Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200108
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1020200108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek

senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu:
Mgr. P. Q., J.. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát,
Černyševského 26, 850 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-
PK-77/2019 zo dňa 26.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerky vnútra Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. SPOU-PO-PK-77/2019 z 26.11.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie

konanie

Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru číslo 82 zo dňa 13.09.2019, bol žalobca
prevedený podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej Stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon číslo 73/1998 Z.z.) dňom
01.10.2019, zo stálej štátnej služby, funkcie starší referent špecialista expozitúry Bratislava národnej
protidrogovej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru na Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru v Bratislave II. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného
úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasne bol žalobca odvolaný dňom 30.09.2019 z
doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. s tým, že ustanovenie do funkcie
dňom 01.10.2019 vykoná riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II. Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Vo výroku personálneho rozkazu je ďalej uvedené, že vopred prerokované v OZP SR (podľa § 225 ods. 2
písm. b/ zák. č. 73/1998 Z.z., a že žalobcovi patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov,

ak je to pre neho výhodnejšie ( podľa § 35 ods. 9 zák. č. 73/1998 Z.z. ), a že súčasne sa žalobcovi
odníma odznak KRIMINÁLNA POLÍCIA ev. číslo 0085 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie).2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
číslo SPOU-PO-PK-77/2019 zo dňa 26.11.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Žaloba

3. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.01.2020 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-77/2019 zo dňa 26.11.2019, ktorým bol potvrdený personálny
rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 82 zo dňa 13.09.2019, ktorým bol žalobca prevedený na Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru Bratislave II. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave,
služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasne bol dňom 30.09.2019 odvolaný

z doterajšej funkcie (§ 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z.) s tým, že ustanovenie do novej funkcie
dňom 01.10.2019 vykoná riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II. Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra SR. V personálnom
rozkaze sa uvádza, že postup bol vopred prerokovaný v OZP SR (podľa § 225 ods. 2 písm. b/ zákona
č. 73/1998 Z.z.) s tým, že žalobcovi patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak

je to pre neho výhodnejšie (podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov) a
súčasne žalobcovi bol odňatý odznak KRIMINÁLNA POLÍCIA.

4. V žalobe ďalej uviedol, že dňa 09.09.2019 bol s ním v súvislosti s pripravovanými organizačnými
zmenami účinnými od 01.10.2019 vykonaný pod č. PPZ-NKA-108-013/2019-P pohovor v zmysle § 35

ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., ku ktorému žalobca podal vyjadrenie z 26.09.2019.

5. Personálnym rozkazom Riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ Bratislava č. 268 zo dňa 30.9.2019 bol
žalobca ustanovený do funkcie starší referent 1. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v

Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra SR, miesto výkonu štátnej služby Bratislava.

6. Žalobca vyjadruje nesúhlas s argumentáciou, že mu boli zo strany nadriadených ponúkané nejaké
alternatívy zaradenia, ba ani nebol vyrozumený, že by si nejaké voľné miesto mal sám hľadať.
Personálne rozkazy majú samozrejme výrazne negatívny dopad aj na výšku jeho príjmu a sociálne

zabezpečenie jeho osoby a rodiny. Vníma to ako krivdu a akýsi pre neho nepochopiteľný trest za obetavo
a dobre vykonanú prácu a nespravodlivý prepad svojej profesionálnej kariéry.

7. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, pretože je nedostatočne
odôvodnené a nebol reálne naplnený dôvod organizačnej zmeny a ani k nej fakticky nedošlo.

8. Ďalej žalobca tvrdí, že nedošlo k organizačnej zmene spôsobom uvedeným v ustanovení § 35 ods.
2 citovaného zákona. K tomuto záveru žalobca dospel na základe nasledovných skutočností.

9. Z napadnutého rozhodnutia explicitne nevyplýva, ktorá funkcia a s akou náplňou činnosti sa zrušila

a akou funkciou a náplňou činnosti bola nahradená. Je to pochopiteľné, pretože podľa žalobcu k
tomu reálne nedošlo. Model systému sa v podstate nezmenil, došlo iba k premenovaniu niektorých
jeho súčastí a presunu kompetencií riadiacich funkcií, ale na najnižších výkonných riadených článkoch
k zmenám nedošlo. Ak napríklad došlo k rozšíreniu „novej“ služobnej činnosti policajta v systéme
upravenom Opatrením Ministra vnútra č. 13/2019 o činnosť - plní úlohy vyplývajúce z uznesení Národnej

rady SR, vlády SR, ich poradných orgánov a poradných orgánov Ministra vnútra SR, Prezidenta PZ a 1.
viceprezidenta PZ ako aj úlohy porady riaditeľa agentúry a vyhodnocuje ich plnenie v rámci zvereného
úseku činnosti - ide o predmet služobnej činnosti, ktorý žalobca vykonával aj pred svojím preradením,
pretože to vyplýva z obecných požiadaviek na jeho funkciu. Logika veci vyjadruje fakt, že všetky
nariadenia z ústredia sa rozpracujú strednými článkami riadenia na konkrétne podmienky podriadených

výkonných realizačných pracovísk v štruktúre riadenia a činnosti. Tomu nasvedčuje aj blanketná náplň
činnosti žalobcu pred jeho prevedením na inú funkciu - plní ďalšie úlohy podľa pokynov nadriadeného.10. Žalobca teda argumentuje tým, že reálne na základe dokazovania nebolo citovaným personálnym
rozkazom ani napadnutým rozhodnutím preukázané, že došlo k zrušeniu doterajšej funkcie žalobcu a
vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti /R NS SR 1Sžo/220/2009/.

11. Podľa názoru žalobcu orgán verejnej správy prvého stupňa a aj žalovaný pri rozhodovaní
odignorovali ust. § 238 cit. zákona týkajúce sa dokazovania. Neboli vykonané dôkazy listinami - rozkaz
MV SR č. 13/2019, prehľad pôvodných a nových tabuliek funkcií pred a po tzv. organizačných zmenách,
ich obsadenosť, prehľad náplne služobnej činnosti jednotlivých tabuľkových pozícií na funkcii starší

referent pred a po organizačných zmenách, prehľad výsledkov služobnej činnosti žalobcu a jeho
hodnotenie a pod.. Žalobca má poznatky, že k obsahovým zmenám nedošlo a niektoré pozície zostali
neobsadené.

12. S poukazom na vyššie uvedené žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok

dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci,skutkovýstav,ktorývzalorgánverejnejsprávyzazákladnapadnutéhorozhodnutiaaleboopatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

13. Žalobca z vyššie uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie a žalovanému uložiť povinnosť žalobcovi uhradiť trovy konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.06.2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K
námietkamžalobcuuvedenýmvžalobeuviedol,žerozhodnutiebolovydanévsúladesust.§241zákona

č. 73/1998 Z.z. a zároveň boli dodržané všetky zákonne postupy. Je nepochybné, že prevedenie žalobcu
na inú funkciu bolo nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej neho zastávanej funkcie, pretože táto
funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená a to organizačným opatrením ministerky vnútra
Slovenskej republiky č. 13/2019 (ďalej len „opatrenie“), ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.10.2019. Toto
opatreniesastalorealizáciouzámeruorganizačnýchasystemizačnýchzmienvrámcištruktúryagentúry.

O organizačných zmenách rozhodla ministerka vnútra Slovenskej republiky, z dôvodu zabezpečenia
efektívnejšieho a kvalitnejšieho výkonu štátnej služby v agentúre.

15. Pri vykonaní organizačných zmien nadriadený s personálnou právomocou nie je povinný vykonať
s dotknutým príslušníkom Policajného zboru pohovor o jeho prevedení, resp. preložení na inú súčasť.

Táto povinnosť nie je uložená žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom. Samostatná úloha
vyplýva z článku 3 ods. 8 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na roky
2019-2020,podľaktoréhojeúlohounadriadenéhospersonálnouprávomocounavrhovanéorganizačné
zmeny prerokovať s predsedom odborového zväzu alebo ním poverenou osobou. Táto povinnosť bola
v zákonnej lehote dodržaná a Odborový zväz polície v Slovenskej republike s návrhom agentúry na

vykonanie organizačných zmien súhlasil.

16. Napriek tomu riaditeľ agentúry s dotknutým policajtom, ktorý bol prevedený na inú súčasť, vykonal
informatívny pohovor a ponúkol mu voľné miesta v rámci krajských riaditeľstiev. V prípade, ak by s
navrhovaným služobným zaradením nesúhlasil, bola mu daná príležitosť, ak by si v rámci svojich

možností našiel adekvátnejšie miesto zaradenia, bude jeho požiadavke vyhovené. To značí, že žalobca
mal dostatok času pre nájdenie iného miesta služobného zaradenia a túto možnosť nevyužil.

17. Konečné posúdenie otázky ďalšieho zaradenia žalobcu v dôsledku predmetnej organizačnej zmeny
bolo vecou správnej úvahy nadriadeného s personálnou právomocou. Je nesporné, že žalobca nebol

prevedený podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z., ale podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998
Z.z.. Príslušný nadriadený je pri prevedení alebo preložení podľa § 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.
oprávnený postupovať len za predpokladu, že je zároveň splnený aj niektorý zo zákonom stanovených
dôvodov uvedených pod písm. a/ až k/ zákona č. 73/1998 Z.z..18. Vychádzajúc z uvedeného je nepochybné, že prevedenie žalobcu na inú funkciu bolo vynútené
nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej funkcie, pretože táto funkcia bola v

dôsledku organizačných zmien zrušená.

19. Vzhľadom k tomu, že doterajšia funkcia žalobcu bola zrušená a vytvorila sa nová funkcia s
inou náplňou činnosti, daným opatrením bola príslušným nadriadeným uložená úloha zabezpečiť jeho
realizáciu. V tomto prípade riaditeľ s ustanovovacou právomocou ustanovil žalobcu do voľnej funkcie

starší referent 1. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Bratislave II. Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, služobného úradu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky.

20. K námietke žalobcu, že niektoré pozície v rámci agentúry zostali neobsadené, žalovaný uvádza,
že nie je zákonnou povinnosťou nadriadeného s personálnou právomocou previesť policajta na inú

funkciu, ktorá je v čase realizácie organizačných zmien voľná, a to v mieste, kde vykonával štátnu
službu. Ide o voľnú správnu úvahu príslušného nadriadeného žalobcu previesť alebo preložiť z dôvodu
uvedeného v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.. V tomto prípade v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. e/
nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného
pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) v platnom znení bol

pre prevedenie žalobcu na inú funkciu príslušný výlučne prezident Policajného zboru. Zároveň bolo na
voľnej úvahe príslušného nadriadeného rozhodnúť o tom, či sa žalobca prevedie na inú voľnú funkciu
v tom istom mieste výkonu štátnej služby v rámci agentúry alebo preloží na inú voľnú funkciu do iného
miesta výkonu štátnej služby.

21. Záverom žalovaný uvádza, že prvostupňový orgán postupoval náležite v intenciách citovaných
právnych noriem, vychádzal z dostatočne zadovážených skutkových podkladov relevantných pre
vydanie personálneho rozkazu o prevedení žalobcu Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave
II. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu MV SR. V odôvodnení
personálneho rozkazu je náležite odôvodnený skutkový a právny záver. Všetky ostatné námietky,

tvrdenia a úvahy žalobcu uvádzané v žalobe možno označiť vo vzťahu k jeho zákonnosti za irelevantné.
V žalobe uplatnené námietky nič nemenia na tej skutočnosti, že v dôsledku organizačných zmien bola
dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia žalobcu a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti
a čo bolo podkladom na prevedenie žalobcu v súlade s § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., čím
boli dané dôvody na jeho ustanovenie podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Prevedenie žalobcu do

funkcie je zákonné a vzhľadom na uvedené skutočnosti aj plne dôvodné.

IV.
Replika žalobcu

22. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 14.07.2020 zotrval na dôvodoch
uvedených v žalobe a žalobe žiadal vyhovieť.

V.
Právne posúdenie veci

23. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. § 10, ust. § 13

ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len ako „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP.

24. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť

na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky).25. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa

postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

27.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt v služobnom pomere sa prevedie na
inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do

iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať
doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.

30. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie
zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila

doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia
funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej
služby.

31. Podľa § 35 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu,

a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1.

32. Podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z., prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu
sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej
funkcie podľa § 33.

33. Podľa § 225 ods. 2 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z., služobný úrad vopred prerokuje s
príslušným odborovým orgánom návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu
organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti.

34. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.

35. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,

musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto

rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

36. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a

pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

37. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo SPOU-
PO-PK-77/2019 zo dňa 26.11.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálnyrozkaz prezidenta Policajného zboru č. 82 zo dňa 13.09.2019, ktorým bol žalobca služobne zaradený
v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista expozitúry Bratislava národnej protidrogovej
jednotky národnej kriminálnej agentúry (ďalej len „NAKA“) Prezídia Policajného zboru podľa § 35 ods. 1

písm.a/zákonač.73/1998Z.z.dňom01.10.2019prevedenýnaOkresnériaditeľstvoPolicajnéhozboruv
Bratislave II. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, a súčasne bol žalobca dňom 30.09.2019 podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998
Z.z. odvolaný z doterajšej funkcie s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 01.10.2019 vykoná riaditeľ
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II. Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave.

38. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že žalovaný svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že „zo súvisiaceho spisového materiálu vyplýva, že dna 23.07.2019 bolo ministerkou
vnútra SR vydané organizačné opatrenie č. 13/2019, ktorým v zmysle tretej časti tohto opatrenia
vykonala s účinnosťou k 01.10.2019 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia počtov
okrem iného aj na Prezídiu Policajného zboru. Uvedeným organizačným opatrením ministra vnútra

SR došlo v záujme zabezpečenia kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu štátnej služby v rámci
žalovaného k organizačným a systemizačným zmenám, a to jednak zrušením, premenovaním a
vytvorením niektorých organizačných súčastí NAKA, ako aj zrušením tabuľkových miest prevažnej
častí funkcií na jednotlivých útvaroch NAKA a ich presystemizovaním v rámci tohto útvaru, resp. ich
presystemizovaním na niektoré krajské riaditeľstvá Policajného zboru. Pri tomto postupe teda došlo k

zrušeniu doterajších funkcií príslušníkov Policajného zboru a k vytvoreniu nových policajných funkcií
s inou náplňou činnosti. V rámci uvedených organizačných zmien bola zrušená nielen funkcia starší
referent špecialista Expozitúry Bratislava národnej protidrogovej jednotky NAKA Prezídia Policajného
zboru, ale aj celý útvar Expozitúry Bratislava, a to pri súčasnej zmene názvu NPJ NAKA P PZ
na národnú protidrogovú centrálu NAKA Prezídia Policajného zboru. Všetky pôvodne systemizované

funkčné miesta policajtov Expozitúry Bratislava boli súčasne z tohto zrušeného útvaru odsystemizované
na iné novozriadené, resp. existujúce súčasti v rámci organizačnej štruktúry Policajného zboru. Z
uvedeného je zrejmé, že išlo o organizačnú a systemizačnú zmenu, v rámci ktorej sa zrušila okrem iných
aj doterajšia funkcia odvolateľa (starší referent špecialista Expozitúry Bratislava národnej protidrogovej
jednotky NAKA Prezídia Policajného zboru) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. “

39. Správny súd z napadnutého rozhodnutia žalovaného tiež zistil nasledovnú argumentáciu
žalovaného: „Z napadnutého rozhodnutia je viac ako zrejmé, že dôvodom na prevedenie odvolateľa na
inú funkciu nebola absencia odborných predpokladov na zastávanú funkciu, ale zrušenie jeho funkcie v
dôsledku organizačných zmien. O uvedenom svedčí aj to, že v napadnutom rozhodnutí bolo aplikované

ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a/ zákona a nie ustanovenie § 35 ods. 1 písm. i/ zákona, prípadne § 35
ods. 1 písm. c/ zákona ... jediným podkladom vydania napadnutého rozhodnutia bola práve existencia
organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019. ... Organizačná zmena na Ministerstve vnútra
SR, konkrétne na NAKA P PZ, dotýkajúca sa aj zrušenia odvolateľovej funkcie a nemožnosti jej ďalšieho
vykonávania, vyplýva práve z tohto vnútorného predpisu.“

40. Správny súd uvádza, že personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 83 zo dňa 26.09.2019,
voči ktorému podal žalobca odvolanie, obsahuje odôvodnenie v tomto znení: „Organizačným opatrením
ministra vnútra SR č. 13/2019 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 30.09.2019 zrušená
doterajšia funkcia menovaného a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti (§ 35 ods. 2 zákona

č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov).

41. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že jeho obsahom nie
je organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019, ktoré, ako vyplýva z odôvodnenia personálneho
rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 82 zo dňa 13.09.2019 a z napadnutého rozhodnutia žalovaného

SPOU-PO-PK-77/2019 zo dňa 26.11.2019, je jediným podkladom pre vydanie oboch uvedených
rozhodnutí.

42. Za uvedených okolností, o aké ide vo veci samej, a síce, že súčasťou administratívneho spisu
nie je organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019, od ktorého znenia a existencie sa odvíja

personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 82 zo dňa 13.09.2019 a napadnuté rozhodnutie
žalovaného, neostáva správnemu súdu nič iné, len prisvedčiť žalobnej námietke, že skutkový stav,
ktorý vzal žalovaný a prezident Policajného zboru za základ svojich rozhodnutí, nemá oporu v
administratívnom spise. Žalovaným predložený administratívny spis obsahuje len návrh na vydaniepersonálneho rozkazu prezidenta PZ, personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 82/2019 zo
dňa 13.09.2019, odvolanie žalobcu proti tomuto personálnemu rozkazu a rozhodnutie žalovaného. Táto
skutočnosť znamená, že správny súd z dôvodov na strane žalovaného nemohol vyhodnotiť, či skutkový

stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za podklad svojich preskúmavaných rozhodnutí, aj reálne
zodpovedal skutočnosti. Žalovaný neúplným administratívnym spisom zmaril súdny prieskum ohľadom
toho, či zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci,
a či vec bola následne správne právne posúdená.

43. Správny súd z obsahu napadnutého personálneho rozkazu zistil, že tento neobsahuje žiadne
relevantné odôvodnenie. V personálnom rozkaze uvedené odôvodnenie celkom zrejme nespĺňa
zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia vymedzené v ust. § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.,
podľa ktorého musí byť zrejmé ktoré skutočnosti boli jeho podkladom, akými úvahami bol konajúci orgán
verejnej správy vedený pri hodnotení získaných dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých
základe vo veci rozhodol. Personálny rozkaz neobsahuje podklady pre jeho vydanie, konkrétne obsah

organizačnej zmeny č. 13/2019 a tiež v jeho odôvodnení absentuje akákoľvek správna úvaha, ktorou
bol orgán verejnej správy prvého stupňa vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré boh podkladom jeho
rozhodnutia, čoho dôsledkom je nemožnosť preskúmania v ňom prijatého záveru.

44. Správny súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni

správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je
také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo
bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť
jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy
vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké

úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci. Nedostatok
dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje
skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch
odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie

dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené
v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané
(G.. Z.., P., S.., Š., S.., P., M.. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha: U..E..G., 2018, s. 944).

45. Správny súd konštatuje, že tak personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 83 zo dňa

26.09.2019, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
a nezrozumiteľnosť, keďže v nich absentuje správna úvaha o vyhodnotení obsahu opatrenia ministra
vnútra SR č. 13/2019 vo vzťahu k žalobcovi zasadením do rámca vykonaných dôkazov a na základe nich
zisteného skutkového stavu, vrátane uvedenia kontextu aplikácie právnych predpisov na takto zistený
skutkový stav.

46. Ohľadom žalobcom namietaných postupov pri prevedení na inú funkciu správny súd poukazuje
uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 515/2016-19 zo dňa 23.06.2016, podľa ktorého „...Ústavný súd
poukazuje na § 35 ods. 1 písm. a/ policajného zákona, podľa ktorého sa policajt v služobnom pomere
prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na

inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej
vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.
Rešpektujúc citovaný text § 35 ods. 1 písm. a/ policajného zákona, ústavný súd akceptuje ako ústavne
konformný právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého príslušné ustanovenia policajného zákona
je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného

zboru, keďže „Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža
osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia
policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno
hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere
verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu. “ Vzhľadom na citované ústavný súd

považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný záver najvyššieho súdu, v zmysle ktorého sa
potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje a od riadiacich pracovníkov polície nemožno
vyžadovať, aby preukazovali a dokladovali splnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu
v mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Keďže policajný zbor je vojensky organizovanýzbor, je to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia
doterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru, potrebu zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na
konkrétnom mieste v závislosti od potrieb Policajného zboru. Z uvedených dôvodov ústavný súd aj túto

námietku sťažovateľa vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú. “

47. Citované uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 515/2016-19 zo dňa 23.06.2016 však nič nemení
na závere správneho súdu, že právny podklad a dôvod vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného
a personálneho rozkazu, ktorým je opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019, nie je založený v

administratívnom spise, a že odôvodnenie oboch rozhodnutí nespĺňa zákonné požiadavky dostatočnosti
a zrozumiteľnosti.

48. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1
písm. d/, f/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

49. Správny súd nepristúpil k zrušeniu personálneho rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 82 zo
dňa 13.09.2019 z dôvodu, že podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté
rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť
aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré
mu predchádzalo. Správny súd z obsahu žalobného návrhu zistil, že žalobca nenavrhol zrušenie aj

personálneho rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 82 zo dňa 13.09.2019.

50. Správny súd pre úplnosť dodáva, že nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, a to s poukazom
na ust. § 119 a § 120 SSP z dôvodu, že navrhnuté dôkazy neboli nevyhnutné na vydanie rozhodnutia
vo veci.

51. V ďalšom konaní sa žalovaný vysporiada s dôvodmi nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pre
ktoré bolo napadnuté rozhodnutie zrušené. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní
nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie

orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd
i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§191 ods. 6 SSP).

52. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému podľa § 167 ods. 1 SSP právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, keďže, žalobca mal vo veci celkový úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške

náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej
pomoci.