Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 9, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/71/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5621203141
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5621203141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu

JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcov 1/ W. N., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Y. T. XXX, 2/ E. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. T. XXX, obaja zastúpení JUDr. Dušanom Jančim,
advokátom so sídlom Q. XXX, Y. W., proti žalovanému Obec Liptovský Ondrej, so sídlom Liptovský
Ondrej 84, IČO: 00 315 532, zastúpenému JUDr. Janou Šmihulovou Jakabovičovou, advokátkou so
sídlom O. XX, Y. W., o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6C/31/2021-108 zo dňa 11. 01. 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom priznáva protižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 39, § 711 ods. 1 písm. f/, ods. 2, 3, 4 OZ, §
2, § 3 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými
náhradami, § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 9 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 12 ods. 2, § 24 ods. 2 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj
bývania a sociálnom bývaní určil, že výpoveď z nájmu bytu č. X nachádzajúceho sa vo vchode Z. na X.
poschodí v pavlačovom bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na CKN parcele č. 343/13 k.ú. Y. T.,

zapísaný na LV č. XXX zo dňa 18. 05. 2020 je neplatná (I.) a žalobcom 1/ a 2/ proti žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). Z dôkazov predložených stranami sporu zistil, že
dňa 10. 03. 2006 žalovaný uznesením č. 7/2006 schválil Všeobecne záväzné nariadenie obce č. 1/2006
pre podmienky prideľovania bytov v bytových domoch postavených s podporou štátu, tak ako to bolo v
tomto prípade, určených pre obyvateľov obce, rodákov žijúcich mimo obec, občanov pracujúcich v obci
alebo v blízkosti obce a iných občanov, ktoré v čl. 2 ods. 1 upravilo, že nájomná zmluva s nájomcom
sa uzatvára na dobu určitú, maximálne na päť rokov s tým, že v osobitných prípadoch individuálne na

základe rozhodnutia starostu obce, po vyjadrení obecného zastupiteľstva a prehodnotení plnenia kritérií
na uzatváranie nájomných zmlúv je možné uzavrieť nájomnú zmluvu na dlhšiu dobu nájmu. Dňa 30. 06.
2006 obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie č. 17/2006, ktorým schválilo pridelenie nájomných bytov
jednotlivým nájomcom, medzi ktorými bol aj žalobca 1/. Zároveň obecné zastupiteľstvo uznesením č.
22/2006 schválilo zmluvu o budúcej zmluve o nájme bytu uzavretej podľa § 50 OZ a zmluvu o nájme bytu
uzatvorenú podľa § 658 a nasl. OZ, ktorá sa uzavrie do 30 dní od vydania kolaudačného rozhodnutia
na nájomné byty. Ako príloha k tomuto uzneseniu bola pripojená vzorová zmluva o budúcej zmluve o

nájme bytu a vzorová zmluva o nájme bytu, ktorá v čl. I. bod 2 obsahuje údaj „prenajímateľ ponecháva
nájomcovi byt do užívania na určitý čas od kolaudácie do 2036“. Dňa 08. 09. 2007 uzatvorili žalobcovia
ako nájomcovia so žalovaným ako prenajímateľom, za ktorého konal starosta obce G. E., zmluvu o
nájme predmetného bytu na čas určitý „od kolaudácie do 31. 12. 2036“, ktorá obsahuje aj údaj o tom, žev prípade dodržania podmienok uvedených vo všeobecne a osobitne záväzných právnych predpisoch,
a to v OZ, VZN obce má nájomca právo na odkúpenie bytov po 30-tich rokoch za 1 euro.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že nájomná zmluva je neplatná

pre jej rozpor so Všeobecne záväzným nariadením č. 1/2006, prvotne skúmal platnosť predmetnej
nájomnej zmluvy. Žalovaný videl jej neplatnosť v tom, že bola uzavretá na dobu určitú 30 rokov
napriek tomu, že Všeobecne záväzné nariadenie ju umožňovalo uzavrieť najviac na dobu 5 rokov a
ako ďalší dôvod neplatnosti označil ustanovenia týkajúce sa odkúpenia bytu po 30 rokoch nájmu za 1
euro. Medzi stranami bolo nesporné, že bytový dom bol postavený aj z úveru poskytnutého Štátnym

fondom rozvoja bývania na základe zmluvy uzavretej so žalovaným 02. 06. 2006. V čase uzavretia
nájomnej zmluvy 08. 09. 2007 však neplatil zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a
sociálnom bývaní, ktorý upravoval v § 12 ods. 2 dobu nájmu najviac na tri roky. V zmysle prechodného
ust. § 24 ods. 2 sa síce vzťahoval aj na žiadateľov, ktorým bola poskytnutá dotácia na obstarávanie
nájomných bytov podľa predpisov účinných do 31. 12. 2010, ale len v prípade, ak nájomná zmluva bola
uzavretá za určitosti tohto zákona, čo sa však na predmetný prípad nevzťahovalo. V čase uzatvárania

nájomnej zmluvy bolo poskytovanie dotácií na rozvoj bývania upravené Výnosom Ministerstva výstavby
a regionálneho rozvoja SR č. V-1/2006 zo 07. 12. 2006, ktorý však upravoval vzťahy medzi štátom
a žiadateľom o dotáciu a v ktorej žiadateľ bol povinný v zmluve o poskytnutie dotácií sa zaviazať, že
nájomnú zmluvu s nájomcom uzatvorí na dobu, ktorá neprevýši tri roky, s výnimkou, ak nájomcom
je občan so zdravotným postihnutím, uvedeným v prílohe č. 1, u ktorého doba nájmu neprevýši 10

rokov. Napriek tejto úprave žalovaný ponechal v platnosti uznesenie Obecného zastupiteľstva č. 7/2006
zo dňa 10. 03. 2006, v ktorom stanovil dobu nájmu maximálne na 5 rokov, s možnosťou uzavrieť
nájomnú zmluvu na dlhšiu dobu za stanovených podmienok, a to na základe rozhodnutia starostu obce
po vyjadrení obecného zastupiteľstva a prehodnotení plnenia kritérií na uzatváranie nájomných zmlúv.
Medzi stranami bolo nesporné, že zmluvu o nájme bytu vypracoval žalovaný bez toho, aby žalobcovia,

ako budúci nájomcovia, sa dožadovali 30-ročnej doby nájmu. Žalovaný, ktorému bol poskytnutý úver
na financovanie bytového domu a musel mu byť známy aj uvádzaný výnos, sa preto sám rozhodol,
že byty prenajme nielen žalobcom, ale aj ďalším nájomcom na dobu 30 rokov, pričom návrh takejto
zmluvy bol schválený uznesením Obecného zastupiteľstva č. 12/2006 zo dňa 30. 06. 2006 a táto doba
nájmu bola následne uvedená aj v zmluve, ktorú v mene žalovaného podpísal starosta obce, čím boli

splnené podmienky, ktoré si sám žalovaný stanovil v uznesení Obecného zastupiteľstva č. 7/2006.
Obidve zmluvné strany tento stav akceptovali viac ako 14 rokov, dokonca nič na týchto zmluvných
podmienkach nezmenili, a to ani pri prijímaní jej dodatkov. Ustanovenie nájomnej zmluvy o dobe trvania
nájmu je jednoznačné, určité, dokonca v zmluve zvýraznené. Pokiaľ žalovaný v súdnom konaní tvrdil,
že dlhšiu dobu nájmu ako 5 rokov, bolo možné dojednať iba v prípade, ak bol takýto súhlas „explicitne

inkorporovaný do písomného uznesenia“ a pokiaľ ide o rozhodnutie starostu, tento mal obsahovať
samostatný prejav vôle v písomnej forme, časovo predchádzajúci uzavretiu zmluvy, poukázal na to,
že žalovanému nič nebránilo, aby takto formálne aj postupoval. Pokiaľ žalovaný nepostupoval takým
spôsobom, ktorý prezentoval v súdnom konaní, nemôže to zaťažovať žalobcov, ktorí sa na tvorbe
zmluvy vôbec nepodieľali. Naopak, vypočutím žalobcov bolo preukázané, že bol to práve starosta, ktorý

im navrhoval takéto riešenie, pričom toto tvrdenie žalobcov v konaní vyvrátené nebolo. Vzhľadom na
uvedené nemožno vyvodiť neplatnosť zmluvy o nájme bytu len z toho, že bola dojednaná dlhšia doba
nájmu ako 5 rokov. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia tento stav nezavinili, danú situáciu nevytvorili, v
zmysle § 3 ods. 1 OZ by takýto výkon práva žalovaného bol navyše aj v rozpore s dobrými mravmi.
Nakoľko v konaní nebola preukázaná neplatnosť zmluvy o nájme bytu, súd skúmal platnosť výpovede

nájmu bytu. Vychádzal z toho, že žalovaný nepoprel tvrdenie žalobcov, že byt nie je bytom osobitného
určenia alebo že sa nenachádza v dome osobitného určenia, tak ako je to upravené v ust. § 2 a §
3 zákona č. 189/1992 Zb., a preto podľa § 151 ods. 1 CSP sa skutkové tvrdenia žalobcov ohľadne
charakteru bytu považujú za nesporné. K výpovedi nájmu bytu nebola pripojená ani listina, ktorá by
preukazovala dôvod výpovede tak, ako je to stanovené v § 711 ods. 3 OZ, keď vypočutím starostu bolo

navyše zistené, že výpoveď nájmu nebola schválená obecným zastupiteľstvom tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. a § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1991
Zb., ako aj VZN č. 2/2018 o podmienkach prideľovania a bývania v nájomných obecných bytoch a o
hospodárení s nimi, za účinnosti ktorého žalovaný dal výpoveď nájmu bytu, podľa ktorého čl. I. bod 3
o nájomných vzťahoch a prideľovaní bytov v bytovom dome rozhoduje výlučne obecné zastupiteľstvo.

Vykonaným dokazovaním mal navyše preukázané, že skutočným dôvodom, pre výpoveď nájmu bola
skutočnosť, že žalobca 1/ získal dedením nehnuteľnosť, ktorú zrejme mieni užívať (podľa tvrdenia
žalovaného rodinný dom v V. užíva už 2,5 roka). V zmluve o nájme bytu však nebola dojednaná možnosť
vypovedať nájom v prípade, ak nájomca nadobudne iné bytové priestory. Vzhľadom na uvedené nemalpreukázanú existenciu dôvodu výpovede, vymedzeného vo výpovedi nájmu bytu. Predmetom sporu
nebola otázka platnosti ďalšieho zmluvného dojednania, a to práva nájomcov odkúpiť byt po uplynutí
dojednanej doby za zostatkovú cenu 1 euro. Toto dojednanie bez ohľadu na to, či sa jedná o dojednanie

platné alebo neplatné, nezakladá platnosť alebo neplatnosť nájomnej zmluvy (§ 41 OZ), a preto túto
otázku neriešil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f/, h/ CSP odvolanie žalovaný a žiadal ho zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá a jemu

priznaný nárok na náhradu trov konania. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu 30 rokov do 31. 12.
2036, napriek tomu, že v danom prípade nebola schválená výnimka na uzavretie doby nájmu dlhšie
ako 5 rokov v súlade s čl. 2 ods. 1, 4 VZN č. 1/2006 a obecným zastupiteľstvom neboli explicitne
schválené jej podstatné náležitosti, čo zakladá absolútnu neplatnosť podľa § 39 OZ. Mal za to, že pri
nakladaní s obecným majetkom je potrebné postupovať formálne a dodržiavať písomnú formu, tam
kde to vyžadujú právne predpisy, z ktorého dôvodu nemožno podpis starostu na nájomnej zmluve

stotožňovať so súhlasným rozhodnutím starostu uzavrieť nájomnú zmluvu. Rozhodnutie starostu, tento
mal obsahovať samostatný prejav vôle v písomnej forme, časovo predchádzajúci uzavretiu zmluvy.
Súhlasné vyjadrenie obecného zastupiteľstva muselo byť inkorporované do písomného uznesenia,
vzhľadom k tomu, že ide o kolektívny orgán a rozhodnutia môže prijímať jedine formou uznesení alebo
VZN a navyše išlo o nakladanie s obecným majetkom. Uznesenie Obecného zastupiteľstva č. 22/2006

z 30. 06. 2006 neobsahuje dostatočné vyjadrenie súhlasu s uzatváraním zmlúv na dobu dlhšiu ako
5 rokov. Platí, že uznesenie nie je možné interpretovať nad rámec jeho skutočného znenia, pričom v
tomto prípade neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že obecné zastupiteľstvo explicitne vyjadruje súhlas
s uzatváraním zmlúv na dobu dlhšiu ako 5 rokov. Nesúhlasil s názorom súdu, že táto situácia je na
ťarchu žalovaného, nakoľko žalobcovia tento stav nezavinili a s poukazom na § 3 ods. 1 OZ by bol

takýto výkon práv žalovaného navyše s dobrými mravmi, nakoľko je potrebné v prvom rade zohľadniť
skutočnosť, že ide o právny vzťah, kde na jednej strane vystupuje subjekt verejného práva - obec a
súčasne predmet záväzku sa týka obecného majetku, a preto treba striktne aplikovať zákon č. 138/1991
Zb. o majetku obcí a zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie
je zrejmé, ako sa súd s týmito právnymi predpismi vysporiadal. Starosta je pri zastupovaní obce navonok

viazaný rozhodnutím obecného zastupiteľstva a nie je oprávnený v mene obce robiť úkony, ak zákonom
požadovanérozhodnutietohtoorgánuchýba,apretonímurobenýprávnyúkonbolvrozporesozákonom
a je absolútne neplatný (§ 39 OZ). Súčasne mal za to, že zmena nájomnej zmluvy za účelom zosúladenia
doby nájmu by bola vzhľadom na obranu žalobcov nemožná kvôli možnosti odkúpenia predmetu nájmu
za 1 euro. Dôvodom, pre ktorý bola daná výpoveď nájmu, je, že žalobcovia 2,5 roka prenajatý byt

neužívajú, pretože sa presťahovali do rodinného domu v ich vlastníctve a keďže sa jedná o obecný byt,
žalovaný ho chcel poskytnúť inej rodine obce bez zabezpečeného bývania s cieľom účelne využívať
obecný majetok. Súčasne poukázal na ďalší dôvod neplatnosti nájomnej zmluvy, a to, že nájomná
zmluva obsahuje ustanovenie, ktoré zakladá právo nájomcu na odkúpenie bytu po 30 rokoch za 1 euro,
pričom takáto podmienka nebola prerokovaná a výslovne schválená obecným zastupiteľstvom, napriek

tomu, že sa jedná o nakladanie s majetkom obce, ktoré v zmysle vtedy účinného zákona č. 138/1991
Zb. podliehalo schváleniu obecným zastupiteľstvom. Uvedené zmluvné dojednanie nemožno oddeliť od
ostatného obsahu nájomnej zmluvy, a preto sa súd prvej inštancie mal vysporiadať aj s otázkou jeho
platnosti,resp.neplatnosti,pretoženaabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonusúdprihliadaajbeznávrhu,
a to aj vtedy, ak sa vzťahuje len na časť právneho úkonu.

3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k písomnému odvolaniu žalovaného žiadali rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi
závermi. VZN dáva priestor na uzatvorenie zmluvy aj na dlhší čas ako 5 rokov za splnenia dvoch
kumulatívnych podmienok, a to vyjadrenia obecného zastupiteľstva a ak tak rozhodne starosta obce.

Uznesenie Obecného zastupiteľstva č. 22/2006 z 30. 06. 2006 možno považovať za dostatočné
vyjadrenie súhlasu s uzatváraním nájomných zmlúv k bytom vo vlastníctve obce aj na dobu dlhšiu ako 5
rokov,keďženímschváliloformuaobsahnájomnejzmluvynadobu30rokov,atedasavyjadrilosúhlasne
s takýmto nájmom. Pokiaľ ide o rozhodnutie starostu, tento danú zmluvu podpísal, teda jeho kladné
rozhodnutie poskytnúť takýto nájom je evidentné z prejavu jeho vôle. Ak žalovaný tvrdil, že podľa VZN č.

1/2006 čl. 2 ods. 4 je potrebná písomná žiadosť, toto ustanovenie rieši len predĺženie nájmu, resp. novú
zmluvu už existujúceho nájomcu. Ďalej zdôraznili, že aktuálnym starostom obce, ktorý bol starostom aj
pri podpisovaní zmluvy a prijímaní VZN č. 1/2006, je stále G. E., ktorý vedel o podmienkach, ktoré spolu
s obecným zastupiteľstvom nastavili a konal tak ako konal, čo svedčí o jeho prejave vôle a tiež o súhlases takouto zmluvou na daný určitý čas nájmu. Neobstoja tvrdenia žalovaného, že chce, aby predmetný
byt bol účelne využívaný inými osobami, pretože nekorešponduje ani s písomným znením výpovede,
ktorú odôvodnil tým, že nespĺňajú podmienky pre užívanie daného bytu, čo však nie je pravda, keďže

zmluva takéto podmienky neobsahovala. Neobstojí ani argumentácia v časti týkajúcej sa neplatnosti
dojednaniaobudúcejkúpepredmetnéhobytu,ktorámalazanásledokneplatnosťcelejnájomnejzmluvy,
keďže sa nejedná o podstatnú náležitosť zmluvy, a preto aj prípadná neplatnosť daného ustanovenia
by nezakladala neplatnosť zmluvy ako takej.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zotrval na predtým uvádzaných skutočnostiach.
Ďalej uviedol, že súhlasné vyjadrenie obecného zastupiteľstva môže byť urobené aj mlčky a nie je
potrebná písomná forma, keďže takýto výklad je v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení, ktoré výslovne uvádza, že nariadenie a uznesenie obecného zastupiteľstva podpisuje starosta.

5. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvali na svojich predchádzajúcich

vyjadreniach. Ďalej uviedli, že síce daný zákon upravuje skutočnosť, že uznesenia a nariadenia
obecného zastupiteľstva musia byť podpísané starostom, avšak vyjadrenie súhlasu obecného
zastupiteľstva so znením zmluvy nemusí byť urobené vo forme nariadenia alebo uznesenia, a teda ho
nemusí podpísať starosta.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil,
vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania.

7. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho,
čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo
veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty ust. § 220

ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ
vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a
prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský
súd dopĺňa, že súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich
pravdivosti, pričom na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, neprihliada
(§ 151, § 186 ods. 2 CSP). Z vyjadrenia žalovaného (z 29. 11. 2021), výpovede jeho starostu na

pojednávaní, jednoznačne vyplýva, že bola splnená výnimka VZN č. 1/2006, ktorá umožňovala uzavretie
nájomnej zmluvy na 30 rokov, keďže z jeho výpovede vyplýva, tak ako to tvrdili žalobcovia, že uzavretie
nájomnej zmluvy nebolo svojvoľné rozhodnutie starostu, ale predchádzal tomu návrh, prerokovanie a
schválenie obecného zastupiteľstva. Pritom neexistuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti týchto tvrdení,
keďže vyplývajú z dôkazov, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, a

preto na iné žalovaným uvádzané tvrdenia nemožno ani prihliadať.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke žalovaného
krajský súd dopĺňa, že jedna listina môže obsahovať aj viacero právnych úkonov, tak ako je to v tomto
spore, keďže obsahuje všetky podstatné náležitosti nájomnej zmluvy a navyše ďalšiu dohodu, že v

prípade dodržania podmienok uvedených vo všeobecne a osobitne záväzných právnych predpisoch má
nájomca právo na odkúpenie bytu po 30 rokoch za 1 euro, ktorej platnosť, resp. neplatnosť nemohla
mať vplyv na platnosť nájomnej zmluvy obsahujúcej všetky podstatné náležitosti, a preto ju správne súd
prvej inštancie v rámci sporu o neplatnosť výpovede z nájmu ani neposudzoval.

10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaného, či
už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil, vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania priznaného žalobcom
proti žalovanému v rozsahu 100 % vzhľadom na ich plný úspech vo veci.11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcom priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania taktiež v rozsahu 100 % vzhľadom na ich plný úspech aj v odvolacom konaní.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).