Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 6, 2021

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 6C/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6321201210
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2021:6321201210.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu Y. Z., nar. XX.XX.XXXX,

bytom J. XXXX/XX, J., zast. T. & V., s.r.o., so sídlom AK W. XX, O. O., proti žalovanému W., a.s., H.:
XX XXX XXX, so sídlom S. 8, G., zast. U. kanceláriou V. Q, s.r.o., so sídlom AK I. D. A, S. 2, O. a U.
kanceláriou O., s.r.o., so sídlom AK V. W. V. XX/XXX, O., v konaní o určenie neexistencie záložného
práva medzi žalobcom a žalovaným, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa vo veci domáhal toho, aby súd určil, že záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve

žalobcu, vedené Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pre k.ú. K., v
prospech žalovaného ako záložného veriteľa, neexistuje a právny vzťah z tohto záložného práva medzi
žalobcom a žalovaným nie je daný. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti na uvedenom liste
vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. K., a to pozemky ako parcely registra „C“ katastra nehnuteľností č. XXXX/
X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, č. XXXX/X, zastavaná plocha o nádvorie o výmere
XXXX mX a č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ako aj stavba so súp. č. XXX,
koliba, postavená na parc. č. C-KN XXXX/X. G. právo je na tomto liste vlastníctva zapísané na základe

troch zmlúv o zriadení záložného práva, pod spisovými značkami V X/XXXX, V XXXX/XXXX
a B vždy v prospech žalovaného.

X. Žalobca zdôvodnil žalobu tým, že predmetné záložné právo je premlčané, na základe toho, že
zriadené bolo vo vzťahu k záväzkom z troch zmlúv o pôžičke z 30.11.2011, 30.07.2012 a 04.06.2013.
Uzavreté boli medzi žalovaným ako poskytovateľom pôžičky a žalobcom ako prijímateľom pôžičky, v
prípade tretej zmluvy o pôžičke bola prijímateľom pôžičky a teda druhou stranou zmluvy spoločnosť Y.,

s.r.o., J. č. XXXX/XX, J., IČO: XX XXX XXX. Ku každej zo zmlúv o pôžičke bola uzatvorená aj záložná
zmluva (zavkladovaná v katastri nehnuteľností ako je to uvedené vyššie), žalovaný ako záložný veriteľ
vo všetkých troch prípadoch zabezpečil svoju pohľadávku voči žalobcovi či uvedenej spoločnosti týmto
vecným právom k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Následne žalovaný ako veriteľ
uzatvoril so žalobcom ako doterajším dlžníkom zmluvu o prevzatí dlhu, a to vo vzťahu k prvej pôžičke
z 30.11.2011, kde nastupujúcim dlžníkom bola spoločnosť Y. s.r.o. uvedená vyššie. Táto spoločnosť
mala zároveň so žalovaným uzavrieť ďalšiu zmluvu o prevzatí dlhu, na základe ktorej došlo k prevzatiu

dlhu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.11.2011 a zmluvy o prevzatí dlhu z 31.12.2012, ďalej zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 30.07.2012 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 04.06.2013, nastupujúcom dlžníkom mala
byť spoločnosť Y. BB, s.r.o., J. XXXX/XX, J., H.: XX XXX XXX. Súčasťou poslednej uvedenej zmluvy
bolo aj vyhlásenie žalobcu ako ručiteľa, že preberá ručenie za zaplatenie dlhu špecifikované v článkuIII. bod 1 tejto zmluvy pre prípad, že ho nastupujúci dlžník neuhradí riadne a včas. Napokon došlo k
uzatvoreniu zmluvy o prevzatí dlhu so spoločnosťou Y. BB, s.r.o., predmetom ktorej bolo prevzatie
všetkých uvedených záväzkov zo zmlúv o pôžičkách, resp. zmlúv o prevzatí dlhu, keď nastupujúcim

dlžníkom mala byť tentokrát spoločnosť F. Y., s.r.o., so sídlom J. XXXX/XX, J., H.: XX XXX XXX. Aj v
tejto zmluve zo dňa XX.XX.XXXX sa nachádzalo vyhlásenie žalobcu ako ručiteľa, že preberá ručenie za
zaplatenie dlhu špecifikovaného v čl. III bod 1 tejto zmluvy pre prípad, že ho nastupujúci dlžník neuhradí
riadne a včas.

3. Žalobca napokon vo svojej žalobe argumentoval, že na základe zmluvného dojednania sa dlh zo
všetkých uzavretých pôžičiek stal okamžite splatný v okamihu, keď nastupujúci dlžník zo zmluvy o
prevzatí dlhu zo dňa 28.12.2015 sa dostal do omeškania s úhradou splátok v sume viac ako 10 000,-
Eur. Stalo sa tak v mesiaci apríl 2016, v tento mesiac nastala splatnosť dlhu priamo zo zmluvy o jeho
prevzatí, splnením podmienky ustanovenej v zmluvných dojednaniach. Zo strany žalobcu síce neskôr
došlo k uznaniu dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, avšak právny následok v zmysle

tohto ustanovenia zákona má uznanie pri premlčanom dlhu vtedy, ak ten, kto ho uznal vedel o jeho
premlčaní. Žalobca síce ako ručiteľ dňa 27.02.2020 podpísal dokument s označením uznanie dlhu,
v ktorom vyhlásil, že uznáva svoj dlh z titulu ručiteľského vyhlásenia, ktoré poskytol žalovanému v
zmluve o prevzatí dlhu zo dňa 28.12.2015, avšak žalobca vtedy nemal žiadnu vedomosť o tom, že
predmetný dlh je už premlčaný, ani z obsahu textu predmetného dokumentu nevyplýva, že by si bol

tejto skutočnosti žalobca vedomý. Z tohto dôvodu uznanie nemohlo mať predpokladaný právny následok
v podobe plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností, na ktorých
viazne záložné právo, zapísané aj na uvedenom liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. K.á, avšak je
zrejmé, že záložné právo je premlčané rovnako ako pohľadávka, ktorú zabezpečuje a preto sa žalobca
domáha určenia jeho neexistencie.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, v prvom rade namietal, že žalobca nepreukázal
a ani netvrdil žiaden naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo žalovaného neexistuje,
hoci takéto preukázanie je predpokladom pre konanie o žalobe tohto typu podľa § 137 písm. c) C.s.p.
Žalobcom tvrdené skutočnosti, resp. interpretácia najmä plynutia premlčacích lehôt a uznanie záväzkov

je neprávne. Po tom, ako spoločnosť F. Y., s.r.o. prevzala zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX dlh zo všetkých
troch predmetných zmlúv o pôžičke, táto spoločnosť následne uznala svoj dlh zo zmlúv a aj vykonávala
úhrady, ktorými bol dlh z pôžičiek splácaný. Ak aj okamžitá splatnosť dlhu nastala v mesiaci apríl
2016 ako to tvrdí žalobca, následné úhrady je treba vyhodnotiť ako uznanie záväzku v zmysle §
323 ods. 2 Obchodného zákonníka, a teda nie je pravdou, že by žalobca dňa 27.02.2020 písomne

uznával premlčaný dlh. Každým jedným zaplatením splátky zo strany obchodnej spoločnosti F. Y., s.r.o.
dochádzalo k uznaniu aj zvyšku dlhu a žalovaný nemohol zo žiadneho správania sa dlžníka ani ručiteľa
odvodzovať, že by dlh, ktorý dlžník plnil čo i len sčasti, neuznával. Tieto platby boli vykonávané od
dlžníka a neskôr od žalobcu z titulu ručenia až do 30.09.2020. Žalobca ani v obchodnej komunikácii
so žalovaným (ako konateľa uvedených spoločností), či z titulu ručiteľského záväzku nedal najavo, že

by považoval predmetný dlh za premlčaný. Takýto argument žalobca vzniesol až v súdnom konaní.
V tomto prípade sa z dôvodu uznania predmetného záväzku nepremlčala pohľadávka zo zmlúv o
pôžičke, a to v časti istiny, zmluvného úroku, či úroku z omeškania, nedošlo ani k premlčaniu záložného
práva patriaceho žalovanému. Ako žalovaný vo svojom vyjadrení v konaní napokon uviedol, žalobca
od začiatku financoval pôžičkami od žalovaného svoje podnikanie, preukázateľne finančné prostriedky

použil pre svoje firmy, v ktorých bol spoločníkom a konateľom a prevádzkoval reštaurácie. Medzi
stranami teda bol obchodnoprávny vzťah a nič na tom nemení ani to, že zmluva o prevzatí dlhu zo
dňa 28.12.2015 bola uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka. Prevzatím dlhu sa obsah a charakter
záväzku nezmenil.

5. Žalobca svoju argumentáciu doplnil a uviedol, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení
na jeho strane jestvuje z toho dôvodu, že záložné právo je stále v súčasnosti zapísané na liste
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Výmaz pre prípad, že záložné právo zaniklo, je možný len
na základe dohody účastníkov zmluvy alebo na základe rozhodnutia súdu. Existencia záložného práva
a ostatné podstatné otázky spojené s tým sú medzi stranami sporné, jediným spôsobom ako tento

výmaz dosiahnuť je teda pre žalobcu súdne rozhodnutie. Okrem toho žalobca poukázal na premlčanie
pohľadávky žalovaného, ktorá je záložným právom zabezpečená, pričom napriek oslabeniu pohľadávky
premlčaním by v prípade nevydania rozhodnutia súdu a následného výmazu záložného práva žalovaný
ako záložný veriteľ mal stále možnosť napriek oslabeniu svojej pohľadávky vykonávať záložné právo,a to aj bez akéhokoľvek úkonu súdu, čo pre žalobcu vytvára stav právnej neistoty. K tejto otázke súd
konštatoval, že žaloba je podaná v zmysle § 137 písm. c) C.s.p., naliehavý právny záujem na takom
určení, akého sa domáha žalobca, je tu daný. Súd prisvedčil argumentácii žalobcu, že v prípade, že

medzi účastníkmi zmluvy o zriadenie záložného práva nedôjde k zhode o zániku záložného práva,
jedinýmprostriedkomprejehovýmazzkatastranehnuteľnostíjesúdnerozhodnutie,ktorénastolíprávnu
istotu v tejto právnej otázke. Pritom súd akceptoval aj tú skutočnosť, že žalobca sa v tomto súdnom
konaní nedomáha určenia premlčania predmetného záložného práva, ale zániku záložného práva v
dôsledku jeho premlčania. V prípade záložného práva totiž nemôže takéto právo jestvovať po jeho

premlčaní ako naturálna obligácia, ako je tomu v prípade peňažnej pohľadávky, pri ktorej sa v dôsledku
premlčanianárokveriteľalenoslabítým,ževprípadnomsúdnomkonanímunemôžebyťnárokpriznaný.
Dovolanie sa premlčania záložného práva, ktoré je zároveň právom vecným, musí mať za následok aj
to, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu ani uspokojenie pohľadávky z
výťažku speňaženia zálohu. Záložné právo v takomto prípade zaniká de facto aj de iure.

6. Do súdneho spisu boli oboma stranami doložené listinné dôkazy, pričom z vyjadrení strán sporu
zároveň vyplynulo, že jednotlivé písomné právne úkony a skutkový stav nimi založený nie sú medzi
stranami sporné. Na základe uvedeného tak súd považoval za preukázané nasledovné skutkové
okolnosti:

7. Dňa 30.11.2011 bola medzi stranami uzavretá zmluva o pôžičke, v písomnej podobe, jej predmetom
malo byť poskytnutie finančnej pôžičky na žiadosť dlžníka vo výške 250 000,- Eur, ktorá mala byť
dlžníkovi poskytnutá v zmysle tejto zmluvy prevodom na jeho účet špecifikovaný číslom a peňažným
ústavom, a to tak, že suma 100 000,- Eur mala byť veriteľom poukázaná na uvedený účet v pracovný
deň nasledujúci po dni, keď dlžník odovzdá veriteľovi túto zmluvu o pôžičke v jednom vyhotovení s

podpisom dlžníka úradne osvedčeným, suma 150 000,- Eur mala byť poukázaná na stanovený účet do
3 pracovných dní od predloženia listu vlastníctva č. XXXX, vyhotoveného správou katastra G., pre k.ú.
G., na ktorom bude v časti C zapísané ako prvé v poradí záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam
evidovaným na uvedenom liste vlastníctva v prospech veriteľa z titulu tejto zmluvy o pôžičke, pričom
okrem tejto nebudú na predmetnom liste vlastníctva zapísané žiadne iné ťarchy. O. dohodnutý zmluvný

úrok vo výške 10 % ročne, splatný najneskôr spolu s istinou rovnakým spôsobom ako istina. Žalobca
sa ako dlžník zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku vo výške 250 000,- Eur a dohodnuté úroky, najneskôr
do 02.12.2012. V úvode uvedenej zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že „tento zmluvný vzťah vzniká na
základe požiadavky dlžníka a zmluvné strany sa dohodli, že sa bude spravovať zákonom č. 513/1991
Zb. (Obchodný zákonník)“. Takisto v závere zmluvy v bode VI. bod 1 bolo stanovené, že na zmluvné

vzťahy strán neupravené touto zmluvou sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Časť tejto
zmluvy o splácaní predmetnej pôžičky bola zmenená dodatkom čl. 1 zo dňa 30.11.2012, a to tak, že
dlžník z pôžičky, čiže žalobca, sa zaviazal túto vrátiť v časti istiny vo výške 20 000,- Eur do 30.06.2013,
zvyšnú časť dlžnej istiny do 02.12.2013, úrok za dobu od 07.09.2012 do 31.12.2012 do 28.12.2012 a
úrok za dobu od 01.01.2013 do 30.06.2012 najneskôr do 10..07.2013. Zvyšnú časť úroku mal splatiť

v zmysle tohto dodatku najneskôr spolu s istinou. Ďalej bolo v dodatku stanovené, že veriteľ je povinný
prijaťčiastočnéplnenieadlžníkmáprávosplatiťdlhajpreddohodnutýmdňomsplatnostidlhu.Čiastočné
plnenie sa malo započítať najskôr na úrok vypočítaný ku dňu pripísania čiastočného plnenia na účet
veriteľa a zvyšná časť na splátku istiny, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

8. K samotnej zmluve o pôžičke bola uzavretá v rovnaký deň, teda 30.11.2011, zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, medzi rovnakými účastníkmi zmluvy, teda žalobcom a žalovaným,
dôvodom malo byť zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa, ktorý má voči záložcovi (žalobcovi
v tomto konaní), ako dlžníkovi a ktoré vyplývajú z peňažnej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo
dňa 30.11.2011. Záložné právo bolo zriadené k nehnuteľnostiam zapísaným v prospech záložcu na

liste vlastníctva č. 1178 pre k.ú. G., ako pozemky registra C katastra nehnuteľností s parc. č. XXXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
XX m2, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, ďalej pozemky registra E katastra
nehnuteľností s parc. č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXX mX a č. XXXX/X trvalé trávne
porasty o výmere XXX m2, ako aj stavba - koliba, so súp.č. XXX na pozemku s parc. č. XXXX/X.

9. Na okraj je potrebné poznamenať, že v zmluve o zriadení záložného práva, dokonca aj v návrhu na
vkladdokatastranehnuteľností,ktorýbolpodávanýdňa04.01.2012navtedajšejSprávekatastraBrezno
(teraz Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor), sú tieto nehnuteľnosti špecifikované ako patriace dokatastrálneho územia G., pričom z ostatných listín a okolností je zrejmé, že nehnuteľnosti sa nachádzajú
v katastrálnom území K., teda v okrese O., z toho dôvodu aj o samotnom vklade rozhodovala vtedajšia
W. katastra O., nie G..

10. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností bol teda prijatý Správou katastra Brezno dňa 07.01.2012,
pričom samotné záložné právo bolo na predmetné nehnuteľnosti zapísané pod V X/XXXX.
Uvedená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola zmluvnými stranami podpísaná
dňa 30.11.2011 (záložným dlžníkom) a dňa 01.12.2011 (záložným veriteľom).

11. Dňa 30.07.2012 bola uzavretá druhá zmluva o pôžičke, medzi rovnakými účastníkmi zmluvy s takmer
totožným obsahom, ako tomu bolo v prípade zmluvy o pôžičke zo dňa 30.11.2011. Odlišnou bola výška
pôžičky, ktorá mala byť poskytnutá a podmienky jej splácania, napokon aj označenie nehnuteľností,
ktorými mala byť pôžička zabezpečená. V tomto prípade požičanou sumou malo byť 100 000,- Eur, ktorá
aj v tomto prípade mala byť prevedená na účet žalobcu, a to najneskôr v pracovný deň nasledujúci

po dni, kedy dlžník splní všetky podmienky poskytnutia pôžičky tak, ako sú definované v bode 3 tohto
článku zmluvy, t.j. po odovzdaní zmluvy o pôžičky v jednom vyhotovení s podpisom dlžníka úradne
svedčený,ďalejpoodovzdaníoriginálujednéhovyhotoveniazmluvyozriadenízáložnéhoprávakzálohu
definovaného v čl. III bod 1 tejto zmluvy, taktiež s úradne osvedčeným podpisom dlžníka, po odovzdaní
originálu jedného vyhotovenia zmluvy o zriadení záložného práva k zálohu definovanému v čl. III bod

2 tejto zmluvy, s úradne osvedčeným podpisom dlžníka a napokon po odovzdaní dokladu o podaní
návrhov na vklad záložných práv k zálohom definovaným v čl. III bod 1 a bod 2 zmluvy v prospech
veriteľa. Odlišnosť bola takisto v označení nehnuteľnosti v odkazovanom čl. III bod 1, 2 zmluvy o pôžičke,
ktoré majú byť na zabezpečenie pôžičky založené, okrem nehnuteľností vedených na J. mali byť týmito
zabezpečujúcimi nehnuteľnosťami aj tie, ktoré sú v prospech žalobcu ako vlastníka evidované na LV

č. XXXX pre k.ú. G.. B. pôžičky vo výške 100 000,- Eur, spolu s dohodnutými úrokmi (10 % ročne
osobitné dojednanie úroku z omeškania v tomto prípade zmluva neobsahovala), bolo stanovené do
jedného roka odo dňa poskytnutia pôžičky. Kópia tejto zmluvy, ktorá bola ako listinný dôkaz doložená
do súdneho spisu, neobsahuje dátum uzavretia zmluvy, nie je na nej ani podpis dlžníka, medzi stranami
však nebolo sporné, že k uzavretiu zmluvy oboma zmluvnými stranami došlo 30.07.2012. Rovnako

nedatovaná bola doložená aj kópia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorými mala
byť zabezpečená táto druhá pôžička, medzi stranami však taktiež nebolo sporné, že táto zmluva bola
uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o pôžičke, teda 30.07.2012. Aj v tomto prípade je zmluva takmer
identická s predchádzajúcou zmluvou o riadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Vyplýva z nej, že
zabezpečenou je pôžička vo výške 100 000,- Eur, ktorá má byť poskytnutá na základe uzavretej zmluvy

medzi rovnakými účastníkmi, predmetom zálohu majú byť nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre k.ú.
K.eda rovnaké aké sú uvedené aj vyššie. Na rozdiel od zmluvy o pôžičke z 30.07.2012, na ktorú má byť
táto zmluva o zriadení záložného práva naviazaná, tu nie sú uvedené žiadne nehnuteľnosti, ktoré by mali
byť v prospech záložcu vedené v katastrálnom území Zvolen. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností
je datovaný dňa 01.08.2012 na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa

30.07.2012, a to k nehnuteľnostiam, vedeným na LV č. XXXX pre k.ú. K.. Správou katastra bol návrh
prijatý dňa 01.08.2012, zápis je vedený pod B a to na základe rozhodnutia zo dňa 03.09.2012.

12. Tretia zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 04.06.2013, v tejto ako veriteľ vystupuje žalovaný,
avšak dlžníkom je už spoločnosť Y. ZV, s.r.o., J. XXXX/XX, J., H.: XX XXX XXX, v ktorej väčšinovým

spoločníkom a od 27.03.2012 jediným spoločník bol žalobca. Tak, ako v predchádzajúcich dvoch
zmluvách o pôžičke, aj tu bolo v jej úvodnom čl. II. uvedené, že predmetom tejto zmluvy o pôžičke
je dohoda o poskytnutí finančnej pôžičky na žiadosť dlžníka zo strany veriteľa v prospech dlžníka, v
tomto prípade vo výške 200 000,- Eur. Táto mala byť poskytnutá prevodom na stanovený účet dlžníka,
a to najneskôr v pracovní deň nasledujúci po dni kedy dlžník splní všetky podmienky poskytnutia

pôžičky uvedené v nasledujúcom bode zmluvy, teda po odovzdaní úradne osvedčeného podpísaného
vyhotovenia tejto zmluvy veriteľovi zo strany dlžníka, ďalej úradne osvedčeného podpísaného
vyhotovenia zmluvy o zriadení záložného práva k zálohu definovanému v čl. III. bod 2 tejto zmluvy a
po odovzdaní dokladu o podaní návrhu na vklad záložného práva k zálohu definovanému v čl. III. bod
1 tejto zmluvy v prospech veriteľa. Aj tu bol dohodnutý úrok 10 % ročne, splatnosť pôžičky stanovená

v mesačných splátkach, počnúc splátkou za mesiac júl 2013, pričom výška splátky v každom mesiaci
musí byť najmenej 5 000,- Eur a musí byť pripísaná na bankový účet veriteľa najneskôr v posledný
pracovný deň príslušného kalendárneho mesiaca. Konečná splatnosť celého dlhu bola stanovená na03.06.2016. Záložné právo aj v tomto prípade malo byť zriadené na zabezpečenie predmetnej pôžičky
nehnuteľnosťami vedenými ako vlastníctvo žalobcu na LV č. XXXX pre k.ú. K..

13. Dňa 04.06.2013 bola skutočne uzavretá ďalšia zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam, kde záložným veriteľom bol žalovaný, záložcom žalobca, predmetom zálohu na
zabezpečenie pôžičky v zmysle zmluvy zo dňa 04.06.2013 špecifikovanej vyššie, mali byť v zmysle
tejto zmluvy o zriadení záložného práva nehnuteľnosti uvedené na LV č. XXXX pre k.ú. K. ako v
predchádzajúcich prípadoch. Dňa 17.07.2013 bol uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o zriadení záložného

práva k nehnuteľnostiam, pričom predmetom zmeny bolo označenie dvoch parciel pod č. XXXX/X a č.
XXXX/X, predtým v zmluve o zriadení záložného práva špecifikované ako pozemky registra E katastra
nehnuteľností, v zmysle tohto dodatku už malo ísť o pozemky s parc. č. registra C katastra nehnuteľností,
pričom druh a výmera pozemkov zostala nezmenená. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností bol
Správou katastra Brezno prijatý dňa 05.06.2013, predmetom zápisu mali byť nehnuteľnosti vedené na
LV č. XXXX pre k.ú. K. tak, ako v predchádzajúcich prípadoch. Vklad bol povolený pod sp.zn. B a to na

základe rozhodnutia vtedajšej Správy katastra Brezno z 12.08.2013.

14. Ďalšími právnymi úkonmi vo vzťahu k trom uvedeným pôžičkám boli zmluvy o prevzatí dlhu.
Prvá z nich bola uzavretá dňa 31.12.2012 medzi žalovaným ako veriteľom, žalobcom ako dlžníkom a
spoločnosťou Y. ZV, s.r.o. ako osobou preberajúcou dlh. V. prevzatia mal byť dlh z pôžičky zo zmluvy

zo dňa 30.11.2011, ďalej dlh zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2012, pričom v prípade prvej uvedenej
pôžičky bola konštatovaná suma neuhradenej istiny 250 000,- Eur a v prípade druhej uvedenej pôžičky
suma neuhradenej istiny 50 000,- Eur. V zmluve bolo stanovené, že nastupujúci dlžník preberá dňom
01.01.2013 za doterajšieho dlžníka dlh opísaný vyššie a zaväzuje sa ho uhradiť veriteľovi tak, ako to
vyplýva zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.11.2011 v znení aj dodatku č. 1 z 30.11.2012 a ako vyplýva zo

zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2012. Zároveň bola zmenená splatnosť tohto dlhu tak, že pôžičky mali
byť splácané v mesačných splátkach počnúc mesiacom júl 2013 tak, že príslušná splátka bude splatná
do posledného pracovného dňa v mesiaci, najmenej vo výške 5 000,- Eur, pričom polovica splátky sa
použije na úhradu dlhu zo zmluvy o pôžičke z 30.07.2012 a polovica z dlhu zo zmluvy o pôžičke z
30.11.2011. Záložca, ktorý poskytol zabezpečenie za dlh zriadením záložných práv, súhlasil s prevzatím

dlhu a vyhlásil, že podľa § 532 Občianskeho zákonníka súhlasí s prevzatím dlhu, so zmenou v osobe
dlžníka a s tým, že záložné právo trvá po zmene v osobe dlžníka v nezmenenom rozsahu

15. Druhá zmluva o prevzatí dlhu bola uzavretá 10.02.2015 medzi žalovaným ako veriteľom,
spoločnosťou Y. ZV s.r.o. ako dlžníkom a osobou preberajúcou dlh, spoločnosťou Y. BB, s.r.o., J. XXXX/

XX, J., H.: XX XXX XXX. Bol konštatovaný aj záložný dlžník a ručiteľ, ktorým bol žalobca. Predmetom
prevzatia bol dlh doterajšieho dlžníka zo zmluvy o pôžičke z 30.11.2011 s dosiaľ neuhradenou istinou
250 000,- Eur, zo zmluvy o pôžičke z 30.07.2012, s doteraz neuhradenou istinou 48 000,- Eur a zo
zmluvy o pôžičke zo 04.06.2013 so sumou neuhradenej istiny 194 000,- Eur. Nastupujúci dlžník mal
prebrať dlh dňom 10.02.2015 od doterajšieho dlžníka.

16. Doterajší dlžník s týmto prevzatím súhlasil aj v prípade prevzatia dlhu zmluvou zo dňa 30.12.2012.
Splatnosť dlhu bola nanovo dohodnutá tak, že dlh bude splácaný v týždenných splátkach počnúc
09.03.2015, a to vždy v pondelok v každom kalendárnom týždni tak, aby v deň splatnosti bola pripísaná
na bankový účet veriteľa, jej výška bude najmenej 3 000,- Eur a splátky sa použijú na jednotlivé dlžné

sumy z troch poskytnutých pôžičiek tak, že prvá splátka sa použije na započítanie prvej pôžičky, druhá
splátka na započítanie druhej pôžičky, tretia splátka na započítanie tretej pôžičky, štvrtá splátka znovu
na započítanie prvej pôžičky atď., až do doby, kým niektorá časť dlhu nebude celkom splatená. V tejto
zmluve bolo zároveň stanovené, že ak bude nastupujúci dlžník v omeškaní s úhradou splátok v sume
viac ako 10 000,- Eur, dlh sa stáva okamžite splatným. Žalobca ako ručiteľ v tejto zmluve zároveň

vyhlásil, že preberá ručenie zo zaplatenie dlhu špecifikovaného v čl. III bod 1 tejto zmluvy pre prípad, že
ho nastupujúci dlžník neuhradí riadne včas. Nastupujúci dlžník i veriteľ s poskytnutím ručenia súhlasili
a prijali ho.

17. Tretia zmluva o prevzatí dlhu je datovaná dňa 28.12.2015, veriteľom je žalovaný, dlžníkom

spoločnosť Y. BB, s.r.o., osobou preberajúcou dlh je spoločnosťou F. Y., s.r.o., J. XXXX/XX, J., H.: XX
XXX XXX, a záložným dlžníkom a ručiteľom je žalobca. Predmetom prevzatia sú dlhy z rovnakých troch
zmlúv o pôžičke ako boli konštatované vyššie, pričom pri prvej z nich je konštatovaná suma neuhradenej
istiny 250 000,- Eur, pri druhej z nich 28 309,76 Eur a pri tretej z nich 194 000,- Eur. Nastupujúci dlžníkmal na základe tejto zmluvy prebrať špecifikovaný dlh dňom 28.12.2015, pričom veriteľ s prevzatím dlhu
nastupujúcim dlžníkom súhlasil a záložca, ktorý poskytol zabezpečenie za dlh zriadeniu záložných práv
a ktorý súhlasil s prevzatím dlhu spoločnosťou Y. a následne s prevzatím dlhu doterajším dlžníkom,

týmto vyhlásil, že podľa § 532 Občianskeho zákonníka súhlasí s prevzatím dlhu nastupujúcom
dlžníkom, teda so zmenou v osobe dlžníka, aj s tým, že záložné právo trvá po zmene v osobe dlžníka
v nezmenenom rozsahu. Splatnosť bola dohodnutá na základe tejto zmluvy tak, že dlh bude splácaný v
týždenných splátkach, počnúc 18.01.2016, príslušná splátka mala byť splatná vždy v utorok v každom
kalendárnom týždni tak, aby v deň splatnosti bola pripísaná na bankový účet veriteľa, jej výška mala byť

najmenej 2 500,- Eur a splátky mali byť použité tak, že prvá z nich sa použije na dlh z prvej poskytnutej
pôžičky, druhá na dlh z druhej poskytnutej pôžičky a tretia na dlh z tretej poskytnutej pôžičky, štvrtá
na dlh znovu z prvej poskytnutej pôžičky, atď., až dokým niektorá časť dlhu nebude celkom splatená.
Znovu bolo dohodnuté, že ak bude nastupujúci dlžník v omeškaní s úhradou splátok v sume viac ako
10 000,- Eur, dlh sa stáva okamžite splatným. Žalobca znovu ako ručiteľ vyhlásil, že preberá ručenie
za zaplatenie dlhu špecifikované v tejto zmluve pre prípad, že ho nastupujúci dlžník neuhradí riadne a

včas. Nastupujúci dlžník aj veriteľ s poskytnutím ručenia súhlasili a prijali ho.

18. Vo všetkých troch uvedených zmluvách o prevzatí dlhu bolo jednak pod nadpisom zmluvy uvedené,
že je uzatvorená podľa § 531 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, zároveň v ich záverečnom článku bola
klauzula, v zmysle ktorej na zmluvné vzťahy strán neupravené touto zmluvou sa vzťahujú ustanovenie

Občianskeho zákonníka.

19. Z tabuľky úhrad, ktorá bola doložená ako príloha žaloby a protistranou nebola rozporovaná, vyplýva,
že tieto boli vykonávané od 09.03.2015 do 23.12.2015 spoločnosťou Y. BB s.r.o. spolu v sume XX XXX,-
Eur, od 19.01.2016 do 23.12.2016 spoločnosťou F.., s.r.o. spolu v sume 62 900,- Eur, okrem toho táto

spoločnosť v roku 2017 uhradila dve splátky po 2 500,- Eur. V ďalšej tabuľke je prehľad úhrad, pri ktorých
ale nie je uvedené, ktorou osobou boli tieto vykonávané. V zmysle tohto prehľadu od 17.07.2017 do
30.12.2017 boli vykonané úhrady spolu v sume 35 400,- Eur, od 08.01.2018 do 31.12.2018 úhrady v
celkovej sume 43 000,- Eur a od 21.01.2019 do 23.09.2019 úhrady spolu v sume 29 450,- Eur. Ďalšia
doložená tabuľka ako príloha žaloby, ktorá taktiež protistranou nebola rozporovaná, konštatujú takisto

vykonávanésplátkyvroku2016,svyznačenímdlžnejsumysplátkypotej-ktorejúhrade.Natejtolistineje
uvedené k dátumu 05.04.2016, že celková dlžná suma na neuhradených splátkach je 11 500,- Eur, oproti
predchádzajúcej splátky k 29.03.2016, keď tento dlh na splátkach bol vo výške 9 000,- Eur. K sume 11
500,- Eur je tu konštatované, že dlh prekročil 10 000,- Eur. Z vyjadrení strán napokon ani nebolo sporné,
že práve v uvedený deň došlo k prekročeniu dlžnej sumy na splátkach stanovenej hranice 10 000,- Eur.

20. Dňa 10.08.2017 je datovaná výzva na zaplatenie dlhu z troch zmlúv o pôžičke, ktorá je adresovaná
žalobcovi, ako ručiteľovi, vo výzve je konštatované, že z prvej pôžičky je stále suma neuhradenej istiny
250 000,- Eur, neuhradený zmluvný úrok za rok 2016 predstavuje 14 367,19 Eur, za rok 2017 je suma
dlžného úroku 15 205,48 Eur, úrok z omeškania nie je vyúčtovaný žiaden, z druhej poskytnutej pôžičky

je suma neuhradenej istiny 4 745,14 Eur, neuhradený zmluvný úrok za rok 2017 je 105,30 Eur, úrok z
omeškania nebol vyúčtovaný žiaden a napokon z tretej pôžičky je suma neuhradenej istiny 194 000,-
Eur, neuhradený zmluvný úrok za rok 2016 je 3 195,07 Eur a za rok 2017 je to 10 311,23 Eur. Spolu
na istine teda dlh predstavuje 448 745,14 Eur a na zmluvných úrokoch 44 672,49 Eur (dlh vyrátaný k
10.08.2017). V zmysle výzvy mali byť tieto dlžné sumy uhradené do 3 dní odo dňa doručenia výzvy

prevodom na stanovený účet.

21. Dňa 10.08.2017 je datované uznanie dlhu v písomnej podobe, v ktorej žalobca ako ručiteľ vyhlasuje,
že uznáva svoj dlh z titulu ručiteľského vyhlásenia, ktorý poskytol žalovanému dňa 28.12.2015 podľa
zmluvy o prevzatí dlhu, pričom vzhľadom na to, že nastupujúci dlžník riadne neuhrádzal prevzatý dlh, bol

do 13.07.2017 vyzvaný na splatenie celého dlhu, za ktorý prevzal ručiteľ ručenie. Žalobca vyhlásil, že
uznáva svoj dlh voči spoločnosti W., a.s. čo do dôvodu a výšky, pričom zo zmluvy o pôžičke z 30.11.2011
je sumou neuhradenej istiny 250 000,- Eur, zmluvný úrok neuhradený za rok 2018 je 18 317,19 Eur a
za rok 2019 je to 25 000,- Eur, zo zmluvy o pôžičke zo 04.06.2013 je suma neuhradenej istiny 194 000,-
Eur a neuhradený zmluvný úrok za rok 2019 je 9 169,98 Eur, ručiteľ teda uznáva dlh na istine 440 000,-

Eur a na zmluvnou úroku 52 487,17 Eur, celkovo 496 487,17 Eur ako stav k 31.12.2019.

22. Napokon medzi stranami prebehla ešte pred podaním žaloby v tejto veci komunikácia v písomnej
forme, v zmysle ktorej žalobca odvolal splnomocnenie, ktoré žalovanému udelil v čl. V. bod 3 zmluvy ozriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 04.06.2013 v súvislosti s predajom zálohu alebo
jeho časti mimo dražby, ďalším listom z rovnakého dňa odvolal rovnaké splnomocnenie formulované
v čl. V bod 3 zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 30.07.2012 a napokon

listom z 31.03.2021 aj to splnomocnenie, ktoré udelil žalovanému v zmluve o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zo dňa 01.12.2011. Listom z 09.04.2021 žalovanému žalobca oznámil, že dospel
k záveru, že ním podpísaný záväzok je už premlčaný a nové uznanie dlhu, ktoré od neho vyžadoval
žalovaný, by ešte jeho situáciu zhoršilo a preto žalobca nemieni postupovať týmto spôsobom.

23. Z elektronického výpisu z katastra nehnuteľností ku dňu spísania žaloby v tejto veci (24.05.2021)
vyplýva, že na LV č. XXXX pre k.ú. K., vedenom Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom, sú
vedené nehnuteľnosti, a to pozemky ako parcely registra C katastra nehnuteľností č. XXXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere XXXX mX, č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXXX m2
a č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ako aj stavba so súp. č. XXX, na parc. č.
XXXX/X, koliba. V časti C listu vlastníctva sú uvedené ťarchy, a to záložné právo zo zmluvy o zriadení

záložného práva na nehnuteľný majetok pod V X/XXXX v prospech žalovaného, ďalej záložné právo zo
zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok pod V XXXX/XXXX v prospech žalovaného
a napokon záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok pod V XXXX/
XXXX, taktiež v prospech žalovaného.

24. Okrem listín, ktoré doložil ako prílohu žaloby žalobca, bola do súdneho spisu doložená, v tomto
prípade žalovaným, listina datovaná 19.05.2021, a to oznámenie o začatí výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam, ktoré je adresované žalobcovi, a v ňom žalovaný oznamuje, že začína výkon
záložného práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K., zapísaný na LV č. XXXX, ktorý je vedený
R. úradom O., katastrálnym odborom, pričom predmetom zálohu sú tri horeuvedené pozemky registra

C katastra nehnuteľností č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, resp. stavba so súp. č. XXX - S. G. právo
zapísané v katastri nehnuteľností pod V X/XXXX má byť v zmysle tohto oznámenia vykonané formou
priameho predaja mimo dražby, v súlade so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo
dňa 01.12.2011.

25. Z vyjadrení strán vyplynulo, že medzi nimi nie sú sporné jednotlivé skutkové okolnosti prípadu,
právne úkony, ktoré boli vykonané buď nimi samotnými alebo horeuvedenými spoločnosťami, naopak
spornouzostalaotázkaprávnehorežimutýchtoprávnychúkonov(občianskoprávnyčiobchodnoprávny),
ako aj účinkov, ktoré boli jednotlivými úkonmi vyvolané, resp. ktoré nimi vyvolané neboli. Žalobca
poukazoval vo svojej argumentácii najmä na to, že základnými právnymi úkonmi, na ktoré následne

nadväzovali ďalšie úkony, boli zmluvy o pôžičke, teda zmluvný typ občianskeho práva, ďalej skutočnosť,
že žalobca do týchto právnych vzťahov vstupoval ako fyzická osoba nepodnikateľ, ďalej zabezpečenie
pôžičiek záložným právom vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli vlastníctvom žalobcu ako fyzickej
osoby nepodnikateľa a napokon aj zo skutočnosti, že pri prevzatí dlhu a zmene dlžníka došlo v zmysle
ust. Občianskeho zákonníka aj s formuláciou v jednotlivých zmluvách o prevzatí dlhu, že právne vzťahy

účastníkov právneho vzťahu sa riadia Občianskym zákonníkom.

26. Naopak žalovaný zdôrazňoval, že zo znenia zmlúv o pôžičke jasne vyplývala vôľa zmluvných strán
podriadiť ich vzťah ustanoveniam Obchodného zákonníka. To sa odzrkadlilo v dohode podľa § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom žalobca musel mať vedomosť o voľbe tohto právneho režimu,

a to aj vo vzťahu k zabezpečovacím zmluvám vo vzťahu k zmluvám o pôžičke v zmysle § 262 ods.
3 Obchodného zákonníka či už záložným právom alebo ručiteľským záväzkom. Právny režim zmlúv
sa nezmenil ani prevzatím dlhu k tej ktorej pôžičke, a to napriek formulácii v jednotlivých zmluvách o
použití Občianskeho zákonníka na vzťahy neupravené zmluvou. Takýto odkaz nezakladá sám o sebe
zmenu obchodnoprávneho režimu, ktorý bol dohodnutý v pôvodných zmluvách o pôžičke, zohľadňuje

len fakt, že samotné prevzatie dlhu je upravené výlučne v Občianskom zákonníku a preto takáto zmluva
môže odkazovať len na jednotlivé ustanovenia o prevzatí dlhu, ktoré sú v uvedenom právnom predpise
upravené. Naopak obchodnoprávny režim samotných pôžičiek zostal aj po prevzatí dlhu zachovaný.

27. Súd prisvedčil argumentácii žalovaného a zdôrazňuje, že obchodnoprávny režim vzájomných

vzťahov, či už medzi žalobcom a žalovaným alebo medzi horeuvedenými spoločnosťami, v ktorých
bol žalobca spoločníkom a konateľom a žalovaným, vyplynul jednak z formulácií jednotlivých zmlúv
o pôžičke, ako aj z obchodnoprávneho kontextu vzájomných vzťahov účastníkov týchto zmlúv, ktorý
predchádzal ich uzavretiu. Z vyjadrení strán jednak vyplynulo, že peňažné prostriedky, poskytovanéna základe uvedených troch zmlúv o pôžičke žalobcovi, príp. jeho obchodnej spoločnosti Y. ZV, s.r.o.,
mali byť použité na podnikanie, nie na osobnú spotrebu žalobcu. B. takémuto záveru o kontexte
pôžičiek žalobca v konaní nenamietal, ani žiadnym spôsobom opak nepreukazoval. Ďalej celková suma

poskytnutých pôžičiek v rádovo stovkách tisícov eur poukazuje skôr na to, že nešlo o bežnú pôžičku
v zmysle občianskoprávnych vzťahov, teda na účely spotreby takýchto financií konkrétnou fyzickou
osobou nepodnikateľom. Okrem kontextu a uvedených okolností je kľúčovým charakter záväzkov,
vytvorený týmito zmluvami. Zo všetkých zmlúv, ktoré boli nazvané ako zmluva o pôžičke, vyplýva
úverový vzťah, tj. zmluvný typ výlučne obchodnoprávneho charakteru (§ 497 a nasl. Obchodného

zákonníka), nie vzťah občianskoprávny, vyplývajúci z pôžičky ako takej. Zmluva o pôžičke v zmysle
ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka vzniká totiž ako reálny záväzok na základe prenechania
resp. poskytnutia peňazí alebo iných vecí určených podľa druhu, so záväzkom dlžníka tieto po uplynutí
dohodnutej doby vrátiť. Naproti tomu zmluva o úvere je záväzkom konsenzuálnym, ktorý vzniká v
okamihu uzavretia zmluvy, v ktorej sa jeden účastník zmluvy zaviaže poskytnúť na požiadanie finančné
prostriedky druhej zmluvnej strane, oproti záväzku peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluvný

vzťah a záväzky z nej vznikajú bez ohľadu na to, či nakoniec peňažné prostriedky poskytnuté sú alebo
nie sú. Do ich poskytnutia je jedna zmluvná strana dlžníkom a po poskytnutí peňažných prostriedkov
veriteľom, druhá zmluvná strana je veriteľom a po požiadaní a obdržaní finančných prostriedkov sa stáva
dlžníkom. V predmetných zmluvách o pôžičke vyplýva z ich formulácií o spôsobe poskytnutia finančných
prostriedkov, že tieto ešte v čase podpísania zmluvy poskytnuté neboli, naopak žalovaný sa zaviazal

v budúcnosti tieto poskytnúť, a to prevodom na účet, po splnení určitých podmienok druhou stranou
zmluvy. Netreba dodávať, že v prípade, že by tieto podmienky zo strany žalobcu či jeho obchodnej
spoločnosti splnené neboli, peňažné prostriedky by žalovaný nebol povinný poskytnúť, napriek tomu
by zmluvný vzťah medzi účastníkmi týchto zmlúv naďalej trval a v prípade, že by v budúcnosti došlo k
splneniu podmienok zo strany žalobcu či jeho obchodnej spoločnosti, ku ktorým sa zaviazal, žalovaný

by bol povinný peňažné prostriedky poskytnúť tak, ako sa k tomu zaviazal v uzavretých zmluvách
nazvaných ako zmluva o pôžičke. Úroky, dojednané k istine poskytnutých peňazí, sú v prípade pôžičky
dovolené, v prípade úveru esenciálne, ich samotné dojednanie však nie je rozlišujúcim faktorom pôžičky
a úveru, takisto ostatné čiastkové dojednania v týchto zmluvách sú prípustné pre oba zmluvné typy.
Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na charakter účastníkov týchto troch zmlúv (a bez ohľadu na

názov zmlúv) sa jednalo o zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. a ich záväzkové vzťahy
sa riadili treťou časťou Obchodného zákonníka, v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka (do
31.01.2013 to bol § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka) tzv. absolútny obchodnoprávny vzťah nebolo
možné zmeniť na občianskoprávny voľbou práva, tak ako to umožňuje v opačnom garde § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka. To okrem iného znamenalo, že pri zabezpečovaní tohto záväzku, pri zmene v

obsahu záväzkov, či pri zmene subjektov zmluvných vzťahov, napr. prevzatím dlhu, sa nemohol takisto
zmeniť obchodnoprávny charakter zmluvných vzťahov na občianskoprávny.

28. Je potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, že by skutočne išlo v prípade týchto troch zmlúv o
zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda v prípade, že by poskytnutie

finančných prostriedkov zo strany žalovaného bolo realizované zároveň s podpisom jednotlivých zmlúv
o pôžičke, teda že by reálne vzniknutý kontrakt bol podporený písomnou formou takejto zmluvy (čo však
nezodpovedalo formulácii záväzku o spôsobe poskytnutia pôžičky z čl. II. bod 3 jednotlivých zmlúv o
pôžičke), aj v takom prípade by išlo o zmluvy, ktoré sa riadia v otázkach samotného zmluvného typu
uvedenými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 657 a § 658), vo všetkých ostatných otázkach

by sa riadili treťou časťou Obchodného zákonníka, upravujúcou obchodnoprávne záväzky. Pre v poradí
tretiu zmluvu o pôžičke, uzavretú medzi obchodnou spoločnosťou žalobcu a žalovaným by to tak bolo
v zmysle § 261 ods. 9 (v znení do 31.07.2012 to bol § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka), tj. na
základe charakteru subjektov zmluvy. Obchodnoprávny charakter ostatných dvoch zmlúv uzavretých
dňa 30.11.2011 resp. 30.07.2012 vyplýval zase z voľby práva, realizovanej v zmysle § 262 ods. 1

Obchodného zákonníka, ako bola formulovaná hneď v úvode zmlúv.

29. Obchodnoprávny vzťah uvedených zmluvných strán okrem iného znamenal, že akékoľvek
zabezpečenie, ktoré by sa vo vzťahu k záväzkom, vyplývajúcim z uzavretých zmlúv zriadilo, by
malo obchodnoprávny charakter, pri splnení podmienok podľa § 262 ods. 3 Obchodného zákonníka.

Platí to tak pre ručenie, ktoré má samostatnú úpravu pre obchodnoprávne vzťahy (§ 303 a nasl.
Obchodného zákonníka), ako aj pre záložné právo, ktoré je regulované Občianskym zákonníkom,
právna úprava v Obchodnom zákonníku k tomuto právnemu inštitútu sa nenachádza, preto je tu
daná všeobecná subsidiarita Občianskeho zákonníka v zmysle § 1 Obchodného zákonníka. Nič to alenemení na skutočnosti, že aj v prípade zabezpečenia obchodnoprávneho záväzku uvedeným inštitútom
občianskeho práva nedochádza k zmene povahy obchodnoprávneho záväzku na občianskoprávny.

30. Súd nemohol dať za pravdu argumentom žalobcu v tom, že by žalobca ako fyzická osoba
nepodnikateľ, ktorý do predmetných zmlúv vstúpil a v takomto postavení prispel k zabezpečeniu
predmetných záväzkov, určoval z tohto hľadiska aj charakter záväzkov, ktoré zo zmlúv vznikli. Ako
vyplýva z už uvedeného, nepodnikateľský charakter fyzickej osoby, či občianskoprávny charakter
zabezpečenia záväzku, nie je určujúcim pre režim práva, ktorým sa samotný záväzok bude riadiť.

Určujúcim faktorom sú v zmysle § 261 Obchodného zákonníka charakter samotných subjektov, ktoré do
záväzku vstupujú, charakter zmluvy, ktorá medzi nimi vznikne, príp. vôľa prejavená stanovenou formou,
smerujúca k voľbe obchodnoprávneho režimu pre ich záväzkové vzťahy. Súd nedal za pravdu žalobcovi
ani pri argumentácii o tom, že pri ďalšom nadväzujúcom úkone k tej-ktorej pôžičke, spočívajúcej v
prevzatí dlhu došlo k jednoznačnej charakteristike vzájomných právnych vzťahov zmluvných strán ako
občianskoprávnych. Je nepochybné, že prevzatie dlhu v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka sa riadi

práve týmto právnym predpisom, pretože osobitná úprava zmeny na strane dlžníka sa v Obchodnom
zákonníku nenachádza. Znamená to okrem iného, že aj v obchodnoprávnych záväzkoch, ak má dôjsť
k zmene na strane dlžníka, prevzatie dlhu sa realizuje v zmysle uvedených ustanovení Občianskeho
zákonníka. Záväzok samotný však týmto právnym úkonom nestráca obchodnoprávny charakter. Ak
by však na základe vôle zmluvných strán pri prevzatí dlhu bolo zmeniť obchodnoprávny záväzok na

občianskoprávny, nebolo by to možné voľbou práva tak, ako je tomu v zmysle § 262 pri zmene z
občianskoprávneho na obchodnoprávny charakter záväzku, do úvahy prichádza vôľa strán (ako právna
skutočnosť) len vo forme privatívnej novácie, teda zmenou záväzku samotného. Je nutné dodať, že
ani formulácia všeobecného odkazu na predpisy a ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorými sa
majú riadiť zmluvné vzťahy strán všetkých hore citovaných zmlúv o prevzatí dlhu, neboli v skutočnosti

voľbou práva, ale len všeobecným odkazom vo forme zaužívanej formulácie v takýchto zmluvách, a to
aj s ohľadom na kontext, v ktorom k prevzatiu dlhu jednotlivých prípadoch došlo. Tu je jednak potrebné
porovnať formuláciu voľby práva v troch citovaných zmluvách o pôžičke, kde sa takáto voľba prejavila
v jednoznačnej formulácii v súlade s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, v úvode týchto zmlúv aj so
všeobecným odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka v závere jednotlivých zmlúv o pôžičke.

Na rozdiel od týchto jednoznačných formulácií, pri prevzatí dlhu odkaz na ustanovenia Občianskeho
zákonníkaneboliformulovanéakovoľbapráva,nesmerovalikukonkrétnemuzáväzkučizmluve(odlišnej
od samotnej zmluvy o prevzatí dlhu) a svojou všeobecnou formuláciou tak skôr poskytujú priestor na
interpretáciu tejto časti právneho úkonu s ohľadom na možnú vôľu strán, pričom akákoľvek väzba
na režim vzájomných záväzkov, ktoré doteraz mali byť obchodnoprávne, je len hypotetická, práve s

ohľadom na všeobecnú formuláciu. Zostáva nezodpovedanou otázka, či by mal súd formuláciu „zmluvné
vzťahy strán neupravené touto zmluvou“ chápať tak, že ide aj o akékoľvek iné vzťahy zmluvných strán
alebo naopak vztiahnuť ich len na zmluvné vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o prevzatí dlhu. Pri absencii
konkrétneho odkaz na zmluvný vzťah napr. na niektorú z predmetných troch zmlúv o pôžičke a pri
jednoznačnej formulácii, že sa mení vôľa zmluvných strán v tom zmysle, že pôvodná voľba práva

formulovaná jednoznačne (v zmluvách o pôžičke) sa mení na voľbu občianskeho práva, súd nemohol
dospieť k záveru, že by k takejto voľbe vôbec došlo. Aj pri opačnom výklade, ktorým argumentoval
žalobca, by však súd musel najprv pripustiť, že takáto „spätná voľba“ je zákonom dovolená, resp. že
by mohlo ísť o platný právny úkon.

31. Okrem iného tieto právne závery znamenajú aj to, že žalobca ako ručiteľ poskytujúci záruku pri
zmluvách o prevzatí dlhu, nemohol svoje ručiteľské vyhlásenie vykonať v zmysle ust. Občianskeho
zákonníka (§ 546 a nasl.), ale v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. V tomto prípade išlo
o zabezpečenie obchodnoprávneho záväzku, žalobca - ručiteľ vyhlasoval, že veriteľovi splní dlh za
preberajúceho dlžníka v prípade, že dlh nebude splnený samotným dlžníkom, pričom malo ísť o dlh

z troch špecifikovaných zmlúv o pôžičke, ktoré boli obchodnoprávnymi záväzkami. Rovnako záložné
právozriadenénazabezpečenievšetkýchtrochzáväzkovzpredmetnýchzmlúvopôžičkezabezpečovali
obchodnoprávny záväzok.

32. V otázke premlčania sa tak súd riadil ustanoveniami § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, v otázke

premlčania záložného práva, ktoré týmto právnym predpisom nie je regulované, v zmysle § 100 ods. 2
vety tretej Občianskeho zákonníka.33. V poslednej uzavretej zmluve o prevzatí dlhu, zo dňa 28.12.2015, kde osobou preberajúcou dlh
bola spoločnosť F. Y., s.r.o., spolu s ručiteľským vyhlásením žalobcu došlo k zmene na strane dlžníka
z poskytnutých pôžičiek, zároveň v zmysle čl. IV. bod 2 tejto zmluvy bolo dohodnuté, že ak bude

nastupujúci dlžník v omeškaní s úhradou splátok v sume viac ako 10 000,- Eur, dlh sa mal stať okamžite
splatným. Následkom uvedených zmluvných dojednaní bolo to, že dlžníkom v tomto obchodnoprávnom
záväzku bola spoločnosť F. Y., s.r.o., ručiteľom žalobca. K uvedenej situácii, teda že dlh na dohodnutých
splátkach, ktorými mali byť pôžičky splácané, prekročil sumu 10 000,- Eur, došlo dňa 05.04.2016, čo
medzi stranami nebolo sporné, z toho dôvodu nastala zmena aj v dohodnutých podmienkach splácania

dlhu tak, že spoločnosť F. Y., s.r.o. bola povinná zaplatiť celú dlžnú sumu, ktorá mala pozostávať z
istiny poskytnutých pôžičiek doteraz nesplatených, z dlžných úrokov, k 10.08.2017 spolu vyčíslených
na 493 417,63 Eur. Bez ohľadu na správnosť takto vyčíslenej sumy dlhu bolo podstatným, že nárok
na zaplatenie dlžných súm na strane žalovaného sa mohol premlčať v zmysle ust. § 387 a nasl.
Obchodného zákonníka, teda vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe, ktorá začala bežať dňom
nasledujúcim po tomto zosplatnení dlhu, teda od 06.04.2016 (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka).

Na plynutie premlčacej doby potom mohlo mať vplyv, ak by dlžník písomne svoj záväzok uznal, príp.
ak svoj dlh čiastočne plnil a bolo možné usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku (§
407 ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka). Z uznania v písomnej forme došlo zo strany žalobcu
(ručiteľa) dňa 10.08.2017, ako je to citované vyššie, k úhradám v čiastkových sumách dochádzalo zo
strany dlžníka, čiže spoločnosti F. Y., s.r.o. najneskôr do 15.04.2017, neskoršie úhrady v roku 2018

a XXXX sú síce zaznamenané ako v prospech žalovaného, ale nie je zrejme, či tieto úhrady boli
vykonané priamo dlžníkom alebo ručiteľom, najmä s ohľadom na to, že ručiteľ bol zároveň jediným
konateľom dlžníka. V tomto smere by síce bolo možné vykonať ďalšie dokazovanie, napr. listinnými
dôkazmi účtovnej povahy, avšak bolo by to zároveň nadbytočné s ohľadom na to, že tak uznávacím
prejavom ručiteľa ako aj jednotlivými úhradami zo strany dlžníka či ručiteľa dochádzalo k uznávaniu

zvyšku dlhu každou jednou čiastkovou úhradou. Z okolností týchto úhrad totiž nevyplýva, že by či už
ručiteľ alebo uvedená spoločnosť zvyšok dlhu neuznávali, naopak dochádzalo k pravidelnému splácaniu
až do uvedených dní poslednej úhrady. Bola tu teda splnená podmienka obnovenia behu premlčacej
doby, o ďalšie 4 roky počnúc dňom 23.09.2019, keď došlo k poslednej úhrade vo výške 2 500,- Eur z
predmetného dlhu, predtým ešte na základe písomného uznania žalobcu ako ručiteľa dňa 10.08.2017,

v prípade tohto písomného uznania by teda štvorročná premlčacia doba ubehla dňa 10.08.2021, v
prípade čiastočnej úhrady dňa 23.09.2019 by táto doba ubehla dňa 23.09.2023. V zmysle elektronického
výpisu z obchodného registra spoločnosť F. Y., s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia dňa XX.XX.XXXX,
a to so spoločnosťou I., s.r.o., Q. XX, O. O.. Žalobca nebol spoločníkom ani konateľom tejto novej
nástupníckej spoločnosti (ktorá už medzičasom tiež zanikla), otázkou na skúmanie by teda bolo aj to,

či táto nástupnícka spoločnosť vykonalo nejakú úhradu z predmetného dlhu zanikajúcej spoločnosti,
resp. či po auguste 2017 všetky úhrady, ktoré sú zaznamenané v doloženom písomnom prehľade už
vykonával len žalobca ako ručiteľ. Pre premlčanie pohľadávky ako takej to mohlo mať teda vplyv len
na premlčanie voči samotnému dlžníkovi, spoločnosti F. Y., s.r.o., ktorá by takúto skutočnosť mohla
namietnuť v prípadnom súdnom konaní. Toto sa však s ohľadom na jej zánik a na nečinnosť nástupníckej

spoločnosti I., s.r.o. nestalo. Veriteľ na uspokojenie svojej pohľadávky z predmetných troch zmlúv o
pôžičke využil zabezpečenie vo vzťahu k ručiteľovi, teda žalobcovi, ktorý svoj dlh uznal písomne dňa
10.08.2017. Minimálne voči ručiteľovi, ktorý môže takúto námietku vzniesť rovnako ako dlžník sám (§
306 ods. 2 Obchodného zákonníka) zostala pohľadávka žalovaného nepremlčaná, pričom vedomosť o
tom, či dovtedy bola alebo nebola predmetná pohľadávka premlčaná, u žalobcu ako ručiteľa nehrala

žiadnu rolu a je právne bezvýznamná (§ 323 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka). Žalobca však
ani v tomto prípade neuznával záväzok z premlčanej pohľadávky žalovaného, a to z toho dôvodu, že
spoločnosť F.. ako hlavný dlžník vykonala preukázateľne v zmysle doloženého písomného prehľadu
poslednú úhradu dňa 15.04.2017, čím došlo k obnoveniu behu štvorročnej premlčacej doby, ktorá
mala skončiť až dňa 15.04.2021. Ak sa právo veriteľa voči ručiteľovi nepremlčí pred premlčaním

práva voči dlžníkovi (§ 310 Obchodného zákonníka), znamená to, že premlčanie pohľadávky voči
ručiteľovi nemohol nastať skôr než 15.04.2021, preto uznanie záväzku zo strany žalobcu v zmysle
§ 323 Obchodného zákonníka bolo vykonané predtým než k premlčaniu došlo či už voči spoločnosti
F. Y., s.r.o., príp. voči nemu samotnému, keďže tento úkon bol vykonaný dňa 10.08.2017. Následne,
právnymnásledkompísomnéhouznaniazáväzkuboltedanovýbehpremlčacejdoby,ktorámalauplynúť

10.08.2021, k začiatku behu novej premlčacej doby však ešte došlo niekoľkokrát na základe čiastkových
úhrad, poslednej dňa 23.09.2019 - k premlčaniu by tak došlo až dňa 23.09.2023, v tejto veci však bola
dňa 26.05.2021 podaná žaloba, v dôsledku ktorej premlčacia doba neplynie.34. Vo vzťahu k záložnému právu a k jeho prípadnému premlčaniu, v dôsledku ktorého zároveň
malo dôjsť k nemožnosti uspokojenia predmetnej pohľadávky žalovaného týmto zabezpečovacím
inštitútom, ktorého sa žalobca v konaní domáha, nebola zo strany žalobcu formulovaná osobitná právna

argumentácia. Táto sa naopak obmedzila len na zdôvodnenie občianskoprávneho režimu právnych
vzťahov strán, príp. z toho vyplývajúceho premlčania pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Možno
teda konštatovať nedostatočný procesný útok zo strany žalobcu a z toho vyplývajúcu nutnosť žalobu
zamietnuť už len z týchto formálnych dôvodov. Každopádne možno k doterajším dôvodom rozhodnutia
súdu uviesť, že ak nedošlo k premlčaniu zabezpečovanej pohľadávky, ako je to zdôvodnené vyššie,

potom nemohlo dôjsť ku dňu žaloby ani ku dňu meritórneho rozhodovania súdu k premlčaniu záložného
práva (§ 100 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka). Pritom objektívna možnosť uplatniť si
toto právo a začať výkon záložného práva bolo možné už po zosplatnení predmetnej pohľadávky dňa
05.04.2016. Z hľadiska právnej teórie síce môže byť sporným, či premlčacia doba pri záložnom práve
je všeobecná trojročná v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, alebo napriek tomu, že ide o inštitút
občianskeho práva, s ohľadom na záväzkové vzťahy strán v obchodnoprávnom režime by aj v tomto

prípade pre premlčanie záložného práva bolo potrebné ubehnutie štvorročnej premlčacej doby v zmysle
§ 397 a § 262 ods. 3 Obchodného zákonníka. Druhému prístupu by napríklad svedčila komplexná
úprava premlčania pre obchodnoprávne vzťahy, vylučujúce subsidiaritu Občianskeho zákonníka, pre
prvý uvedený prístup by naopak svedčilo, že ide o vecné právo, nie obchodnoprávny záväzok, napriek
tomu, že s obchodnoprávnymi vzťahmi účastníkov súvisí, a teda v prípade záložného práva prichádza

do úvahy jedine aplikácia Občianskeho zákonníka. K tomuto prístupu sa prikláňa aj súd v tomto súdnom
konaní (a k premlčaniu by tu preto mohlo dôjsť dňa 05.04.2019), ale s ohľadom na obmedzenie
premlčania záložného práva, ako vyplýva z § 100 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka, k tomuto
premlčaniu stále nedošlo, a to pre obnovenie behu premlčacej doby pri samotnej pohľadávke. Nemožno
tiež zabudnúť na realizáciu tohto práva, keď dňa 19.05.2021 bolo adresované oznámenie o začatí

výkonuzáložnéhoprávaknehnuteľnostiamzostranyžalovanéhovočižalobcoviakoručiteľovi,doručené
bolo dňa 09.06.2021. Tu by taktiež bolo potrebné ustáliť, či v prípade mimosúdneho výkonu záložného
práva (dobrovoľná dražba, priamy predaj) dôjde k spočívaniu premlčacej doby, analogicky k § 112
Občianskeho zákonníka, resp. ak nie, potom aký následok a v ktorom momente nastáva, ak veriteľ síce
toto zabezpečenie pohľadávky realizuje, ale ani pri jednom úkone si svoje práva neuplatní na súde. V

dôsledku nedostatku právnej úpravy (Občiansky aj Obchodný zákonník počítajú len so súdnym resp.
rozhodcovským konaním) by nezostalo než preklenúť normatívny nedostatok súdnou praxou, avšak v
tomto prípade už ide o úvahy pre toto konanie nepodstatné, nemajúce vplyv na formulované závery.

35. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že k premlčaniu a zániku predmetného záložného práva

nedošlo, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

36. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď v konaní bol úspešný
žalovaný, má preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§
355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. (Exekučný poriadok).