Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. december 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Tos/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622010096
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8622010096.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a JUDr. Moniky Halkociovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.12.2022, v
trestnej veci odsúdeného F. W. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona
a iné, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Svidník sp. zn. 1Nt/2/2022 zo dňa 25.10.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného F. W..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku zamietol návrh odsúdeného F.
W. na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Svidník sp. zn. 3T/60/2020, pretože neboli
zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a po poučení o opravnom prostriedku odsúdený
F. W. sťažnosť, ktorú následne prostredníctvom svojho obhajcu a aj vlastnými podaniami písomne
odôvodnil.

Odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že bol rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k.
3T/60/2020-210 zo dňa 23.05.2022 odsúdený tiež za to, že pred vchodovými dverami do rodinného

domu číslo 23 v obci Q., okres X., mal napadnúť poškodeného Q. I., kde následne bez jeho súhlasu
a proti jeho vôli vošiel do vnútra rodinného domu k Q. I., kde zotrval až kým ho odtiaľ na volanie Q.
I. o pomoc odtiahol P. I., čím poškodenému mal spôsobiť stredne ťažké poranenie s dobou liečenia
najmenej12dní.Jepresvedčený,ženebolonáležitezistené,čisaskutokvôbecstaltak,akoboluvedený
v obžalobe, tiež v odsudzujúcom rozsudku. Má za to, že takto sa skutok nestal. Skutkom, pre ktorý
bol uznaný vinným, mal jednak inému úmyselne ublížiť na zdraví, a jednak mal neoprávnene vniknúť

do obydlia iného. Z vykonaného dokazovania podľa neho bez akýchkoľvek pochybností nevyplynulo,
aby sa mal skutok udiať takto, keďže viaceré okolnosti nasvedčujú tomu, že nemuselo dôjsť k takému
konaniu, ktorým ublížil Q. I. a následne aj vnikol do jeho domu a tam zotrval. Pretože, najmä v samotnej
obžalobe je uvedené (výpoveď svedka - poškodeného Q. I.), že k potýčke malo dôjsť pred vchodovými
dverami. Podobne vypovedal aj svedok P. I., ktorý v neskoršej výpovedi upresnil, že F. W. nenapádal
poškodeného Q. I. v jeho dome, v chodbe len nad ním stál. Podobne to popísal aj on v tomto konaní. Kto

a ako fyzickú potýčku vôbec začal, resp. vyprovokoval, podľa neho ustálené nebolo. Ak sa len bránil,
nemohol sa dopustiť trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. K potýčke
medzi ním a poškodeným Q. I. mohlo síce dôjsť pred rodinným domom č. XX vo Q., pričom táto aj mohla
pokračovať v chodbe domu Q. I., nebolo však podľa jeho názoru preukázané, aby vnikol do domu Q. I.,
teda do jeho bytu, a aby tam aj zotrval. V konaní o povolenie obnovy konania bol vypočutý svedok Y.
O., ktorý vypovedal tiež to, že I. (Q.) nie je dobrý chlap, čo môže nasvedčovať jeho výpovedi, že to bol

práve Q. I., ktorý prvý napadol jeho tak, že ho chytil zozadu a zvalil ho na zem, udrel zozadu po hlave,
pričom následne zase začal jemu vonku pred dverami nadávať. Aj poškodeného udrel, ale ešte preddverami. Ďalej sa naťahovali. Odsúdenie sa týkalo aj neoprávneného vniknutia do obydlia iného, teda
do obydlia Q. I.. Rodinný dom č. XX obýva tak Q. I., ako aj P. I., pričom tiež z výpovede svedka Y. O.
vyplýva, že do spoločného domu č. XX vo Q. neprišiel F. W. neoprávnene, nepozvaný. Práve naopak,

prišiel tam na pozvanie P. I., ktorý v tomto spoločnom dome býval. Javí sa mu nesporné, že neoprávnené
vniknutiedodomuQ.I.satýkafyzickejpotýčkysF.W.,tátosavšakodohralapreddomom.Zvykonaného
dokazovania však nevyplýva, aby do obydlia poškodeného mal vniknúť, hoci odsudzujúci rozsudok to
takto vymedzuje. Má za to, že nielenže nebolo možné ustáliť, ale aj z vykonaného dokazovania je skôr
pravdepodobné, že pri vchode domu Q. I. sa mohol ocitnúť aj v dôsledku potýčky, a to nechcene. Potom

však sa nemohol dopustiť ani trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného
zákona, keďže do vnútra rodinného domu k Q. I. nevnikol, tobôž tam nezotrval až kým ho odtiaľ na
volanie Q. I. odtiahol P. I.. Má za to, že napriek tomu, že sa k skutku tak, ako mu bol kladený za vinu
obžalobou, v konaní vedenom pod sp. zn. 3T/60/2020 priznal a tiež uskutočnil vyhlásenie o vine na
hlavnom pojednávaní, mohol tak konať v dôsledku omylu ohľadom trestu, resp. v dôsledku nesprávneho
poučenia o následkoch takéhoto priznania. Je toho názoru, že v tejto súvislosti bolo potrebné vykonať

dokazovanie aj vo vzťahu k U.. Q., najmä jeho výsluchom ako svedka. S poukazom na vyššie uvedené
navrhol,abynadriadenýsťažnostnýsúdpodľa§194ods.1písm.b)Trestnéhoporiadkuzrušilnapadnuté
uznesenie a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Sťažnosť proti napadnutému uzneseniu odsúdený F. W. odôvodnil aj vlastnými podaniami zo dňa

27.10.2022 a 14.11.2022. V prvom rade namietol, že s ním navrhnutých svedkov P. I., Q. I., U.. U. Q.
a Y. O. predvolal len Y. O.. Zdôraznil, že to P. I. ho pozval na návštevu so slovami „Príď na návštevu
a kúp alkohol“. Vo svojej výpovedi Y. O. okrem tejto skutočnosti potvrdil aj to, že na druhý deň tomuto
svedkovi povedal, že ho Q. I. v dome, kde býva P. I. 2-krát napadol. Aj keď tento svedok pre odstup
času vypovedal, že ho P. I. vo X. volal k sebe na návštevu, tak pozval ho v skutočnosti telefonicky večer,

čo si už svedok presne nepamätal. Ďalej uviedol, že po príchode do obce Q. poškodený Q. I. ho na
schodoch s veľkým pohárom na kávu čakal a tak mu nalial pálenku a nasledoval ho do časti domu u P.
I.. Zdôraznil, že dom majú rozdelený na dve časti s dvoma vchodmi. V časti domu P. I., kde bol pozvaný,
ho Q. 2-krát napadol s úmyslom sa biť zvalil ho na zem. Vo vnútri sa odsúdený nebil. Po nejakom čase
Q. od nich z domu odišiel von a s P. ostali sami, kde vypili zvyšok pálenky. Potom šiel von na malú

potrebu, pričom po otvorení vonkajších dverí stál vonku vedľa P. dverí Q. a to blízko pri vchode do svojej
časti domu. Poškodený mu zase začal nadávať a išiel odsúdeného udrieť, uhol sa a dal poškodenému
päsťou na nos. V tom ho vraj poškodený chytil a vtiahol na chodbu svojej časti domu, kde sa už len
naťahovali. O nejakú chvíľu prišiel P., ktorý mu povedal poď preč a odtiahol ho za golier jeho vetrovky
von. Napokon zdôraznil, že vinu na hlavnom pojednávaní vyhlásil len preto, lebo mu vtedajší obhajca

U.. U. Q. povedal, že v takom prípade už nedostane ďalší trest.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce, a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Z obsahu spisu vyplýva, že odsúdený F. W. sa domáha povolenia obnovy konania, v ktorom bol
rozsudkom Okresného súdu Svidník pod sp. zn. 3T/60/2020 zo dňa 23.5.2022 uznaný za vinného v
bode 1/ a 2/ z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a
v bode 3/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečinu porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1/ v čase od 19:00 hod. dňa 05.09.2020 do 17:30 hod. dňa 08.09.2020 bez použitia násilia a bez súhlasu
oprávnenej osoby vstúpil cez otvorenú bránu na riadne oplotený pozemok pri rodinnom dome na ul. P. X
vo X., prišiel k objektu nachádzajúcemu sa za rodinným domom, kde cez neuzamknuté plechové dvere

vošiel do vnútra a z neuzamknutej drevenej skrine zobral vŕtačku červeno-sivej farby, ďalšiu vŕtačku
modrosivej farby a z drevenej konštrukcie zobral dva 15 metrové predlžovacie káble, s ktorými následne
odišiel, čím P. I. spôsobil škodu vo výške 45,- eur,
2/ v mesiaci september 2020 bez použitia násilia a bez súhlasu oprávnenej osoby vstúpil cez
neuzamknutú bránu na riadne oplotený pozemok pri rodinnom dome na ul. P. XX vo X., prišiel k objektu

nachádzajúcemu sa za rodinným domom, kde cez neuzamknuté dvere vošiel do vnútra, odkiaľ zobral
25 metrový päťžilový elektrický kábel čiernej farby, s ktorým odtiaľ odišiel, čím P. I. spôsobil škodu vo
výške 48,40 eura,3/ dňa 29.03.2021 v čase približne o 21.30 hod. pred vchodovými dverami do rodinného domu číslo XX
v obci Q., okres X., fyzicky napadol Q. I. tým spôsobom, že ho udrel päsťou do oblasti tváre v dôsledku
čoho Q. I. spadol do chodby tohto rodinného domu, v ktorom Q. I. býva, kde následne bez jeho súhlasu

a proti jeho vôli vošiel do vnútra rodinného domu k Q. I., kde zotrval až kým ho odtiaľ na volanie Q. I.
o pomoc odtiahol P. I., čím Q. I. spôsobil jednak stredne ťažké poranenie, a to tržnozmliaždenú ranu
na koreni nosa so zlomeninou nosových kostí bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa, a tiež ľahké
poranenia, a to otras mozgu ľahkého stupňa a pomliaždenie driekovej oblasti s dobou liečenia najmenej
12 dní.

Za skutky uvedené v bodoch 1/ a 2/ rozsudku bolo podľa § 44 Trestného zákona upustené od
uloženia ďalšieho trestu odňatia slobody podľa § 43 Trestného zákona, pretože trest odňatia slobody,
ktorý bol odsúdenému uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 25.08.2021 č. k.
1T/99/2015-487 vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, považoval súd na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Za skutok v bode 3/ bol odsúdenému F. W. podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na §
36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2
písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasne podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola odsúdenému uložená povinnosť nahradiť
poškodenej spoločnosti Q. zdravotná poisťovňa, a.s., škodu vo výške 520,22 eur.

Zdôrazniť je potrebné, že v pôvodnom konaní pred prvostupňovým súdom neboli vykonávané dôkazy

súvisiace s výrokom o vine odsúdeného, pretože tento na hlavnom pojednávaní konanom na okresnom
súde dňa 23.5.2022 po poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je
vinný zo spáchania všetkých skutkov uvedených v oboch obžalobách, o ktorých konania boli spojené
na spoločné konanie. Po tom, čo odsúdený F. W. aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku, okresný súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku prijal

vyhlásenie odsúdeného a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

V návrhu na povolenie obnovy konania ako dôvod obnovy konania odsúdený F. W. označil v prvom rade
skutočnosť, že vinu na hlavnom pojednávaní vyhlásil len preto, že ho o tom presvedčil jeho obhajca U..
U. Q. tvrdiac, že mu nebude uložený ďalší trest. Za nový dôkaz označil svedka Y. O., ktorý mal počuť,

ako ho P. I. telefonicky pozval k sebe na návštevu do jeho domu vo Q. č. XX. Dodatočne okrem Y. O.
navrhol vypočuť aj P. I. a Q. I. k tomu, že kto koho prvý napadol, lebo podľa neho to bol poškodený Q. I. a
odsúdený sa pred ním len bránil. Vypočuť navrhol tiež svojho bývalého obhajcu U.. U. Q.. Zdôraznil tiež,
že ním namietané dôvody povolenia obnovy konania sa týkajú skutku uvedeného v bode 3/ napadnutého
rozsudku.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku sa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, povolí,
ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by sami osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na
ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,

alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie
od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti
činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že aby mohla byť povolená obnova konania musia byť splnené

súčasne dve podmienky. Tou prvou je existencia nových dôkazov alebo skutočností súdu skôr
neznámych, za ktoré možno považovať iba také, ktoré neboli súdu známe do rozhodnutia, ktorého sa
návrh na obnovu týka. Za novú, skôr neznámu skutočnosť je pritom potrebné považovať takú, ktorá
v pôvodnom konaní nebola dokazovaná alebo zisťovaná. Novým, skôr neznámym dôkazom je dôkaz,
ktorý nebol v pôvodnom konaní vedený v spise, uplatnený niektorou z procesných strán alebo vykonaný.

Ide predovšetkým o taký dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní vôbec známy, ale tiež môže ísť o dôkaz,
ktorý bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak jeho obsah v konaní o obnove konania vypovedá o
nových poznatkoch, ktoré majú rozhodný a iný význam pre posúdenie podstatných okolností.Samotná skutočnosť, že odsúdený predloží v rámci konania na povolenie obnovy konania nové dôkazy,
ktorých obsahom sú nové skutočnosti, ešte neznamená, že obnova konania sa povolí. Musí byť splnená
i druhá podmienka a tou je, že nové skutočnosti alebo dôkazy sú spôsobilé buď sami o sebe alebo v

spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi, ktoré boli predmetom zisťovania či dokazovania alebo ktoré
mal súd k dispozícii v čase rozhodnutia, odôvodniť iné rozhodnutie, v danom prípade o vine a o treste.

Vzhľadom na obsah návrhu odsúdeného, jeho výpoveď na verejnom zasadnutí a jeho sťažnostné
námietky krajský súd ešte považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní o obnove konania sa

nepreskúmava zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia, ale posudzuje sa výlučne otázka,
či nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme v spojení s dôkazmi už vykonanými môžu odôvodniť
iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine a treste. Súd teda v konaní o povolení obnovy nemôže
preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vysporiadal
so všetkými okolnosťami a obhajobou obvineného, či správne hodnotil vykonané dôkazy alebo či
rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a podobne. Inak by šlo o neprípustnú

reparáciu pôvodného, už právoplatného rozhodnutia súdu. Dôvodom obnovy konania nemôže byť
ani zmena v spôsobe obhajoby, keď odsúdený po tom, čo v pôvodnom konaní vyhlásil vinu, by po
právoplatnom skončení konania odsudzujúcim rozsudkom už chcel vykonať dokazovanie pred súdom,
a takýmto spôsobom napraviť neúspešnosť svojej pôvodnej obrany.

Rovnako dôvodom obnovy konania nemôže byť ani nespokojnosť odsúdeného s kvalitou obhajoby. Z
nezávislosti advokácie na štáte vyplýva, že vedenie obhajoby je vo svojej podstate záležitosťou medzi
obhajcom a obvineným, či už mu bol obhajca pridelený v režime právnej pomoci poskytovanej štátom,
alebo si ho platí klient sám. Štátne orgány sú povinné zasiahnuť iba vtedy, ak nedostatky na strane
ustanoveného obhajcu sú očividné, alebo ak sú na ne dostatočne upozornené iným spôsobom, pričom

to isté platí potom i pre obhajcu zvoleného obvineným. Z relatívnej nezávislosti výkonu advokátskej
praxe vyplýva, že štát advokáta neriadi a nenesie zodpovednosť za jeho činy. Zásah súdov do vzťahu
medzi obvineným a obhajcom by bol na mieste iba za situácie, že by išlo o očividné, na prvý pohľad
zrejmé zlyhanie obhajcu (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/39/2020), čo
však nie je prípad prejednávanej veci. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že ustanovený obhajca sa

zúčastňoval vyšetrovacích úkonov a na nich aj aktívne vystupoval, keď za účelom obhajoby kládol
vypočúvaným osobám otázky. Za dôvod obnovy konania, ale ani za porušenie práva na obhajobu nie
je možné považovať ani zvolený spôsob obrany, s ktorým odsúdený Peter W. pôvodne súhlasil, a teraz
s výsledkom zvolenej obrany nie je spokojný.

Sťažovateľ však vo svojom návrhu na obnovu konania neuviedol ani žiadne iné nové skutočnosti,
ani súdu skôr neznáme dôkazy, ktorých existencia by mohla viesť k inému záveru pre rozhodnutie o
vine či treste. To, že do P. I. prišiel na jeho pozvanie, tvrdil odsúdený F. W. už v pôvodnom konaní.
Preto nemôže ísť o novú skutočnosť. Naviac, pre posúdenie jeho konania ako trestného činu je táto
skutočnosť bezvýznamná, pretože k trestnému činu porušovania domovej slobody nedošlo v obydlí P.

I., ale odsúdený W. ho spáchal v obydlí poškodeného Q. I.. Ako vyplýva zo svedeckých výpovedí Q.
I. a P. I., ale aj z výpovedí odsúdeného F. W., ktorý to zdôrazňuje aj vo svojej sťažnosti, poškodený
Q. I. a P. I. síce bývajú v jednom dome, ale ten je z hľadiska užívania rozdelený, pričom každý z nich
má do ním užívaných priestorov vlastný vchod. Priestor, do ktorého obžalovaný vnikol, poškodený Q.
I. nepochybne držal na svoje bývanie, mal tam svoju domácnosť a svoje súkromie. Pokiaľ do neho

obžalovaný neoprávnene vnikol, tak porušil právo poškodeného na domovú slobodu. Či odsúdený mal,
alebo nemal pozvanie na návštevu od P. I. je preto pre naplnenie znakov predmetného trestného činu
nepodstatné.

Napriek tomu, len s ohľadom na sťažnostné námietky odsúdeného krajský súd dodáva, že výpoveď

svedka Y. O. nie je možné považovať za hodnovernú. Aj keď na verejnom zasadnutí pred okresným
súdom tento svedok tvrdil, že bol prítomný pri rozhovore, pri ktorom P. I. pozval ods. W. k sebe, tak ním
popisovaný spôsob pozvania nezodpovedá spôsobu pozvania tvrdeného odsúdeným, podľa ktorého to
nemalo byť osobne, ale telefonicky. Je tiež neuveriteľné, že takúto bezvýznamnú skutočnosť, ako je
pozvanie iného na návštevu, si svedok pamätá až rok a pol potom, čo malo dôjsť ku skutku, hoci sám

pozvaný nebol a ani nikdy k veci vypočúvaný nebol, ale nepamätá si pritom spôsob pozvania. Takto
nehodnoverne potom vyznieva aj tvrdenie Y. O., že mu na druhý deň po incidente odsúdený W. hovoril,
že ho I. napadol a on sa iba bránil.Tvrdenia o obrane odsúdeného pred útokom poškodeného Q. I. nezodpovedajú ani jeho vlastnej
výpovedi v pôvodnom konaní dňa 31.3.2021. Tam odsúdený W. uviedol, že nakoľko mu Q. I. nadával a
vyhadzoval ho z P. chyži, tak chytil nervy a napadol poškodeného jednou ranou päsťou do tváre ešte na

dverách domu poškodeného Q. I. a potom spolu vošli do chodby časti domu poškodeného, kde sa už
len naťahovali, pričom ho následne P. I. vytiahol von. Rovnako aj z jeho výpovede z 31.5.2021 vyplýva,
že poškodeného Q. I. päsťou do oblasti tváre udrel vtedy, keď poškodený na vypnutie poistiek elektriky
vyšiel zo svojich dverí a že síce nevie, či poškodený spadol, ale do jeho časti domu sa dostali, keď sa
naťahovali a že následne ho P. I. odťahoval od poškodeného.

Užuvedenéskutočnosti,založenélennavýpovediachodsúdeného,svedčiaotom,žeodsúdenýF.W.sa
skutku uvedeného pod bodom 3/ napadnutého rozsudku dopustil a že naplnil aj všetky znaky skutkovej
podstaty nielen prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ale aj porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona. Odsúdený W. totiž neoprávnene vnikol do obydlia poškodeného
Q. I.. Pre naplnenie pojmu neoprávneného vniknutia nie je potrebné, aby páchateľ nedovolene prekonal

uzamknutie alebo inú zabezpečovaciu prekážku použitím sily alebo ľsťou. Stačí, že ide o nežiadúce,
bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do obydlia, ktoré zasahuje
do domovej slobody iného. V predmetnej veci odsúdený W. po tom, čo poškodeného Q. I. napadol
pred dverami do jeho obydlia, v napádaní pokračoval aj v jeho obydlí dovtedy, kým ho neodtiahol P.
I.. Nepochybne tak zo strany odsúdeného išlo o nežiadúce vojdenie do obydlia poškodeného Q. I.,

vykonané bez jeho súhlasu a proti jeho vôli.

Priebeh skutku tak, ako bol ustálený v obžalobe a následne i v napadnutom rozsudku, podrobne popísali
vo svojich svedeckých výpovediach poškodený Q. I. a P. I., pričom ich výpovediam zodpovedá aj
znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie.

Na základe uvedených skutočností je potrebné konštatovať, že ani z hľadiska odsúdeným tvrdených
nových skutočností a dôkazov by súd nemohol dospieť k iným záverom o vine (ale ani o treste), než
k akým dospel okresný súd v napadnutom rozsudku zo dňa 23.5.2022. Rovnako by nebol daný ani
dôvod, pre ktorý by okresný súd mal zmeniť svoje rozhodnutie z pôvodného konania o prijatí vyhlásenia

odsúdeného F. W. o vine podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku.

V konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania teda neboli zistené žiadne také skutočnosti
a dôkazy, ktoré by boli spôsobilé na postup uvedený v § 394 ods. 1 Tr. poriadku, teda na povolenie
obnovy konania.

Keďže krajský súd nezistil ani v konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo pochybenia, prvostupňový súd
postupoval v súlade so zákonom, a preto sťažnosť odsúdeného v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr.
poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.