Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Iveta Anderlová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zastavujúce odvolacie konanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoCsp/29/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521202216
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3521202216.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr.
Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcov: 1/ H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
rad XXX/XX, U. pod U., 2/ J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. rad XXX/XX, U. pod U., obaja zastúpení:
JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Všeobecná
úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 6. apríla 2022 č. k. 7Csp/1/2021-109 takto
r o z h o d o l :
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 06.04.2022,
č. k. 7Csp/1/2021-109 z r u š u j ea konanie z a s t a v u j e .
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom úd prvej inštancie výrokom I. určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý
na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 5590501703 zo dňa 09.09.2014, je bezúročný a bez
poplatkov. Výrokom II. žalobcom 1/ a 2/ súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 09.09.2014 bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom
úvere medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom. Predmetom úverovej zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 20.000 eur ako účelový spotrebiteľský úver, pôžička na bývanie. Úver
mal byť splatený v 120 splátkach po 310,17 eur mesačne splatných 20. deň v mesiaci, pričom prvá
splátka bola splatná dňa 20.10.2014 a termín konečnej splatnosti úveru bol určený ako údaj 9/2024.
Fixná ročná úroková sadzba bola určená vo výške 14,90 %, RPMN 14,90 %, priemerná hodnota
RPMN bola vo výške 10,86 %, celkové náklady spotrebiteľa 17.220,40 eur, a celková čiastka 37.220,40
eur. Úverová zmluva bola uzatvorená medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom,
pričom išlo o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Po oboznámení sa so zmluvou súd zistil,
že zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti, a to minimálne termíny jednotlivých splátok podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, čo s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona
spôsobuje, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V predmetnej veci bol
uzatvorený úver, ktorého splátky majú byť vopred dohodnuté v splátkovom kalendári s rozdelením na
istinu, úroky a iné poplatky, ktorý má byť súčasťou úverovej zmluvy.Súd sa zaoberal aj otázkou, či
žalovaný ako veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalobcov ako dlžníkov
v procese schvaľovania poskytnutia predmetného úveru na základe úverovej zmluvy. Žalovaný bonitu
žalobcov neskúmal náležitým spôsobom a nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Z predložených
dôkazov nevyplýva, že by žalovaný žiadal od žalobcov relevantné listiny odvolávajúce sa na záver
potrebný pre posúdenie ich schopnosti splácať úver v stanovenej výške, a to i s ohľadom na vek
žalobcov. Zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia zmluvy upravoval v § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, povinnosť veriteľa pred uzavretím alebo zmenou spotrebiteľskejzmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V prípade, ak veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá,
zákon sankcionuje takéto konanie v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona nemožnosťou vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje tiež, že v
prípade ak dôjde k hrubému porušeniu § 7 ods. 1, v takom prípade zákon sankcionuje takéto konanie
veriteľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Žalovaný v konaní poukázal na to,
že posudzoval schopnosť spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver dopytom na informačný systém -
bankový register žalovaného. Pokiaľ ide o finančné náklady žalobcov bola po nahliadnutí do príslušnej
databázy úverových produktov vo výške 150,50 EUR pre žalobcu 1/ a 80,62 EUR pre žalobcu 2/.
Žalobcovia v žiadosti o úver uviedli, že sú v stave ženatý/vydatá, pričom nemajú žiadnu vyživovaciu
povinnosť. Ďalej žalobca 1/ uviedol v žiadosti o poskytnutie úveru svoj príjem 800 EUR, ktorý sa
skladal z 2 zložiek - invalidný dôchodok 230 EUR a príjmy zo živnosti približne 600 EUR, žalobca 2/
uviedol v žiadosti o poskytnutie úveru svoj príjem z podnikania 9210 EUR, z ktorého žalovaný počítal
s akceptovateľným príjmom pre posúdenie schopnosti splácať úver, a to ako 60 % z ročných tržieb za
12 mesiacov, z čoho vyšiel mesačný príjem 460 EUR. Vzhľadom na argumentáciu uvedenú žalovaným
súd uviedol, že žalovaný ako veriteľ nemohol zistiť celkovú finančnú situáciu žalobcov, teda takýto
postup žalovaného nemožno považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože
bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalobcov, ako napr. ich celková
zadlženosť, skutočné mesačné výdavky, výdavky na zabezpečenie ubytovania, stravy a podobne, teda
žalovaný si nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácií žalobcov potrebnej pre posúdenie ich
schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného teda možno konštatovať záver o nesplnení si povinnosti
žalovaného, o nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalobcov splácať úver. O
trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešným
žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že nie je daný zákonný
dôvod na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Jeho spoločnosť v konaní pred súdom prvej
inštancie preukázala, že príjmy a výdavky spotrebiteľa riadne posúdila, na základe dokladov o príjmoch
žalobcov, nahliadnutím do príslušnej úverovej databázy a z toho vypočítaného disponibilného príjmu
domácnosti; postup posudzovania aj jeho výsledok jeho spoločnosť podrobne popísala vo svojich
písomných vyjadreniach. Taktiež rodinný stav spotrebiteľov bol preverovaný pri podávaní žiadosti o
úver, pričom pri posudzovaní bonity žalobcov boli preverené databázy o platobnej histórii žiadateľov
o úver, kde bolo zistené, že obaja žalobcovia boli dlhoročnými klientmi jeho spoločnosti (od roku 2004),
nikdy nemali problém s uhrádzaním svojich záväzkov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že schopnosť
žalobcov splácať úver bola ním posúdená riadne, so zohľadnením všetkých kritérií, ktoré majú na
danú schopnosť vplyv. Súd prvej inštancie napriek tomu nezohľadnil jeho argumentáciu a v rozpore s
ustanovením §7ods.1a§11ods.2vyhodnotilkonaniejehospoločnosti akohrubéporušeniepovinnosti
posúdiť schopnosť splácať žiadaný úver. Ďalej uviedol, že rozsudok nie je možné považovať za jasný
a presvedčivý, ktorý by riadne odpovedal na zásadné otázky sporu, ale práve naopak, za rozporný (čo
do právneho posúdenia a zistenia skutkového stavu), v súdom podávaných dôvodoch a argumentoch
nesprávny a vo výsledku pre neho značne prekvapivý. Pritom povinnosť vo veci konajúceho súdu
náležite a riadne odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby spĺňalo minimálne podmienku presvedčivosti,
konštatoval vo svojej rozhodovacej činnosti i Najvyšší súd Slovenskej republiky. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu
trov konaniapredsúdom prvejinštancie,akoajtrov odvolaciehokonaniaalebo napadnuté rozhodnutie
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalobcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za
vecne správny a odvolanie žalovaného hodnotia ako nespôsobilé spochybniť preukázaný skutkový
stav a právnu argumentáciu, na ktorých je vystavaná dôvodnosť žaloby. Z vykonaných listinných
dôkazov (doklady o príjmoch a výdavkoch žalobcov v relevantnom období), ako aj z výpovede žalobcu
2/ zjavne vyplynulo, že k posudzovaniu bonity zo strany žalovaného prakticky nedošlo a ani dôjsť
nemohlo (žalobkyňa 2/ na pojednávaní dňa 06.04.2022 uviedla, že osobne nekomunikovala ani nebola
v žiadnom kontakte s pracovníkom žalovaného a neboli od nej požadované ani žiadne doklady,
obdobné dopadá aj na jej manžela žalobcu 1/). Súčasťou posudzovania schopnosti splácať úver musí
nevyhnutnebyťajporovnanie relevantnýchúdajov(preukázateľnezistených),zktoréhozjavne vyplyniekladný alebo negatívny záver vo väzbe na žiadosť o poskytnutie úveru. Bolo by absurdné pokiaľ by
z dostupných zákonom požadovaných údajov vyplývalo, že spotrebiteľ kritéria pre poskytnutie úveru
zjavne nespĺňa (ako v tomto prípade) a veriteľ by sa bránil tým, že požadované údaje zabezpečil.
Obdobným spôsobom argumentuje aj žalovaný, čím fakticky potvrdzuje, že schopnosť splácať úver na
strane žalobcov reálne neposudzoval. Žalovaný preto zjavne nekonal podľa § 11 ods. 2 druhá veta
zákona č. 129/2010 Z. z. a svoju zákonnú povinnosť si nesplnil. Z uvedeného logicky vyplýva, že
žalovaný porušil odbornú starostlivosť hrubým spôsobom, ako k tomu správne dospel aj prvostupňový
súd. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať im nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.
4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.06.2022, po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie
a po podaní odvolania žalovaným, vzali žalobcovia 1/, 2/ žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie
zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnili uzavretím mimosúdnej dohody so žalovaným. O náhrade trov
konania žiadali rozhodnúť, tak, že žiadnemu z účastníkov sa neprizná náhradu trov konania.
5. Žalovanému bolo doručené späťvzatie žaloby dňa 08.07.2022 s výzvou súdu, aby sa v lehote 10
dní vyjadril, či so späťvzatím žaloby súhlasí. V prípade, že nebude na výzvu súdu v uvedenej lehote
reagovať, bude to súd považovať za jeho súhlas. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd posudzoval účinky späťvzatia žaloby žalobcami 1/, 2/
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že účinky späťvzatia žaloby vyvolali postup odvolacieho
súdu podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP.
7. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
8. Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia § 370 ods. 1, 2, CSP je zrejmé, že disponovať s
predmetom konania môže strana sporu nielen tým, že podá žalobu v zmysle ustanovenia § 131 CSP,
ale aj tým, že podanú žalobu vezme účinne späť nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale
aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť. Vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty bez toho, aby muselo byť súčasne
podané odvolanie, a ak bolo podané odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr
do právoplatnosti rozhodnutia. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd.
9. Odvolacísúdtakskúmalprocesnúsituáciu,ktoránastalapovyhlásenírozsudkusúduprvejinštanciea
zistil,žežalobcovia 1/,2/vzalisvojužalobuvcelomrozsahuspäťpotom,čosúdprvejinštancierozhodol
vo veci, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v dôsledku podaného odvolania žalovaným.
Žalovaný so späťvzatím žaloby nevyjadril nesúhlas. Za týchto okolností odvolací súd rozhodol tak ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pri rešpektovaní práva žalobcov disponovať podanou žalobou,
späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
10. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1
CSP. Žalobcovia 1/, 2/ procesne zavinili späťvzatím žaloby zastavenie konania, avšak obe strany sa
mimosúdnedohodli,žesineuplatnianáhradutrovkonania.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdrozhodol
tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal náhradu trov konania.
11. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.