Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715208508
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8715208508.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu:WOODCOTE Slovakia,

s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 31 404 367, práv. zast.: Právny dom -
advokáti, s. r. o., so sídlom Hurbanova 9A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti žalovanej
Ľ. O., C.. XX.X.XXXX, S. M.I. XXXX/XX, XXX XX M. - B., práv. zast.: Beňo & partners advokátska
kancelária, Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu s
prísl.,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o trovách konania
súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že právny úkon, kúpna
zmluva zo dňa 30.5.2014 uzavretá medzi T. a žalovanou je voči žalobcovi právne neúčinný.
Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalobca a spoločnosť T. O., s.r.o. mali medzi sebou uzavretú
rámcovú zmluvu č. XXXX/MSL/XX-XXX, v zmysle ktorej žalobca dodal spoločnosti T. O., s.r.o. tovar. T.
D. ako ručiteľ ručila za záväzky spoločnosti T. O., s.r.o. Žalobca si svoje pohľadávky voči spoločnosti
T. O., s.r.o. a Lucii D. uplatnil na rozhodcovskom súde Obchodnom súde, stálom rozhodcovskom

súde zriadenom spoločnosťou Obchodný súd, s.r.o. Rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 28.1.2014
priznal žalobcovi jeho nároky a nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2014 a vykonateľnosť dňa 21.2.2014.
Následne žalobca podal návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 12.5.2014 vydal
Exekútorský úrad upovedomenie o začatí exekúcie. Následne dňa 20.5.2014 žalobca žiadal o zriadenie
záložného práva na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve T. D..
Dňa 30.5.2014 T. D. ako povinná v druhom rade uzavrela so žalovanou kúpnu zmluvu, ktorou previedla
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, a to rodinnému domu a pozemkom v

k.ú. O. za kúpnu cenu 1.000,- eur. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu
dňa 17.6.2014. Žalobca má za to, že uzavretím kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu veriteľa - žalobcu, kedy
kúpna cena bola podhodnotená a predaj nehnuteľností za takúto kúpnu cenu predstavuje ukracujúci
právny úkon. Podľa žalobcu úmysel T. D. vychádza najmä z toho, že k prevodu vlastníckeho práva
došlo až po začatí exekúcie na jej majetok, a dokonca v čase po vydaní upovedomenia o začatí
exekúcie. Nakoľko sa žalobca domnieva, že žalovaná mala z tohto úkonu prospech, domáha sa určenia
neúčinnosti právneho úkonu, i keď v súčasnosti už vlastníčkou predmetných nehnuteľností nie je.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne vyjadrila a namietla nedostatok pasívnej legitimácie v spore.
Ďalej uviedla, že z prevodu nehnuteľností žiaden prospech nemala, nakoľko nedošlo k úhrade kúpnej
ceny pri prevode vlastníckeho práva z T. D. na žalovanú. Žalovaná namietla, že žalobca nepreukázalani úmysel ukrátiť žalobcu pri uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky. Podľa žalovanej, právny úkon
možno považovať za ukracujúci najmä vtedy, ak viedol k zmenšeniu majetku dlžníka a ak zároveň
zo zmenšeného majetku nemôže veriteľ dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka.

Navrhla žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom svedkyne D., a listinnými dôkazmi
založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že právny úkon, kúpna
zmluva zo dňa 30.5.2014 uzavretá medzi T. D. a žalovanou je voči žalobcovi právne neúčinný. Žalobca
a spoločnosť T. O., s.r.o. mali medzi sebou uzavretú rámcovú zmluvu č. XXXX/MSL/XX-XXX, v zmysle
ktorej žalobca dodal spoločnosti T. O., s.r.o. tovar. T. D. ako ručiteľ ručila za záväzky spoločnosti T. O.,
s.r.o.
Žalobca si svoje pohľadávky voči spoločnosti T. O., s.r.o. a T. D. uplatnil na rozhodcovskom

súde Obchodnom súde, stálom rozhodcovskom súde zriadenom spoločnosťou Obchodný súd,
s.r.o. Rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 28.1.2014 priznal žalobcovi jeho nároky a nadobudol
právoplatnosť dňa 17.2.2014 a vykonateľnosť dňa 21.2.2014. Následne žalobca podal návrh na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.
Dňa 12.5.2014 vydal Exekútorský úrad upovedomenie o začatí exekúcie. Následne dňa 20.5.2014

žalobca žiadal o zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve T. D.. Dňa
30.5.2014 T. D. ako povinná v druhom rade uzavrela so žalovanou kúpnu zmluvu, ktorou previedla svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, a to rodinnému domu a pozemkom v k.ú.
O. za kúpnu cenu 1.000,- eur. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu dňa
17.6.2014. Kúpnou zmluvou zo dňa 31.10.2014 žalovaná previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

na Ing. U. S., pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Poprad dňa
28.11.2014.
Žalobca má za to, že uzavretím kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu veriteľa - žalobcu, kedy kúpna cena
bola podhodnotená a predaj nehnuteľností za takúto kúpnu cenu predstavuje ukracujúci právny úkon.
Podľa žalobcu úmysel T. D. vychádza najmä z toho, že k prevodu vlastníckeho práva došlo až po začatí

exekúcie na jej majetok, a dokonca v čase po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie. Nakoľko sa
žalobca domnieva, že žalovaná mala z tohto úkonu prospech, domáha sa určenia neúčinnosti právneho
úkonu, i keď v súčasnosti už vlastníčkou predmetných nehnuteľností nie je.

5. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasí a žiada žalobu zamietnuť. Namietla nedostatok pasívnej

legitimácie v spore a uviedla, že z prevodu nehnuteľností žiaden prospech nemala, nakoľko nedošlo k
úhrade kúpnej ceny pri prevode vlastníckeho práva z T. D. na žalovanú. Žalovaná namietla, že žalobca
nepreukázal ani úmysel ukrátiť žalobcu pri uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky. Podľa žalovanej,
právny úkon možno považovať za ukracujúci najmä vtedy, ak viedol k zmenšeniu majetku dlžníka a ak
zároveň zo zmenšeného majetku nemôže veriteľ dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku

dlžníka.
V rámci účastníckeho výsluchu žalovaná uviedla, že s daným domom nemá nič spoločné, nikdy ho
nechcela vlastniť, nikdy žiadne peniaze pani D.áčovej neodovzdala. Tak isto žiadne peniaze od pani S.
neprijala. Žalovaná potvrdila, že bola oslovená T. D., aby na určitú dobu nadobudla vlastnícke právo.
Potvrdila tiež vedomosť o sporoch s manželom T. D..

6. Z výsluchu svedkyne T. D. súd zistil, že si nebola vedomá, že by podpísala ručiteľské prehlásenie. S
manželom, ktorý mal na starosti chod spoločnosti T. O., s.r.o. sa rozišli v zlom, robil jej veľké problémy.
O exekúcii či dlhu nemala vedomosť. Kvôli zdravotným problémom (onkologický pacient) a problémom
s manželom oslovila žalovanú či by jej nepomohla, nakoľko manžel sa jej vyhrážal, že príde o všetko, že

jej zoberie dom. Dom prepísala na žalovanú z dôvodu ochrany pred manželom. Od manžela svedkyňa
odišla v auguste alebo septembri 2013. Kúpna cena za nehnuteľnosti vyplatená nebola.

7. Rozhodcovský rozsudok Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Obchodný súd, s.r.o. zo dňa 28.1.2014 sp. zn. OS 127/2013 zaviazal žalovaných T. O., a.s.r. A

T. D. na úhradu sumy 28.806,65 eur s príslušenstvom. To predstavuje úrok z omeškania vo výške
9% ročne od splatnosti jednotlivých faktúr a zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne od splatnosti
jednotlivých faktúr. V rozhodcovskom rozsudku rozhodca konštatuje, že žalobcom predložené dôkazy
sú postačujúce pre zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci bez nariadeniaústneho pojednávania, preto bolo konanie písomné. Výzvy na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu neboli
žiadnemu zo žalovaných doručené. Rozhodcovský súd následne žalovanej T. D. ustanovil pre konanie
opatrovníka, Najvyšší rozhodcovský súd, a.s. so sídlom Bratislava, Hradská 26. Z uvedeného je zrejmé,

že rozhodcovský súd so žalovanou T. D. nekomunikoval, nemohla tak mať vedomosť o existencii ani
stave rozhodcovského konania.
Tento rozhodcovský súd následne dňa 09.03.2017 zanikol v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom
sa stala spoločnosť Footbal Planet s.r.o. Spoločnosť je nekontaktná, jediný spoločník RH ROYAL cook
s.r.o. má sídlo v Českej republike. Obsah rozhodcovského spisu tak nie je možné zistiť.

8. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo T. D. doručené dňa 12.6.2014, čo potvrdzuje doručenka (č.l.
175) predložená poverenou exekútorkou.

9. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

10. Podľa §42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a

právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou
prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla
poznať.

11. Podľa §42a ods. 3 OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116
a 117 ), b) právnickou osobou, v
ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa

uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v
písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani

pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

12. Podľa §42a ods. 4 OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a
ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom
jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou (§ 116

a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená
v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d)
právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená
v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré

dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však
neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa.

13. Podľa §42a ods. 5 OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných

troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške
určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu
k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť
alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude
schopný splniť v čase jeho splatnosti.

14. Podľa §42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.15. Žalobca sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy zo dňa 30.05.2014
uzavretej medzi T. D. (dlžníkom žalobcu) ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcim, dôvodiac
tvrdeným ukrátením jeho pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní. Tvrdí, že kúpnou zmluvou

došlo k jeho ukráteniu ako veriteľa v čase, kedy mal žalobca voči svojmu dlžníkovi T. D. vymáhateľnú
pohľadávku.

16. Citované ustanovenia stanovujú zákonné predpoklady, za splnenia ktorých možno odporovať
právnemu úkonu. Odporovať možno takému právnemu úkonu, ktorý urobil dlžník veriteľa a to v

posledných troch rokoch a týmto úkonom bol veriteľ ukrátený na uspokojení vymáhateľnej pohľadávky.
Zároveň je potrebné poukázať i na ďalší zákonný predpoklad pre odporovateľnosť právneho úkonu a tým
je vedomosť žalovanej o existencii úmyslu dlžníka žalobcu ukrátiť tohto na uspokojení jeho vymáhateľnej
pohľadávky, teda že žalovaná o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol právny úkon urobený, vedela
alebo musela vedieť. Okrem uvedeného žalobca musí preukázať, že tento druhý účastník mal prospech
z odporovaného úkonu.

17. Preukázanie toho, či úmysel ukrátiť veriteľa bol žalovanej známy, je na žalobcovi. Takýto úmysel sa
v zmysle zákonnej úpravy predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku
ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto
vyvrátiteľná právna domnienka sa však vzťahuje len na právne úkony urobené medzi blízkymi osobami,

čo žalovaná a dlžníčka žalobcu nie sú.
Z výpovede svedkyne Lucie D. - dlžníčky žalobcu vyplynulo, že v rozhodnom období sa rozišla s
manželom konateľom obchodnej spoločnosti Lukana O., s.r.o., ktorý sa jej opakovane vyhrážal, že ju
pripraví o všetko a nakoľko niektoré vyhrážky aj naplnil (rozbil jej auto, T. D. podala trestné oznámenie,
jej manžel bol vo väzbe a pod.), T. D. oslovila žalovanú so žiadosťou, aby jej pomohla, a to tak, že na ňu

prevedie rodinný dom s prísl. Svedkyňa vypovedala, že žiadny iný zámer, ani úmysel v jej konaní nebol,
žalovaná o jej podnikateľských aktivitách, ani o jej finančných problémoch nevedela. Zhodne s touto
výpoveďou vypovedala aj žalovaná, teda že o vymáhateľnej pohľadávke žalobcu a prípadnej exekúcie
na majetok T. D. nevedela. Ako už súd konštatoval, podľa rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd
so žalovanou T. D. nekomunikoval, nemohla tak mať vedomosť o existencii ani stave rozhodcovského

konania. Ručiteľské vyhlásenie malo byť podpísané 14.4.2011, teda viac ako rok pred vznikom záväzkov
spoločnosti Lukana O., s.r.o. voči žalobcovi.

18. Preukázanie toho, či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, je skutkovou otázkou, ktorú je
potrebné posudzovať v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu. V tomto smere

spočívalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na žalobcovi. Keďže žalobca v konaní neprodukoval
iný dôkaz, z ktorého by vyplynul opak, dospel súd k záveru o tom, že nebol splnený minimálne tento
jeden predpoklad pre úspešnosť odporovacej žaloby.

19. Súd vyhodnotil dôkazy vykonané v konaní, pričom vo vzťahu k skutkovej otázke o vedomosti

žalovanej ako druhej strany odporovaného úkonu o úmysle dlžníka ukrátiť uzavretím kúpnej zmluvy
svojho veriteľa, dospel k záveru že minimálne vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka žalobcu nebola
preukázaná, resp. bolo preukázané, že žalovaná takúto vedomosť nemala a nemohla mať.

20. Súd v súvislosti s prezentovaným záverom poukazuje aj na rozhodovaciu prax slovenských súdov,

napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 109/2007 zo dňa 27.05.2008:
„...Na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa (veriteľov) a súčasne
druhej strane odporovateľného právneho úkonu (žalovanému) musí byť úmysel dlžníka odporovaným
právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy (žalovaný o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol právny
úkon urobený, vedel alebo musel vedieť). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere je

na veriteľovi (žalobcovi). Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak
druhou stranou právneho úkonu sú osoby jemu blízke (§ 116 a 117 OZ). V takomto prípade zákon
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá. Treba zdôrazniť, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom
(podobne ako napr. dobrá viera). To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania.

Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa
vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých
možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť......Napokon treba uviesť, že ani skutočnosť, že žalobca má voči dlžníkom vymáhateľnú pohľadávku,
ktorá je predmetom exekúcie, sama o sebe ešte nedokazuje úmysel dlžníkov odporovaným právnym
úkonom ukrátiť žalobcu ako veriteľa (existencia vymáhateľnej pohľadávky je otázkou vecnej aktívnej

legitimácie)...“.

21. Obdobne konštatuje napr. aj rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn. 15Cod/239/2005 zo
dňa 26.04.2006: „...Pokiaľ veriteľ jednoznačne nepreukáže existenciu úmyslu ukrátiť veriteľa
odporovateľným právnym úkonom, resp. vedomosť žalovanej o takomto úmysle, nie je splnená základná

podmienka, aby mohol súd takejto žalobe vyhovieť...“

22. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

24. Po vykonaní predložených dôkazov uvedených vyššie a samotnej žaloby, má súd za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno.
Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia

ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom
konanízaloženénaprejednacejzásade,ktorájevyjadrenávcitovanomustanovení§čl.8C.s.p.Sporové
konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou
účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán

sporu.

25. Aby mohol žalobca so svojou argumentáciou v sporovom konaní uspieť, musí k svojim skutkovým
tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru,
že žalobca má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v

zásadevždyvychádzalenztýchdôkazov,ktorébolinanávrhstránsporuvykonané.Akžalobcapotrebné
dôkazy nepredložil, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní
uspieť.

26. Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti žalobného návrhu je nevyhnutné, aby sa tento

posúdil aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného
pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Subjekt vykonávajúci právo
musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ,

ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi
(napr. uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2014).

27. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli naplnené kumulatívne
hmotnoprávne predpoklady úspešnosti odporovacej žaloby v zmysle § 42a ods. 1 a 2 OZ a teda, že

žaloba o určenie, že predmetná kúpna zmluva je voči žalobcovi právne neúčinná, je nedôvodná. Preto
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.