Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219322
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117219322.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom,
Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, so
sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, 041 59
Košice, IČO: 36 022 047, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5302,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 5302,49 eura od 10.10.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní po právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 21,02 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 13.429,01 eura. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľnosti parc. KN-E č. XXX/

X - orná pôda o výmere 299 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, kat. úz. E., v podiele 1/1, parc. D. F. XXX
- orná pôda o výmere 235 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, kat. úz. E., vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 2/4, parc. D. F. XXX - orná pôda o výmere 188 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C., v podiele
1/1 a parc. D. F. XXX/X - vodné plochy o výmere 33 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C., vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2, (ďalej aj ako „pozemky“) ktoré o.i. nadobudla na základe darovacej
zmluvy od svojho starého otca A. G., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX E.. Vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností o.i. k pozemkom bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálny

odbor, č. V 4310/2015 z 11.08.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa (t.j. 11.08.2015).
Na Okresnom súde Prešov bolo pod sp. zn. 12 C 79/2011 vedené konanie medzi stranami o vydanie
bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie parc. D. F. XXX/X - orná pôda o výmere 299 m2,
zapísanej na LV č. XXXXX, kat. úz. E. a parc. D. F. XXX - orná pôda o výmere 235 m2, zapísanej na LV
č. XXXXX, kat. úz. E., na ktorých sa nachádza umelé koryto rieky Sekčov, a to za obdobie od 06.03.2013
do 04.02.2014. Okresný súd Prešov vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 12 C 79/2011 z 18.03.2014,
a to tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie

vyššie uvedených nehnuteľností. Na Okresnom súde Košice I bolo pod sp. zn. 36 C 45/2008 vedené
konanie medzi stranami o vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie parc. KN-E č.
437 - orná pôda o výmere 165 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C., na ktorej sa nachádza umelý
vodný tok Delňa, a to za obdobie rokov 2007, 2008, 2009, 2010, 2011 a od 16.01.2012 do 16.01.2014.OkresnýsúdKošiceIvovecirozhodolrozsudkomsp.zn.36C45/2008z01.04.2014,atotak,žezaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie vyššie uvedených
pozemkov vo vlastníctve žalobcu, na ktorých sa nachádza umelé koryto rieky Sekčov a umelý vodný

tok Delňa v správe žalovaného. Touto žalobou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia zo strany
žalovaného za užívanie nehnuteľností v jej vlastníctve, za iné - pokračujúce obdobie. Žalobkyňa bola
v žalovanom období od 11.08.2015 (vrátane) do 10.08.2017 (vrátane) vlastníčkou nehnuteľností parc.
D. F. XXX/X, kat. úz. E. a parc. D. F. XXX, kat. úz. E., v podiele 2/4. Na nehnuteľnostiach sa nachádza
koryto rieky Sekčov, ktoré je v zmysle rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Prešove,

odbor kvality životného prostredia, č. 2012/7520-3617/BE z 10.05.2012, umelým korytom. Správcom
umelého koryta rieky Sekčov je žalovaný, pričom užíva tieto pozemky žalobkyne bez právneho dôvodu
- bez toho, aby mal so žalobkyňou uzatvorenú nájomnú zmluvu, čím sa žalovaný na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohacuje. Znalecký ústav Technickej univerzity v Košiciach, Stavebná fakulta. B. H. F. X,
XXX XX D. (ďalej aj ako „Znalecký ústav“) súkromným znaleckým posudkom č. 34 zo dňa 06.07.2016,
stanovil VŠH nájmu predmetných pozemkov, nachádzajúcich sa v kat. úz. E., a to: v roku 2015 vo

výške 10,857 eura/ m2/pozemok/rok v roku 2016 vo výške 10,825 eura/m2/pozemok/rok. Žalobkyňa tak
má voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie pozemkov,
nachádzajúcich sa v kat. úz. E., za žalované obdobie od 11.08.2015 (vrátane) do 10.08.2017 (vrátane)
(t.j. za 731 dní). Bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie pozemkov, nachádzajúcich sa v
kat. úz. E., na ktorých sa nachádza umelé koryto rieky Sekčov, za žalované obdobie od 11.08.2015

(vrátane) do 10.08.2017 (vrátane), predstavuje spolu sumu vo výške 9.022,46 eura. Žalobkyňa bola
v žalovanom období od 11.08.2015 (vrátane) do 10.08.2017 (vrátane) vlastníčkou nehnuteľností parc.
D. F. XXX, kat. úz. C., v podiele 1/1 a parc. D. F. XXX/X, kat. úz. C., v podiele 1. Na parc. D. F. XXX
sa nachádza koryto toku Delňa. ktoré je v zmysle rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia
v Prešove č. j. 1/2011/01250-007/VK z 19.10.2011, umelým vodným tokom a na parc. D. F. XXX/

X sa nachádza koryto toku Delňa. ktoré je v zmysle rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor
starostlivosti o životné prostredie, č. OU-PO-OSZP3-2016/019926-07/UM zo 04.07.2016, upraveným
vodným tokom. Správcom umelého vodného toku Delňa je žalovaný, pričom užíva tieto pozemky
žalobkyne bez právneho dôvodu - bez toho, aby mal so žalobkyňou uzatvorenú nájomnú zmluvu, čím sa
žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje. Znalecký ústav súkromným znaleckým posudkom

č. 34 zo dňa 06.07.2016, stanovil VŠH nájmu pozemku - parc. D. F. XXX o výmere 188 m , kat. úz.
C., takto: v roku 2015 vo výške 10,857 eura/ m2/pozemok/rok v roku 2016 vo výške 10,825 eura/m2/
pozemok/rok.Znalecký ústav súkromným znaleckým posudkom č. 17 zo dňa 25.05.2017, stanovil VŠH
nájmu pozemku - parc. KN-E č. XXX/X o výmere 33 m2, kat. úz. C., takto: v roku 2015 vo výške 10,16
eura/ m2/pozemok/rok v roku 2016 vo výške 10,13 eura/m2/pozemok/rok v roku 2017 vo výške 10,08

eura/m2/pozemok/rok. Žalobkyňa
tak má voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie
pozemkov, nachádzajúcich sa v kat. úz. C., za žalované obdobie od 11.08,2015 (vrátane) do 10.08.2017
(vrátane) (t.j. za 731 dní). Bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie pozemkov, nachádzajúcich
savkat.úz.C.,zažalovanéobdobieod11.08.2015(vrátane)do10.08.2017(vrátane),predstavujespolu

sumu vo výške 4.406,55 eura. Podľa záverov súdnej praxe, v prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez
platnej nájomnej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu
cudzej veci. Výška náhrady sa pre tento prípad odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez
právneho dôvodu účastník, majúci za povinnosť majetkový prospech vydať. Žalobca na podporu ním
uplatneného nároku poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR,

ako aj na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu
v Prešove zo dňa 10.01.2013.

2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe nesúhlasil so závermi znaleckého posudku znaleckého
posudku. Uviedol, že v znaleckom posudku posudzované pozemky majú charakter ornej pôdy, ktorá je

súčasťou vodného toku a ostatné pozemky, ktoré boli znalcom porovnávané majú charakter prevažne
zastavaných plôch, na ktorých sa nachádzajú diaľničné privádzače, parkovacie plochy a cesty resp.
pozemky pod križovatkami. Ceny pozemkov pod vodohospodárskymi stavbami však nemajú na trhu
vytvorenú trhovú hodnotu, nakoľko sa jedná o špecifické pozemky, kde pri určení ceny je potrebné
zohľadniť viacero faktorov. Takéto pozemky sú v teréne súčasťou vodného toku, tvoria dno a svahy

koryta vodného toku, môžu byť zaplavované, pričom tieto pozemky majú iba veľmi malé resp. žiadne
využitie a nespadajú do rámca bežného užívania nehnuteľností. Výpočet všeobecnej hodnoty nájmu
za predmetné pozemky, stanovený porovnaním výšky nájmu na základe žalobcom predložených
jednotlivých nájomných zmlúv a ostatných dokladov, nie je vhodný z dôvodu nejednoznačnosti aspornosti predložených dokladov. Znalec si mal z dôvodu zachovania objektívnosti a nezávislosti
zabezpečiť potrebné materiály k vypracovaniu znaleckého posudku nezávisle a výlučne vlastným úsilím
z dostupných zdrojov a nie od objednávateľa - žalobcu. Znalec si mal z dôvodu zachovania objektívnosti

a nezávislosti zabezpečiť potrebné materiály k vypracovaniu znaleckého posudku nezávisle a výlučne
vlastným úsilím z dostupných zdrojov a nie od objednávateľa - žalobcu. Žalovaný v priebehu rokov
2013 - 2016 uzatvoril niekoľko nájomných zmlúv práve z dôvodu zmluvného riešenia užívania pozemkov
zabratých na úpravu vodných tokov v k.ú. E., kde sa cena nájmu pohybuje v rozmedzí od 0,40
eura/m2/rok až po 1,008 eura/m2/rok. Uvedené zmluvy sú zverejnené v centrálnom registri zmlúv

a teda voľne dostupné verejnosti aj znalcom. Znalecký ústav však použil iba podklady, ktoré mu
poskytol žalobca, a ktoré navyše nekorešpondujú s obvyklou cenou nájmu za porovnateľné pozemky,
ktoré sú svojim charakterom súčasťou vodného toku. Pred Okresným súdom Prešov v skutkovo
totožných veciach, kde navyše žalobca sám vystupoval ako strana v konaní, prebiehalo vo vzťahu k
žalovanémuvnedávnejminulostiniekoľkokonaníovydaniebezdôvodnéhoobohateniavsúvislostisbez
zmluvným užívaním pozemkov v danom katastrálnom území žalovaným, napr. pod sp.zn.: 36C/45/2008

a 12C/79/2011. V konaní vedenom pod sp.zn. 12C/79/2011 bola na základe znaleckého posudku č.
106/2013 A. G. D. stanovená všeobecná hodnota ročného nájmu vo výške 1,008 eura/m2/rok. Z takto
ustáleného ročného nájmu vychádzal potom aj súd vo svojich rozhodnutiach pri vyčíslení celkovej
výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov žalovaným v predmetnom katastrálnom území.
Rozdiel vo výške nájmu pozemkov v katastrálnom území E. stanovený dvoma nezávislými znalcami

rovnakou metódou (porovnávacou) predstavuje čiastku až 9,862 eura/m2/rok, čo žalovaný považuje
za neprimeranú disproporciu vo výške ceny nájmu. ďalej uviedol, že znalec Ing. Dušan Sarka, CSc.
znaleckým posudkom č. 1/2017 zo dňa 18.1.2017 stanovil všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľnosti
za obdobie rokov 2014-2016 vo výške 4,285 eura/m2/rok a znalec Ing. Ján Moravský v znaleckom
posudku č. 149/2017 zo dňa 4.10.2017 stanovil všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľnosti za rok 2017 vo

výške 3,87 eura/m2/rok. Nakoniec žalovaný navrhol pokiaľ ide o náhradu trov konania, aby súd aplikoval
ustanovenie § 257 CSP.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaný nárok uznáva, sporná je výška. Žalobkyňa si v tomto konaní
uplatňuje náhradu za neopravné užívanie, pričom podľa ustálenej judikatúre zodpovedá nájomnému

v danom mieste a čase. Obvykle nájomné je v danom prípade tržným nájomným. v prípade užívania
cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy je obohatený povinný vydať primeranú náhradu, ktorá
zodpovedá cene, ktorú by musel žalovaný zaplatiť, ktoré prenajímatelia na trhu v podmienkach voľnej
súťaže pri poctivom predaji, ktorých cena nie je znížená z dôvodu zaťaženia z dôvodu ich zastavania
akýmikoľvek stavbami. V predmetnej veci žalobkyňa nemôže reálne využiť pozemok a nie pozemok na

ktorom sa nachádza vodná stavba. K tvrdeniu, že nájomcovia v rokoch 2013 – 2016 uzatvorili niekoľko
zmlúv uviedol, že títo súhlasili iba z dôvodu toho, že nikomu inému nehnuteľnosti nemohli prenajať.
k znaleckému posudku A. G. C. uviedla, že tento sa netýka pozemkov, ktorých užívanie je predmetom
sporu. Tento je taktiež neobjektívny, pretože jednu zmluvu uzavrel štát sám sebou. Pokiaľ ide o znalecký
posudok A. I. J. tak tento učil VŠH nájmu 14 – tich pozemkov v dvoch katastrálnych územiach, pričom

vychádzal iba z 3 nájomných zmlúv, avšak pri žiadnom neprebiehala voľná súťaž. Požité zmluvy sú
z roku 2017, iba jedná z roku 2016, pričom žalobkyňa si uplatňuje nárok za obdobie od 2015.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 5.2.2018 namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne a pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu tak dotknuté nehnuteľnosti boli v minulosti

zabraté na reguláciu vodného toku a sú reálne v teréne súčasťou vodohospodársky významného
vodného toku, pričom sa v rozsahu sporných parciel jedná o upravený vodný tok. Ako vyplýva aj z
konštantnej judikatúry vlastnícke právo k vodnému toku vyplýva priamo z Ústavy a to článku 10 ods. 1
Ústavy Československej republiky č. 100 z roku 1960, na ktorú nadviazal aj súčasný článok 4 Ústavy
SR č. 460/1992 ako aj z ustanovení § 31 a § 32 pôvodného zákona č. 138/1973 Zb. o vodách v

nadväznosti na ustanovenia súčasného vodného zákona § 43 zákona č. 364/2004 o vodách, pričom
zápis v katastri nehnuteľností má len evidenčný charakter a tento zápis nemusí byť s ohľadom na
vymedzenie vlastníctva k vodným tokom v danom prípade hodnoverný. Sporné nehnuteľnosti teda tvoria
umelé koryto vodného toku, pričom účinnosťou zákona č. 138/1973 sa korytá vodných tokov stali ex
lege majetkom štátu a to v zmysle ustanovení čl. 10 ods. 1 Ústavy Československej republiky v spojení

s § 31 zákona o vodách. Účelom vytvorenia ústavného základu pre ochranu štátneho vlastníctva bol
do ústavy zahrnutý aj článok 4 zabezpečujúci monopol výlučného štátneho vlastníctva k časti objektov
vlastníctva, ktoré boli ústavou Československej republiky označené za národný majetok. Aj samotný
Ústavný súd sa vyjadril, že v zmysle článku 20 ods. 2 Ústavy sa majetok určený ústavou podľa čl. 4alebo zákonom podľa čl. 20 ods. 2, ktoré v podstate nadviazali na predchádzajúcu úpravu článku Ústavy
Československej republiky, môžu byť iba vo vlastníctve štátu a ďalší majetok stanovený zákonom môže
byť iba vo vlastníctve obce alebo určených právnických osôb. Primárny účel normy článku 20 ods. 2

je ochrana verejného záujmu pred ovládaním zákonom vyhradených vecí súkromnými osobami, pričom
súkromnévlastníctvosavtomtoprípadechrániibasekundárne.Podmienkouvznikutakéhotovlastníctva
je prijatie zákona, v ktorom subjektom práva uvedeným vo výpočte normy ústavy prizná vlastníctvo k
jednoznačne určenej veci v právnom význame, čo sa považuje za formálnu podmienku ochrany podľa
článku 20 ods. 2 Ústavy. Aj podľa veľkého komentára k Ústave, zákony k úprave článku 20 ods. 2

Ústavy môžu určovať priamy právny účinok ex lege. Znárodnením zákonom pri tom nepredchádzalo
preskúmavanie materiálnych podmienok vyvlastnenia, z čoho vyplýva, že zásah do vlastníctva ex lege
nevyžaduje procesnoprávnu ochranu vlastníckych práv v podobe individuálneho konania. ak takýto
zákon slúži na uplatnenie článku 20 ods. 2 Ústavy. Ostatne uskutočnením vyvlastňovacieho konania
je podmienkou ochrany vlastníctva iba v režime podľa článku 20 ods. 4 Ústavy a teda nevyžaduje sa
pre ochranu podľa článku 20 ods. 2 Ústavy. Ústava teda výslovne určuje osobitnú formálnu podmienku

zásahu do vlastníctva podľa článku 20 ods. 2, ktorá umožňuje zasiahnuť do vlastníckych práv zákonom
a nie je na základe zákona, pričom táto výnimka umožňuje vyvlastniť aj bez vykonania vyvlastňovacieho
konania. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, tak subjektom, ktorý by sa hypoteticky mal
bezdôvodne obohacovať, by mala byť Slovenská republika a nie správca vodných tokov. V zmysle §
5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb, ktorý síce ustanovuje, že podnik vystupuje v právnych vzťahoch vo

svojommeneanesiezodpovednosťvyplývajúcuztýchtovzťahov,avšakvzmysleustanovenia§6ods.2
zákon dodáva, že podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1 aj v konaní pred
súdom. Bez toho, aby bola označená skutočná strana sporu, ktorou je štát a teda Slovenská republika,
označenie strany sporu je nesprávne a keďže správca nekoná pred súdmi vo vlastnom mene, ale v mene
štátu, nositeľom vecnej legitimácie by mal byť podľa nášho názoru samotný štát. Žalovaný poukázal na

dôvodovú správu k zákonu č. 273/2007, ktorým s menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok, pričom
vo vzťahu k § 21 OSP, ktorý riešil práve nejednotnosť aplikačnej praxe súdov v otázke posudzovania
vecnej legitimácie a otázke splnenia procesných podmienok konania na zastupovanie vo veciach štátu
v občiansko - súdnom konaní. Síce sú predmetné ustanovenia dnes už prekonané novou právnou
úpravou, avšak už v tomto čase sa dôsledne rozlišovalo medzi právnym režimom vecnej legitimácie v

zmysle zákona č. 278/1993 o správe majetku štátu a zákona o štátnom podniku. Z uvedeného vyplýva,
že gramatický výklad je v tomto smere relevantný vo vzťahu k určeniu vecnej legitimácie takýchto
účastníkov, resp. strán sporu. Ak totiž správca majetku štátu nekoná vo vlastnom mene ale v mene štátu,
má s poukazom na uvedené v konaní pred súdom vecnú legitimáciu štát a nie správca jeho majetku.
Uvedená dôvodová správa uvádza, že od konania v mene štátu niektorou zložkou štátu je potrebné

odlišovať stav, kedy nie štát, ale priamo táto zložka štátu, napr. aj štátny podnik je podľa osobitného
predpisu účastníkom konania bez potreby označenia štátu popri tejto zložke a teda priznáva mu vecnú
legitimáciu. Uvedené tvrdenie je však už obsoletné vzhľadom na medzičasom prijatú novelu zákona o
štátnom podniku z roku 2013 a teda samotné doplnenie ustanovenie § 6 ods. 2 zák. o štátnom podniku.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.6.2018 uviedol, že podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn.
III. ÚS 307/99 zo dňa 18.05.2000, ktorý vo vzťahu k otázke potlačenia vlastníckeho práva práve ust. § 31
ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb.: „Základní aspekt právního posouzení, dle něhož ústavní předpis sám o
sobě(čl.8odst.2úst.zák.č.100/1960Sb.)vedekzániku(potlačení)vlastnickéhopráva,jeneudržitelný,
atodokonceivesvětleprávníhorežimutotalitníhostátuzdobypředrokem1989“.Ústavnípředpissámo

sobě není s to zasáhnout do konkrétních individuelních vlastnických vztahů, ale jako takový představuje
toliko (ústavní) podklad pro následné (správní) rozhodnutí, jímž by v intencích prováděcího zákona
vlastnické vztahy k následně zavodněným pozemkům jako individuálním správním aktem mohly být
změněny.“ Pred všeobecnými súdmi bolo preukázané, že vlastníci vodným dielom dotknutých pozemkov
nielenže neboli o zamýšľanej stavbe upovedomení, ale neboli účastníkmi (správneho) konania, v ktorom

by mohli svoje záujmy, plynúce z ich vlastníctva k dotknutým pozemkom uplatniť, že im vlastníctvo
k zavodneným pozemkom nebolo (vyvlastnením) odňaté a že vodné dielo samo o sebe bolo na ich
pozemku postavené bez ich súhlasu, a teda protiprávne. Aplikujúc závery vyššie uvedeného nálezu
Ústavného súdu ČR na posudzovanú právnu vec právni predchodcovia v prípade vodnej stavby Úprava
koryta rieky Sekčov v Prešove a Úprava Delne v Prešove neboli upovedomení o zamýšľaných stavbách

a ani neboli účastníkmi (správneho) konania, v ktorom by mohli svoje záujmy, plynúce z ich vlastníctva k
dotknutým pozemkom uplatniť a že ani im vlastníctvo k zavodneným pozemkom nebolo (vyvlastnením)
odňaté a že stavby vodného diela Úprava koryta rieky Sekčov v Prešove a Úprava Delne v Prešove boli
na ich pozemkoch postavené bez ich súhlasu a teda v rozpore so zákonom. Podľa rozsudku Najvyššiehosúdu SR sp. zn. 1 Cdo 3/03 zo dňa 25.03.2003: „V rámci súdneho prieskumu správneho aktu prirodzene
platí, že ak sa nekonalo so skutočným vlastníkom a nebolo mu ani doručené rozhodnutie o vyvlastnení,
toto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť v právnom slova

zmysle ani k vyvlastneniu nehnuteľností. Inými slovami povedané, vlastník nemohol stratiť vlastníctvo
k veci na základe rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého účastníkom nebol.“ Ďalej uviedol, že
z judikatúry Najvyššieho súdu ČR vyplýva, že právna úprava (zákon o štátnom podniku) poskytuje
štátnemu podniku nielen právo hospodárenia, ale aj zvláštne oprávnenie sa svojim menom domáhať v
súdnych konaniach práv, ktoré patria štátu, ako vlastníkovi majetku, s ktorým má štátny podnik právo

hospodárenia, pričom všetky dispozičné oprávnenia vyplývajúce z ust. § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990
Zb., svojim obsahovým významom odpovedajú ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vymedzujúcemu
všeobecne obsah vlastníckeho práva. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3 Obo 32/2009 zo 16.12.2009, v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK,
štátny podnik, Radničné námestie 8, 969 55 Banská Bystrica, ktorý, ako uviedol súd prvej inštancie
(str. 4 tretí odsek), je podľa zriaďovacích dokumentov správcom vodných tokov a podzemných vôd ako

majetku štátu v zmysle čl. 4 Ústavy SR. Aktívna legitimácia žalobcu v konaní pred všeobecnými súdmi:
SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik spochybnená nebola

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Výpisom z Obchodného
registra na č.l. 9-11, Výpisom z LV č. XXXXX na č.l. 12, Výpisom z LV č. XXXXX na č.l. 13, Výpisom

z LV č. XXX na č.l. 14, Výpisom z LV č. XXXX na č.l. 15, Informatívnou kópiou z mapy na č.l. 16-17,
Rozhodnutím Okresného úradu Prešov na č.l. 18-19, Rozsudkom Okresného súdu Prešov na č.l. 20-23,
Rozsudkom Okresného súdu Košice I na č.l.24-28, Rozsudkom Okresného súdu Prešov na č.l. 29-34,
Rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia Prešov na č.l. 35-37, Grafickou identifikáciou
parciel na č.l. 38-39, Zmluvou o podnájme na č.l. 132, Zmluvou o nájme na č.l. 134-137, Zmluvou o

nájme na č.l. 138-139, Nájomnou zmluvou na č.l. 140-141, Kolaudačným rozhodnutím na č.l. 142-143,
Rozhodnutím Okresného úradu Prešov na č.l. 144, Rozhodnutím Okresného národného výboru na
č.l. 145-148, Zmluvou o nájme nebytových priestorov na č.l. 149-150, Dodatkom č. 1 na č.l. 151,
Dodatkom č. 2 na č.l. 152, Zmluvou o nájme nebytových priestorov na č.l. 153-154, Informatívnou kópiou
z mapy na č.l. 155-157, Geometrickým plánom na č.l. 158, Geometrickým plánom na č.l. 159-168,

Stanoviskom občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia na č.l. 169, Úrokovými sadzbami na
č.l. 170, Vyjadrením žalovaného na č.l. 179-181, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 210-215, Rozsudkom
Krajského súdu v Prešove na č.l. 216-220, Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky na č.l.
221-227, Nájomnou zmluvou na č.l. 228-231, Dodatkom č. 1 na č.l. 232-234 , Zmluvou č. 3/2011 na
č.l. 235-236, Zmluvou č. 3/2012 na č.l. 237-238, Zmluvou č. 19/2016 na č.l. 239-240, Zmluvou o nájme

pozemku č. 25/2009 na č.l. 241-242, Zmluvou č. 12/2016 na č.l. 243-244, Zámerom mesta Prešov na
č.l. 245, Vyjadrením žalovaného na č.l. 259-260, Vyjadrením
žalobcu na č.l. 262-269, Rozsudkom Najvyššieho súdu na č.l. 271-276, Rozsudkom Okresného súdu
KošiceInač.l.277-279,Notárskouzápisnicounač.l.280,RozsudkomNajvyššiehosúdunač.l.281-286,
Uznesením Okresného súdu v Prešove na č.l. 287-288, Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa

na č.l. 289-293, Rozsudkom Okresného súdu Košice I na č.l. 294-296, Rozsudkom Okresného súdu
Košice I na č.l. 297-298, Rozsudkom Okresného súdu Košice I na č.l. 299-300, Výpisom z obchodného
registra na č.l. 301-303,Výpisom z Obchodného registra na č.l. 304, Osvedčením o dedičstve na
č.l. 305-307 Rozhodnutím Okresného súdu Košice I na č.l. 308-311, Rozsudkom Krajského súdu v
Prešove na č.l. 312-314, Rozhodnutím Štátneho notárstva na č.l. 315, Nálezom Ústavného súdu na č.l.

316-331, Zmluvou o nájme na č.l. 333, Zmluvou o prenájme nehnuteľností na č.l. 334, Listom reštitúcie
o navrátenie vlastníctva pozemku na č.l. 335-336, Listom reštitučný nárok na .....Listom uplatnenia
reštitučného nároku... listom Žiadosť o vrátenie časti pozemku nárok na peňažnú náhradu - predloženie
na č.l. 337, lisom na č.l. 338, Dodacím listom na č.l. 339, Zmluvou o nájme nehnuteľnosti na č.l. 340,
listom Uplatnenie reštitučného nároku oznámenie na č.l. 341, listom Žiadosť o vrátenie časti pozemku na

č.l. 342, Zmluvou o nájme poľnohospodárskej pôdy na č.l. 343, Kúpnou Zmluvou na č.l. 344, Notárskou
zápisnicou na č.l. 345, Zmluvou o prenájme nehnuteľnosti na č.l. 346, listinou na č.l. 347, rozhodnutím
na č.l.348, rozhodnutím na č.l. 349, Listom zaslanie znaleckého posudku na č.l. 536-537, znaleckými
posudkami a to Znaleckým posudkom č. 34 na č.l. 40-80, Znaleckým posudkom č. 17 na č.l. 81-131,
Znaleckým posudkom č. 1/2017 na č.l. 182-198, Znaleckým posudkom č. 149/2017 na č.l. 199-207,

Znaleckým posudkom č.7 na č.l. 538-606 a zistil tento skutkový stav:

7. Z LV č. XXXXX vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti parc. KN-E č. XXX/X - orná pôda
o výmere 299 m2, kat. úz. E., v podiele 1/18. Z LV č. XXXXX vyplýva, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou parc. D. F. XXX - orná pôda o výmere 235
m2, kat. úz. E., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/4.

9. Z LV č. XXX vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti parc. D. F. XXX - orná pôda o výmere
188 m2, kat. úz. C., v podiele 1/1.

10. Z LV č. XXXX vyplýva, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou parc. D. F. XXX/X - vodné plochy o výmere

33 m2, kat. úz. C., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1.

11. Z predloženého rozsudku č.k. 12C/79/2011 - 326 vyplýva, že žalovaný bol zaviazaný zaplatiť
právnemu predchodcovi žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške 2.040,10 eura s príslušenstvom za
užívanie pozemkov parcela č. XXX/X – orná pôda o výmere 299 m2 a parcely č. XXX – orná pôda
o výmere 235 m2, v podiele 2/4.

12. Z predloženého rozsudku č.k. 36C/45/2008 - 266 vyplýva, že žalovaný bol zaviazaný zaplatiť
právnemu predchodcovi žalobkyne bezdôvodné obohatenie vo výške 1.549,85 eura s príslušenstvom za
užívaniepozemkovparcelač.XXX–ornápôdaovýmere165m2zaobdobieod1.1.2006do16.01.2014.

13. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor, č. vkladu V 4310/2015 je zrejmé, že
žalobca daroval B. C. okrem iných nehnuteľnosti aj parc. D. F. XXX/X, kat. úz. E. a parc. D. F. XXX, kat.
úz. E., v podiele 2/4, parc. D. – K. F. XXX. Vklad bol povolený dňa 11.8.2015 a týmto dňom nadobudlo
rozhodnutie právoplatnosť.

14.Podľaznaleckéhoposudkuč.34,vypracovanéhoTechnickouuniverzitouvKošiciach,znaleckýústav
stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov v roku 2014 vo výške 10,868 eura/m2, v roku 2015 vo
výške 10,857 eura/m2 a v roku 2016 vo výške 10,825 eura/m2.

15. Žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 7, vypracovaný znalcom Ing. Emilom Oetterom, CSc.,

ktorý stanovil hodnotu nájmu parc. č. XXX/X L. F. XXX za rok 2015 vo výške 9,04 eura/m2, za rok 2016
vo výške 9,01 eura/m2, za rok 2017 vo výške 8,96 eura/m2. Za parc. XXX L. F. XXX/X za rok 2015 vo
výške 9,15 eura/m2, za rok 2016 vo výške 9,12 eura/m2 a za rok 2017 vo výške 9,07 eura/m2.

16. Podľa znaleckého posudku č. 149/2017 zo dňa 4.10.2017, vypracovaný znalcom Ing. Jánom

Moravským, na stanovenie všeobecnej hodnoty a nájmu pozemkov – okrem iných aj parcela KN E č.
268, bola na základe porovnávacej metódy stanovená hodnota nájmu za rok vo výške 3,87 eura/m2/rok.

17. Podľa znaleckého posudku č. 1/2017 zo dňa 18.1.2016, vypracovaný znalcom Ing. Dušanom
Sarkom, CSc., na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX

– pozemok parcely registra K. F. XXX/XXX - orná pôda o výmere 1 296 m2 v katastrálnom území E.,
bola na základe porovnávacej metódy stanovená priemerná nájomná hodnota za roky 2014 a 2015 vo
výške 4,28 eura/m2.

18. Zistený skutkový stav súd právne posúdil.

19. Podľa § 451 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez práv neho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.22. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba je čiastočne dôvodná

23. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie
nehnuteľností parc. D. F. XXX/X, kat. úz. E. o výmere 299 m2, parc. D. F. XXX, kat. úz. E. o výmere 117,5
m2 za obdobie od 11.08.2015 (vrátane) do 10.08.2017 (vrátane) a parc. D. – K. F. XXX o výmere 188
m2, parc. D. F. XXX/X o výmere 16,50 m2 za obdobie od 11.08.2015 (vrátane) do 10.08.2017 (vrátane).

Medzi stranami nebolo sporné, že
na nehnuteľnostiach parc. D. F. XXX/X, kat. úz. E. o výmere 299 m2, parc. D. F. XXX, kat. úz. E. o
výmere 117,5 m2 sa nachádza koryto rieky Sekčov, ktoré je v zmysle rozhodnutia Krajského úradu
životného prostredia v Prešove, odbor kvality životného prostredia, č. 2012/7520-3617/BE z 10.05.2012,
umelýmkorytom.SprávcomumeléhokorytariekySekčovježalovaný.Taktiežnebolosporné,ženaparc.
D. F. XXX sa nachádza koryto toku Delňa. ktoré je v zmysle rozhodnutia Obvodného úradu životného

prostredia v Prešove č. j. 1/2011/01250-007/VK z 19.10.2011, umelým vodným tokom a na parc. D. F.
XXX/X sa nachádza koryto toku Delňa. ktoré je v zmysle rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor
starostlivosti o životné prostredie, č. OU-PO-OSZP3-2016/019926-07/UM zo 04.07.2016, upraveným
vodným tokom. Správcom umelého vodného toku Delňa je žalovaný. Nakoľko žalovaný vyššie uvedené
pozemky žalobkyne užíva bez právneho dôvodu - bez toho, aby mal so žalobkyňou uzatvorenú nájomnú

zmluvu, žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje.

24. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia tak žalobca v konaní predložil znalecký posudok
vypracovaný Technickou univerzitou v Košiciach. Znalecký ústav stanovil všeobecnú hodnotu nájmu
pozemkov porovnávacou metódou za rok 2015 vo výške 10,857 eura/m2 a za roku 2016 vo výške

10,825 eura/m2. Taktiež predložil znalecký posudok č. 7, vypracovaný znalcom Ing. Emilom Oetterom,
CSc., ktorý stanovil hodnotu nájmu parc. č. XXX/X L. F. XXX za rok 2015 vo výške 9,04 eura/m2, za
rok 2016 vo výške 9,01 eura/m2, za rok 2017 vo výške 8,96 eura/m2. Za parc. XXX L. F. XXX/X za
rok 2015 vo výške 9,15 eura/m2, za rok 2016 vo výške 9,12 eura/m2 a za rok 2017 vo výške 9,07
eura/m2. Žalovaný predložil znalecké posudky č. 1/2017 zo dňa 18.1.2016, vypracovaný znalcom Ing.

Dušanom Sarkom, CSc., kde bola na základe porovnávacej metódy stanovená priemerná nájomná
hodnota za roky 2014 a 2015 vo výške 4,28 eura/m2. Taktiež predložil znalecký posudok č. 149/2017
zo dňa 4.10.2017, vypracovaný znalcom Ing. Jánom Moravským, na stanovenie všeobecnej hodnoty
a nájmu pozemkov – okrem iných aj parcely D. K. F. XXX, kde bola na základe porovnávacej metódy
stanovená hodnota nájmu za rok 2017 vo výške 3,87 eura/m2.

25. Súd po preskúmaní vyššie uvedených posudkov a nájomných zmlúv vychádzal z hodnoty nájmu
4,285 eura/m2 za roky 2015 a 2016 a za rok 2017 vo výške 3,87 eura/m2, keďže v tejto časti
bolo výška nájmu a teda aj bezdôvodného obohatenia medzi stranami nesporná. Súd má za to, že
v prevyšujúcej časti žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o znalecký posudok vypracovaný

Technickou univerzitou v Košiciach tak tento je podľa názoru súdu neobjektívny. Znalecký ústav pri jeho
vypracovaní vychádzal iba zo zmlúv predložených žalobkyňou. Pri vypracúvaní znaleckého posudku si
mal znalecký ústav zabezpečiť potrebné materiály aj vlastným úsilím z dostupných zdrojov a nie len
od objednávateľa. Je nepochybné, že ak by znalecký ústav vychádzal napríklad aj z nájomných zmlúv,
ktoré sú zverejnené v centrálnom registri zmlúv, ktoré žalovaný v priebehu rokov 2013 - 2016 uzatvoril,

kde sa cena nájmu pohybuje v rozmedzí od 0,40 eura/m2/rok až po 1,008 eura/m2/rok, tak by výsledná
suma bola nižšia. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na znalecký posudok č. 7, vypracovaný znalcom Ing.
Emilom Oetterom, CSc.. Navyše pozemky, ktoré boli znalcami porovnávané majú charakter prevažne
zastavaných plôch, na ktorých sa nachádzajú diaľničné privádzače, parkovacie plochy, cesty resp.
pozemky pod križovatkami, zariadenia komunikačnej siete, pričom využitie a hodnota týchto pozemkov

je nepochybne vyššia ako využitie a hodnota pozemkov, na ktorých sa nachádza vodná stavba (umelé
koryto). Ak by však aj táto stavba neexistovala, stále sa bude na týchto pozemkoch nachádzať vodný
tok, čo má nepochybne vplyv na stanovenie hodnoty pozemku a možnosti jeho využitia. Nakoniec je
potrebné dodať, že právnemu predchodcovi žalobkyne bolo za obdobie od 06.03.2013 do 04.02.2014
právoplatné priznané bezdôvodné obohatenie za užívanie sporných nehnuteľností vo výške 1,24 eura/

m2 za rok, pričom táto suma je zjavne nižšia ako v žalobkyňou predložených znaleckých posudkoch.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vychádza z hodnoty nájmu z hodnoty nájmu 4,285 eura/m2 za
roky 2015 a 2016 a za rok 2017 vo výške 3,87 eura/m2, a preto pokiaľ ide o vydanie bezdôvodnéhoobohatenia za užívanie nehnuteľností parc. D. F. XXX/X, kat. úz. E. o výmere 299 m2, parc. D. F. XXX,
kat. úz. E. o výmere 117,5 m2, spolu 416,5 m2 za obdobie od 11.08.2015 (vrátane) do 10.08.2017
(vrátane), t.j. za 731 dní, súd priznal žalobcovi nárok vo výške 3.469,16 eura a parc. XXX o výmere 188

m2 a č. XXX/X o výmere 16,50 m2 za obdobie od 11.08.2015 (vrátane) do 10.08.2017 (vrátane), t.j.731
dní, nárok vo výške 1.833,33 eura, spolu 5.302,49 eura. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 5302,49 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

27. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym

predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto
prípade žalovaný, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby žalovanému, a
preto sa nasledujúci deň dostal žalovaný do omeškania. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie
zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.302,49 eura od 10.10.2017 až do
zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola úspešná v časti zaplatenia sumy 5.302,49 eura
zo sumy 13.429,01 eura, t.j. v rozsahu 39,49% a žalovaný vo zvyšných 60,51%. Úspech žalovaného,

ktorý prevyšuje úspech žalobkyne, je 21,02%. Súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 21,02%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalobkyňou
tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.

29.Žalovanývkonanínamietalaktívnuapasívnuvecnúlegitimáciustrán.Ktomusúduvádza,žesúdysa
už v konaní 12C/79/2011 a 36C/45/2008 zaoberali aktívnom a pasívnou vecnou legitimáciou právneho
predchodcu žalobkyne a žalovaného, kde zhodne dospeli k záveru o ich vecnej legitimáciu, keďže
žalobám čiastočne vyhoveli a rozsudky nadobudli právoplatnosť. Ak by súd opätovne preskúmaval ich
vecnú legitimáciu, o ktorej už bolo rozhodnuté, bola by popretá zásada právnej istoty ako súčasť práva

na spravodlivý proces.

30.Navyšepokiaľideoaktívnuvecnúlegitimáciu,takpodľanálezuÚstavnéhosúduČRzodňa1.2.2006
sp. zn. I. ÚS 84/05: „Právní názor, že ústavní předpis sám o sobě vede k zániku (potlačení) vlastnického
práva, je neudržitelný, a to dokonce i ve světle právního režimu totalitního státu z doby před rokem 1989.

Ústavní předpis sám o sobě není s to zasáhnout do konkrétních individuelních vlastnických vztahů, ale
jako takový představuje toliko (ústavní) podklad pro následné rozhodnutí (ať již soudní, správní či jiné),
jímžbyvintencíchprováděcíhozákonavlastnickévztahymohlybýtzměněny(viználezÚstavníhosoudu
ze dne 18. května 2000, sp. zn. III. ÚS 307/99). Ústavní předpis sám o sobě není s to zasáhnout do
konkrétních individuelních vlastnických vztahů, ale jako takový představuje

toliko (ústavní) podklad pro následné (správní) rozhodnutí, jímž by v intencích prováděcího zákona
vlastnické vztahy k následně zavodněným pozemkům jako individuálním správním aktem mohly být
změněny.“ Ak je teda právne neudržateľné, aby ústavný zákon privodil zánik vlastníckeho práva, o to
viac samotný zákon nemôže spôsobiť zánik vlastníckeho práva.

31. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu
Prešov zo dňa 05.04.2018, sp. zn. 9 C 37/2016, ktorý uviedol: „Pre úplnosť sa súd vyjadrí ešte k pasívnej
vecnej legitimácii žalovaného, ktorá je daná. Podľa § 6 ods.2 zákona o štátnom podniku č. 111/1990
Zb. - Podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a
orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo

štátu je sporné. Otázka postavenia štátneho podniku v súdnom konaní bola riešená k dôvodovej správe
k novele O.s.p. č. 273/2007 Z.z. - Od konania v mene štátu niektorou zložkou štátu na súde podľa §
21 ods. 1 treba odlišovať stav, keď nie štát, ale priamo zložka podľa osobitného predpisu je účastníkom
konania. V uvedených prípadoch bude vecne legitimovanou osobou a účastníkom konania samotná
zložka štátu. Označenie štátu popri zložke štátu v týchto prípadoch (napríklad SR - štátny podnik .......)

je nadbytočné. V praxi takto napríklad pretrváva nejednotnosť označovania štátneho podniku. Podľa
§ 6 ods. 1 zákona 111/1990 Zb. o štátnom podniku "veci, s ktorými podnik hospodári sú v štátnom
vlastníctve." To mnohokrát evokuje v účastníkoch konania uvádzať pri označovaní štátneho podniku aj
štát, napríklad "SR - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik." To však je nadbytočné, pretože podľa§ 5 ods. 1 zákona o štátnom podniku "podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch
vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov." Tu je vidno rozdiel oproti správe
majetku štátu, kedy správca vykonáva právne úkony v mene štátu.“ Súd sa s týmto v celom rozsahu

stotožňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).