Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010119
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121010119.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona s poukazom na § 4 ods. 1 písm. c) a § 17 ods. 1
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 21.02.2022, č. k. 4T/2/2021-189, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.11.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 21.02.2022, č. k. 4T/2/2021-189 uznal obžalovaného A. B. za
vinného, že

dňa 30. septembra 2019 o 06:02 hod, po rýchlostnej ceste R1 v smere z Nitry na Trnavu viedol ako vodič

osobné motorové vozidlo Škoda Octavia evidenčného čísla C., pričom v úseku 4,5 km (na území okresu
Trnava, kat. územie D.) pri brzdení narazil prednou časťou vozidla do zadnej časti pred ním jazdiaceho
vozidlaKIASportageevidenčnéhočíslaE.,ktorévtomčaseviedlavodičkaF.G.,ktoránásledkomzrážky
utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti záhlavia s prejavmi vegetatívnej symptomatológie a
podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia a obmedzením obvyklého spôsobu života od 30. septembra
2019 do 17. októbra 2019, čím vodič A. B. porušil povinnosti ustanovené v § 4 ods. 1 písm. c) a § 17

ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
teda inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona s poukazom na § 4 ods. 1 písm.
c) a § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
Za to mu súd podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.
l) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods.1 Trestného zákona súd
určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní
24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených: a) F. G., nar.: XX.XX.XXXX, bytom
H. XXXX/XX, XXX XX A., b) Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851
04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35937874, adresa na doručovanie: P.O. Hviezdoslava 26,

Žilina, c) Sociálna poisťovňa, adresa na doručovanie: Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, so svojimi
uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný. Prokurátor sa na
hlavnom pojednávaní vzdal práva podať odvolanie.
Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil nasledovne (skrátene):
Súd pri ukladaní trestu zákazu činnosti nedostatočne prihliadol na základné zásady ukladania trestu

uvedené v § 34 Trestného zákona. Pokiaľ ide o samotný trestný čin, tento bol spáchaný z nedbanlivosti,
pričompôvodneboldokoncariešenýlenakopriestupok.Poškodenáneutrpelažiadnezávažnézranenia,obžalovaný spôsobil nehodu z dôvodu, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla resp. nesledoval situáciu
v cestnej premávke.
Ďalej konštatuje, že obžalovaný nebol doposiaľ trestne stíhaný, má evidované priestupky v cestnej

premávke, avšak ich spáchanie by nemalo ovplyvňovať ukladanie trestu do tej miery, ako to konštatuje
v odôvodnení svojho rozsudku prvostupňový súd. V prípade obžalovaného by mala byť, naopak,
zohľadnená tá skutočnosť, že vodičské oprávnenie potrebuje nevyhnutne k výkonu svojho povolania,
nakoľko pracuje ako automechanik a jeho odňatie ho bude značne obmedzovať v zamestnaní. Nemenej
dôležitá je potreba obžalovaného dochádzať do okresu Veľký Krtíš za účelom realizácie styku s jeho

maloletým dieťaťom.
S poukazom na § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona má za to, že aj keď súd znížil výmeru
trestu zákazu činnosti oproti tej, ktorá bola pôvodne uložená trestným rozkazom, avšak v prípade
obžalovaného mohol pristúpiť k výmere na samej spodnej hranici zákonnej sadzby.
Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste zákazu činnosti a uložil obžalovanému trest zákazu činnosti, ktorý bude miernejší ako trest

uložený okresným súdom a ktorý bude plne zodpovedať zásadám ukladania trestov uvedených v § 34
Trestného zákona.
Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo
v prítomnosti prokurátorky a obhajcu obžalovaného.
Vrámcikonečnýchnávrhovprokurátorkauviedla,žepokiaľideovýškuuloženéhotrestuzákazučinnosti,

má za to, že prvostupňový súd pri vymeriavaní tohto trestu vzal do úvahy okolnosti prípadu a osobu
obžalovaného, pričom keď si bol vedomý, že v priebehu posledných 5 rokov spáchal 13 priestupkov,
z toho viaceré z oblasti cestnej dopravy, má za to, že prvostupňový súd bol veľkorysý, keď uložil
obžalovanému trest v takej výmere, akej uložil, síce súladný so zákonom, avšak veľmi mierny. Odvolanie
obžalovaného navrhuje zamietnuť ako nedôvodné v celom rozsahu. Obhajca navrhol, aby súd prihliadol

pri výmere trestu zákazu činnosti na to, že obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený. Navrhuje, aby bol
napadnutý rozsudok zrušený vo výroku o treste zákazu činnosti a obžalovanému bol uložený miernejší
trest, než bol uložený týmto prvostupňovým rozsudkom

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.

Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je
tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovaného čo do výroku
o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého

stupňa), meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.
V podanom odvolaní, s poukazom na pomery a osobu obžalovaného, jeho zamestnanie a závažnosť
spáchanéhoskutku,obžalovanýžiadazníženietrestuzákazučinnostinasamúspodnúhranicuzákonnej
sadzby.Odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 24 mesiacov. Jeho uloženie a výmeru odôvodnil
prvostupňový súd tak, že prihliadol na potreby úhrady výživného maloletej dcére a potrebu návštev

maloletého dieťaťa a preto znížil pôvodne uložený trest vo výmere 30 mesiacov (v trestnom rozkaze),
až na 24 mesiacov. Základná výmera trestu zákazu činnosti pre obžalovaného je 12-120 mesiacov.
Obžalovanému bol uložený trest blížiaci sa k spodnej hranici trestu zákazu činnosti, pričom tento
trestu možno považovať za mierny vzhľadom na množstvo a periodicitu predchádzajúcich postihol na
priestupky v cestnej doprave. Je nutné dodať, že obžalovaný síce podľa vykázaných priestupkov nie je

mimoriadne nebezpečný šofér, je však opakovaný priestupca, pri ktorom musí súd zohľadniť aj potrebu
ochrany spoločnosti pred jeho nedbanlivým prístupom k pravidlám cestnej premávky.
Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, je odvolací súd toho názoru, že prvostupňový
súd sa správne vysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre zákonné rozhodnutie o treste
obžalovaného a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu uložený prvostupňovým
súdom považuje za primeraný a zákonný.

Odvolací súd pripomína, že ako vyplýva z § 61 ods. 2 Trestného zákona ukladanie trestu zákazu činnosti
(v súvislosti s vedením motorového vozidla) nie je obligatórne, ale predstavuje možnosť súdu jeho
uloženia v prípadoch, kedy to uzná za vhodné a účelné. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že obžalovaný bol doposiaľ na úseku cestnej premávky za posledných 5 rokov 13 krát priestupkovo
prejednávaný.Vprvomradeodvolacísúdkonštatuje,ževzhľadomnamnožstvopriestupkovspáchaných

v doprave, opomenutie uloženia tohto druhu trestu u obžalovaného nebolo možné. U obžalovaného sa
totiž nejedná o ojedinelé alebo zriedkavé a menej závažné nedodržiavanie pravidiel cestnej premávky
(napr. neprimeraná rýchlosť, používanie telefónu počas jazdy), ale o pravidelné nerešpektovanie
dopravných predpisov, čo vyvoláva pochybnosti o spoľahlivosti obžalovaného ako vodiča. Úvahy
prvostupňového súdu sú v tomto smere správne.

Prizákladnejvýmeretrestuzákazučinnostipreobžalovanéhood12do120mesiacov,bolobžalovanému
prvostupňovým súdom uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu pri
spodnej hranici tejto výmery, t. j. 24 mesiacov. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa zohľadnil zamestnanie
obžalovaného ako aj potrebu starostlivosti o maloleté dieťa. Prvostupňovým súdom uložený trest zákazu
činnosti a jeho dĺžka teda zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu, pričom jeho kratšie trvanie

nepripadá u obžalovaného v úvahu. Zároveň je nevyhnutné konštatovať, že sa jedná o trest, ktorého
účelom je ujma na právach osoby, ktorej je uložený.
Okolnosť, ktorá bráni uloženiu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na
samej spodnej hranici, ako to žiada obžalovaný v odvolaní, je skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti
opakovane postihovaný za spáchanie priestupkov na úseku cestnej premávky. Predchádzajúce

postihnutia za porušovanie dopravných predpisov u obžalovaného očividne neviedli k náprave, a preto
uloženie miernejšieho trestu by vzhľadom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa nemohlo byť
vo vzťahu k osobe obžalovaného považované za účinné. Uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu má teda významný výchovný charakter, a to najmä z hľadiska individuálnej,
ale aj generálnej prevencie.

Uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom a jeho dĺžku obžalovaný osobitne vo svojom
odvolaní nenapáda, pričom ani odvolací súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by odôvodňovala podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.