Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 28, 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120201498
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5120201498.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci

žalobkýň: v rade 1/. P. K., W. W., N.. XX.X.XXXX, A. T. Č.. XXX XXX XX M. T., M. T. X/ V. K., N..
XX.X.XXXX,A.T.Č..XXX,XXXXXM.T.,obidveprávnezastúpenéJUDr.LuciouBorákovou,advokátkou
so sídlom J. Vuruma č. 144, 010 01 Žilina, IČO: 532 137 26, proti žalovanému: K. W., N.. XX.X.XXXX,
A. XXX XX M. T. XXX, o náhradu škody v sume 2.259,- eur, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o žalobe žalobkyne v rade 2/ v časti o zaplatenie 143,- zastavuje.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v rade 1/ sumu 551,- eur a to do 3 dní po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne v rade 1/ zamieta.
Súd priznáva žalobkyni v rade 1/ nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 25,94 % .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v rade 2/ sumu 180,- eur a to do 3 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne v rade 2/ zamieta.

Žalovanému súd náhradu trov konania proti žalobkyni v rade 2/ nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v rade 1/ a 2/ sa spoločnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.2.2020, proti v
žalobe označenému žalovanému domáhali súdneho výroku, ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobkyni v rade 1/ škodu v sume vo výške 846,- eur a žalobkyni v rade 2/ škodu vo výške 1.413,- eur
a trovy konania.

2. Žalobkyne svoju žalobu skutkovo odôvodňovali tým, že žalovaný je manžel žalobkyne v rade 1/,
avšak na Okresnom súde Žilina je vedené konanie o rozvod manželstva pod spis. zn. XXP/XXX/XXXX.
Žalobkyňa v rade 2/ je matkou žalobkyne v rade 1/, žalobkyne a žalovaný žili v čase kedy došlo k
protiprávnemu konaniu žalovaného v spoločnej domácnosti a to v rodinnom dome patriacom žalobkyni
v rade 2/. V priebehu rokov 2015 až 2017 žalovaný opakovane odcudzil z rodinného domu súp. číslo
XXX M. M.K. T. patriacom žalobkyni v rade 2/ postupne jej patriace zlaté šperky v celkovej hodnote

1.413,- eur. Súčasne v tom istom období rovnako z rodinného domu odcudzil zlaté šperky patriace
žalobkyni v rade 1/ v hodnote 846,- eur. Uvedeným protiprávnym konaním spôsobil žalovaný oboch
žalobkyniam škodu spolu vo výške 2.259,- eur. Zlaté šperky vlastnícky patriace žalobkyniam v rade
1/ a 2/ žalovaný následne speňažil v záložni Žolík v Dome odborov na ulici Bernolákova 51 v Žiline.Bezprostredne potom čo sa žalobkyne v rade 1/ a 2/ o konaní žalovaného dozvedeli podali na tohto
trestné oznámenie. Poverený vyšetrovateľ OR PZ v Žiline vzniesol voči žalovanému obvinenie pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona. V uvedenom prípade bolo podmienkou začatia trestného

stíhania a pokračovania v ňom udelenie súhlasu poškodeného, ktorý žalobkyňa v rade 1/ a 2/ dali, avšak
po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia za spáchaný trestný čin krádeže žalobkyne v rade
1/ a 2/ pod nátlakom žalovaného tento súhlas vzali späť, v dôsledku čoho bolo trestné stíhanie voči
žalovanému zastavené. Žalobkyne v rade 1/ a 2/ neskôr podali návrh na obnovu uvedeného trestného
konania voči žalovanému, avšak tento bol zamietnutý. V danom prípade je však nesporné, že žalovaný

svojim konaním a porušením právnej povinnosti spôsobil žalobkyniam škodu na majetku a zasiahol
do ich práv a právom chránených záujmov. Žalobkyňa v rade 1/ zdôraznila, že odcudzením majetku
vlastnícky patriacom jej a jej matke tieto nevedeli, žalovaný mal dlhodobo finančné problémy, ktoré si
ale spôsobil sám, následne odišiel bývať zo spoločnej domácnosti, prestal platiť účty a peniaze míňal
výlučne len na svoje osobné potreby. Žalovaný pritom vedel, že šperky ktoré odcudzil mali pre žalobkyne
nielen majetkovú ale tiež citovú hodnotu, išlo o pamiatku, sám žalovaný dával tieto odcudzené šperky

do záložne ešte cca mesiac potom ako odišiel v roku XXXX zo spoločnej domácnosti a presťahoval
sa do A.. Žalobkyne v rade 1/, 2/ v žalobe špecifikovali a označili zlaté šperky v celkovom počte 19,
ktoré žalovaný proti ich vôli odcudzil, tieto speňažil v záložni a peňažné prostriedky z nich získané použil
výlučne na svoje osobné potreby. V uvedenom prípade bolo nesporne konaním žalovaného porušené
právo žalobkyne 1/ a žalobkyne 2/ a to Ústavou garantované vlastníctvo a jeho nerušené užívanie.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.7.2020, v ktorom
uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí. Potvrdil, že so žalobkyňou v rade 1/ sú ešte manželia,
ale na okresnom súde sa vedie konanie o rozvod manželstva, ktoré trvá už 2 roky a to aj z dôvodu, že
žalobkyňa v rade 1/ mu zamedzuje styk s mal. B. B. a to aj napriek rozhodnutiu súdu z novembra XXXX

o neodkladnom opatrení, kde styk s maloletým upravil súd, žalobkyňa v rade 1/ ho nerešpektovala a
následne súd vydal uznesenie o výkone rozhodnutia. Táto žaloba bola následne podaná na súd, ako
i viacero trestných oznámení voči jeho osobe žalobkyňou v rade 1/ ako „odveta“. Ďalej poukazoval na
to, že ich manželský život bol v posledných rokoch problematický, čo vyvrcholilo v roku XXXX podaním
žiadosti o rozvod, po tomto manželka - žalobkyňa v rade 1/ podala aj so svojou matkou na neho trestné

oznámenie za krádež zlata. Toto oznámenie bola len pomsta z ich strany za ním podanú žiadosť o
rozvod a na tomto svojom tvrdení plne trvá. Nakoľko mali v roku 2015 finančné problémy, dohodli sa s
manželkou - žalobkyňou v rade 1/, že spoločné zlato krátkodobo založia do záložne, aby si preklenuli
zlé obdobie. Zakladanie zlata prebiehalo opakovane, nakoľko ho tam nedávali s úmyslom predaja, ale
iba dočasne zálohy, no keďže finančné problémy trvali dlhšie, o niektoré zlato prišli. Peniaze boli použité

výhradne na chod spoločnej domácnosti. Ďalej poukázal na to, že nebol obžalovaný a uznaný vinným a
do tejto polohy to už pri vyšetrovaní ani nedotiahol, nakoľko bol vzatý súhlas s jeho trestným stíhaním.
Niejepravda,žesavyhrážalanútilniekohoktomu,abysatrestnéstíhaniezastavilo.Asipo5mesiacoch
po zastavení stíhania s manželkou našli spoločnú reč a postupne obnovili manželské spolužitie a začali
žiť v spoločnej domácnosti, ale po pol roku opäť medzi nimi prišlo k nedorozumeniam a manželka ho z

domu vyhodila. V decembri 2018 opäť podal žiadosť o rozvod manželstva, potom ako to urobil manželka
išla na políciu a žiadala jeho opätovné trestné stíhanie a keďže to bolo zamietnuté, podala túto žalobu
na súd, okrem toho podala na neho viacero trestných oznámení, verejne prehlasuje o ňom, že je zlodej
a že ho dostane do basy. K zlatu, ktoré uviedla v žalobe uviedol len toľko, že dámska obrúčka šikmo
gravírovaná je obrúčka, ktorú kúpil on ako i zásnubný prsteň, dámsky prstienok s malým bielym očkom,

pánska obrúčka zlatá bola jeho, dámska obrúčka z červeného zlata, dámska obrúčka zo žltého zlata,
prívesok otvárací medailón aj s retiazkou, dámska retiazka zo žltého zlata klasická je zlato, ktoré zdedil
po babke V. X.. Tenká retiazka je retiazka, ktorú dostal na krst, dámske náušnice hladké okrúhle si
kúpila manželka počas manželstva aj s dámskou retiazkou zo žltého zlata pospájané srdiečka, prívesok
viera, nádej, láska mu aj s retiazkou darovala manželka - žalobkyňa v rade 1/, ostatné zlato im počas

manželstva dala svokra V. K. - žalobkyňa v rade 2/ s tým, že ona je už stará, že jej to už je nanič, že
budú mať a že sa o ňu postarajú, časť tohto zlata polícia i vrátila, všetko zlato mali v jednej šperkovnici
v skrini v obývačke na mieste, kde bolo vždy vidieť. Od zlata bločky nemá, nakoľko na kúpu prsteňov
pred svadbou mu peniaze dali rodičia a dedičstvo po jeho babke bolo v jeho byte a zlato len preniesol
domov do spoločnej domácnosti s manželkou. Ostatné doklady a jeho osobné veci sú v rodinnom dome

vo M. T. kde býva žalobkyňa v rade 1/ a tie mu zadržiava.

4. Žalobkyne v rade 1/ a 2/ sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili spoločným podaním doručeným súdu
dňa 28.8.2020, v ktorom uviedli, že žalovaný v úvode svojho vyjadrenia poukazuje na skutočnosť, žena okresnom súde je vedené konanie o rozvod manželstva, súčasne uvádza, že žalobkyňa v rade
1/ neumožňuje žalovanému styk so synom a následne opisuje manželské nezhody a spoločný život.
K uvedeným vyjadreniam uviedli najmä to, že tieto sú vo vzťahu k prejednávanej veci absolútne bez

právnej relevancie a súčasne ide o účelové a subjektívne tvrdenia žalovaného. Predmetom konania vo
veci samej je náhrada škody voči žalobkyniam v rade 1/ a 2/, ktorá im vznikla tým, že žalovaný bez
ich vedomia vzal im vlastnícky patriace šperky a tieto následne v záložni speňažil. Uvedenú skutočnosť
dokladovali písomnými dôkazmi, vrátane záložných zmlúv. Práve svojím konaním, kedy bez vedomie
žalobkýň žalovaný vzal zlaté šperky im vlastnícky patriace, týmto im spôsobil škodu spolu v sume 2.250,-

eur a táto škoda bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, je potom úplne
irelevantnáobranažalovanéhotýkajúcasarozvodučistarostlivostiomal.dieťa.Pokiaľžalovanýuvádza,
že mali v roku 2015 finančné problémy a dohodli sa, že spoločné zlato krátkodobo založia do záložne,
aby preklenuli zlé obdobie, ide o tvrdenie nepravdivé, žalovaný mal dlhodobo finančné problémy a tento
ich riešil práve tým, že vzal žalobkyniam predmetné hnuteľné veci a tieto speňažil. Pokiaľ sa žalovaný
odvoláva v súvislosti s touto žalobou na „pomstu“ žalobkyne v rade 1/, uvedené tvrdenie je výlučne

subjektívne a hypotetické bez preukázania jeho pravdivosti. Zdôraznili, že sám žalovaný nepopiera, že
zlaté šperky boli speňažené v záložni, nakoľko na druhej strane svojho vyjadrenia uvádza: „časť tohto
zlata polícia vrátila“ a teda podporuje tvrdenie žalobkýň v rade 1/ a 2/, že toto zlato bolo speňažené a po
podaní trestného oznámenia časť z neho polícia zaistila a vrátila žalobkyniam. V nadväznosti na tvrdenie
žalovaného, podľa ktorého časť šperkov nebola vo vlastníctve žalobkýň uviedli, že tieto sú rovnako

zavádzajúceaúčelové.Knámietkežalovaného,že„časťsomkupovalja,časťbolaspoločnýmmajetkom
a manželstvo ešte nie je rozvedené a tým ani vyporiadané BSM manželov je tento spor zbytočný“ uviedli,
že jediné šperky ktoré žalovaný kúpil boli zásnubný prsteň, avšak ešte pred uzatvorením manželstva.
Ostatné šperky boli výlučne vo vlastníctve žalobkýň v rade 1/ a 2/. Do bezpodielového spoluvlastníctva
však nepatria veci získané darom ani dedičstvom, alebo veci ktoré nadobudol jeden z manželov v

čase pred uzatvorením manželstva. Potom argumentácia týkajúca sa neukončeného vyporiadania,
prebiehajúceho rozvodu je vo vzťahu k prejednávanej veci bez právnej relevancie. Žalovaný nijakým
dôkazmi nevyvrátil, že tento v rokoch 2015 až 17 odcudzil z rodinného domu súp. č. XXX M. M. T.
patriacomžalobkynivrade2/postupnejejpatriacezlatéšperkyvcelkovejhodnote1.413,-eur,súbežnev
tom istom období rovnako z rodinného domu odcudzil zlaté šperky patriace žalobkyni v rade 1/ v hodnote

846,- eur. Zlaté šperky vlastnícky patriace žalobkyniam v rade 1/ a 2/ žalovaný následne speňažil v
záložni Žolík v Dome odborov na ulici Bernolákova 51 v Žiline. Súčasne uviedli, že jediným dôvodom
pre ktorý sa v trestnom konaní voči žalovanému nepokračovalo bolo, že žalobkyňa v rade 1/ vzala
svoj súhlas poškodeného v zmysle príslušných ustanovení trestného poriadku späť a to pod nátlakom
žalovaného. Poverený vyšetrovateľ OR PZ v Žiline pritom voči žalovanému vzniesol obvinenie pre prečin

krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zák., nakoľko mal z vykonaných dôkazov preukázané, že skutok
sa stal a tento spáchal žalovaný. Ďalej vo svojom vyjadrení poukazovali na zákonné predpoklady vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škodu a uviedli, že pri vzniku zodpovednosti za škodu nie je rozhodujúce
porušením akej právnej normy došlo k protiprávnemu konaniu, ale že k tomuto došlo zavinením škodcu
žalovaného a medzi konaním škodcu a škodou je daná príčinná súvislosť. Je nesporné, že žalovaný

priamo vlastníckeho práva žalobkýň v rade 1/ a 2/, ktorým proti ich vôli odcudzil zlaté šperky, tieto
speňažil v záložni a peňažné prostriedky z nich získané použil výlučne na svoje osobné potreby, takýmto
konaním spôsobil obom žalobkyniam škodu na majetku.

5. K vyjadreniu žalobkýň sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 20.10.2020, v

ktorom uviedol, že na svojom pôvodnom vyjadrení trvá, trval na tom, že celé toto podanie je účelové a je
to pomsta za ním podaný návrh na rozvod. Absolútne zavádzajúce je tvrdenie, že konal s vedomím, že
porušuje zákon a že žalobkyniam spôsobí škodu, nakoľko všetko bolo vopred po dohode s manželkou,
nakoľko o všetkom vedela. Na pojednávaní dňa 1.6.2022 žalobkyne v rade 1/ a 2/ už prostredníctvom
svojej práv. zástupkyne zotrvali na podanej žalobe, opätovne zdôraznili, že žalovaný v priebehu rokov

2017 v presne nezistenom čase odcudzil žalobkyniam bez ich vedomie z rodinného domu zlaté šperky,
ktoré následne speňažil v záložni a tieto použil na vlastné potreby a tým im spôsobil škodu tak ako je
vyčíslená v podanej žalobe. Uvedená škoda bola objektívne vyčíslená v rámci trestného konania, ktoré
bolo vedené vo veci krádeže, kde bolo žalovanému aj vznesené obvinenie, tak ako aj v trestnom konaní,
tak aj v tomto konaní preukázali, že uvedené šperky boli založené v záložni, boli speňažené.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach, trval na
tom, že o tom, že šperky zobral a založil žalobkyňa v rade 1/ vedela, takto sa dohodli, pretože mali
finančné ťažkosti.7. Súd po predbežnom právnom posúdení veci na pojednávaní dňa 1.6.2022 vyzval práv. zástupkyňu
žalobkýň, aby doplnila skutkové tvrdenia žalobkýň uvádzané v žalobe a to o označenie, ktoré zo

šperkov, ktoré žalobkyne označili v žalobe vlastnícky patrili žalobkyni v rade 1/ a ktoré z označených
šperkov žalobkyni v rade 2/, ako aj doplnila skutkové tvrdenia ohľadom ceny týchto šperkov, teda
jednotlivo, nie v súhrnnej výške. Práv. zástupkyňa žalobkýň žiadala o poskytnutie lehoty za účelom
predloženie odborného vyjadrenia k hodnote týchto šperkov, ktoré bolo vypracované v trestnom konaní.,
Žalovaný potvrdil, že v trestnom konaní boli šperky ocenené. Súd predmetné pojednávanie odročil za

účelom písomného doplnenia skutkových tvrdení v zmysle výzvy súdu a jeho následného doručenia
žalovanému.

8. Právna zástupkyňa žalobkýň podaním doručeným súdu dňa 6.6.2022 doplnila žalobu v zmysle výzvy
súdu, v uvedenom podaní uviedla, že tak ako žalobkyne uviedli v podanej žalobe, vo svojich písomných
a ústnych vyjadreniach, žalovaný odcudzil im vlastnícke patriace zlaté šperky v celkovej hodnote vo

výške 2.599,- eur, uvedená hodnota vychádza z odborného vyjadrenia vypracovaného spoločnosťou
Q. B..T..Y.., B. XX, V., z ktorého je presne zrejmá hodnota jednotlivých zlatých šperkov. Súčasne
uviedla, že žalobkyni 1/ boli odcudzené nasledovné šperky, pričom pri týchto konkretizuje aj spôsob ich
nadobudnutia a to: 1.dámska obrúčka - túto dostala žalobkyňa od manžela pri sobáši a teda sa jedná
o jej výlučne vlastníctvo, t.j. vec osobne potreby - suma 180,- eur; 2.dámsky prstienok - tento rovnako

dostala žalobkyňa od manžela a teda sa jedná o jej výlučné vlastníctvo, t.j. vec osobnej potreby - suma
65,- eur; 3.dámska retiazka - túto žalobkyňa dostala od svojho otca ešte v detstve, to znamená, keď
mala cca 10 rokov - suma 270,- eur; 4.prívesok, viera, nádej, láska - bol to prívesok k retiazke uvedenej
vyššie a tento dostala rovnako od svojho otca ako 10-ročná - tento prívesok bol zaistený a tento sa
žalobkyni vrátil v rámci trestného konania a teda nie je predmetom tohto konania; 5.dámske náušnice -

kúpilasiichžalobkyňasamazvlastnýchprostriedkovakoslobodná-suma200,-eur,6.dámskyprstienok
bez očka poprepletané lístky - tento žalobkyňa dostala na svoje 18.narodeniny ako dar - suma 160,-
eur. Žalobkyni v rade 2/ boli odcudzené nasledovné šperky: 1.prstienok s tmavomodrým očkom, ktorý
dostala žalobkyňa na birmovku ako malá - suma 200,- eur; 2.dámska retiazka - klasická retiazka, ktorú
si kúpila žalobkyňa z vlastných prostriedkov v minulosti - suma 270,-eur; 3.prívesok s vygravírovanou

hlavou Pána Ježiša, bol to dar od dcéry P. na 60-te narodeniny, uvedený prívesok bol zaistený a vrátený
v rámci vyšetrovania; 4.dámska obrúčka - išlo o rodinné dedičstvo, obrúčka mala cca 100 rokov - suma
300,- eur; 5.dámska obrúčka-rovnako dedičstvo po rodičoch, tak isto mala viac ako 100 rokov - suma
300,- eur; 6.dámsky prstienok - tento dostala žalobkyňa na narodeniny ešte cca pred viac ako dvoma
desaťročiami- suma 200,- eur; 7.dámsky prstienok z trojakého zlata - tento bol v rámci vyšetrovania

zaistený a vrátený. Vzhľadom na vyššie uvedené vyčíslenie tak žalobkyni v rade 1/ vznikla škoda v sume
875,- eur a žalobkyni v rade 2/ škoda vo výške 1.270,- eur. S ohľadom na odborné vyjadrenie, konkrétnu
špecifikáciu šperkov, ktoré boli žalovaným odcudzené a speňažené, žalobkyne v rade 1/ a 2/ berú svoj
návrh v časti späť a navrhujú súdu, aby pripustil zmenu žalobného petitu v nasledovnom znení: žalovaný
je povinný nahradiť žalobkyni v rade 1/ škodu vo výške 875,- eur, žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni

v rade 2/ škodu vo výške 1.270,- eur. Pokiaľ žalovaný uvádza, že časť šperkov patrila jemu, žalobkyne
uvádzajú že ide o šperky pánska obrúčka, prívesok otvárací medailón oválneho tvaru, dámska retiazka
k medailónu, ktoré boli v žalobnom návrhu nesprávne označené a z týchto sa žalobkyne ale náhrady
škody nedomáhajú.

9. Žalovaný sa k doplneniu skutkových tvrdení k návrhu žaloby vyjadril písomne, podaním doručeným
súdu dňa 30.6.2022, v ktorom opätovne uviedol, že s tvrdeniami žalobkýň nesúhlasí, nakoľko sú
vymyslené, ich obvinenie vzniklo až po jeho návrhu na rozvod manželstva. Ďalej uviedol, že sa nebude
vyjadrovaťkveciam,ktorébolivrámcivyšetrovaniavrátené,vyjadrilsakobrúčkamasnubnémuprsteňu,
jeho bývalá manželka asi zabudla, že sobáš bol 2 týždne po tom, čo dosiahol vek 18 rokov a 2 mesiace

po jeho maturite, nemal peniaze na to, aby tieto veci kúpil a keďže bola tehotná a chceli sa zobrať ešte
pred narodením syna, na tieto obrúčky im požičali jeho rodičia s tým, že im sľúbili, že keď budú mať, tak
im peniaze vrátia, dodnes sa tak nestalo. Dámske náušnice nie sú výlučne jej majetkom, tieto náušnice
kúpili spolu ako šperk do rodiny, ktoré síce používala, ale majetok to bol spoločný a jediný spôsob, aký
môže byť vysporiadanie je BSM, retiazka, ktorú uvádza žalobkyňa v rade 2/ pod č. 2 je jeho retiazka z

krstu, k čomu patrí aj prívesok v tvare srdca, ktorý mu dodnes zadržiavajú. Dámska obrúčka pod č. 4,
5 a č. 6 je zlato po jeho babke. Tak ako sa už viackrát vyjadril, do záložne zlato založili kvôli finančným
problémom, robili to po dohode s manželkou, preto aj disponuje dokladmi zo záložne.10. Súd na pojednávaní dňa 24.8.2022, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, súd vyzval práv. zástupkyňu
žalobkýň, aby presne špecifikovala, v akej časti berie žalobu späť a v akej časti navrhuje pripustenie
zmeny žaloby. Práv. zástupkyňa žalobkýň podaním doručeným súdu dňa 25.8.2022 na výzvu súdu

uviedla, že vo vzťahu k žalobkyni v rade 1/ táto v pôvodnom žalobnom návrhu žiadala, aby súd
žalovaného zaviazal k úhrade sumy 846,- eur titulom náhrady škody na podklade odborného vyjadrenia,
túto uvedenú sumu upravuje na sumu 875,- eur a žiada priznať vyššiu sumu, než ako žiadala priznať
v pôvodnom žalobnom návrhu. Vo vzťahu k žalobkyni v rade 2/, táto v pôvodnom žalobnom návrhu
žiadala,abysúdžalovanéhozaviazalkúhrade1.413,-eurtitulomnáhradyškodynapodkladeodborného

vyjadrenia žalobkyňa v rade 2/ berie žalobu v časti o zaplatenie 143,- eur späť a v ďalšom konaní sa
domáha už len zaplatenia sumy 1.270,- eur.

11. Na pojednávaní vytýčené súdom na deň 28.9.2022 sa žalovaný nedostavil, doručenie predvolania na
pojednávanie má vykázané dňom 26.9.2022, kedy sa zásielka vrátila súdu s oznámením, že žalovaný
si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Žalovaný mailovým podaním doručeným súdu dňa 26.9.2022,

oznámil súdu, že len náhodou sa dozvedel o tom, že dňa 28.9.2022 sa uskutoční pojednávanie, túto
informáciu dostal od práv. zástupkyne protistrany, dnes pracovne odišiel do K. P. V. a pre krátkosť
času, odkedy sa dozvedel o pojednávaní, ako i z dôvodu že zamestnávateľ ho na poslednú chvíľu
bez hrozby sankcie neuvoľní sa na pojednávanie dostaviť nemôže, preto ospravedlnil svoju neúčasť
a žiadal o náhradný termín. Súd uvedený dôvod uvádzaný žalovaným nepovažoval za dôležitý dôvod

pre odročenie pojednávania a preto dňa 28.9.2022 pojednával aj v neprítomnosti žalovaného. Na
pojednávaní súd pripustil zmenu žalobného petitu žalobkyne v rade 1/ v zmysle jej návrhu tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v rade 1/ sumu 875,- eur.

12. Na pojednávaní žalobkyňa v rade 1/ k tvrdeniam žalovaného v jeho písomných vyjadreniach, ako

aj na poslednom pojednávaní, v ktorých uvádzal, že sa dohodli, že predmetné zlato predajú alebo
založia uviedla, že toto sa vôbec nezakladá na pravde. V podstate už v tom čase bol nezamestnaný,
mal priateľku, býval v R. V., do spoločnej domácnosti chodieval sporadicky, so žalobkyňou v rade 2/ si
mysleli, že si potrebuje zobrať len nejaké veci a o tom, že založil šperky sa dozvedeli až neskôr, keď
zistili že im chýbajú a k záložným listom uviedla, že tieto náhodou našla v priečinku medzi sedačkami

a až na základe toho zistila, čo sa stalo.

13. Súd na základe vykonané dokazovania, vyjadrením sporových strán, oboznámením s listinnými
dôkaznými prostriedkami zistil nasledovný skutkový stav:

14. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalovaný v priebehu rokov 2015 až 2017 z rodinného
domu č. XXX M. M. T., ktorý užíval spoločne so žalobkyňami v rade 1/ a 2/, zo skrine spálne v rodinnom
dome zobral postupne zlaté šperky uvádzané žalobkyňami v pôvodnej žalobe a tieto založil v záložni
Žolík v Dome odborov, ulica Bernolákova 51.

15. Na základe oznámenia žalobkyne v rade 1/ bolo uznesením OR PZ Žilina č. ČVS:ORP-XXXX/BY-
D.-XXXX zo dňa 28.11.2017 vznesené obvinenie žalovanému pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
Trestného zákona a to na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby od roku 2015 do presne
nezistenej doby roku 2017 v obci M. T. 2013 zo skrine spálne rod. domu z krabičiek na šperky postupne
bez dovolenia P. W. zobral šperky zo žltého kovu uvedené v predmetnom uznesení, pričom časť šperkov

bez dovolenia P. W. viackrát založil v záložni Žolík v Dome odborov v Žiline, Bernolákova 51 a peniaze,
ktoré dostal za šperky minul pre vlastnú potrebu, čím spôsobil P. W. škodu krádežou vo výške 846,- eur
stanovenú odborným vyjadrením č. XXX/XXXX spoločnosti Q. B..T..Y.. V. a bez dovolenia V. K. zobral
šperky zo žltého kovu presne špecifikované v predmetnom uznesení, pričom časť šperkov bez dovolenia
V. K.Í. založil v záložni Žolík v Dome odborov v Žiline, Bernolákova 51 a peniaze, ktoré dostal za šperky

minul pre svoju vlastnú potrebu, čím spôsobil V. K. škodu krádežou vo výške 1.413,- eur stanovenú
odborným vyjadrením č. XXX/XXXX B.. Q. B..T..Y.. V. (dôkaz produkovaný žalobkyňami na č.l. 6 spisu).

16. Uznesením Okresnej prokuratúry Žilina č. XPv XXX/XX/XXXX-X D. dňa 15.2.2018 bolo trestné
stíhanie voči žalovanému ako obvinenému pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s

poukázaním na ust. § 215 ods. 1, písm. d) (§ 9 ods. 1, písm. f) Trestného poriadku) zastavené z dôvodu,
že trestné stíhanie je neprípustné preto, že je trestne stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a
súhlas nebol daný. (dôkaz produkovaný žalobkyňami na č.l. 10 až 11 spisu).17. Z odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX zo dňa 16.10.2017 vypracovaného znalcom Q. B..T..Y.., B.
B. B. XX, V. súd zistil, že toto bolo vypracované na základe žiadosti OR PZ v Žiline vo veci vedenej
pod spis. zn. ČVS ORP XXXX/BY-D.-XXXX zo dňa 12.10.2017 s poukazom na ust. § 141 ods. 1

Trestného poriadku, k hodnote odcudzených vecí poškodenej P. W. špecifikovaných pod bodom 1 až 7
žiadosti a poškodenej V. K. špecifikovaných pod bodmi 7 až 13 žiadosti. Znalec určil všeobecnú hodnotu
jednotlivých vecí špecifikovaných v zmysle žiadosti u poškodenej V. K. (žalobkyňa v rade 2/) pod bodmi
1 až 7 a u poškodenej P. W. (žalobkyni 1) pod bodmi 1 až 6. (dôkaz produkovaný žalobkyňami na č.l.
91 až 94 spisu).

18. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

19. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

20.Nazákladedispozitívnehoúkonužalobkyne2/súdkonanieožalobežalobkyne2/včastiozaplatenie
143,- eur zastavil.

21. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

22. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

23. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

24. Zo zreteľom na to ako a čím žalobkyne skutkovo odôvodňovali svoju žalobu je zrejmé, že za

podstatné považovali to, že žalovaný bez ich vedomia a súhlasu odniesol zo spoločnej domácnosti im
patriace zlaté šperky, tieto založil v záložni, speňažil a finančné prostriedky si ponechal, čím im spôsobil
škodu na ich majetku. V danom prípade ide o obligačnú žalobu, ktorá má charakter žaloby o náhradu
škody, súd preto uplatnený nárok posudzoval ako nárok na náhradu škody v dôsledku neoprávneného
zásahu do vlastníckeho práva žalobkýň zo strany žalovaného.

25. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Porušenie
právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K
porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo

byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo
k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných
noriem, ktoré mal škodca zachovávať zo zmlúv, alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda je
treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná
peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou

škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného a pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by
poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek
vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodu musí byť
vzťah príčiny a následku.

26. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný v priebehu rokov 2015 -2017 z rodinného
domu, v ktorom mali sporové strany spoločnú domácnosť, odniesol zlaté šperky, označené žalobkyňami
v žalobe , tieto založil v záložni a následne speňažil. Žalovaný tvrdil, že tieto šperky zobral po dohode
a so súhlasom žalobkyne 1/, pričom zároveň vo vyjadrení k žalobe ako aj duplike namietal, že niektoré
z označených šperkov neboli vo vlastníctve žalobkýň ale boli jeho vlastníctvom, pričom k uvedenej

námietke zároveň uviedol vlastné skutkové tvrdenia. Po doplnení žaloby žalobkýň, zmene žaloby
opätovne namietol, že šperky, ktoré zostali predmetom žaloby označené žalovanou v rade 1/ pod bodom
1/ dámska obrúčka a bodom 2/ dámsky prstienok, boli zakúpené z pôžičky od jeho rodičov, ktorú im
doposiaľ nevrátili, pod bodom 3/ dámska retiazka je zlato, ktoré zdedil po babke V. A. ( namietal užvo vyjadrení k žalobe), 5/ dámske náušnice kúpili ako šperk do rodiny, požívala ich žalobkyňa 1/, ale
ide o spoločný majetok a jediný spôsob ako môže byť vysporiadaný je BSM. Zo šperkov označených
žalovanou v rade 2/ namietal šperky uvedené pod bodom 2/ dámska retiazka, ktorá je jeho retiazka ku

krstu k čomu patrí aj prívesok v tvare srdca, ktorý mu zadržiavajú, šperky označené pod bodom 4,5 -
dámska obrúčka a 6/dámsky prstienok z trojakého zlata je zlato po jeho babke ( namietal aj pôvodne v
vyjadrení k žalobe). Žalobkyňa v rade 1/ v priebehu konania namietla tvrdenie žalovaného, že šperky,
ktoré odniesol žalovaný a ktoré tvoria predmet konania, odniesol na základe vzájomnej dohody a jej
súhlasu, o tom, že šperky odniesol a založil sa dozvedeli až po tom čo zistili, že tieto im chýbajú a potom

čo našla v priečinku medzi sedačkami záložné listy. K ostatným námietkam žalovaného k vlastníctvu
šperkov žalobkyne 1/ a 2/ nezaujali žiadne stanovisko okrem potvrdenia, že zásnubný prsteň pod bodom
2/ kúpil žalovaný a poukázania na to, že do BSM nepatria veci získané darom ani dedičstvom, alebo
veci ktoré nadobudol jeden z manželov pred uzavretím manželstva.

27. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v danom prípade po podaní žaloby postupoval v súlade

s ust. § 167 CMP, pričom strany konania boli zároveň poučené o sudcovskej koncentrácii konania.
Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe a dupliky k replike žalobkýň skutkové tvrdenia žalobkýň ohľadom
hodnoty šperkov výslovne nepoprel a nevzniesol žiadne námietky voči ich ohodnoteniu, ktoré žalobkyne
odvodzovali od odborného vyjadrenia, ktoré bolo vypracované v trestnom konaní. Hodnotu šperkov
ustálenú v predmetnom odbornom vyjadrení preto súd nepovažoval za spornú. Taktiež u šperkov, ktoré

žalovaný nenamietal vychádzal súd z nesporných tvrdení, že vlastnícky patrili žalobkyniam, teda u
žalobkyne v rade 1/ šperky označené pod bodom 6/ dámsky prstienok bez očka poprepletané lístky a u
žalobkyne v rade 2/ pod bodom 1/ prstienok s tmavomodrým očkom.

28. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je potrebné chápať tak, že tvrdiť rozhodné

skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán konania Okrem povinnosti tvrdenia
majú strany konania dôkaznú povinnosť, t.j. označiť dôkazy na dokázanie svojich vlastných tvrdení.
Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť
rozhodná podľa hmotné práva, stranou tvrdená, bola i v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju
súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú

situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri
posudzovaní dôkazného bremena na strane tej ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na
nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

29. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že šperky zobral na základe vzájomnej dohody so žalobkyňou v rade
1/ a jej súhlasom bolo na jeho strane dôkazné bremeno tieto tvrdenia preukázať, alebo na preukázanie
tejto tvrdenej skutočnosti navrhnúť vykonanie dokazovania. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tohto
tvrdenia a ani na jeho preukázanie nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Od žalobkýň nebolo možné s
poukazom na vyššie uvedenú negatívnu dôkaznú teóriu požadovať, aby preukázali, že sa so žalovaným

nedohodli a nedali mu súhlas na zobratie a založenie šperkov.

30. Na druhej strane na žalobkyniach bolo dôkazné bremeno preukázať, že šperky, od ktorých
odvodzovali uplatnený nárok a ktoré žalovaný namietal boli ich vlastníctvom. Žalobkyne neuniesli
dôkazné bremeno svojich tvrdení preukázať vlastníctvo k žalovaným namietaným šperkom o ktorých

tvrdil, že sú jeho vlastníctvom, u žalobkyne šperk pod bodom 3/ - dámska retiazka a u žalobkyne šperky
pod bodmi 2/ - dámska retiazka, 4/ - dámska obrúčka , 5/ - dámska obrúčka, 6/ - dámsky prstienok, 7/
- dámsky prstienok z trojakého zlata, a teda neuniesli dôkazné bremeno, že zavineným protiprávnym
konaním žalovaného im vznikla v tejto časti majetková ujma.

31. Pokiaľ ide o šperky žalobkyne 1/ označené pod bodom 1/ dámska obrúčka, ktorú dostala pri sobáši,
bodom 2/ dámsky - zásnubný prsteň, bodom 5/ dámske náušnice, kde žalovaný namietal, že patria do
BSM súd uvádza, že zásnubný prsteň ako aj obrúčka sú veci, ktoré žalobkyňa 1/ nadobudla v súvislosti
s uzatvorením manželstva so žalovaným od žalovaného, pred uzatvorením manželstva so žalovaným ,
tvorili jej výlučné vlastníctvo a tieto nepatria do BSM, dámske náušnice pod bodom 5/ nadobudnuté

počastrvaniamanželstvasožalovanýmboliosobnejpovahy,vzhľadomnaichúčelichužívalažalobkyňa
1/ a teda slúžili výlučne osobnej potrebe žalobkyne 1/, tieto náušnice nepatria do BSM.

32. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkýň je čiastočne dôvodná.33. Súd mal za preukázané, že žalovaný neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobkýň 1/ a 2/
tým, že bez toho, že by mal nejaké právo k šperkom, ktoré vlastnícky patrili žalobkyni 1/ ( šperky uvedené

pod bodom 1,2,5,6 doplnenej žaloby) a žalobkyni 2/ ( šperk uvedený pod bodom 1 doplnenej žaloby )
tieto žalobkyniam ako vlastníčkam odňal bez ich vedomia a súhlasu, založil v záložni a následne scudzil,
čím im spôsobil ujmu v ich majetkovej sfére, zmenšením ich majetku ,t.j. škodu vyjadriteľnú v peniazoch.
Nebyť protiprávneho konania žalovaného k vzniku majetkovej ujmy na strane žalobkýň by nedošlo,
teda vznik majetkovej ujmy bol v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Súd

tak dospel k záveru o splnení všetkých predpokladov na náhradu škody. V danom prípade bol zjavne
uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá mala zodpovedať hodnote odňatých a scudzených
šperkov v čase jej vzniku a ktorú žalobkyne odvodzovali od odborného vyjadrenia vypracovanom na
účely trestného konania. Hodnota ustálená v odbornom vyjadrení tak ako už súd uviedol nebola medzi
stranami sporná.

34. Súd poukazuje na to, že žalobkyne hodnotu šperkov odvodzovali od odborného vyjadrenia, avšak
oproti nemu pri šperku žalobkyne 1/ pod bodom 1/ kde bola odborným vyjadrením ustálená hodnota 162
eur, žalobkyňa 1/ uplatnila 180, eur teda viac a túto sumu nijako nepreukazovala a u šperku 2/ oproti
odbornému vyjadreniu vo výške 180,- eur uplatnila 65,- eur, teda menej, ktorou sumou bol súd viazaný.
Hodnota šperku žalobkyne 2/ bola odborným vyjadrením ustálená na 180,- eur, žalobkyňa 2/ hodnotu

šperku pod bodom 1/ uplatnila vo výške 200,- eur teda viac a túto sumu nijako nepreukazovala. Súd
preto pri vyčíslení výšky škody vychádzal z odborného vyjadrenia predloženého žalobkyňami. Hodnota
šperkov vlastnícky patriacich žalobkyni potom predstavovala celkovo sumu 551,- eur a hodnota šperku
vlastnícky patriaceho žalobkyni 2/ predstavovala sumu 180,- eur.

35. Súd na základe vyššie uvedených skutkových zistení a vyslovených právnych záverov dospel k
záveru, že žaloba žalobkyne 1/ je skutkovo a právne dôvodná v časti o zaplatenie 551,- eur a žalobkyne
v 2/ v časti o zaplatenie 180,- eur, preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 551,- eur a
žalobkyni 2/ sumu 180,- eur, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
žalobkyne 1/ a žalobu žalobkyne 2/ pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1CSP.

37.Žalobkyňa1/ sipodanoužalobouuplatňovalanárokvovýške 875,-eur.Súdžalobkyni1/priznal551,-
eur. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu žalobkyňa mala úspech 62,97% , jej neúspech predstavuje

37,03 % čo je úspech žalovaného , čistý úspech žalobkyne 1/ predstavuje 25,94% ( od úspechu 62,97%
súd odpočítal jej neúspech 37,03%), v ktorej výške súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
proti žalovanému tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O samotnej výške tejto náhrady trov
konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Žalobkyňa 2/ si podanou žalobou uplatnila pôvodne 1413,- eur, po späťvzatí žaloby vo výške
143,- eur uplatňovala 1270,- eur. Žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania v časti
o zaplatenie 143,- eur a žalovanému vznikol nárok na náhradu trov tejto časti konania. Súd priznal
žalobkyni 2/ nárok vo výške 180,- eur. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu žalobkyňa 2/ mala úspech

14,15%, jej neúspech predstavuje 85,85% čistý úspech žalobkyňa 2/ nemala, čistý úspech žalovaného
predstavuje 79,70% ( od jeho úspechu 85,58% súd odpočítal jeho neúspech 14,15%), v ktorej výške
vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rade 2/. Nakoľko súd zo spisového
materiálu nezistil, žeby žalovanému v súvislosti s týmto konaním nejaké trovy vznikli, ich náhradu mu
nepriznal. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných

ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem a podľa obsahu
spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné
ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto
s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov
konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej

normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si
strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade
s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej
nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojenís § 255 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).