Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/101/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122202551
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1122202551.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a
členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská
energetika, a. s., Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, právne zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739,
proti žalovanému: ADEMFI s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:

51 029 871, o zaplatenie 3.160,11 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti platobnému rozkazu
Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/24/2022-94 zo dňa 12.04.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/24/2022-94 zo dňa
12.04.2022 v napadnutom výroku II. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým platobným rozkazom súd prvej inštancie v I. výroku zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu 3.160,11 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.377,77 EUR odo dňa 23.01.2020 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 10.03.2020 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 15,- EUR odo dňa 11.06.2020 do zaplatenia, s úrokom z

omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 21.10.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 22.10.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 23.10.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 24.10.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 27.10.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 28.10.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 29.10.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 10.11.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškaniavovýške5%ročnezosumy1.724,94EURododňa10.12.2020dozaplatenia,spolusúrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10,- EUR odo dňa 13.02.2021 do zaplatenia, ako aj paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, alebo v tej istej lehote podať
na Okresnom súde Bratislava I vecne odôvodnený odpor. V II. výroku napadnutého platobného rozkazu

súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k zaplateniu (nahradeniu) trov konania žalobcovi v celkovej
výške 438,22 EUR pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 119,50 EUR a trov
právneho zastúpenia vo výške 318,72 EUR a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu.

2. Proti platobnému rozkazu v časti výroku II. o trovách konania podal žalobca v zákonom stanovenej
lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd platobný

rozkaz v napadnutom rozsahu zmenil tak, že zaviaže žalovaného aj na úhradu trov konania, ktoré mu
vznikli v súvislosti s predžalobnou výzvou vo výške 145,40 EUR s DPH spolu s režijným paušálom vovýške 13,96 EUR s DPH, eventuálne, aby platobný rozkaz v napadnutom rozsahu zrušil a vec v tomto
rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca poukázal na zákonné ustanovenia § 251,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a §

13a ods. 1 písm. a), c) a d) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), pričom namietal, že súd prvej inštancie mu nepriznal
náhradu trov právneho zastúpenia, na ktorú má podľa Civilného sporového poriadku spolu s vyhláškou
č. 655//2004 Z.z. právo, nakoľko v podanej žalobe vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej

služby (prevzatie a príprava zastúpenia, predžalobná výzva a podanie žaloby). Zastával názor, že všetky
úkony boli nevyhnutné potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci. Pokus o zmier zaslaný žalovanému
spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy. Poukázal na novelizované ustanovenie § 13a
ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré s účinnosťou od 15. júna 2019 považuje za úkon právnej služby aj
vypracovanie predžalobnej výzvy. Predmetná vyhláška teda podľa jeho názoru odstránila pochybnosť o
tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za úkon právnej služby za ktorý je možno považovať trovy

právneho zastúpenia. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej
republiky.

3. Žalobca ďalej uviedol, že nie je možné nepriznať náhradu odmeny advokáta za predžalobnú výzvu
jednoduchým odkazom na § 251 CSP, nakoľko predmetné ustanovenie v žiadnom prípade neupravuje

spornú problematiku určenia výšky odmeny advokáta za právne služby, na rozdiel od vyhlášky č.
655/2004 Z.z.. Stále ide o úkon, ktorý bol vykonaný pred začatím konania, rovnako ako prevzatie a
príprava zastúpenia, či podanie samotného návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti poukázal na
dôvodovú správu k spornej vyhláške. Podľa žalobcu nie je možné kategorizovať predžalobnú výzvu ako
nákladspojenýsuplatnenímpohľadávkyvponímaní§121zákonač.40/1964Občianskyzákonník(ďalej

len „OZ“), nakoľko je potrebné tento úkon subsumovať jednoznačne pod trovy právneho zastúpenia.
V prípade, ak by sa súd s uvedeným nestotožnil, mal za to, že ak súd rozhoduje o peňažnom plnení,
ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných
noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť
uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou

súdu uplatnený nárok takto posúdiť, a to bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného
plnenia je, alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení
so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného
plnenia, t.j. posúdil nárok ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 OZ.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, napriek skutočnosti, že mu bolo odvolanie doručené.

5. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie v

napadnutej časti je vecne správne.

6. Podľa § 156 CSP konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

7. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných
dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania a
platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú
peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.

Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvo pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie okrem rozhodnutia o samotnom nároku žalobcu (výrok
I.), rozhodol vo výroku II. aj o trovách konania, ktoré žalobcovi vznikli účasťou v konaní do vydania
platobného rozkazu. Na účely konania o platobnom rozkaze sa tento výrok o trovách konania považuje
za uznesenie, ktoré vydáva sudca. Keďže s výrokom o trovách konania môže nesúhlasiť tak žalobca,

ako aj žalovaný, musel zákon pripustiť určitý prostriedok nápravy aj voči tejto časti súdneho rozhodnutia,
a to nielen voči výške náhrady trov konania, ale aj voči samotnému nároku na náhradu trov konania. V
súlade s novou koncepciou uplatňovania nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodne
o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP), pričom
rozhodnutie o konkrétnej výške náhrady trov konania ponecháva súdnemu úradníkovi (§ 262 ods. 2
CSP). V súlade s § 357 písm. m) CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov

konania je prípustné odvolanie. V platobnom rozkaze treba považovať výrok o trovách konania síce za
výrok o výške náhrady trov konania, ten však v sebe zákonite konzumuje aj rozhodnutie súdu o nároku
(žalobcu) na ich náhradu. Je to dané práve špecifickosťou skráteného konania o platobnom rozkaze, kde
by nebolo účelné rozhodovať najprv o nároku a potom o výške trov konania. Preto, ak platobný rozkaz
vydal sudca (čo v tomto prípade nastalo), v platobnom rozkaze rozhodne tak o nároku na náhradu trov

konania, ako aj o výške tohto nároku. Potom iba proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze je
pri použití argumentu a maiori ad minus prípustné odvolanie.

13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, odvolací súd uvádza, že podľa novej právnej úpravy
uvedenej v ust. § 251 CSP sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní,

t.j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia, a to právoplatnosťou rozhodnutia
súdu, ktorým sa konanie končí. Jednotlivé úkony právnej služby musia byť posudzované samostatne
so zreteľom na to, či išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu vznikol v
konaní, v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. To znamená, že každý výdavok v konaní
je zo strany súdu posudzovaný osobitne a pri absencii niektorého zo zákonných znakov v zmysle §

251 CSP, ktoré musia byť naplnené kumulatívne, nemôže byť strane priznaná jeho náhrada v rámci
rozhodnutia o trovách konania podľa § 255 CSP. Za trovy konania tak môžu byť považované iba tie
výdavky, ktoré boli súdu riadne preukázané, musia byť odôvodnené, účelne vynaložené, musia mať
priamusúvislosťsuplatňovanímalebobránenímprávaamusiavzniknúťvkonaní.Zákonnádefiníciatrov
konania predpokladá, na rozdiel od predošlej právnej úpravy, výslovný časový aspekt vynaloženia týchto

nákladov. Na to, aby výdavky mohli byť z právneho hľadiska považované za trovy súdneho konania,
musia vzniknúť strane v tomto súdnom konaní. Civilné sporové konanie sa začína výlučne podaním
žaloby alebo návrhu na nariadenie neodkladného, zabezpečovacieho opatrenia súdu, resp. návrhu na
vydanie platobného rozkazu, preto výdavky, ktoré vzniknú pred týmto okamihom (kam patria aj výdavky
na predžalobnú výzvu), nemožno považovať za trovy konania. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť,

že dňa 15. júna 2019 nadobudla účinnosť novela vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v zmysle ktorej sa za
úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy, nakoľko vyhláška je podzákonným
právnym predpisom, naviac predmetná vyhláška č. 655/2004 Z.z. je vykonávacím predpisom k zákonu
č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona a nie k Civilnému sporovému
poriadku. Novela vyhlášky iba odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za

príslušenstvopohľadávkytým,žejuzaradilasamostatnemedziúkony,zaktorépatríadvokátoviodmena.

14. Rovnako tak neobstojí námietka žalobcu, že i podanie žaloby, resp. prevzatie právneho zastúpenia
vzniká pred začatím konania, nakoľko je zrejmé, že bez uvedených úkonov by právne zastúpenie, resp.
konanie ani nezačalo, pričom predžalobná výzva nie je takým úkonom, ktorý je nevyhnutný pre účely

začatia či už súdneho konania, alebo právneho zastúpenia. Preto na rozdiel od predžalobnej výzvy, je
nevyhnutné predmetné úkony považovať za úkony vzniknuté v konaní (keď konanie sa začalo práve
podaním žaloby/návrhu spísaného advokátom), t.j. v priamej súvislosti so začatím súdneho konania.

15.Narozdielodvyššieuvedeného,zanákladyspojenésuplatnenímpohľadávkyjepotrebnépovažovať

spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky v predsúdnom štádiu, tieto náklady sa
musiatýkaťzročnejpohľadávkyamusiabyťúčelnevynaložené,abysadaliúspešneuplatniťajvsúdnom
spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Keďže žalobca tvrdil, že predžalobnú výzvu
bolo možné považovať aj za príslušenstvo pohľadávky, v dôsledku čoho ju súd prvej inštancie mal taktoposúdiť, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s uvedenou námietkou v časti určenia, že predžalobná
výzva predstavuje príslušenstvo pohľadávky, avšak vo zvyšnej časti bola jeho argumentácia irelevantná,
pretože žalobca si takýto výdavok ako príslušenstvo pohľadávky (t.j. hmotnoprávny nárok) neuplatnil

priamo v podanej žalobe ako súčasť uplatňovanej istiny, ale si ho jednoznačne uplatnil v rámci náhrady
trov konania (trov právneho zastúpenia). Súd prvej inštancie preto nemohol postupom uvádzaným
žalobcom rozhodnúť nad uplatňovaný petit (§ 216 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP).

16. Pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu odvolací súd vychádzal aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR,

ktorý napr. v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 207/2019 výslovne v bode 36 odôvodnenia poukázal na výklad
odbornej literatúry, že predžalobná výzva sa nepovažuje za trovy konania.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku v napadnutej
časti vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne
potvrdil.

18. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho mu vzniklo
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho konania

žiadne trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (obdobne
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého ak si strana
náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl.
17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok
na náhradu trov konania nepriznáva).

19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom

dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).