Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5T/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121010351
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121010351.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2021 konajúc samosudcom JUDr.

Romanom Reištetterom v trestnej veci obžalovaného C.. E. Č., O.. XX.XX.XXXX X. V. V., D. W. S., O..
XX.XX.XXXX X. V. Š., D. L. V.B., O.. XX.XX.XXXX X. Š., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

C.. E. Č., O.. XX. XX. XXXX X. V. V., Z. V. V. V., E. N. XXXX/XX, Z.. Č.. K. F.. G. N., F.. E.. D.., V. V.,

W. S., O.. XX. XX. XXXX X. V. Š., Z. V. V. V., Z. XXXX/XX, Z.. Č.. Y.. K. Y. E., F.. E.. D.. V. V.,

L. V. O.. XX. XX. XXXX X. Š., V. Š., R. XX, Z.. Č.. V. P. P., P.

uznávajú sa za vinných, že

obžalovaný C.. E. Č. ako konateľ obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o., IČO: 36 647
161 so sídlom Banská Bystrica, ul. Rudlovská cesta 3537/90, Banská Bystrica od presne nezistenej

doby, najmenej však od mesiaca október 2014 do mesiaca december 2016 v Banskej Bystrici, ako
aj na ďalších bližšie nestotožnených miestach na území Slovenskej republiky, po vopred uzatvorenej
vzájomnej dohode, za finančnú odmenu v nezistenej výške, s obvinenými W. S. ako osobou
fakticky riadiacou a ovládajúcou obchodné spoločnosti Weber Investments group a.s., IČO: 44 686
196 so sídlom Banská Bystrica, ul. Stavebná č. 1 a USBB, s.r.o., IČO: 36 748 650 so sídlom
Banská Bystrica, J. Kráľa 7 a L. V. ako spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Enterprise
Consulting, s.r.o., IČO: 50 067 133 so sídlom Šahy, SNP č. 44, účelovo vytvárali obchodné reťazce
predstierajúce vzájomné obchodné vzťahy medzi uvedenými obchodnými spoločnosťami INTERKON

TRADE, s.r.o., Banská Bystrica Weber Investments group, a.s., Banská Bystrica, USBB, s.r.o. Banská
Bystrica a Enterprise Consulting, s.r.o. Šahy (obchodné spoločnosti ďalej písané aj v tvare bez
uvedenia sídla spoločnosti), ktoré s vopred určenou deľbou úloh medzi sebou riadili, v ich mene
koordinovane vystavovali nepravdivé doklady obchodnej a účtovnej povahy, predstierajúc dodania a
nadobudnutia rôznych druhov expertných služieb v oblasti programátorských prác, vývoja, inštalácií,
implementácií, konfigurácií a rekonfigurácií, zabezpečovania prevádzky a testovania HP infraštruktúr,
poskytovania analytických, architektonických, expertných poradenských, konzultačných, asistenčných,

technicko-podporných, propagačných a projektovo manažérskych služieb a tiež dodávok HW a SW
komponentov, ktoré obchodná spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. v skutočnosti doposiaľ nezistenými
vlastnými prostriedkami dodávala obchodným spoločnostiam na strane jej odberateľa a to obchodným
spoločnostiam

Innovatrics, s.r.o., IČO 36 280 712, Pri vinohradoch 82, Bratislava,
mediamedia, s. r. o., IČO 44 870 841, Nové záhrady I/11, Bratislava,

Asseco Central Europe, a. s., IČO 35 760 419, Trenčianska 56/A, Bratislava,
ICZ Slovakia a. s., IČO 36 328 057, Soblahovská 2050, Trenčín,PromiNet s.r.o., IČO 35 886 960, Dúbravská cesta 2, Bratislava,
AutoCont SK a.s., IČO 36 396 222, Krasovského 14, Bratislava,
AXON PRO, s.r.o., IČO 31 387 811, Černyševského 26, Bratislava,

essential data, s.r.o., IČO 46 934 600, Lazaretská 12, Bratislava,
ALES a. s., IČO 36 293 440, Soblahovská 2050, Trenčín,
Barclet, a.s., IČO 27 823 717, IČ DPH SK 4120 029 716, IČ DPH CZ 27 823 717, Italská 2561/47, Praha
2 - Vinohrady,
Železničná informatika, a.s., IČO 36 865 486, Plynárenská 7/C, Bratislava /v súčasnosti PixTrain, a.s./,

ANEXT, a.s., IČO 44 536 445, Hurbanovo námestie 3, Bratislava /v súčasnosti LeikTec, a.s./,
PREEM a.s., IČO 43 915 051, Hradská 124, Bratislava,
GlobalTel, a.s., IČO 35 778 199, Trnavská cesta 100, Bratislava,
pričom následne spoločne s vopred určenou deľbou úloh medzi sebou riadili a v prospech obchodných
spoločností Weber Investments group, a.s., USBB, s.r.o. a Enterprise Consulting, s.r.o. zabezpečovali
vystavenie nepravdivých dokladov obchodnej a účtovnej povahy, spočívajúcich v deklarovaní dodávky

rôznych služieb z oblasti IT v podobe nadobudnutia predmetných expertných služieb od obchodných
spoločností

ZegCar s.r.o., IČO 46 174 656, Hlavné námestie 23, Šahy,
EP - REAL company s. r. o., 45 637 385, Prievozská 18, Bratislava,

JOB SEVEN s. r. o., IČO 45 989 613, Trnavská cesta 84, Bratislava,
Maximus Motor s.r.o., IČO 36 610 381, Bratislavská 19, Galanta,
BELTOM, s.r.o., IČO 45 853 061, Škultétyho 6, Žilina,
STORGE SK s. r. o., IČO 45 727 490, Svetlá 1, Bratislava,
KUKI, spol. s r.o., IČO 43 943 985, Gen.Svobodu 1979/31, Zvolen,

TAFFI s.r.o., IČO 46 764 682, Hviezdna 11/20, Komárno,

ktoré sa však na samotnej tvorbe a dodávke predmetných služieb z oblasti IT služieb žiadnym spôsobom
nepodieľali, nikdy v danej oblasti nepodnikali, nedisponovali žiadnymi zamestnancami, štatutárny
zástupcovia nemali o výkone takýchto služieb z ich strany žiadnu vedomosť, spoločnosti pôsobili len

formálne bez reálneho výkonu podnikateľskej činnosti o čom svedčí aj fakt, že vo významnej miere
nepodávali daňové priznania, resp. nepriznávali takto deklarované vzájomné obchodné vzťahy, pričom
si však obchodná spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. dodanie služieb z oblasti IT v prospech svojich
odberateľov zabezpečila iným, ako fakturačne a účtovne deklarovaným spôsobom, pričom z takto
nepravdivo deklarovaných obchodných vzťahov si uplatnili právo na odpočítanie dane za splnenia

vecných podmienok v zmysle ustanovenia § 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia
§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom takto
účelovo vytváranými obchodnými reťazcami sledovali zneužitie mechanizmu a princípov, ktorými je
upravený systém uplatňovania dane z pridanej hodnoty v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z., spôsobom,
že zabezpečovali podávanie daňových priznaní tak, že

1. dňa 25.11.2014 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o. podanie
daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie obdobie
mesiaca október 2014, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť spoločnosti
za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 4.756,50,-€ hoci neboli splnené zákonné podmienky na

uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných podmienok v
zmysle ustanovenia § 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

p.č. dodávateľ č. FA dodanie ZD DPH Spolu
1 WIG a.s. 20140078 30.10.2014 109 020,00 21 804,00 130 824,00
2 WIG a.s. 20140079 31.10.2014 5 000,00 1 000,00 6 000,00
3 WIG a.s. 20140081 31.10.2014 178 500,00 35 700,00 214 200,00
4 WIG a.s. 20140082 31.10.2014 7 745,00 1 549,00 9 294,00

5 WIG a.s. 20140083 31.10.2014 5 915,00 1 183,00 7 098,00
spolu 306 180,00 61 236,00 367 416,00v dôsledku čoho sa spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vyhla splneniu vlastnej daňovej povinnosti k
dani z pridanej hodnoty tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
z ňou deklarovaných, vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodnými dodávateľmi mali byť

spoločnosti ZegCar s.r.o., JOB SEVEN s. r. o. a Maximus Motor s.r.o., čím v spoločnosti INTERKON
TRADE, s.r.o. došlo k nezákonnému skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 61.236,00,-€
2. dňa 29.12.2014 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.
podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie
obdobie mesiaca november 2014, prostredníctvom ktorého bol uplatnený nadmerný odpočet dane z

pridanej hodnoty vo výške 7.095,55,-€ hoci neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných podmienok v zmysle ustanovenia
§ 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 WIG a.s. 20141049 12.11.2014 159 746,90 31 949,38 191 696,28
2 WIG a.s. 20141050 30.11.2014 5 000,00 1 000,00 6 000,00
3 WIG a.s. 20143051 24.11.2014 15 580,00 3 116,00 18 696,00
4 WIG a.s. 20143052 28.11.2014 6 850,00 1 370,00 8 220,00
5 WIG a.s. 20143053 27.11.2014 45 000,00 9 000,00 54 000,00

6 WIG a.s. 20141054 28.11.2014 54 720,00 10 944,00 65 664,00
7 WIG a.s. 20143054 30.11.2014 12 285,00 2 457,00 14 742,00
8 WIG a.s. 20143055 30.11.2014 165 500,00 33 100,00 198 600,00
Spolu 464 681,90 92 936,38 557 618,28

v dôsledku čoho spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vykázala nadmerný odpočet dane z pridanej
hodnoty za súčasného uplatnenia nároku na jeho vrátenie a teda jeho vyplatenie, čím bol takto
neoprávnene uplatnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo forme nadmerného odpočtu vo
výške 7.095,55,-€ a súčasne sa vyhla aj splneniu vlastnej daňovej povinnosti k dani z pridanej hodnoty
tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z ňou deklarovaných, vyššie

uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodnými dodávateľmi mali byť spoločnosti ZegCar s.r.o., EP
- REAL company s. r. o. a Maximus Motor s.r.o. a v spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o. došlo súčasne
k nezákonnému skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 85.840,83,-€.
3.dňa26.01.2015zabezpečilC..E.Č.vmeneobchodnejspoločnostiINTERKONTRADE,s.r.o.podanie
daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie obdobie

mesiaca december 2014, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť spoločnosti
za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 17.209,18,-€ hoci neboli splnené zákonné podmienky na
uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných podmienok v
zmysle ustanovenia § 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na odpočítanie dane z

pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 WIG a.s. 20143056 28.12.2014 17 280,00 3 456,00 20 736,00
2 WIG a.s. 20143057 30.12.2014 153 900,00 30 780,00 184 680,00
3 WIG a.s. 20143058 30.12.2014 9 555,00 1 911,00 11 466,00

4 WIG a.s. 20143059 30.12.2014 12 103,00 2 420,60 14 523,60
5 WIG a.s. 20143060 30.12.2014 3 000,00 600 3 600,00
6 WIG a.s. 20143061 30.12.2014 5 000,00 1 000,00 6 000,00
7 WIG a.s. 20143062 30.12.2014 3 420,00 684 4 104,00
spolu 204 258,00 40 851,60 245 109,60

v dôsledku čoho sa spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vyhla splneniu vlastnej daňovej povinnosti k
dani z pridanej hodnoty tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
z ňou deklarovaných, vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodnými dodávateľmi mali byť
spoločnosti ZegCar s.r.o. a EP - REAL company s. r. o., čím v spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.

došlo k nezákonnému skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 40.851,60,-€
4.dňa23.02.2015zabezpečilC..E.Č.vmeneobchodnejspoločnostiINTERKONTRADE,s.r.o.podanie
daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie obdobie
mesiaca január 2015, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť spoločnostiza predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 712,25,-€ hoci neboli splnené zákonné podmienky na
uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných podmienok v
zmysle ustanovenia § 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona č. 222/2004

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 WIG a.s. 20150002 31.1.2015 5 000,00 1 000,00 6 000,00
2 WIG a.s. 20150003 30.1.2015 131 450,00 26 290,00 157 740,00

3 USBB s.r.o. 2015013001 30.1.2015 2 000,00 400 2 400,00
4 USBB s.r.o. 2015013002 30.1.2015 11 900,00 2 380,00 14 280,00
5 USBB s.r.o. 2015013101 31.1.2015 2 900,00 580 3 480,00
spolu 153 250,00 30 650,00 183 900,00

v dôsledku čoho sa spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vyhla splneniu vlastnej daňovej povinnosti k

dani z pridanej hodnoty tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
ňou deklarovaných, vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodným dodávateľom mala byť
spoločnosť Maximus Motor s.r.o., čím v spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o. došlo k nezákonnému
skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 30.650,00,-€
5.dňa25.03.2015zabezpečilC..E.Č.vmeneobchodnejspoločnostiINTERKONTRADE,s.r.o.podanie

daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie obdobie
mesiaca február 2015, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť spoločnosti
za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 6.892,99,-€ hoci neboli splnené zákonné podmienky na
uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných podmienok v
zmysle ustanovenia § 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona č. 222/2004

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 WIG a.s. 20150007 28.2.2015 3 094,00 618,8 3 712,80
2 WIG a.s. 20150009 28.2.2015 18 427,50 3 685,50 22 113,00

3 USBB s.r.o. 2015022801 28.2.2015 5 000,00 1 000,00 6 000,00
4 USBB s.r.o. 2015022802 28.2.2015 4 100,00 820 4 920,00
5 USBB s.r.o. 2015022803 28.2.2015 1 800,00 360 2 160,00
6 USBB s.r.o. 2015022804 28.2.2015 5 900,00 1 180,00 7 080,00
7 USBB s.r.o. 2015022805 28.2.2015 13 900,00 2 780,00 16 680,00

spolu 52 221,50 10 444,30 62 665,80

spoločnosť Maximus Motor s.r.o., čím v spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o. došlo k nezákonnému
skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 10.444,30,-€
6.dňa27.04.2015zabezpečilC..E.Č.vmeneobchodnejspoločnostiINTERKONTRADE,s.r.o.podanie
daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie obdobie
mesiaca marec 2015, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť spoločnosti

za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 3.189,18,-€ hoci neboli splnené zákonné podmienky na
uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných podmienok v
zmysle ustanovenia § 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 WIG a.s. 20150012 31.3.2015 237 999,00 47 599,80 285 598,80
2 USBB s.r.o. 2015033105 31.3.2015 5 000,00 1 000,00 6 000,00
3 USBB s.r.o. 2015033106 31.3.2015 5 300,00 1 060,00 6 360,00
4 USBB s.r.o. 2015033107 31.3.2015 11 557,00 2 311,40 13 868,40

5 USBB s.r.o. 2015033108 31.3.2015 8 100,00 1 620,00 9 720,00
6 USBB s.r.o. 2015033109 31.3.2015 1 500,00 300 1 800,00
7 USBB s.r.o. 2015033111 31.3.2015 10 220,00 2 044,00 12 264,00
spolu 279 676,00 55 935,20 335 611,20v dôsledku čoho sa spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vyhla splneniu vlastnej daňovej povinnosti k
dani z pridanej hodnoty tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z

7.dňa09.07.2015zabezpečilC..E.Č.vmeneobchodnejspoločnostiINTERKONTRADE,s.r.o.podanie

daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie obdobie
mesiaca apríl 2015, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť spoločnosti
za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 8.464,06,-€ hoci neboli splnené zákonné podmienky na
uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných podmienok v
zmysle ustanovenia § 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na odpočítanie dane z

pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 USBB s.r.o. 2015043004 30.4.2015 5 000,00 1 000,00 6 000,00
2 USBB s.r.o. 2015043005 30.4.2015 5 250,00 1 050,00 6 300,00
3 USBB s.r.o. 2015043006 30.4.2015 6 643,00 1 328,60 7 971,60

4 USBB s.r.o. 2015043009 30.4.2015 205 422,00 41 084,40 246 506,40
spolu 222 315,00 44 463,00 266 778,00

ňou deklarovaných, vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodným dodávateľom mala byť
spoločnosť Maximus Motor s.r.o., čím v spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o. došlo k nezákonnému
skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 44.463,00,-€
8.dňa25.06.2015zabezpečilC..E.Č.vmeneobchodnejspoločnostiINTERKONTRADE,s.r.o.podanie
daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie obdobie

mesiaca máj 2015, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť spoločnosti za
predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 18.200,78,-€ hoci neboli splnené zákonné podmienky na
uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných podmienok v
zmysle ustanovenia § 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na odpočítanie dane z

pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 USBB s.r.o. 2015052501 25.5.2015 54 800,00 10 960,00 65 760,00
2 USBB s.r.o. 2015052805 28.5.2015 5 980,00 1 196,00 7 176,00
3 USBB s.r.o. 2015052901 29.5.2015 110 200,00 22 040,00 132 240,00

4 USBB s.r.o. 2015052902 29.5.2015 226 700,00 45 340,00 272 040,00
5 USBB s.r.o. 2015052904 29.5.2015 5 000,00 1 000,00 6 000,00
6 USBB s.r.o. 2015053101 31.5.2015 77 400,00 15 480,00 92 880,00
7 USBB s.r.o. 2015053102 31.5.2015 7 826,00 1 565,20 9 391,20
spolu 487 906,00 97 581,20 585 487,20

v dôsledku čoho sa spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vyhla splneniu vlastnej daňovej povinnosti k
dani z pridanej hodnoty tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
ňou deklarovaných, vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodným dodávateľom mala byť
spoločnosť Maximus Motor s.r.o., čím v spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o. došlo k nezákonnému

skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 97.581,20,-€
9.dňa27.07.2015zabezpečilC..E.Č.vmeneobchodnejspoločnostiINTERKONTRADE,s.r.o.podanie
daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie obdobie
mesiaca jún 2015, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť spoločnosti za
predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 6.201,01,-€ hoci neboli splnené zákonné podmienky na

3 USBB s.r.o. 2015063010 30.6.2015 1 500,00 300 1 800,00
4 USBB s.r.o. 2015063011 30.6.2015 77 400,00 15 480,00 92 880,00
spolu 88 100,00 17 620,00 105 720,00

v dôsledku čoho sa spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vyhla splneniu vlastnej daňovej povinnosti k

dani z pridanej hodnoty tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
ňou deklarovaných, vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodným dodávateľom mala byť
spoločnosť Maximus Motor s.r.o., čím v spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o. došlo k nezákonnému
skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 17.620,00,-€
10. dňa 25.08.2015 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE,
s.r.o. podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica

za zdaňovacie obdobie mesiaca júl 2015, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová
povinnosť spoločnosti za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 10.258,56,-€ hoci neboli splnené
zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia
vecných podmienok v zmysle ustanovenia § 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia §
51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok

na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 USBB s.r.o. 2015072001 20.7.2015 36 800,00 7 360,00 44 160,00
2 USBB s.r.o. 2015072401 24.7.2015 179 300,00 35 860,00 215 160,00
3 USBB s.r.o. 2015073103 31.7.2015 5 000,00 1 000,00 6 000,00

4 USBB s.r.o. 2015073104 31.7.2015 77 400,00 15 480,00 92 880,00
5 USBB s.r.o. 2015073105 31.7.2015 5 369,00 1 073,80 6 442,80
6 USBB s.r.o. 2015073106 31.7.2015 7 830,00 1 566,00 9 396,00
spolu 311 699,00 62 339,80 374 038,80

v dôsledku čoho sa spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vyhla splneniu vlastnej daňovej povinnosti k
dani z pridanej hodnoty tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
ňou deklarovaných, vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodným dodávateľom mala byť
spoločnosť Maximus Motor s.r.o., čím v spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o. došlo k nezákonnému
skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 62.339,80,-€

11. dňa 24.09.2015 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.
podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie
obdobie mesiaca august 2015, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť
spoločnosti za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 3.879,05,-€ hoci neboli splnené zákonné
podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných

1 USBB s.r.o. 2015082702 27.8.2015 178 500,00 35 700,00 214 200,00

2 USBB s.r.o. 2015083102 31.8.2015 5 000,00 1 000,00 6 000,00
3 USBB s.r.o. 2015083103 31.8.2015 77 400,00 15 480,00 92 880,00
4 USBB s.r.o. 2015083104 31.8.2015 221 300,00 44 260,00 265 560,00
5 USBB s.r.o. 2015083105 31.8.2015 4 425,00 885 5 310,00
spolu 486 625,00 97 325,00 583 950,00

v dôsledku čoho sa spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vyhla splneniu vlastnej daňovej povinnosti k
dani z pridanej hodnoty tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
ňou deklarovaných, vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodným dodávateľom mala byť
spoločnosť Maximus Motor s.r.o., čím v spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o. došlo k nezákonnému

skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 97.325,00,-€
12. dňa 23.10.2015 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.
podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie
obdobie mesiaca september 2015, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosťspoločnosti za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 12.091,18,-€ hoci neboli splnené zákonné
podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných
podmienok v zmysle ustanovenia § 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona

č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 USBB s.r.o. 2015091001 10.9.2015 176 200,00 35 240,00 211 440,00
2 USBB s.r.o. 2015091701 17.9.2015 84 240,00 16 848,00 101 088,00

3 USBB s.r.o. 2015092901 29.9.2015 118 420,00 23 684,00 142 104,00
4 USBB s.r.o. 2015093003 30.9.2015 5 000,00 1 000,00 6 000,00
5 USBB s.r.o. 2015093004 30.9.2015 37 275,00 7 455,00 44 730,00
6 USBB s.r.o. 2015093005 30.9.2015 77 400,00 15 480,00 92 880,00
7 USBB s.r.o. 2015093006 30.9.2015 10 560,00 2 112,00 12 672,00
8 USBB s.r.o. 2015093007 30.9.2015 2 457,00 491,4 2 948,40

9 USBB s.r.o. 2015093008 30.9.2015 1 500,00 300 1 800,00
10 USBB s.r.o. 2015093009 30.9.2015 5 310,00 1 062,00 6 372,00
11 USBB s.r.o. 2015093010 30.9.2015 7 040,00 1 408,00 8 448,00
spolu 525 402,00 105 080,40 630 482,40

v dôsledku čoho sa spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vyhla splneniu vlastnej daňovej povinnosti k
dani z pridanej hodnoty tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
ňou deklarovaných, vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodným dodávateľom mala byť
spoločnosť Maximus Motor s.r.o., čím v spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o. došlo k nezákonnému
skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 105.080,40,-€

13. dňa 23.11.2015 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.
podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie
obdobie mesiaca október 2015, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť
spoločnosti za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 5.824,98,-€ hoci neboli splnené zákonné
podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných

1 USBB s.r.o. 2015100801 8.10.2015 77 805,00 15 561,00 93 366,00

2 USBB s.r.o. 2015102901 30.10.2015 6 650,00 1 330,00 7 980,00
3 USBB s.r.o. 2015103003 30.10.2015 73 320,00 14 664,00 87 984,00
4 USBB s.r.o. 2015103004 30.10.2015 7 380,00 1 476,00 8 856,00
5 USBB s.r.o. 2015103005 30.10.2015 5 364,00 1 072,80 6 436,80
6 USBB s.r.o. 2015103006 30.10.2015 20 600,00 4 120,00 24 720,00

7 USBB s.r.o. 2015103107 31.10.2015 5 000,00 1 000,00 6 000,00
8 USBB s.r.o. 2015103108 31.10.2015 14 742,00 2 948,40 17 690,40
9 USBB s.r.o. 2015103109 31.10.2015 56 291,00 11 258,20 67 549,20
spolu 267 152,00 53 430,40 320 582,40

v dôsledku čoho sa spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vyhla splneniu vlastnej daňovej povinnosti k
dani z pridanej hodnoty tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
ňou deklarovaných, vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodným dodávateľom mala byť
spoločnosť Maximus Motor s.r.o., čím v spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o. došlo k nezákonnému
skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 53.430,40,-€

14. dňa 27.12.2015 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.
podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie
obdobie mesiaca november 2015, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť
spoločnosti za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 6.130,89,-€ hoci neboli splnené zákonné
podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných

podmienok v zmysle ustanovenia § 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:1 USBB s.r.o. 2015111201 12.11.2015 87 930,00 17 586,00 105 516,00
2 USBB s.r.o. 2015113006 30.11.2015 5 000,00 1 000,00 6 000,00
3 USBB s.r.o. 2015113007 30.11.2015 10 870,00 2 174,00 13 044,00

4 USBB s.r.o. 2015113008 30.11.2015 45 000,00 9 000,00 54 000,00
5 USBB s.r.o. 2015113009 30.11.2015 10 101,00 2 020,20 12 121,20
6 USBB s.r.o. 2015113010 30.11.2015 5 040,00 1 008,00 6 048,00
7 USBB s.r.o. 2015113012 30.11.2015 13 520,00 2 704,00 16 224,00
8 USBB s.r.o. 2015113013 30.11.2015 5 760,00 1 152,00 6 912,00

9 USBB s.r.o. 2015113014 30.11.2015 72 696,00 14 539,20 87 235,20
spolu 255 917,00 51 183,40 307 100,40

spoločnosti BELTOM, s.r.o. a STORGE SK, s.r.o., čím v spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o. došlo k
nezákonnému skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 51.183,40,-€
15. dňa 24.01.2016 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.
podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie
obdobie mesiaca december 2015, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť

spoločnosti za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 34.245,46,-€ hoci neboli splnené zákonné
podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných
podmienok v zmysle ustanovenia § 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 USBB s.r.o. 2015121401 14.12.2015 990 500,00 198 100,00 1 188 600,00
2 USBB s.r.o. 2015122901 29.12.2015 630 000,00 126 000,00 756 000,00
3 USBB s.r.o. 2015122902 29.12.2015 195 800,00 39 160,00 234 960,00
4 USBB s.r.o. 2015123004 30.12.2015 5 000,00 1 000,00 6 000,00

5 USBB s.r.o. 2015123005 30.12.2015 1 500,00 300 1 800,00
6 USBB s.r.o. 2015123006 30.12.2015 10 560,00 2 112,00 12 672,00
7 USBB s.r.o. 2015123007 30.12.2015 9 373,00 1 874,60 11 247,60
8 USBB s.r.o. 2015123008 30.12.2015 72 500,00 14 500,00 87 000,00
spolu 1 915 233,00 383 046,60 2 298 279,60

v dôsledku čoho sa spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vyhla splneniu vlastnej daňovej povinnosti k
dani z pridanej hodnoty tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
ňou deklarovaných, vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodným dodávateľom mali byť
spoločnostiBELTOM,s.r.o.,STORGESK,s.r.o.aBINERIA,s.r.o.,čímvspoločnostiINTERKONTRADE,

s.r.o. došlo k nezákonnému skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 383.046,60,-€
16. dňa 23.02.2016 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.
podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie
obdobie mesiaca január 2016, prostredníctvom ktorého bol uplatnený nadmerný odpočet dane z
pridanej hodnoty vo výške 8.933,62,-€ hoci neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na

odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných podmienok v zmysle ustanovenia
§ 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 USBB s.r.o. 2016013102 31.1.2016 5 000,00 1 000,00 6 000,00
2 2016013103 31.1.2016 3 731,00 746,2 4 477,20
spolu 8 731,00 1 746,20 10 477,20

v dôsledku čoho spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vykázala nadmerný odpočet dane z pridanej

hodnoty za súčasného uplatnenia nároku na jeho vrátenie a teda jeho vyplatenie z ňou deklarovaných,
vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodným dodávateľom mala byť spoločnosť KUKI,
spol. s r.o., čím bol takto neoprávnene uplatnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo forme
nadmerného odpočtu vo výške 1.746,20,-€17. dňa 24.03.2016 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.
podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie
obdobie mesiaca december 2015, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť

spoločnosti za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 9.019,60,-€ hoci neboli splnené zákonné
podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných
podmienok v zmysle ustanovenia § 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 USBB s.r.o. 2016022905 29.2.2016 5 000,00 1 000,00 6 000,00
2 USBB s.r.o. 2016022906 29.2.2016 74 440,00 14 888,00 89 328,00
3 USBB s.r.o. 2016022907 29.2.2016 25 600,00 5 120,00 30 720,00
spolu 105 040,00 21 008,00 126 048,00

v dôsledku čoho sa spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vyhla splneniu vlastnej daňovej povinnosti k
dani z pridanej hodnoty tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
ňou deklarovaných, vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodným dodávateľom mala byť
spoločnosť Enterprise Consulting s.r.o., resp. spoločnosť TAFFI, s.r.o., čím v spoločnosti INTERKON
TRADE, s.r.o. došlo k nezákonnému skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 21.008,00,-€

18. dňa 24.04.2016 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.
podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Banská Bystrica za zdaňovacie
obdobie mesiaca marec 2016, prostredníctvom ktorého bol uplatnený nadmerný odpočet dane z
pridanej hodnoty vo výške 2.811,38,-€ hoci neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných podmienok v zmysle ustanovenia

§ 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 USBB s.r.o. 2016033001 30.3.2016 5 000,00 1 000,00 6 000,00

2 USBB s.r.o. 2016033002 30.3.2016 10 560,00 2 112,00 12 672,00
3 USBB s.r.o. 2016033003 30.3.2016 1 500,00 300 1 800,00
4 USBB s.r.o. 2016033101 31.3.2016 39 081,00 7 816,20 46 897,20
5 USBB s.r.o. 2016033104 31.3.2016 103 500,00 20 700,00 124 200,00
6 USBB s.r.o. 2016033105 31.3.2016 10 275,00 2 055,00 12 330,00

spolu 169 916,00 33 983,20 203 899,20

výške 2.811,38,-€ a súčasne sa vyhla aj splneniu vlastnej daňovej povinnosti k dani z pridanej hodnoty
tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z ňou deklarovaných,
vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodnými dodávateľmi mali byť spoločnosti Enterprise
Consulting s.r.o., resp. TAFFI, s.r.o. a v spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o. došlo súčasne k
nezákonnému skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 31.171,82,-€.

19. dňa 25.05.2016 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.
podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Bratislava za zdaňovacie
obdobie mesiaca apríl 2016, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť
spoločnosti za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 25.801,92,-€ hoci neboli splnené zákonné
podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných

1 USBB s.r.o. 2016043001 30.4.2016 5 000,00 1 000,00 6 000,00

2 USBB s.r.o. 2016043002 30.4.2016 21 500,00 4 300,00 25 800,00
3 USBB s.r.o. 2016043003 30.4.2016 109 180,00 21 836,00 131 016,00
4 USBB s.r.o. 2016043004 30.4.2016 355 500,00 71 100,00 426 600,00
spolu 491 180,00 98 236,00 589 416,00v dôsledku čoho sa spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vyhla splneniu vlastnej daňovej povinnosti k
dani z pridanej hodnoty tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z

ňou deklarovaných, vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodným dodávateľom mala byť
spoločnosť Enterprise Consulting s.r.o., resp. spoločnosť KUKI, s.r.o., čím v spoločnosti INTERKON
TRADE, s.r.o. došlo k nezákonnému skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 98.236,00,-€
20. dňa 25.07.2016 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.
podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Bratislava za zdaňovacie

obdobie mesiaca jún 2016, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť
spoločnosti za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 666,42,-€ hoci neboli splnené zákonné
podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných
podmienok v zmysle ustanovenia § 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 USBB s.r.o. 2016063004 30.6.2016 10 000,00 2 000,00 12 000,00
2 USBB s.r.o. 2016063006 30.6.2016 10 560,00 2 112,00 12 672,00
3 USBB s.r.o. 2016063007 30.6.2016 120 965,00 24 193,00 145 158,00
spolu 141 525,00 28 305,00 169 830,00

v dôsledku čoho sa spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vyhla splneniu vlastnej daňovej povinnosti k
dani z pridanej hodnoty tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
ňou deklarovaných, vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodným dodávateľom mala byť
spoločnosť Enterprise Consulting s.r.o., resp. spoločnosť KUKI, s.r.o., čím v spoločnosti INTERKON

TRADE, s.r.o. došlo k nezákonnému skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 28.305,00,-€
21. dňa 29.08.2016 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.
podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Bratislava za zdaňovacie
obdobie mesiaca júl 2016, prostredníctvom ktorého bol uplatnený nadmerný odpočet dane z pridanej
hodnoty vo výške 2.570,07,-€ hoci neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na

1 USBB s.r.o. 2016063005 7.7.2016 4 000,00 800 4 800,00
2 USBB s.r.o. 2016073103 29.7.2016 5 000,00 1 000,00 6 000,00
spolu 9 000,00 1 800,00 10 800,00

v dôsledku čoho spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vykázala nadmerný odpočet dane z pridanej

hodnoty za súčasného uplatnenia nároku na jeho vrátenie a teda jeho vyplatenie z ňou deklarovaných,
vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodným dodávateľom mala byť spoločnosť Enterprise
Consulting s.r.o., resp. KUKI, spol. s r.o., čím bol takto neoprávnene uplatnený nárok na vrátenie dane
z pridanej hodnoty vo forme nadmerného odpočtu vo výške 1.800,00,-€
22. dňa 25.09.2016 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.

podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Bratislava za zdaňovacie
obdobie mesiaca august 2016, prostredníctvom ktorého bol uplatnený nadmerný odpočet dane z
pridanej hodnoty vo výške 2.857,88,-€ hoci neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných podmienok v zmysle ustanovenia
§ 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 USBB s.r.o. 2016083101 31.8.2016 5 000,00 1 000,00 6 000,00
spolu 5 000,00 1 000,00 6 000,00

v dôsledku čoho spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vykázala nadmerný odpočet dane z pridanej
hodnoty za súčasného uplatnenia nároku na jeho vrátenie a teda jeho vyplatenie z ňou deklarovaných,
vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodným dodávateľom mala byť spoločnosť EnterpriseConsulting s.r.o., resp. KUKI, spol. s r.o., čím bol takto neoprávnene uplatnený nárok na vrátenie dane
z pridanej hodnoty vo forme nadmerného odpočtu vo výške 1.000,00,-€
23. dňa 25.10.2016 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.

podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Bratislava za zdaňovacie
obdobie mesiaca september 2016, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť
spoločnosti za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 2.690,82,-€ hoci neboli splnené zákonné
podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných
podmienok v zmysle ustanovenia § 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona

č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 USBB s.r.o. 2016093005 30.9.2016 5 280,00 1 056,00 6 336,00
2 USBB s.r.o. 2016093006 30.9.2016 6 127,50 1 225,50 7 353,00
3 USBB s.r.o. 2016093007 30.9.2016 3 000,00 600 3 600,00

spolu 14 407,50 2 881,50 17 289,00

spoločnosť Enterprise Consulting s.r.o., resp. spoločnosť KUKI, s.r.o., čím v spoločnosti INTERKON
TRADE, s.r.o. došlo k nezákonnému skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 2.881,50,-€
24. dňa 24.11.2016 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.
podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Bratislava za zdaňovacie
obdobie mesiaca október 2016, prostredníctvom ktorého bol uplatnený nadmerný odpočet dane z

pridanej hodnoty vo výške 1.304,54,-€ hoci neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných podmienok v zmysle ustanovenia
§ 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 USBB s.r.o. 2016093003 1.10.2016 5 000,00 1 000,00 6 000,00
2 USBB s.r.o. 2016093004 1.10.2016 10 560,00 2 112,00 12 672,00
3 USBB s.r.o. 2016033102 30.10.2016 8 008,00 1 601,60 9 609,60
4 USBB s.r.o. 2016102802 30.10.2016 5 000,00 1 000,00 6 000,00

5 USBB s.r.o. 2016103104 31.10.2016 25 700,00 5 140,00 30 840,00
6 USBB s.r.o. 2016103105 31.10.2016 34 560,00 6 912,00 41 472,00
7 USBB s.r.o. 2016103106 31.10.2016 17 250,00 3 450,00 20 700,00
8 USBB s.r.o. 2016103107 31.10.2016 7 480,00 1 496,00 8 976,00
spolu 113 558,00 22 711,60 136 269,60

v dôsledku čoho spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vykázala nadmerný odpočet dane z pridanej
hodnoty za súčasného uplatnenia nároku na jeho vrátenie a teda jeho vyplatenie, čím bol takto
neoprávnene uplatnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo forme nadmerného odpočtu vo
výške 1.304,54,-€ a súčasne sa vyhla aj splneniu vlastnej daňovej povinnosti k dani z pridanej hodnoty

tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z ňou deklarovaných,
vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodnými dodávateľmi mali byť spoločnosti Enterprise
Consulting s.r.o., resp. TAFFI, s.r.o. a v spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o. došlo súčasne k
nezákonnému skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 21.407,06,-€.
25. dňa 27.12.2016 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.

podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Bratislava za zdaňovacie
obdobie mesiaca november 2016, prostredníctvom ktorého bola vymeraná vlastná daňová povinnosť
spoločnosti za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 12.940,18,-€ hoci neboli splnené zákonné
podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných
podmienok v zmysle ustanovenia § 49 ako aj formálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 51 zákona

č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnil tak nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných obchodov z faktúr:

1 USBB s.r.o. 2016112804 30.11.2016 11 950,00 2 390,00 14 340,002 USBB s.r.o. 2016113001 30.11.2016 5 000,00 1 000,00 6 000,00
3 USBB s.r.o. 2016113002 30.11.2016 5 175,00 1 035,00 6 210,00
spolu 22 125,00 4 425,00 26 550,00

v dôsledku čoho sa spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vyhla splneniu vlastnej daňovej povinnosti k
dani z pridanej hodnoty tak, že neoprávnene uplatnila nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
z ňou deklarovaných, vyššie uvedených, zdaniteľných plnení, ktorých pôvodným dodávateľom mala
byť spoločnosť Enterprise Consulting s.r.o., čím v spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o. došlo k

nezákonnému skráteniu vlastnej daňovej povinnosti v rozsahu 4.425,00,-€
26. dňa 25.01.2017 zabezpečil C.. E. Č. v mene obchodnej spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o.
podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Daňovému úradu Bratislava za zdaňovacie
obdobie mesiaca december 2016, prostredníctvom ktorého bol uplatnený nadmerný odpočet dane z
pridanej hodnoty vo výške 3.552,89,-€ hoci neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty za súčasného splnenia vecných podmienok v zmysle ustanovenia

1 USBB s.r.o. 2016122902 29.12.2016 5 000,00 1 000,00 6 000,00

2 USBB s.r.o. 2016122903 29.12.2016 7 500,00 1 500,00 9 000,00
3 USBB s.r.o. 2016122905 30.12.2016 1 500,00 300 1 800,00
spolu 14 000,00 2 800,00 16 800,00

v dôsledku čoho spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. vykázala nadmerný odpočet dane z pridanej

pričom spoločnosť INTERKON TRADE, s.r.o. bola vo všetkých prípadoch uvedených pod bodmi 1-26
po celý čas fakticky jediným reálnym dodávateľom služieb v prospech jej odberateľov, pričom takto
predstieranými obchodnými vzťahmi a účelovo vytváranými obchodnými reťazcami s obchodnými
spoločnosťami Weber Investments group, a.s., USBB s.r.o. a Enterprise Consulting s.r.o., ako aj ďalšími
ich deklarovanými dodávateľmi služieb, boli umelo vytvárané podmienky umožňujúce spoločnosti

INTERKON TRADE, s.r.o., registrovanej na daň z pridanej hodnoty s mesačným zdaňovacím obdobím,
prostredníctvom jej štatutárnych zástupcov spracovávať a následne predkladať príslušnému správcovi
dane,DaňovýmúradomBanskáBystricaaneskôrBratislavadaňovépriznanianadaňzpridanejhodnoty
za jednotlivé zdaňovacie obdobia, v ktorých boli zohľadnené vyššie popísané predstierané, v skutočnosti
neexistujúce vzájomné obchodné vzťahy, čoho od počiatku sledovaným zámerom bolo pri dodávkach

služieb na strane spoločnosti INTERKON TRADE, s.r.o. skrátenie dane z pridanej hodnoty v celkovej
výške 1.404.462,11,-€, za súčasného neoprávneného získania nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty v celkovej výške 18.557,67,-€ k škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,

teda

C.. E. Č. v bodoch 1-26, W. S. v bodoch 1-26 a L. V. v bodoch 17-26
- spoločným konaním vo veľkom rozsahu skrátili daň a čin spáchali závažnejším spôsobom konania (po
dlhší čas),
- spoločným konaním neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej

hodnotyvúmyslezadovážiťsebeneoprávnenýprospech,ačinspáchalizávažnejšímspôsobomkonania
(po dlhší čas),

čím spáchali

C.. E. Č. v bodoch 1-26, W. S. v bodoch 1-26 a L. V. v bodoch 17-26
- pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu so zločinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c)Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, a to formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú

obžalovaný C.. E. Č.

Podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. § 41
ods. 2, § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad
nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ktorý bude vykonávať Okresný súd Banská Bystrica.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, 4 Tr. zák. sa ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze pravidelne preukazovať

probačnému úradníkovi miesto zamestnania, prípadne uchádzanie sa
o zamestnanie.
Zároveň sa podľa § 56 odsek 1, 2 Tr. zák. ukladá peňažný trest vo výške 10.000,-€ (desaťtisíc) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa ukladá trest zákazu činnosti vykonávania funkcie štatutárneho orgánu,
prokuristu ako aj splnomocnenca právnických osôb v trvaní
4 (štyroch) rokov.

obžalovaný W. S.

Podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák.
§ 41 ods. 2, § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad
nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ktorý bude vykonávať Okresný súd Banská Bystrica.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, 4 Tr. zák. sa ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze pravidelne preukazovať
probačnému úradníkovi miesto zamestnania, prípadne uchádzanie sa
o zamestnanie.
Zároveň sa podľa § 56 odsek 1, 2 Tr. zák. ukladá peňažný trest vo výške 10.000,-€ (desaťtisíc) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,

ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa ukladá trest zákazu činnosti vykonávania funkcie štatutárneho orgánu,
prokuristu ako aj splnomocnenca právnických osôb v trvaní
5 (piatich) rokov.

obžalovaný L. V.
Podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák.
§ 41 ods. 2, § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad
nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ktorý bude vykonávať Okresný súd Banská Bystrica.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, 4 Tr. zák. sa ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze pravidelne preukazovať
probačnému úradníkovi miesto zamestnania, prípadne uchádzanie sa
o zamestnanie.
Zároveň sa podľa § 56 odsek 1, 2 Tr. zák. ukladá peňažný trest vo výške 2.000,-€ (dvetisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa ukladá trest zákazu činnosti vykonávania funkcie štatutárneho orgánu,
prokuristu ako aj splnomocnenca právnických osôb v trvaní 3 (troch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 10.05.2021 na Okresný súd Banská Bystrica
obžalobu sp. zn. Kv 48/18/6600-256 na obvineného C.. E. Č., O.. XX.XX.XXXX, D. W. S., O..
XX.XX.XXXX R. D. L. V., O.. XX.XX.XXXX, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Po podaní obžaloby súd vytýčil termíny hlavného pojednávania, na ktorom vykonal nasledovné
dokazovanie.

Obžalovaný C.. E. Č. vypovedal, že že sa cíti byť nevinný. Začal podnikať v tejto oblasti pred 10-12
rokmi, spoznal následne p. S., resp. v tom čase ho už spoznal. Jeho činnosť spočívala v predaji služieb,
to znamená služby najprv kúpil, vystavil faktúru a následne tieto predal jeho odberateľom so ziskom,
kde bola tiež vystavená faktúra. Prevody prebiehali bezhotovostne. Postupom času začal mať problém s
cashflow, takže si zobral kontokorentný úver, z ktorého splácal dlžoby. V jeho spoločnosti v INTERKON
TRADE s. r. o. prebiehal audit, tento dopadol dobre, neboli žiadne pochybenia. Teda tom čo získal,

ďalej predal. Namietal, že uvedenú spoločnosť nepredal legálne, naopak previedol svoje podiely, už si
nepamätal na aké osoby, odstúpil z funkcie konateľa s tým, že k tomuto dnu riadne uhradil všetky dlžoby.
Zaplatil všetky dane alebo preddavky na dane, nenechal tam žiadne nedoplatky. Za uvedené obdobie
je pravda, že mal daňový základ v hodnote 7 000 000,- Eur, išlo o faktúry na vstupe, ktoré vyplývali
so spolupráce p. S., čo nesedí so zisteniami uvedenými v znaleckom posudku, ktorý hovorí o takmer

trojnásobnomrozsahuuvedenejfakturácie. Zobžalovanýchpoználenp.S.,P..V.nikdynevidel.Počase
zistil, že p. S., resp. jeho firmy ho začínajú nahrádzať v danom reťazci, a teda že spoločnosť AFRODITA
TRADE začína vykonávať činnosť priamo s jeho odberateľmi, s týmto súvisí aj spoločnosť USBB, ktorá
je viackrát spomínaná v obžalobe. S týmito obchodmi nemá nič spoločné. V obžalobe je mu dávaný aj
za vinu nadmerný odpočet DPH, s čím nesúhlasí. Mal nadmerný odpočet cez 18 000,- Eur, ale tento

nebol neoprávnený. On vykonával bežnú obchodnú činnosť, služby kúpil za určitú cenu a tieto predal za
určitým ziskom jeho odberateľom, alebo boli predmetom obchodu hmotný investičný majetok, technické
vybavenie a podobne. Je možné, že niektoré faktúry na vstupe zabudol dať do účtovníctva, ale čo sa
týka daní tieto riadne hradil. Nevedel, prečo ho p. S.r krivo obviňuje, myslí, že tým zakrýva svoju trestnú
činnosť. On ho už v prípravnom konaní žiadal, aby s ním bol konfrontovaný, ale vyšetrovateľ mu toto

zamietol. Nevedel, prečo je obžalovaný. Na otázku prokurátora uviedol, že v INTERKON TRADE bol
dlhé obdobie konateľom aj spoločníkom, presne nevedel povedať. Keďže mal viacerých odberateľov
z BA tak zmenil sídlo spoločnosti. Spoločnosť sa venovala okrem IT činnosti aj predaju dreva, kávy,
stavebnej činnosti, dizajn. Obraty boli rádovo v miliónoch eur, presne nevedel. Prevádzky mali v BB
aj v BA. Dôvod zlúčenia spoločnosti bolo ukončenie činnosti, keďže spoločnosť fakticky prestala byť

ekonomicky aktívna, preto ju predal. V roku 2014 a 2016 mohol mať 5 až 7 zamestnancov, ale tí robili s
drevom, nie v týchto činnostiach, ktoré sú mu kladené za vinu. Za uvedenú spoločnosť vystupoval iba on,
určité oprávnenia mala jedného času aj prokuristka, ale tiež to nesúviselo s týmito obchodmi. Čo sa týka
spoločnosti jeho odberateľov, tak ako sú uvedené v obžalobe, k týmto sa už nevedel s odstupom času
vyjadriť,alepoukazujenato,čovypovedalvprípravnomkonaní.Čosatýkaspoločností,ktorézastupoval

p. S., jednal len s ním. Tento ich zastupoval, aj keď vedel, že oficiálne v nich vtedy nemohol fungovať. Čo
sa týka obchodnej činnosti táto prebiehala štandardne, dostal ponuku, túto akceptoval, atď. Účtovníctvo
mu robil prof. Ď., ktorému nosil doklady na vstupe aj výstupe. Tento pripravoval aj daňové priznania. V
súčasnosti je obžalovaný stále zamestnaný v LT company, je aj spoločníkom cez inú firmu. R. Z. pozná,
je to spolužiak, mali spolu aj firmu. V tejto veci mu maximálne pomohol, ak zaniesol nejaké doklady a

podobne. Odberatelia platili riadne, príp. on sám preddavkovo uhrádzal dlžoby. Jeho obchodná činnosť
fungovala tak, že pokiaľ mal nejakú zákazku od jeho odberateľov, tak išiel za jeho jediným dodávateľom
a teda za spoločnosťami, ktoré zastupoval p. S., s tým, že fakticky sprostredkoval predaj určitej služby,
resp. zákazky s tým, že túto činnosť vykonával za účelom zisku, z ktorého riadne odvádzal či už daň
z príjmu alebo daň z pridanej hodnoty. Pokiaľ dostal špecifikáciu zadania zákazky, ktorá bola buď v

papierovej forme alebo digitálnej forme, takto ju potom posúval ďalej. Už sa presne nepamätal, že kto
koho oslovil ohľadom spolupráce, ale myslel, že pán S. jeho. Ohľadne spoločnosti AFRODITA TRADE
Weber Investments group a USBB a rokovania s nimi nebol prítomný R. Z.. Sporadicky riešil zaňho
odovzdanie alebo preberanie predmetných dokladov v týchto obchodoch. Možno poveril ohľadne tejto
činnosti, aj jeho vtedajšiu asistentku p. U.. Poverenia boli ústne, boli to neformálne poverenia. G. N.

nepozná. Taktiež F. nepozná, k tomu uvádza, že v obchodovaní s uvedenými spoločnosťami poznal len
p. S.. Mohlo sa stať, že niektoré služby neboli riadne dodané. Ak bola taká požiadavka na opravu, tak
to riešil teda odberateľom. V podstate on akceptoval tieto služby až vtedy, ak boli riadne odovzdané tak
ako boli dohodnuté. Ak by službu neodovzdal, tak by za ňu nedostal zaplatené. On má za to, že jehopodnikanie bolo legálne, tak ako doposiaľ vypovedal, konkrétne k jednotlivým záverom zistení Daňového
úradu sa vyjadrí po ich oboznámení.

Obžalovaný W. S. vypovedal, že neurobí žiadne vyhlásenie a má za to, že obžaloba je
absolútne nedôvodná. On bol zakladateľom spoločnosti WEBER INVESTMENTS a. s. Bol predseda
predstavenstva. Pán N. tam bol vtedy výrobný riaditeľ. On v roku 2014 predal akcie tejto spoločnosti
pánovi N., s tým, že obžalovaný odstúpil z funkcie predsedu predstavenstva. Pán N. ako nový majiteľ
WEBER INVESTMENT GROUP si dosadil pána V.a, ktorý však nevedel po slovensky. Obžalovaný prijal

vtedy funkciu prokuristu za túto spoločnosť. Hodnota firmy vtedy bola okolo 700 000,- Eur. On mal na
starosti v spoločnosti refakturáciu, čo je úplný bežný podnikateľský a zákonný postup. Prijal túto službu,
ktorú ďalej predal inej spoločnosti za rovnakú sumu, ale s pridanou hodnotou. Podklady na fakturácie
mu nosili N., alebo F., s tým, že on sa vyjadroval k týmto podkladom, či sú v poriadku. Následne faktúry
vystavovala účtovníčka p. F.Č.. Podklady chodili okrem osobného donesenia aj emailom, elektronicky aj
cez THREEMU. On mal tiež dispozičné právo v banke, na čo ho poveril p. F.. Obžalovaný keď som chcel

odstúpiť,takmalpárnepríjemnýchtelefonátov,abytonerobil.Nevedel,ktomuvolal.Bolmuprisľúbenýaj
nejaký bonus, ktorý mu ale v konečnom dôsledku vyplatený nebol. Obžalovaný nakoniec aj tak odstúpil v
decembri 2014. Poslal to do spoločnosti, teda prokuristom bol fakticky 2 mesiace, teda od konca októbra.
On popieral, že by mal ovládať v tomto období danú spoločnosť, naopak do funkcií dosadzoval svojich
ľudí pán N., a to napr. aj p. F.. Čo sa týka obžalovaného Č., tohto poznal, bol s ním párkrát na kávu, ale

v rámci obchodných vecí oni spolu nespolupracovali. Obžalovaného V. nepozná, ani on obžalovaného.
Tiež opakuje, že účtovné doklady nevystavoval on, ale pani F.. Je pravda, že na faktúrach môže byť
uvedený on ako vystavovateľ faktúr, avšak faktúry vystavovali v programe OBERON s tým, že k tomuto
mali prístup viacerí zamestnanci, a teda jeho meno sa tam mohlo zjaviť bez toho, aby v skutočnosti
túto faktúru vystavoval on. Čo sa týka protokolov daňového úradu, tak on mal oprávnenie zastupovať

spoločnosť USBB pred konaním daňového úradu, túto spoločnosť neriadil, konateľom bol p. F.. Je bežný
postup, že ak klient požaduje faktúru, tak sa táto vystaví. Tým chcel povedať, ako napr. vypovedala p.
O., že mala klienta V., a tento ju požiadal aby vystavila faktúru, tak ju za túto spoločnosť urobila, teda
bola to faktúra V.. Tiež chcel uviesť, že za spoločnosti, ktoré sú uvedené v obžalobe, nepodal ani jedno
daňové priznanie, toto podávala p. F., a to elektronicky aj s elektronickým podpisom, pričom oni pre ich

klientov podávali takto daňové priznania, pričom boli asi 7mi, ktorí mali elektronické podpisy. Prístup
k jeho podpisu však mali aj ostatní kolegovia, stalo sa napr., že keď bol vo väzbe, tak zaňho niekto
podpísal takéto podklady, teda mohol to použiť hociktorý kolega. Ďalej uvádzal, že nikto nezisťoval z
akého počítača boli vystavované faktúry. Ak by sa to preverovalo, tak by sa zistilo, že z jeho počítača
nešla žiadna takáto faktúra. Ešte chcel uviesť, že v obžalobe je uvedené pri jednej transakcií, že USBB

si mal kúpiť nejaké služby za sumu 5 000,- Eur, pokiaľ sa pamätal, tak tieto služby zabezpečovala
však priamo USBB a to pani F., ktorá najala nejakých ľudí na túto činnosť. On ešte dokladá súdu
postup nastavenia fakturácie z programu OBERON, z ktorého vyplýva, že je možné doplniť v kolónke
ľubovoľné mená a teda iná osoba tam môže doplniť moje meno, bez toho, aby obžalovaný tú fakturáciu
vykonával. Ešte chcel doložiť ponuku na outsourcing, kde iná spoločnosť ponúka vedenie účtovníctva

takýmto spôsobom, čím chcel povedať, že môže spoločnosť si objednať služby inej spoločnosti, ktorá
bude za ňu robiť úhrady, vystavovať faktúry a pod. On bol prokuristom WEBER INVESTMENT GROUP
od októbra do decembra 2014, v spoločnosti AFRODITA TRADE bol do 18. 03. 2015 konateľom aj
zamestnancom a potom bol už len zamestnancom s tým, že v 17. 07. 2015 popísal novú pracovnú
zmluvu so spoločnosťou AFRODITA TRADE, kde nastupoval na novú pracovnú funkciu. A v spoločnosti

USBB bol do 18. 03. 2015 len konateľom. Potom bol odvolaný a nastúpil tam nový konateľ, následne 17.
07. 2015 podpísal pracovnú zmluvu ako zamestnanec. Nevedel sa vyjadriť ku konkrétnym obchodom
uvedených spoločnosti, čo sa týka dodania IT služieb spoločnosti INTERKON TRADE ale vedel, že sa
účtovalo. Spoločnosti čítané prokurátorom nepoznal. Pána F.u dosadil do funkcie konateľa v USBB a
AFRODITA TRADE p. N.. Obžalovaný tam už nemohol byť konateľ, pretože dostal z krajského súdu

zákaz podnikania, chcel celkovo s tým podnikaním skončiť, ale ho N. prehovoril. F. spočiatku spoločnosti
aj riadil zodpovedne, ale potom im oznámil, že odchádza do zahraničia za svojimi podnikateľskými
aktivitami a odvtedy začal firmy riadiť len občasne, fakticky na diaľku. Obžalovaný mal za to, že obidve
spoločnosti formálne dodávali služby INTERKON TRADE v rámci refakturácie, či ale v skutočnosti boli
reálne tie služby dodané, k tomu sa nevedel vyjadriť. Avšak, ak ju tieto služby reálne nakúpili, tak ju

reálne aj predali. Vedel konkrétne, kde sa dodávali konkrétne služby Facility aj daňovému poradenstvo,
za čo sa aj reálne zaplatilo. Chcel upresniť svoju výpoveď, je pravda tak ako vypovedal v prípravnom
konaní, že na túto činnosť bol oslovený pánom Č. a pánom D. Z., pokiaľ dnes vypovedal, že s Č.
nespolupracoval na tejto činnosti tak tým mal na mysli to, že následne, keď túto činnosť začal vykonávať,teda obchodne s ním už následne v kontakte nebol. Len ho oslovil na túto činnosť. Ďalej tiež upresňuje,
že môže byť, že za ním chodili osoby kvôli tejto fakturácií od pána Č., P.. F. R. P.. N.. Pokiaľ v prípravnom
konaní si nepamätal od koho mu chodili emaily, tak si neskôr spomenul, že chodili od p. N.H. R. F. tak

ako vypovedal dnes. Čo sa týka THREEMY táto je kódovaná, tam nevidno odosielateľa, ale v texte mal
obžalovaný napísané, čo treba urobiť a pre koho. Čo sa týka výberu peňazí z bankových účtov, tak keď
uviedol v prípravnom konaní, že tieto boli odovzdávané osobám od p. Č., tak toto sa len domnieval,
takisto mohli byť od p. F. alebo od p. N.. Pokiaľ vyšetrovateľovi odpovedal, že sa predmetné spoločnosti
nepodieľali reálne na dodávkach služieb v oblasti IT, tak ako boli fakturované pre INTERKON TRADE,

tak tým mal na mysli, že išlo o refakturáciu, teda nie o skutočné dodanie služieb, keďže tieto spoločnosti
ich nevykonali, ale len fakturovali. Pokiaľ uvádzal, že mal dostať 1 % z výberov, a to od p. Č., tak tým
myslel to, že tento bonus mu bol naozaj prisľúbený P.. N. s tým, že tento mu mal vyplatiť F. ako jeho
zamestnávateľ, avšak ten ho odkázal, že má ísť za p. Č.. Ako už uviedol, bol oslovený p. Č. na túto
činnosť, ale podrobnejšie k tomu, čo uvádzal k tomu ako ho oslovil, sa nevedel vyjadriť. On V. stretol len
raz v roku 2018 náhodne, ale nerobili spolu žiadne transakcie, osobne ho nepozná. Nevedel sa vyjadriť,

kým bola F. O. splnomocnená k výberu z účtu. Mohla od obžalovaného dostať preposlaný pokyn na
takéto výbery, mohla ich však dostať aj od niekoho iného. On nedával ponuky, aby sa stal konateľom
AFRODITA TRADE s. r. o. On mu neradil o tom, ako má vypovedať pred daňovým úradom. Obžalovaný
mu nič nedával, ani peniaze, ani autá. Tiež ho nekontaktoval kvôli predvolaniu na políciu.

Obžalovaný L. V. uviedol, že sa cíti byť nevinný. Bol konateľom spoločnosti Enterprise Consulting s. r. o.
Kúpil spoločnosť v roku 2016, vtedy tam bol konateľ I. G.. Je konateľom tejto spoločnosti od júla 2016.
Oslovil ho vtedy pán N., či by mu nevystavil nejaké faktúry. On túto robotu prijal, lebo boli vo finančnej
núdzi. On aj žiadal k tomu nejaké dokumenty, ale tieto mu neboli poskytnuté. Fungovalo to tak, že na
jeho účet chodili financie od firiem p. S.. On tieto vyberal a odovzdával ich p. N.. Tiež obžalovaný vystavil

faktúry, ktoré poslal emailom p. S. a originály dával p. N.. Jemu bolo povedané, že služby sú vykonané,
ale či to tak aj naozaj bolo, to on nevedel. On v podstate len fakturoval a prijímal peniaze. Upresňuje, že
konateľombolod29.06.2016aspoločníkomod23.02.2016,kedybolafirmazaložená,nevedel.Ďalšou
osobou, ktorá bola zainteresovaná do týchto obchodov bola L. Z., tohto pozná od malička. N. pozná zo
Šiah, tento predtým mal práve v Šahách robiť u S.. S. nepoznal, ani nevedel nič o jeho firmách, stretol ho

len raz. Išlo o bystrické firmy AFRODITA TRADE a USBB. Firmu obžalovaný odkúpil za zhruba 3 000,-
Eur, ktoré splácal v mesačných splátkach. Firma len vystavovala faktúry. Skutočnú prácu nevykonávala.
Terazbytoužnerobil.Faktúryvystavovaltak,žeN.muposlalalebodoniesolinformácie,ktorépotreboval
na vystavenie faktúry, ktoré mu nosil k 25. dňu v mesiaci. Pamätal sa, že išlo o nejaké služby, sťahovanie
dát, alebo niečo podobné. On faktúry vypracoval doma na počítači. Peniaze vyberal tak od 1 000,- až do

10 000,- Eur. Žiadnej inej činnosti sa jeho firma nevenovala. Táto fakturácia trvala asi 1,5 roka. Pána S.
stretol raz a to v Krupine, asi v roku 2018, bol tam s nimi p. N.. S. sa mu predstavil menom. Obžalovaný
mal účty vo VÚB a v SBERBANK s tým, že on od N. vedel, kedy prídu peniaze, on ich na druhý deň
vybral, z čoho mu potom N. dal 1 % z tých súm. Pána F. spomínal N.. Čo sa týka firmy túto založil G.,
ktorý bol aj disponentom na účtoch, až pokiaľ sa obžalovaný nestal konateľom. Pozná aj spoločnosti

ZegCar a GIGANT, týmto tiež niečo fakturoval, a tiež od nich prišli nejaké peniaze a tiež spoločnosť
KUKI. Čo sa týka odovzdaní peňazí, potom ako ich dal N., tak on mu vravel, že ich odovzdával S., alebo
ich nechal v kancelárií. On mal účtovníčku len na podávanie daňových priznaní U. R., ktorá vychádzala
z ním predložených faktúr. Celkovú sumu, ktorú vybral, nevedel povedať. Spoločnosť INTERKON ani
p. Č. nepozná. Je možné, že faktúry posielal aj poštou. Pokiaľ vypovedal v prípravnom konaní, že

dvakrát sa stretol s S., tak druhýkrát myslel, že na NAKE. Nepamätal, ako sa mu predstavil, teda či len
menom, alebo že je zástupca USBB. Čo sa týka účtov v Enterprise tieto mohol zakladať obžalovaný, ale
určite za prítomnosti vtedajšieho konateľa G.. On vedel o spoločnosti Enterprise, že vznikla, a to od Z.,
pričom spoločnosť kupoval preto, aby vykonával aj nejakú reálnu činnosť, ale nakoniec vykonávala len
fakturáciu. On pôvodne mal za to, že bude reálne aj niečo predávať, nejaké služby a podobne. Jemu

nebolo povedané, že bude len fakturovať. Jeho provízia bola približne 2 000,- Eur mesačne s tým, že
spočiatku ešte splácal firmu G. tak do 150,- Eur týždenne. Predtým ako kúpil túto spoločnosť, nemal
žiadny príjem. Ešte dávnejšie mal firmu na výkup kovov. Keď vyberal peniaze z účtov v Leviciach, tak
chodila za ním manželka, ale táto nevedela, čo vyberá, resp. odovzdáva p. N., resp. koľko. Od N. presne
vedel, že v ten deň prídu peniaze. Keď N. dal peniaze, tak si ich prerátal a dal mu to 1 %. On vedel

od N., že sa má jednať o firmy p. S. a z výpisu vedel názvy firiem. Email, kde posielal faktúry mal od
p. G. N.. Tiež mu povedal, že ide o WW. email a naviac v názve bolo W..S.. V priestoroch uvedených
spoločností nebol.Obžalovaný Č. uviedol, že obžalovaného V. vidí prvýkrát, takže bez otázok.

Obžalovaný S. k výpovedi obžalovaného V. uviedol, že ako vypovedal obžalovaný V., tak si myslí, že

obžalovaný tu mal byť niekto iný, keď spomína P.. N., nie on. Pokiaľ vedel, tak obžalovaný bol obvinený
o 8:00 hod. ráno a vypovedal až o 11:30, pričom mal za to, že počas tejto doby mohol byť oboznámený
s informáciami, o ktorých následne vypovedal, a mohol byť aj ovplyvnený.

Obžalovaný V. uviedol, že on vypovedal, to čo vypovedal, bolo to z jeho vlastnej skúsenosti. Nebol

ovplyvnený ani prečítaným uznesením, kedy jemu vyšetrovateľ v aute povedal, ktoré odseky si má
prečítať, ktoré sa týkali jeho. Tiež nebol ovplyvňovaný ako má vypovedať.

Svedok- poškodený L.. P. Y. uviedol, že vzhľadom na stanovisko kolégia NS SR si náhradu škody
neuplatňujú.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku za súhlasu obžalovaných, obhajcov a prokurátora číta sa
zápisnica o výsluchu svedka L.. P. Y. č. l. 459-468 zápisnica str. 8-10 - zväzok č. 2.

Svedok- poškodený JH.. P. Y. uviedol, že ku konkrétnemu spôsobu vykonania kontroly sa vôbec nevedel
vyjadriť. Túto on nevykonával. Nemal informáciu, či sa vykonávali kontroly aj u dodávateľov IT služieb.

Nevedel sa vôbec vyjadriť ani všeobecne k vykonávaniu kontroly, keďže toto nie je jeho náplňou práce.

Svedok P.. C.. L. Ď. uviedol, že ako účtovná firma ESOX CONSULTING s. r. o. vykonávali viac rokov
účtovné služby pre spoločnosť INTERKON TRADE s. r. o. On vykonával účtovné služby pre INTERKON
TRADE, s. r. o. asi od roku 2005, 2006 s tým, že posledných 5-6 rokov už túto činnosť nevykonávali.

Aj preto, že pre doklady ohľadne tejto činnosti si prišla NAKA, ktorým celú dokumentáciu odovzdal. Oni
vypracovávali pre túto firmu ročnú účtovnú závierku, ako aj mesačné priznania k DPH. Komunikoval
výlučne s konateľom p. Č., ktorý im nosil doklady, ktoré riadne zaúčtovali a pripravili rôzne priznania či
už ohľadom daní z príjmu a pod., a to v zmysle zákona o účtovníctve alebo DPH. Čo sa týka jednotlivého
obsahu zdaniteľných plnení, tak tieto neskúmali. Tieto boli deklarované v príslušných dokladoch, s

tým že podľa jednotlivých číselných kódoch vedel približne o čo ide, ak by išlo o zvláštne plnenia
napr. slony, tak by tieto skúmal, ale na to nebol dôvod. Im plnenia na vstupe aj výstupe sedeli, takže
nemal dôvod spochybňovať, či reálne aj došlo k vykonaniu jednotlivých plnení. Pokiaľ si pamätal firma
INTERKON vykonávala poradenskú, sprostredkovateľskú, informačnú a konzultačnú činnosť. Pokiaľ si
pamätá, tak zamestnancov mala minimum presne už nevedel, on túto spoločnosť zastupoval dvakrát

aj v daňových konaniach. Čo sa týka ešte prevodov, tieto boli vykonávané bezhotovostne, takže on
nemal dôvod spochybňovať reálnosť daných konaní. Niektoré veci si už úplne presne aj vzhľadom na
odstup času nepamätal. Posledná činnosť bola vykonávaná v roku 2015-2016. Mal za to, že je potrebné
posudzovať danú vec, teda ak boli vyhodené náklady na vstupe, ale zároveň na výstupe boli príjmy
uznané, postupovať v zmysle princípu daňovej neutrality, k čomu sa vyjadril už aj Európsky súdny dvor.

Tento uviedol, že tento princíp môže byť spochybnený jednak podvodným konaním, jednak úmyselným
konaním. Mal za to,že týmto spôsobom bolnarušený tento princíp, pretože pokiaľ neboli uznané náklady
pri vstupe, tak potom mal ísť daňový úrad ďalej a taktiež nemal umožniť príslušnému dodávateľovi,
ktorému nebolo uznané plnenie, tak nemala by byť z toho potom vedená daň, teda nemal byť uznaný
výnos týmto spoločnostiam. K tomu ešte udáva, že štandardný postup daňových úradov je taký, že

zistia nejaké porušenie, rozhodnutie doručia, a pokiaľ sa dotyčná osoba nebráni, tak sa má za to, že to
platí, čím prenášajú fakticky dôkazné bremeno na daňový subjekt. Mal za to, že tento postup správcu
je dôvodný, ako už uviedol v prípade podvodného alebo úmyselného konania. V iných prípadoch však
s tým nesúhlasí. Osobu pána S. osobne nepozná. Vnímal ho len cez účtovnú činnosť, kedy účtovali
spoluprácu s Weber Investments group, a. s. presný názov firmy si nepamätal, ale v názve bolo S.r.

On nekomunikoval so žiadnymi ďalšími spoločnosťami. Faktúry mu doručoval pán Č.. Čo sa týka jeho
komunikácie s daňovým úradom túto vykonával na základe generálnej plnej moci v zmysle zákona o
správe daní, kedy ako daňový poradca môže podávať podania v daňových veciach, prijímať poštu a
komunikovať s daňovým úradom s tým, že pokiaľ by sa ho daňový úrad v rámci kontroly pýtal na niektoré
konkrétne otázky k jednotlivým obchodom a on na ne nevedel odpovedať, tak dostane 7-8 dňovú lehotu,

aby to mohol konzultovať s daňovým subjektom. Ide o štandardný postup, zastupuje viacero daňových
subjektov.Svedok Ľ. F. uviedol, že bol do spoločnosti AFRODITA TRADE a USBB ustanovený ako konateľ len
formálne, on tam fakticky žiadnu činnosť nevykonával, akurát vystavil plnú moc na p. S.. Jeho oslovil
na túto činnosť G. N., povedal mu, že to bude trvať dva roky. Dal mu za to nákladné auto a tiež mu

platil odmeny, keď išiel niečo vypovedať na úrady a pod. Mal dostávať aj pravidelné odmeny, ale to sa
nestalo. On okrem Šiah bol napr. v banke v Leviciach aj u notára v Šahách, tiež chodil do BB, či už
na úrady alebo do bánk. Doklady, ktoré potreboval na tieto vybavovania mu nosil G. N.. On uvedenú
firmu neriadil, on len podpisoval rôzne faktúry, zmluvy, splnomocnenia. Tiež mu nosila doklady F. N.,
manželka p. N.. On bol takýmto formálnym konateľom u viacerých spoločnostiach asi 4-5. Nevedel, čo

sa stalo s týmito spoločnosťami. On tiež vypovedal následne na polícii, keď bol zadržaný s tým, že sa
rozhodol nevypovedať, keďže nevedel, že čo. Následne mu prišla obálka, resp. jeho priateľke, kde bolo
uvedené ďakujem, revanšujem sa a na kraji bolo uvedené W a E, takže som predpokladal, že to bolo
od W. S.. Čo sa týka spoločnosti (uvedené v obžalobe na str. 2) tieto vôbec nepoznal, taktiež mená,
ktoré mu prečítal p. prokurátor, taktiež nepozná. Z obžalovaných pozná len W. S., s ktorým ešte na
začiatku bol v kancelárií. Oni sa dohadovali, že formálne preberie dané spoločnosti a za to dostane

auto. V spoločnostiach Stealwood s. r. o., POWER TRADE s. r. o. bol konateľom, ale disponentom s
účtami bol p. S..

Podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku so súhlasom sudcu prokurátor číta časť výpovede svedka zápisnica z
výsluchu na č. l. 522-523 a nasl. č. l. 4-5 zápisnice.

Svedok Ľ. F. uviedol, že trvá na tom, čo vypovedal v prípravnom konaní. Jemu pokyny nedával p. S.,
C. N.. Okrem nákladného auta dostal aj osobné auto. Bolo to niekedy v lete, rok si nepamätal. Odmena
2 000,- Eur mu nebola vyplatená. On nekomunikoval s účtovníčkou, komunikoval iba s p. N.. V období
roku 2015-2020 nevykonával žiadnu činnosť mimo SR. Bol len s bratrancom v Poľsku na kaskadérskej

šou, kde mu pomáhal. Peniaze, ktoré dostal v BB, bola ako náhrada cestovného za to, že musel prísť
z Poľska. Nepredstavil súdu jeho priateľku.

Svedkyňa F. O. uviedla, že pracovala pre p. S. a pre jeho spoločnosť AFRODITA TRADE ako účtovníčka
v období od júna 2014 do 2016, kde mala na starosti asi 5-6 externých firiem. Ona pracovala v danej

firme aj ako asistentka s tým, že najprv bol konateľom p. S., potom neskôr už to bol niekto iný, ale
S. stále brala ako šéfa. K firmám Weber Investment, čo považovala za S. firmu, tiež tam bola US BB,
Stealwood a AFRODITA TRADE, a S BOND mala dispozičné právo k účtom. Vtedy bol konateľom týchto
spoločností p. S., ona vykonávala asistentské služby pre tieto firmy. Účtovníctvo vykonávala p. F., ktorá
mala na to účtovný program, ktorý bol zaheslovaný a teda ona k nemu nemala prístup. Ona hotovosť

vyberala z účtu v pobočkách Tatra banky v BB, s tým, že peniaze odovzdávala buď priamo p. F., alebo
p. S., ak tam bol. Fungovalo to tak, že ak išlo o nejaký výber sumy, tak jej poslal SMS alebo zavolal.
Vedela, že predtým jej prácu asistentky robila F. V.. Čo sa týka nejakých kontaktov s inými firmami alebo
jednaní týchto som sa ona nezúčastnila, ale vedela, že tam bola spolupráca s firmami, ktorí sa zaoberali
stavebnou činnosťou, resp. sprostredkovateľskou činnosťou. Splnomocnenie na výber z účtov dostala,

pretože p. S. býval odcestovaný. Stretla sa s faktúrami od firmy INTERKON TRADE, ktoré zúčtovávala
p. F.. R. Z. stretla aj osobne, p. Č. toho poznala z počutia. S firmou boli nejaké faktúry, ale čoho sa týkali
bližšie nevedela povedať. Niektoré názvy sú jej povedomé, ale nevedela povedať či s týmto prípadom,
napr. Enterprise Consulting jej niečo hovorí ostatné, veľmi nie. Mená osôb p. Č., P.. F. R. P.. V., o týchto
počula vo firme. Nevedela, čo sa stalo s tými peniazmi, ktoré vyberala. Pre doklady chodil R. Z., ktorého

mal poslať p. S.. Chodil možno raz za dva týždne, ale presne nevedela, keďže v tom čase aj študovala.
Za spoločnosť Bučina Real, Biopalivá a Bučina Zvolen jej nosila doklady p. Š. a za firmu KB STAV
MONTA chodila ona do Lučenca, kde majú sídlo. USBB a AFRODITA TRADE robila len výbery. Stalo sa,
že možno raz, dva, trikrát odovzdala hotovosť R. Z.. Mala na to pokyn od p. S.. Osobne p. F. nepozná,
videla len jeho meno, vo faktúre, alebo na obchodnom registri. Je pravda, že za p. Š. vystavovala faktúry

o nájme. Považovala to za bežný postup.

Svedok G. N. uviedol, že ho oslovil p. S., či má niekoho, kto by mohol za neho robiť konateľa tak
svedok oslovil p. F., pričom na spoločnom stretnutí, kde bol aj jeho brat sa dohodli detaily. On následne
chodil s p. F. na rôzne stretnutia na daňové úrady, do bánk, kde sa zakladali firemné účty a pod.

Fakticky robil akéhosi sprostredkovateľa, tohto robil aj pre p. V.. Bolo to sprostredkovanie medzi S. a
V., ktorý nekomunikovali priamo. Riešil, resp. sprostredkovával aj nejaké platby medzi nimi. Ďalej vedel,
že následne po p. F. sa stal konateľom p. U.. Vedel, že p. F. mal robiť tieto funkcie na 1 rok, potom sa
to predĺžilo. Mal za to dostať nákladné auto. Jemu p. S. nedával za jeho služby žiadnu odmenu. S. F.F. komunikovali aj spolu, ak bolo treba, ale doklady išli poväčšine cez neho. Čo sa týka p. V. nevedel,
akých firiem sa to týkalo. Pán U. robil zástupcu konateľa vo firme SC - HG, svedok tam bol vedúci výroby,
pričom oni kupovali technológiu z firmy BOTO.

Svedkyňa F. N. uviedla, že pracovala na skladovej evidencií vo firme Stealwood, ktorej bol predtým
konateľomp.S.avedúcimvýrobyboljejmanžel.Vedela,ženáslednep.F.sastalkonateľomamajiteľom
firmy, čo mal sprostredkovať jej manžel, keďže jeho brat je v nejakom príbuzenskom vzťahu s p. F.. Ona
išla potom osobne s p. F. k notárovi v Šahách podpísať nejaké doklady, ktoré mali od p. S.. Fakticky

boli ona alebo manžel sprostredkovatelia medzi S. R. F., keď tento dostal nejaké predvolanie napr. z
daňového úradu, tento to doniesol im a oni to ďalej postúpili p. S.. Pozná aj p. U., tento tiež pracoval u
nich vo firme. Ju tiež zastupoval, potom vedela, že mal zastupovať aj p. S.. U. pracoval v ich firme SC
- HG s. r. o. a v tejto ju zastupoval, keď išla na materskú.

Svedok C.. L. I. uviedol, že pracoval vtedy ako zástupca spoločnosti PromiNet, kde hľadali nových

subdodávateľom, pričom jedným z nich bola firma INTERKON TRADE s. r. o., čo bolo v roku 2014.
Kontaktoval sa s p. Č., dohodli sa na dodaní určitých služieb. Bol vystavený preberací protokol a po
dodaní zákazníkovi došlo k fakturácií s tým, že nevedel sa teraz vyjadriť k množstvu zakázok, vzhľadom
na odstup času. Každopádne služba dodaná bola, keďže podpísal akceptačný protokol, čo znamená že
jeho zákazník akceptuje dielo a je teda v poriadku, taktiež podpíše túto akceptáciu, následne mu svedok

vystaví faktúru, ktorú uhradí a on sa následne vyrovná so subdodávateľom. V tomto prípade bol jeho
zákazníkom Hewlett Packard. Daňové povinnosti z týchto obchodov si riadne splnil. Služby boli dodané.
Ich firma nemala žiadnu daňovú kontrolu. Na výsluchu bol jednom, predmetom zisťovania boli otázky
k jednotlivým faktúram, ako bolo dielo realizované a pod. Odovzdal odovzdávací protokol. Osobu W.
S. nepozná.

Svedok C.. P. G. uviedol, že spolupracovali ako spoločnosť Xtrain aj s spoločnosťou INTERKON
TRADE ako formou subdodávok, pričom celý obchod poskytnutie zmluvných služieb prebehlo riadnym
spôsobom. Došlo k podpísaniu akceptačného protokolu, boli vykonané úhrady. Nešlo o fiktívne služby.
Čo sa týka projektov, týkajúcich sa tejto dodávky, to išlo mimo mňa na tom som sa ja nepodieľal. S

nikým som neprišiel do kontaktu, myslím ani so zadávateľom ani s dodávateľom. Ja mám viacej firiem,
kde prebiehalo viacero daňových kontrol, ale či sa týkala aj tohto obchodu to neviem uviesť. Nikdy sme
žiadne problémy čo sa týka daňových záležitosti nemali.

Svedkyňa R. V. uviedla, že sa podieľala na výkone daňovej kontroly vo firme INTERKON TRADE

s. r. o. za zdaňovacie obdobie 11/2014, pričom kontrola bola zameraná na dodávateľské faktúry za
prijaté zdaniteľné plnenia, pričom z týchto boli vylúčené faktúry Weber Investments group a. s., pretože
neboli dostatočne preukázané zdaniteľné plnenia uvedené v týchto faktúrach. Na základe uvedeného
správca dane následne vykonal ústne pojednávanie u daňového subjektu a taktiež tohto vyzval na
preukázanie určitých skutočností, na čo reagoval. Boli dve ústne pojednávania jedno u dodávateľa

Weber Investments group, ktorého zastupoval AFRODITA TRADE, ktorú zastupoval prokurista W. S..
Ďalšie ústne pojednávanie bolo robené u daňového subjektu INTERKON TRADE, ktorého zastupoval
C.. Ď.. Miestne zisťovanie sa urobilo aj u Štátnych lesov ako odberateľom s tým, že bolo zistené, že ich
dodávateľom bolo GAMO s. r. o. Toto všetko je obsahom protokolu o daňovej kontrole. Daňový subjekt
bol oboznámený s ich zisteniami, k čomu daňový subjekt prostredníctvom C.. Ď. podal veľmi všeobecné

vyjadrenie, ktoré nič nevysvetľovalo. Následne bol spísaný protokol a bolo vydané rozhodnutie o
vyrubení rozdielu dane, voči ktorému sa už daňový subjekt neodvolal. Druhá kontrola v spoločnosti
Weber Investments bola v období Január 2014 až december 2014 a január 2015 až december 2015
a bola prekvalifikovaná na proces určovania dane podľa pomôcok, čo sa vlastne stalo kvôli tomu, že
p. S. s nami odmietol spolupracovať, napísal, že je stíhaný a nemôže zastupovať spoločnosť a p. F.

za AFRODITU s nimi nespolupracoval, takže nemohli daňovú kontrolu vykonať. Nepreukázali nárok
na uplatnenie si odpočtu dane. Kontrola skončila rozhodnutím, toto bolo doručené fikciou, nakoľko sa
daňový subjekt na sídle už nenachádzal a poštové zásielky si nepreberali. Čo sa týka tretej spoločnosti,
čo si pamätala, išlo o zdaniteľné obdobie roku 2014 - 1. až 4. štvrťrok, ktorá mala prijímať faktúry od
spoločnosti Weber Investments group. Subjekt spolupracoval a predložil doklady z ktorých oni vylúčili

všetky faktúry Weber Investments group a tiež niektoré od iných subjektov, pretože vyfakturované veci
nesúviseli s podnikaním, išlo o veci používané na súkromné účely, a to oblečenie, potraviny, výzdoba,
pričom si pamätala, že vtedy spoločnosť mala prevádzkovať penzión v Tatrách. Tiež bol zistený rozdiel
dane, ktorý bol rozhodnutím dovyrubený. Postupovali v súlade s daňovým poriadkom, zákonom o daniz pridanej hodnoty ako aj zákonom o účtovníctve. Opravuje, čo sa týka kontroly INTERKON TRADE, v
tom prípade bol odberateľom Weber Investments group, Štátne lesy neboli odberateľom. Týkalo sa to
výpočtovejtechniky.Jepravdou,ženapriektomu,žezostranyINTERKONUneboluznanýodpočítateľný

základ, tak v konečnom dôsledku, škoda za dodaný tovar zaplatila. Zákon o DPH hovorí o tom, že ak
daňový subjekt vystaví faktúru s daňou, tak je túto povinný odviesť aj bez ohľadu na to, či je platiteľom,
resp. či je registrovaný na úhradu DPH. Čo sa týka druhej kontroly vo Weber Investments group ako
už uviedla, keďže subjekt nespolupracoval, tak posudzovali len daňové priznania a vystavené faktúry
(ale len za november 2014). S tým, že daňový subjekt vôbec nespolupracoval, členovia predstavenstva

Weber Investments group sa odmietli zúčastniť vypočutí ako svedkov z rôznych dôvodov, ich zástupca
AFRODITA TRADE zast. p. F. sa nedostavil, poslal papier od lekára. Viackrát sa pokúšali s ním stretnúť,
ale nikdy sa nedostavil, o čom spísali úradné záznamy. Oznámenie o daňovej kontrole bolo zaslané
na registrovanú adresu spoločnosti Stavebná 1, z kade sa vrátila zásielka s poznámkou poštového
doručovateľa, že adresát je neznámy. Kontrola Weber Investments group začala 30. 06. 2016. Podľa
ich informácií bol p. Weber vtedy prokuristom AFRODITY TRADE. Pre ich závery bola dôležitá len daň

z pridanej hodnoty, ktorú fakticky zistili z daní na výstupe, ktorá bola podkladom na ich rozhodnutie,
pričom túto nemohli porovnať s daňou na vstupe, keďže im daňový subjekt nepredložil žiadne daňové
doklady k tomu. Všetky doklady ohľadne tohto konania sa posielali len na adresu spoločnosti, ale presne
sa nevedela vyjadriť. Myslí, že p. S. priamo nič neposielali, ale nevedela to na isto, ale vedela, že s
ním komunikovali, mali aj osobné stretnutie s ním v sídle spoločnosti AFRODITA TRADE. V roku 2014

bol konateľom spoločnosti USBB p. U.. Čo sa týka výpisov z účtov, tieto nežiadali, keďže by ich aj tak
potrebovali mať podložené príslušnými faktúrami. Pre nich je dôležitá spolupráca daňového subjektu tak,
aby riadne predložil všetky požadované podklady. Oni nežiadali od Kriminálneho úradu finančnej správy,
aby im oni zabezpečili účtovníctvo tejto firmy. Je pravda, že s týmto úradom spolupracujú, ale väčšinou
vtedy, keď oni sami ich požiadajú o vykonanie kontroly a oni už predložia tieto doklady. Nepožiadali aj

tento úrad z toho dôvodu, že p. S.r im povedal, že príslušnými dokladmi nedisponuje, v tom čase bol
predseda predstavenstva spoločnosti maďarský občan. V prípade odpočítania dane za kontrolované
zdaňovacie obdobia by bolo úplne jedno či bankové výpisy boli alebo neboli, pretože základom sú
predložené daňové účtovné doklady.

Svedkyňa O. Z. uviedla, že odkazuje na svoju výpoveď z prípravného konania, teraz si to tak už
nepamätá. V roku 2014-2015 pracovala ako konateľka spoločnosti BELTON, majitelia spoločnosti boli
jej rodičia. Firma vykonávala stavebné práce, ale nevylučuje, ak boli zákazky aj mimo mesta, že sa
to mohlo týkať aj inej činnosti, ale nevedela sa vyjadriť presne. Vedela, že následne došlo k predaju
obchodného podielu. Čo sa týka spoločnosti USBB, PromiNet s. r. o., tieto nepoznala. Takisto nepoznala

obžalovaných v tejto veci. Tiež nepozná spoločnosti, ktoré čítal p. prokurátor, a to ani jednu. Niekedy v
roku 2016, ale naozaj si to presne nepamätá, ju oslovil jeden muž, či by mu nemohla potvrdiť vykonanie
nejakých prác, resp. obchodovanie s ich spoločnosťou, prišiel za ňou do Žiliny s takým vyhlásením,
ona mu to potvrdila. V tom čase nad tým nejako neuvažovala, či je to vôbec pravda, čo potvrdzuje,
neoverila si to. Potom následne sa na to dotazovala otca, ale ten bol vtedy chorý. Nepamätá sa, akú

vlastne odpoveď jej nakoniec dal.

Svedok U. U. uviedol, že nemá čo dodať k svojej výpovedi na polícii. Bol konateľom spoločnosti
BINERIA v roku 2004-2011. Oni sa zaoberali elektroinštaláciami. Následne v roku 201 dal firmu do
likvidácie. Vymazaná bola asi 3 mesiace po tom ako dal návrh, čo mohlo byť tak v novembri - decembri

2015, k výmazu došlo začiatkom roka 2016 cez p. F.. On určite nemohol ani vystaviť žiadne faktúry,
ani dodať žiadne služby, na ktoré sa ho pýta p. prokurátor pre spoločnosť USBB, keďže takouto
činnosťou ako je tam uvedená sa nezaoberali. To by si musel hľadať subdodávateľa. Je to vymyslené.
Faktickú podnikateľskú činnosť vykonával do roku 2012-2013. Potom ako dal návrh na likvidáciu, tak už
nemohol fungovať ako konateľ, teda ani činnosť žiadnu nevykonával. Pána V. nepoznal, iba z výpisu z

obchodného registra, teda to že mal byť následne konateľom. Tiež nepoznal spoločnosti, ktoré mu čítal
prokurátor. On podpisoval nejakú plnú moc, myslel že p. F., vtedy keď riešil likvidáciu firmy v Bratislave
asi to bol december 2015, kedy previedol aj podiely, ale čo bolo obsahom tejto plnej moci, či to bolo
priamo na p. F. to nevedel uviesť.

Svedok L. F. uviedol, že bol konateľom spoločnosti ZegCar v roku 2014-2016. Firmu kúpil od Maďarov.
Prevzal ju v Komárne. Mali sa zaoberať autami. On potreboval nejakú firmu, už končil s murárčinou. Ich
činnosť sa týkala elektrického materiálu, nábytku a podobe. Mal znej nejaký príjem na vyžitie, potom to
už ale nešlo, tak firmu predal U. B.. Dal jej účtovníctvo, ktoré mu robila W. M.. Mal aj sklad v HornýchTúrovciach. Z mien spoločností a ľudí, ktoré mu čítal p. prokurátor pozná len V., a to z miesta jeho
bydliska, ale on s jeho firmou Enterprise Consulting neobchodoval, nepoznal ju. Na S. sa ho pýtali na
daňovomúradeaonimpovedal,žepretakúfirmusdanýmmenomrobilmurárskepráce,aleS.nepozná.

Pána G. N. poznal zo Šiah. Pokiaľ je to ten, on hrával stolný tenis. V rokoch 2014-2016 už ale nebýval v
Šahách.Čosatýkapredajafirmy,takp.B.podpisovalzmluvuopredajifirmy,alečiajnejakéinévecitouž
nevedel. On už teraz nevedel uviesť ako to fungovalo s daňovými priznaniami, či niečo podpisoval jeho
účtovníčke, či už daňové priznania, alebo jej podpísal plnú moc na tieto činnosti. Elektronicky podpisovať
sa však nevedel. Resp. uvádza, že daňové priznania chodil podpisovať osobne. On na daňový úrad

nechodil, takže je možné, že ju na nejakú komunikáciu s daňovým úradom splnomocnil, ale nevedel
to už na isto.

Svedok C.. U. Z. uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede. Bol vo firme ICZ Slovakia, a. s. predsedom
predstavenstva aj generálnym riaditeľom. Vedel o tom, že so spoločnosťou INTERKON TRADE s. r. o.
spolupracovali ako so subdodávateľom, avšak on osobne sa na tom nepodieľal. Nepoznal predstaviteľov

tejto spoločnosti, ani nevedel vôbec uviesť, ako prebiehali prípadné obchody, ale nevedel ani o žiadnom
neštandardnom postupe, takže mal za to, že spolupráca prebiehala klasicky. Ak ich zákazník prevzal
dielo a toto akceptoval, tak oni subdodávateľovi vyplatili cenu za toto dielo. Pokiaľ by bol nejaký problém
s touto zákazkou tak by o tom vedel, takže predpokladal, že obchod sa realizoval riadne, inak by o tom
vedel.

Svedok C.. V. Z. uviedol, že pracoval aj pracuje ako finančný riaditeľ ASSECO CE, s. r. o., kde má na
starosti dodávky informačných systémov s tým, že oni riešili v rokoch 2014-2015 jeden projekt, čo sa týka
vývoja softvérových riešení, na ktorých potrebovali okrem externých spoločností, aj nejakú technickú
podporu lokálnu, a preto spolupracovali so spoločnosťou INTERKON TRADE, ktorá im zabezpečila

túto potrebu prostredníctvom asi 20-členného tímu technikov, ktorý zabezpečili beh danej aplikácie.
Čo sa týka fakturácií úhrad, odmien, dodaní atď, všetko bolo uhradené štandardným, korektným
spôsobom. Kto inicioval spoluprácu s INTERKON-OM sa už nevedel vyjadriť, to vyplynulo z ich činnosti.
Nemali podmienku, že dodávateľ musí dodať služby priamo, mohol to dodať aj prostredníctvom iných
dodávateľov. Služby od spoločnosti INTERKON boli dodané riadne a včas, zaplatili za ne, neevidoval

tam žiadny problém, aj keď on priamo sa na tomto nepodieľal.
Svedok X. M. uviedol, že nemá čo dodať k svojej výpovedi. On ako zástupca spoločnosti essential data,
s. r. o., v rámci subdodávok pre spoločnosti Slovakia riešil dodávateľa, pričom oslovili aj spoločnosť
INTERKON TRADE, pokiaľ vedel, tak tieto služby boli dodané riadne. Nevedel o tom, že by sa tam
vyskytol nejaký problém, on sa konkrétne so zástupcami tejto spoločnosti nestretol. Mal na starosti

schvaľovanie úhrad, takže pokiaľ dostal od odberateľa akceptáciu, tak faktúra bola uhradená. Už na
polícii si musel spomínať na túto spoločnosť, keďže dodávateľov majú desiatok. Vylučuje, že by zaplatili
za niečo, čo nebolo.

Svedok U. V. uviedol, že zastupuje spoločnosť mediamedia, s. r. o. s tým, že vyhrali zákazku financovanú

prostredníctvom švajčiarskej spoločnosti s tým, že na základe odporúčaní nadviazali spolupráci s firmou
INTERKONTRADEs.r.o.naurčitýobjemprácstým,žetietopráceimboliriadnedodávané,fakturované
boli mesačne. Projekt sa týkal propagácie odborného vzdelávania s tým, že spoločnosť INTERKON
pracovala na časti tohto projektu. Ak by to laicky vysvetlil, tak z veľkého rozsahu projektu im vyčlenili
určité veci, na ktoré sa mali zamerať, urobili určitý plán činnosti a tiež dohliadali na jednotlivé úhrady zo

strany Švajčiarov, pričom aj oni aj Švajčiari vyhodnotili spracovanie tohto projektu ako úspešné. Vedel,
že ešte polícií predkladal výkazy a fotografie o realizovaní činnosti zo strany INTERKONU. Ešte chcel
uviesť, že ohľadne tejto zákazky komunikoval predovšetkým s p. Č., ale cez Skype komunikoval aj s
p. S., ale tohto by naživo nespoznal. Táto spolupráca trvala 2 roky. Následne bola u nich vykonávaná
kontrola zo strany daňového úradu, ktorú zaujímali konkrétne dva mesiace spolupráce so spoločnosťou

INTERKON. Čo sa týka daňovej kontroly tak upresňuje, že išlo o miestne zisťovanie, kedy im daňový
úrad zobral viaceré dokumenty s tým, že dodnes im ich nevrátil a nevie ani ako to dopadlo. Čo sa týka
úhrad voči spoločnosti INTERKON, tieto sú všetky vysporiadané.

Svedkyňa C.. P. F. uviedla, že oni robili daňovú kontrolu spoločnosti USBB s. r. o., ktorej predmetom

bolo dodanie služieb, kde jediným odberateľom bola spoločnosť INTERKON TRADE s. r. o. a
dodávateľom bola spoločnosť MAXIMUS MOTOR, kde bol konateľom občan maďarskej republiky s tým,
že prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií zistili, že táto osoba nevie preukázať dodanie
týchto služieb. Spoločnosť INTERKON potvrdila prevzatie služieb, avšak vzhľadom na to, že samotnáspoločnosti USBB nemala žiadnych zamestnancov, tak nebolo zistené, že by existovala osoba, ktorá by
mohla dodať tieto služby. Oni komunikovali jednak s konateľom p. F. a splnomocneným zástupcom S.
s tým, že p. S. si predvolali ako svedka, tento sa osobne nechcel dostaviť. Vyjadroval sa písomne, resp.

upresňuje p. S. sa dostavil osobne, ale do zápisnice uviedol, že sa vyjadrí písomne, čo aj urobil, avšak
v tomto vyjadrení uvádzal množstvo informácií, ktoré nesúviseli s ich otázkami a napriek ich priamym
otázkam sa nevyjadril akým spôsobom boli zabezpečené služby a fakticky nepreukázal ich dodanie.
Taktiež kontaktovali p. F., tento im uviedol, že je informovaný o chode spoločnosti od p. S., ale konkrétne
ku konaniu firmy sa nevedel vyjadriť. Oni navštívili p. F. v jeho mieste pobytu v príslušnom obvode

na miestnom daňovom úrade. Spoločnosť USBB sa zlúčila s BONA RENTA s. r. o. s tým, že týmto
zasielali výsledky daňovej kontroly, kde bol zistený nález, že nebolo preukázané nadobudnutie služieb
od dodávateľa. Voči rozhodnutiam sa však nikto neodvolal. Pri daňovej kontrole a vydávaní rozhodnutí
postupovali v súlade so zákonom o správe daní a zákone o DPH. Ona sa nevedela vyjadriť, či boli alebo
neboli služby dodané, pretože USBB im uviedla, že nemajú kapacity na dodanie takýchto služieb. Pokiaľ
si pamätala, tak toho maďarského konateľa, maďarskí kolegovia nenašli a oni nemali žiadne informácie

ohľadom konateľa. V zmysle zákona o DPH oni skúmajú podklady, žiadajú teda od daňových subjektov,
aby im preukázali dodanie tovarov, z ktorých žiadajú odpočet DPH, a teda platí fikcia, že pokiaľ sa
dodanie tovarov nepreukáže, má sa za to, že tovar nebol dodaný. Rozhodnutia boli doručené v zmysle
nášho zákona, ale či boli reálne prevzaté, to sa nevedela vyjadriť. Čo sa týka doručovania písomnosti
tieto boli doručované v zmysle zákona. Chcela ešte uviesť, že oni postupovali pri daňovej kontrole v

súčinnosti s daňovým subjektom a s jeho zástupcom, ktorého sa pýtali na konkrétne otázky. Nevie
vyjadriť, či došlo k zmene zástupcu u daňového subjektu, toto by malo vyplývať z protokolu daňovej
kontroly.

Svedkyňa P.. C. U., P.. uviedla, že od apríla 2016 do decembra 2018 pracovala pre p. Č.Ž. v spoločnosti

INTERKON TRADE ako asistentka, neskôr ako prokuristka a personalistka. Čo sa týka jej prokúry tak
myslí, že len zastupovala konateľa pred úradmi. Oni vykonávali stavebnú činnosť, interiérový dizajn aj
sprostredkovateľskú činnosť. Mohli mať tak do 10 zamestnancov. Pokiaľ vedela, tak oni žiadne IT služby
neponúkali, ale je možné, že nejaké sprostredkovali. O P. S. počula zrejme pri nejakých rozhovoroch,
ale nestretla sa s ním. Vedela, že spolupracovali s firmami p. S.. Čo s týka spoločnosti, ktoré prečítal

p. prokurátor, poznala len Innovatrics, s ktorými zdieľali sídlo. Jej výpoveď chcela upresniť v tom, že je
pravda, že posúvali niektoré zákazky na ďalšie firmy, ale či to bola aj spoločnosť WIG, a. s. ako uviedla
vo svojej výpovedi, to si už presne nepamätala. Vedela, že sa vtedy ponáhľala, bola tehotná a teda
zápisnicu, tak ako bola napísaná vyšetrovateľom aj podpísala.

Svedok R. V. uviedol, že bol majiteľom aj konateľom EP REAL Company s. r. o., myslel, že tak do roku
2015 s tým, že následne firmu dal zlikvidovať prostredníctvom firmy Brankrot s tým, že počas fungovania
firmy ho oslovil W. M., že si môže zarobiť nejaké peniaze za dodanie určitých služieb, za čo dostane
odmenu 3 000,- Eur. On prišiel s nejakými už pripravenými faktúrami, ktoré svedok podpísal. Pokiaľ si
pamätal,išloododanienejakéhosoftvéru,aleonsadoITzáležitostínerozumie,anisnimineobchodoval.

Napriek tomu, že faktúry podpísal, tak M. mu sľúbenú odmenu nedal. On si ju aj pýtal, bol aj za ním,
ale bál sa, že by naňho políciu zavolal, že by ho vydieral a podobne. Má ísť o celkový objem asi 100
000,- Eur. Na jeho účet však neprišlo nič za fakturované služby. Osobu W. S. nepozná, ani prípadné
firmy tejto osoby. On viedol aj účtovníctvo, toto všetko odovzdal do firmy Brankrot a odišiel do Kanady.
Vedel, že mu M. hovoril ešte ohľadne tohto IT obchodu, že to má na starosti nejaký Bystričan, ale meno

mu nehovoril. Pokiaľ uviedol pred vyšetrovateľom, že práve osoba S. má byť za týmto obchodom, tak to
tak môže byť, ale dnes si to už naozaj nepamätal. Môže to byť tak, ako vypovedal v prípravnom konaní.
On si dnes už naozaj nepamätá, že by mu M. mal spomínať S.. Je možné, že mu ho M. vtedy spomenul
menom, ale osobne ho nepoznal.

Svedok U. U. uviedol, že kúpil firmu KUKI s. r. o., chcel podnikať v oblasti stavebníctva, ale veľmi
sa mu nedarilo. Takže firma fungovala tak do 8/2015, potom už činnosť ukončil. Pokiaľ vedel, tak
spoločnosť je zrušená. On účtovníctvo riešil cez jednu známu, ktorá mu v tomto pomáhala a ktorá
vedela elektronicky podať daňové priznanie. Pána V. pozná zhruba 10 rokov. Priženil sa do ich okresu.
Spolupracovali spolu na nejakých obchodoch s Maďarmi, a to GPS náramky pre psov a hračky. Čo

sa týka spoločnosti AFRODITA TRADE, alebo USBB tieto nepozná, nepozná ani p. F., ani s týmito
spoločnosťaminespolupracoval.Určitevroku2016nevykonalžiadnyobchodstýmitospoločnosťami.Je
pravda, že na základe požiadania od p. V. vybral z jeho firemného účtu, kde po ich dohode boli poslané
peniaze pre p. V., ako mu vravel nejaké provízie. On urobil jeden výber vo výške 110 000,- alebo 130000,- Eur. Ďalšie výbery neboli. Za toto nedostal žiadnu odmenu, ani mu nebola sľúbená, tiež nepozná
firmu TAFFI, s. r. o. To, čo uviedol v prípravnom konaní, tak tak to bolo, tých výberov bolo naozaj viacej.
Áno, jemu potom účtovníčka vravela, aby nejako zdokladoval tie príjmy na účet a výbery, tak sa na to

pýtal p. V., on odvtedy s ním prestal ohľadne tohto komunikovať. Ani žiadne ďalšie úhrady na jeho účet
pre neho neboli vykonané, on potom aj preto a aj kvôli tomu, že nemal prácu, firmu zrušil. On G. N.
nepoznal až do momentu, keď za ním prišiel p. U., ktorý mu povedal, čo sa s jeho firmou poza jeho
chrbát deje. Potom sa dozvedel, že N. mal figurovať v nejakej firme, ktorej mal svedok dodávať nejaký
materiál, čo ale nebola pravda. Toto sa svedok dozvedel niekedy v roku 2017.

Svedok L. G. uviedol, že je v nejakom vzdialenejšom príbuzenskom vzťahu s manželkou p. Č.. On je
zástupca spoločnosti Innovatrics, zhruba v období roku 2008-2009 začali spolupracovať s INTERKON
TRADE, pričom poznal aj konateľa p. Č.. Išlo o rôzne sprostredkovacie služby, predaj, pomoc pri
podnikovom manažmente. Spolupracovali tak do roku 2016. Tiež im dodávali služby súvisiace s
realizáciou projektu, kde odberateľom bola francúzska firma Gemalto, išlo o biometrické záležitosti, ktoré

boli riadne vykonané, za čo oni hradili províziu spoločnosti INTERKON. S IT službami neobchodovali
s touto spoločnosťou, komunikovaliprevažne s p. Č. a fakturácie so sestrou Y. Č., resp. s p. U. pričom
vedel, že táto bola za nimi v BA, ale presne o čo išlo, si nepamätal. Všetky zazmluvnené služby boli
spoločnosťou INTERKON riadne dodané.

Svedkyňa U.. R. B. (FR SR) uviedla, že vykonávala kontrolu v daňovom subjekte INTERKON TRADE
s. r. o. spolu s pani U.. Začali asi pred 5 rokmi, vedela, že išlo o IT služby. Výsledky sú uvedené v
protokole. Pamätala si len, že išlo o vyššiu sumu rozdielu dovyrubenia DPH. Ona si po tých rokov
nepamätala presne na výsledky kontroly. Vedela, že firmu zastupoval vtedy splnomocnený zástupca
pán Ď., pred koncom kontroly už zrušil splnomocnenie a firma sa zlúčila do iného subjektu. Čo sa

týka účtovných dokladov, tieto boli riadne predložené a z nich vychádzali. Oni výsledky protokolu
doručili nástupníckej organizácií, do ktorej sa daná firma zlúčila, doručenie bolo vykázané uložením.
Obžalovaným nedoručovali výsledky kontrol.

Svedok R. Z. uviedol, že pozná pána Č. dlhodobejšie, podnikali spolu, mali solárne štúdium, prenajímali

nehnuteľnosti, predávali drevené výrobky. Pán Č. robil svoje podnikanie cez svoju firmu. Párkrát svedka
požiadal, aby išiel za pánom S. zobrať nejaké doklady kvôli jeho vyťaženosti, keďže svedok žije v BB.
On pozná z obžalovaných pána Č. a pána S., ešte poznal svedka G.. Vedel, že teraz sa pán Č. venuje
káve a vodným alebo veterným elektrárňam v Srbsku a podobne. Predtým robil aj stavebnú činnosť.
Svedok chodil pre doklady k pánovi S., ktoré sa týkali IT zákazok. Je možné, že raz alebo dvakrát boli

všetci traja aj na káve v nejakej kaviarni, oni sa bavili o podnikaní, ale svedok ich nepočúval, pozeral
do mobilu. Toto mohlo byť tak pred 5-7 rokmi. Vedel, že v tom čase zháňal pán Č. aj IT odborníkov na
nejaký projekt. Svedok nikdy peniaze neprevzal, vždy to boli len dokumenty, USB alebo CD. Meno F. O.
si nepamätal, ale je možné, že ak pracovala pre pána S., že s ňou prišiel do kontaktu. Zo spoločností,
ktoré boli prečítané, poznal Innovatrics, čo je firma pána G.. Vedel, že spolupracoval s pánom Č. na IT

zákazkách. Ešte poznal Weber Investments group, čo bola firma pána S.. Poskytovali účtovné služby,
mal cestovnú kanceláriu a podobne. Osobu s priezviskom F. nepoznal. Nevedel, aké doklady preberal
od pána S.. Je možné, že to prebral za pána S. od niekoho iného, už si to nepamätal. Keď uvádzal, že
vie, že Weber Investments group patrí pánovi S., alebo v nej funguje, tak to sa len domnieval z názvu
tejto spoločnosti.

Svedkyňa C.. C. X. P. uviedla, že ona v roku 2015 bola predsedníčkou predstavenstva vo firme Barcelt,
a. s. s tým, že ich hlavná činnosť bola IT služby. Začali spolupracovať so slovenskými firmami, ktoré
jej odporučila kamarátka T. F.. Jednalo sa o firmy Anext, Afrodita, s tým, že s Anextom spolupracovali
asi 10 rokov, predávali IT služby pre univerzity, zdravotníctvo a podobne. S AFRODITA TRADE, s. r.

o. spolupracovali raz s tým, že obchod riadne prebehol, o čom ju uistil jej technický riaditeľ. Ona je
daňový poradca, s tým že táto spoločnosť vyfakturovala svoje služby aj s DPH, čo namietali, keďže bola
fakturovaná do iného štátu a mala byť bez DPH, takže zaplatili len platbu za služby bez DPH. Následne
mali daňovú kontrolu v Prahe v roku 2015, tam sa nezistilo nič, následne v apríli 2016, mali ďalšiu ako
keby predkontrolu v Bratislave už, kde daňový úrad zisťoval z dokladov, či začne alebo nezačne daňovú

kontrolu s tým, že nebolo zistené žiadne pochybenie, takže daňová kontrola sa nezačala. Následne v
roku 2017 sa im ozvala spoločnosť Audit dane, poradenstvo, účtovníctvo (ADPU) s tým, že oni mali
kúpiť pohľadávku od AFRODITA TRADE, s. r. o., týkajúcej sa DPH. Takže oni išli na stretnutie do
Bratislavy, s tým že si to vysvetlili, že oni ako zahraničná spoločnosť nemôže platiť DPH na Slovensku,čo táto firma pochopila a potom to už od nich nežiadala. Myslela, že išlo o 430 000,- Eur. Pozná aj
spoločnosť INTERKON TRADE, s. r. o. Tiež pracovali v IT službách. Vedela, že videla zmluvu aj faktúru
od tejto spoločnosti v ich účtovníctve, ale konkrétne o čo išlo, to nevedela. Ona v podstate na základe

pokynu technického riaditeľa platila za tieto služby. Fungovalo to fakticky tak, že oni nakupovali IT
služby od slovenských firiem s tým, že oni si ich dorobili a následne ich predávali. Čo sa týka otázky, či
tieto slovenské firmy im poskytovali služby cez nejakých subdodávateľov, k tomu sa nevedela vyjadriť.
Myslela, že nebolo možné, aby im nejaké služby neboli dodané a oni by za ne platili, lebo nekupovali
hotový produkt, ale fakticky nedorobené služby, ktoré dorobili alebo upravili, a až potom predávali v

celku. Na obž. S. uviedla, že ho asi nepozná.

Svedok C.. U. F. (GlobalTel, a. s.,) uviedol, že to čo vypovedal v prípravnom konaní, je tak. Už si to
presne nepamätal, ale vedel, že to vtedy preverovali s vyšetrovateľom a fakturované služby boli naozaj
aj dodané. Čo sa týka spoločností, tak si pamätal Afrodita a niečo za tým. Potvrdzuje spoluprácu s
formami INTERKON TRADE, s. r. o. a AFRODITA TRADE, s. r. o. s ich firmou GlobalTel, a. s. s tým,

že v tom čase riešili jeden väčší projekt a tieto služby, ktoré im poskytli tieto firmy, tvorili menšiu súčasť
tohto veľkého celku. Presne si nepamätal, ale išlo zrejme o nejaký administratívno-legislatívny rozbor
nejakých dopadov, ale presne už nevedel. On vôbec neprišiel do styku s predstaviteľmi týchto firiem, ani
ich nepoznal. Riešil to projektový manažér pán M., ktorý bol s nimi v kontakte, a ktorý aj potvrdil riadne
prevzatie služieb. Tiež potvrdzuje splnenie všetkých formálnych aj faktických náležitostí tohto obchodu.

Oni následne odovzdávali tento projekt ich odberateľovi NASES - Národná agentúra pre sieťové a
elektronické služby. Čo sa týka subdodávateľov, tak je úplne bežné v takýchto obchodoch, že takéto
firmy majú takéto ďalšie firmy, ale ako to bolo presne v tejto veci to sa nevedel vyjadriť.

Svedok E.. R. K. (AXON PRO, s. r. o.) uviedol, že oni v roku 2014 ako zástupca spoločnosti AXON

PRO, s. r. o. spolupracovali spolu s firmou INTERKON TRADE, s. r. o. na čiastkovej zákazke v zmysle
testovania nového softvéru, pričom služby boli riadne poskytnuté, boli uzavreté zmluvy, vystavené
faktúry, ktoré uhradili. Čo sa týka podrobností daného obchodu, uvádzal, že im niekto odporučil túto
firmu, možno to bolo aj z nejakých jeho kontaktov starších, keďže je Bystričan, už sa presne nepamätal.
Oni vyvíjali softvér na riadenie eurofondov s tým, že potrebovali otestovať tento softvér, a vždy je dobré,

keď to testuje nejaká nezávislá firma. Obchod sa týkal dvoch faktúr, jednu na 200 000,- Eur a druhú
na 30 000,- Eur, s tým že služby boli riadne dodané, bol podpísaný preberací protokol a faktúry boli
uhradené bankovým prevodom. Svedok telefonoval s protistranou pánom Č., myslel, že raz sa aj stretli
(svedok ukázal na obžalovaného Č.).

Svedok U.. E. V. (ALES, a. s. ) uviedol, že v danej dobe pracoval ako predseda predstavenstva v
spoločnosti ALES a. s. s tým, že ich firma sa zaoberá softvérmi pre riadenie letovej prevádzky s tým,
že potrebovali výpomoc s modulmi, tak prostredníctvom sesterskej spoločnosti ICZ Slovakia, a. s. na
základe ich odporúčania, sa nakontaktovali na spoločnosť INTERKON TRADE, s. r. o., kde im zadali dve
objednávky. Prvá sa týkala spracovania VoIP záznamov a druhá spracovania konfliktov vyplývajúcich

z letovej prevádzky. On sa s niekým stretol z tejto firmy, ale už nevedel s kým, s tým že najprv riešili
či sú to schopní urobiť, na čo odpovedali, že áno. Potom sa stretli asi ešte 2-krát a asi za 3-4 mesiace
im dodali požadovanú službu. Myslí, že objednávky boli zadané v rovnakom období, avšak nie v ten
istý deň. Práca bola odovzdaná na CD, boli podpísané odovzdávacie protokoly, oni zaplatili faktúry. So
zástupcami spoločnosti sa nestretol, ani ich nepoznal. Myslí, že jednal s projektovým manažérom. Čo

sa týka použitia subdodávateľských subjektov, tak išlo o bežnú prax. Táto nebola zakázaná. Ako to bolo
v tejto konkrétnej veci, to už nevedel uviesť. Vedel, že vtedy to riešili cez iné firmy, lebo z ich sesterskej
spoločnosti v Čechách odišlo veľa programátorov. Služby boli dodané riadne.

Svedok F. Š. (AUTOCONT, s. r. o.) uviedol, že v tom čase bol, a aj teraz je zástupca spoločnosti

AUTOCONT s. r. o. s tým, že v tom čase vyhrali verejné obstarávanie na určité IT služby, pričom oslovili
spoločnosť INTERKON TRADE, s. r. o., už sa nepamätal na základe čoho. Myslí, že jednal s pánom Č.,
ale len telefonicky, resp. si zasielali preberacie protokoly s tým, že po dodaní služby, tieto dodali ďalej ich
zákazníkovi, ktorý musel verifikovať dodanie tejto služby, pričom nevedel o žiadnom probléme v tomto
obchode. Platby fungovali tak, že svedok a jeho spoločnosť mali centrálu v ČR, kde bola materská firma,

pričom oni vykonávali úhrady. Fungovalo to tak, že keď im uhradil zákazník zákazku, tak oni si túto ďalej
uhrádzali dodávateľom. V tomto prípade služby boli riadne fakturované aj uhradené.Svedok C.. L. N. uviedol, že čo sa týka spolupráce ich firmy ANEXT, teraz sa už vola LeikTec, a. s. so
spoločnosťou INTERKON TRADE, s. r. o. tak ANEXT potreboval dodanie služby v oblasti informačných
systémov a analýz pre tieto systémy s tým, že oni oslovili túto firmu. Požadované služby im boli riadne

dodané, vyfakturované a uhradené. Svedok v tom čase pracoval ako generálny riaditeľ spoločnosti,
pričom tam už takmer 4 roky nie je. Pamätal si, že jemu bol predstavený formálne pán Č. v nejakej
reštaurácií, kde si dohodli nejaké základné veci, potom to už riešili iní pracovníci. Pokiaľ vedel, tak žiadne
problémy pri tejto spolupráci neboli. Je bežné, že si pri takýchto zákazkách dohodnú subdodávateľa.
V tomto prípade si dielo objednali, nevedel či bola podpísaná zmluva, alebo len objednávka. Dielo

bolo riadne vyhotovené, oni ho akceptovali, uhradili a následne to dodali koncovému zákazníkovi, a to
Ministerstvu financií.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku sa so súhlasom prokurátora, obžalovaných a obhajcov, číta
znalecký posudok C.. P. Š. z odboru ekonómia a manažment, odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo,
financie č. 5/2019 na č. l.2375-2832. Vzhľadom na to, že ide o zásadný dôkaz popisujúci spáchanie

predmetných skutkov, súd popíše podstatné časti posudku podrobnejšie :
Znalec sa v posudku v jeho závere s viacerým odkazmi na iné časti posudku venoval predovšetkým
popisu jednotlivých podvodných obchodov s tzv. chýbajúcim obchodníkom. Ďalej uviedol, že spoločnosť'
INTERKON TRADE s.r.o. organizovala dodávku služieb a to tvorbu softvéru pre štátne zákazky pre
viaceré spoločnosti.

Ďalej znalec uviedol, že spoločnosti vo výberovom konaní - dodávatelia štátu boli schopné realizovať'
tieto spoločnosti softvérové služby vlastnými kapacitami. Každá zo skúmaných spoločností softvérové
služby nakupovala a teda pridanú hodnotu tvorila tak, že softvérovú službu jeden človekodeň od
dodávateľa lacnejšie nakúpila ako predala jeden človekodeň odberateľovi. Všetkých 14 spoločností
uvedených v časti 2.4 si zvolilo ako dodávateľa spoločnost' INTERKON TRADE s.r.o., i keď vedeli

z verejne dostupných zdrojov, že aj táto spoločnosť' nemá kapacity na tvorbu softvéru a softvérové
služby nakupuje. Spoločnosti Barcelet a.s. a PREEM s.r.o. si zvolilo ako softvérového dodávateľa aj
spoločnosť AFRODITA TRADE s. r. o. Spoločnosti vo výberovom konaní - dodávatelia štátu tvorili
pridanú hodnotu a zisk aj z ekonomickej činnosti tak, že softvérovú službu jeden človekodeň od
dodávateľa lacnejšie nakupovali ako potom predávali štátu. Najmä spoločnosť' INTERKON TRADE

s.r.o. bola typická spoločnosť', kde vznikal zisk (pridaná hodnota) len takou ekonomickou činnostnou,
že spoločnosť' INTERKON TRADE, s.r.o. predala jeden človekodeň odberateľovi drahšie ako nakúpila
softvérovúslužbujedenčlovekodeňoddodávateľa.Spoločnosť'INTERKONTRADE,s.r.o.bolaúspešná
preto, že vedela „zorganizovať“ tieto služby. Úspešnosť' sa prejavovala tým, že spoločnosť' vykazovala
pri danú hodnotu z "obchodovania so službami". Spoločnosť' INTERKON TRADE, s.r.o. prijímala riadna

finančné prostriedky od svojich odberateľov, a taktiež cez bankové účty uhrádzala platby aj napríklad
odberateľom spoločnosti Weber Investments group, a. s. a neskôr i spoločnosti USBB, s. r. o. Tým, že
služby spoločnosť lacnejšie nakupovala ako predávala tak jej na účte zostávali finančné prostriedky,
ktoré použila na úhradu nákladov, platby daní.
V časti 2.6 Spoločnosti druhí subdodávatelia sú uvedené dve spoločnosti, a to Weber Investmentrs

group, a. s. a spoločnosť USBB, s. r. o. ktoré opäť boli typické spoločnosti kde vznikal zisk (pridaná
hodnota) len takou ekonomickou činnosťou, že spoločnosti to Weber Investmentrs group, a. s., a
spoločnosťUSBB,s.r.o.predávalijedenčlovekodeňodberateľovidrahšieakonakúpilisoftvérovúslužbu
jeden človekodeň od dodávateľa. Spoločnosti to Weber Investmentrs group, a. s. a USBB, s. r. o. boli
úspešné preto, že vedela „zorganizovať“ tieto služby. Úspešnosť sa prejavovala tým, že spoločnosť

vykazovala pri danú hodnotu z "obchodovania so službami". Tieto spoločnosti Weber Investmentrs
group, a. s. a USBB, s. r. o prijímala riadne finančné prostriedky od svojho odberateľa vez bankové účty.
Tieto spoločnosti však už ďalej svojím dodávateľom preukázateľne nezaplatili (viď vysvetlenia v časti
2.6 a tiež časť 2.9).
Zároveň,uviedol,žefirmynakoncisubdodávateľskéhoreťazcafaktúrysícevystaviliavšaknapredmetnú

činnosť, ktorú deklarovali ako vykonanú, v skutočnosti nemali kapacity ani znalosti. Bolo potrebné
presne zistiť, resp. identifikovať' počet konkrétnych ľudí, ktorí prácu vykonali a vytvorili skutočnú pridanú
hodnotu, nakoľko z fakturácie (140 faktúr) u spoločnosti INTERKON TRADE, s. r. o. nebolo možné zistiť'
ani mernú jednotku, ani počet ľudí (technické a odborné kapacity), ani presne identifikovať' pracovníkov,
ktorí vlastne mali vytvárať' pridanú. Zo spisu, z bankových výpisov a hlavne z účtovníctiev spoločností

bolo možné zistiť len poslednú spoločnosť v reťazci, ktoré uviedol v časti 2.7. Ani v spoločnostiach
uvedených v časti 2.7 nebolo možné identifikovať počet konkrétnych ľudí, ktorý prácu vykonali a vytvorili
skutočnú pridanú hodnotu. Jediné čo bolo možné, bolo možné identifikovať konateľov spoločnosti, ktorí
mali opäť len „organizovať“ práce a služby, ktoré v konečnom dôsledku boli fakturované štátu, a tomaďarský občan T. M., rumunský občan V. G. a slovenskí občania L. V., U. U., E. L., L. F. R. V. I.. Títo
konatelia mali vykonávať ekonomickú činnosť, t. j. organizovať „služby“ v objeme viac ako 21 mil. €. Tieto
osoby nielen mali realizovať služby, ale mali byť aj „konečnými príjemcami“ finančných prostriedkov,

kde na samom začiatku boli úhrady zo štátneho rozpočtu, ale to sa z z podkladov nedá preukázať. V
posudku poukázal na to, že zo 140 skúmaných faktúr celkom u 132 faktúr (až na faktúry s označením
18, 38,53, 74, 99, 110, 126 a 140) existujú znaky, že tieto faktúry sú súčasťou podvodného reťazca.

Aký by bol dopad na daňové povinnosti, ak sa preukáže, že všetky subjekty uvedené v reťazci

vedeli alebo museli vedieť, že sú súčasťou podvodného reťazca, t. j. „vedeli alebo museli vedieť, že
svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu DPH znalec uviedol,
že u spoločností uvedených v časti 2.4 Spoločnosti vo výberovom konaní - dodávatelia štátu podľa
predložených podkladov neboli vykonané daňové kontroly, ale ak by sa preukázalo, že tieto spoločnosti
„vedeli alebo museli vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňujú na plnení, ktoré sú súčasťou podvodu vo
vzťahu k DPH“ tak by priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane sa týkalo všetkých faktúr od

spoločnosti INTERKON TRADE s. r. o. a spoločnosti vo výberovom konaní - dodávatelia štátu by si u
týchto faktúr nemohli uplatniť odpočet DPH.

V nasledujúcej tabuľke uviedol prehľad týchto spoločností:
Označenia riadkov Počet vydaných faktúr Základ DPH

Asseco Central Europe a.s. 13 1491020,00 298204,00
ICZ Slovakia a.s. 16 1127960,00 225592,00
Barcelet a.s. 1 1100000,00 220000,00
ANEXT a.s. 2 724000,00 144800,00
PromiNet s.r.o 41 720735,00 144147,00

PREEM s.r.o. 5 592080,00 118416,00
GlobalTeI, a.s. 2 516320,00 103264,00
essential data s.r.o. 2 400000,00 80000,00
Železničná informatika a.s. 2 297650,00 59530,00
Innovatrics, s.r.o. 28 256000,00 51200,00

Axon Pro s.r.o. 2 241200,00 48240,00
AlES a.s. 3 200600,00 40120,00
AutoCont SK a.s. 1 176498,60 35299,72
mediam medi a s.r.o. 14 124400,00 24880,00
Celkový súčet 132 7968463,60 1593692,72

V časti 2.5 Spoločnosti prví subdodávatelia som uviedol dve spoločnosti a to INTERKON TRADE
s.r.o. a AFRODITA TRADE s.r.o. U spoločnosti INTERKON TRADE s.r.o. boli daňové kontroly a na
základe týchto daňových kontrol a len u tejto spoločnosti bola vyčíslená škoda na DPH. Na základe
skonštatovania podvodného reťazca by si spoločnosť' INTERKON TRADE s.r.o. nemohla uplatniť'

odpočet u 132 faktúr. Spoločnosť' INTERKON TRADE s.r.o, sama nevykonávala softvérové služby a
preto nakúpila uvedené služby a to od spoločností Weber Investments group a.s., a USBB s.r.o. v
hodnote 7 099 923,90 € a z toho si uplatnila právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 1
419 984,78 €.

označenia riadkov počet z č. FA Súčet z Zákald Súčet z DPH-
USBB s.r.o. 108 5731833,50 1146366,70
WIG a.s. 24 1368090,40 273618,08
Celkový súčet 132 7099923,90 1419984,78

Spoločnosť AFRODITA TRADE s. r. o. v rokoch 2014 až 2017 podnikala aj tak, že nakupovala služby do
spoločností KUKI, spol. s .r o. Enterprise Consulting s. r. o. , MESTRA , s. r. o., Maximus Motor s. r. o.,
EP -REAL company s. r. o. a BELTOM, s. r. o. ktoré mali znaky chýbajúceho obchodníka. Dňa 29. 07.
2016 mala byť v spoločnosti vykonaná kontrola za rok 2015, ale výsledok som v spise nenašiel. Podľa
údajov na finančnej správe mal byt u tejto spoločnosti evidovaný daňový nedoplatok od 02. 05. 2018

do 25. 06. 2018 v sume 965 943 €.
V časti 2.6 spoločnosti druhí subdodávatelia uviedol, dve spoločnosti, a to Weber Investments group,
a. s. a spoločnosti USBB, s. r. o., ktoré mali dodávať služby spoločnosti INTERKON TRADE s. r. o. U
týchto spoločností je možné konštatovať, že štátu vznikla škoda nielen z toho titulu, že sa spoločnostiWeber Investments group, a. s. a spoločnosť USBB, s. r. o. zúčastňovali podvodného reťazca, škoda
sa dá vyčísliť z kontrolných výkazov.
Z kontrolných výkazov vyplynul nesúlad medzi odpočtom DPH spoločnosti Weber Investments group,

a. s. a daňovými povinnosťami spoločností EP -REAL company s. r. o., Maximus Motor s. r. o.,, Mon
Amour s. r. o., ROYAL REAL s. r. o., ZegCar s. r. o., a JOB SEVEN s. r. o., čo znamená, že štátu vznikla
škoda za 10/2014-12/2014 vo výške najmenej 221 tis. € a za rok 2015 vo výške najmenej 87 tis. €.
Z kontrolných výkazov vyplynul nesúlad medzi odpočtom DPH spoločnosti USBB s. r. o. a daňovými
povinnosťami spoločností Maximus Motor s. r. o., Bineria, spol. s r. o., STORGE SK s. r. o., a BELTOM

s. r. o., čo znamená, že štátu vznikla škoda za rok 2015 vo výške najmenej 1 028 125,70 €.
V časti 2.7 popísal tzv. 13 spoločnosti chýbajúceho obchodníka. U každej z 13-tich spoločnosti spomenul
výšku možnej škody na DPH, ktorá mala vzniknúť na základe skutočnosti, že týchto 13 spoločností
neuviedlo daňovú povinnosť v daňových priznaniach alebo kontrolných výkazoch. Spoločnosti ako napr.
Weber Investments group, a. s., USBB, s. r. o a AFRODITA TRADE, s. r. o. a Enteprise Consulting s.
r. o. di od týchto spoločností uplatnilo odpočet DPH.

Celková možná škoda na DPH na základe rozboru u týchto spoločnosti tzv. chýbajúceho obchodníka
je hodnota 3 517 607,77 Eur, čo je oveľa vyššia hodnota ako hodnota uvedená v uznesení 1 423
019,78 €. Ako uviedol v časti 2.1.3 tak obdobie v uznesení je presne ohraničené od 10/2014 do
12/2016, teda celkovo 27-imi mesiacmi. Druhým ohraničením je zoznam 132 faktúr, ktoré vystavili tzv.

druhí subdodávatelia, t. j. spoločnosti Weber Investments group, a. s., a USBB, s. r. o pre spoločnosť
INTERKON TRADE s. r. o. Toto ohraničenie vychádza z toho, že daňová kontrola bola uskutočnená
podľa spisu v spoločnosti tzv. prvého subdodávateľa INTERKON TRADE s. r. o. a práve a len u
tejto spoločnosti bol vyčíslený dopad na štátny rozpočet a len hodnoty z týchto 132 faktúr sú vlastne
vyčíslením celkovej škody na štátnom rozpočte Slovenskej republiky.

Na záver uviedol, že trestné konanie sa nezačalo daňovými kontrolami na začiatku alebo na konci tzv.
podvodného reťazca, ale u spoločnosti INTERKON TRADE s. r. o., ktorá je v strete reťazca, preto je
výpočet škody počítaný len zo 140 faktúr uvedených v prílohách 2 až 4. Keby trestné konanie vychádzalo
z porovnania kontrolných výkazov u 13-tich spoločností uvedených v časti 2.7 tak by bol dopad na štátny
rozpočet až 3 517 607,77 €, ale len časť z toho by sa týkala spoločnosti INTERKON TRADE s. r. o.

Ako vyplynulo zo spracovania posudku tento reťazec má znaky podvodného reťazca, nakoľko zo
spracovania vyplynulo, že nebolo možné zistiť ani mernú jednotku ani počet ľudí (technické a odborné
kapacity), ani presne identifikovať pracovníkov, ktorí vlastne mali vytvárať pridanú hodnotu. Zo spisu,
z bankových výpisov a hlavne z účtovníctiev spoločností bolo možné zistiť len poslednú spoločnosť

v reťazci a tie som uviedol v časti 2.7 Jediné, čo bolo možné, bolo možné identifikovať konateľov
spoločnosti,ktorímaliopäťlen„organizovať“práceaslužby,ktorévkonečnomdôsledkubolifakturované
štátu.

Spoločnosť INTERKON TRADE s. r. o., bola úspešná, preto, že vedela „zorganizovať“ tieto služby.

Úspešnosť sa prejavovala tým, že spoločnosť vykazovala potom pridanú hodnotu z „obchodovania so
službami“. V konečnom dôsledku z tejto úspešnosti odviedla aj DPH / za obdobie 10/2014-12/2016
sumu 168 tis. € a zaplatila DPPO 67 tis. €. Spoločnosť INTERKON TRADE, s. r. o. prijímala riadne
finančné prostriedky od svojich odberateľov, a taktiež cez bankové účty uhrádzala platby aj napríklad
odberateľom spoločnosti Weber Investments group, a. s. a neskôr spoločnosti USBB, s. r. o. Tým, že

služby spoločnosť lacnejšie nakupovala ako predávala tak jej na účte zostávali finančné prostriedky,
ktoré použila na úhradu nákladov, platby daní. Ekonomicky menej úspešné, ale finančne oveľa viac boli
spoločnosti Weber Investments group, a. s., a USBB, s. r. o.
Pre spoločnosť Weber Investments group, a. s. bolo finančne výhodné byť v tomto reťazci, nakoľko
jej ostala k dispozícií časť finančných prostriedkov, ktoré dostala na bankový účet od spoločnosti

INTERKON TRADE s. r. o., nakoľko v účtovníctve nepreukázala všetky úhrady svojím dodávateľom.
Pre spoločnosť USBB s. r. o. v roku 2015 bolo finančne výhodné byť v tomto reťazci, nakoľko jej ostala
k dispozícií časť finančných prostriedkov, ktoré dostala na bankový účet od spoločnosti INTERKON
TRADE, s. r. o., nakoľko v účtovníctve nepreukázala všetky úhrady svojím dodávateľom. V roku 2016
u spoločnosti USBB s. r. o. vznikal zisk (pridaná hodnota) tak, že spoločnosť USBB s. r. o. predala

jedenčlovekodeňodberateľoviEnterpriseconsultings.r.o.drahšieakonakúpilasoftvérovúslužbujeden
človekodeň od dodávateľa a bola zapojená do reťazca, ktorý mal všetky znaky podvodného reťazca.Koncom roku 2014 a začiatkom roku 2015 boli reťazce realizované cez spoločnosť Weber Investments
group, a. s. Spoločnosť Weber Investments group, a. s. vyberala finančné prostriedky v hotovosti,
neplatila svojím dodávateľom a ako potom popísal v posudku napríklad posledný deň roku 2014 v

účtovníctve spoločnosť zaúčtovala výdaj 5 800 000 € dvomi pokladničnými dokladmi, kde uviedla
len poznámku „LEN POKL.!!, čo znamená, že bez uvedenia konkrétnej faktúry, za ktorú by mala byť
úhrada zaúčtoval výdaj finančných prostriedkov vo výške 5,8 mil. €. Nie sú preto preukázané úhrady
spoločnostiam EP-REAL company s. r. o., JOB SEVEN s. r. o., Maximus Motor s. r. o., Mon Amour,
s. r. o. a ROYAL REAL s. r. o. Začiatkom roku 2015 a potom počas celého roku 2015 vystriedala

spoločnosť USBB, s. r. o. spoločnosť Weber Investments group, a. s. a táto spoločnosť potom priamo
alebo nepriamo vyberala finančnú hotovosť. Nepriamo to spoločnosť realizovala takým spôsobom,
že poskytovala pôžičky napríklad spoločnosti ESTBURN s. r. o. (ale aj iným) a potom na konci roku
zaúčtovala tzv. „zápočet“ z ktorého vyplynulo, žeby mala uhradiť spoločnosť ESTBURN s. r. o. faktúry
spoločnostiam STRAGE SK s. r. o. a Maximus Motor s. r.o. Pri spoločnostiach ZegCar s. r. o., BELTOM,
s. r. o. Maximus Motor s. r. o., spoločnosť využívala hotovostnú bránu cez formu zmeniek (viď 2.1.5).

Spoločnostiam Bineria, spol. s r. o., Veľkoobchod okien, s. r. o. spoločnosť USBB s. r. o. vôbec neuhradila
faktúry. V roku 2016 sa úplne zmenil tok služieb a tým aj finančný tok a to z toho dôvodu, že v reťazci
pribudol tzv. tretí subdodávateľ spoločnosť Enterprise Consulting, s. r. o. Spoločnosť USBB s. r. o. v
roku 2016 uhrádzala spoločnosti Enterprise Consulting s. .r o. bezhotovostne, ale táto spoločnosť potom
mala uhrádzať hotovostne faktúry spoločnostiam KUKI s. r. o. a TAFFI s. r. o. Okrem toho časť toku

služieb a tým aj finančných tokov bola realizovaná cez spoločnosť AFRODITA TRADE s. r. o.
U finančných tokov by bolo potrebné preukázať v podstate odpoveď na otázku, ktorú som uviedol
v časti 2.7. Čo sa stalo s finančnými prostriedkami v hodnote viac ako 21 mil. € (z toho 3,5 mil. €
DPH), ktoré zaplatil štát za služby a ktoré mali byt uhradené v hotovosti v reťazci 13-im spoločnostiam
tzv. spoločnostiam chýbajúceho obchodníka ? K tomu znalec uviedol, že zo spisu, z účtovníctiev a z

bankových výpisov nie je možné preukázateľne potvrdiť, že títo šiesti konatelia spoločností chýbajúceho
obchodníka prebrali celkom sumu 21 mil. € (z toho 3,5 mil. € DPH).

Svedkyňa C.. P. V. uviedla, že oni vykonávali daňovú kontrolu spolu s p. V. u daňového subjektu
INTERCON TRADE s. r. o. odo dňa 06. 07. 2016 s tým, že daňový subjekt spolupracoval, zastupoval

ho p. Ď.. Predložil im všetky potrebné dokumenty, následne vykonali aj miestne zisťovanie v spoločnosti
USBB. Subjekt bol následne oboznámený s protokolom z daňovej kontroly, k tomuto zaujal aj stanovisko.
Následne sa však na prerokovaní pripomienok k protokolu nezúčastnil. Oni následne vydali rozhodnutie,
ktoré zaslali už právnemu nástupcovi spoločnosti, keďže INTERCON sa zlúčil so spoločnosťou SVS
Group s tým, že tento subjekt si nepodal odvolanie voči tomuto rozhodnutiu. Záver bol taký, že správca

dane neuznal odpočítane faktúr od spoločnosti USBB s. r. o. Predmetom daňovej kontroly bola daň z
pridanej hodnoty za mesiac 3/2016. Za USBB s nimi jednal W. S., ktorý bol splnomocnený zástupca.
Správca dane ešte dožiadal príslušný Daňový úrad v Leviciach, ktorý mal vypočuť ešte nejak osobu,
ale táto sa neodstavila. Ďalej zisťovali cez Sociálnu poisťovňu, či spoločnosť Enterprise naozaj mala
zamestnancov, tak ako to deklarovala C.. F. O., C.. Ľ. B., C.. U. R. C.. B. Š.. Tieto osoby uviedol W.

S. ako ľudí, ktorí mali vykonávať činnosť v danej spoločnosti, ale či to mali byť zamestnanci, alebo kto,
to nevedeli. Každopádne Sociálna poisťovňa im nepotvrdila žiadnych zamestnancov tejto spoločnosti.
PredmetomzdaniteľnéhoplneniaspoločnostiINTERKONbolislužbystým,žetátospoločnosťimvšetko,
čo požadovali predložila. Po formálnej stránke to bolo v poriadku, teda aj vzťah medzi INTERKONOM
a USBB, avšak v skutočnosti nebolo preukázané reálne dodanie tovaru a teda tým aj vznik daňovej

povinnosti. Či bola vykonaná daňová kontrola u iných spoločnostiach, teda u subdodávateľských k
tomu sa nevedela vyjadriť, každopádne oni mali za preukázané, že reálne služby neboli dodané a
tým pádom im nevznikla daňová povinnosť. Oni dotazovali odberateľov, či im boli dodané tie služby,
na čo im prišli odpovede, že áno. Pre nich nebol deklarovaný dodávateľ, teda nezistili, že by niekto
tieto služby poskytol. Od odberateľa im prišlo, že služby boli dodané, ale nevedeli im uviesť kým.

Tým chcela povedať, že nebolo preukázané, že služby boli dodané a to tak, že tieto mali byť dodané
spoločnosťou USBB pre spoločnosť INTERKON TRADE s tým, že USBB malo mať svojho dodávateľa
spoločnosti Enterprise, ktorý ako už vyššie uviedla, deklarovali uvedené osoby, že sa mali podieľať na
tejto činnosti, avšak toto nebolo preukázané, teda mali za to, že spoločnosť Enterprise nedodala žiadne
služby spoločnosti USBB a teda táto nemohla tieto služby dodať ďalej spoločnosti INTERKON TRADE,

a preto tejto spoločnosti nevznikol nárok na odpočítanie DPH. To, že následne odberatelia spoločnosti
INTERKON potvrdili prijatie služieb, avšak nevedeli uviesť, kto tieto služby poskytol, oni mali za to,
že nebolo preukázané, resp. deklarované, že tieto služby boli poskytnuté uvedenými spoločnosťami.
Oni tie uvedené osoby, ktoré mali robiť pre spoločnosť Enterprise osobne nevypočúvali. Ani to nebolonavrhnuté daňovým subjektom. Oni zvážili, že tieto osoby nevypočuli, daňový subjekt ich nenavrhol
vypočuť. Takéto osoby môžu byť, ale nemusia byť vypočuté, oni nemali ani adresy, ani nič. Čo sa týka
lustrácií oni najprv žiadali Sociálnu poisťovňu, aby im uviedla, či spoločnosť Enterprise v mesiacoch

januáražmarec2016malanejakýchzamestnancov,načoimpoisťovňaodpovedala,žeEnterprisenieje
vôbecvedenávregistriSociálnejpoisťovni,takžeažnáslednezisťovalitietoosobypodľaživnostenského
o obchodného registra, pričom zistili, že v danom období tieto osoby nevykonávali žiadnu podnikateľskú
činnosť. Oni z iného právneho titulu nejakú činnosť nezisťovali, zisťovali to, čo im bolo prístupné, pričom
tieto mená zisťovali na základe údajov, ktoré im dal daňový subjekt. Viac k týmto osobám, nepovažovali

za potrebné zisťovať, taktiež ani daňový subjekt nenavrhol iný postup. Lustrácie realizovali z vlastného
podnetu. Nie je povinnosť odberateľa, aby musel vedieť, kto mu dodáva služby, ale v rámci dobrého
obchodníka, by to mal urobiť. Daňový úrad nemôže diktovať daňovému subjektu, či si to má alebo nemá
overovať, ale sú aj rozhodnutie NS SR na to, že by mal byť obozretný. Svedkyňa má na to názor, prečo
odberatelia potvrdili dodanie tovaru, avšak nevedeli uviesť subjekt. Nemá to preukázané a preto sa k
tomu nechce vyjadriť, aby nebola nejako napadnutá. Preverovali aj iné zdaniteľné plnenia, nie len USBB,

čo sa týka ale tejto spoločnosti, resp. vykonali miestne zisťovanie v tejto spoločnosti, ktorú zastupoval
p. S., pričom tento im uviedol, že im boli služby dodané spoločnosťou Enterprise, pričom uviedol mená
4 osôb, ktoré uvádzala. Čo sa týka dožiadania na Daňový úrad Levice, tak tento sa týkal vypočutia
konateľa p. V., ktorý sa však nedostavil. Nechce ani nemôže vyjadriť k tomu, prečo služby boli potvrdené
odberateľom, ale nie subdodávateľom. Daňová kontrola prebehla v zmysle zákona s tým, že dôkazné

bremeno je na daňovom subjekte. Tento má právo predkladať dôkazy, vyjadrovať sa k vyjadreniam
správcu dane, a to až do skončenia daňovej kontroly. Oni oboznámia daňový subjekt s ich závermi a
on má právo sa voči tomu brániť. Daňový subjekt podaním daňového priznania deklaruje svoju daňovú
povinnosť a nárok na odpočítanie dane. Daňový subjekt musí pri daňovej kontrole predložiť formálne
náležitosti a musí preukázať aj vecnú stránku, čo znamená, že musí preukázať aj, či deklarovaný obsah

určitého obchodu sa aj naplnil, teda či v tomto prípade boli alebo neboli dodané v skutočnosti služby.
Daňový úrad najprv vyzve daňový subjekt na doloženie všetkých daňových dokladov, pokiaľ zistia nejaké
pochybenie, tak toto oznámia daňovému subjektu s tým, že tento má právo navrhnúť dôkazy, ktoré by
vyvrátili nejaké porušenie jeho povinnosti. Daňový subjekt by mal vedieť preukázať reálne vykonanie
obchodu. Nevie vyjadriť, či odberateľ bol kontrolovaný daňovým úradom, keďže toto išlo mimo ich

okres a kraj, myslela, že išlo o bratislavské firmy. Či by v prípade, ak by išlo o spoločnosti v rámci ich
právomoci, či by boli odberatelia kontrolovaní, k tomu sa nechce vyjadrovať, toto nie je na jej rozhodnutí.
Pravdou ale je, že bežné sú takéto prípady a potom robia daňovú kontrolu aj u odberateľa. Protokol bol
doručený spoločnosti INTERKON TRADE a rozhodnutie spoločnosti SVS Group. Ktoré osoby fyzické
to v skutočnosti prevzali, to nevedela uviesť, predpokladala, že zástupcovia týchto spoločností. Či to

boli tu prítomní obžalovaní sa svedkyňa nevedela vyjadriť. Protokol o výsledkoch daňovej kontroly bol
daňovému subjektu doručený dňa 28. 04. 2017, rozhodnutie vydané dňa 13. 07. 2017, doručené dňa
02. 08. 2017, právoplatné dňa 17. 08. 2017 a vykonateľné 05. 09. 2017, teda doručené spoločnosti SVS
Group.

Svedkyňa C.. X. V. uviedla, že je stále pracovníčka daňového úradu, toho času na materskej dovolenke
a to od 01. 04. 2021 s tým, že ona k 30. 03. 2021 odovzdala celú agendu. Za rok vykonáva možno
30 kontrol. Dostáva tak 2-3 mesačne. Bližšie k tejto konkrétnej veci sa už teraz nevie vyjadriť. Ona si
naozaj nevie spomenúť na konkrétne tieto veci. Ak bola uvedená v protokole z daňovej kontroly, tak ju
vykonávala ona. Je možné, že s p. V., keďže oni boli spolu kontrolná dvojica. Ona si nevie spomenúť

ani na svoju výpoveď na NAKE. Vypovedala možno v 3-4 veciach na polícií.

Svedok C.. U. L. uviedol, že je predseda predstavenstva spoločnosti PREEM, a. s. s tým, že potrebovali
riešiť subdodávkou súčinnosti k ich projektom, ktoré oni sami nestíhali urobiť. Ostatné robili vlastnými
silami. Oni mali dobré referencie na spoločnosť INTERKON TRADE s. r. o., ako aj AFRODITA TRADE

s tým, že on osobne sa nestretol s týmito ľuďmi. Ku nemu prišli zmluvy, ako aj akceptačné protokoly,
ostatné riešili jeho zamestnanci. Pokiaľ vedel, tak to, čo si objednali, im aj bolo dodané a oni to uhrádzali
cez bankové účty. Všetky služby boli dodané a všetky faktúry boli uhradené vo vzťahu k spoločnosti
INTERKON TRADE. Pokiaľ by im neboli služby dodané, tak by rozhodne nič nehradil.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku za súhlasu obžalovaných, obhajcov a prokurátora číta sa
zápisnica o výsluchu svedka L.. K. U. z č. l. 474-483.Obžalovaný W. S. uviedol, že by ho zaujímalo na základe akého zákona postupovala pani U. pri
internom šetrení v rámci daňových subjektov a ako dospela k výsledkom. Vzhľadom na to, čo vyplýva z
predmetných protokolov a interného šetrenia podľa pomôcok sa domnieval, že použili informácie z iných

kontrol. Na takýto postup neexistuje zverejnená metodika, pokiaľ daňový úrad tvrdí, že faktúra nemala
náležitosti podľa zákona o DPH, tak si mali zabezpečiť ďalšie doklady k týmto faktúram, ako zmluvy,
akceptačné protokoly, dodacie listy a podobne, aby mali komplexný obraz z čoho vyplývala táto faktúra.
Mal za to, že p. U. účelovo uvádzala skreslené informácie. Naviac sa nemohli vyjadriť, teda p. Číž, k
výsledkom týchto kontrol, keďže neboli nikomu doručené.

Poškodený L.. Y. uviedol, že čo sa týka interných šetrení, mali na to v rámci daňového úradu ich internú
metodiku s tým, ale že on kontroly nevykonáva, takže sa k tomu nevie bližšie vyjadriť. Ako už tu bolo
viackrát uvádzané, dôkazné bremeno pri daňovej kontrole je na daňovom subjekte. Ak sa teda pri
kontrole zistí, že niečo nesedí, tak daňový subjekt má zabezpečiť a predložiť také dôkazy, aby presvedčil
daňového kontrolóra, že je to správne. Čo sa týka toho, či má kontrolór pátrať a žiadať ďalšie doklady k

faktúre, ktorá nemá náležitosti, uvádza, že ako tu už aj vypovedali daňové kontrolórky, tak komunikovali
s daňovým subjektom, pričom je na ich rozhodnutí, či v rámci takejto kontroly podľa pomôcok budú,
alebo nebudú žiadať ďalšie doklady. Pri tejto forme kontroly to zákon nevyžaduje od daňovej kontroly.
Čo sa týka doručovania daňových rozhodnutí, tak v zmysle daňového poriadku sa doručovalo osobe,
ktorá bola v tej dobe nástupníckou firmou, keďže INTERKON TRADE sa zlúčil s SVB GROUP. Toto

predpokladal, keďže kontrolu nerobil.

Obžalovaný Č. uviedol, že u nich sa robila kontrola asi rok a za celý čas od neho chceli kontrolórky len
faktúry. Čo bolo potom, už nevedel.

Svedok L.. P. Y. uviedol, že je zákonný postup, že oni po transformovaní firmy doručovali všetko novej
firme, resp. nástupníckej s pôvodnými konateľmi, alebo spoločníkmi už nič riešené v rámci daňovej
kontroly nebolo.

Obžalovaný S. uviedol, že v zmysle zákona je daňový úrad povinný pri určení dane podľa pomôcok

len toto oznámiť daňovému subjektu, nič iné od neho ďalej nežiada. Ďalej mal za to, že je povinnosťou
správcu dane v zmysle daňového poriadku, v prípade, ak má akúkoľvek pochybnosť vyplývajúcu z
doložených dokladov, má toto oznámiť daňovému subjektu, pričom tento to má právo vyvrátiť, toto sa
týka daňovej kontroly. Čo sa v tomto prípade nestalo, keďže pána Č. nikto nekontaktoval s takouto
pochybnosťou, nebola im doručená žiadna výzva, ktorá by konštatovala nejaké pochybnosti, vyplýva to

z §46 ods. 5 Daňového poriadku. Daňový úrad vychádzal fakticky len z tvrdenia, čo vyplýva z výpovedi
p. U., že faktúry nemali náležitosti.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku za súhlasu obžalovaných, obhajcov a prokurátora boli prečítané
zápisnice o výsluchu svedka T. M. z č. l. 683-685 a svedka L. V. z č. l. 709-711.

Podľa § 269 Trestného poriadku čítajú sa ďalšie listinné dôkazy:

- zápisnicu o vydaní veci Ľ. F. z 18. 08. 2020 podľa § 89 ods. 1 Tr. por. s príl. č. l. 527-528,
- listiny predložené L. V. č. l. 714-718,
- listiny predložené odberateľskými spoločnosťami alebo ich zástupcami, ako aj zástupcami daňových
úradov- C.X.P.č.l.725-729,739-824,C..U.Z.č.l.839-922,spol.AssecoCentralEurope,a.s.Bratislava
č. l.936-1024

- listiny predložené odberateľskými spoločnosťami alebo ich zástupcami, ako aj zástupcami daňových
úradov C.. L. I. č.l.1038-1194, C.. P. G. č.l.1208-1221, C.. U. F.U. č.l.1233-1286, E.. R. K. č.l.1299-1319,
spol. essential data, s.r.o. Bratislava č.l.1332-1381, L. G. č.l.1396-1430, U. V. č.l.1448-1566, U.. E. V.,
resp. spol. ALES a.s. Trenčín č.l.1578-1597, spol. AUTOCONT, s.r.o. Bratislava č.l.1612-1630, C.. L.
N. č.l. 1646-1980, C.. U. L. č.l. 1987-2085, U.. R. B. č.l.2093-2198, R. V. č.l. 2209-2294, C.. P. F. č.l.

2308-2335, C.. P. V.Č. č.l. 2350-2366.
- Výpis z obchodného registra (ďalej len "OR")- INTERKON TRADE, s.r.o., SWS Group s.r.o., Výpis
Sociálna poisťovňa, faktúry a zmluvy z č.l. 3132-3353.- Výpis z ORSR- innovatrics, s.r.o. - zmluvy/FA, Výpis ORSR mediamedia, s.r.o. /zmluvy/faktúry (ďalej
len FA), Výpis ORSR Asseco Central Europe, s.r.o. /FA, Výpis ORSR ICZ Slovakia, s.r.o., Výpis ORSR
Prominet, s.r.o.- /zmluvy/FA, Výpis ORSR AutoCont, s.r.o. /zmluvy/ FA, z č.l. 3354-3815,

- Výpis ORSR- AXON PRO, s.r.o. /zmluvy/FA, Výpis ORSR- essential data, s.r.o. /zmluvy/FA, Výpis
ORSR- ALES, s.r.o. /zmluvy/FA, Výpis ORSR- Barclet, a.s. /zmluvy/FA, Výpis ORSR- Železničná
informatika, a.s. /zmluvy/FA, Výpis ORSR- ANEXT, a.s. /zmluvy/FA, Výpis ORSR- PREEM, a.s. /zmluvy/
FA, Výpis ORSR- GlobalTel, a.s. /zmluvy/FA z č.l. 3816-4286,
- dodávateľskéfaktúryoddaňovéhosubjektuWeberInvestmentsgroup,a.s.č.l4518-4535, zozväzkuč.

15 INTERKON TRADE, s.r.o., Účtovné doklady za zdaňovacie obdobie 10-12/2014, 01-12/2015, 01-02
a 04-05/2016 INTERKON TRADE, s.r.o., dodávateľské faktúry INTERKON TRADE, s.r.o. od 10/2014
z č.l. 5088-5523,
- odberateľské faktúry INTERKON TRADE, s.r.o. od 10/2014 do 08/2015 z č.l. 5524-5928, zo zväzku
č.17 odberateľské faktúry INTERKON TRADE, s.r.o. od 09/2015 do 05/2016 z č.l. 5929-6281,
- Výpis ORSR, Výpis Sociálna poisťovňa, listiny z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica

kspol.WeberInvestmentsgroup,a.s.,VýpisORSR,výpisSociálnapoisťovňa,listinyzregistrovéhosúdu
- AFRODITA TRADE, s.r.o., Výpis ORSR, listiny z registrového súdu - Steelwood, s.r.o., Výpis ORČR -
ESTBURN, s.r.o., Výpis ORSR - TowerTrade, s.r.o., Výpis ORSR - A.D.P.U., s.r.o. z č. l. 6282-6650,
- Výpis ORSR - USBB, s.r.o., BONA RENTA, s.r.o., SOLUTION FOUR, s.r.o., Výpis Sociálna poisťovňa
k USBB, s.r.o., z č. l. 6656-6962,

- Výpis ORSR - ZegCar, s.r.o., Výpis ORSR - EP-REAL, company s.r.o., Výpis ORSR - JOB SEVEN,
s.r.o., Výpis ORSR - MAXIMUS MOTOR, s.r.o., Výpis ORSR - BELTOM, s.r.o., Výpis ORSR - STORGE
SK, s.r.o., Výpis ORSR - KUKI, s.r.o., Výpis ORSR , správa Sociálna poisťovňa- Enterprise Consulting,
s.r.o., Výpis ORSR - TAFFI, s.r.o., z č. l. 6963-7497
- trestný spis Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T 58/14 z neho:

- Rozsudok zo dňa 20. 10. 2014 č. l. 324-328
- uznesenie Krajského súdu v BB sp. zn. 5To/11/2015 zo dňa 03. 03. 2015 č. l. 335-337
- trestný spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T 71/14 z neho:
- Rozsudok zo dňa 05. 11. 2014 č. l. 1605-1613
- Uznesenie Krajského súdu v BB sp. zn. 4To/8/2015 zo dňa 18. 03. 2015 č. l. 1639-1644

- zápisnica o vykonaní domovej prehliadky v spol. A.D.P.U., s.r.o. Banská Bystrica zo 4.9.2018
s fotodokumentáciou č. l. 8457-8485, zápisnicu o vykonaní domovej prehliadky u podnikateľského
subjektu P.. C.. L. Ď.- ESOX CONSULTING, Banská Bystrica s fotodokumentáciou zo 4.9.2018 č. l.
8517-8526,
- zápisnicu o vydaní veci podľa § 89 ods. 1 Tr. por. z 31.7.2018 Daňovým úradom Bratislava č. l. 8535,

-zápisnicuovydanívecipodľa§89ods.1Tr.por.z6.9.2018L.V.,konateľomspol.Enterpriseconsulting,
s.r.o. Šahy č. l. 8538
- Daňové priznania spoločnosti INTERKON TRADE z DÚ BB č. l. 9086-9106
- Daňové priznania spoločnosti INTERKON TRADE z DÚ BA č. l. 9065-9075
- správy a výpisy z účtov jednotlivých obchodných spoločností INTERKON TRADE, s.r.o., Weber

Investments group, a.s., USBB, s.r.o. a ďalším spoločnostiam - od SLSP, a.s., Prima banka, a.s., Tatra
banka, a.s., VÚB, a.s., ČSOB, a.s., OTP Banka Slovensko, a.s., účtov UniCredit Bank, a.s., správy
k bankovým účtom vo zvyšných bankách v SR kde neboli vedené žiadne bankové účty predmetných
spoločností z č. l. 7981-8421,
- odpisy RT, lustrácie CESDAP č. l. 9107-9144

- správy o povesti z miesta bydliska, správy ÚPSVaR B. Bystrica a Levice, Sociálnej poisťovne, pobočka
B. Bystrica a Levice, charakteristiku z ÚVV B. Bystrica č.l.8620-8638.

Podľa § 270 ods. l, 2 Trestného poriadku boli oboznámené vecné dôkazy:
- písomnosti tvoriace obsah prílohy vyšetrovacieho spisu č. 1-3, vrátane obálky s pečiatkami 6

obchodných spoločností a č. 4, vydané a odňaté pri domovej prehliadke v spol. A.D.P.U. s.r.o. Banská
Bystrica dňa 4.9.2018 a L.K. V., konateľom spol. Enterprise Consulting, s.r.o. Šahy dňa 6.9.2018.

Trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto v

malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok
na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.Podľa § 276 ods. 4 Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

Trestného činu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto
neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej
dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na
jeden až päť rokov.

Podľa§277aods.2písm.c)Trestnéhozákona,odňatímslobodynaštyrirokyaždesaťrokovsapáchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
c) závažnejším spôsobom konania.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného E. Č.R. vyplývalo, že obžalovaný nemal doposiaľ nijaký
záznam. Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplývalo, že obžalovaný mal celkovo

3 záznamy za rýchlosť jazdy.

ZodpisuzregistratrestovobžalovanéhoW.S.vyplývalo,žeobžalovanýmaldoposiaľ3záznamy,pričom
vo všetkých troch prípadoch sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Z Centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov vyplývalo, že obžalovaný mal doposiaľ 10 záznamov, výlučne na úseku

cestnej dopravy a prevažne za prekročenie rýchlosti.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného L. V. vyplývalo, že obžalovaný mal doposiaľ 1 záznam, pričom
sa v tomto prípade na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Z Centrálnej evidencie správnych deliktov
a priestupkov vyplývalo, že obžalovaný mal celkovo 2 záznamy, za prekročenie rýchlosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný E. Č. spáchal skutky tak, ako
sú uvedené v obžalobe, pretože mal za preukázane, že sa dopustil pokračovacieho zločinu skrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona, teda odňatím slobody
na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom

rozsahu v jednočinnom súbehu so zločinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c)
Trestnéhozákona,tedaodňatímslobodynaštyrirokyaždesaťrokovsapáchateľpotrestá,akspáchačin
uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
a to formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný W. S. spáchal skutky tak, ako
sú uvedené v obžalobe, pretože mal za preukázane, že sa dopustil pokračovacieho zločinu skrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona, teda odňatím slobody
na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom
rozsahu v jednočinnom súbehu so zločinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c)

Trestnéhozákona,tedaodňatímslobodynaštyrirokyaždesaťrokovsapáchateľpotrestá,akspáchačin
uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
a to formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný L. V. spáchal skutky tak, ako

sú uvedené v obžalobe, pretože mal za preukázane, že sa dopustil pokračovacieho zločinu skrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona, teda odňatím slobody
na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom
rozsahu v jednočinnom súbehu so zločinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c)
Trestnéhozákona,tedaodňatímslobodynaštyrirokyaždesaťrokovsapáchateľpotrestá,akspáchačin

uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
a to formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Súd vykonal rozsiahle a dostačujúce dokazovanie v zmysle návrhov prokuratúry, obhajoby,
obžalovaných a poškodených, pričom dospel k vyššie uvedeným záverom a uznal vinu obžalovaných v

zmysle obžaloby. Z vykonaných dôkazov súd v odôvodnení poukáže na tie najdôležitejšie.

Z výpovedí daňových kontrolórok C.. P. F., R. V., C.. P. V., C.. X. V., výsledkov daňových kontrol a
dokladov vo vyšetrovacom spise vyplynulo, že zo strany INTERKON TRADE, s. r. o. došlo k porušeniuzásady zákazu zneužívania práva, čo znamená zákaz vyslovene umelých konštrukcií zbavených
hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. V tomto prípade ide o
„umelú konštrukciu“ za účelom získania daňovej výhody. Kontrolovanému daňovému subjektu preto

správca dane nepriznal uplatňované odpočítanie dane, pretože nebola preukázaná existencia priameho
a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe
alebo plneniami, ktoré sú dôvodom pre vznik nároku na odpočítanie dane.

Daňové úrady na základe interných šetrení preverovali tiež dodávateľov daňového subjektu Weber

Investments group, a.s ., USBB, s.r.o. Žiadny z dodávateľov daňového subjektu Weber Investments
group, a.s. nepotvrdil a nedodal žiadne daňové a účtovné doklady preukazujúce reálne uskutočnenie
predmetných zdaniteľných obchodov v zdaňovacom období október a december 2014. Na základe
vykonaného dokazovania, predložených dokladov a dôkazov, spôsobu spolupráce účastníkov konania,
dospel správca dane k záveru, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia v kontrolovanom zdaňovacom
období reálne nedošlo. Správca dane je presvedčený, že na základe vykonaného dokazovania,

predložených dokladov a dôkazov sa zdaniteľný obchod pre daňový subjekt Weber Investments group,
a.s. neuskutočnil. Spoločnosť Weber Investments group, a.s. si nemohla odpočítať daň z tovarov a
služieb vzhľadom k tomu, že jej dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z týchto tovarov a služieb. Zo
strany dodávateľa nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z dodania tovarov a služieb. Dokazovanie
preukázalo, že v kontrolovanom období, boli simulované obchodné transakcie, ktorých výsledkom

je účelové obchádzanie daňovej povinnosti, alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré
by inak nebol subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti.
Daňový subjekt Weber Investments group, a.s. správcovi dane dostatočne a reálne nepreukázal
nadobudnutie a ďalšie dodanie predmetných zdaniteľných plnení. Na základe vyššie uvedeného si
spoločnosť INTERKON TRADE s.r.o. nemohla odpočítať daň z tovarov a služieb, z nižšie uvedených

faktúr, vzhľadom k tomu, že zo strany jej dodávateľa nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z
dodania tovarov a služieb. Na splnenie povinnosti daňového subjektu v procese daňovej kontroly
nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru a služieb faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné
naplnenie deklarovanej obchodnej transakcie. Len samotné predloženie faktúry nie je dostatočným
dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenia reálne uskutočnili, tak ako sú deklarované v predmetnej faktúre

(administratívne je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad). V preverovanom prípade nebol preukázaný
vznik daňovej povinnosti s následným právom na uplatnenie odpočítania dane. Správca dane má za
to, že nebolo preukázané, že reálne došlo k obchodným transakciám medzi kontrolovaným daňovým
subjektom INTERKON TRADE s.r.o. a daňovým subjektom Weber Investments group, a.s., USBB,
s.r.o .Vykonané šetrenia viedli správcu dane k záveru, že konaním zúčastnených daňových subjektov

INTERKON TRADE s.r.o. a Weber Investments group, a.s. a USBB, s.r.o bola umelo vytvorená situácia
s cieľom získania daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným právnymi
predpismi upravujúcimi mechanizmus fungovania dane z pridanej hodnoty. Kontrolovaný daňový subjekt
napriek formálnemu dodržaniu podmienok nedodržal princíp fungovania mechanizmu dane s cieľom
získania daňovej výhody neoprávneným odpočítaním dane zo zdaniteľných obchodov, ktorých reálne

uskutočnenie nebolo preukázané. Správca dane následne dospel k záveru, že k dodaniu služieb od
dodávateľa Weber Investments group, a.s., USBB, s.r.o. z ktorých si kontrolovaný daňový subjekt
odpočítal daň nedošlo a teda nebolo preukázané, že reálne došlo k obchodným transakciám medzi
kontrolovaným daňovým subjektom INTERKON TRADE s.r.o. a spoločnosťami Weber Investments
group, a.s. a USBB, s.r.o. Zároveň boli zistené rozdiely dane oproti vyrubenej dani. Kontrolovaný daňový

subjekt počas výkonu daňovej kontroly nepredložil správcovi dane dôkazy, ktoré by preukazovali, že
ním deklarované skutočnosti sú v súlade so skutkovým stavom veci. Iba samotná faktúra a zmluva o
poskytovaní služieb, nie sú relevantným dôkazom o tom, že k naplneniu predmetu fakturácie došlo.
Daňový subjekt nepreukázal, že ním uvádzané skutočnosti sa zakladajú na reálnom podklade.

Obdobne bola vykonaná kontrola u daňového subjektu USBB s.r.o., kde bolo zistené, že spoločnosť
INTERKON TRADE s.r.o., ktorá mala hlavnú podnikateľskú činnosť v roku 2015 vývoj a dodávku
softvéru, avšak sama tieto služby poskytovať nevedela, keďže na to nemala technické a ani personálne
vybavenie, preto priamo si ich objednávala a kupovala od spoločnosti USBB s.r.o., a tá si tieto služby
objednávala a nakupovala od spoločnosti Maximus Motor, s.r.o. ako od jediného dodávateľa. Avšak

u dodávateľa Maximus Motor s.r.o. bolo zistené, že táto spoločnosť je nekontaktná - zásielky na
adresu sídla spoločnosti sa vracali späť s poznámkou pošty "adresát neznámy", konateľ' spoločnosti
je občan Maďarskej republiky, ktorý pred maďarským správcom dane urobil vyhlásenie, že "nikdy
nepočul o spoločnosti Maximus Motor s.r.o.", teda uvedené služby nemohol poskytnúť kontrolovanémudaňovému subjektu USBB s.r.o. Zistenia správcu dane o nekontaktnosti dodávateľa kontrolovaného
daňovéhosubjektuvyvraciavierohodnosťapreukaznosťdokladovznejúcichnajehomenoaodôvodňuje
pochybnosť o ich pravosti a o pravdivosti údajov v nich uvedených. V prípade, ak sa daňový subjekt

správcovi dane vyhýba alebo svojím konaním znemožňuje správcovi dane vykonať úkon, je sám
nedôveryhodný a nemožno tak prijať za vierohodný dôkazný prostriedok znejúci na takýto subjekt.
Súčasne je taký dôkazný prostriedok nepreukazný, pretože nemožno jeho pravosť a pravdivosť údajov
v ňom uvedených overiť v účtovníctve nekontaktného subjektu. Pokiaľ' v tomto prípade nie je možné
u daňového subjektu (dodávateľa) overiť doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom a

skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Všetky zúčastnené spoločnosti, boli súčasťou
reťazca spoločností nakupujúcich a predávajúcich počítačové služby bez reálneho podkladu, za účelom
zneužívania práva. Z uvedených dôvodov následne správca dane neuznal odpočítanie dane a vyrubil
daň.

Z uvedenému je potrebné uviesť, že za spoločnosti Weber Investments group a USBB, s.r.o. vystupoval

a konal ako splnomocnený zástupca, práve obž. S., pričom za nich fakticky konal. keďže okrem iného
prijímal peniaze prevažne v hotovosti za uvedené spoločnosti od nastrčených osôb, ktoré fungovali ako
konatelia v daných firmách. Tiež je nepochybné, že konateľom INTERKON TRADE s.r.o. bol v danom
čase obž. Č., čo vyplýva, okrem iného, aj z obchodného registra. Čo sa týka obž. V.o, tento síce nepriznal
vinu ale fakticky presne popísal svoje postavenie konateľa spoločnosti Enterprise consulting, ktorého

úlohou po jeho oslovení svedkom N., bolo len fakturovať a preberať peniaze, ktoré následne odovzdával
prostredníctvom sprostredkovateľou obž. Weberovi. Nebolo preukázaná žiadna faktická činnosť tejto
spoločnosti, ktorá by korešpondovala s vykonanou fakturáciou.

Obhajoba ako aj obžalovaní viackrát namietali viackrát postup Daňových úradov, predovšetkým v tom

zmysle, že nevykonali rozsiahlejšie šetrenie a tiež, že im neboli doručené protokoly o výsledkoch
daňových kontrol. Tu súd uvádza, že nezistil pochybenie pri postupe správcu dane, avšak ani nie je
subjektom v tomto konaní, ktorý by mal nejako podrobnejšie kontrolovať takýto postup uvedeného
štátneho orgánu. Čo sa týka doručenia výsledkov kontrol a možností sa voči tomu odvolať, k tomu sa súd
vyjadril na inom mieste tohto rozsudku v tom zmysle, že v čase doručovania predmetných rozhodnutí

obžalovaní už neboli činní v daných spoločnostiach po rôznych predajoch, zlúčeniach alebo likvidáciach
daných spoločností, čo však nie je vecou daňových úradoch, ktoré riadne doručovali rozhodnutia
aktuálnym štatutárom daných spoločností.

Súd ďalej vychádzal zo znaleckého posudku C.. Š. z odboru ekonómie . Znalec sa jednoznačne vyjadril,

že v danom prípade ide o podvodný reťazec s tým, že spoločnosti obž. Č., resp. Weber Consulting, ako
aj ďalšie spoločnosti USBB a AFRODITA boli v strede tohto obchodného reťazca s tým, že na základe
kontrolných výkazov, ako aj ďalších podkladov znalec dospel k záveru v nesúlade vykázaných úkonov s
reálnymi s tým, že vyčíslil aj presnú výšku škody skrátenia dane. Súd si tieto názory odborného znalca
osvojil, pričom tieto neboli ničím vyvrátené ani spochybňované. Znalec v podstate sám videl ten problém

predovšetkým v tom, že síce v tej prvej časti obchodného reťazca, kde štát zadal zákazku voči tým
veľkým firmám a tieto vlastne hľadali dodávateľa na tieto služby, tieto si v podstate vybrali INTERKON
TRADE s tým, že tento prostredníctvom subdodávateľov ďalej riešil vlastné dodanie predmetného
tovaru, čo v podstate do tohto momentu podľa znalca bolo v poriadku. Problém nastal následne pri
fungovaní spoločnosti USBB a Weber Consulting, kde v podstate došlo ako keby k pretrhnutiu tohto

plynulého reťazca. Došlo k viacerým výberom súm v hotovosti z účtov, čo bolo taktiež preukázané
pred súdom, jednak listinnými dôkazmi, jednak výpoveďami svedkov a v podstate tie peniaze, ktoré
štát zaplatil za objednané služby, v podstate nedošli k tým posledným spoločnostiam, tým menším
firmám, ktoré mali vlastne vykonať tieto firmy, pričom sa zistilo, že tieto spoločnosti jednoducho nemohli
vôbec vykonať a poskytnúť tieto služby, a to z tohto dôvodu, že vôbec v podsade nemali prostriedky,

nemali zamestnancov na vykonanie takýchto služieb, čo v podstate znalec označil ako chýbajúcich
obchodníkov, resp. možno povedať ako biele kone, kde v podstate boli do týchto menších spoločnosti,
tak ako to je uvedené v schéme v znaleckom posudku boli nastrčené osoby, či už maďarskej národnosti,
alebo rumunskej, alebo ďalšie osoby, ktoré v podstate mali viesť firmy, ale firmy v skutočnosti fungovali
len formálne. Podrobnejší popis celého reťazca, opísanie firiem účastných na podvodnom reťazci a

výšku jednotlivých škôd v zmysle posudku, súd popísal vyššie, a to na stranách 41 až 45 tohto rozsudku
a plne na nich odkazuje.To že išlo o podvodný reťazec fungujúci len obmedzený čas bolo potvrdené aj tým, že následne tieto
firmy sa buď pozlučovali s inými firmami alebo rovno zanikli. Čo sa týka obhajoby obžalovaného S.,
čo sa týka daňových kontrol, tak znalec nevychádzal výlučne zo záverov daňových kontrol, ale z

celého účtovníctva, ktoré mu bolo predložené, s tým, že čo sa týka tých malých firiem, tam účtovníctva
predložené ani neboli, lebo v podstate ani vedené neboli a tieto peniaze následne išli vlastne do stratena.

Čo sa týka tých daňových kontrol tu súd uvádza, že daňový úrad konal v súlade s daňovým poriadkom aj
s daňovými zákonmi, pričom je zrejmé, že trestné konanie funguje iným spôsobom než tým, že dôkazné

bremeno je na daňovom subjekte. Zároveň súd uvádza, že to že obžalovaní, ako tvrdia, nemohli brániť
voči záverom daňových úradov vlastne bolo spôsobené tým, že tie firmy previedli či už na iné osoby,
alebo tie firmy boli zlúčené bez ich ďalšej osobnej účasti, čím sa v podstate sami zbavili možnosti brániť
sa dovtedy ešte neskončeným daňovým konaniam, čo súd môže v podstate tiež hodnotiť ako účelové
konanie zbaviť sa zodpovednosti.
Súd oboznámil množstvo listinných dôkazov, ktoré preukazovali jednotlivé obchody a potvrdzovali

jednotlivé body obžaloby.

Súd sa tiež zamýšľal nad tým, ako je vlastne možné, že predmetné predovšetkým IT služby boli
odberateľom - objednávateľom následne doručené a tento ich následne predal štátu, napriek tomu,
že spoločnosti, ktoré mali služby vyrobiť ich fakticky vyrobiť nemohli. Tu súd uvádza, že táto otázka

nebola zodpovedaná, avšak nemá priamy súvis so skrátením dane, čo znalec podrobne rozpísal v
posudku, kde uviedol, že skrátenia dane, alebo neoprávnene odpočty súviseli v podstate so spôsobom
účtovania, resp. kontrolnými výkazmi tých obchodov, a to či už v konečnom dôsledku bola alebo nebola
tá služba dodaná nemá priamy vplyv na vznik daňovej povinnosti, resp. na vznik tejto škody, tak ako bola
vyčíslená znalcom. Ale súd toto vzal do úvahy pri ukladaní trestu, pričom je na zamyslenie, že ak ide

o podvodný reťazec, či nemali byť stíhané aj iné osoby, teda všetci predstavitelia firiem z toho reťazca,
nie len INTERKON TRADE a jeho najbližší dodávatelia, ale v podstate aj tie veľké firmy-odberatelia a
aj tie najmenšie firmy na konci reťazca, pričom je naozaj otázne v akom rozsahu boli vôbec doručené
alebo dodané tieto služby, keďže znalec sa aj sám vyjadroval v tom posudku, že ten rozsah sa nedal
jednoducho splniť tak, ako bol požadovaný. Súd však vychádzal z obžalovacej zásady, podľa ktorej koná

len o obžalovaných uvedených v danej obžalobe.

Bolo teda dostatočne preukázané, že obžalovaný C.. E. Č. ako konateľ obchodnej spoločnosti
INTERKON TRADE, s.r.o., s obž W. S. ako osobou fakticky riadiacou a ovládajúcou obchodné
spoločnosti Weber Investments group a.s. a L. V. ako spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti

Enterprise Consulting, s.r.o., účelovo vytvárali obchodné reťazce predstierajúce vzájomné obchodné
vzťahy medzi uvedenými obchodnými spoločnosťami INTERKON TRADE, s.r.o., Banská Bystrica,
Weber Investments group, a.s., Banská Bystrica, USBB, s.r.o. Banská Bystrica a Enterprise Consulting,
s.r.o. Šahy, pretože spoločným konaním vo veľkom rozsahu skrátili daň a čin spáchali závažnejším
spôsobom konania po dlhší čas a neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnili nárok na vrátenie dane z

pridanejhodnotyvúmyslezadovážiťsebeneoprávnenýprospech,ačinspáchalizávažnejšímspôsobom
konania po dlhší čas.

Súd následne rozhodoval o trestoch, pričom najprv všeobecne uvádza, že pri výške trestu zohľadnil
odstup času od spáchania skutkov, ktoré sa mali páchať v roku 2014 až 2016, to znamená, že súd

rozhodol po uplynutí približne 6 rokov. Súd mal teda za to, že hroziaca spodná hranica trestu odňatia
slobody vo výmere 7 rokov podľa § 276 ods. 4 Trestného zákona, vzhľadom na uvedený odstup času,
ako aj toho, že v konečnom dôsledku, aspoň podľa výpovedí dotknutých osôb, objednané služby v
konečnom dôsledku boli dodané hlavnému objednávateľovi, a to štátu, súd mimoriadne znížil tresty
odňatia slobody u všetkých odsúdených na 3 roky, s tým že už rôzne selektoval súvisiace skúšobné

doby, ďalšie tresty a obmedzenia, jednak podľa zavinenia na spáchaných skutkoch, jednak podľa
odpisu z registra trestov. Zároveň súd uvádza, že obž. S. bol už trestaný za obdobnú trestnú činnosť.
Dokonca je možné sa aj domnievať, že časť skutku v tejto veci páchal v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia a tiež obchádzal a porušoval súdny zákaz podnikania za seba, resp. v mene iného, uložený
mu tunajším súdom v konaní č. 4T 17/14 rozsudkom zo dňa 5.11.2014 pre skutok podľa § 277 ods.

4 Tr. zák., avšak z odpisu z registra trestov vyplýva, že bol v tejto veci osvedčený a odsúdenie má
zahladené, takže súd na to neprihliadal. Rovnako zahladené má svoje odsúdenie aj obž. V.. Takže súd
rozhodol o viac menej zhodných trestoch, s tým že okrem podmienečného trestu odňatia slobody s
probačným dohľadom im uložil aj peňažné tresty, tiež v závislosti od miery zavinenia a tiež im uložil vrámci probačného dohľadu povinnosť spočívajúcu v príkaze preukázať probačnému úradníkovi miesto
zamestnania, prípadne uchádzanie sa o zamestnania, čo má hlavne vplyv na dodržiavanie zákazu
vykonávania činnosti štatutára, prokuristu alebo splnomocnenca a tiež im uložil tento zákaz činnosti

zároveň s primeranou skúšobnou dobou.

Súd všeobecne, čo sa týka trestov uvádza, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol
u obžalovaných na spôsob spáchania trestného činu, ich následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, mieru participácie v organizovanej skupine, ich osoby, pomery a

možnosť ich náprav v budúcnosti.

Súd u obžalovaného Č. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona teda,
že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd teda ďalej postupoval v zmysle
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, keď prevládal pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi
okolnosťami, na základe čoho sa znižovala horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3.

Pretože skutky, ktoré spáchal obžalovaný sú úmyselnými trestnými činmi a obžalovaný ich spáchal
podľa § 276 ods. 4 Trestného zákona, resp. 277a ods. 2 písm. c) Trestného zákona, súd nemohol
pristúpiť k základnej skutkovej podstate trestného činu a musel použiť prísnejšiu trestnú sadzbu v zmysle
Trestného zákona. Súd však ukladal obžalovanému trest aj v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d)
Trestného zákona (ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu), pretože vzhľadom na okolnosti daného

prípadu a na pomery páchateľa mal za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo pre
obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania.Priukladanímimoriadnehozníženiatrestubolvšaksúdlimitovanýustanovením§39ods.3písm.
d) a nemohol ukladať trest kratší ako 2 rokov, ak je v osobitnej časti zákona dolná hranica trestnej sadzby
trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov. Keďže obžalovaný spáchal 2 trestné činy, pričom oba trestné činy

boli zločinmi, zvyšovala sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu najprísnejšie
trestného (trestný čin skrátenia dane a poistného) o jednu tretinu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Súd ukladal obžalovanému trest na základe § 276 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko zločin skrátenia
dane a poistného bol prísnejšie trestný ako zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 2 písm. c)
Trestného zákona. Súd teda vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu a osobu páchateľa ukladal

úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s probačným dohľadom a skúšobnou
dobou v trvaní 4 rokov. Takisto vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť súd uložil obžalovanému peňažný
trest v sume 10000 Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, tak
aj náhradný trest vo výmere 1 roka. Na posilnenie účelu trestu súd v zmysle § 61 ods. 1, 2 Trestného
zákona uložil obžalovanému aj zákaz činnosti vykonávania funkcie štatutárneho orgánu, prokuristu ako

aj splnomocnenca právnických osôb v trvaní 4 rokov.

Súd u obžalovaného S. nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť a preto konštatoval
vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a postupoval ďalej v zmysle § 38 ods.
2 Trestného zákona. Pretože skutky, ktoré spáchal obžalovaný sú úmyselnými trestnými činmi a

obžalovaný ich spáchal podľa § 276 ods. 4 Trestného zákona, resp. 277a ods. 2 písm. c) Trestného
zákona, súd nemohol pristúpiť k základnej skutkovej podstate trestného činu a musel použiť prísnejšiu
trestnú sadzbu v zmysle Trestného zákona. Súd však ukladal obžalovanému trest aj v zmysle §
39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona (ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu), pretože
vzhľadom na okolnosti daného prípadu a na pomery páchateľa mal za to, že použitie trestnej sadzby

ustanovenej zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Pri ukladaní mimoriadneho zníženia trestu bol však súd
limitovaný ustanovením § 39 ods. 3 písm. d) a nemohol ukladať trest kratší ako 2 rokov, ak je v osobitnej
časti zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov. Keďže obžalovaný
spáchal 2 trestné činy, pričom oba trestné činy boli zločinmi, zvyšovala sa horná hranica trestnej sadzby

odňatia slobody trestného činu najprísnejšie trestného (trestný čin skrátenia dane a poistného) o jednu
tretinu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona. Súd ukladal obžalovanému trest na základe § 276 ods. 4
Trestného zákona, nakoľko zločin skrátenia dane a poistného bol prísnejšie trestný ako zločin daňového
podvodu podľa § 277a ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Súd teda vzhľadom na všetky okolnosti
danéhoprípaduaosobupáchateľaukladalúhrnnýpodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere3rokov

s probačným dohľadom a skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov. Takisto vzhľadom na spáchanú trestnú
činnosť súd uložil obžalovanému peňažný trest v sume 10000 Eur a pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, tak aj náhradný trest vo výmere 1 roka. Na posilnenie účelu trestusúd v zmysle § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona uložil obžalovanému aj zákaz činnosti vykonávania funkcie
štatutárneho orgánu, prokuristu ako aj splnomocnenca právnických osôb v trvaní 5 rokov.

Súd u obžalovaného V. nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť a preto konštatoval
vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a postupoval ďalej v zmysle § 38 ods.
2 Trestného zákona. Pretože skutky, ktoré spáchal obžalovaný sú úmyselnými trestnými činmi a
obžalovaný ich spáchal podľa § 276 ods. 4 Trestného zákona, resp. 277a ods. 2 písm. c) Trestného
zákona, súd nemohol pristúpiť k základnej skutkovej podstate trestného činu a musel použiť prísnejšiu

trestnú sadzbu v zmysle Trestného zákona. Súd však ukladal obžalovanému trest aj v zmysle §
39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona (ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu), pretože
vzhľadom na okolnosti daného prípadu a na pomery páchateľa mal za to, že použitie trestnej sadzby
ustanovenej zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Pri ukladaní mimoriadneho zníženia trestu bol však
súd limitovaný ustanovením § 39 ods. 3 písm. d) a nemohol ukladať trest kratší ako 2 rokov, ak je

v osobitnej časti zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov. Keďže
obžalovaný spáchal 2 trestné činy, pričom oba trestné činy boli zločinmi, zvyšovala sa horná hranica
trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu najprísnejšie trestného (trestný čin skrátenia dane a
poistného) o jednu tretinu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona. Súd ukladal obžalovanému trest na
základe § 276 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko zločin skrátenia dane a poistného bol prísnejšie trestný

ako zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Súd teda vzhľadom na
všetky okolnosti daného prípadu a osobu páchateľa ukladal úhrnný podmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 3 rokov s probačným dohľadom a skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov. Takisto vzhľadom na
spáchanú trestnú činnosť súd uložil obžalovanému peňažný trest v sume 2000 Eur avšak v nižšej výške
než u ostatných obž. z dôvodu jeho menšieho podielu na spáchaní trestnej činnosti aj čo sa týka dĺžky

skúšobnej doby, zároveň pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, tak aj
náhradný trest vo výmere 4 mesiacov. Na posilnenie účelu trestu súd v zmysle § 61 ods. 1, 2 Trestného
zákona uložil obžalovanému aj zákaz činnosti vykonávania funkcie štatutárneho orgánu, prokuristu ako
aj splnomocnenca právnických osôb v trvaní 3 rokov.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca Okresného súdu Banská
Bystrica rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jul 20, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok , Zmenené Judgement was issued on Sunday, November 14, 2021

Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Sunday, November 14, 2021