Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Mário Šulej
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/86/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422010514
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6422010514.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Ing. Miroslava Manďáka a Mgr. Ivany Datlovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. januára 2023
v trestnej veci obžalovaného B. N. za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr.
zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 30.11.2022, sp.
zn. 4T/79/2022 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného B. N., nar. XX.XX.XXXX v Z. Z., trvalým
pobytom X. E., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica
o d s u d z u j e
podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
g), ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. v OD G. na ulici M. v E. nad K. odcudzil 1 ks oplátky
KOLON. COK. 200g v cene 2,59,-€, a to tak, že ich zobral z regála predajnej plochy, následne ich
otvoril a jeden kus z nich začal jesť ešte v predajni, potom si balenie oplátok vložil pod pazuchu a
prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím spôsobil poškodenej spoločnosti TESCO STORES
SR, a. s., so sídlom Cesta na Senec 2, Bratislava, IČO: 31 321 828, škodu v celkovej výške 2,59,-€
a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol dňa 18.09.2021 príslušníkmi OO PZ Žiar nad
Hronom postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil drobnou krádežou v obchode, a to rozhodnutím -
blokovou pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 10,-€, č. bloku A2200411909, právoplatným dňa
18.09.2021,pričomrozsudkomOkresnéhosúduŽiarnadHronomsp.zn.2T/27/2021zodňa05.05.2021,právoplatným dňa 21.05.2021, bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g),
ods. 2 písm. b) Trestného zákona a rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T 61/2021
zo dňa 26.10.2021, právoplatným toho istého dňa, bol rovnako uznaný za vinného z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Za to mu bol uložený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák.,
§ 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. v spojení s § 74 ods. 1, veta tretia Tr. zák. obžalovanému uložil
ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 12.12.2022, ktoré zároveň odôvodnil, a to proti výroku o treste.
Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil, pokiaľ ide o
uložený trest, ktorý považoval za neprimerane prísny. Zdôraznil, že na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie o svojej vine za spáchaný skutok uvedený v obžalobe a svoje konanie oľutoval, v dôsledku
čoho okresný súd zúžil dokazovanie len na rozhodovanie o druhu a výmere trestu. Poukázal tiež na
to, že spôsobil len zanedbateľnú škodu vo výške 2,59 Eur, pričom poškodená strana jej náhradu ani
nežiadala. Na spáchanie skutku si vôbec nepamätal, okrem toho bol pozitívne hodnotený starostkou
obce, v ktorej býval.
Dal do pozornosti svoje dve posledné odsúdenia, a to rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo
dňa 05.05.2021, sp. zn. 2T/27/2021, ktorým mu bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods.
2 písm. b) Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 5
rokov (do 28.04.2026) s probačným dohľadom, ako aj rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo
dňa 26.10.2021, sp. zn. 4T/61/2021, ktorým mu bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods.
2 písm. b) Tr. zák. uložený trest povinnej práce v trvaní 220 hodín, ktorý vykonal len čiastočne. Keďže
tieto predchádzajúce tresty ešte nevykonal, prichádzalo u neho do úvahy uloženie tzv. ďalšieho trestu
podľa § 43 Tr. zák., resp. upustenie od uloženia takéhoto trestu podľa § 44 Tr. zák., súčasne poukázal
aj na možnosť uložiť mu trest pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa ust. §
39 Tr. zák., prihliadajúc na skutočnosti, ktoré vyznievajú v jeho prospech.
Okrem toho mu mal byť za danej situácie už počas priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
nariadený výkon predtým uvedeného súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky a nemal
byť vo výkone väzby viac ako 6 mesiacov, nakoľko tento trest mu bude i tak v budúcnosti premenený,
pričom takýto postup bol zjavne v jeho neprospech, a preto mal mať dopad aj na zníženie výmery trestu
uloženého mu v tomto trestnom konaní. Naviac mu bolo uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.
Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak,
že u neho upúšťa od uloženia ďalšieho trestu podľa § 44 Tr. zák.
Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry zdôraznil, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa
tej istej majetkovej trestnej činnosti, ide o tzv. špeciálneho recidivistu, pričom doposiaľ uložené tresty
evidentne neviedli k jeho náprave. Aj napriek výške spôsobenej škody považoval uložený trest za
primeraný a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Naproti tomu obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom odôvodnení odvolania
a zdôraznil najmä výšku škody, ktorá bola trestným činom spôsobená. Navrhol, aby krajský súd
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a sám rozhodol tak, že u obžalovaného upustí od uloženia
ďalšieho trestu podľa § 44 Tr. zák.Obžalovaný žiadal o zmiernenie trestu, aby mohol ísť na určitý čas na slobodu, nakoľko si potrebuje
dať do poriadku osobné veci a má chorú matku. V prípade, ak by mu prišla výzva na nástup do výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu bude premenený z podmienečného na nepodmienečný, bez problémov
by na výkon tohto trestu nastúpil.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že odvolanie
podala oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku
o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo
podané čiastočne dôvodne.
Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že uložený trest
bol neprimerane prísny, preto podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3
Tr. por. vo veci rozsudkom sám, tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti.
Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako
je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný, okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a
následne rozhodol rozsudkom. Proti výroku o uložení ochranného opatrenia nepodala odvolanie žiadna
z oprávnených osôb, preto aj v tejto časti nadobudol právoplatnosť.
Pokiaľ ide o výrok o treste, u obžalovaného už okresný súd správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák., t.j., že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho
spáchanie oľutoval, zároveň správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa ust. § 37 písm. m) Tr. zák.,
t.j., že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Taktiež bolo potrebné podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.
prihliadnuť aj na mieru závažnosti poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti, ktoré boli obdobného významu,
jednak v prospech, ale aj v neprospech obžalovaného, ktorý má za sebou kriminálnu minulosť. Doposiaľ
bol súdom trestaný sedemkrát (jeden trest bol zrušený) pre rôznu úmyselnú trestnú činnosť, najmä
majetkového charakteru, ako to vyplýva z aktuálneho odpisu registra trestov, avšak ohľadne prvého a
tretieho odsúdenia sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol, keďže došlo k ich zahladeniu. Na piate až
siedme odsúdenie nebolo možné pri ukladaní trestu prihliadnuť, nakoľko boli súčasťou skutku, z ktorého
bol uznaný za vinného a mali priamy vplyv na sprísnenie právnej kvalifikácie skutku, inak by totiž došlo
k ich dvojitému pričítaniu v neprospech obžalovaného, čo by bolo neprípustné. V tomto smere teda
krajský súd prihliadal len na jeho druhé a štvrté odsúdenie, pri ktorom mu boli za úmyselné trestné činy
majetkového charakteru uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody.
V tomto smere je potrebné poukázať na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR, z ktorého vyplýva,
že samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
por. a jeho následné prijatie súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť
podľa ust. § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák.,
avšak takýto postoj obžalovaného je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne
účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude
následne súdom uložený, a preto možno aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Tr. zák. vzťahujúce sa na konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, t.j. môže mu byť uložený trest
odňatia slobody znížení o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V danom
prípade malo vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní taktiež význam pri ukladaní trestu,
a to v jeho prospech, hoci odvolací súd priamo neaplikoval predtým uvedené zákonné ustanovenie o
mimoriadnom znížení trestu. U obžalovaného neexistovali ani také okolnosti prípadu, ani také pomery,
ktoré by mohli byť považované za mimoriadne, taktiež použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby by
z tohto dôvodu nebolo pre neho neprimerane prísne, preto nebolo namieste aplikovať ust. § 39 Tr. zák.
o mimoriadnom znížení trestu. Nepochybne však bolo potrebné prihliadnuť aj na zanedbateľnú výšku
škody, ktorú trestným činom spôsobil.
Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol ustálený na 1 : 1, teda nedošlo k zmene hraníc
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá predstavovala rozpätie od 6 mesiacov až do 3 rokov.Berúc do úvahy predtým zmienené skutočnosti a okolnosti, ktoré vyznievali v prospech obžalovaného,
napriek existencii skutočností vyznievajúcich v jeho neprospech, krajský súd zmiernil výmeru uloženého
trestu prvostupňovým súdom a sám obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov.
Keďže neboli splnené predpoklady na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49
ods.1písm.a)Tr.zák.,resp.podmienečnýodkladvýkonutrestuodňatiaslobodysprobačnýmdohľadom
podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., nakoľko sa úmyselného trestného činu dopustil počas plynutia skúšobnej
doby berúc do úvahy ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. a takýto postup by nebol v súlade so zákonom aj
vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä, ak mu pri poslednom odsúdení za rovnaký trestný čin, ktorý
spáchal taktiež počas plynutia skúšobnej doby predtým uvedeného podmienečného odsúdenia, už bol
uložený miernejší druh trestu, a to alternatívny trest povinnej práce, ktorý čiastočne vykonal. Je zrejmé,
že doposiaľ uložené tresty nemali na neho dostatočný vplyv na jeho prevýchovu, keďže sa opakovane
dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti, predovšetkým majetkového charakteru. Práve z tohto dôvodu by
pretonebolovsúladesozákonomupustenieodďalšiehotrestupodľa §44Tr.zák.,akosatohodomáhal,
pretože by takéto rozhodnutie o treste bolo v danom prípade neprimerane mierne a nepostačovalo by
na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného. To platí aj vo vzťahu k prípadnému uloženiu ďalšieho
z alternatívnych druhov trestov.
Obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu dvakrát vo výkone trestu
odňatia slobody, ktoré tresty mu boli uložené za úmyselné trestné činy, preto ho krajský súd na výkon
uloženého trestu odňatia slobody zaradil podľa ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.
Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, hoci v zníženej výmere, zabezpečí v danom
prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, zároveň obsahuje v primeranom rozsahu
prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým
požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré
upravujú zásady ukladania trestov. V danom prípade bude zároveň zabezpečovať ochranu spoločnosti
aj uložené ochranné protitoxikomanické ambulantné liečenie, ktoré bude spolupôsobiť pri výchove a
náprave obžalovaného.
Výrok o uloženom ochrannom opatrení však krajský súd nepreskúmaval, pretože tento nebol napadnutý
odvolaním žiadnou oprávnenou osobou, teda vo zvyšných častiach (vo výrokoch o vine a o ochrannom
opatrení) zostal napadnutý rozsudok nedotknutý.
Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste
z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.