Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 19, 2022

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622201840
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2022:7622201840.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore: žalobcu: Slovenská

republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom
Pribinova 2, 812 72 Bratislava proti žalovanému: V. F., N.. X.X.XXXX, A. XXX XX Ž.Z. XXX, o zaplatenie
325,00 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 325,00 € s
5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 325,00 € od 10.7.2020 do zaplatenia.

II. Priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne

po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 08.04.2022 domáhal od žalovaného zaplatenia
peňažného plnenia vo výške 325,- Eur s príslušenstvom.

2. V žalobe uviedol, že žalovanému bola dňa 09.06.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške
325,- Eur, splatná do 09.07.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom
zariadení K. F. A. K. za obdobie od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX. Keďže žalovaný pohľadávku štátu
v lehote splatnosti faktúry neuhradil, bola žalovanému zaslaná výzva na úhradu pohľadávky štátu zo

dňa 19.10.2020 na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia výzvy. Žalobca následne zaslal
žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 17.01.2022, ktorou vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená doporučená listová zásielka bola
vrátená žalobcovi poštovými službami dňa 14.02.2022 s poznámkou - zásielka neprevzatá v odbernej
lehote. Napriek vyššie uvedenému žalovaný nezaplatil dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do
omeškania s plnením peňažného dlhu, čím mu zároveň vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z
omeškania, v súlade s ustanovením § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s

§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.
3. Legitímnosť svojho nároku oprel o ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktoré umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri
plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je
fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.

z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto
povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021).4. Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému
zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Zastával názor, že žalovaný

by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a
preto postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil.
Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu
majetku štátu v súlade so zákonom NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov. V tomto prípade nemožno opomenúť zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá žalobcovi povinnosť
využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku
alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.

5. Na podporu skutkových tvrdení žalobca predložil ako listinné dôkazy:
- faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 325,- Eur, splatnú do 09.07.2020 za stravu zabezpečenú počas

nariadenej izolácie v karanténnom zariadení K. F. A. K. za obdobie od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX,
- výzvu na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - stravu počas karantény, zo dňa 19.10.2020,
- výzvu na úhradu pohľadávky štátu vo výške 325,- Eur zo dňa 17.01.2022, ktorá bola žalobcovi vrátená
poštovými službami dňa 14.02.2022 s poznámkou - zásielka prevzatá v odbernej lehote.

6. V zmysle návrhu žalobcu súd vo veci vydal dňa 11.04.2022 platobný rozkaz pod sp. zn.
7C/27/2022-11, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 325,- Eur s 5% úrokom
z omeškania ročne od 10.07.2020 do zaplatenia, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do
vlastných rúk.

7. Po márnom šetrení pobytu, z dôvodu nemožnosti doručenia platobného rozkazu žalovanému, súd
uznesením zo dňa 30.08.2022 vydaný platobný rozkaz zrušil.

8. Napriek šetreniu pobytu lustráciou v príslušných registroch - Registri obyvateľov SR, Sociálnej
poisťovni, ZVJS, sa súdu nepodarilo zistiť skutočnú adresu pobytu žalovaného. Žalovaný je prihlásený

v Registri obyvateľov SR od XX.XX.XXXX k trvalému pobytu na adrese: Ž. XXX, čo potvrdilo i ďalšie
šetrenie, prechodný pobyt ani pobyt v zahraničí hlásený nemá. Zo správy Obvodného oddelenia PZ
Spišské Vlachy zo dňa 14.07.2022 súd zistil, že žalovaný sa na adrese uvedenej v žalobe nezdržiava,
nakoľko odišiel na nezistenú adresu do P..

9. Keďže sa súdu nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na uvedenú adresu, ani zistiť terajší
skutočný pobyt doručoval žalovanému žalobu spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie a poučením
prostredníctvom oznamu o doručení na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke postupom podľa § 116
Civilného sporového poriadku.

10. Žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril a nepoužil žiaden prostriedok procesnej obrany.
11. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu a žalovaného. Právny
zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil s poukazom na zásadu
hospodárnosti konania a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa
na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Z uvedených dôvodov súd pojednával a

napokon aj rozhodol v neprítomnosti sporových strán podľa § 180 Civilného sporového poriadku.

12.Súd vykonaldokazovanieoboznámenímslistinnýmidôkazmiatofaktúrouč.XXXXXXXXXX,výzvou
na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - stravu počas karantény, zo dňa 19.10.2020, výzvou na
úhradu pohľadávky štátu vo výške 325,- Eur zo dňa 17.01.2022, ako aj obsahom celého spisu a zistil

tento skutkový stav:

13. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 325,- Eur, splatnej do 09.07.2020 súd zistil, že žalovanému bola
uvedená suma fakturovaná za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení
K. F. A. K. za obdobie od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX.

14. Žalovaný bol na úhradu nákladov za karanténu vyzývaný výzvou na úhradu pohľadávok po lehote
splatnosti - stravu počas karantény zo dňa 19.10.2020 a následne výzvou na úhradu pohľadávky štátu
vo výške 325,- Eur zo dňa 17.01.2022, pričom však k úhrade nákladov nepristúpil.15. Podľa § 2 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, prenosné ochorenie je choroba vyvolaná biologickým faktorom,

ktorý je schopný vyvolať individuálnu alebo hromadnú.

16. Podľa § 2 ods. 1 písm. m/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, izolácia je oddelenie osoby chorej na prenosné ochorenie
počas jej infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia jej zotrvaním v

domácom prostredí na nevyhnutný čas.

17. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 55/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení
neskorších predpisov náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými
všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je
povinný tieto povinnosti plniť.

18.PodľaOpatreniaÚraduverejnéhozdravotníctvaSlovenskejrepublikypriohrozeníverejnéhozdravia,
č. OLP/3012/2020 zo dňa 04.04.2020 všetkým osobám, ktoré od 06. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na
územie Slovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú
na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku

sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnej dobe 14 dní. Po dobu domácej izolácie
podľa predchádzajúcej vety sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti.

19. Predmetom sporu nebola otázka posudzovania ústavnosti pobytu žalovaného v karanténnom
zariadení, ale žalobcov nárok na náhradu nákladov vzniknutých v dôsledku zabezpečenia nariadenej

karantény žalovanému v zariadení K. F. A. K. za obdobie od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX. Ústavný súd
SR svojím Nálezom sp. zn. PL. ÚS 4/2021-136 zo dňa 08.12.2021 nevyhovel návrhu ombudsmanky
o protiústavnosti ustanovení zákona, na základe ktorých boli tí, čo boli v karanténnych zariadeniach,
za tieto služby povinní zaplatiť štátu za poskytnutú stravu. Tým, že ide o úhradu skutočne vzniknutých
nákladov, dospel ÚS SR k záveru o ústavnej udržateľnosti tejto povinnosti. V uvedenom náleze bolo

zohľadnené aj to, že právna úprava odstraňujú riziko povinnosti znášať neprimerane vysoké náklady.

20. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný bol počas nariadenej
karantény umiestnený v karanténnom zariadení v K. F. A. K. v období od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX,
počas ktorého mu bola poskytovaná strava. Žalovaný bol subjektom, ktorý niesol hmotnoprávnu

povinnosť znášať náklady za stravu podľa § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia počas
izolácie. Keďže tak neurobil a túto povinnosť za neho splnil prevádzkovateľovi zariadenia žalobca,
vzniklo na strane žalovaného voči žalobcovi bezdôvodné obohatenie podľa § 454 Občianskeho
zákonníka. Súd nezistil, že by náklady na stravu v sume 325,- Eur od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX boli
zjavne disproporčné voči žalovanému. Ide o primeranú položku stravného, ktorá zjavne nepresahuje

výšku nákladov na stravu dospelej osoby mimo nariadenej izolácie, t.j. v bežnom živote. Žalovaný v
konaní nijakým spôsobom skutočnosť umiestnenia v izolácii a zabezpečenia stravy vyfakturovanej
faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX za obdobie počas izolácie nerozporoval, avšak napriek
prevzatiu výzvy na jej zaplatenie tak neučinil.

21. Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že nárok žalobcu je dôvodný a preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 325,- Eur, ako nákladov za stravu poskytnutú počas
nariadenej štátnej karantény.

22. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok

na úrok z omeškania, keď žalovaný neuhradil faktúru v lehote splatnosti a ktorý si uplatnil odo dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúry t.j. od 26.9.2020 do zaplatenia, pričom a jeho výška bola v zmysle
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšená o 5 percentuálnych bodov.

23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov

konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.