Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200514
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4020200514.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: W. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, S., zastúpenú Mgr.
Klaudiou Szekeres, advokátkou, so sídlom Široká 569, Tešedíkovo, proti žalovanému: 1. Mesto Nové
Zámky, Matričný úrad, so sídlom Hlavné námestie 10, Nové Zámky, 2. Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Drieňová 22, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 17. 11. 2020 proti inému zásahu
orgánu verejnej správy, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Nitre u r č u j e, že nevydanie úplnej dvojjazyčnej verzie rodného listu žalobkyne žalovaným
v 1. rade dňa 10. 09. 2020 bolo nezákonné.

Žalovanému v 2. rade sa z a k a z u j e pokračovať v inom zásahu, ktorý spočíva v nezabezpečení
technických podmienok na vydanie úplného dvojjazyčného úradného výpisu matričného dokladu.

Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17. 11. 2020 proti inému zásahu orgánu verejnej správy, elektronicky

doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 18. 11. 2020, domáhala určenia, že nevydanie úplnej
dvojjazyčnej verzie rodného listu žalobkyne žalovaným v 1. rade dňa 10. 09. 2020 bolo nezákonné.
Zároveň žiadala, aby správny súd žalovanému v 2. rade zakázal pokračovať v zásahu do práv žalobkyne
nezabezpečením technických podmienok na vydanie dvojjazyčného výpisu z matriky a na splnenie tohto
zákazu určil lehotu 3 mesiace od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobkyňa žiadala priznať náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

2. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že je príslušníčkou Slovenskej republiky maďarskej národnosti.
Dňa 30. 07. 2019 požiadala žalovaného v 1. rade o vydanie slovensko-maďarskej verzie svojho rodného
listu v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZPJNM“), podľa ktorého: „Rodný list, sobášny list, povolenia,
oprávnenia, potvrdenia, vyjadrenia a vyhlásenia v obci podľa odseku 1 sa na požiadanie vydávajú

dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku menšiny.“ Žalovaný v 1. rade je v zozname obcí, v
ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k maďarskej národnostnej menšine tvoria najmenej 20 %
obyvateľstva a preto sa na neho vzťahuje povinnosť podľa citovaného ustanovenia. Dňa 30. 07. 2019
bol žalobkyni vystavený rodný list na dvojjazyčnom tlačive, na ktorom však samostatné údaje (napr.
Komárno, ženské atď.) boli uvedené výlučne v slovenskom jazyku. Dokument bol teda dvojjazyčný len
pokiaľ ide o predvyplnený text, chýbal preklad konkrétnych údajov žalobkyne do maďarského jazyka.

Dňa 01. 10. 2019 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobkyne proti inému zásahu orgánu verejnej
správy proti žalovanému v 1. rade, ktorou sa domáhala určenia, že nevydanie dvojjazyčnej verzierodného listu žalobkyne žalovaným v 1. rade dňa 30. 07. 2019 je nezákonné. Krajský súd v Nitre
uznesením č. k. 23Sa/90/2019-48 zo dňa 22. 07. 2020 určil, že nevydanie úplnej dvojjazyčnej verzie
rodného listu žalobkyne žalovaným v 1. rade dňa 30. 07. 2019 bolo nezákonné. Predmetné rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 07. 2020.

S poukazom na dané uznesenie tunajšieho súdu žalobkyňa e-mailom dňa 31. 08. 2020 opätovne
požiadala žalovaného v 1. rade o vydanie svojho dvojjazyčného rodného listu, na základe čoho jej dňa
17. 09. 2020 bol doručený poštou rodný list zo dňa 10. 09. 2020. Žalobkyňa k doručenému rodnému

listu uviedla, že sa v tomto nachádzajú jej údaje opäť iba v slovenčine, rozdiel oproti rodnému listu zo
dňa 30.07.2019 je iba v tom, že do poznámok boli neprehľadne zhrnuté údaje, ktoré sa majú uviesť
pri jednotlivých položkách tlačiva dvojjazyčne, v slovenskom aj maďarskom jazyku. Žalobkyňa namieta,
že táto forma nespĺňa požiadavku úplnej dvojjazyčnosti, čo potvrdzuje aj list žalovaného v 2. rade č.
SVS-ORMP3/2020/25959 zo dňa 16.09.2020 zaslaný na základe rozhodnutia Krajského súdu v Nitre
č. k. 23Sa/90/2019-48 zo dňa 22.07.2020 okresným úradom, v ktorých obvode sú obce s minimálne

20 %-ným podielom obyvateľstva maďarskej národnosti. Žalovaný v 2. rade k svojmu listu, o ktorom
sa žalobkyňa dozvedela z postu starostu obce Štvrtok na Ostrove p. Őryho dňa 23. 09. 2020 na
Facebooku, priložil aj vzor na vyplnenie dvojjazyčných dokumentov od Úradu splnomocnenca vlády SR
pre národnostné menšiny.

Na základe uvedených skutočností právna zástupkyňa žalobkyne požiadala žalovaného v 1. rade
e-mailom zo dňa 10. 09. 2020 opakovane o vydanie dvojjazyčného rodného listu žalobkyne. Dňa
10. 11. 2020 bola právnej zástupkyne žalobkyne doručená odpoveď žalovaného v 1. rade č.
19069/37102/2020/152/ĽK zo dňa 28. 10. 2020, v ktorom oznámil, že vydanie požadovaného rodného
listu v súčasnej dobe nie je možné, nakoľko Ministerstvo vnútra SR požiadalo o zaujatie stanoviska

svoj príslušný útvar ako gestora a prevádzkovateľa centrálneho informačného systému matrík (ďalej
len „IS CISMA“) a firmu DITEK, ako dodávateľa k zabezpečeniu viacjazyčnosti systému, a vyjadrí sa
k problematike až po získaní stanovísk odborníkov a IT špecialistov. Žalobkyňa uviedla, že s daným
názorom nesúhlasí, nakoľko doplnením údajov v maďarskom jazyku manuálne je možné aj v súčasnosti
možné vydať výpisy z matrík dvojjazyčne, i keď k tomuto úkonu pristupujú matričné úrady v jednotlivých

prípadoch až po podaní sťažnosti žiadateľom Úradu vlády SR ako príslušnému orgánu dozoru podľa
ZPJNM.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že rovnako aj v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.
23Sa/90/2019 poukázala na to, že povinnosť vydávania dvojjazyčných úradných výpisov z matrík podľa

ustanovenia § 2 ods. 5 zákona ZPJNM sa zaviedla zákonom č. 204/2011 Z. z., pričom k realizácii
citovanýchustanovenívzmysleprechodnýchustanovení§7cods.3a§7dmalištátneorgánystanovenú
lehotu do 30. 06. 2012. V tejto lehote neboli k dispozícií ani dvojjazyčné tlačiva, ktorých vyplnenie v
jazykoch národnostných menšín dodnes nie je zabezpečené. Napriek už exitujúcej povinnosti žalovaný
v 2. rade sa s týmto problémom nevysporiadalo ani pri zavedení elektronickej matriky, ku ktorému došlo

po novelizácií zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
matrikách“).

Žalobkyňa uviedla, že riešenie problému teda viazne už viac ako osem rokov, a žalovaný v 2. rade
doteraz neurčil žiadny termín, v ktorom splní svoju zákonnú povinnosť, pričom pred vydaním rozhodnutia

Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/90/2019-48 zo dňa 22. 07. 2020 ani nebol ochotný ju splniť, i keď v
tejto súvislosti splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny inicioval v posledných rokoch viaceré
rokovania, ktorým by došlo k odstráneniu nezákonného stavu.

Záverom žalobkyňa považovala nevydanie úplne dvojjazyčného rodného listu za iný zásah orgánu

verejnej správy, ktorým bola ukrátená na svojich právach, pretože obdržala len čiastočne dvojjazyčnú
verziu svojho rodného listu. Vydanie takéhoto rodného listu považuje za vecne nesprávne a nezákonné.
Zároveň uviedla, že na nezákonnom zásahu žalovaného v 1. rade sa podieľa aj žalovaný v 2. rade
svojím liknavým prístupom, v dôsledku čoho je viac ako osem rokov v omeškaní so zabezpečením
technických podmienok vydania dvojjazyčných výpisov z matriky. Nevydaním úplne dvojjazyčného

rodného listu žalobkyni došlo k porušeniu jej práva na dokumenty v menšinovom jazyku, práva na
prístup k vlastným dokumentom ako súčasť práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života
a práva na rovnaké zaobchádzanie, nakoľko žalovaní svojím postupom žalobkyňu diskriminujú na
základe jazyka a jej príslušnosti k národnostnej menšine. Žalobkyňa rovnako uviedla, že podľa ustálenejjudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa porušovanie medzinárodnoprávnych záväzkov štátu
nedá odôvodniť nedostatkom finančných prostriedkov na ich zabezpečenie (napr. Airey v. Írsko, č.
6289/73 zo dňa 09. 10. 1979, Artico v. Taliansko, č. 6694/74 zo dňa 13. 05. 1980, Karalevicius v. Litva,

č. 53254/99 zo dňa 07. 04. 2005). Podľa žalobkyne teda nie je jej vecou, ako štát zabezpečí financie
potrebné k realizácií práv fyzických osôb, ku ktorým sa zaviazal či už zákonmi alebo ratifikovanými
medzinárodnými zmluvami.

II.

3. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16. 08. 2021, v ktorom uviedol, že postupoval
podľanavrhovanéhodočasnéhopostupukvypracovaniupožadovanéhodvojjazyčnéhoúradnéhovýpisu
z matriky, ktorým mu bol zaslaný vo vyjadrení žalovaného v 2. rade listami zo dňa 05. 08. 2020, ako aj zo
dňa 16. 09. 2020. Uviedol že, požiadavke žalobkyni nie je možné po technickej stránke vyhovieť až do
zapracovania predmetnej požiadavky v IS CISMA, ktorý je vo výlučnej kompetencii žalovaného v 2. rade.

Žalovaný v 1. rade mal za to, že pri vydávaní rodného listu postupoval v súlade s platnou legislatívou
a jemu dostupnými technickými postupmi, ktoré bez súčinnosti žalovaného v 2. rade nie je možné
upravovať alebo meniť. IS CISMA cez ktorý sa „vedie“ matrika a vydávajú sa matričné doklady, má
povinné položky ex lege, ktoré sú súčasťou matričného dokladu nastavené „pevne“, t. j. zo strany

matrikára nie je možný manuálny zásah, čím nastavený systém neumožňuje zápis údajov v jazyku
národnostnej menšiny.

Na základe uvedeného mal žalovaný v 1. rade za to, že pri vydaní rodného listu pre žalobkyňu
nepochybil, postupoval výhradne v zmysle pokynov príslušných vyššie uvedených štátnych orgánov.

Keďže žalovaný v 1. rade nemal žiadny právny, technický ani iný dosah na splnenie technických
(zákonných) požiadaviek vyplývajúcich zo zákona pre orgány štátnej správy žiadal žalobu proti
žalovanému v 1. rade ako nedôvodnú zamietnuť a to aj z dôvodu predchádzania ďalším súdnym sporom
z dôvodu uplatnenia náhrady škody zo strany žalovaného v 1. rade voči príslušným štátnym orgánom.

4. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13. 07. 2021, v ktorom uviedol, že Ministerstvo
vnútra SR, sekcia verejnej správy, oddelenie matrík pripravilo/navrhlo formuláre matričných dokladov v
piatich jazykových mutáciách jazykov národnostných menšín (maďarský, nemecký, rómsky, ukrajinský
a rusínsky - azbuka). Z pohľadu platnej legislatívy, boli splnené podmienky v súlade s ustanovením
ZPJNM.

Ďalej uviedol, že sekcia verejnej správy zastrešuje IS CISMA po vecnej a legislatívnej stránke,
nerieši však zdroj financovania. Touto otázkou sa výlučne zaoberá sekcia informatiky, bezpečnosti a
telekomunikácií MV SR.

Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení konštatoval, že vydaním matričného dokladu vo forme dvojjazyčného
tlačiva, s vyplnením údajov vo vnútri tlačiva v štátnom jazyku, nebolo porušené právo žalobkyne požívať
jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku. Súčasne poukázal, že vydaním dvojjazyčného rodného
listu a neuvedením osobných údajov v jazyku národnostnej menšiny v ňom, neboli upreté občanovi SR,
ktorý sa hlási k národnostnej menšine jeho práva.

Orgán verejnej moci vydaním verejnej listiny s uvedením osobných údajov v štátnom jazyku v
dvojjazyčnom formulári neporušilo právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života žalovanej a
nezasiahol tým ani do výkonu tohto práva a nie je možné to považovať za diskrimináciu.

Vydanie matričného dokladu (rodného listu) na formulári s predtlačou v štátnom jazyku a jazyku
národnostnej menšiny neboli porušené žiadne práva občianky SR, ktorá sa hlási k národnostnej
menšine. Bolo jej žiadosti vyhovené. Nebola poškodená, nebola obmedzená jej sloboda ani ľudské
práva.

Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení uvádza, že skutočnosť, že žalobkyni nebolo do slovenskej
verejnej listiny s uvedením predtlače aj v jazyku národnostnej menšiny uvedené, preklady mena,
dátumov, miesta narodenia v maďarskom jazyku nevylučuje, aby žalobkyňa nemohla naďalej slobodne
používať svoj menšinový jazyk v súkromí aj na verejnosti, nevylučuje, aby rozvíjala kultúru maďarskejnárodnosti, zachovávala základné prvky identity osoby hlásiacej sa k národnostnej menšiny, ako
náboženstvo, jazyk, tradíciu a kultúrne dedičstvo.

Žalovaný v 2. rade ďalej konštatoval, že verejnú listinu vydanú v súlade s ustanoveniami ZPJNM,
ktorá obsahuje štátny jazyk a zároveň jazyk národnostnej menšiny, nemožno považovať za dokument
s úradným prekladom.

K námietke žalobkyne, že samotné údaje v rodnom liste ako sú napr. miesto narodenia Komárno,

pohlavie ženské boli uvedené výlučne v slovenskom jazyku žalovaný v 2. rade uviedol, že mesto
Komárno je mesto nachádzajúce sa na území SR, Komárom je preklad, ale Komárom je i mesto
nachádzajúce sa v Maďarsku. Preklady mien, napr. meno „Alexandre“ je v slovenskom jazyku,
maďarskom jazyku je „Sándor“ alebo „Ján“ - „János“. V danom prípade ide o ekvivalent toho istého mena
v cudzom jazyku. Buď má občan SR uvedené meno v úradnej podobe alebo má možnosť požiadať o
úpravu svojho mena do cudzej podoby. Nie je možné, aby mal občan SR uvedené jedno meno v dvoch

ekvivalentoch.

Ďalej uviedol, že v rámci Slovenskej republiky občania SR, ktorí sa hlásia k národnostnej menšine nie
sú len obyvatelia maďarskej národnostnej menšiny. Na území SR je uznaných deväť národnostných
menšín, z toho päť má právo používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku v súlade s

ustanoveniami ZPJNM. Rusínsky a ukrajinský jazyk používa v písomnom styku azbuku. Z tohto dôvodu
je zabezpečenie „úplného dvojjazyčného“ matričného dokladu spojené s technicky náročným procesom.
Pre všetkých občanov SR, ktorí sa hlásia k národnostnej menšine a ktorí majú právo komunikovať v
úradnom styku v jazyku národnostnej menšiny platí princíp rovnosti, nikoho nemožno znevýhodňovať.

Záverom žalovaný v 2. rade uviedol, že v kontexte vyššie uvedeného ako aj k technickej náročnosti budú
zmeny v IS CISMA a vydávanie matričných dokladov v požadovanej forme, teda v slovenskom jazyku
a zároveň v jazyku národnostnej menšiny, zrealizované ministerstvom vnútra v lehote nevyhnutnej na
implementáciu požadovaných zmien v uvedenom informačnom systéme.

5. Žalobkyňa bola listom zo dňa 20. 08. 2021, doručeným cestou právnej zástupkyne dňa 25. 08. 2021,
upovedomená o vyjadreniach žalovaného v 1. i 2. rade a zároveň vyzvaná na podanie vyjadrenia, ktoré
ani po uplynutí lehoty, správnemu súdu nedoručila.

III.

6. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na konanie v predmetnej veci, preskúmal žalobu žalobkyne
zo dňa 17. 11. 2020, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

7. Úlohou súdu bolo v prejednávanej veci preskúmať dôvodnosť správnej žaloby proti inému zásahu
orgánu verejnej správy, t. j. či nevydanie úplnej dvojjazyčnej verzie rodného listu žalobkyne žalovaným v
1. rade dňa 10. 09. 2020 bolo nezákonné a došlo ním k zásahu do práv a právom chránených záujmov
žalobkyne a zároveň, či nezabezpečením technických podmienok na vydanie dvojjazyčného výpisu z
matriky žalovaným v 2. rade došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobkyne.

8. Zo spisového materiálu súdu vyplýva, že žalobkyňa, s poukazom na uznesenie tunajšieho súdu
č. k. 23Sa/90/2019-48 zo dňa 22. 07. 2020, opätovne požiadala žalovaného v 1. rade o vydanie
svojho dvojjazyčného rodného listu, na základe čoho jej dňa 17. 09. 2020 bol doručený rodný list
zo dňa 10. 09. 2020. Z predloženého rodného listu žalobkyne vystaveného dňa 10. 09. 2020 súdu

jednoznačne vyplýva, že na dvojjazyčnom tlačive rodného listu sú síce jednotlivé položky (napr. deň,
mesiac, rok narodenia, miesto narodenia, pohlavie, atď.) v slovenskom aj v maďarskom jazyku, ale
samotné údaje (napr. Komárno, ženské, rod. atď.) sú opätovne uvedené len v slovenskom jazyku. Jediný
rozdiel oproti rodnému listu žalobkyne vystaveného dňa 30. 07. 2019 sa nachádza v časti označenej
ako „poznámky“, kde sú neprehľadne zhrnuté všetky údaje, ktoré sa majú uvádzať pri jednotlivých

položkách tlačiva dvojjazyčne, t. j. v slovenskom aj v maďarskom jazyku. Takto vydaný rodný list
podľa žalobkyni nespĺňal požiadavku úplnej dvojjazyčnosti. Žalobkyňa, prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne, následne opäť požiadala dňa 09.10.2020 žalovaného v 1. rade o vydanie dvojjazyčného
rodného listu žalobkyne s poukazom na list žalovaného v 2. rade (sekcia verejnej správy, odborregistrov, matrík a hlásenia pobytu, oddelenie matrík) č. SVS-ORMP3/2020/25959 zo dňa 16. 09. 2020
zaslaného okresným úradom, v ktorých obvode sú obce s minimálnym 20 %-ným podielom obyvateľstva
maďarskej národnosti. Obsahom predmetného listu bol návrh postupu k vypracovaniu požadovaného

dvojjazyčného úradného výpisu z matriky - knihy narodení a upravená verzia dvojjazyčných matričných
listín od Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, a ktoré boli vypracované členmi
Poradnej skupiny splnomocnenca tak, aby korešpondovali s pravidlami pravopisu maďarského jazyka.

Žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 28. 10. 2020 žalobkyni oznámil, že vydanie požadovaného rodného

listu v súčasnej dobe nie je možné nakoľko, žalovaný v 2. rade požiadal o zaujatie stanoviska príslušný
útvar žalovaného v 2. rade ako gestora a prevádzkovateľa IS CISMA a firmu DITEC, ako dodávateľa
IS CISMA. Zmena informačného systému si vyžaduje okovania, analýzy a špecifikáciu zabezpečenia
multijazyčnosti informačného systému s dodávateľom informačného systému a príslušnými útvarmi
žalovaného v 2. rade, ktorý je správcom a prevádzkovateľom IS CISMA. Po uskutočnení stretnutí s
odborníkmi a špecialistami v odbore IT a získaní ich stanovísk k rozšíreniu informačného systému sa

žalovaný v 2. rade vyjadrí k možnosti elektronického vyhotovenia dvojjazyčného úradného výpisu z
matriky.

9. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy
faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným
zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa§252ods.1SSP,žalobcasamôžežaloboudomáhaťochranypredinýmzásahomorgánuverejnej
správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená
na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo
zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

Podľa § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania
iného zásahu orgánom verejnej správy.Podľa § 262 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1,
uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu

povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný
je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom
zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.

Podľa § 263 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením

určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie
žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

10. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, rodný list,
sobášny list, úmrtný list, povolenia, oprávnenia, potvrdenia, vyjadrenia a vyhlásenia v obci podľa odseku
1 sa na požiadanie vydávajú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku menšiny. V pochybnostiach

je rozhodujúci text verejnej listiny v štátnom jazyku.

11. Podľa § 12 zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách (ďalej len „zákon o matrikách“), zápisy do matriky
sa vykonávajú v štátnom jazyku.
Podľa§4zákonaomatrikách,matrikuakovýkonštátnejsprávyvedieobec,vhlavnommesteSlovenskej

republiky Bratislave a v meste Košiciach mestská časť, ktoré sú uvedené v prílohe (ďalej len „matričný
úrad“). Územné obvody matričných úradov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, orgány a právnické

osoby podľa odseku 1 používajú štátny jazyk vo všetkých informačných systémoch i vo vzájomnom
styku; popri štátnom jazyku môžu používať v informačných systémoch aj iný jazyk, ak tak ustanoví
osobitný predpis.

13. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v

rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1, 2 Ústavy SR, na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.
Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon.

Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie
majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú
implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,

medzinárodnézmluvy,naktorýchvykonanieniejepotrebnýzákon,amedzinárodnézmluvy,ktorépriamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky

všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,
národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné
postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 34 ods. 2 písm. b) Ústavy SR, občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým
skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho
jazyka aj právo používať ich jazyk v úradnom styku.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde.Podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa

základných práv a slobôd.

14. Podľa čl. 10 ods. písm. b) Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, v správnych
celkoch štátu, kde počet užívateľov regionálnych alebo menšinových jazykov sídliacich na tomto
území odôvodňuje prijatie nižšie uvedených opatrení, a podľa situácie každého z jazykov sa zmluvné

strany zaväzujú, ak je to možné, poskytnúť obyvateľom bežne používané úradné texty a formuláre v
regionálnych alebo menšinových jazykoch alebo v dvojjazyčnej verzii.

15. Podľa čl. 10 ods. 2 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, v oblastiach, ktoré
tradične alebo vo väčšom počte obývajú osoby patriace k národnostným menšinám, ak tieto osoby o to
požiadajú a ak táto požiadavka zodpovedá skutočným potrebám, strany sa budú usilovať zabezpečiť, ak

to bude možné, také podmienky, ktoré by umožnili používanie menšinového jazyka v kontaktoch týchto
osôb s administratívnymi orgánmi.

16. Krajský súd v Nitre po preskúmaní zákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy
v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobkyne sa stotožnil s tvrdenou nezákonnosťou už skončeného

iného zásahu žalovaného v 1. rade voči žalobkyni. Správny súd sa súčasne, vo vzťahu k inému
zásahuspočívajúcehovzásahudoprávžalobkynenezabezpečenímtechnickýchpodmienoknavydanie
dvojjazyčného výpisu z matriky žalovaným v 2. rade, stotožnil so žalobnými dôvodmi žalobkyne.

17. Z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov vyplýva, že všetky pramene právneho poriadku

SR sa musia interpretovať a aplikovať tak, aby boli v súlade s Ústavou. Orgán verejnej moci pri aplikácii
zákonov má povinnosť najskôr preskúmať, či všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ide aplikovať,
môže vysvetliť tak, aby výklad bol v súlade s Ústavou. Iba v prípade kladnej odpovede môže uplatniť
svoju viazanosť zákonom podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy. Orgán verejnej moci pri korektnom naložení s
ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy nesmie porušiť Ústavu z dôvodu, že zákon mu to umožňuje či dokonca

ukladá. Štátne orgány môžu konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Tento výklad platí
aj vtedy, keď sa orgán štátu domnieva, že iný štátny orgán konal spôsobom, ktorý nebol v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky. Údajné protiústavné konanie jedného orgánu štátu nie je pre iný štátny
orgán dôvodom, aby konal inak ako v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Len taký
postup orgánov štátu, ktorý zohľadňuje ústavné princípy citovaného ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky spôsobom a v rozsahu uvedenom vyššie, je naplnením princípu právnej istoty ako
nedielnej súčasti právneho štátu v zmysle čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Každý orgán štátu má buď
Ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to,
čo mu Ústava alebo zákon dovoľuje. Právnym základom uplatňovania štátnej moci v rozsahu zákona
môžu byť výlučne len zákony. Tam, kde to ústava alebo zákon umožňujú, sú orgány štátu viazané aj

medzinárodnými zmluvami (čl. 11, čl. 144 ods. 2), nariadeniami vlády (čl. 120 ods. 1), ako aj všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev alebo iných ústredných orgánov štátnej správy (čl. 123
ústavy).

18. „Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok

ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v
ich jazyku, právo používať ich jazyk v úradnom styku a právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich
sa národnostných menšín a etnických skupín.“ Citované ústavné normy priznávajú právo používať iný
ako štátny jazyk v úradnom styku. Všetky práva a slobody priznané Ústavou, ale aj každou inou Ústavou
možno rozdeliť na také, ktoré sa priznávajú bez obmedzenia a na práva a slobody, ktoré sa obmedzujú,

priznávajú sa len po splnení Ústavou predvídaných podmienok. Ústava právo na použitie iného ako
štátnehojazykavúradnomstykunepriznávavneobmedzenejmiere.Vymedzenierozsahupoužitiainého
ako štátneho jazyka v úradnom styku sa podľa čl. 6 ods. 2, aj podľa čl. 34 ods. 2 odkazuje na zákon
(zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku a zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných
menšín).

19. Predmetom posúdenia v danej veci bolo určenie zákonnosti resp. nezákonnosti vydania dvojjazyčnej
slovensko-maďarskej verzie rodného listu žalobkyne v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 184/1999 Z. z. o
používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov. Dôvodom nezákonnosti podľažalobkyne bolo vystavenie rodného listu na dvojjazyčnom tlačive, na ktorom sa nachádzajú jej údaje
opäť iba v slovenčine, rozdiel oproti rodnému listu zo dňa 30.07.2019 je iba v tom, že do poznámok
boli neprehľadne zhrnuté údaje, ktoré sa majú uviesť pri jednotlivých položkách tlačiva dvojjazyčne, t.

j. v slovenskom aj maďarskom jazyku. Žalobkyňa namieta, že táto forma nespĺňa požiadavku úplnej
dvojjazyčnosti. Žalovaný 1. rade sa nachádza v zozname obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky
patriaci k maďarskej národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva a preto sa na neho
vzťahuje povinnosť na požiadanie vydať dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku menšiny, rodný
list, sobášny list, úmrtný list, povolenia, oprávnenia, potvrdenia, vyjadrenia a vyhlásenia. Žalobkyňa

zároveň uviedla, že na nezákonnom zásahu žalovaného v 1. rade sa podieľa aj žalovaný v 2. rade svojím
liknavým prístupom, v dôsledku čoho je viac ako osem rokov v omeškaní so zabezpečením technických
podmienok vydania dvojjazyčných výpisov z matriky.

20. S ohľadom na obsah podanej žaloby súd posudzoval, či vystavenie rodného listu žalobkyne
žalovaným v 1. rade na dvojjazyčnom tlačive (slovensko-maďarskom), na ktorom sú jej údaje uvedené

výlučne v slovenskom jazyku, a teda vystavený rodný list žalobkyne je dvojjazyčný len pokiaľ ide o
predvyplnený text, t. j. chýba preklad konkrétnych údajov do maďarského jazyka a v časti označenej
ako „poznámky“ sa nachádzajú neprehľadne zhrnuté všetky údaje žalobkyne, ktoré sa majú uvádzať pri
jednotlivých položkách tlačiva dvojjazyčne, t. j. v slovenskom aj v maďarskom jazyku, možno považovať
za nezákonný zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a ani nemá charakter opatrenia

zameraného priamo proti žalobkyni. Správny súd dospel k záveru, že vystavenie rodného listu na
dvojjazyčnom tlačive spĺňa pojmové znaky nezákonného zásahu, ktorým bola žalobkyňa ukrátená na
svojich právach. Rovnako posudzoval aj konanie žalovaného v 2. rade, ktoré spočíva v nezabezpečení
požadovaných technických podmienok na vydanie úplného dvojjazyčného úradného výpisu matričného
dokladu.

21. O nezákonnom zásahu orgánu verejnej správy možno hovoriť v prípade, ak ide o postup, ktorý
nie je založený na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočíva vo faktickej činnosti
proti dotknutej osobe a realizuje sa v rozpore s požiadavkami zákonnosti, čo v prejednávanej veci bolo
splnené. Žalovaný v 1. rade vystavil na základe žiadosti žalobkyne rodný list v slovensko-maďarskej

verzii v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení
neskorších predpisov.

22. V zásade ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré
nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný, resp. v

širšom zmysle protiprávny útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo
právnickej osoby spočívajúci v postupe orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne.
Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na
osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu
verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní

dotknutéhoprávapokračovalaakjetomožné,správnemuorgánuprikázať,abyvporušovanídotknutého
práva nepokračoval, a tiež, ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.
Cieľom ochrany pred nezákonným zásahom je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu,
proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.

23. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má
subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo
právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich
práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave ochrany zo strany orgánu verejnej správy, je možné,
aby sa fyzická alebo právnická osoba domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to

z historicky daného a v Slovenskej republike garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého
úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich kontroly
nezávislou súdnou mocou.

24. Účel konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej

ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a tento zásah bol zameraný proti
nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho
dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd vyslovenie povinnostižalovaného nepokračovať v porušovaní práva žalobcu a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred
zásahom, vytvorí reálny predpoklad na odstránenie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym
konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.

25. V danej veci mal súd za to, že nevydaním rodného listu žalobkyne v dvojjazyčnej verzii žalovaný
porušil jej právo na prístup k vlastným dokumentom, čo taktiež zakladá aj porušenie práva na súkromný
život. Právo na prístup k vlastným dokumentom je súčasťou práva na rešpektovanie súkromného
a rodinného života. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Gaskin v. Spojené

Kráľovstvo, č. 10454/83 zo 7. júla 1989, Leander v. Švédsko, č. 9248/81, z 26. marca 1987) vyplýva,
že kým občan slovenskej národnosti dostane svoj rodný list v celom rozsahu vo svojom materinskom
jazyku, rovnaké právo je príslušníkom národnostných menšín odopreté, nakoľko títo občania dostanú
svoj rodný list v štátnom jazyku a len čiastočne vo svojom materinskom jazyku. Právo na ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života je takisto chránené čl. 19 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Súd považuje nevydanie rodného listu žalobkyne v materinskom jazyku, resp. v

úplnej dvojjazyčnej verzii za iný zásah orgánu verejnej správy, ktorým bola ukrátená na svojich právach.
Vydanietakéhotorodnéholistupovažujesúdvzmyslemedzinárodnýchzmlúv,ktoréSlovenskárepublika
ratifikovala a teda sú pre ňu záväzné, za nezákonné. Vydaním rodného listu žalobkyne v takej podobe,
ako bol vydaný, došlo k porušeniu práva žalobkyne na dokumenty v menšinovom jazyku v zmysle § 10
ods.1písm.b)Európskejchartyregionálnychamenšinovýchjazykov,právanapoužívaniemenšinového

jazyka v úradnom styku podľa čl. 34 ods. 2 písm. b) Ústavy, čl. 10 ods. 2 Rámcového dohovoru
na ochranu národnostných menšín, práva na prístup k vlastným dokumentom ako súčasť práva na
rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy.

26. Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade je správnemu súdu zrejmé, že IS CISMA, cez ktorý sa vedie

matrika a vydávajú sa matričné doklady, je vo výlučnej kompetencií žalovaného v 2. rade. Z toho dôvodu
nie je zo strany žalovaného v 1. rade možný manuálny zásah do predmetného systému a neumožňuje
mu zápis údajov v jazyku národnostnej menšiny. Žalovaný v 2. rade sa vo svojom vyjadrení k žalobe
odvoláva na skutočnosť, že sekcia verejnej správy zastrešuje IS CISMA len po vecnej a legislatívnej
stránke, nerieši zdroj financovania. Touto otázkou sa výlučne zaoberá sekcia informatiky, bezpečnosti

a telekomunikácií žalovaného v 2. rade.

27. Správny súd konštatuje, že jediným dôvodom nezákonného zásahu žalovaného v 2. rade
do práv žalobkyne nezabezpečením úplného dvojjazyčného matričného dokladu je neexistencia
plnohodnotnéhoafunkčnéhosystému,ktorýmsanazákladenovelyzákonač.184/1999Z.z.opoužívaní

jazykov národnostných menšín zaviedla do právneho poriadku povinnosť vydávania dvojjazyčných
úradných výpisov z matrík podľa § 2 ods. 5 predmetného zákona. Žalovaný v 2. rade zároveň uviedol, že
vydanie úplného dvojjazyčného matičného dokladu je spojené s náročným technickým procesom a so
zdrojom financovania sa odvolal na inú príslušnú sekciu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že daná sekcia
je súčasťou žalovaného v 2. rade a v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

porušovanie medzinárodnoprávnych záväzkov štátu, ku ktorým sa zaviazal, nie je možné odôvodniť
nedostatkom finančných prostriedkov na ich zabezpečenie.

28. K argumentu žalovaného v 2. rade týkajúce ho sa náročného technického procesu, ktorým by
došlo k zmene IS CISMA, ktorým by došlo k vydávaniu úplného matričného dokladu, súd uvádza,

že táto povinnosť mu vyplýva z novely zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných
menšín, ktorým sa do právneho poriadku zaviedla povinnosť vydávania dvojjazyčných úradných výpisov
z matrík podľa § 2 ods. 5 predmetného zákona. Na predmetnú povinnosť žalovaného v 2. rade upozornil
tunajší súd aj v uznesení č. k. 23Sa/90/2019-48 zo dňa 22. 07. 2020. Podľa súdu, preto nemožno
nezabezpečenie technických podmienok na vydanie úplného dvojjazyčného rodného listu neustále

odôvodňovať náročným technickým postupom.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj z obsahu spisového materiálu, súd dospel k
záveru, že vystavenie rodného listu žalobkyne žalovaným 1. rade na dvojjazyčnom tlačive (slovensko-
maďarskom), na ktorom sú jej údaje uvedené výlučne v slovenskom jazyku, a teda vystavený rodný

list žalobkyne je dvojjazyčný len pokiaľ ide o predvyplnený text, t. j. chýba preklad konkrétnych údajov
do maďarského jazyka a v časti označenej ako „poznámky“ sa nachádzajú neprehľadne zhrnuté všetky
údaje žalobkyne, ktoré sa majú uvádzať pri jednotlivých položkách tlačiva dvojjazyčne, t. j. v slovenskom
aj v maďarskom jazyku bolo nezákonné a priamo zasiahlo do zákonom chránených práv žalobkyne.Záverom tunajší súd konštatuje, že takto vystavený rodný list nemožno považovať za úplnú dvojjazyčnú
verziu úradného výpisu matričného dokladu.

30. Nezákonnosť môže mať procesný i hmotnoprávny rozmer. Medzi procesné príčiny nezákonnosti
možno najčastejšie zaradiť absenciu právomoci orgánu verejnej správy žalovaný iný zásah vykonať
alebo vykonanie iného zásahu v rozpore s normatívnou úpravou. V danej veci išlo konkrétne o rozpor
s plnením medzinárodnoprávnych záväzkov štátu v oblasti práv národnostných menšín, ktoré žalovaný
v 1. rade nezákonným zásahom porušil, aj napriek tomu, že majú prednosť pred vnútroštátnou právnou

úpravou. O rozpor s hmotným právom ide vtedy, ak orgán verejnej správy mal právomoc iný zásah
vykonať, pri jeho realizácii dodržal procesné normatívne podmienky, ale dôvodnosť iného zásahu
nesprávne posúdil na základe chybnej aplikácie hmotnoprávneho ustanovenia. Význam predmetnej
určovacej žaloby v súdno-procesnej rovine spočíva v tom, že otázka zákonnosti iného zásahu nebude
riešená ako predbežná v konaní o náhrade škody, t. j. súdom rozhodujúcim civilné veci. Pod inou
ochranou práv žalobcu si treba predstaviť predovšetkým nemožnosť použitia tých podkladov alebo

dôkazov, ktoré boli získané nezákonným iným zásahom, v ďalších administratívnych alebo súdnych
konaniach. Vyhovenie určovacej zásahovej žalobe sa premieta do rozhodnutia správneho súdu, v
ktorom sa napadnutý iný zásah určuje ako nezákonný.

31.KrajskýsúdvNitreposúdilžalobuprotiinémuzásahuorgánuverejnejsprávyvintenciáchdefiničných

znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený v ustanovení § 252 ods. 2 SSP a vzhľadom na vyššie
uvedené dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a v súlade s § 263 SSP určil, že žalobou napadnutý iný
zásah žalovaného v 1. rade (že nevydanie úplnej dvojjazyčnej verzie rodného listu žalobkyne žalovaným
v 1. rade dňa 10. 09. 2020) bol nezákonný.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Nitre v súlade s § 262 ods. 1 SSP zakázal žalovanému
v 2. pokračovať v inom zásahu, ktorý spočíva v nezabezpečení technických podmienok na vydanie
úplného dvojjazyčného úradného výpisu matričného dokladu.

33. Krajský súd v Nitre rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 175 ods. 1 SSP tak, že

úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.