Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121010958
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8121010958.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

16.06.2022 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Prešove, trv. bytom C. D. XXX, okr. Prešov,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v období od 01.05.2019 - doposiaľ v obci C., okr. Prešov a inde, si ako zákonný otec maloletých detí

E. B., nar. XX.XX.XXXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky
H. B., nar. XX.XX.XXXX na adrese G., I. J. D. XX, úmyselne neplní riadne a včas svoju zákonnú
povinnosť vyživovať iného, ktorá mu vyplýva priamo zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. a ku ktorej
bol taktiež zaviazaný uznesením Okresného súdu v Prešove č. k.: 29P 95/2019-30 zo dňa 24.04.2019,
v časti výživného právoplatným dňa 29.05.2019 a vykonateľným dňa 16.05.2019, v zmysle ktorého
bol povinný prispievať na výživu maloletých detí Klaudie, Viktórie a Patrika každému z nich sumou
vo výške 30,- Eur mesačne, ktoré mal poukazovať k rukám matky detí vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred, počnúc vykonateľnosťou predmetného uznesenia do právoplatného skončenia konania vo veci
samej a následne bol k vyživovacej povinnosti zaviazaný aj rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k.:
29P/95/2019-167 zo dňa 28.09.2020, právoplatným dňa 27.10.2020 a vykonateľným dňa 16.10.2020,
podľa ktorého je povinný prispievať na výživu mal. Klaudii sumou 60,- Eur mesačne, mal. Viktórii sumou
70,- Eur mesačne a mal. G. sumou 50,- Eur mesačne, ktoré výživné má poukazovať k rukám matky
detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.05.2019 opakovane do budúcna, pričom dlžné
výživné za obdobie od 01.05.2019 do 31.09.2020 pre mal. Klaudiu vo výške 588,- Eur, pre mal. F. vo
výške 758,- Eur a pre mal. G. vo výške 419,- Eur súd otcovi povolil zaplatiť v 30,- Eurových mesačných

splátkach spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok,
čím mu takto za obdobie od 01.05.2019 doposiaľ, po uhradení sumy 136,80 Eur dňa 12.7.2021, sumy
136,80 Eur dňa 21.1.2022 a sumy 136,80 Eur dňa 12.4.2022 a po uhradení dlžného výživného za rok
2021 vznikol voči matke detí H. B. dlh na výživnom za mesiace 05/2019 až 12/2020 a 06/2022 vo výške
najmenej 1.854,60,- Eur,

t e d a

- najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať
iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. j/ Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody na 14

(štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu stanovuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa
svojich schopností zaplatil zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresný súd Prešov dňa 16.06.2021 obžalobu
pod sp. zn. 2 Pv 105/21/7707-9 na obžalovaného A. B. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný

dopustiť tak, že v období od 01.05.2019 - doposiaľ v obci C., okr. Prešov a inde, si ako zákonný otec
maloletýchdetíE.B.,nar.XX.XX.XXXX,F.B.,nar.XX.XX.XXXXaG.B.,nar.XX.XX.XXXX,všetkybytom
u matky H. B., nar. XX.XX.XXXX na adrese G., I. J. D. XX, úmyselne neplní riadne a včas svoju zákonnú
povinnosť vyživovať iného, ktorá mu vyplýva priamo zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. a ku ktorej
bol taktiež zaviazaný uznesením Okresného súdu v Prešove č. k.: 29P 95/2019-30 zo dňa 24.04.2019,

v časti výživného právoplatným dňa 29.05.2019 a vykonateľným dňa 16.05.2019, v zmysle ktorého
bol povinný prispievať na výživu maloletých detí Klaudie, Viktórie a Patrika každému z nich sumou vo
výške 30,- Eur mesačne, ktoré mal poukazovať k rukám matky detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
počnúc vykonateľnosťou predmetného uznesenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej a
následne bol k vyživovacej povinnosti zaviazaný aj rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k.: XXP/XX/

XXXX-XXX zo dňa 28.09.2020, právoplatným dňa 27.10.2020 a vykonateľným dňa 16.10.2020, podľa
ktorého je povinný prispievať na výživu mal. Klaudii sumou 60,- Eur mesačne, mal. Viktórii sumou 70,-
Eur mesačne a mal. G. sumou 50,- Eur mesačne, ktoré výživné má poukazovať k rukám matky detí vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.05.2019 opakovane do budúcna, pričom dlžné výživné za
obdobie od 01.05.2019 do 31.09.2020 pre mal. Klaudiu vo výške 588,- Eur, pre mal. F. vo výške 758,- Eur

a pre mal. G. vo výške 419,- Eur súd otcovi povolil zaplatiť v 30,- Eurových mesačných splátkach spolu
s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok, čím mu takto za
obdobie od 01.05.2019 doposiaľ vznikol voči matke detí H. B. dlh na výživnom vo výške najmenej 2.085,-
Eur, pričom prokurátorka tento skutok právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného

zákona.

Po poučení o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v ustanovení § 257 ods. 1 Trestného
poriadku obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu
vobžalobeprokurátorkykladiezavinu/vyhláseniepodľa§257ods.1písm.a)Trestnéhoporiadku/.Preto

súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne – poškodenej
a prečítaním obsahu listinných dôkazov, a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento
skutkový stav:

Obžalovanýnahlavnompojednávanívyužilsvojeprávovyplývajúcezustanovenia§34ods.1Trestného

poriadku a odmietol vypovedať. Preto súd na návrh prokurátorky prečítal jeho výpoveď z prípravného
konania. V tejto svojej výpovedi ku skutkovým okolnostiam uviedol, že dlh na výživnom vo výške 2.125,-
Eur uznáva ale nie je schopný zaplatiť toľko naraz a môže ho zaplatiť len formou splátok. Ďalej rovnako
ako na hlavnom pojednávaní využil aj v prípravnom konaní svoje právo a odmietol vypovedať.

Na hlavnom pojednávaní k tejto svojej výpovedi z prípravného konania doplnil, že je potrebné predať
spoločné auto a dlh bude vyrovnaný s tým, že auto kúpil on a prepísal ho na poškodenú. Splnomocnenej
poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že dlh na výživnom je predmetom exekučného konania
ale ani splátkový kalendár uzavretý medzi obžalovaným a exekútorom nie je zo strany obžalovaného
dodržiavaný a dochádza k omeškaniu splátok výživného.Svedkyňa – poškodená H. B. – matka maloletých detí na hlavnom pojednávaní vypovedala, že
obžalovaný sa z lenivosti zamestnať nechce a kvôli svojim psychickým vadám a kvôli alkoholu príde
o každé zamestnanie, nechce pracovať a nechce si ani plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Obžalovaný

má súdom stanovené stretávanie s deťmi, ktoré realizuje prostredníctvom organizácie na pomoc
rodinám Návrat, pretože pri odovzdávaní a preberaní detí dochádzalo ku konfliktom. Podľa poškodenej
sa obžalovaný k deťom nechová ako otec a deti k nemu nemajú dobrý vzťah. Obžalovaný deťom
neprispieva na žiadne darčeky ale poslednú dobu uhrádza výživné v sume 180,- Eur. Auto je podľa nej
spoločné a toto už prepísala na svojich rodičov, pretože jej rodičia pomáhajú s bývaním a starostlivosťou

o 3 maloleté deti.

Obžalovaný k tejto výpovedi svedkyne – poškodenej uviedol, že nevlastní nič a peniaze na výživné
poškodená od neho nedostane. To, čo vypovedala poškodená je podľa neho klamstvo a poškodená
odlučuje deti od otca a od starých rodičov.

Súd tiež v rámci dokazovania prečítal obsah trestného oznámenia, ktoré dňa 18.01.2021 na
obžalovaného A. B. podala poškodená H. B. a ktoré bolo dňa 26.01.2021 postúpené na vybavenie
príslušnému OR PZ. V tomto trestnom oznámení poukázala na právoplatné rozhodnutia súdu týkajúce
sa určenia výšky výživného, ktoré podľa nej obžalovaný nerešpektuje a neuhrádza výživné tak, ako mu
to bolo rozhodnutiami určené.

Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 29P 95/2019 – 30 zo dňa 24.04.2019, ktoré nadobudlo
vykonateľnosť dňa 24.04.2019 súd vo veci starostlivosti súdu o maloleté E. B., nar. XX.XX.XXXX, mal.
F. B., nar. XX.XX.XXXXX a mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX nariadil neodkladné opatrenie, ktorým tieto
maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky H. B. a obžalovaného, ako ich otca zaviazal prispievať

na ich výživu sumou vo výške po 30,- Eur mesačne na každé z maloletých detí k rukám ich matky vždy do
15. dňa v mesiaci vopred, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia, ktoré má trvať až do právoplatného
skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 29P 95/2019.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 29P 95/2019 – 167 zo dňa 28.09.2020, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 27.10.2020 súd v tomto istom konaní uložil obžalovanému, ako otcovi maloletých E.
B., nar. XX.XX.XXXX, mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť prispievať
na výživu maloletých a to maloletej E. sumou 60,- Eur mesačne, maloletej F. sumou 70,- Eur mesačne
a maloletému G. sumou 50,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. teho
dňa v mesiaci vopred, počnúc od 01.05.2019 opakovane do budúcna. Ďalej súd rozhodol, že dlžné

výživné za obdobie od 01.05.2019 do 31.09.220 pre mal. Klaudiu vo výške 588,- Eur, pre mal. F. vo výške
758,- Eur a pre mal. G. vo výške 419,- Eur povoľuje obžalovanému zaplatiť v 30,- Eurových splátkach,
spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok. Okrem iných
výrokov súd konania v časti o určenie výživného od 11.04.2019 do 31.04.2019 zastavil a upravil styk
obžalovaného s maloletými deťmi.

Z rodných listov maloletých detí vydaných príslušnými matričnými úradmi vyplýva, že otcom mal. E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX je obžalovaný a ako ich
matka je v rodných listoch zapísaná H. B..

Z potvrdení vydaných Základnou školou K. D. X, G. dňa 15.04.2021 vyplýva, že v školskom roku
2020/2021bolaE.B.žiačkou7.BtriedyaG.B.žiakom2.Btriedy.ZpotvrdeniaSpojenejškolyinternátnej
G. L. vyplýva, že F. B. bola v školskom roku 2020/2021 žiačkou tretieho ročníka.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 22.03.2021 vyplýva, že H. B. v období

od 01.05.2019 do podania správy nepožiadala ÚPSVaR Prešov o vyplácanie náhradného výživného
zdôvoduneplneniasivyživovacejpovinnostiobžalovanýmvočimaloletejE.,F.aG.atiež,žeobžalovaný
bol od 01.05.2019 do podania správy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a to od 22.08.2020
do 11.01.2021, kedy bol vyradený z dôvodu vykonávania zárobkovej činnosti v inom členskom štáte
EÚ a od 01.12.2018 do 16.06.2019 kedy bol dňom 17.06.2019 vyradený z dôvodu vzniku pracovného

pomeru. Zo správy ďalej vyplynulo, že obžalovaný nie je a nikdy nebol príjemcom pomoci v hmotnej
núdzi a ani aktivačného príspevku a v období od 10/2020 do 12/2020 bol príjemcom SOS dotácie vo
výške300,-Eurmesačneaod07/2008dopodaniasprávyjespoločneposudzovanouosobounažiadosti
o prídavok na dieťa, ktorého príjemcom je H. B..Súd tiež v rámci dokazovania prečítal návrh maloletých detí zastúpených matkou, ako oprávnených
smerujúcich voči obžalovanému, ako povinnému na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky, ktorým

sa na podklade povinnosti platiť výživné stanovenej vo vyššie uvedenom rozsudku č. k. 29P 95/2019 –
167 domáhali uspokojenia tejto svojej pohľadávky na výživnom, ktorú obžalovaný neplní v exekučnom
konaní. Právna zástupkyňa oprávnených v rámci exekučného konania vyzvala obžalovaného na
dobrovoľné plnenie a po podaní návrhu na začatie exekučného konania súd upovedomil obžalovaného
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekútor v tomto trestnom konaním vyšetrovateľovi

oznámil, že ku dňu 29.04.2021 nebola v exekučnom konaní zo strany obžalovaného ako povinného
vykonaná žiadna úhrada pohľadávky prostredníctvom exekútorského úradu.

Z výpisov z transakcii banky vyplýva, že obžalovaný titulom výživného uhradil dňa 11.12.2020 sumu
40,- Eur, dňa 19.11.2020 sumu 50,- Eur, dňa 18.09.2020 sumu 50,- Eur a dňa 18.08.2020 sumu 25,-
Eur. Okrem toho súd prečítal rukou písané poznámky obsahujúce dátumy a sumy, ktoré sú uvedené na

číslach listov 77 a 78 vyšetrovacieho spisu.

Z prehľadu platieb uvedeného na čísle listu 79 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že za mesiace máj až
december roku 2019 predstavuje dlh na výživnom sumu 580,- Eur, za celý rok 2020 je dlh na výživnom
v sume 935,- Eur a za prvé štyri mesiace roka 2021 je dlh na výživnom v sume 720,- Eur. K tomuto

dôkazu splnomocnenec poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že od posledného hlavného
pojednávania,ktorésakonalodňa13.05.2020obžalovanýuhradilibasumubežnéhovýživnéhovovýške
180,- Eur.

Z potvrdenia Okresného úradu Prešov, odbor živnostenského podnikania zo dňa 03.03.2021 vyplýva,

že obžalovaný nemá záznam v živnostenskom registri. Z správy katastrálneho odboru tohto okresného
úradu vyplýva, že obžalovaný nie je v ich informačných systémoch vedený ako vlastník nehnuteľnosti
a od roku 2019 až do podania správy (08.03.2021) neevidujú prevod vlastníckeho práva obžalovaného
na inú osobu. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný bol prihlásený v registri poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanca na

základe dohody o vykonaní práce od 09.05.2019 do 14.06.2019 pre spoločnosť LORETA s.r.o., ďalej
pre tú istú spoločnosť od 17.06.2019 do 15.07.2020 ako zamestnanec v pracovnom pomere a tiež ako
zamestnanec v pracovnom pomere od 17.08.2020 do 21.08.2020 pre spoločnosť Eco-Pack, a. s. Z tejto
správy tiež vyplýva, že obžalovaný poberal v období od 01.05.2019 do podania správy (09.03.2021)
dávku v nezamestnanosti, ktorá mu bola priznaná aj za obdobie od 01.12.2018 do 31.05.2019.

Obžalovaný tiež v období od 01.05.2019 do podania správy nepoberá dávky dôchodkového poistenia.
Sociálna poisťovňa súdu predložila potvrdenie o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, ktoré spolu
za obdobie od 01.12.2018 do 31.05.2019 predstavovali sumu 1.448,50 Eur. Zo správy Okresného
dopravného inšpektorátu v Prešove zo dňa 05.03.2021 vyplýva, že vo vzťahu k obžalovanému neevidujú
žiadne motorové vozidlá, čo vyplýva aj z predloženého zoznamu vozidiel subjektu – obžalovaného.

Spoločnosť JELLYFISH o. c. p. ako člen Centrálneho depozitára cenných papierov SR vo svojej
správe uviedla, že nevedie vo svojej evidencii osobu obžalovaného, ktorý takto nemá žiaden účet
zaknihovaných cenných papierov. Zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou H. M. N. zo dňa
02.03.2021 vyplýva, že obžalovaný bol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení ich nemocnice

od 10.12.2018 do 20.12.2018, od 20.12.2018 do 14.02.2019 a od 02.09.2020 do 11.11.20210 pre
poruchypsychickyasprávaniazapríčinenéužívanímalkoholu.Obžalovanýjevedenývichpsychiatrickej
a psychologickej ambulancii.

Spoločnosť Eco – Pack, a. s. oznámila, že obžalovaný v ich spoločnosti pracoval päť dní od 17.08.2020

do 21.08.2020 a viac do práce nenastúpil. Čistá mzda za toto obdobie predstavovala 136,- Eur.
Spoločnosť LORETA s.r.o. dňa 15.04.2021 oznámila, že obžalovaný v ich spoločnosti pracoval od
09.05.2019 do 14.06.2019 a od 17.06.2019 do 15.07.2020 a jeho čistý príjem spoločnosť predložila
v prílohe správy, z ktorej vyplýva, že tento bol vo výške 438,- Eur mesačne. Obžalovaný vyživovaciu
povinnosť nenahlásil a neboli mu vykonávané ani žiadne zrážky zo mzdy. Obžalovaný bol v ich

spoločnosti zamestnaný ako vodič nákladného vozidla, pričom povinnosti súvisiace s výkonom jeho
práce prevažne plnil podľa zmluvy. Počas trvania pracovného pomeru hrubo porušil pracovnú disciplínu
a zároveň mu počas tohto obdobia bol odobratý vodičský preukaz pre požívanie alkoholických nápojov.Následne nastúpil na PN, počas ktorej bol pracovný pomer ukončený na základe dohody o skončení
pracovného pomeru bez udania dôvodu na žiadosť obžalovaného počas jeho práceneschopnosti.

Z detailu platby z banky vyplýva, že obžalovaný uhradil dňa 08.07.2021 sumu 180,- Eur titulom
výživného. Súd tiež prečítal lekárske správy zo psychiatrie predložené obžalovaným týkajúce sa jeho
zdravotného stavu vyplývajúceho z jeho závislosti na alkohole, od ktorej sa lieči, vrátane prepúšťacích
správ z oddelenia Psychiatrie, kde bol hospitalizovaný.

Z výpočtu dlžného výživného, ktorý na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.05.2022 predložila
poškodená vyplýva, že dlh na výživnom ku dňu 13.05.2022 predstavuje 1.674,60 Eur. Súdny exekútor
Mgr. MVDr. Pavol Kovaľ súdu oznámil, že obžalovaný uhradil dňa 09.07.2021, dňa 19.01.2022, dňa
11.04.2022 a dňa 16.05.2022 sumy po 180,- Eur. Z týchto súm bolo uhradených poškodenej 457,20 Eur
a trovy exekučného konania predstavujú 182,80,- Eur. Exekútor ku dňu podania správy (14.06.2022)
eviduje dlh na výživnom v sume 4.760,84 Eur.

Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej dňa 10.03.2021 obcou Tulčík vyplýva, že obžalovaný
býva v obci Tulčík so svojimi rodičmi. Obžalovaný sa na verejnosti správa primerane a nemajú
vedomosťotom,žebyobžalovanýporušovalverejnýporiadok.Komisiounaochranuverejnéhoporiadku
prejednávaný nebol. Od 01.05.2019 až do podania správy nevykonáva v obci aktivačnú činnosť.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 8
krát priestupkov postihnutý, z toho päťkrát za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a za tri priestupky proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného, generovaného elektronicky ku dňu
13.06.2022 vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval

za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa
znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento skutok
majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to,
aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení
primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd pritom vyhodnocoval

všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý
navzájom vytvárajú.

Napriek tomu, že obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v tomto konaní
kladie obžalobou za vinu, všetky dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a z ktorých

súd pri rozhodovaní v prejednávanej trestnej veci mohol vychádzať, jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukazujú vinu obžalovaného. Napokon aj sám obžalovaný vo svojej čiastočnej výpovedi
v prípravnom konaní, ktorá bola zákonným spôsobom prečítaná v rámci dokazovania na hlavnom
pojednávaní svoj dlh na výživnom uznal s tým, že ho nemôže zaplatiť naraz ale len formou splátok.
Súd predovšetkým zdôrazňuje, že tak neodkladným opatrením ako aj rozsudkom vo veci samej v konaní

vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29P 95/2019 bola určená vyživovacia povinnosť
obžalovaného, ako otca maloletých detí E. B., nar. XX.XX.XXXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B.,
nar. XX.XX.XXXX z toho dôvodu, že všetky tri maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti
matky. Napokon povinnosť platiť výživné vyplýva aj zo Zákona o rodine a súd svojim rozhodnutím len
upravil túto zákonnú povinnosť obžalovaného z hľadiska jej výšky, spôsobu a času úhrady výživného.

To, že obžalovaný je otcom maloletých detí nepochybne vyplýva z rodných listov týchto detí, ktoré
nie sú schopné vzhľadom na svoj vek samostatnej obživy, pretože sú žiakmi základnej školy. Sú teda
nepochybne osobami, ktoré sú starostlivosťou a výživou odkázané na svojich rodičov, v tomto prípade
na obžalovaného, ako ich otca a na poškodenú H. B., ako ich matku. Všetky tieto skutočnosti, ktoré
súd vyššie uviedol a ktoré vyplývajú z vykonaných listinných dôkazov jednoznačne svedčia o tom, že

obžalovanému vznikla povinnosť platiť výživné v prospech svojich troch maloletých detí tak, ako to
súd uviedol vo svojich rozhodnutiach v konaní pod sp. zn. 29P 95/2019. Preto súd uvedené skutkové
okolnosti uviedol aj v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.Ďalšoupodstatnouokolnosťou,ktorúsúdskúmalvprejednávanejtrestnejvecijeokolnosť,čiobžalovaný
túto svoju vyživovaciu povinnosť plnil a ak nie, či boli na jeho strane dané také okolnosti, ktoré by mu
objektívne bránili plneniu si jeho vyživovacej povinnosti. Obžalovaný je z hľadiska svojho zdravotného

stavu schopný pracovať a jeho hospitalizácie na psychiatrickom oddelení boli iba krátkodobého
charakteru a súviseli s častým požívaním alkoholických nápojov. Tento zdravotný stav nebránil
objektívne tomu, aby sa obžalovaný nemohol zamestnať. Napokon obžalovaný bol v určitých obdobiach
aj zamestnaný ale pracovný pomer ukončil z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, hoci
formálne dohodou o skončení pracovného pomeru. Súd nezistil žiadne okolnosti alebo skutočnosti,

ktoré by obžalovanému objektívne bránili uhrádzať výživné určené súdom v prospech maloletých detí,
napokon tak, ako to v poslednom období robí pravidelne, hoci dlh na výživnom za žalované obdobie bol
znížený len minimálne. To, že obžalovaný výživné neuhrádza riadne a včas vyplýva nielen z výpovede
svedkyne – poškodenej H. B. ale aj zo správy súdneho exekútora, ktorý potvrdil úhradu výživného
za jednotlivé obdobia, ktoré boli následne zahrnuté do úpravy skutkovej vety výrokovej časti tohto
rozsudku. Uvedené úhrady výživného zo strany obžalovaného však nepostačovali na úhradu celého

dlžného výživného a preto súd vychádzajúc z vyčíslenia dlžného výživného predloženého poškodenou
na hlavnom pojednávaní, po započítaní úhrad vykonaných v priebehu konania pred súdom zo strany
obžalovaného dospel k záveru, že ku dňu vyhlásenia rozsudku bol dlh na výživnom v sume 1.854,60
Eur (po započítaní úhrady aj za mesiac jún 2022 vzhľadom na vyhlásenie rozsudku deň po splatnosti
výživného za daný mesiac).

Preto súd vyhodnotiac všetky dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní dospel k nepochybnému
záveru, že skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že tento
skutok spáchal obžalovaný, ktorý sa napokon v prípravnom konaní ku skutku priznal a aj na hlavnom
pojednávaní uviedol, že poškodená od neho žiadne peniaze nedostane, pretože on nič nemá, čo je síce

dôsledkom vzájomnej animozity medzi obžalovaným a poškodenou ale týmto vyjadrením obžalovaný
potvrdil existenciu svojho dlhu na výživnom a úmysel tento dlh neuhradiť.

Z hľadiska právnej kvalifikácie konania obžalovaného súd potvrdil správnosť právnej kvalifikácie
uvedenej v obžalobe prokurátorky, pretože obžalovaný konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej

časti rozsudku (resp. opomenutím konania) najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne
neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného – svoje tri maloleté deti, ktoré sú vzhľadom na svoj vek
neschopné samé sa živiť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – a to na viacerých osobách /§
138 písm. j) Trestného zákona/, za ktoré je nutné v zmysle § 127 ods. 12 Trestného zákona považovať
najmenej tri osoby, v tomto prípade maloleté deti E., F. a G.. Obžalovaný tak opomenutím konania, na

ktoré bol v zmysle Zákona o rodine a rozhodnutia súdu povinný naplnil všetky podstatné znaky skutkovej
podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konania v nepriamom úmysle,

pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním (resp. opomenutím konania, na ktoré bol povinný) môže
spôsobiť porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým je záujem na zabezpečení riadnej
výživy a starostlivosti o maloleté deti, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený /§ 15 písm.
b) Trestného zákona/.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Uobžalovanéhosúdnezistilanijednuzpoľahčujúcichčipriťažujúcichokolností uvedenýchvustanovení
§§ 36 a 37 Trestného zákona. Preto bez toho, aby upravil trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods. 2
a nasl. odseky tohto § Trestného zákona, pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia
slobody uvedenej v ustanovení § 207 ods. 3 Trestného zákona a to od jedného roka až do piatich rokov.Súd zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý na jednej strane nebol doposiaľ súdne trestaný, na strane
druhej boli u neho zaznamenané viaceré porušenia zákona na úseku priestupkov. Obžalovaný aj na

hlavnom pojednávaní svojím správaním preukazoval, že nemá záujem uhradiť výživné. Preto súd
uložil obžalovanému trest odňatia slobody bližšie k dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
v trvaní 14 mesiacov, pričom výška takto uloženého trestu odňatia slobody zohľadňuje jednak postoj
obžalovaného k trestnej činnosti, pri ktorom absentuje priznanie a jednak okolnosti za ktorých bol
čin spáchaný, najmä z hľadiska dĺžky doby, po ktorú obžalovaný neplatil výživné a následok, ktorý

obžalovaným týmto dlhodobým ignorovaním svojich povinností spôsobil svojim trom maloletým deťom,
ktoré sú školopovinné a ktoré nevyhnutne tieto peniaze potrebujú na svoju výživu ale aj štúdium.
Obžalovaný sa mýli, ak sa domnieva, že toto výživné je určené poškodenej H. B., ktorej sa z dôvodu ich
vzájomných napätých vzťahov pomstí tým, že jej nezaplatí výživné, pretože skutočnými obeťami jeho
prístupu sú jeho vlastné deti, ktoré nie sú schopné si sami zabezpečovať príjem, ktorým by si mohli
uspokojovať svoje potreby vyplývajúce z ich veku a súvisiace nielen s bežnými potrebami, ako je strava,

ošatenie, obuv a dochádzka do školy ale aj napr. kultúrne vyžitie či voľnočasové aktivity. Toto všetko súd
pri ukladaní trestu zohľadnil a takto uložený trest považuje za trest spravodlivý a zodpovedajúci jednak
osobe obžalovaného, jeho postoju k trestnej činnosti a najmä následkom, ktoré dlhodobým ignorovaním
svojej povinnosti svojim deťom spôsobil.

Na strane druhej je obžalovaný osobou, ktorá nebola doposiaľ súdne trestaná, a preto nie je
nevyhnutné, aby musel byť výkon uloženého trestu odňatia slobody bezprostredne nariadený. Preto súd
obžalovanému podmienečne odložil výkon tohto trestu a určil mu skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov,
ktorá zohľadňuje jeho predchádzajúce priestupky, počas ktorej bude obžalovaný povinný viesť riadny
život a najmä uhradiť podľa svojich síl a schopností zameškané výživné tak, ako mu súd túto povinnosť

uložil v zmysle § 50 ods. 2 Trestného zákona. Tým bude mať tento trest okrem výchovného účinku
aj reparatívny účinok a obžalovaný bude môcť preukázať, že mu skutočne na jeho deťoch záleží, čo
dokáže tým, že si splní svoju zákonnú a samozrejme aj morálnu povinnosť spočívajúcu v zaopatrení
svojich detí výživou.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.