Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Kostolanská

Oblasť právnej úpravy – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 22Sa/17/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200366
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4022200366.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobcu: W. M., nar. XX. XX.
XXXX, Sv. N. XXXX/X, O. N., zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, Bratislava,
IČO: 51 814 498, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807
484, o správnej žalobe zo dňa 22. 08. 2022 proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa
14. 07. 2022, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14. 07. 2022, ako aj
rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 05. 2022 a vec v r a c i a
Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

I. Stručný priebeh administratívneho konania

1. Krajský súd v Nitre ako správny súd (§ 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len
"SSP" alebo "Správny súdny poriadok") z predloženého administratívneho spisu žalovanej zistil, že dňa
05. 04. 2022 bola spísaná žalobcom voči žalovanej žiadosť o starobný dôchodok s dátumom uplatnenia
nároku 28. 03. 2022. Dôchodok žalobca žiadal priznať od 27. 03. 2022.

2. Súčasťou administratívneho spisu bolo aj oznámenie údajov na účely konania o dôchodkovej dávke,
vydané Ministerstvom vnútra SR zo dňa 12. 05. 2022, v rámci ktorého boli uvedené vymeriavacie základy
žalobcu za obdobie služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01. 02. 1985 do 28. 02. 2010.

3. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 05. 2022 bolo o žiadosti
žalobcu rozhodnuté podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
555/2007 Z.z. tak, že žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 05. 04. 2022 bola zamietnutá.

V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že dôchodkový vek poistenca narodeného v roku
959 je 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov. Dôchodkový vek žalobca dosiahol 27. 03. 2022. Ku dňu 27.
03. 2022 získal 4111 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 96 dní obdobia dôchodkového
poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Z uvedeného
vyplývalo, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na
vznik nároku na starobný dôchodok, a preto jeho žiadosť bola zamietnutá.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodla žalovaná,
napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.

II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

5. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 07. 2022 žalovaná, zastúpená generálnym riaditeľom,
podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, rozhodla tak, že odvolanie žalobcu
(ďalej v texte aj len „účastník konania“) podané proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne, ústredie č. 590
527 6091 0 - I. zo dňa 26. 05. 2022, vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok, zamietla v celom
rozsahu a potvrdila rozhodnutie sociálnej poisťovne, ústredie.

6. V odôvodnení žalovaná uviedla, že pretože účastník konania získal obdobie výkonu služby v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a §
255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa doba výkonu základnej vojenskej služby od 31. 03. 1978 do
30. 03. 1980 a doba služobného pomeru príslušníka Železničnej polície od 01. 02. 1985 do 28. 02.
2010, nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto účastníkovi konania nebola na nárok na
starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená.

Ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. má právny význam pre
posúdenie, či nespĺňa účastník konania podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na
ustálenú judikatúru.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo
zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č.
461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného
dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali
dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli
zohľadnené.

Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu
profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu
dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.

Nakoľko účastník konania nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií a neboli splnené
podmienky na zníženie dôchodkového veku, nebolo možné posudzovať nárok účastníka konania na
starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené námietka účastníka konania, týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného
pomeru pre priznanie starobného dôchodku, je nedôvodná, nakoľko účastníkovi konania bol priznaný
výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu účastníkovi konania nevznikol nárok na
zníženie dôchodkového veku.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná zhodnotila každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.

III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu (v podanej žalobe)

8. Žalobca rozhodnutie opísané v čl. II. tohto odôvodnenia, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie
opísané v čl. I. tohto odôvodnenia, napadol žalobou zo dňa 22. 08. 2022, ktorá bola správnemu súdu
doručená dňa 22. 08. 2022.

9. Tvrdil, že napadnutým rozhodnutím žalovanej a prvostupňového orgánu, ako aj ich postupom, boli
porušené jeho práva tým, že zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil obidve
zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku.

Mal za to, že žalovaná konala v rozpore s § 218 ods. 2, 3 zákona č. 461/2003 Z.z., keď prvostupňové
rozhodnutie potvrdila aj za toho stavu, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal s námietkami žalobcu
smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

V zmysle judikatúry platí, že bez ohľadu na to, do ktorej pracovnej kategórie bol zaradený výsluhový
dôchodca doba dôchodkového poistenia sa posudzuje rovnako. Ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003
Z.z. sa nezaoberá dobou dôchodkového poistenia, ale zachováva, po zmene právnej úpravy, nárok na
skorší odchod do dôchodku, čo ale nie je prípad žalobcu.

Poukázal na rozsudky Krajského súdu v Nitre, ako aj Najvyššieho súdu SR, ktorými bolo rozhodované v
skutkovo a právne obdobných veciach. Mal pritom za to, že žalovaná a aj prvostupňový orgán rozhodli
nielen v rozpore s § 65 zákona o sociálnom poistení, ale rozhodli aj v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128 a
rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne obdobných veciach.

10. V bode II. uviedol, že nemôže byť sporné, že celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná
u výsluhových dôchodcov odlišne, t.j. u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie
považovať za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia aj dobu hodnotená pri priznaní výsluhových
dôchodkov a u výsluhových dôchodcov zaradených do III. kategórii túto dobu nezohľadňovať, ako je to
v prípade žalobcu, čo žalobca vníma ako diskriminujúci postup.

Následne v bode III. žalobca zdôraznil, že dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a 10 mesiacov dňa 27. 03.
2022 a celková doba jeho dôchodkového poistenca je 38 rokov a 96 dní.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128, ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v
tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,
s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určitých
podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku. Nemôže byť sporné, pretože je to preukázané, že žalobca splnil obidve
zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkové vek a celkovo bol
dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov, ako nemôže byť sporné, že žalovaná pri určovaní výšky
starobného dôchodku nevychádzala z celej doby dôchodkového poistenia. Rovnako nemohlo byť sporné
to, že právny názor žalovanej je v rozpore s § 274 aj s ustálenou judikatúrou, ak žalovaná s poukazom
na citované ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na
výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činnosti.

Žalobca vychádzal aj z rozhodovacej praxe NS SR a bol toho názoru, že ani z jedného rozsudku nebolo
možné odvodiť závery, na ktorých žalovaná a prvostupňový orgán založili svoje rozhodnutie. Časti z
týchto rozsudkov aj odcitoval, napr. 7So/138/2011, 10So/59/2014 a dal do pozornosti aj iné rozsudky.
Následne sa zaoberal aj otázkou princípu právnej istoty, k čomu poskytol tiež podklady z rozhodovacej
činnosti súdov.

11. Na základe uvedených skutočností navrhol súdu, aby zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 14. 07.
2022 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 26. 05. 2022 a vec vrátil na nové konanie Sociálnej
poisťovni - ústredie.

IV. Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného

12. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09. 09. 2022 k správnej žalobe uviedla, že s
námietkami žalobcu nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné.

Z administratívneho spisu, najmä z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície, odbor
sociálneho a zdravotného zabezpečenia v Bratislava zo dňa 17. 03. 2010 vyplývalo, že žalobcovi bol
priznaný výsluhový dôchodok od 01. 03. 2010 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výpočet bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu
základnej vojenskej služby od 31. 03. 1978 do 30. 03. 1980 a doba služobného pomeru príslušníka
Železničnej polície od 01. 02. 1985 do 28. 02. 2010, v ktorej je započítaná aj doba pracovného pomeru

v Zbore ozbrojenej ochrany Železníc od 01. 02. 1985 do 28. 05. 1992, ktorá sa na základe § 44
zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii, považuje za služobný pomer v ozbrojenom
bezpečnostnom zbore Českej a Slovenskej Federatívnej republiky pred 1. januárom 1993.

Doba služby, v ktorej by bol žalobca zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, mu nebola
potvrdená. Služobný pomer získaný v Železničnej polícií nezakladal nárok na zvýhodnenú kategóriu
funkcií.

Keďže žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa doba výkonu
základnej vojenskej služby od 31. 03. 1978 do 30. 03. 1980 a doba služobného pomeru príslušníka
Železničnej polície od 01. 02. 1985 do 28. 02. 2010, nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a
preto nebola na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznala a žiadala,
aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V. Ďalší priebeh správneho súdneho konania

14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 17. 10. 2022, v rámci ktorého skonštatoval,
že žalovaná vychádzala z právnej argumentácie založenej na rovnakých skutkových dôvodoch, ako to
uviedla v odôvodnení rozhodnutia, preto nepovažoval za potrebné opakovať skutkové a právne dôvody
uvedené v žalobe. Naproti tomu dal do pozornosti dlhodobo odmietavý postoj žalovanej k právnej
argumentácii v rozhodovacej činnosti NS SR a zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe.

15. Žalovaná písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v rámci žalobnej dupliky nepodala.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právne argumenty

16. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok - ďalej aj ako "SSP" alebo "Správny súdny poriadok"), vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu správnym orgánom, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 14. 07. 2022,
ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 26. 05. 2022, a tiež konanie predchádzajúce ich
vydaniu, na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 21. 12. 2022, pričom dospel k záveru, že žaloba
podaná proti tomuto rozhodnutiu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je dôvodná,
a preto rozhodnutie - žalovanej č. 590 527 6091 0 zo dňa 14. 07. 2022, ako aj rozhodnutie Sociálnej
poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 05. 2022 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm.
c), ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP vrátil správnemu orgánu prvého
stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

17. Správny súd vec posudzoval podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"),
profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny
vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je
nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala
obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.

Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom (Zákon č. 365/2004 Z. z. o

rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Podľa § 60 ods. 1, 2, zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného
dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem
období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a
ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na
dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa
považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo
zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 %
účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má
najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka
prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a nebol im
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu (§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Podľa § 65 ods. 1, 2, zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak
obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek
muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

Podľa § 255 ods. 1, 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia
dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej
jedného roka zamestnania.

Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho
vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny
vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z.
v znení neskorších predpisov).

Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie sa zachovávajú.

Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý
vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného
predpisu. (§ 23 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003
Z.z.) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy
vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach číslo 128
(publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba
nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia
za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť
alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti
alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a
profesionálnych vojakov, 1) ktoré tvorí
a) nemocenské zabezpečenie,
b) úrazové zabezpečenie,
c) výsluhové zabezpečenie a
d) služby sociálneho zabezpečenia.

Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského
a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného
bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 191 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. a/, ods. 4, ods. 6 veta prvá SSP, správny súd rozsudkom zruší
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností
môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo,

Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne
vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku
3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v
ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov
pripojených k prejednávanej veci.

Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom
konaní viazaný.

18. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej správny súd vychádzal zo
skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu, súčasťou ktorého je aj administratívny spis
správnych orgánov, opísaný v čl. I. tohto odôvodnenia, preto správny súd na skutkový stav len odkazuje
a opätovne ho neopakuje.

19. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne zo dňa 14. 07. 2022, ktorým ako odvolací správny orgán podľa § 218 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovni
ústredie zo dňa 26. 05. 2022. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa podľa § 65 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. žiadosť žalobcu o
starobný dôchodok zo dňa 05. 04. 2022 zamietol. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že
dôchodkový vek poistenca narodeného v roku 959 je 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov. Dôchodkový
vek žalobca dosiahol 27. 03. 2022. Ku dňu 27. 03. 2022 získal 4111 dní obdobia dôchodkového poistenia,
t.j. 11 rokov a 96 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom
liste dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplývalo, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu
rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto jeho žiadosť bola
zamietnutá. Žalovaná vo svojom rozhodnutí uviedla, pretože účastník konania získal obdobie výkonu
služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s
§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa doba výkonu základnej vojenskej služby od
31. 03. 1978 do 30. 03. 1980 a doba služobného pomeru príslušníka Železničnej polície od 01. 02.
1985 do 28. 02. 2010, nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto účastníkovi konania
nebola na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená. Okrem toho mala za to,
že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce
zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona
č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného
dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali
dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli
zohľadnené. Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj

dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu
dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.

20. V prvom rade správny súd uvádza, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym
súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať
ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP). Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť
alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd
viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods.1,2 SSP). Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva,
môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy (§ 204 SSP).

21. Správny súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou
pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti
Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný
na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych
veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta
nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu
a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych
právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a
rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či
sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného
uváženia ustálil správne svoj právny záver.

22. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v
zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je
založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak
poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore
so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom
ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.
Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o
fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie
zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt
právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

23. Posúdenie splnenia zákonných podmienok rozsahu potrebnej doby pre vznik nároku na starobný
dôchodok žalobcu, bolo potrebné vychádzať zo znenia zákona o sociálnom poistení účinného v čase
žalobcom uplatneného nároku na starobný dôchodok, t.j. k 27. 03. 2022.

24. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vymedzuje sociálne
poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia,
organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním
sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Tento zákon sa nevzťahuje na
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu,
Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby,
colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej
služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným
predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak (§ 1 ods. 1, 3).

25. Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že žalobca žiadal priznať
starobný dôchodok žiadosťou spísanou dňa 05. 04. 2022 odo dňa 28. 03. 2022 dovŕšením veku 62 rokov
a 10 mesiacov. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán prvého stupňa žiadosť žalobcu o starobný
dôchodok zamietol. Súčasťou rozhodnutia bol aj osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplýva
súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok 4111 dní, t.j. 11 rokov
a 96 dní. Svoje rozhodnutie Sociálna poisťovňa - ústredie odôvodnila podľa § 65 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Mala pritom za to, že ku dňu 27. 03. 2022
získal žalobca 4111 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 96 dní obdobia dôchodkového
poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Z uvedeného
vyplývalo, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na
vznik nároku na starobný dôchodok, a preto jeho žiadosť bola zamietnutá. Na základe odvolania žalobcu
proti prvostupňovému správnemu rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
Sociálnej poisťovni potvrdil. Mal pritom za to, že žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok a výkon služby
v Železničnej polícii nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, preto pri hodnotení
doby služby nebolo možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a dobu výkonu služby a vymeriavacie
základy dosiahnuté počas služby nebolo možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť
na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a na určenie sumy starobného dôchodku.

26. Základom pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o žiadosti žalobcu vo veci nároku na
starobný dôchodok bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom
poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie.

27. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/31/2018 zo
dňa 29. 10. 2019:

„39. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov
jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia
(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

40. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky
podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne
zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú
len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu
poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia
príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských
dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní,
ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských
výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby
služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.
V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho
zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom
dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách
v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský,
vdovský alebo vdovecký dôchodok.

41. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým
výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré
doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma
výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

42. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na
výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna

úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a
vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa
zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom
systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa
ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený
výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú
stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

43. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období
poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať
zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu
dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas
jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím
na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného
systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme
sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako
s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná
poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý
zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení
dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku
a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok
vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a
následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali
časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba
poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom
systéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná
niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú
výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme,
následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v
osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby
poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov
osobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu.

44. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení
s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom
poistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni
vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi
ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom
poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek
hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia,
vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

45. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok,
resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu
starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového
veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou
ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok
na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití
ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo
fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné
prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z.
a sú priamo záväzné aj pre žalovanú.

46. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)
nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je

významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky
invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa
§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca
časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch
dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len
za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových
nárokoch neukráti.

47. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.
z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení
(poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)
len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného
pomeru.

48. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia
(poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na
účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v
akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v
súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na
tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre
zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“

28. Žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu vo veci starobného dôchodku zohľadnila len prvú časť
z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a nevysporiadala sa s
dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
pri zhodnotení doby služby, argumentujúc len tým, že zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo
zaradené do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, preto nebolo možné v tomto prípade aplikovať
§ 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaní do I. a II. kategórie sa zachovávajú. Okrem toho uviedla, že Sociálna poisťovňa,
ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre
posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej
I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č.
416/1991 Zb. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalovaná vychádzala z nesprávneho výkladu
ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože predmetná právna úprava sa žiadnym
spôsobom netýka dosiahnutého obdobia dôchodkového poistenia, ale priznáva zvýhodnenie, ktoré
možno aplikovať napr. na dôchodkový vek, ale nie na dobu dôchodkového poistenia. Prezentovaný
právny názor je tiež v súlade s judikatúrou NS SR, na ktorú sa správne odvolával aj žalobca a správny
súd vyššie ju citoval.

29. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovanej sú v rozpore so
zákonom o sociálnom poistení, preto bolo potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že správne orgány
posudzovanú vec nesprávne právne posúdili.

30. Žalovaná v danom prípade vybočila z judikatúry najvyššieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej
republiky k problematike poistného obdobia vo vzťahu rozhodovania o nároku na starobný dôchodok
pri zohľadnení dávok sociálneho zabezpečenia v starobe z osobitného systému zaujal stanovisko
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. V
rozhodnutí publikovanom pod č. 83/2013 Zbierky najvyšší súd prijal stanovisko: „Priznanie výsluhového
dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.“ V danom prípade ide o rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2011 sp. zn. 7So/138/2011.

31. Správny súd poukazuje tiež na zovšeobecnený právny názor najvyššieho súdu uvedený v rozhodnutí
č. R 55/2011 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky „Pri určení starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia
započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného
dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu považovanú za
výsluhový dôchodok“ - rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9So 214/2008 z 28.10.2009.

32. Najvyšší súd vychádzajúc z prijatých stanovísk rozhodoval v obdobnej veci rozsudkom sp. zn.
9So/138/2011 z 22. augusta 2012, v ktorom konštatoval, že „odporkyňa po zohľadnení všetkých období
dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov mala povinnosť vypočítať sumu
dôchodkovej dávky, ktorá by sa mala znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia,
ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky
poistenia, čo by zodpovedalo čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Za primerané (s odkazom na čl. 39
Ústavy Slovenskej republiky) pritom označil také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke
poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia
(ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia) alebo iba vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia.“

33. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu vyplývajúcich z administratívneho
spisu, s poukazom na závery uvedené vyššie, správny súd v danej veci považoval námietky žalobcu
uvedené v žalobe za dôvodné, ktoré spochybnili vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí žalovanej
a ich súladnosť so zákonom. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia, teda napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne
- ústredie podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) SSP zrušiť a vec podľa § 191 ods.
4 veta prvá SSP vrátiť Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie.

34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že vzhľadom na plný úspech
žalobcu v tomto konaní, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 % voči žalovanej, o ktorej výške rozhodne správny súd obsadený vyšším súdnym
úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná
sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť
len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského
súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 SSP). Lehota na
podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených
v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ,
jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.