Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/105/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201706
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Žiliaková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1022201706.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Valériou Žiliakovou, v právnej veci žalobcu:

B. B. D. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť S., ID XXXXX, t.č. Útvar policajného zaistenia pre
cudzincov Medveďov, zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Račianska
71, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia
Policajného zboru, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, so sídlom Regrútska 4,
812 72 Bratislava, o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č.
PPZ-HCP-BA5-833-029/2022-AV zo dňa 21.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-833-029/2022-AV zo

dňa 21.10.2022, ktorým bola žalobcovi B. B. D. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť S., ID XXXXX,
toho času umiestnený v W. policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, dňom 21.10.2022 predĺžená
lehota zaistenia na čas 21.12.2022 z r u š u j e .

II. Žalovanému n a r i a ď u j e žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustiť.

III. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava (ďalej aj „žalovaný“) podľa ust. § 82 ods. 1
písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „zákon č. 404/2011 Z. z.“) rozhodnutím
č. PPZ-HCP-BA5-186-011/2021-AV zo dňa 04.09.2021 administratívne vyhostilo žalobcu z územia
Slovenskej republiky a uložilo mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých
členských štátov na dobu 2 rokov. Následne bol zaistený rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA5-186-014/2021-

AV podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho
vyhostenia. Žalobca bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Počas
zaistenia požiadal dňa 28.09.2021 o udelenie azylu z dôvodu strachu o život v domovskej krajine.
Následne bol žalobca eskortovaný do záchytného tábora v Humennom. Migračný úrad Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky rozhodol podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) o neudelení azylu, zároveň rozhodol
o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Konanie bolo dňa

27.06.2022 právoplatne ukončené. Dňa 23.07.2022 žalobca opätovne požiadal o udelenie azylu na
území Slovenskej republiky.2. Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava bola dňa 16.08.2022 vo večerných hodinách
vyrozumená Pobytovým táborom v Rohovciach, že sa žalobca správa agresívne voči personálu ako
aj ostatným ubytovaným žiadateľom o azyl, čím opakovane porušoval verejný poriadok. Žalovaný

rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-833-014/2022-AV zo dňa 17.08.2022 (ďalej aj „rozhodnutie o zaistení“)
zaistil žalobcu najviac do 17.08.2022 z dôvodu, že na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť
iné menej závažné prostriedky a v prípade žalobcu je zaistenie potrebné z dôvodu ohrozenia verejného
poriadku. Žalovaný nerozhodol o uložení alternatívy zaistenia, nakoľko bolo podľa neho nežiaduce pre
spoločnosť, aby sa voľne pohybovali osoby, ktoré páchajú protispoločenskú činnosť, ktorou ohrozujú

verejný poriadok. Uviedol, že sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v
zmysle článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“).
Konštatoval, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky rodinu, žalovaný konal v jeho záujme a
nebola mu spôsobená ujma, ktorá by mala za následok ohrozenie na jeho živote, zdraví a sociálnej
existencii. Dodal, že po celý čas zaistenia bude podľa ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona o
pobyte cudzincov skúmať, či trvá účel zaistenia a v prípade, ak bude zaistenie neúčelné a Migračný

úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „migračný úrad“) rozhodne o udelení azylu, resp.
o poskytnutí doplnkovej ochrany, žalobca bude zo zaistenia prepustený. Žalovaný uviedol, že rozhodol
o zaistení podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov najmä vzhľadom k osobe žalobcu a na skutočnosť,
že v prípade žalobcu existuje riziko ohrozenia verejného poriadku.

3. Dňa 14.10.2022 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov, Medveďov požiadal Mobilnú jednotku
Policajného zboru Bratislava o poskytnutie stanoviska k ďalšiemu zaisteniu žalobcu, nakoľko do
tohto dňa neeviduje právoplatné rozhodnutie migračného úradu vo veci azylu žalobcu a existuje
reálny predpoklad, že do zákonom stanovenej lehoty zaistenia, t.j. do 21.10.2022 v predmetnej veci
právoplatne rozhodnuté nebude. Mobilná jednotka Policajného zboru v Bratislave v odpovedi na žiadosť

o poskytnutie stanoviska zo dňa 19.10.2022 uviedla, že do tohto dňa nedisponuje právoplatným
rozhodnutím migračného úradu vo veci azylu a dňa 21.10.2022 vykoná predĺženie zaistenia, nakoľko
existuje reálny predpoklad, že nebude vo veci právoplatne rozhodnuté v stanovenej lehote zaistenia.

4. Dňa 21.10.2022 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa ust. § 22 ods. 1

zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“),
v ktorej sa vyjadril k predĺženiu zaistenia tak, že tomu nemá čo povedať, zároveň že nemá pri sebe
finančné prostriedky a nevie si zabezpečiť ubytovanie na území Slovenskej republiky.

5. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-833-029/2022-AV zo dňa 21.10.2022 predĺžil zaistenie

žalobcu, ktorý bol zaistený rozhodnutím o zaistení, a to z dôvodu, že na dosiahnutie účelu zaistenia
nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky a v prípade žalobcu je zaistenie potrebné z dôvodu
ohrozenia verejného poriadku. Podľa ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku
doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 21.12.2022. V odôvodnení uviedol, že pôvodná
dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný, a to do dňa 21.10.2022, kedy mala

uplynúť lehota migračného úradu na rozhodnutie o udelenie azylu žalobcu, avšak uvedená lehota nebola
dostačujúca nakoľko do dňa vydania rozhodnutia nedisponuje právoplatným rozhodnutím migračného
úradu vo veci azylu. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje za potrebné predĺženie zaistenia, nakoľko
existuje reálny predpoklad, že nebude vo veci právoplatne rozhodnuté v pôvodnej lehote zaistenia (t.j.
21.10.2022) a tiež aby bolo zachované právo žalobcu na podanie opravného prostriedku.

II. Žaloba

6. Žalobca včas podanou žalobou zo dňa 05.12.2022, procesne podriadenou ust. § 221 ods. 1, 2 SSP,
doručenou dňa 12.12.2022, Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na

konanie, sa postupom podľa ust. § 221 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj
„SSP“), domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia.
Má za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a v časti aj pre nezrozumiteľnosť a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Namieta, že k použitému zákonnému dôvodu pre uplatnenie

zaistenia a jeho následného predĺženia zo strany žalovaného podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. d)
zákona o pobyte cudzincov neboli od počiatku dané dôvody a to ani počas rozhodovania o predĺžení
zaistenia a v tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie
skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.7. Poukazuje na to, že skutočnosti, na ktorých žalovaný založil napadnuté rozhodnutie, sú nedostatočné
pre tak závažný zásah do osobnej slobody ako je zaistenie a skutkový stav za nedostatočne zistený zo

strany žalovaného. Pri rozhodovaní o predĺžení zaistenia žalovaný vôbec neskúmal, či došlo k zmene
skutkového stavu v porovnaní s pôvodným rozhodnutím o zaistení, t.j. či účel zaistenia - ohrozovanie
verejného poriadku žalobcom, naďalej trvá.

8. Žalobca má za to, že v situácii, kedy v odôvodnení rozhodnutia absentujú akékoľvek skutočnosti, ktoré

by právoplatne dosvedčovali, že žalobca je osobou, ktorá sa dopustila spáchania, resp. opakovaného
spáchania vážneho trestného činu alebo priepustku, ktoré by sa svojou podstatou dali subsumovať
pod definíciu uvedenú v § 2 ods. 1 písm.) zákona o pobyte cudzincov, je zistenie skutkového stavu
zo strany žalovaného nedostatočné na riadne posúdenie veci a rozhodnutie ako také je v tejto časti
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

9.Namieta,žežalovanýrozhodolotom,ževprípadežalobcuexistujeatrvárizikoohrozovaniaverejného
poriadku na základe nepotvrdených skutočností, domnienok, bez zákonných dôkazov a účelovo na
základe tvrdení iných osôb, nezohľadňujúc tvrdenia žalovaného. V tomto smere má žalobca za to,
že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a žalobca by mal byť okamžite prepustený zo zaistenia. Za
absurdné považuje tvrdenie žalovaného vo vzťahu k odôvodneniu predĺženia zaistenia a dĺžky doby, na

ktoré bolo zaistenie predĺžené, kde žalovaný tvrdí, že v deň vydania rozhodnutia o predĺžení zaistenia
(21.10.2022)nedisponovalprávoplatnýmrozhodnutímMigračnéhoúraduMinisterstvavnútraSlovenskej
republiky vo veci jeho žiadosti o azyl a „z uvedeného dôvodu je potrebné predĺženie zaistenia, nakoľko
existuje reálny predpoklad, že nebude vo veci právoplatne rozhodnuté v pôvodnej lehote zaistenia (t.j.
21.10.2022) a tiež aby bolo zachované právo účastníka konania na podanie opravného prostriedku“.

Tietoskutočnostipovažuježalobcazairelevantnékuplatnenémudôvoduzaistenia(ohrozenieverejného
poriadku) a zachovanie práva žalobcu na podanie opravného prostriedku nie je zákonným dôvodom na
obmedzenie osobnej slobody žiadateľa o azyl.

10. Podľa žalobcu je jeho zaistením výraznou mierou obmedzená jeho schopnosť disponovať konaním

o azyle, vrátane schopnosti nájsť a zvoliť si právneho zástupcu podľa svojho výberu, ktorý by mu mohol
poskytnúť právnu pomoc vo forme spísania prípadného opravného prostriedku.

11. Napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci,
keďže žalovaný odôvodňuje napadnuté rozhodnutie skutočnosťami, ktoré nemajú právny význam pre

postup a dôvod, ktorý pre zaistenie resp. predĺženie zaistenia zvolil.

III. Vyjadrenie žalovaného

12. Vo vyjadrení zo dňa 07.12.2022 žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne

a v každej časti dostatočne odôvodnené, pričom žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcu
ponechať v zaistení.

13. Žalovaný má za to, že z podkladov jasne vyplýva, že žalobca porušoval verejný poriadok, o čom
svedčí už len fakt, že z takýchto dôvodov bola opakovane privolaná hliadka polície. To, že žalobca sa

domnieva, že nešlo o nič vážne, keďže priestupky boli vyriešené pohovorom, je len názorom žalobcu, nič
to ale nemení na situácii, že priestupky boli zo strany polície riešené a teda preukázané, že sa stali. Boli
vyriešené pohovorom. Pre žalovaného nie je potrebné, pri jeho rozhodovaní vo veci, ako bol priestupok,
prípadne trestný čin vyriešený, je podstatné, že sa stali a že ich spáchaním bol porušením verejný
poriadok. Žalovaný má za to, že žalobca svojim konaním verejný poriadok porušil a svoje zaistenie si

privodil sám a to tým spôsobom, že opakovane porušoval verejný poriadok, správal sa agresívne a útočil
na pracovníkov zariadenia PT Rohovce ako aj na iných žiadateľov o azyl, ktorí boli ubytovaní v zariadení
a z jeho správania mali reálne obavy o svoju bezpečnosť. Sám žalobca vo svojej výpovedi pred vydaním
rozhodnutia o zaistení potvrdil, že mal konflikt s osobami, ktoré boli ubytované v izbe, v ktorej býval,
predtým než svojvoľne opustil pobytový tábor a odišiel do Nemecka a následne do Holandska. Preto

ani tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný vydanie rozhodnutia o zaistení neoprel o preukázané tvrdenia
o agresívnom správaní žalobcu, nie je pravdivé, pretože sa k takému konaniu sám priznal.14. Konštatoval, že v neposlednom rade bolo žalobcovi v počiatku jeho príchodu na územie Slovenskej
republiky vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré nebolo zrealizované, nakoľko žalobca
ako aj sám v zápisniciach pred vydaním rozhodnutí v jeho konaní uvádza, že podal žiadosť o azyl

s cieľom vyhnúť sa jeho vyhosteniu zo Schengenu, resp. z Európy. V prípade, že by migračný úrad
udelil žalobcovi azyl alebo inú formu ochrany na území Slovenskej republiky, bude žalobca okamžite
prepustený zo zaistenia. Avšak v prípade, že žalobcovi žiadna takáto forma ochrany poskytnutá nebude,
bude žalobca síce prepustený zo zaistenia, ktoré bolo vydané v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. d)
zákona o pobyte cudzincov, nakoľko tento účel pominie, avšak nakoľko má žalobca vydané právoplatné

rozhodnutie o vyhostení, bude po svojom prepustení zaistený na výkon administratívneho vyhostenia
v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že pobyt žalobcu
bude na území Slovenskej republiky neoprávnený. K tejto skutočnosti sa podľa žalovaného viaže aj
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný uviedol, že predlžuje zaistenie žalobcu z dôvodu,
že do pôvodnej lehoty zaistenia nebolo vydané právoplatné rozhodnutie migračného úradu.

IV. Relevantné právne predpisy

15.Podľa§206ods.3,4,5,6SSP,správnysúdposudzujesprávnužalobuneformálneaniejeprisvojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia
alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa
podstatnezmeniliokolnostiveci.Akniejevtejtohlaveustanovenéinak,použijúsanakonanieosprávnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.

16. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby
podľa § 221 ods. 1 rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie
o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi bezodkladné prepustenie
žalobcu zo zaistenia.

17. Podľa § 2 ods. 1 písm. m) zákona č. 404/2011 Z. z., ohrozením verejného poriadku porušenie
alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd,
ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb alebo opakované porušovanie záujmu chráneného
zákonomtýkajúcehosariadnehovýkonuverejnejsprávy,životnéhoprostredia,verejnéhoporiadkualebo
občianskeho spolunažívania.

18. Podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z., policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o
udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak
je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.

19. Podľa § 88a ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z., žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie
azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas
zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa
§ 88 ods. 4.

20. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z., štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon

administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu
zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar
rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty
zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi

alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.21. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar, ktorý koná vo veci
zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia
pobytu alebo zložiť peňažnú záruku.

22. Podľa § 90 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar je povinný
skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Zariadenie je
povinné skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

23. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj
„Dohovor“) každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem
nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:
a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom,
b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu
vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom,

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny
orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať
sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní,
d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu
alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán,

e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb,
alkoholikov, narkomanov alebo tulákov,
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na
územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
24. Podľa čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a

rodinného života, obydlia a korešpondencie. Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva
zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti
v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

25. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

26. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

27. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

28. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá
je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1, 2 Charty základných práv a slobôd).

V. Posúdenie veci správnym súdom
29. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3
SSP) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy SSP, v rozsahu a medziach dôvodov
podanej žaloby a riadiac sa znením prvej vety ust. § 228 SSP, do siedmich pracovných dní nariadil vo

veci pojednávanie. Nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu
náležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. § 226 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba, ktorú
posudzoval neformálne a neviazane žalobnými bodmi (ust. § 206 ods. 3 SSP) je dôvodná, rozhodnutie
žalovaného podľa ust. § 230 ods. 1 písm. a) SSP zrušil a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu
zo zaistenia.

30. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať z podkladov preukazujúcich presne a úplne
zistený skutočný stav veci a za tým účelom je povinný obstarať potrebné podklady na rozhodnutie a
vykonať náležité dokazovanie, v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré bolipodkladom pre rozhodnutie, t.j. akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu
úvahu. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, ktoré
nesmúbyťvrozporesobsahomspisu,uviesťdôkazy,zktorýchvychádzalaakosavysporiadalsnávrhmi

na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov konania, prípadne s ich námietkami k vykonaniu dôkazov.
Na základe vyhodnotenia dôkazov je povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené
a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť aj záver o tom,
z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výrokovej časti rozhodnutia.

31. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu
predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať
dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci
(úplnosť zistenia) - správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného
dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

32. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia
nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, dochádza nielen
k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť,

ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie
a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého
vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami,
vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania
posúdiť ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami

sa spravoval pri svojom rozhodovaní.

33. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický
a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Súčasťou právneho štátu je
rešpektovanie viacerých hodnôt, medzi ktoré okrem iných patrí právna istota, zákaz diskriminácie,

princíp proporcionality, predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci a ďalšie.

34. Základné práva sú podľa čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky neodňateľné, nescudziteľné,
nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky
všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,

národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné
postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

35. Cudzincom sa na území Slovenskej republiky zaručujú všetky práva uvedené v čl. 46 až 50. Ústavy
Slovenskej republiky, pretože oprávnený subjekt sa v týchto článkoch označuje slovom „každý“ (čl. 52

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

36. Týmito vyššie uvedenými princípmi sa žalovaný neriadil, napadnuté rozhodnutie žiadnym spôsobom
neodzrkadľuje reálny stav veci.

37. Na podstatu zaistenia žalobcu v preskúmavanej veci je potrebné nahliadať z pohľadu primeranosti
použitia tohto výnimočného prostriedku obmedzenia osobnej slobody. Správny súd dospel k záveru,
že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Zaistenie je
závažnýmzásahomdoosobnejslobodyžalobcu.Takýtozásahmusíbyťzákonný,legitímnyaprimeraný.
Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí odvolával na ohrozenie verejného poriadku s tým, že poukázal

na konflikty, ktorých súčasťou bol žalovaný v rámci jeho pobytu v Pobytovom tábore Rohovce a na
trestnéoznámeniepodanézostranydvochinýchžiadateľovoazylnachádzajúcichsavtábore.Žalovaný
poukázal na dve správy o týchto incidentoch, ktoré boli spísané dňa 10.05.2022 a 16.08.2022 a na
vyrozumenie žalovaného zo strany Pobytového tábora Rohovce zo dňa 16.08.2022 o tom, že sa žalobca
mal správať agresívne voči personálu aj ubytovaným žiadateľom o azyl.

38. Správny súd skutočnosti, na základe ktorých žalovaný založil napadnuté rozhodnutie, považuje za
nedostatočné pre tak závažný zásah do osobnej slobody žalobcu ako je zaistenie a skutkový stav za
nedostatočnezistený,nakoľkožalovanýnezisťovalskutkovýstavvčaserozhodovaniaopredĺženílehotyzaistenia, ale vychádzal zo skutočností zistených v čase vydania rozhodnutia o zaistení. Existenciu
účelu zaistenia je povinný preukázať žalovaný. Žalovaný ale pri rozhodovaní o predĺžení lehoty zaistenia
vôbec neskúmal, či došlo k zmene skutkového stavu v porovnaní s pôvodným rozhodnutím o zaistení,

t. j. či účel zaistenia - ohrozovanie verejného poriadku žalobcom, naďalej trvá a je potrebné zaistenie
práve z tohto dôvodu. Táto skutočnosť spôsobila arbitrárnosť, nezrozumiteľnosť, neodôvodnenosť a
tým celkovú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, čo v konečnom dôsledku znamená, že nie
je možné posúdiť ani jeho zákonnosť. Žalovaný je pritom počas celej doby zaistenia povinný skúmať
trvanie účelu zaistenia.

39. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, bez posúdenia aktuálneho skutkového stavu, prebral celé
odôvodnenie rozhodnutia o zaistení zo dňa 17.08.2022 a navyše dodal len tú skutočnosť, že pôvodná
dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný, a to do dňa 21.10.2022, kedy mala
uplynúť lehota migračného úradu na rozhodnutie o udelenie azylu žalobcu, avšak uvedená lehota nebola
dostačujúca, nakoľko do dňa vydania rozhodnutia nedisponuje právoplatným rozhodnutím migračného

úradu vo veci azylu. Z uvedeného dôvodu žalovaný považoval za potrebné predĺženie zaistenia, nakoľko
existuje reálny predpoklad, že nebude vo veci právoplatne rozhodnuté v pôvodnej lehote zaistenia (t.j.
21.10.2022) a tiež, aby bolo zachované právo žalobcu na podanie opravného prostriedku.

40. Je nepochybné, že žalovaný si nezabezpečil dostatok podkladov o aktuálnom stave, aby starostlivo

posúdil aktuálnu situáciu a osobu žalobcu, čím porušil § 32 Správneho poriadku. Zisťovanie podkladov
pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. Ide o
poznávací proces určitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky
tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a
najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je pritom procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3

ods. 4 Správneho poriadku).

41. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 230
ods. 1 písm. a) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uložil žalovanému povinnosť
žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustiť.

42. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle ust. § 167 SSP a žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia

krajského súdu oprávnenému subjektu, a to na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§
443 ods. 2 písm. b) SSP a § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím
lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti

tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b); je žalovaným Centrum

právnej pomoci (písm. c).