019

T.. L. M.. Žalobkyňa uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na L. Č.. XXXX,
vedenýchvKNOkresnéhoúraduTurčianskeTeplice,katastrálnyodborprekatastrálneúzemieDubovéa
torodinnéhodomusúpisnéčísloXXX,postavenomnapozemkuparc.reg.R.Č..XXX/Xapozemkuparc.
reg. R. Č.. XXX/XX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. reg. R. Č.. XXX/XX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 280 m2, ktorý je zapísaný na L. Č.. XXXX, katastrálne územie Dubové. Ide
o susediaci pozemok k pozemku parc. Č.. XXX/XX. Žalobkyňa uviedla, že oba pozemky ako parcelu
č. XXX/XX, tak parcelu č. XXX/XX odkupovali od predávajúceho mesta Kremnica v rovnakom čase,

nakoľko ide o pozemky, ktoré slúžili aj na prístup k ich rodinným domom, teda k domu žalobkyne, aj
žalovanej. Z toho dôvodu museli predložiť predávajúcemu aj spoločný písomný návrh na užívanie dvora
tvoreného z uvedených parciel. Záujem predávajúceho na tom, aby sa obe strany mohli bez problémov
dostať k svojim nehnuteľnostiam bol taký, že prípadné nepredloženie tohto spoločného návrhu by
zrejme viedlo k neschváleniu predaja zo strany mesta Kremnica. Ako žalobkyňa, tak žalovaná spoločne
predložili mestu Kremnica návrh zo dňa 3.11.2015 a uviedli, že dvor bude rozdelený medzi nich na
polovicu s tým, že bude slúžiť obom ako prístupová cesta do dvora. Takto naďalej pokračovala existencia

spoločného prístupu, až v mesiaci marec 2019 žalovaná osadila do zeme hraničné kolíky, ktorými
znemožnila žalobkyni prístup k rodinnému domu a hospodárstvu v jej výlučnom vlastníctve. Žalobkyňa
uviedla, že nemá iný prístup k svojim nehnuteľnostiam a preto požiadala žalovanú 9.5.2019 o uzavretie
zmluvy o zriadení vecného bremena a predložila jej grafický náčrt, ktorý je identický s Geometrickýmplánom č. 44/2019. Žiadala od žalovanej zriadiť právo prejazdu osobnými aj nákladnými motorovými
vozidlami. Prejazd nákladnými vozidlami by bol celkom výnimočný a súvisí len s dodávkou paliva do
rodinného domu, teda 2x ročne. Žalovaná uzavretie tejto zmluvy odmietla, preto sa žalobkyňa obrátila

na súd.

2. K žalobe sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že so žalobným návrhom nesúhlasí, považuje ho za hrubé
konanie voči svojej osobe. Žalobkyňa je jej sestra, bývajú vedľa seba ale správanie žalobkyne je v
rozpore s dobrými mravmi. V minulosti pozemky, ktoré dnes patria jej a žalobkyni patrili mestu Kremnica

a oni podali žiadosť na ich odkúpenie. Pôvodný geometrický plán, ktorý dala spracovať žalobkyňa bol
nespravodlivý, lebo bolo nespravodlivo navrhované riešenie hranice pozemkov medzi domami, kde
rozpätie pozemkov medzi domami je približne 5 m a žalobkyňa žiadala, aby žalovanej pripadol priestor
1 m od jej domu a žalobkyne 4 m od jej patriaceho domu. S týmto žalovaná nesúhlasila a žiadala, aby
priestor medzi domami bol rozdelený na polovicu, aby každá mohla v zásade užívať rovnaký koridor
medzi domom a hranicou pozemku, čo je približne 2,5 m široká cesta pre každú, ktorá by slúžila ako

pohodlnývstupnazadnúčasťdvoraalebozáhradu.Žalobkyňavtomčasestýmtonávrhomsúhlasila,bol
spracovaný geometrický plán a následne každá odkúpila svoj dom, aj svoje pozemky a vôbec nepadla
reč o žiadnom zriaďovaní vecného bremena alebo o inom možnom využívaní pozemkov tretími osobami.
Ani po odkúpení uvedených nehnuteľností žalobkyňa nerešpektovala hranicu rozdeľujúcu pozemky a
neustále využívala aj časť priestor žalovanej medzi domami. Žalobkyňa sa vždy správala tak, akoby jej

patrila aj časť priestoru medzi domami, ktorá už ale patrila žalovanej a chodila po jej pozemku osobnými
motorovými vozidlami, aj nákladnými vozidlami. Neraz, keď prišla ku žalobkyni návšteva, tak vozidlá
návštevy zaberali všetok priestor medzi domami a žalovanú obmedzovali a znemožňovali jej využívať
je časť priestoru medzi domami. Žalobu považuje žalovaná len za snahu žalobkyne bezdôvodne užívať
časť pozemku žalovanej. Všetci vlastníci domov naokolo nemajú s dovozom dreva, ani s vyťahovaním

žumpy žiadne problémy. V prípade, že sa vozidlo zmestí do koridoru, má vodič vozidla dostatočný
priestor na manipuláciu a príjazd na zadnú časť toho, ktorého pozemku. V prípade, že sa jedná ako
u žalobkyne výlučne o jednorazový dovoz dreva na pozemok, nevidí žalovaná žiadny problém v tom,
aby jej drevo bolo zložené na prístupovej komunikácii pred jej domom a následne si toto môže pár
metrov povoziť na zadnú časť aj ručne. Aj v minulosti sa stalo, že keď žalovaná si dala doviezť materiál

nákladným vozidlom, tak neopatrným vjazdom vozidlo poškodilo strechu žalovanej. Žalobkyňa má
prístup k svojim nehnuteľnostiam úplne bez problémov.

3. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že potrebný prístup k svojej nehnuteľnosti
nemá.

4. K vyjadreniu žalobkyne sa opäť písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu a
znovu zopakovala, že nie je problém pre žalobkyňu, aby sa po svojom pozemku pohodlne dostala aj
na zadnú časť záhrady ako pešo, tak i vozidlom, preto nevidí žiadny zmysel ani dôvod na to, aby sa
domáhala zriadenia vecného bremena. Často sa stáva, že žalobkyňa a jej rodinní príbuzní a návštevy

parkujú bez problémov na zadnej časti dvora. Žalovaná uviedla, že ona sama má len jednu možnosť a to
práve cez časť parcely, na ktorej chce žalobkyňa zriadiť vecné bremeno sa dostať na zadnú časť svojho
dvora. V prípade, že ona, teda žalovaná zvládne ručne, fúrikom a vozíkom alebo inými zariadeniami
spredu od cesty voziť raz ročne drevo na kúrenie do zadnej časti svojho dvora, tak to musí zvládnuť
aj žalobkyňa. Žalobkyňa má zabezpečený prístup nielen k svojmu domu ale i k zadnej časti svojho

pozemku bez problémov. Má možnosť dostať sa na zadný dvor nielen popri západnej strane svojho
domu po svojom pozemku, ale tak isto zo strany východnej, kde je tiež obdobný koridor, priestor medzi
jej domom a domom dcéry žalovanej.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právny a

skutkový stav veci.

6. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby, nemá na veci
čo meniť, má za to, že žaloba je odôvodnená, podložená relevantnými listinnými dôkazmi.

7. Právny zástupca žalovanej uviedol, že sa pridržiava rovnako písomných podaní, žalovaná so žalobou
nesúhlasí, považuje ju za neopodstatnenú. Zo strany žalobkyne ide len o pohodlnosť a ješitnosť a
má snahu bezdôvodne užívať časť pozemku žalovanej. Prístup ku vchodu do domu a do záhrady mázabezpečený z dvoch strán. Medzi domami je dostatočný koridor na dovoz dreva, aby sa tam dalo
pohnúť ako aj autom, tak aj s autom s vozíkom.

8. Z čestného prehlásenia ako tvrdí právny zástupca žalovanej vyplynulo, že žalobkyni vozia metrovicu
a teda nie je žiadny problém, aby si dala drevo narezať na menšie kúsky, prípadne na štiepku a pokiaľ je
obava, že by sa v úzkom koridore medzi domami mohlo auto počas snehu a ľadu šmyknúť, tak právny
zástupca žalovanej uviedol, že každý, kto má rodinný dom vie, že drevo sa chystá v lete a nie v zime
na snehu a ľade.

9. K uvedenému právny zástupca žalobkyne uviedol, že keby sa malo voziť autom s vozíkom, nevie si
predstaviť šoféra, aj keby sklopil zrkadlá, tak na jednej strane bude mať jeden centimeter a na jednej
strane jeden centimeter, že by to šoféroval a teda nie je možné bezpečne tam doviesť vozidlo. Právny
zástupca žalobkyne uviedol, že aj pán, ktorý jej vozí drevo sa vyjadril, že je tam strmý svah, nemôže
tam prísť, keď tam bude blato a podobne. Uvedené sa nedá naplánovať, drevo treba doviesť, keď je

objednané. Keď žalobkyňa chcela breh upraviť, tak to nemohla urobiť bez žalovanej, lebo je tam malý
priestor.

10. Právny zástupca žalovanej uviedol, že terénnu úpravu si môže žalobkyňa urobiť, toto nie je starosť
žalovanej. Tiež právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobkyňa môže chodiť do domu z opačnej strany,

na čo právny zástupca žalobkyne uviedol, že pozemky susediace na opačnej strane domu žalobkyne,
kde býva pani K.C., tak sú oddelené plotom.

11. Samotná žalovaná na pojednávaní uviedla, že ona kúri drevom rovnako ako kúri aj žalobkyňa a
nemá zriadené vecné bremeno cez pozemok pána K., ale nikdy mu neprekážalo, keď tadiaľ chodila,

chodia tadiaľ aj iný ľudia. Ona ho využíva, nikdy jej to nevytkol, žeby tadiaľ chodiť nemohla. Keby to
bolo potrebné, tak požiada o zriadenie vecného bremena. Odkedy vlastní rodinný dom, tak drevo vozí
na fúriku a to tak, že ho buď zloží na pozemku pána K. Q. fúrikom ho povozí do dvora alebo ho zloží
na pozemku mesta Kremnica a tiež ho povozí do dvora. Nikdy nebola v dvore nákladným autom a tiež
kúri metrovicou. Zozadu k jej domu, cez pozemok mesta Kremnica sa dostať nedá, pretože sú tam

močariská. Hodlá si tam zriadiť plot okolo rodinného domu, už má aj ohlásenú stavbu na stavebnom
úrade a to z toho dôvodu, že tam chodí divá zver. Dom si chce oplotiť, preto ho kúpila.

12. Svedkyňa M. K. uviedla, že žalobkyňa je jej teta a žalovaná je jej mama. O návrhu si myslí, že
je podaný len z pohodlnosti a ješitnosti, pretože žalobkyňa má možnosť dostať sa do svojho dvora

aj pešo, aj autom, aj autom s vozíkom z jednej, aj z druhej strany. Vôbec to nie je tak, že by mala
prístup len z pozemku matky svedkyne. Uviedla, že nehnuteľnosť na parc. č. XXX/X B. vo vlastníctve
žalobkyne a susedná parcela č. XXX/X je vo vlastníctve svedkyne ( M. K. ). Vzdialenosť plota medzi
týmito pozemkami od domu žalobkyne je približne 2,20 m - 2,30 m.

13. Svedok M. K. vypovedal, že žalovaná je jeho svokra a žalobkyňa je suseda. Je manželom svedkyne
M. K.. Uviedol, že žalobkyňa má do svojho domu prístup pešo, aj osobným autom a nevidí dôvod, prečo
by tam mala chodiť nákladným autom a využívať pozemok jeho svokry, ktorá si pozemok riadne odkúpila
azaplatila.Uviedol,žezlévzťahysaprávemedzižalobkyňouažalovanoustalikvôlispornémupozemku.
Žalobkyňa udala jeho svokru, že jej bráni v prejazde cez pozemok, čo nebola pravda. Nákladnými autami

sa tam chodilo štyri až päť krát do roka, keď sa doviezlo drevo, keď sa vyťahovala žumpa a podobne.
Žumpu je možné vytiahnuť aj bez prístupu cez pozemok, vedia si napojiť hadice. S drevom je možné,
aby žalobkyňa manipulovala cez svoju časť pozemku. Buď si ho môže zložiť na dvor a ďalej previesť
fúrikom, alebo prejsť osobným autom. Osobné auto po časti pozemku, ktorú má žalobkyňa k dispozícii
určite prejde. Aj v súčasnej dobe žalobkyňa chodí po tej svojej polovici povedľa domu osobným autom

do dvora. Pozemok medzi domami žalobkyne a žalovanej je v podstate len ujazdená pôda, nie je to
prístupová cesta. Ak by sa tam začalo chodiť nákladnými autami, mohol by byť problém so statikou
domov. Jeho svokra, teda žalovaná si to robí tak, že vysype drevo na hranici pozemku a fúrikuje si ho do
dvora. Je možné aj zapnúť za vozidlo vozík a tak si môže žalobkyňa doviesť drevo až do dvora. Popred
domy vedie cesta a časť tejto cesty je vo vlastníctve pána K., ktorý má pozemok 786/1 a žalovaná, teda

jeho svokra to robí tak, že si to vybaví s pánom K., dovezie si drevo pred dom na jeho cestu a potom
si ho prefúrikuje.14. Na toto žalobkyňa uviedla, že keby po komunikácii, po tej časti, ktorá patrí pánovi K. bol zriadený
plot, tak má prístup do svojho domu cez jeho pozemok, pretože na tú časť cesty, ktorá patrí pánovi BQ.
má zriadené vecné bremeno.

15. J. L. Č.. XXXX pre katastrálne územie Dubové súd zistil, že parc. Č.. XXX/X Q. XXX/XX je vo
výlučnom vlastníctve Oľgy Verešovej, teda žalobkyne.

16. J. L. Č.. XXXX pre katastrálne územie Dubové súd zistil, že parc. Č.. XXX/XX je vo výlučnom

vlastníctve Heleny Urbanovej, teda žalovanej a ide o parcelu, cez ktorú sa má zriadiť vecné bremeno
spočívajúce v práve cesty.

17. Do spisu bolo žalobcom predložené vyjadrenie k žiadosti o odkúpenie pozemku, kde žalobkyňa, aj
žalovaná uviedli, že oznamujú dohodu o odkúpení pozemku a to priestor medzi domami, ktorý bude
rozdelený na polovicu, s tým, že bude slúžiť obom zúčastneným stranám ako prístupová cesta do dvora.

18. Z listiny adresovanej žalobkyni Mestským úradom Kremnica vyplýva, že mestské zastupiteľstvo v
Kremnici definitívne schváli odpredaj pozemkov, parc. č. R. XXX/X Q. XXX/X s tým ale, že je potrebné,
aby adresátka, teda Oľga Verešová a Helena Urbanová predložili spoločný návrh užívania pozemku
dvora a následne bude rozhodnuté o odpredaji pozemkov žiadateľkám. V prípade, že k dohode o

užívaní pozemku dvora nedôjde, je pravdepodobné, že mestské zastupiteľstvo v Kremnici neschváli
majetkovoprávne usporiadanie pozemkov dvora.

19. Z listiny označenej ako odpoveď na výzvu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena,
ktorú adresoval právny zástupca žalovanej právnemu zástupcovi žalobkyne vyplýva, že priestor medzi

stavbami slúži na prístup do záhrady oboch nehnuteľností, avšak jednak hranica jednotlivých parciel
oboch dvorov a to O.. Č.. XXX/XX Q. O.. Č.. XXX/XX vedie paralelne cez stred priestoru medzi oboma
stavbami a oddeľuje vlastníctvo žalovanej od pani Verešovej a vstup z komunikácie smerom do záhrad
popri vyššie uvedených stavbách a každej z vlastníčok stavby slúži približne 2,5 m široký koridor, kde
každá z vlastníčok môže v plnej miere realizovať vstup na svoje zadné časti pozemkov. Prípadne priestor

využívať na údržbu a rekonštrukciu stavieb bez toho, aby rušivým spôsobom zasahovali jedna druhej
do vlastníctva, preto žalovaná nesúhlasí s uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena.

20. Do spisu žalobkyňa predložia Geometrický plán č. XX/XXXX vyhotoveného Bc. V. K.. Je to
geometrický plán na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok R.-C. O.. Č..

XXX/XX ( Č.. 6 - 8 spisu ).

21. Z vyjadrenia Mestského úradu Kremnica vyplýva, že pozemky O.. Č.. XXX/XX a 785/14 v
katastrálnom území Dubové boli odpredávané za účelom prístupovej cesty do dvorov obidvoch
zúčastnených strán teda žalobkyne aj žalovanej.

22. Do spisu bola predložená fotodokumentácia na čl. 10, kde horná fotografia zobrazuje pohľad z
verejného priestranstva pred obidvoma domami ako žalobkyne, tak žalovanej smerom do ich dvorov a
spodná fotografia zachytáva opačný pohľad smerom z dvorov domov žalobkyne a žalovanej smerom
na verejné priestranstvo.

23. Zo Zmluvy o zriadení vecného bremena medzi zriaďovateľom O. K. a oprávnenou U. Z. ( žalobkyňa ),
že predmetom tejto zmluvy je zriadenie vecného bremena s tým, že vlastníkom nehnuteľností v
katastrálnom území Dubové, LV č. XXXX, O. P.. R. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria je v celosti
vo vlastníctve O. K.I. a zriaďovateľ zriaďuje na tejto svojej nehnuteľnosti vecné bremeno, ktoré spočíva

v práve prechodu pešo a autom cez pozemok R. O.. Č.. XXX/X vo vyznačenom rozsahu, v prospech
vlastníka pozemku XXX/XX.

24.DospisubolopredloženéčestnévyhlásenieB.I.,ktorýuviedol,žejevodičomzpovolaniavnákladnej
prepraveajevlastníkomosobnéhoautasprívesom.OslovilahopaniU.Z.,čibysineprišielpozrieťterén,

cestu do dvora s tým, či by bolo možné jeho vozidlom s prívesom navoziť drevo do dvora. Okamžite pri
ohliadke toto vylúčil, nakoľko priestor je príliš úzky a nie je upravený tak, aby zodpovedal bezpečnému
vjazdu, je tam strmý kopec a keby bolo vozidlo s prívesom zaťažené, tak si je istý, že by chytil podvozok.
Doprava týmto spôsobom nie je možná.25. Z čestného prehlásenia O. K. vyplýva, že je výlučným vlastníkom pozemku, parc. reg. R. Č.. XXX/
X, C. je zapísaná pre katastrálne územie Dubové na LV č. XXXX Q. horná hranica jeho pozemku vedie

popredrodinnédomyakožalobkyne,takžalovanej.VprospechžalobkyneU.Z.,akovlastníčkypozemku
parc. reg. R. Č.. XXX/XX zriadil právo prechodu a prejazdu autom cez jeho pozemok. Žiadnej inej osobe
takéto právo nezriadil. Pozemok potrebuje na prejazd svojich vozidiel a akékoľvek prípadné uloženie
materiálu na jeho pozemku nebude akceptovať.

26. Z čestného prehlásenia M. Z. vyplýva, že je vlastníkom vozidla Praga V3S S3 a týmto vozidlom
celého roky, až do roku 2019 dovážal palivové drevo k rodinnému domu súpisné číslo 271. Množstvo
dreva na vykurovanie rodinného domu je cca 20 m3 na sezónu. Toto množstvo dreva vozil na dva krát,
bola to metrovica , kde hmotnosť jednotlivých kusov bola viac ako 30 kg. Prehlasuje, že prístupové cesty
okolo rodinného domu súpisné číslo 2XX nie sú vhodné na dopravu palivového dreva na prívesnom
vozíku, ide o úzky priechod, kde za určitých podmienok ľad, sneh, blato môže dôjsť k vzniku škody na

motorovom vozidle šmyknutím do rodinného domu.

27. Na čl. 73 sa nachádza fotografia zachytávajúca motorové vozidlo Volkswagen Touran umiestnené
medzi domom žalobkyne a vykolíkovanou hranicou pozemku žalovanej.

28. Do spisu bolo predložené aj ohlásenie drobnej stavby a to zateplenia rodinného domu postaveného
na parc. č. XXX/X, vedenej G. L. Č.. XXXX, katastrálne územie Dubové.

29. Do spisu boli predložené aj snímky z katastrálnej mapy a L. Ž. G. Č.. XX - 89 spisu, ktoré dôkazy
sú pre posúdenie veci nosné.

30. Zo spisu je tiež zrejmé potvrdenie mesta Kremnica, podľa ktorého zastavané plochy a nádvoria,
parc. R. Č.. XXX/1, v katastrálnom území Dubové je vo vlastníctve mesta Kremnica, zapísaná na L. Č..
XXX Q. pani U. Z. nemá na tomto pozemku uzavretú nájomnú zmluvu.

31. Zo stanoviska mesta Kremnica Vyplýva, že nesúhlasí s uložením palivového dreva na pozemku
mesta Kremnica, parc. č. R. XXX/X vzhľadom k tomu, že predmetný pozemok je verejne prístupný.

32. Bolo do spisu založené aj Rozhodnutie obce Dubové č. XX/XX/XXXX zo dňa 12.2.2020, ktoré
na základe podnetu vlastníka susedného pozemku ruší súhlas obce Dubové č. XXX/X/XXXX zo

dňa 5.6.2019 s ohlásením drobnej stavby ( plotu ) vydaného pre stavebníka Helena Urbanová. Z
odôvodnenia vyplýva, že na základe upozornenia majiteľky susedného pozemku pani Oľgy Verešovej vo
veci neukončeného súdneho sporu ohľadne parcely č. 785/14,v katastrálnom území Dubové, na ktorom
sa mala realizovať drobná stavba. Obec posúdila upozornenie ako predbežnú otázku podľa § 40 Zákona
č. 71/1967 Zb.

33. Súd vo veci za účasti strán sporu vykonal dňa 13.1.2020 ohliadku ( čl. 64 ), z ktorého vyplýva,
že miesto ohliadky bolo v obci Dubové, časť Požehy. Pri ohliadke osoby stáli pred parcelami čelom
k rodinnému domu postavenom na parc. Č.. XXX/X, vo vlastníctve žalobkyne a čelom k rodinnému
domu postavenom na parc. č. XXX/XX Z. vlastníctve žalovanej. Pri pohľade z cesty, ktorá je v časti vo

vlastníctve pána K., čelom k rodinnému domu postavenom na parc. Č.. XXX/X vo vlastníctve žalobkyne
sa po ľavej strane nachádzalo motorové vozidlo žalobkyne, ktoré stálo výlučne na parcele, ktorá je vo
vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa uviedla , že osobné motorové vozidlo do domu vojde, avšak nákladné
vozidlo už nevojde. Súd konštatuje, že pri pohľade čelom k domu postavenom na parc. Č.. XXX/X je
možnýpríjazdosobnýmmotorovýmvozidlomdodvorakrodinnémudomuajpopravej,ajpoľavejstrane.

Cesta, na ktorej sa osoby v čase ohliadky nachádzajú je vo vlastníctve v časti pána K. a k tejto časti
má žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia zriadené vecné bremeno na prechod k svojmu domu po tejto
ceste. Súd konštatuje, že fotodokumentáciu z ohliadky nevykonával, pretože fotografie by boli zhodné
s fotografiami na čl. 10 a čl. 73, ktoré fotografie neboli medzi stranami sporné.

34. Pred pojednávaním vytýčeným na 15.5.2020, dňa 14.5.2020 takmer po roku od kedy sa vedie
súdne konanie predložil právny zástupca žalovanej ďalšie dôkazy. Na pojednávaní súd rozhodol, že tieto
dôkazy nevykoná, lebo neboli predložené včas, s poučením podľa § 153 ods. 2 CSP.35. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

36. Podľa § 151o ods. 1, veta 1. Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou,
na základe závetu, v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

37. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

38. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci súd rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

39. Predmetom tohto konania bol návrh na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty,
vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami k stavbe vo vlastníctve žalobkyne.
Žalobkyňa argumentovala tým, že v prípade, že potrebuje zložiť palivové drevo pre svoj dom, tak sa k

nemu nedostane nákladným vozidlom a na tento účel má slúžiť vecné bremeno, pričom ide o celkom
výnimočné prejazdy. Súd konštatuje, že v danom prípade sa budú aplikovať ustanovenia § 151n a
nasl. Občianskeho zákonníka, pričom nosným ustanovením je § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka,
kde je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby spočívajúce v práve cesty
cez priľahlý pozemok. Je dôležité definovať jednotlivé pojmy tohto ustanovenia. Pokiaľ ide o stavbu,

zákon výslovne nerieši akú povahu musí mať stavba, ktorej sa má právo cesty týkať. Možno však
jednoznačne zastávať názor, že musí ísť o stavbu, ktorá má charakter nehnuteľností a podľa § 119
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa za stavbu považujú iba stavby spojené so zemou pevným základom.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodinný dom vo vlastníctve žalobkyne, súpisné číslo 271,
postavený na parcele č. 785/6 a 785/11 v katastrálnom území Dubové je stavbou. Účel, na ktorý táto

stavba slúži je zrejmý z vykonaného dokazovania a teda ide o bývanie. Pokiaľ hovoríme o priľahlom
pozemku, tak Občiansky zákonník má na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok ale i stavby, cez
ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii, čo je relevantné práve pre tento spor. Právo
cesty možno zriadiť súdom aj v prípade, ak stavba je síce obklopená pozemkami vlastníka, ale tento
nemá ani cez svoje pozemky zabezpečený prístup k verejnej komunikácii alebo k nejakému verejnému

priestranstvu. Pokiaľ zákon používa výraz nevyhnutná cesta, tak z povahy veci vyplýva, že cesta cez
priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, v danom prípade žalovaná, musí
byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj
hospodársky účel.
V rámci dokazovania boli vypočuté strany sporu, svedkovia, bola vykonaná ohliadka, predložené boli

snímky z katastrálnej mapy, listinné dôkazy a tiež fotodokumentácia. Zo snímok z katastrálnej mapy
na čl. 80 a nasl. spisu je zrejmé, že žalobkyňa je vlastníčkou parciel v katastrálnom území, parcela č.
XXX/X Q. XXX/XX. Na týchto parcelách stojí jej rodinný dom, súpisné číslo XXX. Uvedené skutočnosti
vyplývajú z LV č. XXXX. Vlastníčkou parciel č. XXX/XX Q. XXX/XX je žalovaná, ktorá má na týchto
parcelách postavený rodinný dom súpisné číslo XXX. Rozhodujúcim pre tento spor je hranica parciel

XXX/XXvovlastníctvežalobkyneaXXX/XXvovlastníctvežalovanej,ktorávediepomedzidomyaplochu
medzi rodinnými domami vo vlastníctve žalobkyne a žalovanej rozdeľuje na polovicu. Ako žalobkyni,
tak žalovanej pri zachovaní a rešpektovaní hranice medzi pozemkami 785/11 a 785/14 ako je zrejmé z
fotodokumentácie na čl. 73 spisu a čo aj súd zistil ohliadkou, zostáva pre každú z vlastníčok, tej ktorej
parcely vzdialenosť od rodinného domu po hranicu taká, cez ktorú sa povedľa svojho rodinného domu

dostane väčším osobným motorovým vozidlom na zadnú časť dvora na svojom pozemku. Zo snímky
katastrálnej mapy je ďalej zrejmé, že oproti parcele č. XXX/X Q. XXX/XX vo vlastníctve žalobkyne sa
nachádza parcela č. XXX/1, ktorá je vo vlastníctve mesta Kremnica, ako vyplýva z čl. 99 spisu. Parcela
č. XXX/X oproti parcelám č. XXX/XX Q. XXX/XX, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej tak táto parcela patrí
pánovi K., ako vyplýva z L. Č.. XXXX žurnalizovanom na čl. 86 spisu. Z tohto LV tiež vyplýva, že po

tomto pozemku vo vlastníctve O. K. je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo
a autom v prospech žalobkyne. Na parcelu č. XXX/X, vo vlastníctve pána K. nadväzuje cesta, ktorá
vedie do intravilánu obce Dubové, vedúca po parcele č. XXX/X Q. Č.. XXX/X, ktoré ako je vidieť zo
snímky z katastrálnej mapy na čl. 83 a parcely č. XXX/X Q. XXX/X sú vo vlastníctve obce Dubovéa ide o cestnú, miestnu a účelovú komunikáciu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa má prístup k
svojmu rodinnému domu stojaceho na parcele č. XXX/X z obce Dubové cez cestu vedúcu cez parcely
Č.. XXX/X Q. XXX/X, ktoré sú verejnými komunikáciami vo vlastníctve obce Dubové, ďalej pokračuje

k svojmu domu cez parcelu č. XXX/X vo vlastníctve O. K., ku ktorej má zriadené vecné bremeno a
následne sa dostane pred svoj rodinný dom na parcelu č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve mesta Kremnica,
ide teda o verejné priestranstvo, pričom táto parcela č. XXX/X bezprostredne hraničí s parcelou č.
XXX/XX, ktorá patrí žalobkyni. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že žalobkyňa má pohodlný
prístup k verejnej komunikácii bez akýchkoľvek problémov a vecné bremeno spočívajúce v práve cesty

vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez parcelu č. XXX/XX vo vlastníctve
žalovanej, by jej žiadnym spôsobom prístup na verejnú komunikáciu nezabezpečilo. Prístup k verejnej
komunikácii, ako bolo vyššie uvedené má žalobkyňa zabezpečený. Vecné bremeno, ktorého zriadenia
sa žalobkyňa domáha malo slúžiť len na prechod a prejazd pomedzi rodinné domy žalobkyni a žalovanej
nákladným vozidlom tak, ako to celý čas žalobkyňa zdôvodňovala. Súd teda vo vzťahu k takémuto
požadovanému účelu skúmal, či prípadné, takto zriadené vecné bremeno nebude nad obvyklú mieru

zasahovať do vlastníckeho práva žalovanej. Vecné bremeno, ktoré malo v zmysle petitu žaloby spočívať
aj v práve prechodu peši cez parcelu vo vlastníctve žalovanej, tak súd zastáva názor, že takéto vecné
bremeno je absolútne nedôvodné, pretože žalobkyňa má zabezpečený prístup na svoju parcelu priamo
z verejného priestranstva a prechod povedľa svojho rodinného domu medzi jej rodinným domom a
hranicou pozemku je zostáva výmera cca 2,5 m, čo je absolútne dostačujúce na prechod pešo. Rovnako

má žalobkyňa zabezpečený prístup k verejnej komunikácii aj nákladným vozidlom priamo pred hranicu
svojho pozemku a to priamo pred parcelu č. XXX/XX a to z obce Dubové cez parcely č. XXX/X Q.
XXX/X Z. vlastníctve obce Dubové, ďalej cez parcelu č. XXX/X vo vlastníctve pána K., ku ktorej má
zriadené vecné bremeno spočívajúce aj v prejazde autom až na verejné priestranstvo parcelu č. XXX/
X vo vlastníctve mesta Kremnica, kde sa dostáva na hranicu svojho pozemku, pred rodinný dom. To,

že žalobkyňa chce vojsť nákladným motorovým vozidlom až na zadný dvor za domom stojacom na
parcele č. XXX/X Q. na parcelu č. XXX/XX, ktorá je tiež jej vlastníctvom a to tak, žeby čiastočne mala v
zmysle geometrického plánu zriadené vecné bremeno cez parcelu č. XXX/XX vo vlastníctve žalovanej,
toto sa javí súdu neúčelné a vychádza z istej miery pohodlnosti žalobkyne, pričom takto zriadené vecné
bremeno by nedôvodne a nad obvyklú mieru zasahovalo do vlastníckeho práva žalovanej. Naviac, ak

mesto Kremnica sa vyjadrilo, že nesúhlasí s uložením čohokoľvek na jej pozemku a to parcele č. XXX/
X, tak súd konštatuje, že termín uložiť nie je totožný s termínom zložiť. Žalobkyňa nemusí drevo na
tomto pozemku ukladať, len na nevyhnutný čas zložiť, aby ho pomocou osobného motorového vozidla,
prípadne s prívesným vozíkom, eventuálne s fúrikom navozila na svoj dvor, teda nepotrebuje drevo
uložiť, ale len na nevyhnutný čas zložiť a odtiaľ previesť na svoj pozemok. Rovnako je to s prechodom

cez parcelu pána K. Č.. XXX/X, kde žalobkyňa vecné bremeno zriadené má a v žiadnom prípade tam
nepotrebuje drevo ukladať, len ho tadiaľ autom premiestniť na hranicu svojho pozemku. Pokiaľ právny
zástupca žalobkyne argumentoval dohodou, ktorá bola podmienkou pre odkúpenie pozemkov od mesta
Kremnica žalobkyňou a žalovanou, tak práve z tejto dohody vyplýva, že ráta s rozdelením tohto pozemku
medzi rodinnými domami na polovicu, čo sa aj stalo.

Naviac súd je toho názoru, že každý vlastník pozemku má právo si svoj pozemok oplotiť a takto
žalobkyňou zriadené vecné bremeno by zasiahlo nad nevyhnutnú mieru do vlastníckeho práva
žalovanej. Pokiaľ aj žalobkyňa argumentovala a svedkovia čestnými prehláseniami mali potvrdiť, že ani
vjazd motorovým vozidlom osobným po jej pozemku, povedľa jej rodinného domu nie je možný kvôli
tomu, že ide o strmý kopec, súd na mieste samom vykonal ohliadku a konštatuje, že žiadny strmý kopec

sa tam nenachádza. Uvedené je zrejmé aj z fotodokumentácie a pokiaľ ide o riziko blata, skĺznutia a
podobne, nič nebráni žalobkyni, aby si svoju časť parcely povedľa rodinného domu upravila akýmkoľvek
jej potrebám zodpovedajúcim spôsobom, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech

priznal voči žalobkyni právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.